Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25.7.2021 o 1:37 hod.

Ing. PhD.

Martin Beluský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.7.2021 1:37 - 1:38 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Nie, nemám na to iný názor, len som tam videl nesúlad, tak to bola taká legislatívno-technická pripomienka, že v jednom paragrafe hovoríte, že je zriadená úradom a tam už nepíšete ministerstvá a v inom paragrafe hovoríte o úrade aj ministerstvách, čiže to som mal na mysli, že to možno bude treba zladiť.
Vy ste hovorili, že veľa ministrov dopravy zlyhalo pri príprave nejakej novelizácie ústavného zákona. To je pravda. Práve preto sa tu naskytá tá otázka, či sa to vám podarí, pretože keď prijmeme takýto zákon bez novelizácie ústavného zákona, tak jednoducho sa úplne zasekneme na, zase na ďalších prieťahoch a zbytočných, naťahovaných procesoch. Čiže mňa zaujíma, ak teda pripravujete nejakú novelu, v akom to je stave, či už to bude niekedy v nejakej dohľadnej dobe tu v parlamente na prerokovaní, pretože musím aj ja povedať, že mám pred tým zákonom veľký rešpekt a bude veľmi ťažké ten zákon pripraviť tak, aby, určite ho nepripravíme tak, že budú všetci spokojní, samozrejme, vždycky budú buď mestá a obce nespokojné alebo budú developeri nespokojní, alebo bude verejnosť nespokojná, proste bude veľmi ťažké nájsť také vyváženie, aby ten zákon hlavne splnil svoj účel, že bude pružný a efektívny a že bude zároveň zabezpečovať tú kvalitu.
Vy ste hovorili, že štát nebude odkupovať, áno, to som možno len zle povedal, rozumiem tomu, len, ale aj tak ma zaujíma, či tam nebude nejaká regulácia. Vlastne ste mi na to odpovedali, že to budete nechávať na trh a potom tie ďalšie veci si necháme na ďalšie sedenie.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 25.7.2021 1:18 - 1:32 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán predkladateľ, v prvom rade, čo chcem povedať je, že je veľmi nešťastné, že teraz o takom dôležitom návrhu zákona rokujeme o o štvrť na dve v nedeľu. Naozaj si ten zákon zaslúži veľkú pozornosť, aj širšiu debatu. A asi aj vy nie ste s tým úplne spokojný, ale môžete si v podstate tiež za to, lebo tak ste to schválili, bohužiaľ, tak to vyšlo. No a tak dnes nič iné nám nezostáva len to teraz rešpektovať a skúsiť sa o tom aspoň ako tak porozprávať.
Viacero pripomienok spomenul pán poslanec Cmorej. Nebudem ich ja opakovať. S niektorými súhlasím. S niektorými súhlasím menej, ale to teraz nie je dôležité, lebo sám ste mi povedali, že bude teda ešte nejaká otvorená diskusia medzi čítaniami, kde sa bude možnosť o tom technickejšie porozprávať. Tak skúsim niektoré veci vynechať a niektoré veci tak zovšeobecniť, aby neboli úplne technické.
Je to veľmi dôležitý zákon. My samozrejme podporujeme tú myšlienku, že mala by na Slovensku byť nejakým spôsobom vyriešenia tá situácia na realitnom trhu. Ľudia sú nespokojní samozrejme. Veľmi nám rastú ceny nehnuteľností, nájmy sú není veľmi dostupné. Veľmi málo ich je. Aj tí Slováci, samozrejme, uprednostňujú vlastníctvo, teda nakupovanie. Hypotéky síce majú dobré úrokové sadzby, ale zase na druhej strane nie každý má zdroje na to, aby mohol si financovať tých 20 %. Spotrebný úver si síce môžte zobrať, ale zase vám to zdvojnásobí tú anuitu. To si zase ľudia nevedia dovoliť. Takže je to taká zložitá situácia. A aj takéto nájomné bývanie by určite tú situáciu mohlo čiastočne vyriešiť. Urobiť akúsi konkurenciu, aby tie ceny možno takým spôsobom nestúpali a akým tempom stúpajú za posledné roky.
My máme, samozrejme, trošku inú predstavu. Už to tu bolo spomínané. Tá štátna výstavba, určite by bolo z nášho pohľadu lepšie. Ale ja snažím sa rozumieť tomu, že ste v koalícii, máte tu rôzne strany, rôzne názory, že snažíte sa prísť s nejakým kompromisným návrhom. A je samozrejme úplne jasné, že nenájdete na Slovensku, ani asi na svete, takého developera, ktorý by postavil nejakú bytovku a potom by tie byty chcel prenajímať za ceny, ktoré sú nižšie ako štandardné nájmy komerčné. Každý developer chce tie byty, samozrejme, predať, aby na tom zarobil čo najviac peňazí. Takže taký odvod by nefungoval. Vy ste prišli s takým špeciálnym modelom, ktorý teda hovorí o tom, že ten developer postaví, potom sa to odkúpi a bude sa to vlastne financovať cez rôznych investorov, cez nejaké fondy, banky alebo každý kto bude mať záujem odkúpiť si nejakým spôsobom tú majetkovú účasť v tom subjekte .... (nezroz. vyslov.) investovania.
Prvé, čo chcem povedať je, že ten zákon je veľmi ťažko pochopiteľný. Človek, keď si ho naozaj podrobne študuje, aj analyzuje, tak všetky tie vzťahy medzi tými jednotlivými spoločnosťami akým spôsobom to majú financované. A tá predstava vlastne toho, ako to má byť urobené, nie je úplne jednoznačná. Určite by bolo potrebné to trošku viacej sprehľadniť, viacej to dovysvetľovať, viacej vecí tam doplniť. Ale verím, že aj v tom medzirezortnom pripomienkovom konaní, ktoré tu bolo spomínané príde viacero pripomienok, ktoré to možno pomôžu vylepšiť. Vy teda navrhujete, ak som to správne pochopil, tam v tom jednom, jednom zákone, ktorý sa novelizuje v súvislosti s týmto zákonom, zákonom o kolektívnom investovaní, vy tam vysvetľujete vlastne tá realitná spoločnosť realizuje projekt štátom podporovaného nájomného bývania. To znamená, že nejaký fond musí asi nakúpiť alebo vlastniť tú realitnú spoločnosť, teda musí to byť tá správcovská spoločnosť, aby teda mala tú právnu subjektivitu. A cez ten špeciálny fond vstúpia do toho nejakí investori, ktorí nakúpia tie cenné papiere a tým pádom sa bude vlastne financovať odkup od toho developera. Tak tomu rozumiem, že asi tak by to malo byť nejakým spôsobom realizované. Je to trošku zložité, ale dá sa tomu samozrejme rozumieť.
Chýba mi tam tá finančná analýza, ktorú tu spomínal pán poslanec Cmorej, že teda vy ju máte k dispozícii. My ju k dispozícii nemáme. Nie je mi úplne jasné ten cash flow, ako to bude financované, čo bude na jednej strane nás stáť, čo na druhej strane, že štát možno získa. Bolo by dobré, keby sme to tam buď doplnili alebo keby nám to možno viete poskytnúť, aby sme sa tiež mohli na to podrobnejšie pozrieť.
Tiež by ma zaujímalo, keď budú tí developeri stavať tie byty, ale to sa chcem ešte vrátiť k dôvodovej správe k tomuto zákonu, kde píšete, že fyzický nedostatok bytového fondu je spôsobený pružnosťou stavebného priemyslu reagovať na neustále rastúci dopyt po bývaní, ktorý brzdí zastaralý stavebný zákon a dĺžka získania stavebného povolenia. S tým ja 100-percentne súhlasím. Áno, máme zastaraný stavebný zákon, ktorý bude potrebné novelizovať. Neviem v akom je to stave a kedy to bude. Ale viem, že niečo sa chystá. Ale vy tu správne píšete, že ten fyzický nedostatok bytového fondu je spôsobený pružnosťou stavebného priemyslu reagovať na neustále rastúci dopyt. To znamená, že stále tu rastie dopyt, stále potrebujeme mať na Slovensku viacej a viacej bytov a ten stavebný priemysel na to nestíha na to reagovať. A to, čo chcem tiež zdôrazniť, čo tu hovoril aj pán poslanec Cmorej, tento zákon to ale nerieši. Tento zákon rieši zase len ďalší dopyt po ďalších bytoch. To znamená, že dopyt bude ešte väčší ako v súčasnosti je. A sami tu vy píšete, že stavebný priemysel nie je schopný na to pružne reagovať. Čiže to by ma možno zaujímalo, akým spôsobom sa na toto pozeráte. Či to chcete nejakým spôsobom riešiť a ako proste tú pružnosť zlepšiť, aby sme na Slovensku mali taký stavebný priemysel, ktorý bude vedieť ten dopyt lepšie vedieť uspokojiť. Lebo dneska ho nevie uspokojiť. Je to pravda. Hovorí sa, že sa stavia málo aj tu v Bratislave. Aj keď sa možno zdá, keď sa človek prejde, že sa stavia veľa, ale je to naozaj veľmi málo. Ale je to hlavne kvôli tomu, že proste to nemajú kde stavať. Ja som tiež sám som si kúpil byt tu v Bratislave od jedného developera, ktorý už mešká rok a pol a ešte pravdepodobne minimálne rok bude meškať. Takže ja som tiež v tej situácii, viem sa do toho vžiť, viem ako to funguje. A neviem si predstaviť ako to bude fungovať potom, keď začneme stavať tieto alebo budeme chcieť stavať tieto byty
===== veľmi málo, ale je to hlavne kvôli tomu, že proste to nemajú kde stavať. Ja som tiež sám som si kúpil byt tu v Bratislave od jedného developera, ktorý už mešká rok a pol a ešte pravdepodobne minimálne rok bude meškať. Takže ja som tiež v tej situácii, viem sa do toho vžiť, viem, ako to funguje a neviem si predstaviť, ako to bude fungovať potom, keď začneme stavať tieto alebo budeme chcieť stavať tieto byty.
