Videokanál klubu

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, rokujeme o zákone roka, najdôležitejší zákon tohto volebného, tohto volebného obdobia, na začiatku tohto volebného obdobia a ja si na úvod svojho príhovoru vás, pán minister, dovolím pochváliť.
Chcem vám uznať, že aspoň vy sa snažíte napĺňať programové vyhlásenie vlády vo veci výberových konaní. (Zaznievanie gongu.) Máte v tomto dokumente napísané, že vláda zavedie transparentný výberový proces, tak aby boli do funkcií štátu, do funkcií zástupcov štátu vyberaní ľudia napĺňajúci tie najlepšie odborné a osobnostné predpoklady. Vláda zavedie do výberového procesu prvky verejnej kontroly – zverejnenie výzvy na prihlásenie sa do výberu, prihlášky a doklad, dokladov kandidáta, verejné vypočutie prihlásených kandidátov a zverejnenie konečného návrhu na voľbu.
Bohužiaľ, viaceré výberové konania počas Matovičovej vlády, napríklad vedenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne, riaditeľov nemocníc, banský úrad, šéf Pôdohospodárskej platobnej agentúry, prednostovia okresných úradov a mnohé ďalšie boli aj podľa nezávislých odborníkov vyhodnotené za tie najmenej transparentné. Naopak, u organizáciách pod ministerstvom financií, napríklad prezident Finančnej správy alebo predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, boli urobené v súlade s tým, čo vaša vláda sľúbila, a boli tam aj prizvaní zástupcovia opozície a odbornej verejnosti.
Teraz k samotnému procesu prijímania rozpočtu. Prvýkrát v histórii Slovenska schválila vláda Slovenskej republiky zákon o štátnom rozpočte bez toho, aby bol najprv prerokovaný v tripartite. Neviem, prečo vaša vláda začala ignorovať dôležitých sociálnych partnerov, ale rozhodne toto nie je správna cesta. Štátny rozpočet a rozpočet celej verejnej správy musí byť prerokovaný na čo najširšej platforme.
Takisto nechápem, ako je možné, že v čase, keď má vládna koalícia ústavnú väčšinu, a teda aj väčšinu vo všetkých výboroch v Národnej rade Slovenskej republiky, sa stane, že výbor pre zdravotníctvo neprijme uznesenie a zahraničný výbor a výbor pre národnostné práva a národnostné menšiny neboli uznášaniaschopné. To je podľa mňa obrovská hanba, že si v rámci koalície neviete zabezpečiť pri prerokovávaní zákona roka, teda najdôležitejšieho zákona, aký môžeme prijať, dostatok poslancov, a dokonca v mnohých prípadoch aj pri iných zákonoch vám opozícia vo výboroch zabezpečuje uznášaniaschopnosť. Zrejme by bolo dobré pozrieť sa na disciplínu svojich poslancov.
A teraz poďme k veci, k návrhu štátneho rozpočtu a rozpočtu verejnej správy. Hneď prvá vec, ktorá udrie každému do očí, či už laikovi, alebo niekomu z odbornej verejnosti, je plánovaný schodok štátneho rozpočtu. Celkové príjmy na rok 2021 sa rozpočtujú sumou 15,8 mld. eur, celkové výdavky štátneho rozpočtu na rok 2021 sa určujú sumou 23,8 mld. eur, teda schodok štátneho rozpočtu na rok 2021 sa určuje sumou 8 mld. eur. Celkovo by mal štátny dlh, by sa mal štátny dlh vyšplhať z 43 mld. v roku 2019 na 70 mld. v roku 2023. Čiže za štyri roky sa predpokladá nárast o 27 mld. eur, čo predstavuje nárast o 60 percent.
Tu by sme mohli naozaj hodiny polemizovať o tom, či je toto číslo adekvátne a či by nemalo byť nižšie, isté je však to, že v súvislosti s opatreniami na zabránenie šírenia koronavírusu alebo skôr pod zámienkou na prijatie týchto opatrení ideme Slovensko a jeho občanov zadlžiť o rekordné čísla a v roku 2023 bude každý občan bez ohľadu na vek dlhovať viac ako 12 700 eur. To je ročná čistá mzda, ktorú zarobí priemerne zarábajúci občan alebo dvojročná čistá mzda väčšiny zamestnaných ľudí na Slovensku.
