Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Pán Baránik, podľa mňa je veľmi nešťastné to brať kolektívne alebo celoplošne, lebo ako ste spomínali, áno, na tej západnej hranici možno niekto tam strieľal zo samopalu na protivníkov, ale zoberme si aj to, že napríklad nejaký člen Verejnej bezpečnosti možno niekde v Detve, ktorý má ku každým hraniciam veľmi ďaleko, riešil krádeže spoluobčanov a zožieral sa tam s nimi, ja neviem, dvadsať rokov a tento bude v tom istom koši ako ten, čo strieľal možno na tej hranici. Čiže je to nešťastné riešenie, treba to naozaj upraviť a treba oddeliť a odčleniť, tí, ktorí naozaj spáchali nejaké zločiny, a tí, ktorí boli iba zamestnanci a vykonávali si svoju prácu ako každý iný. Čiže na toto sa naozaj treba pozrieť a oddeliť tie ozajstné zločiny proti nejakému, tí, čo boli zamestnaní. A naozaj, po druhé je nešťastné, že o tom bude rozhodovať nejaký úrad a nie súd.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Miro, naozaj tá kolektívna vina, ale po ´89. roku som si nevšimol, že by prebehol nejaký veľký, obrovský súd s pohlavármi z komunistickej strany, a teraz po tridsiatich rokoch bude represie páchať nejaký úrad. Nerozhodol o tom súd, o týchto ľuďoch, ktorých by, ja neviem, potrestal či už väzením, alebo nejako inak, ale v dnešnej dobe po tridsiatich rokoch bude o tom rozhodovať súd. Súd, nie súd, ale úrad. Čiže úrad o tom rozhodne a o kom rozhodne, tak ten človek sa nebude mať ani ako brániť, pretože to nebude súdom preskúmateľné. Tak toto mi nepríde v demokracii celkom normálny princíp.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Susko, ďakujem vám pekne. Veľmi dobre ste to legislatívne a právne rozobrali a najviac ma v tom zarazilo to, že ak Ústav pamäti národa niekoho zapíše do zoznamu a ten, kto je v tom zozname, vlastne sa nemá kam sťažovať, lebo súd o tom nebude rozhodovať, ten dotyčný tam bude zaevidovaný, tým pádom príde o nejaký dôchodok, ktorý môže čerpať, a tento človek popritom vôbec nemusel byť súčasťou komunistickej strany alebo nejakým reprezentantom tejto strany, ale mohol pracovať ako, ja neviem, policajt, pohraničiar, vojak, ktorý normálne žil, živil svoju rodinu, živil svoje deti a vôbec sa nepodieľal na nejakých represiách proti členom opozície v tej dobe. Čiže mne to zase príde, že naozaj táto vláda si z ústavy robí trhací kalendár a nedodržiava vôbec žiadne právne princípy.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja sa teda skutočne neradím k nejakým obdivovateľom socializmu, podotýkam. Veľmi som rada, pán kolega Blaha, že ste teda upozornili na toto. Veľmi ma to vyrušuje, že v Národnej rade sa nepoužívajú výrazy alebo teda definície také, ako majú byť. Žiaden komunizmus tu nikdy nebol. Áno, bol tu socializmus a ja poprosím, aby ste si to už raz navždy zapamätali, lebo je to, v podstate je to klamstvo. To po prvé. Samozrejme, je to aj vizitka nevzdelanosti, keď niekto nevie, že tu žiaden komunizmus nebol, ale bol len socializmus. Koniec koncov je to Československá socialistická republika, bola, takže to po prvé.
Po druhé, bola tu tá spomenutá kolektívna vina. Absolútne súhlasím. Každý, kto sa zúčastňoval na rôznych represáliách, krivdách, ktoré, samozrejme, boli za minulého režimu, malo by sa mu to dokázať, bude odsúdený a potrestaný. Prečo po tridsiatich rokoch? Veď si uvedomme, keď títo ľudia mali dôchodok, čiže museli ho mať ten dôchodok do roku ´89 už vymeraný, po tridsiatich rokoch, samozrejme, už väčšina nežije, možno pár vdov, áno. Prečo ste to neurobili pred tridsiatimi rokmi? Pokiaľ by ste chceli aj nejaké financie ušetriť, tak vtedy by to bolo, samozrejme, jednak by boli aj informácie, jednak by tí ľudia žili a jednak by to bolo, myslím, že aj finančne, bol by tam finančný benefit.
