Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

30.11.2022 o 17:25 hod.

Ing. PhD.

Martin Beluský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 30.11.2022 17:25 - 17:25 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
v pléne parlamentu schvaľujeme len hotovostný štátny rozpočet a už v minulosti som viackrát opakoval, že to znižuje kvalitu diskusie o verejných financiách a takisto to znižuje transparentnosť a zvyšuje komplikovanosť. Akruálny princíp voči hotovostnému má veľa výhod a mali by sme k nemu pristúpiť, ak sme nepristúpili v minulosti, tak by sme mali k nemu pristúpiť pri najbližšej príležitosti. Pretože akruálne limity by sa mali zaviesť aj na, pre rezorty, aby bola vyššia disciplína a bolo by ich aj ťažšie obchádzať ako hotovostné limity. Vďaka tomu môže mať aj menej prekvapení a väčšiu kontrolu výsledku hospodárenia celého verejného sektora. Preto dúfam, že sa toto odporúčanie už do budúcnosti zváži.
No ja som tie moje výčitky zoradil do takých 5 kategórií, päť najväčších mínusov. Prvá kategória je vlastne žiadna konsolidácia verejných financií a teda žiadne znižovanie štrukturálneho deficitu. Potom sú to opakované nadhodnocovanie rezerv a výsledku hospodárenia. Tretí podsun je aplikované výdavkové limity. Štvrtý bod je žiadna príprava k budúcoročnému ukončeniu dvojročnej výnimky. A piata je reakcia na situáciu, reakcia vlády na situáciu na finančných troch a budúce financovanie dlhu. Tak teraz prejdem postupne k týmto piatim oblastiam.
Prvá teda konsolidácia. Stabilizácia a zníženie zadlženia si bude vyžadovať ambicióznu konsolidáciu verejných financií, ktorej kredibilitu by posilnili práve ústavne ukotvené výdavkové limity a novelizovaná dlhová brzda. Zatiaľ, žiaľ, to stále nemáme. Vláda minulý rok predstavila návrh rozpočtu na rok 2022 až 2024, ktorý bol zostavený v súlade s deklarovanými rozpočtovými cieľami iba v roku 2022, nie v tých ďalších rokoch. A v tomto rozpočte opätovne chýbala informácia o konkrétnych konsolidačných opatreniach na dosiahnutie cieľov stanovených na roky 2023 a 2024. A opätovne chýba aj v súčasnom návrhu rozpočtu. Tento rok sme prepásli poslednú možnosť na konsolidáciu, keď v predvolebnom roku to už nikto nemôže očakávať. Zhoršenie či už pandemickej alebo inej situácie mohla vláda naďalej riešiť jednorazovou adresnou pomocou a presunom investícií z budúcnosti do prítomnosti, pričom ani jedna z týchto foriem stimulu by nezhoršovala konsolidáciu.
Dočasná pomoc a konsolidačné opatrenia sa navzájom nevylučujú. Nezabúdajme, že Slovenská republika má najhoršiu dlhodobú udržateľnosť v Európskej únii. A podľa hodnotenia Európskej komisie čelia verejné financie vysokému riziku aj v krátkodobom horizonte. .... (nezroz.vyslov.) konsolidácie je umocnená potrebou zastaviť ďalší nárast historicky najvyšších úrovní čistého dlhu, vytvorenie podmienok pre jeho ďalšie znižovanie, ako aj potrebu zásadnejšie znížiť riziko dlhodobej udržateľnosti, ktorá je v súčasnosti na hranici stredného a vysokého rizika napriek schválenie dôchodkovej reformy, ktorý má pozitívny vplyv. Prípadne dosiahnutie vládou cieleného deficitu na úrovni 2,7 % HDP v roku 2025 by vytvorilo podmienky na znižovanie dlhu a mohlo by zlepšiť dlhodobú udržateľnosť o 1,4 % HDP do pásma stredného rizika.