No a ďalej ma zaujíma, za akú sumu teda plánujete odkupovať od tých developerov tie byty, či to bude nejakým spôsobom regulované, lebo asi nechcete, aby nejaký developer postavil hocijakú bytovku za hocijakú sumu a potom štát to bude musieť cez ten fond odkúpiť, resp. tí investori. Asi tam budete potrebovať, možno nejako regulovať alebo cez tú zmluvu zazmluvniť nejakú výšku. To ma tiež zaujíma, či to je nejakým spôsobom riešené.
Považujem za veľmi nešťastné to, že aj v tej predvolebnej kampani, ale aj teraz, aj pri tej rozprave ste spomínali konkrétne čísla, že koľko bytov sa chystáte postaviť. To, nie je to podľa mňa úplne správne, lebo tie čísla nie sú úplne podľa mňa reálne. Možno zbytočne teraz, nechcem povedať, že klamete, ale zavádzate tých vašich voličov a občanov a potom dôjde možno k nejakému sklamaniu, keď nakoniec skončí volebné obdobie a zistíme, že tých bytov sa postavilo oveľa menej, ako ste sľubovali.
Treba povedať, že áno, chceme stavať tie byty, prichystali ste nejaký model, ktorý má tú výstavbu, bytovú výstavbu rozbehnúť, ale hovoriť tu o tých číslach, že neviem, do ktorého roku to bude sto tisíc, ani nie je úplne správne a mali by sme naozaj sa postaviť alebo vrátiť naspäť, to nazvem.
Pán poslanec Cmorej (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) otvoril takú dobrú otázku ohľadne toho komerčného nájomného, že dneska predsa existujú vlastníci bytov alebo nehnuteľností, aj domov, ktorí prenajímajú tie byty, ale sú v tej šedej ekonomike, to znamená, že štát z toho nemá žiadny úžitok, lebo to nepriznávajú, či aj tam by sme sa možno nemohlo pozrieť nejakým spôsobom, ako podporiť alebo zvýhodniť, alebo urobiť nejaké úľavy, alebo urobiť proste nejaký, nejakú úpravu, aby jednoducho štát z toho mal úžitok, aby tí vlastníci boli motivovaní to proste priznať, platiť tie dane a tým spôsobom ako keby možno otvoriť aj nejaký ďalší trh ďalších ľudí, ktorí, ďalších vlastníkov, ktorí by možno mali záujem takýmto spôsobom si privyrobiť, štát by na tom tiež niečo získal a zároveň nejakí ďalší ľudia by mohli získať toto, takéto nájomné, t. j. súkromný sektor. Dobre.
Ďalej, čo mi nie je jasné, vy tam píšete v tom zákone, že agentúra je právnická osoba zriadená Úradom vlády, to píšete v § 2 písm. h), ale potom v § 3 ods. 2 píšete, že založenie agentúry zabezpečí Úrad vlády, ministerstvo dopravy aj ministerstvo práce. Čiže tam mi to príde ako asi úplne nie dobrú definíciu, asi tam treba ten rozpor odstrániť a zároveň nie zriadiť, ale založiť, keďže sa jedná o takýto spôsob.
Potom tu mám také technické pripomienky, ale to by som si nechal potom na to pracovné stretnutie, to myslím, že nie je teraz potrebné riešiť nejaké možno doformulovania alebo zmena formulácie niektorých ustanovení tohto konkrétneho zákona. Vy ste tu aj v úvodnom slove, aj v tom zákone to je napísané, v dôvodovej správe, že chcete pri tom prideľovaní bytov tú transparentnosť, že zabezpečíte digitalizáciou registračného informačného systému, vytvoriť jednoduchú prehľadnú platformu s ponukou nájomných bytov atď. atď., len v tom samotnom zákone sa nič také nehovorí, akým spôsobom budú tí nájomníci alebo tí záujemcovia a ten nájom vyberaní. Je tam len písané, že bude spravená nejaká databáza, nejaký register nájomcov, ale už ten zákon to nejakým spôsobom ďalej nerieši, čiže tam by som tiež si vedel predstaviť, že by to bolo nejakým spôsobom konkrétnejšie, detailnejšie rozpracované, aby tam nedošlo potom k nejakým v budúcnosti nedorozumeniam.
Toto je zase technická pripomienka, to si nechám zase na to stretnutie.
Paragraf 3 ods. 1 písm. j) vláda, vláda, teda predkladá vláde Slovenskej republiky návrh na určenie výšky nájmu bytov štátom podporovaného nájomného bývania podľa § 10 ods. 1. Tu mi nie je úplne jasný súlad so zákonom o cenách, pretože zákon o cenách hovorí o regulácii cien a i spôsobe, akým sa ceny môžu alebo majú regulovať, aj akým spôsobom sa úradne určujú ceny prostredníctvom buď maximálnej alebo pevnej ceny a podobne. Preto chcem vedieť, či tu je nejaká právna analýza, či sa môže regulovať výška nájmu prostredníctvom tohto zákona, alebo či by nebolo potrebné urobiť aj novelu zákona o cenách, aby sme naozaj tento zákon neporušili.
Článok 6 bod 3 sa vkladá nový § 54e, ktorý v odseku 1 hovorí, že prenajímateľ (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) plnenia, uvedený v § 27 ods. 3, odvedie dodatočnú daň, ak v období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom nadobudol stavbu štátom podporovaného nájomného bývania, zmení účel použitia. Tu nastáva otázka, či naozaj chceme, aby ten prenajímateľ vôbec mohol zmeniť účel použitia stavby, tak ako je to v § 18 napísané, že obmedzenie nakladania s bytom a s bytovým domom sa v ods. 1 píše, že prenajímateľ môže previesť bytový dom len inému prenajímateľovi a nadobudnutý bytový dom môže len prenajímateľom. Čiže tam dávam na zváženie to, že by sa do zákona zaviedla aj nejaká nemožnosť zmeny účelu použitia a tým pádom bude takéto novelizačné ustanovenia nadbytočné. A mám takisto pochybnosť o tom, či je v súlade so Smernicou Rady 2006/112 o spoločnom systéme DPH, či takýmto spôsobom sa môže vôbec dodatočne zdaňovať takýto, takýto obchod.
Ďalšia otázka - ohľadne pozemkov. Na akých pozemkoch vlastne chcete tie byty stavať? Či to tiež bude regulovať alebo určovať nejakým spôsobom štát, na akých pozemkoch to bude a za aké ceny sa budú tie pozemky vykupovať. To ma tiež zaujíma, či nejakým spôsobom toto potom ďalej upravujete.