A čo ma veľmi vyrušovalo, a musím súhlasiť s pánom kolegom, je to, že hodnotenie bývalého režimu, ja hovorím, ja som ho teda zažila. Od 60. rokov si pamätám tento režim veľmi dobre a môžem povedať, že to hodnotenie, ktoré tu bolo, by som definovala ako polopravdy a nebolo to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Pán kolega, celkom dobre ste to zhrnuli. Ja s niektorými vašimi týmito názormi aj súhlasím. Ale pozrime sa trošku chronologicky do istej histórie, lebo po druhej svetovej vojne, keď tzv. nacisti prehrali vojnu, tak bol Norimberský proces, kde týchto zločincov odsúdili. A musíme si zobrať aj to, že napríklad obyčajní vojaci, ktorí boli vo Wehrmachte, neboli odsúdení za to, lebo bojovali v regulérnej armáde. Potom nastala doba socializmu a tejto dobe naozaj môžme ďakovať za veľa, pretože mali sme tu naozaj kvalitnú vybudovanú armádu, ktorá vedela chrániť štát a zabezpečila to, že kadejaké rôzne, rôzne typy zo Západu, ktoré tu pôsobia teraz, v tej dobe neboli. A tie typy nám v dnešnej dobe spôsobujú naozaj rozvrat štátu.
Mali sme políciu a tá kriminalita bola na oveľa nižšej úrovni, ako je teraz. To hádam mi nikto nebude chcieť vyvrátiť. A zoberme si aj bytovú výstavbu, lebo keby za socializmu tie byty nepostavili, tak naozaj neviem, kde by tí ľudia teraz bývali.
A ďalšia vec je, že ak to berieme do roku ´89, kde prišlo k tzv. zmene, tak niektorí tí ľudia pracovali aj pred rokom ´89, ale aj po roku ´89, čiže neviem, ako im, ako by im chceli tieto dôchodky krátiť. A uvedomme si naozaj to, že títo ľudia, ktorí pracovali v polícii, v armáde, tak boli obyčajní zamestnanci a možno veľakrát ani s tým režimom nesúhlasili, ale takisto potrebovali živiť svoje rodiny, potrebovali živiť svoje deti a veľakrát od svojho zamestnávateľa, či už to bola polícia, armáda alebo nejaké iné bezpečnostné zložky, dostali aj byt. Čiže aj tá, to sociálne zabezpečenie týchto ľudí bolo niekde úplne inde, ako je teraz. Čiže naozaj nie je toto veľmi vhodný návrh zákona.

Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa, myslím, že v niektorých regiónoch s tým absolútne nebude problém, s tým množstvom tých detí, aj keď vieme, že v tých mestách jednoducho tie kapacity škôlok sú nedostatočné, ale ja sa obávam, obávam toho, že v niektorých častiach Slovenska, kde tých detí je v tých niektorých oblastiach naozaj veľa, že či budú mať možnosť naozaj, či tam vieme také kapacity zabezpečiť aj pre tie deti napríklad z tých osád, pretože niektorí, niektorí tí rodičia nebudú možno chcieť to individuálne vzdelávanie a pre takéto deti by naozaj tá škôlka mohla byť záchranou, že či vieme zhruba, aké sú kapacity a aké sú možnosti aj tých nesieťových zariadení v tejto problematike.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Ja by som sa spýtal iba jednu vec. Samozrejme, ja súhlasím s tým, že bude sa to vykonávať aj v iných priestoroch a tak ďalej, ale ako sa píše v tomto zákone, tak po predprimárnom vzdelávaní, ktorá obsahuje triednu knihu, osobný spis dieťaťa a tak ďalej, mi to príde, že chceme to predprimárne vzdelávanie skôr smerovať na taký typ školy. Ale takisto sa tu píše, že dieťa získa osvedčenie o získaní predprimárneho vzdelávania, a teda že tie deti, ktoré budú mať individuálne vzdelávanie, teda budú sa vzdelávať doma v tom predprimárnom vzdelávaní, či teda, kto bude hodnotiť tie ich vedomosti, zručnosti a tak ďalej, ktoré v tom individuálnom vzdelávaní získajú, a či ste to, či ste to konzultovali, prosím vás, aj so Štátnou školskou inšpekciou, že či táto Štátna školská inšpekcia bude mať kapacity na prípadnú kontrolu tých detí, ktoré budú na tom individuálnom vzdelávaní.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Určite treba zvyšovať finančnú gramotnosť obyvateľstva, pretože naozaj tí ľudia sa dostanú do tých problémov a hlavne na Slovensku veľmi ľahko. Lebo ak si zoberieme, aké sú príjmy a aké tí ľudia majú výdavky, ak musia splácať napríklad hypotéku, tak v dnešnej dobe s priemerným nejakým príjmom napríklad v Banskobystrickom kraji už človeku hypotéka ani nevyjde, čiže musia byť dvaja a v takom prípade ak jeden príde o zamestnanie, napríklad ako v tomto, v tejto dobe, keď obidvaja pracovali v gastre a prišli obidvaja o prácu, alebo stačí jeden, tak absolútne nemali šancu splácať. Čiže veľakrát tí ľudia sa aj tak nechcene do toho dostanú, potom však samozrejme sú tu aj prípady, keď si ľudia tie úvery berú len tak, že na čo potrebujú a potom raz-dva sú v tom kolobehu dlhov.
A potom sa stáva to, že veľa z týchto ľudí siaha po tých osobných bankrotoch. Sám poznám niekoľko ľudí, ktorí to využili, lenže čo sa stalo? No stalo sa to, že ten veriteľ ostal neuspokojený a jednoducho tie peniaze sa mu už nikdy nevrátili, pretože tí ľudia, ktorí to využili, tak potom boli v takom začarovanom kruhu, že mali problém sa aj niekde zamestnať a všetko im zo začiatku zobral ten exekútor. Nemohli sa nejakú dobu zamestnať a boli vlastne v tom kruhu. A naozaj zvyšovať tú finančnú gramotnosť je podľa mňa veľmi dôležité hlavne aj v tejto dobe, ale tak isto musíme prihliadať aj na to, že napríklad aj v Banskobystrickom kraji tie mzdy sú veľmi nízke. Čiže tí ľudia naozaj prežívajú zo dňa na deň a keď ich aj budeme školiť na tú finančnú gramotnosť, bohužiaľ, im to z tých príjmov nevyjde na to, aby vedeli žiť bez úveru.
Ďakujem.

Už len veľmi krátko. Svojim kolegom by som chcela povedať toľko, že tá oblasť je tak široká, ja som sa zmienila len skutočne o niektorých oblastiach, takže je to, keď to zoberieme, je to oblasť kultúry, oblasť športu, potraviny, obchody a tak ďalej, jak som spomenula, zasahuje to až do, do bankových domov, takže máme čo robiť.
Pani poslankyňa Pleštinská, som veľmi rada, že počujem, že teda sa realizuje vzdelávanie, že sa niečo v tejto oblasti robí, lebo ja si myslím, že ten finančný efekt, o sociálnom ani nehovoriac a tak ďalej, je obrovský, keď začneme. Ja vám poviem zo svojej praxi, že najväčšie problémy sú, že ľudia až prichádzajú o strechu nad hlavou, je to neznalosť, neznalosť zákona, neznalosť, že si neprečítajú zmluvu, nevedia, aké majú práva, nevedia o tom, že keď sú tam príliš malé písmená, zmluva je neplatná, pretože sú to neprijateľné podmienky zmluvné, ďalej nekalé obchodné praktiky, ktoré realizujú tzv. šmejdi. Ľudia o tom nevedia, nechajú sa oklamať, okradnúť až tak, niekedy to teda prichádza až do štádia, že prichádzajú o strechu nad hlavou. Takže vzdelávanie potrebujem za veľmi, považujem za veľmi dôležitú súčasť realizácie ochrany spotrebiteľa.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, chcel by som naozaj uvítať to, že sme tu otvorili nové témy, hlavne tému tzv. energetickej chudoby, ktorá je celkom relatívne nový pojem. Vznikol viac-menej v čase, kedy sa začali energie nakupovať cez trhy, ktoré spôsobili podľa mňa enormné zvýšenie týchto cien. Aj na Slovensku, aj v iných krajinách Európy čím ďalej, tým viacej ľudí začína trpieť na to, že si nedokážu ani len dovoliť teplo vo svojich domovoch, a naozaj mnoho ľudí zomiera na to, že si nemôžu zo svojich finančných prostriedkov kúpiť alebo zaplatiť účty za teplo. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.) Veľa ľudí sa rozhoduje medzi tým, či si kúpi lieky, jedlo, či si zaplatí nájomné alebo či si zaplatí tieto základné veci.
A myslím si, že by bolo na mieste, a to teraz asi nie na úrovni Slovenskej republiky, ale možno na úrovni celej Európy uvažovať nad zmenou systému nakupovania energií alebo nejakou reguláciou zásahov štátov do týchto cien, pretože môže sa stať, že aj na Slovensku začne čím ďalej, tým viacej ľudí zomierať aj na energetickú chudobu.
Ďakujem pekne.