V roku 2020 ste v parlamente schválili novelu zákona o štátnom rozpočte na rok 2020, v ktorom ste navýšenie výdavkov o 7,8 mld. eur odôvodňovali dvomi okruhmi. Prvý okruh boli výdavky priamo súvisiace s pandémiou COVID-19 v sume 4,9 mld. eur a druhý okruh boli výdavky na zabezpečenie v rozpočte nekrytých titulov v sume 2,9 mld. eur. Podľa tohto rozpočtu a čísel v ňom sa na jednotlivé opatrenia minulo 1,78 mld. eur, a preto v roku 2021 počítate s rezervou 1,04 mld. eur v prípade ďalšej vlny koronavírusu. Otázka je, prečo sú tieto čísla tak diametrálne odlišné a či a ako sa táto zmena v čerpaní aj pretaví napríklad v záverečnom účte Slovenskej republiky za rok 2020 a ako to ovplyvní čísla, ktoré sú prezentované v tomto návrhu rozpočtu.
Pri tejto príležitosti mi nedá nespomenúť aj hospodárenie minulých vlád a hlavne ich nevyužitie dobrých časov. Priaznivý ekonomický vývoj posledných rokov nebol dostatočne využitý na pokles hrubého dlhu výrazne pod sankčné pásma ústavného zákona. Od finančnej krízy v roku 2008 až 2010 sa na Slovensku podiel dlhu na HDP takmer zdvojnásobil, čo predstavuje 26,1 percentuálneho bodu na HDP. Dlh v minulých obdobiach absolútne neklesal. Podarilo sa len znížiť jeho pokrízový podiel na HDP zhruba o desatinu, čo je 6 percentuálnych bodov poklesu podielu dlhu na HDP. V priaznivom ekonomickom období od roku 2015 prispeli najmä rast ekonomiky nad úrokovými sadzbami, pozitívny vplyv ekonomického cyklu na hospodárenie verejnej správy či predaj štátnych aktív a pravidelné vyplácanie tzv. super dividend z podnikov z majetkov štátu, to tvorilo 1,2 % HDP.
Hospodárenie vlády a celej verejnej správy pokles podielového dlhu na HDP spomaľovalo a to aj napriek tomu, že počas ekonomicky priaznivého obdobia sa dosahovali vyššie než rozpočtované daňové príjmy v priemere takmer 1 % HDP ročne. Určite by sme dnes boli v inej situácii a stáli pred iným návrhom rozpočtu, ako tu máme dnes. To vidíme aj na príklade Českej republiky, kde sa im podarilo po kríze v rokoch 2008 až 2009 výrazne znížiť svoje zadlženie, čo im dalo úplne inú štartovaciu pozíciu na začiatku tejto krízy. Bude potrebné sa z tejto chyby poučiť a pripraviť opatrenia, ktoré zabránia vládam v dobrých časoch nešetriť. Taký zákon máme na stole a verím, že sa nám politickým konsenzom podarí takýto návrh skrátiť, schváliť. Súhlasím teda s tým, že v dobrých časoch treba šetriť a v tých zlých, ako máme teraz, treba míňať a stimulovať ekonomiku.
Prognóza daňových príjmov verejnej správy je na rok 2021 v porovnaní so schváleným rozpočtom na roky 2020 až 2022 nižšia o viac ako 2 mld. eur. Napriek tomu však daňové a odvodové príjmy máte na budúci rok prognózované na zhruba takej istej úrovni, ako boli v roku 2019, teda na úrovni 29 miliárd. Ďalšie roky predpokladáte nárast o viac ako miliardu eur každý rok, preto je pre mňa zarážajúce, keď sa porovnávame s rokom 2019, kde by sme mali mať schodok cez 8 mld. eur, pričom pri zhruba rovnakých príjmoch ste vtedy alebo sme vtedy mali schodok niečo cez 1,2 mld. eur.
