Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní členovia vlády, hneď na úvod mi dovoľte, aby som jasne zdôraznil, že budem hlasovať proti vyjadreniu dôvery tejto vláde. To znamená, budem hlasovať proti tomuto materiálu, a to hlavne z dôvodov, že nesúhlasím s viacerými krokmi, ktoré táto vláda, resp. vláda minulá podnikla za posledný rok. No najmä je to smerovanie Slovenskej republiky v oblasti...
Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní členovia vlády, hneď na úvod mi dovoľte, aby som jasne zdôraznil, že budem hlasovať proti vyjadreniu dôvery tejto vláde. To znamená, budem hlasovať proti tomuto materiálu, a to hlavne z dôvodov, že nesúhlasím s viacerými krokmi, ktoré táto vláda, resp. vláda minulá podnikla za posledný rok. No najmä je to smerovanie Slovenskej republiky v oblasti zahraničnopolitickej orientácie, ktoré pre mňa je absolútne neprijateľné.
Na začiatku predseda vlády urobil akýsi odpis splnených sľubov, ktoré ste urobili za posledný rok. Myslím si, že táto myšlienka by sa mohla pretaviť do takej dobrej praxe, že by sme každý rok mohli predvolať vládu a jednotlivých ministrov, aby urobili za posledný rok určitý odpis toho, čo sa spravilo, aby naozaj aj parlament a poslanci mali možnosť sa k tomu vyjadrovať, pripomienkovať a dávať svoje návrhy jednotlivým veciam.
Uvažoval som aj ja, či vo svojom prejave sa budem venovať poslednému ročnému pôsobeniu vlády Igora Matoviča, ale keďže formálne bola táto vláda, nová vláda vymenovaná a prerokovávame v podstate nové, resp. aktualizované programové vyhlásenie vlády, tak sa budem aj ja opierať iba o informácie, ktoré sú zverejnené v tomto dokumente. Ja sa nebudem teda vracať to minulosti.
Predpokladám, že v konečnom dôsledku to nechcete ani vy, členovia novej vlády, že chcete taký nový štart. Nadviazať na dobré veci a nezhody nechať za hlavou. Či sa vám to podarí, to budeme hodnotiť neskôr v budúcnosti. Tá predchádzajúca vláda padla najmä na nezhodách, a teda vzájomnej zlej komunikácii, čo ja osobne považujem za naozaj závažné zlyhanie, pretože najmä teraz v čase tejto krízy ľudia potrebujú vidieť nádej a stabilitu, istotu a pevnosť. Namiesto toho boli zatiahnutí do konfliktu, ktorý k celkovej situácii vôbec neprispel.
Vy ste situáciu medzi sebou vo vláde možno na nejaký čas ukľudnili, ale určite ste neukľudnili situáciu medzi radovými občanmi. A tieto veci naozaj, aj tá komunikácia vlády smerom na širokú verejnosť bude potrebné veľmi výrazne zlepšiť.
Máme tu novú vládu. Tá stará trvala niečo vyše jedného roka. To, čo ste naozaj výmenou tejto vlády dosiahli, je to, že ste si kúpili čas. Pretože zákon o dlhovej brzde alebo zákon o rozpočtovej zodpovednosti v čl. 5 ods. 10 hovorí, že povinnosť uplatňovať ustanovenia ods. 6 až 8 sa nevzťahuje na obdobie 24 mesiacov počnúc prvým dňom nasledujúcom po dni, v ktorom bolo schválené programové vyhlásenie vlády a vyslovená dôvera vláde. To znamená, že všetky tie ustanovenia alebo opatrenia, ktoré sú v tých ods. 6 až 8, ktoré hovoria o tom, aké opatrenie musíte prijať kvôli tomu, že je dlh v určitej výške, sa nebudú musieť zase na obdobie 24 mesiacov uplatniť. To znamená, zase na dva roky máme vynulovanú dobu a všetky opatrenia sú neplatné a platí vlastne iba to, že vláda musí predložiť na rokovanie Národnej rady návrh opatrení, ktorými navrhuje zabezpečiť zníženie dlhu a znížia sa platy členov vlády na úroveň ich platov v predchádzajúcom rozpočtovom roku.