Mám veľa, veľmi veľa takých technických otázok, ale nebudem to tu teraz zdržiavať ani zaťažovať. Budem veľmi rád, pán poslanec, ak sa otvorí tá pracovná skupina, v ktorej by sme sa mohli potom detailnejšie zaoberať týmto zákonom. Ja tú myšlienku, samozrejme, podporujem. Budem navrhovať v našom klube, aby sme hlasovali tiež za to, aby sme zákon prerokovali v druhom čítaní, potom zvážime podľa toho, v akej forme ten zákon bude vo finálnej forme, aké budú pozmeňovacie návrhy, či budú nejaké naše pripomienky akceptované a ak áno, a ak tá finálna verzia bude dobrá, tak to, samozrejme, podporíme. V takomto štádiu máme určitú mieru neistoty toho, či to bude správne, či to bude fungovať, ale chceme sa o tom rozprávať ďalej, tak preto budem navrhovať, aby sme prešli do toho druhého čítania a potom uvidíme, ako ďalej.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 25.7.2021 1:18 - 1:32 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán predkladateľ, v prvom rade, čo chcem povedať je, že je veľmi nešťastné, že teraz o takom dôležitom návrhu zákona rokujeme o o štvrť na dve v nedeľu. Naozaj si ten zákon zaslúži veľkú pozornosť, aj širšiu debatu. A asi aj vy nie ste s tým úplne spokojný, ale môžete si v podstate tiež za to, lebo tak ste to schválili, bohužiaľ, tak to vyšlo. No a tak dnes nič iné nám nezostáva len to teraz rešpektovať a skúsiť sa o tom aspoň ako tak porozprávať.
Viacero pripomienok spomenul pán poslanec Cmorej. Nebudem ich ja opakovať. S niektorými súhlasím. S niektorými súhlasím menej, ale to teraz nie je dôležité, lebo sám ste mi povedali, že bude teda ešte nejaká otvorená diskusia medzi čítaniami, kde sa bude možnosť o tom technickejšie porozprávať. Tak skúsim niektoré veci vynechať a niektoré veci tak zovšeobecniť, aby neboli úplne technické.
Je to veľmi dôležitý zákon. My samozrejme podporujeme tú myšlienku, že mala by na Slovensku byť nejakým spôsobom vyriešenia tá situácia na realitnom trhu. Ľudia sú nespokojní samozrejme. Veľmi nám rastú ceny nehnuteľností, nájmy sú není veľmi dostupné. Veľmi málo ich je. Aj tí Slováci, samozrejme, uprednostňujú vlastníctvo, teda nakupovanie. Hypotéky síce majú dobré úrokové sadzby, ale zase na druhej strane nie každý má zdroje na to, aby mohol si financovať tých 20 %. Spotrebný úver si síce môžte zobrať, ale zase vám to zdvojnásobí tú anuitu. To si zase ľudia nevedia dovoliť. Takže je to taká zložitá situácia. A aj takéto nájomné bývanie by určite tú situáciu mohlo čiastočne vyriešiť. Urobiť akúsi konkurenciu, aby tie ceny možno takým spôsobom nestúpali a akým tempom stúpajú za posledné roky.
My máme, samozrejme, trošku inú predstavu. Už to tu bolo spomínané. Tá štátna výstavba, určite by bolo z nášho pohľadu lepšie. Ale ja snažím sa rozumieť tomu, že ste v koalícii, máte tu rôzne strany, rôzne názory, že snažíte sa prísť s nejakým kompromisným návrhom. A je samozrejme úplne jasné, že nenájdete na Slovensku, ani asi na svete, takého developera, ktorý by postavil nejakú bytovku a potom by tie byty chcel prenajímať za ceny, ktoré sú nižšie ako štandardné nájmy komerčné. Každý developer chce tie byty, samozrejme, predať, aby na tom zarobil čo najviac peňazí. Takže taký odvod by nefungoval. Vy ste prišli s takým špeciálnym modelom, ktorý teda hovorí o tom, že ten developer postaví, potom sa to odkúpi a bude sa to vlastne financovať cez rôznych investorov, cez nejaké fondy, banky alebo každý kto bude mať záujem odkúpiť si nejakým spôsobom tú majetkovú účasť v tom subjekte .... (nezroz. vyslov.) investovania.
Prvé, čo chcem povedať je, že ten zákon je veľmi ťažko pochopiteľný. Človek, keď si ho naozaj podrobne študuje, aj analyzuje, tak všetky tie vzťahy medzi tými jednotlivými spoločnosťami akým spôsobom to majú financované. A tá predstava vlastne toho, ako to má byť urobené, nie je úplne jednoznačná. Určite by bolo potrebné to trošku viacej sprehľadniť, viacej to dovysvetľovať, viacej vecí tam doplniť. Ale verím, že aj v tom medzirezortnom pripomienkovom konaní, ktoré tu bolo spomínané príde viacero pripomienok, ktoré to možno pomôžu vylepšiť. Vy teda navrhujete, ak som to správne pochopil, tam v tom jednom, jednom zákone, ktorý sa novelizuje v súvislosti s týmto zákonom, zákonom o kolektívnom investovaní, vy tam vysvetľujete vlastne tá realitná spoločnosť realizuje projekt štátom podporovaného nájomného bývania. To znamená, že nejaký fond musí asi nakúpiť alebo vlastniť tú realitnú spoločnosť, teda musí to byť tá správcovská spoločnosť, aby teda mala tú právnu subjektivitu. A cez ten špeciálny fond vstúpia do toho nejakí investori, ktorí nakúpia tie cenné papiere a tým pádom sa bude vlastne financovať odkup od toho developera. Tak tomu rozumiem, že asi tak by to malo byť nejakým spôsobom realizované. Je to trošku zložité, ale dá sa tomu samozrejme rozumieť.
Chýba mi tam tá finančná analýza, ktorú tu spomínal pán poslanec Cmorej, že teda vy ju máte k dispozícii. My ju k dispozícii nemáme. Nie je mi úplne jasné ten cash flow, ako to bude financované, čo bude na jednej strane nás stáť, čo na druhej strane, že štát možno získa. Bolo by dobré, keby sme to tam buď doplnili alebo keby nám to možno viete poskytnúť, aby sme sa tiež mohli na to podrobnejšie pozrieť.
Tiež by ma zaujímalo, keď budú tí developeri stavať tie byty, ale to sa chcem ešte vrátiť k dôvodovej správe k tomuto zákonu, kde píšete, že fyzický nedostatok bytového fondu je spôsobený pružnosťou stavebného priemyslu reagovať na neustále rastúci dopyt po bývaní, ktorý brzdí zastaralý stavebný zákon a dĺžka získania stavebného povolenia. S tým ja 100-percentne súhlasím. Áno, máme zastaraný stavebný zákon, ktorý bude potrebné novelizovať. Neviem v akom je to stave a kedy to bude. Ale viem, že niečo sa chystá. Ale vy tu správne píšete, že ten fyzický nedostatok bytového fondu je spôsobený pružnosťou stavebného priemyslu reagovať na neustále rastúci dopyt. To znamená, že stále tu rastie dopyt, stále potrebujeme mať na Slovensku viacej a viacej bytov a ten stavebný priemysel na to nestíha na to reagovať. A to, čo chcem tiež zdôrazniť, čo tu hovoril aj pán poslanec Cmorej, tento zákon to ale nerieši. Tento zákon rieši zase len ďalší dopyt po ďalších bytoch. To znamená, že dopyt bude ešte väčší ako v súčasnosti je. A sami tu vy píšete, že stavebný priemysel nie je schopný na to pružne reagovať. Čiže to by ma možno zaujímalo, akým spôsobom sa na toto pozeráte. Či to chcete nejakým spôsobom riešiť a ako proste tú pružnosť zlepšiť, aby sme na Slovensku mali taký stavebný priemysel, ktorý bude vedieť ten dopyt lepšie vedieť uspokojiť. Lebo dneska ho nevie uspokojiť. Je to pravda. Hovorí sa, že sa stavia málo aj tu v Bratislave. Aj keď sa možno zdá, keď sa človek prejde, že sa stavia veľa, ale je to naozaj veľmi málo. Ale je to hlavne kvôli tomu, že proste to nemajú kde stavať. Ja som tiež sám som si kúpil byt tu v Bratislave od jedného developera, ktorý už mešká rok a pol a ešte pravdepodobne minimálne rok bude meškať. Takže ja som tiež v tej situácii, viem sa do toho vžiť, viem ako to funguje. A neviem si predstaviť ako to bude fungovať potom, keď začneme stavať tieto alebo budeme chcieť stavať tieto byty
===== veľmi málo, ale je to hlavne kvôli tomu, že proste to nemajú kde stavať. Ja som tiež sám som si kúpil byt tu v Bratislave od jedného developera, ktorý už mešká rok a pol a ešte pravdepodobne minimálne rok bude meškať. Takže ja som tiež v tej situácii, viem sa do toho vžiť, viem, ako to funguje a neviem si predstaviť, ako to bude fungovať potom, keď začneme stavať tieto alebo budeme chcieť stavať tieto byty.
No a ďalej ma zaujíma, za akú sumu teda plánujete odkupovať od tých developerov tie byty, či to bude nejakým spôsobom regulované, lebo asi nechcete, aby nejaký developer postavil hocijakú bytovku za hocijakú sumu a potom štát to bude musieť cez ten fond odkúpiť, resp. tí investori. Asi tam budete potrebovať, možno nejako regulovať alebo cez tú zmluvu zazmluvniť nejakú výšku. To ma tiež zaujíma, či to je nejakým spôsobom riešené.
Považujem za veľmi nešťastné to, že aj v tej predvolebnej kampani, ale aj teraz, aj pri tej rozprave ste spomínali konkrétne čísla, že koľko bytov sa chystáte postaviť. To, nie je to podľa mňa úplne správne, lebo tie čísla nie sú úplne podľa mňa reálne. Možno zbytočne teraz, nechcem povedať, že klamete, ale zavádzate tých vašich voličov a občanov a potom dôjde možno k nejakému sklamaniu, keď nakoniec skončí volebné obdobie a zistíme, že tých bytov sa postavilo oveľa menej, ako ste sľubovali.
Treba povedať, že áno, chceme stavať tie byty, prichystali ste nejaký model, ktorý má tú výstavbu, bytovú výstavbu rozbehnúť, ale hovoriť tu o tých číslach, že neviem, do ktorého roku to bude sto tisíc, ani nie je úplne správne a mali by sme naozaj sa postaviť alebo vrátiť naspäť, to nazvem.
Pán poslanec Cmorej (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) otvoril takú dobrú otázku ohľadne toho komerčného nájomného, že dneska predsa existujú vlastníci bytov alebo nehnuteľností, aj domov, ktorí prenajímajú tie byty, ale sú v tej šedej ekonomike, to znamená, že štát z toho nemá žiadny úžitok, lebo to nepriznávajú, či aj tam by sme sa možno nemohlo pozrieť nejakým spôsobom, ako podporiť alebo zvýhodniť, alebo urobiť nejaké úľavy, alebo urobiť proste nejaký, nejakú úpravu, aby jednoducho štát z toho mal úžitok, aby tí vlastníci boli motivovaní to proste priznať, platiť tie dane a tým spôsobom ako keby možno otvoriť aj nejaký ďalší trh ďalších ľudí, ktorí, ďalších vlastníkov, ktorí by možno mali záujem takýmto spôsobom si privyrobiť, štát by na tom tiež niečo získal a zároveň nejakí ďalší ľudia by mohli získať toto, takéto nájomné, t. j. súkromný sektor. Dobre.
Ďalej, čo mi nie je jasné, vy tam píšete v tom zákone, že agentúra je právnická osoba zriadená Úradom vlády, to píšete v § 2 písm. h), ale potom v § 3 ods. 2 píšete, že založenie agentúry zabezpečí Úrad vlády, ministerstvo dopravy aj ministerstvo práce. Čiže tam mi to príde ako asi úplne nie dobrú definíciu, asi tam treba ten rozpor odstrániť a zároveň nie zriadiť, ale založiť, keďže sa jedná o takýto spôsob.
Potom tu mám také technické pripomienky, ale to by som si nechal potom na to pracovné stretnutie, to myslím, že nie je teraz potrebné riešiť nejaké možno doformulovania alebo zmena formulácie niektorých ustanovení tohto konkrétneho zákona. Vy ste tu aj v úvodnom slove, aj v tom zákone to je napísané, v dôvodovej správe, že chcete pri tom prideľovaní bytov tú transparentnosť, že zabezpečíte digitalizáciou registračného informačného systému, vytvoriť jednoduchú prehľadnú platformu s ponukou nájomných bytov atď. atď., len v tom samotnom zákone sa nič také nehovorí, akým spôsobom budú tí nájomníci alebo tí záujemcovia a ten nájom vyberaní. Je tam len písané, že bude spravená nejaká databáza, nejaký register nájomcov, ale už ten zákon to nejakým spôsobom ďalej nerieši, čiže tam by som tiež si vedel predstaviť, že by to bolo nejakým spôsobom konkrétnejšie, detailnejšie rozpracované, aby tam nedošlo potom k nejakým v budúcnosti nedorozumeniam.
Toto je zase technická pripomienka, to si nechám zase na to stretnutie.
Paragraf 3 ods. 1 písm. j) vláda, vláda, teda predkladá vláde Slovenskej republiky návrh na určenie výšky nájmu bytov štátom podporovaného nájomného bývania podľa § 10 ods. 1. Tu mi nie je úplne jasný súlad so zákonom o cenách, pretože zákon o cenách hovorí o regulácii cien a i spôsobe, akým sa ceny môžu alebo majú regulovať, aj akým spôsobom sa úradne určujú ceny prostredníctvom buď maximálnej alebo pevnej ceny a podobne. Preto chcem vedieť, či tu je nejaká právna analýza, či sa môže regulovať výška nájmu prostredníctvom tohto zákona, alebo či by nebolo potrebné urobiť aj novelu zákona o cenách, aby sme naozaj tento zákon neporušili.
Článok 6 bod 3 sa vkladá nový § 54e, ktorý v odseku 1 hovorí, že prenajímateľ (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) plnenia, uvedený v § 27 ods. 3, odvedie dodatočnú daň, ak v období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom nadobudol stavbu štátom podporovaného nájomného bývania, zmení účel použitia. Tu nastáva otázka, či naozaj chceme, aby ten prenajímateľ vôbec mohol zmeniť účel použitia stavby, tak ako je to v § 18 napísané, že obmedzenie nakladania s bytom a s bytovým domom sa v ods. 1 píše, že prenajímateľ môže previesť bytový dom len inému prenajímateľovi a nadobudnutý bytový dom môže len prenajímateľom. Čiže tam dávam na zváženie to, že by sa do zákona zaviedla aj nejaká nemožnosť zmeny účelu použitia a tým pádom bude takéto novelizačné ustanovenia nadbytočné. A mám takisto pochybnosť o tom, či je v súlade so Smernicou Rady 2006/112 o spoločnom systéme DPH, či takýmto spôsobom sa môže vôbec dodatočne zdaňovať takýto, takýto obchod.
Ďalšia otázka - ohľadne pozemkov. Na akých pozemkoch vlastne chcete tie byty stavať? Či to tiež bude regulovať alebo určovať nejakým spôsobom štát, na akých pozemkoch to bude a za aké ceny sa budú tie pozemky vykupovať. To ma tiež zaujíma, či nejakým spôsobom toto potom ďalej upravujete.
Mám veľa, veľmi veľa takých technických otázok, ale nebudem to tu teraz zdržiavať ani zaťažovať. Budem veľmi rád, pán poslanec, ak sa otvorí tá pracovná skupina, v ktorej by sme sa mohli potom detailnejšie zaoberať týmto zákonom. Ja tú myšlienku, samozrejme, podporujem. Budem navrhovať v našom klube, aby sme hlasovali tiež za to, aby sme zákon prerokovali v druhom čítaní, potom zvážime podľa toho, v akej forme ten zákon bude vo finálnej forme, aké budú pozmeňovacie návrhy, či budú nejaké naše pripomienky akceptované a ak áno, a ak tá finálna verzia bude dobrá, tak to, samozrejme, podporíme. V takomto štádiu máme určitú mieru neistoty toho, či to bude správne, či to bude fungovať, ale chceme sa o tom rozprávať ďalej, tak preto budem navrhovať, aby sme prešli do toho druhého čítania a potom uvidíme, ako ďalej.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.7.2021 0:33 - 0:34 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán poslanec, mám také dve otázky. Prvá vec ste hovorili o tom realitnom fonde, ktorý odkúpi ten bytový dom od developera. Moja prvá otázka je, že či to je teda v zmysle zákona o kolektívnom investovaní, či to je vlastne ten špeciálny fond nehnuteľnosti ako to ten zákon nazýva alebo, či to je teda niečo iné. Druhá vec, tieto fondy nie sú právnickými osobami, ale vy to v zákone píšete, že ten, ktorý podpisuje tú investičnú zmluvu, ten investičný partner musí byť právnická osoba a druhá vec ten realitný fond, teda ten investičný partner podpisuje zmluvu o prevádzke bytového domu. Vy ste to nazval, že správa nehnuteľnosti, čo je vlastne ten prenajímateľ bytu. Chcem sa spýtať, že prečo vlastne podľa vášho zákona v tom vašom návrhu musí byť spoločník alebo akcionár, ten investičný partner toho prenajímateľa bytu. Prečo to je nejaká podmienka. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.7.2021 22:58 - 22:58 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ďakujem kolegom za faktické poznámky a už na záver mi nezostáva nič iné, len konštatovať, že, a veriť, že na Slovensku v budúcnosti nevznikne taká situácia, že budeme musieť toto opatrenie a iné opatrenia potrebovať aplikovať, že tá situácia sa naozaj, už bude oveľa miernejšia, že to bude všetko so zdravím našich občanov v poriadku a verím, že to chce naozaj každý v tejto miestnosti a že sa nám to spoločným úsilím aj podarí. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.7.2021 22:37 - 22:51 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, na úvod tak na odľahčenie. Ja som pred pár rokmi skončil v celoslovenskej súťaži praktického matematika na druhom mieste, takže ak sa chcete rozprávať o matematike, tak veľmi rád sa s vami o tom porozprávam a kľudne vám aj niektoré veci vysvetlím. No ale to len tak na odľahčenie.
Dobre. Rokujeme zase o rovnakom návrhu zákona. Všimol som si v spoločnej správe z výborov, že tam bolo doplnené len nejaké formálne ustanovenie, technické, takže v podstate sa bavíme stále o tom istom znení, nebolo tam nič iné doplnené, nebolo tam nič iné zmenené, neboli tam nejaké veci viacej vycibrené a práve preto by som vás chcel, pán minister... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec Kazda, prosím vás, nevyrušujte!
Páni kolegovia, rešpektujte pána poslanca Beluského, ktorý by mal vystúpiť. (Reakcie z pléna.) Páni poslanci! (Reakcie z pléna a ruch v pléne.)
Pán poslanec Kazda, choďte z rokovacej sály, vysvetlite si to tam a rešpektujte pána (reakcie z pléna a ruch v pléne). Poprosím o pokoj.
Pán poslanec Kazda a pán poslanec Mazurek, poprosím pokoj.
Pán poslanec Beluský, pokračujte.

Beluský, Martin, poslanec NR SR
Ďakujem. Také príjemné osvieženie, lebo už je naozaj veľmi veľa hodín a potrebujeme každý podnet na to, aby sme sa trošku prebudili, takže ďakujem.
Pán minister, vy sa veľmi nevyjadrujete ani v rozprave, ani v záverečnom slove, ale chcem vás naozaj poprosiť, lebo prešiel zákon cez prvé čítanie, je teda vysoká pravdepodobnosť, že prejde aj cez druhé čítanie a bude schválený zákon ako celok. A je naozaj dôležité, aby sme sa skúsili porozprávať o vykonávaní vlastne toho opatrenia v prípade, že bude v budúcnosti použité, lebo naozaj tu vystávajú určité otázky alebo nejasnosti z toho, ako si to možno ministerstvo predstavuje, akým spôsobom to opatrenie bude priamo v praxi fungovať, lebo ja mám teda za to, že keby to opatrenie použijete v takom znení, ako je naformulované dnes v zákone a ani sa nechystá nejaká jeho zmena, pretože nevidel som žiadny pozmeňovací návrh, ani cez výbory nič iné neprešlo, mám za to, že to proste bude nevykonateľné, ale budem rád, keď mi to v rozprave vysvetlíte.
Prvá vec, ktorá mi nie je úplne jasná, kto vlastne bude jednotlivé dokumenty kontrolovať, pretože jedná sa vlastne teraz o tri typy dokumentov. Buď teda ten zákazník, ktorý chce vstúpiť do tej prevádzky, to je jedno, či teraz sa jedná o reštauráciu, obchod alebo hocičo iné, buď bude musieť mať ten Green pass, teda potvrdenie, že je zaočkovaný, buď bude musieť mať potvrdenie o teste, alebo bude musieť preukázať to, že má vlastne protilátky, to znamená, že ten COVID prekonal.
No a mňa naozaj zaujíma spôsob takej kontroly, pretože neviem si predstaviť, keď príde do obchodu, ja neviem, dvadsať zákazníkov naraz a teraz tam budú stáť tí SBS-kári, ako vlastne tí SBS-kári alebo tí jednotliví zamestnanci v tých prevádzkach budú vedieť správne vyhodnotiť, že ktorý papier, ktorý dokument alebo ktoré potvrdenie v tom telefóne je naozaj správne, pretože každý ten papier bude iný, však už to poznáme v praxi, ako to vyzeralo v minulosti a myslím si, že to jednoducho nebude fungovať, hlavne aj v tých samotných obchodoch, v tých supermarketoch. Pri tých testovaniach samotné prevádzky povedali, že oni jednoducho nemajú kapacitu na to, aby dokázali to testovanie kontrolovať, preto to ani nevyžadovali. A neviem si predstaviť, ako to bude fungovať teraz. Proste akým spôsobom bude zabezpečené to, aby jednak tie prevádzky teda fungovali, aby ľudia mali možnosť zabezpečiť si ten nákup a zároveň aby sa skontrolovali tie opatrenia, ktoré teda vyžadujete v tomto zákone.
Ďalšia vec, ktorá mi nie je jasná, akým spôsobom chcete zabezpečiť, aby sa tento váš zákon alebo toto opatrenie zosúladilo so zákonom o ochrane osobných údajov. Už o tom hovoril pán kolega Susko, ja som to tiež hovoril predtým vo faktickej poznámke, a hovoril to tu aj pán poslanec Osuský teraz tiež v reakcii, že on predsa keď sa rozhodne, hovoril ten príklad s tým pasom, niekomu ten pas ukázať a aj proste vydať mu tie osobné údaje, tak je to proste jeho slobodné rozhodnutie a veď ja ani nikto z nás nikomu v tom nechce zabraňovať, ale sú ľudia, ktorí proste nechcú tie informácie niekomu zverejňovať. Ja tiež nechcem nikomu ukazovať, že som zaočkovaný, nechcem ukazovať, či som zdravý, či som chorý, aké mám choroby, či som infekčný, nie som infekčný, je to proste moja osobná vec, je to môj osobný údaj a ja nechcem, aby sa s ním niekto oboznamoval. A už tu máme jedno rozhodnutie Úradu na ochranu osobných údajov, v minulosti to boli tie certifikáty, teraz je potvrdenie o tom testovaní a úrad jasne povedal, že tak, ako to je nastavené v zákone, tak proste nie je nikto oprávnený od vás tie informácie vyžadovať a vy nie ste povinní tie informácie jednotlivým osobám, ktoré to v tých prevádzkach od vás pýtajú, ukazovať. A nie je pripravený žiadny ani doplňujúci zákon, ani žiadna zmena, ktorá by to nejakým spôsobom menila.
Údaje o zdravotnom stave osoby sa v zmysle § 13 zákona o ochrane osobných údajov považujú za tzv. osobitné kategórie osobných údajov, ktoré podliehajú vyššej ochrane a prísnejším pravidlám spracovania. Ochrana osobných údajov zo zdravotnej dokumentácie býva naplňovaná preventívne a represívne, t. j. určení sankcií za porušenie pravidiel nakladania s nimi. Zákon o zdravotnej starostlivosti definuje zdravotnú dokumentáciu ako súbor údajov o zdravotnom stave osoby, o zdravotnej starostlivosti a o službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti tejto osoby. V zmysle zákona o ochrane osobných údajov sa pod pojmom osobné údaje myslia údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takouto osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo základov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu. Údaje o zdravotnom stave osoby sa v zmysle § 13 zákona o ochrane osobných údajov považujú za tzv. osobitné kategórie osobných údajov, ktoré podliehajú vyššej ochrane a prísnejším pravidlám spracovania. Ochrana osobných údajov zo zdravotnej dokumentácie býva naplňovaná preventívne, to znamená stanoveným spôsobom postupov a okruhov subjektov, ktoré môžu s týmito údajmi nakladať a zároveň aj represívne určením jednotlivých druhov sankcií za porušenie pravidiel nakladania s údajmi zo zdravotnej dokumentácie.
Ochrana osobných údajov, preventívna. Osobné údaje zo zdravotnej dokumentácie používajú ochranu poskytovanú najmä zo zákona o zdravotnej starostlivosti a zákona o ochrane osobných údajov, sekundárne aj ochranu vyplývajúcu z Občianskeho zákonníka a Trestného zákona. Ochrana prostredníctvom zákona o zdravotnej starostlivosti je realizovaná viacerými inštitútmi, ktoré upravujú režim, ako sa má zdravotná dokumentácia viesť, ako má vyzerať zápis do nej, aký je spôsob a proces odovzdávania, sprístupňovania zdravotnej dokumentácie, ako sa poskytujú údaje zo zdravotnej dokumentácie. Odovzdanie zdravotnej dokumentácie pri zmene poskytovateľa ambulantnej starostlivosti z dôvodu odstúpenia od dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti je poskytovateľ povinný preukázateľne odovzdať zdravotnú dokumentáciu alebo jej rovnopis do siedmich dní od jej vyžiadania novému poskytovateľovi, s ktorým osoba uzatvorila dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. To znamená, že ani ten pacient si vlastne nemôže tú zdravotnú dokumentáciu sám zobrať, nemôže s ňou manipulovať, musí byť ten proces odovzdania medzi samotnými doktormi. Odovzdanie zdravotnej dokumentácie v prípade pozastavenia alebo zániku platnosti licencie povolenia upravuje § 23 zákona o zdravotnej starostlivosti.
Poskytovanie údajov zo zdravotnej dokumentácie. Údaje zo zdravotnej dokumentácie sa poskytujú formou výpisu zo zdravotnej dokumentácie. Tento výpis neobsahuje všetky údaje z dokumentácie, ale len časť. Tak napríklad všeobecný lekár je povinný bezodkladne poskytnúť výpis zo zdravotnej dokumentácie inému ošetrujúcemu zdravotníckemu pracovníkovi v rozsahu jeho vyžiadania.
Sprístupňovanie údajov zo zdravotnej dokumentácie. Údaje zo zdravotnej dokumentácie sa sprístupňujú formou nahliadania do zdravotnej dokumentácie osobám, ktoré sú uvedené v § 25, najmä osobe alebo jej zákonnému zástupcovi v celom rozsahu, ako aj manželovi alebo manželke, dieťaťu alebo rodičovi, alebo inému zákonnému zástupcovi po smrti tejto osoby, a to v celom rozsahu, ak takáto osoba nie je osoba plnoletá, ktorá s ňou žila v čase smrti v domácnosti, blízkej osobe alebo jej zákonnému zástupcovi. Iné osoby, ako sú uvedené v § 25 zákona o zdravotnej starostlivosti nemajú právo sa oboznamovať s údajmi zo zdravotnej dokumentácie formou nahliadania, jedine ak ich osoba, ktorej sa týkajú, splnomocní ich s úradne osvedčenými podpismi na plnej moci.
Právne následky súvisiace s porušením práv a povinností, tzv. represívna ochrana. Porušenie povinností, ktoré ustanovujú právne predpisy v súvislosti s ochranou údajov zo zdravotnej dokumentácie môže spôsobovať v závislosti od subjektu a závažnosti konania rôzne následky. Sú to napríklad správno-právne následky, to znamená orgán príslušný na vydanie povolenia, to znamená ministerstvo zdravotníctva alebo samosprávny kraj, uloží držiteľovi povolenia pokutu za porušenie povinnosti, týkajúcej sa vedenia ochrany osobných údajov zo zdravotnej dokumentácie až do výšky 9 958 eur. Rovnako komora príslušná na vydanie licencie na výkon samotnej zdravotníckej praxe uloží držiteľovi licencie na výkon samotnej zdravotníckej praxe pokutu za porušenie niektorej z povinností týkajúcich sa vedenia a ochrany osobných údajov zo zdravotnej dokumentácie až do 16 596 eur. Pri ukladaní sankcií orgány prihliadajú najmä na povahu porušenej povinnosti, spôsob konania alebo upomenutia, mieru zavinenia a dĺžku a dôsledky porušenia povinností alebo inú priťažujúcu okolnosť. V závislosti od toho určí aj výslednú výšku pokuty.
Občiansko-právne následky. V občiansko-právnej rovine sa porušením povinností dbať na ochranu osobných údajov zo zdravotnej dokumentácie rozumie zásah do osobnostných práv pacienta. Na odstránenie negatívnych následkov nezákonného konania musí pacient, po jeho smrti manžel a deti, ak nie, ak ich niet, tak rodičia, cestou súdu využiť najmä jeden z vyšších inštrumentov podľa § 13 až 16 Občianskeho zákonníka.
Trestnoprávne následky. Pokiaľ by porušenie predpisov na ochranu osobných údajov zo zdravotnej dokumentácie dosiahlo trestnoprávnu úroveň, mohol by byť subjekt, len fyzická osoba zodpovedná za tzv. neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi podľa § 374 Trestného zákona. Konkrétne môže byť osoba potrestaná odňatím slobody až na jeden rok, ak neoprávnene poskytne, sprístupní alebo zverejní osobné údaje o inom, získané v súvislosti s výkonom svojho povolania, zamestnania alebo funkcie, a tým poruší všeobecne záväzný právny predpis ustanovujúci (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) povinnosť. Odňatím slobody až na dva roky sa páchateľ potrestá, ak spácha tento čin verejne, závažnejším spôsobom konania alebo spôsobom, alebo spôsobením vážnych (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) na právach dotknutej osoby.
Možno mi budete niektorí argumentovať, že sa to úplne netýka tohto poskytovania týchto informácií, ale mám za to, že informácia o tom, či je človek zaočkovaný alebo či má nejakú chorobu alebo či ju nemá, sú informácie, ktoré sa týkajú zdravotného stavu daného človeka alebo pacienta. To znamená, sú to informácie, ktoré patria do jeho zdravotnej dokumentácie a na týchto príkladoch som vám chcel vysvetliť, že sú naozaj veľmi závažné dôsledky v prípade, že sa s takýmito osobnými údajmi narába takým spôsobom, akým to zákon zakazuje. A váš zákon alebo zákon, ktorý tu teraz prerokovávame, nijakým spôsobom nerieši porušovanie vlastne zverejňovania alebo manipulácie s týmito osobnými údajmi.
Pokiaľ človek nedobrovoľne, pokiaľ človek nechce dobrovoľne vydať tieto osobné údaje o jeho zdravotnom stave, nechce sa niekomu preukazovať o tom, či je zaočkovaný alebo nie je zaočkovaný, či je infekčný alebo nie je infekčný, má za to, že nikto od neho nemôže tieto informácie žiadať, iba osoby, ktoré sú na to z tohto zákona pôsobené.
To znamená, že váš návrh má za to, že je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, je v rozpore so zákonom o zdravotnej starostlivosti, je v rozpore so zákonom o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, je v rozpore so zákonom o osobných údajov, je v rozpore s odbornými usmerneniami ministerstva zdravotníctva, aj takisto so zákonom č. 300/2005, tzv. Trestný zákon, v platnom znení.
Pán minister, preto vás naozaj prosím, žiadam vás, aby ste či už v rozprave alebo potom v záverečnom slove vysvetlili prax, to znamená, ako si predstavujete výkon týchto opatrení, ktoré budú v prípade ďalšej vlny pandémie spôsobené a použité, a akým spôsobom to bude prebiehať v jednotlivých prevádzkach, ako budú poučené tie osoby...
===== žiadam vás, aby ste či už v rozprave alebo potom v záverečnom slove vysvetlili prax, to znamená, ako si predstavujete výkon týchto opatrení, ktoré budú v prípade ďalšej vlny pandémie spôsobené a použité, a akým spôsobom to bude prebiehať v jednotlivých prevádzkach, ako budú poučené tie osoby, ako bude zabezpečená ochrana osobných údajov, ako sa bude zabezpečovať ich spôsobilosť, ako bude to zabezpečené kapacitne a naozaj budem rád, keď dôjdeme k tomu, že tieto veci budú musieť byť ešte nejakým spôsobom opravené.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.7.2021 22:37 - 22:51 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, na úvod tak na odľahčenie. Ja som pred pár rokmi skončil v celoslovenskej súťaži praktického matematika na druhom mieste, takže ak sa chcete rozprávať o matematike, tak veľmi rád sa s vami o tom porozprávam a kľudne vám aj niektoré veci vysvetlím. No ale to len tak na odľahčenie.
Dobre. Rokujeme zase o rovnakom návrhu zákona. Všimol som si v spoločnej správe z výborov, že tam bolo doplnené len nejaké formálne ustanovenie, technické, takže v podstate sa bavíme stále o tom istom znení, nebolo tam nič iné doplnené, nebolo tam nič iné zmenené, neboli tam nejaké veci viacej vycibrené a práve preto by som vás chcel, pán minister... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec Kazda, prosím vás, nevyrušujte!
Páni kolegovia, rešpektujte pána poslanca Beluského, ktorý by mal vystúpiť. (Reakcie z pléna.) Páni poslanci! (Reakcie z pléna a ruch v pléne.)
Pán poslanec Kazda, choďte z rokovacej sály, vysvetlite si to tam a rešpektujte pána (reakcie z pléna a ruch v pléne). Poprosím o pokoj.
Pán poslanec Kazda a pán poslanec Mazurek, poprosím pokoj.
Pán poslanec Beluský, pokračujte.

Beluský, Martin, poslanec NR SR
Ďakujem. Také príjemné osvieženie, lebo už je naozaj veľmi veľa hodín a potrebujeme každý podnet na to, aby sme sa trošku prebudili, takže ďakujem.
Pán minister, vy sa veľmi nevyjadrujete ani v rozprave, ani v záverečnom slove, ale chcem vás naozaj poprosiť, lebo prešiel zákon cez prvé čítanie, je teda vysoká pravdepodobnosť, že prejde aj cez druhé čítanie a bude schválený zákon ako celok. A je naozaj dôležité, aby sme sa skúsili porozprávať o vykonávaní vlastne toho opatrenia v prípade, že bude v budúcnosti použité, lebo naozaj tu vystávajú určité otázky alebo nejasnosti z toho, ako si to možno ministerstvo predstavuje, akým spôsobom to opatrenie bude priamo v praxi fungovať, lebo ja mám teda za to, že keby to opatrenie použijete v takom znení, ako je naformulované dnes v zákone a ani sa nechystá nejaká jeho zmena, pretože nevidel som žiadny pozmeňovací návrh, ani cez výbory nič iné neprešlo, mám za to, že to proste bude nevykonateľné, ale budem rád, keď mi to v rozprave vysvetlíte.
Prvá vec, ktorá mi nie je úplne jasná, kto vlastne bude jednotlivé dokumenty kontrolovať, pretože jedná sa vlastne teraz o tri typy dokumentov. Buď teda ten zákazník, ktorý chce vstúpiť do tej prevádzky, to je jedno, či teraz sa jedná o reštauráciu, obchod alebo hocičo iné, buď bude musieť mať ten Green pass, teda potvrdenie, že je zaočkovaný, buď bude musieť mať potvrdenie o teste, alebo bude musieť preukázať to, že má vlastne protilátky, to znamená, že ten COVID prekonal.
No a mňa naozaj zaujíma spôsob takej kontroly, pretože neviem si predstaviť, keď príde do obchodu, ja neviem, dvadsať zákazníkov naraz a teraz tam budú stáť tí SBS-kári, ako vlastne tí SBS-kári alebo tí jednotliví zamestnanci v tých prevádzkach budú vedieť správne vyhodnotiť, že ktorý papier, ktorý dokument alebo ktoré potvrdenie v tom telefóne je naozaj správne, pretože každý ten papier bude iný, však už to poznáme v praxi, ako to vyzeralo v minulosti a myslím si, že to jednoducho nebude fungovať, hlavne aj v tých samotných obchodoch, v tých supermarketoch. Pri tých testovaniach samotné prevádzky povedali, že oni jednoducho nemajú kapacitu na to, aby dokázali to testovanie kontrolovať, preto to ani nevyžadovali. A neviem si predstaviť, ako to bude fungovať teraz. Proste akým spôsobom bude zabezpečené to, aby jednak tie prevádzky teda fungovali, aby ľudia mali možnosť zabezpečiť si ten nákup a zároveň aby sa skontrolovali tie opatrenia, ktoré teda vyžadujete v tomto zákone.
Ďalšia vec, ktorá mi nie je jasná, akým spôsobom chcete zabezpečiť, aby sa tento váš zákon alebo toto opatrenie zosúladilo so zákonom o ochrane osobných údajov. Už o tom hovoril pán kolega Susko, ja som to tiež hovoril predtým vo faktickej poznámke, a hovoril to tu aj pán poslanec Osuský teraz tiež v reakcii, že on predsa keď sa rozhodne, hovoril ten príklad s tým pasom, niekomu ten pas ukázať a aj proste vydať mu tie osobné údaje, tak je to proste jeho slobodné rozhodnutie a veď ja ani nikto z nás nikomu v tom nechce zabraňovať, ale sú ľudia, ktorí proste nechcú tie informácie niekomu zverejňovať. Ja tiež nechcem nikomu ukazovať, že som zaočkovaný, nechcem ukazovať, či som zdravý, či som chorý, aké mám choroby, či som infekčný, nie som infekčný, je to proste moja osobná vec, je to môj osobný údaj a ja nechcem, aby sa s ním niekto oboznamoval. A už tu máme jedno rozhodnutie Úradu na ochranu osobných údajov, v minulosti to boli tie certifikáty, teraz je potvrdenie o tom testovaní a úrad jasne povedal, že tak, ako to je nastavené v zákone, tak proste nie je nikto oprávnený od vás tie informácie vyžadovať a vy nie ste povinní tie informácie jednotlivým osobám, ktoré to v tých prevádzkach od vás pýtajú, ukazovať. A nie je pripravený žiadny ani doplňujúci zákon, ani žiadna zmena, ktorá by to nejakým spôsobom menila.
Údaje o zdravotnom stave osoby sa v zmysle § 13 zákona o ochrane osobných údajov považujú za tzv. osobitné kategórie osobných údajov, ktoré podliehajú vyššej ochrane a prísnejším pravidlám spracovania. Ochrana osobných údajov zo zdravotnej dokumentácie býva naplňovaná preventívne a represívne, t. j. určení sankcií za porušenie pravidiel nakladania s nimi. Zákon o zdravotnej starostlivosti definuje zdravotnú dokumentáciu ako súbor údajov o zdravotnom stave osoby, o zdravotnej starostlivosti a o službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti tejto osoby. V zmysle zákona o ochrane osobných údajov sa pod pojmom osobné údaje myslia údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takouto osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo základov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu. Údaje o zdravotnom stave osoby sa v zmysle § 13 zákona o ochrane osobných údajov považujú za tzv. osobitné kategórie osobných údajov, ktoré podliehajú vyššej ochrane a prísnejším pravidlám spracovania. Ochrana osobných údajov zo zdravotnej dokumentácie býva naplňovaná preventívne, to znamená stanoveným spôsobom postupov a okruhov subjektov, ktoré môžu s týmito údajmi nakladať a zároveň aj represívne určením jednotlivých druhov sankcií za porušenie pravidiel nakladania s údajmi zo zdravotnej dokumentácie.
Ochrana osobných údajov, preventívna. Osobné údaje zo zdravotnej dokumentácie používajú ochranu poskytovanú najmä zo zákona o zdravotnej starostlivosti a zákona o ochrane osobných údajov, sekundárne aj ochranu vyplývajúcu z Občianskeho zákonníka a Trestného zákona. Ochrana prostredníctvom zákona o zdravotnej starostlivosti je realizovaná viacerými inštitútmi, ktoré upravujú režim, ako sa má zdravotná dokumentácia viesť, ako má vyzerať zápis do nej, aký je spôsob a proces odovzdávania, sprístupňovania zdravotnej dokumentácie, ako sa poskytujú údaje zo zdravotnej dokumentácie. Odovzdanie zdravotnej dokumentácie pri zmene poskytovateľa ambulantnej starostlivosti z dôvodu odstúpenia od dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti je poskytovateľ povinný preukázateľne odovzdať zdravotnú dokumentáciu alebo jej rovnopis do siedmich dní od jej vyžiadania novému poskytovateľovi, s ktorým osoba uzatvorila dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. To znamená, že ani ten pacient si vlastne nemôže tú zdravotnú dokumentáciu sám zobrať, nemôže s ňou manipulovať, musí byť ten proces odovzdania medzi samotnými doktormi. Odovzdanie zdravotnej dokumentácie v prípade pozastavenia alebo zániku platnosti licencie povolenia upravuje § 23 zákona o zdravotnej starostlivosti.
Poskytovanie údajov zo zdravotnej dokumentácie. Údaje zo zdravotnej dokumentácie sa poskytujú formou výpisu zo zdravotnej dokumentácie. Tento výpis neobsahuje všetky údaje z dokumentácie, ale len časť. Tak napríklad všeobecný lekár je povinný bezodkladne poskytnúť výpis zo zdravotnej dokumentácie inému ošetrujúcemu zdravotníckemu pracovníkovi v rozsahu jeho vyžiadania.
Sprístupňovanie údajov zo zdravotnej dokumentácie. Údaje zo zdravotnej dokumentácie sa sprístupňujú formou nahliadania do zdravotnej dokumentácie osobám, ktoré sú uvedené v § 25, najmä osobe alebo jej zákonnému zástupcovi v celom rozsahu, ako aj manželovi alebo manželke, dieťaťu alebo rodičovi, alebo inému zákonnému zástupcovi po smrti tejto osoby, a to v celom rozsahu, ak takáto osoba nie je osoba plnoletá, ktorá s ňou žila v čase smrti v domácnosti, blízkej osobe alebo jej zákonnému zástupcovi. Iné osoby, ako sú uvedené v § 25 zákona o zdravotnej starostlivosti nemajú právo sa oboznamovať s údajmi zo zdravotnej dokumentácie formou nahliadania, jedine ak ich osoba, ktorej sa týkajú, splnomocní ich s úradne osvedčenými podpismi na plnej moci.
Právne následky súvisiace s porušením práv a povinností, tzv. represívna ochrana. Porušenie povinností, ktoré ustanovujú právne predpisy v súvislosti s ochranou údajov zo zdravotnej dokumentácie môže spôsobovať v závislosti od subjektu a závažnosti konania rôzne následky. Sú to napríklad správno-právne následky, to znamená orgán príslušný na vydanie povolenia, to znamená ministerstvo zdravotníctva alebo samosprávny kraj, uloží držiteľovi povolenia pokutu za porušenie povinnosti, týkajúcej sa vedenia ochrany osobných údajov zo zdravotnej dokumentácie až do výšky 9 958 eur. Rovnako komora príslušná na vydanie licencie na výkon samotnej zdravotníckej praxe uloží držiteľovi licencie na výkon samotnej zdravotníckej praxe pokutu za porušenie niektorej z povinností týkajúcich sa vedenia a ochrany osobných údajov zo zdravotnej dokumentácie až do 16 596 eur. Pri ukladaní sankcií orgány prihliadajú najmä na povahu porušenej povinnosti, spôsob konania alebo upomenutia, mieru zavinenia a dĺžku a dôsledky porušenia povinností alebo inú priťažujúcu okolnosť. V závislosti od toho určí aj výslednú výšku pokuty.
Občiansko-právne následky. V občiansko-právnej rovine sa porušením povinností dbať na ochranu osobných údajov zo zdravotnej dokumentácie rozumie zásah do osobnostných práv pacienta. Na odstránenie negatívnych následkov nezákonného konania musí pacient, po jeho smrti manžel a deti, ak nie, ak ich niet, tak rodičia, cestou súdu využiť najmä jeden z vyšších inštrumentov podľa § 13 až 16 Občianskeho zákonníka.
Trestnoprávne následky. Pokiaľ by porušenie predpisov na ochranu osobných údajov zo zdravotnej dokumentácie dosiahlo trestnoprávnu úroveň, mohol by byť subjekt, len fyzická osoba zodpovedná za tzv. neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi podľa § 374 Trestného zákona. Konkrétne môže byť osoba potrestaná odňatím slobody až na jeden rok, ak neoprávnene poskytne, sprístupní alebo zverejní osobné údaje o inom, získané v súvislosti s výkonom svojho povolania, zamestnania alebo funkcie, a tým poruší všeobecne záväzný právny predpis ustanovujúci (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) povinnosť. Odňatím slobody až na dva roky sa páchateľ potrestá, ak spácha tento čin verejne, závažnejším spôsobom konania alebo spôsobom, alebo spôsobením vážnych (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) na právach dotknutej osoby.
Možno mi budete niektorí argumentovať, že sa to úplne netýka tohto poskytovania týchto informácií, ale mám za to, že informácia o tom, či je človek zaočkovaný alebo či má nejakú chorobu alebo či ju nemá, sú informácie, ktoré sa týkajú zdravotného stavu daného človeka alebo pacienta. To znamená, sú to informácie, ktoré patria do jeho zdravotnej dokumentácie a na týchto príkladoch som vám chcel vysvetliť, že sú naozaj veľmi závažné dôsledky v prípade, že sa s takýmito osobnými údajmi narába takým spôsobom, akým to zákon zakazuje. A váš zákon alebo zákon, ktorý tu teraz prerokovávame, nijakým spôsobom nerieši porušovanie vlastne zverejňovania alebo manipulácie s týmito osobnými údajmi.
Pokiaľ človek nedobrovoľne, pokiaľ človek nechce dobrovoľne vydať tieto osobné údaje o jeho zdravotnom stave, nechce sa niekomu preukazovať o tom, či je zaočkovaný alebo nie je zaočkovaný, či je infekčný alebo nie je infekčný, má za to, že nikto od neho nemôže tieto informácie žiadať, iba osoby, ktoré sú na to z tohto zákona pôsobené.
To znamená, že váš návrh má za to, že je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, je v rozpore so zákonom o zdravotnej starostlivosti, je v rozpore so zákonom o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, je v rozpore so zákonom o osobných údajov, je v rozpore s odbornými usmerneniami ministerstva zdravotníctva, aj takisto so zákonom č. 300/2005, tzv. Trestný zákon, v platnom znení.
Pán minister, preto vás naozaj prosím, žiadam vás, aby ste či už v rozprave alebo potom v záverečnom slove vysvetlili prax, to znamená, ako si predstavujete výkon týchto opatrení, ktoré budú v prípade ďalšej vlny pandémie spôsobené a použité, a akým spôsobom to bude prebiehať v jednotlivých prevádzkach, ako budú poučené tie osoby...
===== žiadam vás, aby ste či už v rozprave alebo potom v záverečnom slove vysvetlili prax, to znamená, ako si predstavujete výkon týchto opatrení, ktoré budú v prípade ďalšej vlny pandémie spôsobené a použité, a akým spôsobom to bude prebiehať v jednotlivých prevádzkach, ako budú poučené tie osoby, ako bude zabezpečená ochrana osobných údajov, ako sa bude zabezpečovať ich spôsobilosť, ako bude to zabezpečené kapacitne a naozaj budem rád, keď dôjdeme k tomu, že tieto veci budú musieť byť ešte nejakým spôsobom opravené.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 24.7.2021 21:50 - 21:50 hod.

Martin Beluský
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja len chcem upozorniť na to, že máme schválený program, nebol schválené žiadne doplnenie, ani zmena, čiže podľa schváleného programu by mal ísť bod č. 9, návrh poslanca Národnej rady Miloša Svrčeka na vydanie zákona a tak ďalej č. 619 a tento zákon, ktorý máme teraz prerokovať, mal ísť podľa mňa na koniec. Ďakujem pekne. podľa mňa nakoniec. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 24.7.2021 21:50 - 21:50 hod.

Martin Beluský
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja len chcem upozorniť na to, že máme schválený program, nebol schválené žiadne doplnenie, ani zmena, čiže podľa schváleného programu by mal ísť bod č. 9, návrh poslanca Národnej rady Miloša Svrčeka na vydanie zákona a tak ďalej č. 619 a tento zákon, ktorý máme teraz prerokovať, mal ísť podľa mňa na koniec. Ďakujem pekne. podľa mňa nakoniec. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.7.2021 17:56 - 17:58 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Poslanec Marian Kotleba v úvode svojho prejavu sa tak premietol do budúcnosti, do takej alternatívnej budúcnosti teda, v ktorej by platil tento zákon a skutočne by v prípade nejakej ďalšej vlny Úrad verejného zdravotníctva vydal také opatrenie, že sa musia teda kontrolovať v tých prevádzkach tie potvrdenia, že človek je zaočkovaný alebo že je testovaný alebo že prekonal ten, ten COVID.
A to naozaj je veľmi správna otázka, ako si vlastne vláda predstavuje to kontrolovanie toho všetkého, pretože už aj pri tých testovaniach sa viaceré tie obchodné, veľké obchodné prevádzky vyjadrili, že oni nemajú kapacity a nie sú schopní kontrolovať tých zákazníkov, pretože chodíte do supermarketu a viete, že tam niekedy príde naraz aj 50 ľudí a to neni proste možné všetkých tých ľudí zastavovať. A druhá vec je, akým právom vôbec môže niekto od vás vyžadovať, aby ste mu ukazovali vaše zdravotnícke informácie, či ste očkovaný na COVID, či ste očkovaný na inú chorobu alebo či nemáte nejakú inú chorobu a vôbec, či sú tí ľudia odborne spôsobilí to posúdiť, že toto potvrdenie, ten papier potvrdzuje naozaj to, že ten človek môže do tej prevádzky vstúpiť. Vy si myslíte, že tí SBS-kári alebo tie čašníčky, že oni hocijaký papier budú vedieť odborne posúdiť, že áno tento papier potvrdzuje, že ten človek je alebo nie je spôsobilý. No proste nebudú to vedieť a neviem ako si to ani predstavujete a vás to vlastne ani nezaujíma, pretože vašim cieľom ani nie je to, aby tí ľudia sa reálne kontrolovali v tých prevádzkach, ale vašim cieľom je iba jedno a jediné a to čo ste aj priznali v tej dôvodovej správe, že vašim cieľom je zvýhodňovať očkovaných, to znamená, znevýhodňovať neočkovaných, to znamená, ich diskriminovať, šikanovať a donútiť, aby sa tí ľudia, ktorí nie sú zaočkovaní, dali zaočkovať a to je jediný cieľ tohto zákona a kto bude tvrdiť opak, klame.
Skryt prepis