Štrukturálny deficit, ktorý je očistený od vplyv výkyvov ekonomického vývoja a iných jednorazových a dočasných opatrení dosiahne 2,4 % HDP v roku 2022. A oproti roku 2021 sa tak zhorší o 1 % HDP. V roku 2023 sa prehĺbi o dodatočné 1 % HDP na úroveň 3,3 %. Na ďalších dvoch rokoch sa zvýši blízko úrovne 4 % HDP. A počas nasledujúcich troch rokov sa tak celkovo zhorší o 1,4 % HDP. To je tá chýbajúca konsolidácia. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by sa štrukturálny deficit bez zásahov vlády, to znamená, keby sa neprijali žiadne zmeny, by sa zhoršil do roku 2025 celkovo iba o 0,1 % HDP. To je tá politika nezmenených, to je tá nezmenená politika. V porovnaní s rokom 2022 čiže zhoršovanie štrukturálneho deficitu je výsledkom zlého nastaveného hospodárenia súčasnou vládou.
Druhý bod. Nadhodnotenie. Vláda už opakovane do parlamentu predkladá návrhy rozpočtov, ako aj ich novelizácie s výrazne nadhodnotenými číslami. Otázka je, či je to chyba nesprávnej aktualizácie a teda tohoto vlastného princípu alebo je to snaha vlády na konci obdobia vyzerať lepšie ako bol pôvodný návrh. Avšak nadhodnotený čerpania bežných a kapitálových výdavkov štátneho rozpočtu v odhade vlády oproti aktuálnemu vývoju výrazne znižuje kvalitu o návrhu rozpočtu, keďže nie je úplne transparentný. Pre tento rozpočet je rok 2022 východiskovým rokom pre zostavenie návrhu rozpočtu správy na roky 2023 až 2025. A v roku 2023 môže dosiahnuť deficit 5,6 % HDP. Úroveň deficitu by tak v roku 2023 mohla byť nižšia takmer až o 1 % HDP ako je to rozpočtované vládou v tomto dokumente.
Tretím bodom sú výdavkové limity. To už kolegovia spomínali, že to tu bude pravdepodobne niekoľkokrát opakované. Návrh rozpočtu na rok 2023 až 2025 je prvý návrh rozpočtu predkladaný po už nadobudnutí účinnosti zákona, aj keď teda nie ústavného, ktoré sa zavádzajú výdavkové limity ako fiškálne pravidlo. Ide o hlavný rozpočtový nástroj na dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti verejných financií, pričom limity sa prvýkrát mali uplatniť pre rozpočet na najbližšie roky 2023 až 2025. Teda návrh rozpočtu nebol zostavený v súlade s výdavkovými limitmi, keďže zatiaľ nedošlo k konečnej dohode na metodike medzi ministerstvom financií a Radou pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá má slúžiť na výpočet aktualizáciu a vyhodnotenie plnenia limitu. V Rade dôsledku toho nebolo umožnené vypočítať limity a predložiť ich na rokovanie Národnej rady v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. A pritom odhadované zavedenie výdavkových limitov vzhľadom na situáciu, v akej sa Slovensko nachádza, by podľa prepočtov mohli byť vyššie ako sú celkovo naplánované výdavky štátneho rozpočtu v tomto návrhu. Čiže ich neprijatie a aplikovanie vlastne spôsobilo ešte horšiu situáciu ako dnes máme navrhnutú. Opätovne zdôrazňujem potrebu aplikáciu výdavkových limitov do ústavného zákona, čo sa odkladá už viac ako dva roky bez žiadneho posunu v rokovaniach. Ich prijatie v obyčajnom zákone má veľké riziko v budúcnosti, že ich ďalšia vláda môže jednoduchým zákonom zrušiť alebo obmedziť. A opäť bude Slovensko čeliť situácii, kedy sa budú budúce nadpríjmy prejedať namiesto ich odkladu na horšie časy.