Ďalej by som sa chcel vyjadriť ku konkrétnym veciam, ktoré sú napísané vo finančnej oblasti v tomto programovom vyhlásení vlády. Hneď v úvode píšete, že sa chcete zamerať hlavne na hotovostnú výpomoc a úvery so štátnou garanciou pre podnikateľov a občanov a po stabilizačnej fáze sa zameriate na opatrenia na obnovenie ekonomického rastu. Opatrenia pôjdu ruka v ruke s posilnením udržateľnosti verejných financií v krátkodobom aj dlhodobom horizonte, pretože tá je základom pre ekonomickú stabilitu a udržateľný ekonomický rast a rozvoj.
V tejto veci ja čiastočne súhlasím, pretože naozaj v súčasnej podchladenej ekonomike by sme mali veľmi výrazným spôsobom zvýšiť a zlepšiť jednorazovú podporu a práve teraz by mala byť podľa môjho názoru maximálna a potom v nasledujúcich rokoch by sme mali začať s konsolidáciou, kedy už ekonomika sa začne postupne zohrievať a mali by sme teda pripravovať už teraz s tou konsolidáciou, ktorá by podľa niektorých odborných názorov mala začínať na 0,5 % HDP a postupne sa zvyšovať na 1 % a tak ďalej a tak ďalej, aby sme naozaj ten dlh začínali postupne stabilizovať, zvládať, pretože je dnes na veľmi vysokej úrovni. Je to vlastne viac ako, viac ako 60 %. To znamená, že sme prestrelili aj to posledné, posledné, posledný ukazovateľ, posledné kritérium v rámci zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
Dali ste si za cieľ vyrovnané hospodárenie štátu do roku 2024 za predpokladu, že po kríze príde k zotavenie svetovej ekonomiky. Nuž je to síce váš cieľ, ale tento cieľ vám zároveň dáva, teda ako povinnosť vám to dáva spomínaný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, pretože podľa tohto zákona, ak je HDP viac ako 50 %, teda ak je dlh prepočítaný na percentá HDP vyššia ako 50 %, tak nesmie byť rozpočtovaný schodok a v roku 2024 sa vám končí táto úniková klauzula. To znamená, že vy vlastne musíte podľa súčasného znenia zákona, ak sa nezmení, v roku 2024 prísť do parlamentu s vyrovnaným rozpočtom.
Či sa vám to podarí vzhľadom na súčasnú situáciu a vzhľadom na prognózy, ktoré hovoria, že v roku 2024 budeme na úrovni dlhu 62,5 % HDP. Myslím, že je to absolútne nerealistické. Ale to, čo by sme naozaj mali pripravovať, je spomínaná konsolidácia verejného dlhu, aby sme začali jednotlivé výdavky štátneho rozpočtu znižovať, aby sme začali zlepšovať výber dane, aby sme naozaj situáciu v ekonomike začali postupne, ale stabilne zlepšovať.
Ako ďalší cieľ ste si zaviedli, ste si napísali, že chcete zaviesť dane z nehnuteľností na hodnotovom princípe a chcete zvyšovať spotrebné dane penalizujúce negatívne externality. Zavedenie dane z nehnuteľnosti na hodnotovom princípe vyvolalo najmä v priestore sociálnych sietí naozaj veľmi veľké znepokojenie, veľké emócie, pretože sa do médií dostali len určité čiastkové informácie o tom, čo sa vlastne pripravuje. Ako bude vyzerať tá daňová reforma, reforma daňového mixu a ministerstvo financií neskôr prostredníctvom sociálnych sietí vyjadrilo informáciu, že ubezpečuje občanov, že pripravovanou daňovou reformou sleduje zlepšenie života občanov a nie naopak. Tak ako v iných prípadoch aj v prípade zmien v daniach budú zohľadnené sociálne aspekty spoločnosti a tak ďalej.