Najväčší nárast výdavkov v štátnom rozpočte predstavuje všeobecná pokladničná správa, tam je nárast oproti roku 2019 o 3,3 miliardy. Ministerstvo pôdohospodárstva, tam je nárast, nárast o pol miliardy eur. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, nárast o 434 mil. eur oproti roku 2019. A potom ministerstvo zdravotníctva, ministerstvo dopravy, niečo vyše 300 mil., a potom tu máme ešte ministerstvo hospodárstva a ministerstvo školstva, kde máme nárast viac ako 160 mil. eur. Z toho rezervy tvoria spolu viac ako 1,7 mld. eur a z toho na opatrenia kvôli ďalšej vlne koronavírusu niečo cez 1 mld. eur.
Slovenská ekonomika klesne v roku 2020 pre koronakrízu o 6,7 až 8,4 % a v roku 2021 predpovedáte vzhľadom na tento ročný pokles ďalší mierny nárast, ktorý ďalšie roky bude stagnovať, ak sa nám ekonomiku nepodarí vhodnými opatreniami stimulovať. Dnes v pozícii opozičného politika ostáva veriť a úprimne vám držím palce, aby ciele, ktoré ste si v rozpočte stanovili, ste nielen splnili, ale aby mali aj očakávaný účinok na hospodárenie štátu, firiem a hlavne domácností.
Máte tam výdavky na opatrenia na stimuláciu demografickej krivky, teda na podporu pôrodnosti, čo ja osobne a určite aj moji kolegovia z poslaneckého klubu kvitujeme a dúfame, že si budeme môcť o rok sadnúť k číslam a vyhodnotiť tie, nielen krátkodobý, ale aj dlhodobý dopad týchto opatrení po sociálnej stránke a najmä po stránke vývoja dôchodkového systému a jeho ďalšej potrebnej stimulácii.
V pôdohospodárstve sa plánuje minúť o viac ako pol miliardy eur viac. Bude naozaj potrebné kontrolovať a usmerňovať tie financie tak, aby sme v prvom rade zvyšovali potravinovú sebestačnosť, respektíve potravinovú bezpečnosť Slovenska. Potraviny sú jedna z kategórie tovarov, ktoré majú obrovský podiel na spotrebe na HDP. Neustále sa zvyšujúci dovoz potravín zo zahraničia predstavoval v roku 2019 saldo zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami v hodnote 1,8 mld. eur. Naďalej tak platí, že Slovensko je krajinou, kde prevláda dovoz potravín na úkor vývozu slovenskej produkcie a hlavne spotreby vlastných potravín na domácom trhu. Preto vás chcem, pán minister, požiadať, aby ste sa pri hodnotení efektívnosti vynakladania finančných zdrojov v tejto oblasti pozreli aj na tento kľúčový ukazovateľ. Sám ste vyzývali občanov v záujme stimulácie ekonomiky k spotrebe, musíme však dávať aj pozor, aké potraviny a výrobky sa spotrebuvávajú a kam potom pôjdu finančné toky z týchto nákupov.
V rozpočte výdavkov súvisiacich s rozpočtom Európskej únie počítate s výdavkami na program REACT-EU, teda program, cez ktorý by malo Slovensko dostať cez 8 mld. eur na plán obnovy, na úrovni 330 mil. eur v roku 2021, 250 mil. eur v roku 2022 a takmer 200 mil. eur v roku 2023. Tieto čísla by mali predstavovať spolufinancovanie projektov. Tu si dovolím upozorniť, že do roku 2023 musí byť určité percento peňazí už aj zazmluvnené a do roku 2026 už treba vyúčtovať posledné výdavky. Problém na Slovensku je však v tom, že niektoré infraštruktúrne projekty sú často veľmi náročné, len príprava projektu trvá niekedy rok, niekedy dva roky, územno-právne rozhodnutia a stavebné povolenia môžu trvať ďalšie dva roky a stavba môže pokojne trvať ďalšie dva roky.
Teda skôr, ako sa pustíme do čerpania týchto zdrojov, s čím, samozrejme, súhlasíme a staviame sa za to, aby Slovensko využilo všetky zdroje, ktoré má k dispozícii, musíme jednoznačne zmeniť a vylepšiť legislatívu, inak nám hrozí, že tieto prostriedky nebudeme schopní vyčerpať, ale môžu nastať aj korekcie. Potrebujeme teda kvalitný, flexibilný a efektívny stavebný zákon, k čomu by mala byť vyvolaná celospoločenská diskusia čím skôr, inak stratíme veľa času. Príprava takéhoto zákona môže trvať viac ako rok, ak chceme dosiahnuť celospoločenský a politický konsenzus.
Teraz by som sa rád ešte vrátil k dlhu a k návrhu rozpočtu na ďalšie roky. Podľa aktuálneho platného zákona o rozpočtovej zodpovednosti výnimka z uplatňovania opatrení na zníženie dlhu uplynie v máji v roku 2022 a vzhľadom na výšku prognózovaného hrubého verejného dlhu vláda nesmie po uplynutí tohto obdobia predložiť návrh Národnej rade rozpočtu verejnej správy so schodkom v roku 2023. Rozpočtovým cieľom na rok 2023 sa tak v súčasných podmienkach automaticky stáva vyrovnaný rozpočet, čo by si však pri aktuálnych parametroch fiškálneho rámca vyžadovalo prijatie konsolidačných opatrení v objeme takmer 6 mld. eur. Vo vašom návrhu rozpočtu však v roku 2023 počítate so schodkom rozpočtu verejnej správy 5,72 % HDP, čo bude predstavovať deficit viac ako 6 mld. eur. Návrh zákona o rozpočtovej zodpovednosti síce máme na stole, avšak nemyslím si, že je vhodné predpokladať jeho finálnu podobu. Tento návrh rozpočtu je preto v rozpore so súčasnou legislatívou a pre budúcnosť bude vhodné niektoré zmeny lepšie načasovať.
V programovom vyhlásení vlády máte taktiež v prioritách vlády v oblasti financií cieľ vyrovnané hospodárenie štátu do roku 2024, samozrejme, za predpokladu, že po kríze príde k zotaveniu svetovej ekonomiky. Váš návrh rozpočtu verejnej správy však predpokladá deficitné hospodárenie na celom trojročnom horizonte a to bude podľa mňa potrebné pre verejnosť odkomunikovať, dôvody nesplnenia tohto, musím uznať, ambiciózneho cieľa.
Ďalej by som spomenul niekoľko oblastí, ktoré považujem za kritické a nevidím ďalší priestor pre zlepšovanie. Veľmi negatívne vnímam, najmä teraz v zhoršených ekonomických podmienkach, plnenie záväzkov vyplývajúcich z členstva v NATO. Obranné výdavky Slovenskej republiky dosahujú v roku 2021 úroveň 1,76 % HDP. Samotné ministerstvo obrany Slovenskej republiky má zabezpečený medziročný nárast výdavkov vo výške 65,9 mil. eur vrátane výdavkov alokovaných v kapitole Všeobecná pokladničná správa. Myslím si, že obrana je priestor, kde teraz nepotrebujeme navyšovať svoje výdavky. A tiež by ma zaujímalo, ako je to aktuálne s nákupom amerických stíhačiek, či sa v tejto veci niečo urobilo, nakoľko tento nákup bol všetkými súčasnými vládnymi stranami v minulom období kritizovaný a minister Naď napríklad v apríli tohto roka spomínal, že uvažujú aj o predaní týchto stíhačiek inej krajine. Zrovna v situácii, v akej sa Slovensko nachádza, by to bol viac ako potrebný krok.
Ďalej v rozpočte uvádzate, že nová legislatíva schválená počas roku 2020 znižuje príjmy na celom horizonte prognózy s výnimkou posledného roka. Najväčší výpadok je z dôvodu zrušenia osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií od polovice roka 2020. Zrušenie bankového odvodu bude mať teda podľa vašich vlastných slov najväčší dopad na príjmoch do štátneho rozpočtu. Tento výpadok, ak už bol podľa vás nevyhnutný, ste podľa mňa mohli minimálne odložiť o jeden až dva roky, kým sa situácia na Slovensku aspoň čiastočne nestabilizuje, pretože budeme potrebovať naozaj každé euro.
V návrhu rozpočtu spomínate cieľ zaviesť ročné zúčtovanie sociálnych odvodov, ktoré by malo mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet. Moja otázka je, prečo to uvažujete zaviesť až v roku 2023 a nie napríklad už od roku 2022.
Pozitívne vnímam vašu snahu o redukciu zamestnancov štátnej správy až o naplánovaných 2 783 osôb. Celkový počet zamestnancov verejnej správy síce finálne stúpne, no tento nárast je spôsobený nárastom počtu zamestnancov v územnej samospráve. K tomu mám dve poznámky.
Prvá poznámka, som rád, že ste pristúpili k redukcii zamestnancov, nemyslím si však, že je šťastné riešenie urobiť takéto, takúto redukciu paušálne o 10 %, pretože z vlastnej skúsenosti viem, že nie každý úrad má prezamestnanosť a je iné, ak sa správate zodpovedne a počet zamestnancov nastavíte tak, že napríklad niektoré obslužné a pomocné práce kumulujete na jednu osobu a tým ušetríte, a iné je, keď si porovnávame napríklad, a iné je, keď na tieto obslužné a pomocné práce máte iks osôb, pretože vám to rozpočet dovoľuje. Veď keď si porovnáme napríklad vyššie územné celky, ktoré majú úplne rovnaké kompetencie, tak vidíme diametrálne rozdiely v počte zamestnancov na jednotlivých úradoch. Bol by potom veľký rozdiel, ak chcete znižovať počet zamestnancov na úrade, ktorý sa správal ekonomicky zodpovedne a efektívne, o 10 % a urobiť to isté na úrade s jasnou prezamestnanosťou. Preto vám, pán minister, navrhujem, aby ste pri tejto redukcii pristupovali veľmi individuálne a neublížili tak úradom a inštitúciám, pri ktorých situácia je veľmi napätá už dlhodobo.
Moja druhá poznámka sa týka samotnej územnej samosprávy. Viem, že tam štát nemá momentálne kompetencie zasiahnuť a regulovať napríklad počty zamestnancov, stojí však za zváženie pripraviť legislatívne zmeny v oblasti nastavenia napríklad výdavkových stropov na určité výdavky, napríklad automobily, osobné alebo celkovo prevádzkové náklady. Iná cesta by bola napríklad znižovanie počtu územných samospráv, čo si myslím, že je správna cesta a či už vaše, alebo iné ministerstvo by malo pripraviť niekoľko alternatív a potom zrealizovať tú politicky a spoločensky najprijateľnejšiu. Máme práve teraz na to jedinečnú príležitosť, ak to neurobí vaša vláda, tak sa potom toho už zrejme nedočkáme.
V súvislosti s počtom zamestnancov v štátnej správe mi nedá nespomenúť ešte jednu vec. V rozpočte nepočítate s valorizáciou, to sa dá, samozrejme, pochopiť, ale nemyslíte si, pán minister, že práve my politici by sme mali ísť príkladom? Platy ústavných činiteľov, ako aj sudcov, prokurátorov a podobne sa budú valorizovať aj naďalej. A bolo to práve OĽANO a Igor Matovič, ktorý najviac toto zvyšovanie platov ústavných činiteľov kritizovali. Onedlho tu máme koniec roka a v tejto oblasti nebola urobená žiadna zmena. Poďme, pán minister, príkladom pre všetkých zamestnancov štátnej správy, ktorí prídu o valorizáciu, a pripravme zákon, ktorý obmedzí, respektíve zastaví valorizáciu aj platov ústavných činiteľov.
Ďalším miestom pre šetrenie, možno ani nie tak v nominálnych číslach, pretože v porovnaní s jednotlivými výdavkami ministerstiev a s celkovými výdavkami štátu je to takmer zanedbateľné, ale skôr ako určité gesto voči občanom je novela zákona, ktorá rieši financovanie politických strán. Vaša aj naša strana presadzovala úplné zrušenie financovania, ale rozumiem, že v tomto nenájdete politický konsenzus v rámci koalície, to však neznamená, že sa v tejto oblasti nedá nič urobiť. A preto vás, pán minister, vyzývam, aby ste sa naozaj na systém financovania politických strán pozreli podrobnejšie, pretože tie príspevky sa počítajú v závislosti od priemernej mzdy, ktorá vieme, že za posledné roky rástla. Teraz síce očakávame určitú stagnáciu, ale ja som si urobil také porovnanie, zobral som si pre príklad výsledok strany Sloboda a Solidarita, ktorí v týchto parlamentných voľbách získali 179-tisíc hlasov, čo bolo 6,22 % zo všetkých hlasov. Keby mali tieto, keby mali takýto istý výsledok v roku 2010, tak by dostali za príspevky na činnosť a za hlasy plus príspevky za mandát o 970-tisíc eur menej, ako tomu bolo v roku 2020. To znamená ten istý výsledok, tie isté percentá, ten istý počet mandátov a za desať rokov dostane o jeden milión eur politická strana viacej.
Nemyslím si, že je potrebné, aby politické strany tie peniaze každý rok získavali viacej a viacej. Toto volebné obdobie to bude vo výške viac ako 70 mil. eur za volebné obdobie. A mali by sme naozaj spraviť buď určité zmrazenie alebo určitý strop na to, aby sme zastavili rast týchto výdavkov do budúcnosti, pretože je neúnosné, aby sa občania Slovenskej republiky pozerali na to, ako tieto príspevky v miliónoch rastú a tie politické strany potom tie peniaze rozhadzujú, navyše netransparentným spôsobom. Pán minister, urobme toto gesto. My vám v tom určite ponúkame pomocnú ruku.
V programovom vyhlásení vlády ste si dali taktiež za cieľ rušenie škôl. Tam ste to síce napísali diplomaticky, a to tak, že vláda bude presadzovať, aby optimalizovaná sieť škôl a školských zariadení a jej štíhly manažment tvorili otvorený, pružný, vzájomne prepojený, komunikujúci a zdokonaľujúci sa systém, ktorý slúži predovšetkým potrebám detí, žiakov, študentov, učiteľov, rodičov i celej spoločnosti a nie sám sebe. V návrhu rozpočtu si však, som si však nevšimol nič, čo by odzrkadľovalo tento cieľ.
Rušenie škôl, resp. optimalizácia siete je niečo, čo všetci vieme, že je potrebné urobiť, no nikto zatiaľ na to nemal odvahu. Tam môžeme podľa mňa tiež ušetriť nemalé finančné prostriedky. Takáto optimalizácia je však časovo veľmi náročná, a preto je potrebné v nasledujúcom roku urobiť prvé kroky a pripraviť aspoň nejaké analýzy. Nie je predsa možné, aby sme živili školy, ktoré produkujú absolventov, ktorí sa nevedia vo svojom vyštudovanom odbore na trhu práce uplatniť a potom musí spoločnosť vynakladať financie na ich rekvalifikáciu. Ak takýto návrh nebude chcieť vaša vláda aj napriek priaznivej situácii urobiť, naša strana to urobí veľmi rada a kľudne takýto návrh predložíme.
V programovom vyhlásení vláde; v programovom vyhlásení vlády máte ďalej cieľ, "zanalyzujeme možnosti zavedenia tzv. reverse charge". Napísali ste to veľmi jasne. Viem, že sa jedná o zložitú vec, ale aplikácia tohto spôsobu výberu daní by zamedzila veľkým podvodom a ušetrila by štátu obrovské finančné prostriedky na nielen nezákonných vratkách, ale aj na samotnej správe daní. Tu by som vás chcel, pán minister, požiadať o informovanie, či sa v tejto oblasti niečo urobilo alebo niečo plánuje urobiť.
V návrhu rozpočtu som si ďalej všimol, že plánujete kompenzovať straty za bezplatnú prepravu v mestskej a prímestskej autobusovej doprave v objeme 70 mil. eur ročne. Jedná sa teda o naplnenie vášho volebného sľubu o zabezpečení bezplatnej autobusovej dopravy. Bezplatnej, samozrejme, v úvodzovkách, keďže sami v rozpočte píšete, že nás to bude stáť spomínaných 70 mil. eur ročne.