Štvrtý bod je ukončenie dvojročnej výnimky zo zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Keďže vieme, že hrubý dlh v roku 2022 dosiahne úroveň viac ako 58 % HDP, čo by znamenalo medziročný síce pokles o viac ako 4-percentuálne body oproti historicky najvyššej úrovni v roku 2021. Ale v ďalších rokoch by aj vplyvom odhadovanej výraznej inflácie a postupného znižovania hotovostnej rezervy klesol. A na konci roku 2025 by dosiahol 56,7 % HDP. Vzhľadom na postupný pokles hraníc sankčných pásiem by to znamenalo, že dlh bude zotrvávať nad horným limitom dlhovej brzdy o takmer 5-percentuálnych bodov v roku 2025. Čistý dlh by dosiahol na konci roku 2022 úroveň 48 % HDP. Vzhľadom na chýbajúce konsolidačné opatrenia na konci strednodobého horizontu sa predpokladá postupný nárast čistého dlhu v porovnaní s rokom 2022 na úroveň 51,8 % HDP. Nové trvalé opatrenia vlády zvyšujú dlh od doby, od roku, do roku 2025 o 3,4-percentuálne body. No a z dôvodu predpokladanej výšky hrubého dlhu za rok 2022, ktorá prekračuje najvyššie sankčné pásmo a ukončenie dvojročnej výnimky z uplatňovania sankcií tretieho, štvrtého a piateho sankčného pásma. Sankcie pre novú vládu dňa 5. mája 2023, teda za polroka, by vláda po tomto termíne bola povinná viazať 3 % vybraných výdavkov štátneho rozpočtu a bezodkladne by mala požiadať Národnú radu o vyslovenie dôvery. Zároveň by na rok 2024 mala pripraviť návrh rozpočtu verejnej správy s vyrovnaným saldom a nerastúcimi výdavkami. Vláda nedeklarovala spôsob ako sa s uvedenými sankciami plánuje vysporiadať, ak by dlh za rok 2022 bol na odhadovanej úrovni. Zároveň je treba konštatovať, že predložený návrh rozpočtu na rok 2024 nie je v súlade s ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti, nie, nie je, pretože, pretože by musel byť vyrovnaný tak, ako to predpokladá ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti.
Splnenie najprísnejších sankcií dlhovej brzdy by spôsobilo, na druhej strane treba povedať, že to splnenie najprísnejších sankcií by spôsobilo neprimerané a z ekonomického pohľadu nevhodné utlmenie ekonomického rastu. Čiže tým chcem povedať, že vyrovnaný rozpočet v takto krátkej dobe by bol veľmi nevhodný a s príliš veľkým negatívnym vplyvom na životnú úroveň obyvateľstva. A preto aktuálne riešenie situácie nie je len nejaké formálne splnenie platných pravidiel, príp. ich obchádzanie, ale ich primeraná úprava v podobe schválnej navrhnutej novely ústavného zákona, aby sme aktualizovali, teda jednak aj výdavkové limity, aj dlhovú brzdu. Je dôležité, aby dlhová brzda bola kredibilná a teda reflektovala aktuálny stav verejných financií a ekonomický vývoj.
No a piata oblasť našich výčitiek voči tomuto návrhu zákona je situácia, ktorá sa momentálne nachádza na finančných troch a s ktorým teda súvisí financovanie dlhu, financovanie výdavkov štátu. Ak by Slovenská republika vstúpila do rozpočtového provizória znamenalo by to, bude to znamenať negatívny signál pre finančné trhy. A to bude mať výrazne negatívny efekt na možnosť financovania štátneho dlhu. Tieto situácie, kedy vzrástli úroky na trhoch je vidieť, že nie je jedno, aké deficity robia jednotlivé krajiny. Mali sme možnosť v nedávnej histórii vidieť príklad ako trhy reagujú na hospodárenie vlády. Britskí bankármi mali pred zhruba dvoma mesiacmi aj plné ruky práce, keď britská libra prepadla na historické minimá a dlhopisový trh sa vymkol spod kontroly. Bank of England nemala inú možnosť ako intervenovať na trhu a nakupovať štátne dlhopisy. V jeden deň dokonca libra padla až o 5 % voči doláru. Aj po stabilizácii sa zaknihovala pokles o 7 % v priebehu dvoch dní. Na devízovom trhu takto zvyknú padať meny rozvojových krajín. Nie mena piatej najväčšej ekonomiky sveta. Tieto prudké boje by boli neskôr vysvetľované aj ako reakcia na ohlásenie nižší daní zo strany britskej vlády, ktoré zvýšia deficit verejných financií či neočakávaný vysoký deficit bežného účtu, ktoré bolo 8,3 % HDP.
Nepriaznivá situácia na takých trhoch a následná reakcia na predstavenie návrhu rozpočtu dokázala v priebehu dvoch týždňoch vymeniť vo Veľkej Británii vládu. Na Slovensku síce vlastnú menu nemáme, avšak stále si musíme na trhoch peniaze požičiavať. Kvôli nárastu úrokov na 4 % stúpnu nám úrokové nálady až dvojnásobne. Takýto prudký nárast nákladov znamená vyššiu citlivosť na deficit. Problém s financovaním bude znamenať tlak na šetrenie, resp. vyššie dane, čo bude mať zase nepriaznivý efekt na obyvateľstvo. Otázkou zostáva ako sa plánuje vláda, resp. ministerstvo vysporiada s touto situáciou a či máme vôbec pripravený nejaký náhradný plán ako v budúcnosti s takouto situáciu budeme vôbec vedieť vysporiadať.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, predložený návrh rozpočtu z týchto dôvodov nemôžeme podporiť. Verím tomu, že pokiaľ bude schválené provizórium, tak bude štát vedieť zabezpečovať základné funkcie. Že v priebehu roka stále môže vláda rokovať so svojimi či už bývalým partnermi alebo s ostatnými opozičnými stranami a nájsť nejaký kompromis na schválenie návrhu rozpočtu a potom to provizórium ukončiť. Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.11.2022 17:10 - 17:10 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Pán predseda, ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, pán spravodajca. Tak sme sa vrátili k rozprave k najdôležitejšiemu zákonu nie veľmi šťastný, keď sa to prerušujem, ale tak sú aj iné dôležitejšie veci samozrejme. No a tentokrát bude toto rokovanie, respektíve hlasovanie o tomto zákone trošku špecifickejšie ako v minulosti, pretože prvýkrát hrozí Slovensku neprijatie rozpočtu a od januára začiatok rozpočtového provizória. Ja osobne ten systém jednej dvanástiny považujem za zastaraný aj vzhľadom na to, že výdavky nie sú v čase rovnomerne rozložené, najviac ich býva, ako viete ku koncu roka hlavne teda v decembri. Ja osobne by som si vedel skôr predstaviť obmedzenie buď na úrovni celoročných výdavkov alebo jednu dvanástinu s možnosťou presunu nevyčerpaných zdrojov. A to už možno tak trošku dopredu hovorím o nejakom provizóriu, aj keď tak uvidíme ako dopadne potom samotné hlasovanie. Ja som presvedčený, že nikto v pléne nemá záujem zablokovať fungovanie štátu alebo obmedziť nejaké poskytovanie pomoci, ale treba mať aj na pamäti, že provizórium umožňuje poskytovať pomoc, nemusí trvať taký tiež nemusí trvať celý rok. Rozpočet sa môže schváliť aj v priebehu roka čiže v januári, februári pokiaľ bude samozrejme nejaká ochota s kýmkoľvek v rámci parlamentu o danom rozpočte rokovať. No a o provizóriu som hneď začal na začiatku hovoriť práve kvôli tomu, že my nepodporíme tento návrh rozpočtu a skúsim aj vysvetliť niekoľko dôvodov prečo. Pre mňa osobne hlasovanie o rozpočte je zároveň aj takým akýmsi hlasovaním o vyjadrení dôvery vláde, pretože síce na jednej strane hovoríme o tom, čo treba v rámci rozpočtu financovať, ale na druhej strane tu aj hovoríme, že kto má o týchto financiách rozhodovať a to v takejto situácii nám naozaj nemôže byť jedno.
V pléne parlamentu schvaľujeme len hotovostný štátny rozpočet a už v minulosti som tu viackrát opakoval, že to znižuje kvalitu diskusie o verejných financiách a takisto to znižuje transparentnosť aj zvyšuje komplikovanosť. Akruálny princíp voči hotovostnému má veľa výhod a má ...
=====
Skryt prepis
 

30.11.2022 11:40 - 11:40 hod.

Martin Beluský
Áno, ďakujem za slovo, pán podpredseda. Chcel by som pripomenúť členom kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu. Dnes o 13.15 hod. v našej zasadačke bude riadny výbor. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.11.2022 18:10 - 18:10 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Pán navrhovateľ, Úrad pre verejné obstarávanie: Národná rada Slovenskej republiky odvolá predsedu úradu, ak nespĺňa podmienku, vykonáva funkciu nezlučiteľnú s funkciou predsedu, nevykonáva funkciu predsedu úradu dlhšie ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Protimonopolný úrad: Prezident Slovenskej republiky odvolá predsedu z funkcie, ak bol právoplatne rozhodnutím súdu odsúdený, bol právoplatne rozhodnutím súdu obmedzená jeho spôsobilosť, začal vykonávať funkciu alebo činnosť nezlučiteľnú s funkciou predsedu, vlastným zavinením, bla, bla, bla. Štatistický úrad: Prezident Slovenskej republiky predsedu odvolá, len ak prestal spĺňať predpoklady, bol právoplatne odsúdený, bol právoplatne pozbavený spôsobilosti.
Čiže pri týchto úradoch, ktoré patria medzi ostatné orgány štátnej správy, neexistuje možnosť bez udania dôvodu. Vy ste spomenuli tajné služby alebo členovia vlády; členovia vlády sú politická funkcia a tajné služby nepatria medzi ostatné orgány ústrednej štátnej správy. Ja som to porovnával s tými, ktoré tam patria.
A vy ste hovorili, že dnes neexistuje možnosť, ako dovolať šéfa NBÚ, ale nemyslím si, že je správne ho odvolať bez udania dôvodov. Ak si myslíte, že by tam mali byť nejaké ďalšie dôvody doplnené, nielen tie, ktoré tam dnes existujú, tak v takom prípade taká diskusia môže mať nejaké racio, ale myslím si, že bez udania dôvodu odvolať niekoho len tak, lebo sa nám to proste zachcelo, si myslím, že určite nie je správne.
Skryt prepis
 

8.11.2022 17:55 - 17:55 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ako to už navrhovateľ uviedol, máme tu na rokovanie návrh zákona, ktorého cieľom je, aby Národná rada mala možnosť odvolať riaditeľa Národného bezpečnostného úradu aj bez udania dôvodu. S tým, samozrejme, že pán navrhovateľ, aj v dôvodovej správe je to napísané, argumentuje sa tu spôsobom, akým bola tá legislatíva v roku 2019 zmenená. Bolo to urobené cez tú spoločnú správu. Bolo to, samozrejme, spravené spôsobom, ktorý je hodný kritiky, s tým, samozrejme, súhlasím, avšak treba tu zdôrazniť a zopakovať, že pre túto súčasnú koalíciu, aj keď tam bola súčasťou strana SaS, tak robili ste v podstate to isté. Veď stačí spomenúť napríklad zrušenie obedov zadarmo, ktoré bolo robené tiež cez spoločnú správu, nešlo to cez riadny legislatívny proces. Ale dôležitejšie je povedať to, že, to, že ten proces bol zlý, to, že ten spôsob, akým bol prijatý tento zákon, neznamená, že samotný zákon je zlý. To podľa mňa je veľmi nesprávne, veľmi nesprávne povedať, pretože keď si to porovnáme s ostatnými orgánmi ústrednej štátnej správy, či už je to napríklad Úrad pre verejné obstarávanie, protimonopolný úrad, štatistický úrad, alebo v podstate všetko ostatné. Takisto tiež, ak sa odvolávajú predsedovia týchto úradov alebo prezidenti týchto úradov, tiež to musí byť vždy len za určitých dôvodov, nie nikdy bez udania dôvodu. Je to vlastne podľa mňa také vracanie sa do časov takzvaných "našich ľudí", kedy príde nová vláda a tí si odvolajú nominantov predchádzajúcej vlády, dosadia si tam svojich ľudí a potom sa to takto ten kolotoč bude opakovať každé štyri roky dokola a dokola.
Vaša strana je dlhodobo predstaviteľom toho, že by mali byť na týchto úradoch rôzni odborníci, mali by byť transparentné výberové konania, výborové, verejné vypočutia, a tento systém odvolávania ľudí len na základe toho, že sa zmenila koalícia, je podľa môjho názoru aj podľa, verím, že podľa názoru väčšiny poslancov tohto parlamentu veľmi zlý. A to, že sa ten zákon zmenil, aj keď pokútnym spôsobom, sme podľa mňa ten stav vylepšili, aby sa nestalo to, že nová vláda si súčasného riaditeľa alebo teda súčasného riaditeľa NBÚ vymenila len kvôli tomu, že tam chce dosadiť svojho vlastného človeka. Ja by som očakával, pán navrhovateľ, že by ste povedali nejaký reálny dôvod, prečo ste tento návrh zákona predložili. Nemyslím si, že je to len kvôli tomu, že zrovna pri NBÚ vám to vadí, keď vám to nevadí pri tých ostatných orgánoch štátnej správy. Skôr si myslím, že tam niečo nebolo povedaná, asi nejaká, asi nejaká animozita voči súčasného riaditeľovi, aj keď ja ako predseda výboru na kontrolu činnosti NBÚ si dovoľujem tvrdiť, že súčasný riaditeľ NBÚ patrí medzi najväčších odborníkov, ktorí riadia orgán štátnej správy.
A takisto vaši zástupcovia vo výbore, či už to bol pán poslanec Benčík, alebo pán poslanec Laurenčík, vždy hlasovali za uznesenia, ktoré na rokovaniach boli predložené. Nikdy neboli žiadne dôvody, pri ktorých by sme vyjadrovali nejakým spôsobom voči tomu pánovi riaditeľovi nedôveru. Myslím si, že návrh, súčasný stav, ako je dnes zavedený, je správny, nemali by sme sa vracať do systému "našich ľudí", preto navrhujem váš návrh zákona nepodporiť.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.10.2022 17:40 - 17:40 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja chcem zareagovať na ten úvod tohto prejavu, pretože pán poslanec Cmorej reagoval na tú výčitku z koaličného radu, že teda sa to používa na to pranie tých špinavých peňazí alebo na podporu nejakého terorizmu a podobne. Treba povedať, že my ako zákonodarcovia my nevieme zakázať kryptomeny, nevieme zabrániť ani ich zneužívaniu. My môžeme jediné čo ako štát spraviť, je, že vytvoríme k tomu patričnú legislatívu, ktorá na jednej strane pomôže ľuďom, ktorí chcú investovať, aby to bolo teda jednoduché a prehľadné, aby vedeli, čo majú robiť, ako to zdaňovať a podobne. A potom na druhej strane vieme zároveň tým aj zvýšiť nejaké daňové príjmy do štátnej kasy, pretože keď už budú ľudia vedieť správne zdaňovať a budú mať aj motiváciu, že to nebude zbytočné zaťažené nejakými zdravotnými odvodmi a podobne, tak potom, samozrejme, sa to odrazí aj pozitívne na našom štátnom rozpočte.
Čiže verím, že sa posunieme do tretieho tisícročia, že keď tak, ako to pán poslanec povedal, že keď to na ministerstve financií nejaká sekcia brzdila, tak sa v pléne nájde dostatok poslancov uvedomelých, ktorí si povedia, že treba niečo s tým robiť. A čo s tým treba robiť, to si môžeme povedať potom v druhom čítaní. Treba brať tento návrh tak, že je tu otvorená debata o zdaňovaní kryptomien a v druhom čítaní si potom môžeme povedať nejaké podrobnosti, čiže určite to treba podporiť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.10.2022 17:25 - 17:25 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ja chcem ešte doplniť, lebo ani to nebolo myslím v tom prvom vystúpení, ani moje vystúpenie povedané, že ono to možno treba porovnať k výmene napríklad eura za dolár alebo za nejakú inú menu. Tam tiež nemusíte platiť nejaké dane, čiže nemá zmysel to robiť ani v prípade, že chcete vymeniť jednu krypto menu za druhú krypto menu a hlavne, keď to robíte s cieľom teda kopírovania nejakej trhovej kapitalizácie, kde vlastne chcete si tie peniaze zhodnocovať a nie robiť nejaké špekulácie. Takže keď sa na to pozriete z tohto pohľadu, tak to dáva zmysel a verím, že sa aj v koalícii nájde dostatočná podpora na to, aby sa to aspoň prerokovalo v druhom čítaní.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26.10.2022 17:10 - 17:10 hod.

Martin Beluský
 

Vystúpenie v rozprave 25.10.2022 11:10 - 11:10 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister. Dovoľujem si teda aj ja zareagovať na predložené pozmeňujúce návrhy v druhom čítaní k tomuto návrhu zákona. Prvé som chcel niečo povedať pánovi spravodajcovi, ale tak počkám teda, kým sa vráti, aby som to nezabudol.
Na úvod chcem poďakovať pánovi ministrovi za korektný prístup, že ste naozaj urobili priestor na odbornú debatu a hlavne, že ste počúvali pripomienky jednotlivých nielen poslancov, ale aj zástupcov odbornej verejnosti, ktorí predložili podľa mňa veľmi dobré návrhy na to, aby sa tento už vylepšujúci zákon ešte viacej vylepšil.
A ja by som ten pozmeňujúci návrh pani poslankyni Andrejuvovej, ktorý, o ktorom budeme hlasovať teda až vo štvrtok, rozdelil na také štyri časti a tiež by som chcel rovnako ako pán poslanec Cmorej vyjadriť jemu podporu, pretože si myslím, že nie je tam nič, na čom by sme sa nemali zhodnúť. Prvá taká dôležitá vec, ktorá sa tam upravuje, je automatický vstup, prečo by sporitelia mali automaticky vstupovať do II. piliera bez toho, aby teda to bolo na nejakom dobrovoľnom rozhodnutí. Spresňuje sa tam individuálna garancia, potom sú tam nejaké veci ohľadne prechodu do individuálneho fondu, nie, teda do indexového fondu, pardon, a potom sú tu nejaké menšie úpravy, ktoré sa týkajú poplatkov alebo informovanosti, poskytovanie informácií.
Ale hneď na úvod chcem začať s tým automatickým vstupom, hneď možno dať pár takých poznámok, že prečo, prečo je dôležité, aby sme hlavne mladých ľudí dostali do II. piliera, aby sme teda nečakali na nejaké ich vlastné rozhodnutie vzhľadom na to, že na Slovensku už to dlhodobo hovorím, nemáme veľmi dobrú finančnú gramotnosť a ja neočakávam, že by ľudia v takom mladom veku sa rozhodovali už vstupovať do II. piliera, ale len pre také porovnanie som spravil takú analýzu, je to taký modelový, modelový príklad teda, nezakladá sa to na nejakých úplne skutočných číslach, ale predpokladal som nejakú dynamickú stratégiu 100 % akcie, 0 % teda dlhopisy a ako by mal, aký by bol dôchodok z II. piliera v prípade, že by si každý mesiac vlastne by bol odvod 100 eur do, do II. piliera, tak aby ste tam vedeli v prípade, že by to robil človek, ktorý by mal už 50 rokov, to síce súčasná legislatíva ani tento pozmeňovák neumožňuje, ale keby niekto vstúpil do druhého piliera teoreticky v 50-tich rokoch a teda do 65-tich rokov by si 15 rokov sporil 100 eur mesačne, tak by mu to potom vyšlo zhruba 133 eur mesačne ako dôchodok z druhého piliera. Ak máte 45 rokov, tak by to bolo 202 eur mesačne, ak by to bolo 40 rokov, teda to čo tento pozmeňovák umožňuje, tak by to bolo už 292 eur mesačne, 35-ročný 409 eur mesačne, 30-ročný 563 eur mesačne a asi ten úplne ideálny prípad. V prípade, že by začal napríklad 20-ročný si sporiť, do 65-ky by mohol mať potom dôchodok z druhého piliera na úrovni 1 032 eur mesačne. Čiže keď porovnáte toho 40-ročného, ktorý si sporí 25 rokov do 65-ky, s tým 20-ročným, tak ten 45 ročný si sporí menej ako, menej ako dvojnásobok oproti tomu 20-ročnému, avšak jeho dôchodok je viac ako trojnásobný, čiže je vidieť, že je to natiahnutie tej doby, odkedy si sporíte vzhľadom na to, že tie indexové fondy majú dlhodobo nárast, je tam to zložené úročenie, tak si dokážete nasporiť sumu, ktorá vám zabezpečí už len z toho samotného druhého piliera podľa mňa veľmi slušný dôchodok a preto by sme mali všetci mať záujem na tom, aby bol aj na Slovensku automatický vstup. Ja teda nevidím problém s tým zvýšením, teda je to veľmi pozitívne, že tu zvyšujeme aj od 40 rokov, teda aj do 40 rokov budú môcť vstúpiť na rozdiel od dnešnej legislatívy, ktorá hovorí o 35 rokov. Ja by som si vedel predstaviť aj viacej, lebo aj 45-ročný by si sporil 20 rokov a je to dostatočne dlhá suma na to, aby ten dôchodok bol zabezpečený v dobrej výške, ale je to pozitívna zmena, čiže určite ho treba podporiť.
Ďalšia vec veľmi dôležitá. V prípade teda, že bude musieť Sociálna poisťovňa vybrať dôchodcovskú správcovskú spoločnosť, tak pozmeňujúci návrh hovorí o tom, že Sociálna poisťovňa určuje dôchodcovskú správcovskú spoločnosť postupne podľa zoznamu dôchodcovských správcovských spoločností zoradených v abecednom poradí. To je, samozrejme, návrh, ktorý by mal vylúčiť to, aby sa tu preferovala len nejaká jedna dôchodcovská správcovská spoločnosť, aby keď si to ten sporiteľ nevyberie sám a bude to musieť byť za neho vybrané Sociálnou poisťovňou, aby tam bola nejaká miera objektivity, ale ja by som radšej videl to ustanovenie napísané tak, aby sme možno zvýšili nejakú motiváciu tých dôchodcovských správcovských spoločností ponúkať čo najlepšie zhodnotenie a ja by som tam navrhol to, aby sa to prideľovalo na základe nejakého zhodnocovania za nejaké obdobie, napríklad za posledný rok, a tá dôchodcovská správcovská spoločnosť, ktorá za posledný rok napríklad ponúkla najlepšie zhodnotenie v indexových negarantovaných fondoch, by bola automaticky vyberaná, ak by to boli, samozrejme, potom to zhodnotenie rovnaké, tak potom by mohol byť ten výber podľa abecedy, ale mohli by sme možno využiť túto možnosť a zadefinovať tam nejakú motiváciu zlepšovať sa v tom konkurenčnom prostredí.
No a potom je tu ďalší bod, to sú tie prechodné ustanovenia, ktoré hovoria o tom, že sa navrhuje predĺžiť obdobie presúvania majetku definovanej množiny sporiteľov do predvolebnej investičnej stratégii do 31. decembra 2025, teda až o viac ako dva roky. To najmä z dôvodu dlhodobo nepriaznivej situácie na finančných trhoch, kedy by rýchlejší presun do akciových investícií nemusel byť z pohľadu sporiteľa, ktorého majetok sa presúva optimálny. Avšak tu treba povedať, že samozrejme, že vy keď príliš rýchlo rozpustíte tie dlhopisy, tak môžete prísť o peniaze, ale na druhej strane tým, že tá situácia momentálne na finančných trhoch je taká aká je, teda ja to nazývam, že je výpredaj, teda tie indexy akcie sú veľmi lacné, tak treba zvážiť to, do akej mieri by ste možno stratili pri rýchlejšom predaji dlhopisov a do akej mieri môžete zase viacej získať tým, že viacej zarobíte na nízkych cenách indexov. Verím teda, že nebudú využívaná tá lehota, tak ako je zákonom stanovená, a že tie dôchodcovské správcovské spoločnosti si to budú vedieť vyvážiť a nájsť ten správny okamih, kedy tých sporiteľov presunúť, teda ich majetok, aby sme pre nich zabezpečili čo najlepšie zhodnotenie.
Čiže suma sumárom podľa mňa veľmi dobrý pozmeňovák. Určite naprieč politickým spektrom si nájde podporu a ešte čo sa týka pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Cmoreja, vzhľadom na to, že tu bol predložený pánom poslancom Kremským iný pozmeňujúci návrh, predpokladám, že koalícia nenájde hlasy na to, aby ho podporila, ale aby teda aspoň niečo prešlo, tak ja navrhujem, aby ste, pán poslanec, bod 6 dali na individuálne hlasovanie, teda, ak už ste to spravili (reakcia z pléna), áno, výborne. Tak tým pádom je to vybavené.
Takže ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.10.2022 10:55 - 10:55 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Kremský, ja teraz nechcem k obsahu pozmeňujúceho návrhu sa vyjadrovať, len by som vám chcel odporučiť, keby ste to možno prešli s parlamentnou legislatívou, či to je úplne správne, lebo vy tu vkladáte do bodu 13., ktorý v tom paragrafe upravuje § 32 až § 33a, ale neupravuje § 33b, ktorý vy tam potom vkladáte, čiže možno názov toho bodu by sa mal zmeniť a plus vám tam chýbajú nejaké úvodzovky, ale to je možnože len nejaká formálna vec. Ale len pre istotu možno, aby to bolo úplne správne, ja by som bol radšej, keby sa na to pozrú, aby tam potom nedošlo k nejakému nedorozumeniu.
Ďakujem.
Skryt prepis