Na sociálnych sieťach sa vyskytla informácia, že napríklad v Bratislave pri jednoizbových bytoch by tá zvýšená daň mala spôsobiť nárast až o dvetisíc eur, dvojizbových bytoch dvetisíc štyristo eur, pri trojizbových bytoch tritisíc dvesto eur a tieto informácie možno nie sú podložené na nejakých reálnych podkladoch, ale to, čo by si ministerstvo financií alebo vláda ako taká mala naozaj vziať z tejto celej situácie, je to, že je treba naozaj komunikovať tak, aby to bolo naozaj jasné aj pre širokú laickú verejnosť. Aby sa nestalo, že určité čiastkové informácie sa potom takýmto spôsobom pretransformujú až do takýchto hoaxov, pretože naozaj to spôsobuje v spoločnosti veľmi negatívne emócie a v súčasnej situácii potrebujeme naozaj presný opak.
Minister financií v médiách viackrát avizoval, že ten, kto má nadštandardný majetok, mal by byť solidárny a platiť vyššie dane ako ten, ktorý ma majetok tej tzv. bežnej hodnoty. Aj medzinárodné organizácie odporúčajú zaviesť progresívnu daň z nehnuteľností, to znamená vyššie sadzby pri nehnuteľnostiach s vyššou trhovou hodnotou. Teda nie počítať to na základe výmery, ale na základe toho, akú má daná nehnuteľnosť trhovú hodnotu.
Avšak myšlienkou určovať sadzbu tejto dane nie za meter štvorcový, ale podľa hodnoty nehnuteľnosti nie je nápadom súčasného rezortu financií. Lebo o tejto myšlienke, ktorá sa nikdy nerealizovala, hovorila ešte v roku 2012 strana SMER a tiež podporila rétorikou zdanenie bohatých ľudí ich luxusného majetku. Vtedajší minister financií Peter Kažimír chcel zdaniť luxus centrálne, ale od toho plánu sa napokon upustilo a rozhodnutie prenechal mestám a obciam. Nebolo presne jasné, či sa v luxusných majetkoch myslia len luxusné vily alebo hoci aj majitelia bežných bytov avšak v lukratívnej lokalite. Vtedajšia vláda totiž nechcela špeciálnou daňou zaťažiť majiteľov veľkých domov, ktoré mali postavené v sedemdesiatych či osemdesiatych rokoch.
Neskôr si mali v roku 2017 siahnuť hlbšie do vrecka tí, ktorí boli, ktorí bývali vo viacpodlažných nehnuteľnostiach, čo však tiež napokon neprešlo. A to je naozaj teraz otázka, akým spôsobom pripravuje ministerstvo financií novelu tohto zákona, kde sa bude zvyšovať alebo meniť spôsob výpočtu dane z nehnuteľností na hodnotovom princípe, aby sme zabezpečili to, že nebudú vyššou daňou potrestaní ľudia, ktorí si to nezaslúžia. Teda ľudia, ktorí možno bývajú v nejakých lukratívnejších lokalitách, ale mnohokrát sú tie byty alebo domy veľmi staré a nemali, nebolo by patrné a hneď ľudí ktorí patria, ktorí sú už v dôchodkoch ich zdaniť nejakou vyššou daňou. Verím, že dostaneme čoskoro odpoveď. Nemyslím teraz len parlament alebo odborná verejnosť, ale naozaj široká verejnosť, aby sme sa tomu vedeli aj prípadne postaviť.