Tu vás chcem, pán minister, upozorniť, a to hovorím z vlastnej skúsenosti, že niektorí dopravcovia, nie, samozrejme, všetci, ale niektorí si z tejto dopravy urobili lukratívny biznis. Vyhrajú verejnú súťaž na zabezpečovanie napríklad prímestskej dopravy, niekedy, bohužiaľ, za podozrivých podmienok, a potom majú kráľovský život bez vplyvov konkurenčného prostredia, pretože to, čo zarobia, si nechajú a to, čo stratia, to im samospráva musí zaplatiť. Mnohé náklady týchto spoločností, na to sme sa naozaj pozreli veľmi podrobne, sú veľmi otázne a podľa platných zmlúv aj zákonov takmer neskontrolovateľné. Dopravcovia majú povinnosť napríklad každý rok obnovovať svoj vozový park, ale nákup týchto autobusov sa robí za zatvorenými dverami a samospráva to musí, tie odpisy, preplatiť. Navrhujeme, ak chceme týchto autodopravcov dotovať, aby sa minimálne aj na nich vzťahoval zákon o verejnom obstarávaní, aby sme mali pod kontrolou, čo a za akú cenu kupujú, keďže sa na ich náklady budeme skladať všetci daňoví poplatníci, aj tí, ktorí túto dopravu nevyužívajú.
V oblasti dopravy navrhujeme pripraviť a schváliť ústavný zákon pre prioritizáciu projektov výstavby. Tieto priority sa totižto pri každej vláde menia a vieme, že príprava výstavby takýchto dopravných úsekov siaha niekedy cez dve volebné obdobia. Plánovanie projektov by zlepšila vládou Slovenskej republiky schválená prioritizácia projektov cestnej infraštruktúry. Výber priorít by mal zohľadňovať dopravné a sociálne hľadisko na spoločenský prínos. Na prioritizáciu nadväzujúci harmonogram by mal zohľadniť kapacitu štátu pripraviť projekty, rozpočtové obmedzenia štátu, kapacitu stavebného sektora a ekonomický cyklus.
Efektívny plán výstavby ciest I. triedy a diaľnic by mal byť dlhodobý, verejný a bez častých zmien. Takýmto spôsobom to urobili aj v iných štátoch. Urobili širokú verejnú a politickú diskusiu, ktorej výsledkom bolo prijatie ústavného zákona o prioritách. Každá ďalšia vláda by bola takýmto zákonom viazaná a musela by v tých projektoch pokračovať, čím by sa zabránilo plytvaniu nemalých finančných prostriedkov.
V oblasti dopravy však chýbajú finančné prostriedky na chátrajúcu cestnú infraštruktúru plus na mosty. Počet mostov v zlom stave sa za posledných päť rokov zdvojnásobil, je ich už 476. Zo strany vyšších územných celkov máme nedostatočnú starostlivosť o objekty, ktoré pod nich spadajú. Musíme naozaj nájsť systémové riešenia a zdroje financovania, pretože nám tieto mosty začnú doslova padať pod nohami a potom už bude neskoro. To však nie je kritika smerom k vašej vláde, túto problematiku podcenili všetky predchádzajúce vlády a je načase sa zaoberať systémovým riešením.
Posledná oblasť, na ktorú chcem, pán minister, upriamiť vašu pozornosť, je dôchodkové sporenie. Vy máte v programovom vyhlásení vlády za cieľ v II. pilieri zaviesť dobre nastavenú výnosnejšiu investičnú politiku na základe rozhodnutí profesionálnych investorov a zavedenie opatrenia za účelom realizácie výnosov z rozsahu v sporiacej aj výplatnej fáze. Ja zastávam názor, že najmä II. pilier si zaslúži masívnu reformu a musíme zabezpečiť, aby sa tam nestrácali stovky miliónov eur, ako je tomu dnes. Zvolená cesta nepriniesla želané výsledky a keďže sa jedná o dôchodky, ktoré predstavujú mimoriadne zraniteľnú oblasť udržateľnosti verejných financií, mala by sa im venovať patričná pozornosť.
Na záver chcem povedať, že predložený návrh rozpočtu nepodporíme, ale napriek tomu vám budem držať palce, aby ste urobili čo najviac dobrých rozhodnutí, ktoré pomôžu životu občanov na Slovensku.
Ďakujem pekne.