Videokanál klubu

Pán poslanec Kmec, možno ste v tej svojej rozprave trafili klinček po hlavičke, ako sa hovorí, keď ste spomenuli, že slovenské firmy, slovenské podniky budú vďaka tejto nezodpovednej politike vlády v oblasti energií jednoducho strácať svoju konkurencieschopnosť. A to povedie, samozrejme, k utlmeniu výroby, to povedie k tomu, že postupne ale znova môžu začať strácať svoje dlhodobé trhy, na ktorých sú etablovaní.
Toto sme tu ale už raz zažili. Toto sme tu zažili v čase, keď o hospodárstve Slovenska veľmi výrazne rozhodoval protislovenský fanatik Havel a kedy Slovensko na dlhé desaťročia utrpelo obrovský hospodársky šok a škodu. Bolo by veľmi smutné a veľmi nešťastné, ak by len nezodpovednosťou vlády a nedostatočnou prípravou vlády na možno nejakú energetickú krízu, došlo, aj keď v menšom rozsahu, ale k podobnej situácii.
A ja som presvedčený, že aj táto debata tu v parlamente, aj keď možno nepovedie k odvolaniu podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Sulíka, povedie aspoň k tomu, že sa vláda začne správať konečne ako vláda suverénnej Slovenskej republiky a nie ako vláda jednej z gubernie Európskej únie.

Ďakujem za slovo. Áno. Sulík si povedal svoje a išiel preč. Dokázal tým, že nemá ani elementárnu slušnosť. Pamätám si, keď x-krát, veľakrát, odvolávali súčasní mocipáni, vtedajšia opozícia, ministra Richtera, smeráka. Ale ten tu sedel vždy ako žaba na prameni, mal aspoň ten chochmes, vydržal tu sedieť a počúvať reči.
A v druhej veci. Toto vyhováranie sa na Sulíka Matovičom, Sulík na Matoviča, jeden minister na druhého, druhý na prvého a ten na ďalšieho, to je jasný a dlhotrvajúci signál, ktorý aj laikovi ukazuje, že táto vláda je nekompetentná, nenormálna a šialená. To isté je napríklad aj v polícii, prokuratúre a súdnictve. Táto vláda postavila normálny život naopak. Na hlavu. Prirovnal by som ich ku nejakým hiphoperom alebo absolventom školy breaku. Bláznivým a trošku nahúleným.
A, pán Kamenický, ruku na srdce, keď je táto vláda stelesnením hnusu, nemali ste aj vy maslo na hlave, keď ste vládli vy? Aj keď ste boli trošku sofistikovaný, ale títo breakdanceri, no ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Kamenický, ja si dovolím k vášmu vystúpeniu doplniť len toľko, že aj za poslednej vlády SMER-u sme tu mali divadlo s trhaním šekov za zvýšené ceny energií a nakoniec to dopadlo tak, že ľudia tie zvýšené faktúry zaplatiť museli a celé to trhanie šekov nejako vyšumelo do ticha, do prázdna. Takže to, čo predvádza súčasná vláda momentálne s odvolávaným ministrom Sulíkom, to je naozaj čistá katastrofa, ale treba si priznať, pán poslanec, že aj za vašich vlád tie ceny energií rástli, pretože jednoducho aj vaše vlády uprednostňovali záujem Európskej únie pred potrebami a záujmami obyvateľov Slovenskej republiky.
Hovorili ste o tom, pán poslanec Kamenický, že niektoré iné krajiny, teda mimo Slovenska, zavádzajú rôzne opatrenia na to, aby zabránili takémuto divokému rastu energií, že teda jedno z nich je len nejaké opatrenie proti liberalizácii trhu s energiami. To, samozrejme, s tým musíme súhlasiť, ale na druhej strane treba povedať aj to, že ste aj v minulom volebnom období odmietli všetky naše návrhy na zníženie miery závislosti a podriadenosti Slovenskej republiky voči Európskej únii.
A keď už ste povedali to á, tak teba povedať aj to bé, pán poslanec, že kým Slovenská republika bude členom Európskej únie, tak táto situácia s energiami, s cenami energií, bude len a len horšia a vždy na to budú doplácať tí statoční občania, obyvatelia, ktorí dennodenne žijú zo svojich výplat, ktorí sa spoliehajú na štát, že ten štát ich bude aspoň trošku chrániť.
Takže ak SMER s týmto chce niečo robiť, samozrejme, my vítame a podporíme odvolanie Sulíka, ale na druhej strane sa treba uvedomiť aj k postoju voči Európskej únii.

Pán minister Sulík, vám asi v jednej časti vášho vystúpenia unikla pointa. Jedna vec totiž je, že za čo a akým spôsobom ste si kúpili ten ranč v Austrálii, ale druhá vec je, a to je podľa mňa väčší problém, že vy sa chystáte na dôchodok do Austrálie v čase, keď vaša vláda, vaša vláda zrušila dôchodkový strop a vďaka stúpajúcej inflácii budú dôchodky ľudí, pán minister, ktorí celý život poctivo pracovali, platili dane, odvody, jednoducho devalvované.
Tiež ste povedali, že vďaka ekologickému, zelenému šialenstvu v Nemecku budú zatvorené všetky nemecké jadrové elektrárne, dôsledkom čoho pôjdu ceny elektrickej energie ešte znova opäť hore, a preto sa vás chcem spýtať, pán minister, že ako s týmto koreluje, aký zmysel má ohlasovaný nákup 500 elektrických vozidiel pre Slovenskú poštu.
A posledná vec, pán minister, úlohou slovenských výrobcov elektrickej energie Slovenských elektrární je v prvom rade vyrábať energiu pre spotrebu na Slovensku. Pre spotrebu domácností, pre spotrebu firiem, pre jednoducho celú agregátnu spotrebu elektrickej energie v rámci Slovenskej republiky. A keď vy ako vláda to neviete zabezpečiť inak, tak začnite zoštátňovať. Pretože tieto vaše výhovorky o cenách na burze a o tom, kto komu kde predal aké kvóty, to jednoducho ľudí, ktorí nebudú vládať platiť vaše ceny za elektriku, nezaujíma.

Ďakujem pekne. Pán premiér Heger, vám asi uniklo, že ľudí na Slovensku nezaujíma nejaké Expo. Ľudia na Slovensku Expo ako ďalšiu pánsku zábavku, na ktorú bude vyhodených niekoľko stotisíc eur. Pán premiér, ak vám to doteraz nedošlo, tak vám to musím povedať. Ľudí na Slovensku zaujíma, z čoho budú platiť zdvihnuté ceny energií, prečo štát nerobí nič preto, aby tie ceny boli stabilné, aby im aspoň nejakým spôsobom garantovali ich životnú úroveň.
A, pán premiér Heger, prekvapilo ma, že hoci ste rozprávali o mnohých veciach a mnohých bodoch, tak ku škandalóznej príprave ministra Sulíka na dôchodok v Austrálii ste nepovedali ani jedno jediné slovo.
A, pán premiér, toto vaše vystúpenie je len dôkazom, že vaša vláda, presne tak ako to povedal minister Sulík - na dôchodok do Austrálie, že vaša vláda chce aj naďalej vládnuť spôsobom - po nás potopa. A je vám úplne jedno, ako ľudia tu do konca vašej vlády budú kŕkať, z čoho budú žiť, ako sa budú báť, že čo im vyvediete zase budúci rok na ďalšiu zimu, pretože jeden ide na dôchodok do Austrálie, druhý možno do Ameriky, tretí na Bahamy, ale najhoršie na tom je, pán premiér, že vy to nijako nevysvetlíte a vy sa za tieto plány členov vašej vlády ani ľuďom neospravedlníte, ani sa za to vôbec nehanbíte.

Ďakujem, ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Poslanci za stranu Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba, Marek Kotleba, Rastislav Schlosár a Peter Krupa predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení zákon č. 280/2006 Z. z. o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov.
Cieľom predkladanej novely zákona je zjednodušiť proces získania a držby vodičského oprávnenia skupiny C1. Konkrétne máme za cieľ odbremeniť žiadateľov vodičského oprávnenia skupiny C1 (jedná sa o nákladné automobily do 7 500 kg) od povinnosti robiť psychotesty, lekárske prehliadky a povinnú základnú kvalifikáciu vodičov za účelom získania alebo obnovy vodičského oprávnenia. Povinnosť absolvovania psychotestov sa netýka len nových žiadateľov o vodičské oprávnenie, ale aj vodičov, ktorí už toto oprávnenie získali.
Predkladaná novela má za cieľ odbremeniť od tejto povinnosti aj existujúcich majiteľov vodičských oprávnení C1, ktorí v súčasnosti musia chodiť na opakované psychotesty, lekárske prehliadky a povinnú základnú kvalifikáciu každých päť rokov.
Dôvodom predloženia tejto novely zákona je nelogickosť súčasnej právnej úpravy spojenej s vodičskými oprávneniami, ktoré zaviedla Európska únia.
Psychotesty nemusí robiť držiteľ vodičského oprávnenia BE, ktorého jazdná súprava môže mať až 7 000 kilogramov. Síce daný nákladný automobil do 7 500 kilogramov uvezie teoreticky viac len o 500 kilogramov ako táto jazdná súprava skupiny BE, ale v praxi môže byť ľahší ako jazdná súprava BE a najviac je rýchlostne obmedzený na 90 kilometrov za hodinu. Je teda absurdné, aby bol vodič takéhoto automobilu šikanovaný každých päť rokov psychotestami, lekárskou prehliadkou a povinnou základnou kvalifikáciou vodiča. Nákladný automobil do 7 500 kilogramov je kratší ako jazdná súprava BE, čiže tým pádom je tento automobil stabilnejší, keďže priamo náklad si vezie na sebe alebo teda na korbe a neťahá ho za sebou na ďalšom prívese, ako je v prípade jazdnej súpravy BE. Čiže jazdná súprava BE, ktorá je vlastne súprava zložená z osobného automobilu a z prívesného vozíku, môže byť v skutočnosti ťažšia ako automobil kategórie C1.
Automobily do 7 500 kilogramov využívajú na podnikanie najmä ľudia v potravinárskom priemysle na zásobovanie malých prevádzok potravinami, ako sú napríklad pečivo, mäso a mliečne výrobky. Tieto vozidlá, teda väčšia časť z nich, nie sú vyťažované na maximum.
Pri momentálnom nedostatku vodičov je táto novela zákona viac než akútna. Nových, ale aj existujúcich majiteľov vodičských oprávnení skupiny C1 môže motivovať k nadobudnutiu a držbe takéhoto oprávnenia. Vodičov často odrádza zbytočná byrokracia v podobe lekárskych prehliadok, psychotestov a povinnej základnej kvalifikácii, ktoré stoja nemalé peniaze. Len počas obdobia tejto koronakrízy si neobnovilo svoje vodičské oprávnenie približne 20 000 vodičov. V budúcnosti budeme mať veľký problém s vodičmi nákladných vozidiel, môžeme to vidieť už napríklad aj v Anglicku, aj v iných štátoch Európskej únie, že s týmto je problém a takíto vodiči budú chýbať, nemajú, nemá kto voziť či už spomínané potraviny, alebo aj pohonné hmoty.
V súčasnej situácii je nanajvýš potrebné týmto vodičom zo strany štátu pomôcť minimálne zjednodušením procesu získania a držby vodičského oprávnenia a súčasne ich odbremeniť od poplatku za lekárske psychologické vyšetrenie a od poplatku za povinnú základnú kvalifikáciu vodiča.
Návrh zákona má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy. Návrh zákona má neutrálny vplyv na ostatné posudzované oblasti.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem, ja už len na záver, mi nezostáva nič iné len konštatovať, že nezachytil som žiadnu reakciu nejakého poslaneckého klubu o tom, že by nesúhlasili so zavedením výdavkových limitov. Pri tej dlhovej brzde alebo tej daňovej brzde, ktorú predstavila SaS-ka, je, samozrejme, diskusia, hľadá sa nejaký kompromis, ale výdavkové limity nespochybnil nikto, to znamená, že každý súhlasí s jeho zavedením, je to potrebný nástroj, ktorý v našej legislatíve mal byť už zavedený dávnejšie, pretože by nám pomohol aj v súčasnej kríze oveľa viacej. Takže verím, že panie poslankyne, páni poslanci, prítomní aj neprítomní, zajtra o jedenástej budú hlasovať za.
Ďakujem pekne.

Ja tento zákon plne podporujem, je to naozaj mimoriadne dôležitý, mimoriadne potrebný zákon, ktorý už dávno mal byť na Slovensku prijatý, pretože to, čo dokázala urobiť táto matovičovsko-hegerovská vláda so stavom verejných financií, so stavom peňazí, ktoré patria občanom Slovenskej republiky, to, ako dokázala zadlžiť Slovensko, akým tempom to urobila, to nedokázala hádam žiadna iná vláda, žiadna iná vláda pred ňou, a to sme tu mali naozaj iné vlády zradcov a zapredancov, ale táto každopádne, čo sa týka zadlžovania Slovenskej republiky, zadlžovania občanov na celé generácie, vytvárania dlhu, ktorý nesplatí a nielenže naše deti, vnuci, ktoré nesplatíme hádam nikdy, tak v tomto je naozaj táto vláda absolútnym rekordmanom a vďaka nej je stav verejných financií taký zlý, že už aj podľa expertov smerujeme, ak s tým nič neurobíme, k bankrotu.
A čím skôr to ľudia budú vedieť, čím skôr my ako poslanci s tým niečo urobíme, tým lepšie, lebo naozaj sme na ceste k bankrotu.

Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si pripomenúť, že ústavný zákon obsahuje povinnosť zavedenia záväzných limitov na verejné výdavky, pričom postup ich určenia má stanoviť iný zákon, tak je to dnes napísané v zákone o rozpočtovej zodpovednosti. Tak to tam bolo napísané vlastne od roku 2011.
Napriek tomu, že zákon nešpecifikuje, do akého termínu by mala byť legislatíva schválená, limity mali byť zavedené bez zbytočného odkladu. Toto tvrdenie vychádza zo štúdie, tzv. Ústavnoprávna analýza vybraných ustanovení ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorá bola publikovaná 31. 7. 2020, pán Giba a pán Bujňák.
Vláda Slovenskej republiky dňa 30. septembra 2020 schválila návrh novely ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorým by sa záväzné limity verejných výdavkov zaviedli. Zatiaľ však nebola novela schválená Národnou radou Slovenskej republiky.
Na to, aby sa výdavkové limity mohli verejné financie riadiť do roku 2023, tak ako to predpokladá vo svojom návrhu vláda, by bolo potrebné ich schváliť čo najskôr v tomto roku. Potreba ich urýchleného schválenia vyplýva z časovej náročnosti implementácie výdavkových limitov do rozpočtového procesu. To znamená, že nám zostávajú už len dve riadne schôdze do konca roka, čiže čas sa naozaj kráti.
Súčasný právny stav absencie záväzných limitov výdavkov verejnej správy porušuje ústavný zákon a malo by byť prioritou súčasnej vlády a koalície implementovať záväzné viacročné limity verejných výdavkov čo najskôr.
Pre prehľad pani poslankyniam a pánom poslancom si ešte dovolím vám predniesť vývoj zavádzania výdavkových limitov. Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý bol schválený v roku 2011, v čl. 7 ods. 3 predpokladá zavedenie výdavkových limitov. Prvý analytický návrh spôsobu stanovenia týchto limitov predstavil Inštitút finančnej politiky ministerstva financií až v októbri 2018 v diskusnej štúdii s názvom Skrutkovač na hodnotu za peniaze. Po predstavení tohto návrhu nasledovali odborné diskusie počas roka 2019, v júli 2020 zverejnili Inštitút finančnej politiky nový návrh viacročných výdavkov, výdavkových stropov v komentári Štátna kasa na uzde.
Limity výdavkov sa v roku 2020 dostali z analytickej roviny návrhov do legislatívnej podoby. Dňa 30. septembra 2020 schválila vláda návrh novely ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a predložila návrh ústavného zákona na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Novela bola prerokovaná zatiaľ len v prvom čítaní a to dňa 5. novembra 2020.
Navrhovateľ potom sériou listov opakovane požiadal o stiahnutie návrhu z programu rokovaní, v súčasnosti bolo prerokovanie návrhu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti presunuté na schôdzu s predpokladaným začiatkom v novembri, teda vlastne teraz v októbri.
Vláda Slovenskej republiky deklarovala snahu zaviesť limity výdavkov už od roku 2023, preto bude potrebné nájsť novelu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti počas jesene 2021. Aj v pláne obnovy Slovenskej republiky sa vláda zaviazala zaviesť výdavkové limity prostredníctvom schválenia novely zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy do konca roku 2021, čo by umožnilo zaviesť limity verejných výdavkov na roky 2023 a 2024. V takom prípade by však bola záväznosť pravidla v porovnaní s úpravou cez ústavný zákon výrazne nižšia.
To znamená, vážené panie poslankyne, páni poslanci, že od roku 2011 už prešlo viac ako desať rokov, zistili sme, že tá dlhová brzda hneď pri prvej kríze nefunguje, všetky limity boli prestrelené, to znamená, jediný nástroj, ktorý by nám v tých dobrých časoch pomohol verejné financie šetriť, aby sme ich mohli teraz v tých zlých časoch míňať, sú jedine výdavkové limity, ktoré, bohužiaľ, kvôli nedohode v koalícii sú stále blokované, hlavne teda parlamentnou stranou Sloboda a Solidarita.
Viem, že sa hľadal kompromis, že ste chceli schváliť iba výdavkové limity, čiže neaktualizovať dlhovú brzdu ani nezaviesť prechod na čistý dlh, avšak od tohto bolo tiež, pokiaľ viem, upustené a vzhľadom na to, že čas sa kráti, do konca roka máme už len dve riadne schôdze, bude mimoriadne dôležité, aby sme čo najskôr aktualizáciu alebo danú novelu čo najskôr schválili.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si predložiť návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti.
Predložený návrh ústavného zákona má za cieľ zabezpečiť posilnenie transparentnosti verejných financií zavedením limitu verejných výdavkov ako systémového rozpočtového nástroja na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti a ukotvenie proticyklickej rozpočtovej politiky.
Áno, predložený návrh zákona vychádza z vypracovaného návrhu Ministerstva financií Slovenskej republiky, to otvorene priznávame, ktorý bol do Národnej rady Slovenskej republiky predložený 1. októbra 2020. To znamená, už je tomu viac ako jeden kalendárny rok. Do dnešného dátumu nebol tento návrh prerokovaný vo všetkých čítaniach a schválený ako celok. Napriek tlaku odbornej verejnosti sa zavedenie najmä výdavkových limitov každú riadnu schôdzu odkladá. Po uplynutí jedného roku od predloženia ústavného zákona sme sa rozhodli vytvoriť ďalší tlak na vládnu koalíciu a prispieť tak k splneniu ústavnej povinnosti zaviesť do právneho poriadku Slovenskej republiky výdavkové limity.
To znamená, navrhujeme, navrhuje sa určenie limitu verejných výdavkov na každý rozpočtový rok príslušného volebného obdobia, pričom návrh novely obsahuje základné zásady jeho výpočtu, pri ktorom sa bude vychádzať z hodnoty plánovaného štrukturálneho salda určeného na základe ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti s primeraným zohľadnením miery rizika. V rámci určeného limitu verejných výdavkov bude tiež vytvorená rezerva na krytie nepredvídaných rozpočtových vplyvov. Navrhuje sa, aby limit verejných výdavkov schvaľovala Národná rada Slovenskej republiky, pričom po jej schválení bude možné na rokovanie Národnej rady predkladať návrhy s dôsledkom na jeho prekročenie len s návrhom kompenzačných opatrení.
Návrh novely obsahuje aj spôsob aktualizácie limitu verejných výdavkov; aktualizovaný limit verejných výdavkov vypočítava Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vždy k 30. júnu rozpočtového roka, ako aj na žiadosť Ministerstva financií Slovenskej republiky. Plnenie určeného limitu verejných výdavkov bude ex post hodnotiť Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Tento návrh ústavného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, inými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.
Prijatie návrhu ústavného zákona bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na služby verejnej správy pre občana a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Účinnosť návrhu ústavného zákona sa so zohľadnením dostatočnej legisvakačnej lehoty určí od 1. januára 2022.
A viac uvediem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.