Ďalší bod, ktorý zostal v programovom vyhlásení vlády ešte z minulého dokumentu je zanalyzovanie možností zavedenia tzv. reverse charge. Neviem teda, či sa tejto veci za posledný rok niečo konkrétne urobilo, nepostrehol som žiadne výsledky ani žiadne, ani žiadne analýzy. Keďže už jeden rok prešiel a tri roky sú pred nami, je podľa mňa potrebné začať s touto vecou veľmi dôrazne, pretože je to jedna z možností, akým spôsobom môžeme zvýšiť výber daní bez toho, aby sme zvyšovali sadzbu dane, to znamená, to, čo v súčasnosti pripravuje alebo uvažuje minister financií zvýšiť dépeháčku, by nebolo potrebné, keby sme dokázali výber tejto dane oveľa viacej zefektívniť a tie daňové úniky, ktoré sú dnes na úrovni rádovo v miliardách eur, by sme pomocou reverse charge dokázali vrátiť naspäť do štátneho rozpočtu a nemuseli by sme zvyšovať nejakým spôsobom dépeháčku.
Ďalej naším cieľom je, že vaša vláda chce zanalyzovať doterajšie fungovanie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti v spolupráci s Radou pre rozpočtovú zodpovednosť a chcete predložiť návrhy potrebné na jeho zlepšenie. Táto, táto vec začala už minulý rok ešte predchádzajúca vláda, kedy sa vytvorila akási pracovná skupina aj za účasti členov opozície a začalo sa pracovať na tom, aby sa tento zákon zefektívnil, zlepšil. Aby sa konečne zaviedli výdavkové stropy, aby sme zlepšili vlastne akúsi vymožiteľnosť tých jednotlivých opatrení, ktoré v tom zákone sú v súčasnosti uvedené, ale nie sú efektívne.
Bohužiaľ, príprava tohto zákona sa úplne zasekla. Už niekoľko mesiacov sa neurobilo vôbec nič. Máme len informáciu, že sú nejaké nezhody v koalícii, že sa neviete medzi sebou dohodnúť a kto na tomto v konečnom dôsledku trpí, sú práve občania Slovenskej republiky, ktorí potrebujú, aby zákon o rozpočtovej zodpovednosti bol efektívny, aby bol čím skôr v platnosti, aby sme konečne dlh začali normalizovať, stabilizovať a aby vláda bola tiež zaviazaná týmto zákonom prijímať také opatrenia, ktoré budú viesť k zlepšeniu ekonomickej situácie.
Bohužiaľ, dnes súčasné znenie tohto zákona je veľmi slabé a ak budete pokračovať v týchto nezhodách na základe požiadaviek jednej koaličnej strany ďalej, tak, bohužiaľ, sa nijakým spôsobom táto situácia nebude ani zlepšovať.
Ešte v predchádzajúcom cieli som hovoril, že chcete zvyšovať spotrebné dane penalizujúcich negatívne externality. Tam ste už prijali zákon, v ktorom ste zvýšili daň z tabaku, teda z cigariet. Ja však chcem upozorniť ešte na jednu veľmi dôležitú negatívnu externalitu, ktorú už mnohé krajiny v Európe aj vo svete začali vyššou daňou zdaňovať. Naposledy to bolo napríklad v Poľsku, náš najbližší severný sused, a to je práve daň z cukru. Cukor ako látka, ktorá je dnes už mnohými odborníkmi považovaná za veľmi nebezpečnú najmä v množstvách, v akých ich ľudia, občania bežne konzumujú, je potrebné, aby sme túto externalitu začali minimalizovať a ja navrhujem, hovorím to úplne otvorene ako člen opozície, zaviesť daň z cukru, aby výrobky, ktoré obsahujú, ktoré obsahujú vysoké množstvo tejto látky, ktorá naozaj má veľmi negatívne zdravotné dôsledky, a tým pádom aj zvyšuje výdavky nášho zdravotníckeho systému, bude potrebné zaviesť, aby sme jednak znížili spotrebu tohto cukru, aby sme zároveň aj možno takýmto spôsobom dostali do štátneho rozpočtu potrebné financie.
A poslednú, ktorú chcem spomenúť, dosť na to, že mi zostalo už len pár minút. Vláda Slovenskej republiky chce podporiť zlepšovanie finančnej gramotnosti občanov s osobitným dôrazom na finančné vzdelávanie žiakov, študentov a pedagógov. Podporiť tak nielen zodpovedné hospodárenie rodín, lepšie investičné rozhodnutia obyvateľov vrátane dôchodkového sporenia, vyššiu ochranu zraniteľnej skupiny pred úžerou, ale aj celkovú finančnú stabilitu na Slovensku. Tento cieľ sa môže zdať na prvý pohľad ako menej dôležitý pri tých všetkých ostatných. Ja si však uvedomujem, že práve tento cieľ je nesmierne dôležitý v tej celej mozaike toho, ako môžeme pomôcť zlepšiť situáciu, finančnú situáciu našich slovenských rodín, pretože tá finančná negramotnosť, ktorá dnes na Slovensku je, ukazujú viaceré štúdie, podľa ktorých sa finančná situácia slovenských rodín stále zhoršuje, nie zlepšuje. Napríklad naposledy spoločnosť FinGO.sk nedávno uverejnila správu, podľa ktorej viac ako 430-tisíc Slovákov si nemôže dovoliť auto, telefón či práčku. Majú problémy čeliť nečakaným finančným výdavkom alebo si nemôžu dovoliť udržiavať doma primerané teplo. Slováci skončili na nelichotivom ôsmom mieste spomedzi dvadsiatich siedmich krajín Európskej únie v rebríčku tzv. materiálnej deprivácie. Medziročne sme sa prepadli až o dve miesta, pričom len za jeden rok pribudlo v tejto skupine ďalších 50-tisíc ľudí.
Ja som si všimol, že Národná banka Slovenska pustila taký program, myslím, že 5 peňazí sa to volá, kde sa snaží určitým spôsobom zlepšovať tú finančnú gramotnosť, avšak podľa môjho názoru je to veľmi nedostatočné a chcem požiadať novú vládu pod vedením Eduarda Hegera, ktorý bol minister financií, aby si zo svojej pozície dal na tomto cieli veľmi záležať, aby sme naozaj začali veľmi výrazným spôsobom zlepšovať finančnú gramotnosť občanov, pretože rozhodnutia, ktoré robia ľudia, a to viem z vlastnej skúsenosti, sú naozaj mnohokrát také, že by sa aj mohli, mohli vlastne urobiť oveľa lepšie rozhodnutia a mohli sme ich kľudne vystríhať.
No a naposledy taká posledná a veľmi dôležitá vec, ktorú by som, na ktorú by som chcel teda odpoveď, je, akým spôsobom postupne začneme vyrovnávať náš štátny rozpočet, ktorý sa vláda, ešte za vlády SMER-u si to zaviazala, jeden rok už vyzeralo, že ten vyrovnaný rozpočet budeme mať, nakoniec sa tiež od toho upustilo. Chcem teda vedieť nejakú koncepciu toho, akým spôsobom ideme najmä znižovať výdavky štátneho rozpočtu namiesto toho, aby sme zvyšovali dane, tak ako to bolo avizované.
Myslím si, že je veľmi potrebné, aby sme do tejto diskusie zapojili širokú odbornú verejnosť, pretože myslím si, že každý vie a chce do tejto diskusie pomôcť, aby sme naozaj konečne začali tú situáciu v oblasti štátneho rozpočtu zlepšovať, aby sme už konečne mohli aspoň prvýkrát v ére existencie Slovenskej republiky dosiahnuť vyrovnaný štátny rozpočet a následne prebytkové rozpočty, aby sme postupne začali splácať tie dlhy, ktoré tu narobili všetky vlády od roku 1993.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis