Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Pán predseda finančného výboru spomenul aj to, že budúci rok, keďže už prejdú dva roky od schválenia programového vyhlásenia vlády, budú uplatňované aj ďalšie sankcie vyplývajúce z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Tam treba ale aj ešte pripomenúť alebo zdôrazniť, že tie sankcie sa nebudú týkať len vlády, ale aj samospráv, pretože aj tie budú povinné schváliť potom rozpočty s výdavkami maximálne vo výške výdavkov rozpočtu predchádzajúceho rozpočtového roka, teda, samozrejme, okrem nejakých výnimiek. A to je tiež možnože nie úplne dobrá správa pre samosprávy, pretože teraz keď máme tieto problémy aj s vysokými energiami, aj s ďalšími výdavkami súvisiacimi s infláciou, tak možno pre samosprávy uplatnenie tejto sankcie môže mať veľmi zlé dôsledky či bude treba možno zvážiť potom nejakú, nejakú výnimku, alebo nejaké ďalšie možnosti, ako, ako to poriešiť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Ono je to spôsobené hlavne tým, že my ten dlh sledujeme v pomere k HDP a podľa toho sú nastavené aj tie pravidlá a z toho potom vyplývajúce nejaké sankcie, a práve v tých krízových situáciách, kedy to HDP poklesne, sme na to veľmi citliví, pretože to HDP je veľmi silný ukazovateľ v tej metodike, a tam možno stojí za zváženie aj to, sa pozerať nielen na dlh v pomere k HDP, ale aj v tých absolútnych číslach, lebo ten nárast, ktorý je aj v tomto podklade, ktorý vypracovala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, je enormný, a podľa mňa treba možno nájsť aj nejaký spôsob, ako zastropovať nárast toho dlhu aj v absolútnych číslach alebo nejako ho zamedziť, pretože naozaj do budúcnosti, najmä teda v tých ďalších krízach, ktoré určite ešte prídu, budeme mať potom veľké problémy.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v prvom rade mi dovoľte poďakovať pánovi predsedovi Rady pre rozpočtovú zodpovednosť za vypracovanie tejto veľmi kvalitnej správy, ktorú by si mal preštudovať každý poslanec Národnej rady bez ohľadu na to, či sa venuje, alebo nevenuje financiám, pretože je veľmi dôležité pre našu ďalšiu činnosť aj pri schvaľovaní štátneho rozpočtu, rozpočtu verejnej správy. Sú tam veľmi dobré podnety.
A ja nechcem nejako špeciálne komentovať túto správu, lebo pán predseda ju okomentoval sám, a treba si ju hlavne prečítať. Ale mám skôr nejaké otázky, ktoré som nemohol, nemohol na finančnom výbore položiť, keďže som sa nemohol kvôli pracovným povinnostiam zúčastniť, tak využijem túto možnosť, pán predseda.
Prvá vec, vy tam vo vašej správe píšete nejaký, nejakú prognózu vývoja dlhu na ďalšie roky a vy tam vlastne píšete o tom, že ten dlh by mal postupne v pomere k HDP klesať do roku 2025. A je to spôsobené nie tým, že by sme my znižovali ten dlh. On bude, naopak, veľmi rásť, ale vy tam vlastne predpokladáte zvýšenie HDP zo súčasných v roku 2021 97 mld. na... v roku 2025 až 144 mld., čo je takmer 50 % nárast. A mňa skôr zaujíma, že na základe čoho bol tento odhad spravený. Či, do akej miery tam hlavne vystupujú, vstupujú do toho eurofondy, investície spojené s nimi. a potom teda, samozrejme, je otázne nejaké riziko, ktoré je spojené, ktoré by bolo spojené s nízkym čerpaním týchto eurofondov, a teda pokles HDP, a potom, samozrejme, aj zvýšenie samotného dlhu v prepočte na HDP.
A potom druhá otázka sa týka na zavádzania výdavkových limitov, tam viem, že naposledy bola informácia, že je tam ešte nie s ministerstvom financií nejaká zhoda, že sa pripravuje stále nejaký materiál, tak ma zaujíma, v akom to je súčasne stave a kedy sa môžeme dočkať teda ich aplikovaní do praxe.
Ďalšia vec, tretia, sa týka samotného teda výpočtu toho dlhu a skôr ani tak, nie, teraz nemyslím štát, ako skôr samosprávy, vyššie územné celky, mestá a obce, pretože fyzicky, fyzická osoba, občan, keď si príde do banky zobrať hypotéku, tak banka vás testuje a zisťuje, teda do akej miery máte splnené tie ukazovatele DTI, DSTI, Debt-to-Income, Debt Service-to-Income, oni tam robia tzv. stresové testovanie. Oni zisťujú, do akej miery by ste, budete v budúcnosti schopní splácať svoje dlhy, ak sa zdvihnú úroky, a niečo takéto mi možno chýba hlavne pri samosprávach, pretože niektoré samosprávy aj vyššie územné celky majú pomerne vysokú dlhovú službu, ktorá je teda 25 % stanovená zákonom, a v prípade, že by došlo k zníženiu ich bežných príjmov, čo sa, samozrejme, v krízových situáciách stať, tak tá dlhová služba automaticky stúpne nad tento limit, samosprávy sa môžu dostať do problémov, a tu by možno stálo za nejaké zváženie tiež možno nejaké stresové testovanie samospráv v týchto krízových situáciách, tam ma zaujíma možno váš názor k tejto problematike.
A úplne posledná vec, vy ste robili stanovisko k súčasnej novele v tomto skrátenom konaní k dôchodkom a možno by ma zaujímalo nejaké vaše stanovisko aj k zmene rozpočtu, ktorá je tiež momentálne v parlamente, a bude sa o nej hlasovať budúci týždeň, kde teda zvyšujeme príjmy o 1,5 mld. eur a zároveň ich presúvame do rezervy. Možno nejaký váš názor k tomu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja chcem len k tomuto návrhu zákona povedať, že určite to podporíme, má to, má to určité ratio, aj keď nemyslím si, že toto riešenie je úplne ideálne alebo najlepšie. Nemyslím si, že by sme sa mali predbiehať teraz v tom, že kto navrhne viacej dôchodkov, trinásty, štrnásty, pätnásty, šestnásty, lebo keď si predstavíme, že by ich bolo napríklad 52, teda každý týždeň, tak asi každý pochopí, že by mohli byť len v štvrtinovej výške. Mali by byť ideálne teda v dvanástich, dvanástich počtoch. Ale skôr si teda viem predstaviť, že by to bolo jednorazové hlavne kvôli tomu, že máme teraz tú mimoriadnu situáciu, čiže treba určite, treba určite tých dôchodcov podporiť a naše, naša predstava riešenia, ako by to možno mohlo byť lepšie spravené, je to, že dnes zákon o dôchodkoch reaguje na infláciu prostredníctvom valorizácie, avšak tá je veľmi oneskorená, to trvá deväť až osemnásť mesiacov, kým sa zvalorizujú. Čiže úplne reálne vykonateľné by to bolo lepšie spraviť, napríklad tri až štyri mesiace, to znamená, že by sa dôchodky po inflácii o tri-štyri mesiace zvýšili a tým pádom by mali tú podporu hneď a tým pádom by dokázali aj svojimi dôchodkami si vedieť kúpiť teoreticky rovnaký počet potravín a iných jedál ako predtým, pretože budú mať tú infláciu pokrytú.
Čiže my to teraz podporíme, ale keby to teda prešlo do druhého čítania, tak určite by sme sa mali baviť o nejakých zmenách, prípadne v budúcnosti, ak to neprejde, tak možno o takomto riešení.
Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja budem už veľmi stručný pri tomto návrhu zákona, pretože predkladáme ho opakovane už druhé volebné obdobie, už asi šiestykrát, a má veľmi jednoduchý cieľ, ktorého cieľom je teda odstrániť z čl. 7 ods. 2 vetu, ktorá znie: "Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky." Podľa nášho návrhu je toto uznesenie, toto ustanovenie v priamom rozpore s ústavným princípom zvrchovanosti, ktorý je zakotvený v článku 1 ods. 1 v prvej vete Ústavy Slovenskej republiky, kde je napísané, že: "Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.“.
Bez ohľadu na to, či ste odporcami alebo či ste podporovateľmi Európskej únie, toto ustanovenie je v našej ústave úplne nezmyselné, je nepotrebné, je nadbytočné. Pretože iné ustanovenie hovorí, že keď sme v nejakej medzinárodnej organizácii alebo sa prijímajú medzinárodné zmluvy, tak tieto, tieto ustanovenia tých zmlúv alebo týchto medzinárodných organizácií sú nadradené zákonom a opakovane sme hovorili, že v prípade, ak by Slovenská republika napríklad referendom vystúpila z Európskej únie, ale v parlamente by sa nenašla potrebná väčšina na to, aby táto veta bola odstránená, stal by sa taký paradoxný stav, v ktorom by na jednej strane Slovenská republika nebola členom Európskej únie na základe výsledku referenda a na druhej strane by sme mali stále v ústave článok, ktorý hovorí o tom, že jej právne záväzné akty sú nadradené pred našimi zákonmi.
Preto chceme túto nezmyselnosť a nadbytočnosť odstrániť a verím, že sa nájde dostatočná podpora v parlamente.
Ďakujem.

Ďakujem pekne kolegom za faktické poznámky. Len doplním ešte, že áno, je pravda, že ako povedal poslanec Taraba, že je to vlastne v neprospech strán, ktoré majú iba jedného silného lídra, ale zase to je podľa mňa aj pozitívne, aby tie strany možno budovali viacej silnejších osobností. A ten jeden volebný obvod kritizovali politici vlastne od jeho zavedenia. Len taký, taká malá, taký malý výlet do histórie, napríklad strana SDK - demokratická strana, vtedy hovorca Ondrej Dostál napríklad tiež bol za zmeny jedného volebného obvodu. V roku 2004 za KDH Palko navrhoval štyri obvody. ANO presadzovala osem obvodov. V roku 2011 KDH a Lipšic tiež prišiel s nejakým návrhom. Gašparovič tiež presadzoval 3+1. Čiže tá diskusia už tu je naozaj od v podstate vzniku toho jedného volebného obvodu. A ja chcem teda poslancov poprosiť, aby nehlasovali teda za to, či budú dva alebo koľko ich bude, ale aby sme hlasovali o tom, že sa posunieme do druhého čítania, aby sme našli nejaké optimálne riešenie, aby občania Slovenskej republiky mali čo najlepšie zastúpenie v parlamente. Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ako som uviedol na začiatku, cieľom nášho legislatívneho návrhu je zmeniť volebný systém pri parlamentných voľbách tak, aby zloženie Národnej rady Slovenskej republiky v plnej miere odrážalo pomerné zastúpenie regiónov Slovenska a zohľadňovalo tak dostatočné potreby a záujmy všetkých obyvateľov Slovenskej republiky.
Zloženie Národnej rady dlhodobo neodráža územno-organizačné členenie nášho štátu a rozmiestnenie obyvateľov žijúcich v jednotlivých krajoch. Hoci Bratislavský kraj predstavuje počtom obyvateľov 12 % všetkých obyvateľov Slovenskej republiky, v Národnej rade Slovenskej republiky je v súčasnosti až 50 poslancov z tohto kraja, čiže celá tretina všetkých poslancov. V minulom volebnom období, ak sa nemýlim, to bolo okolo 40, čiže tiež takmer tretina. Táto disproporcia a nadmerné zastúpenie poslancov z najbohatšieho regiónu Slovenska, ktorého súčasťou je aj hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, v najvyššom štátnom orgáne spôsobuje, že pri tvorbe zákonov nie sú dostatočne zohľadňované záujmy a požiadavky obyvateľov iných chudobnejších regiónov, ktoré však tvoria počtom obyvateľov až dve tretiny a z celého Slovenska.
Poslanci z Bratislavského kraja majú navyše častokrát zdeformovaný pohľad na skutočné problémy, ktoré trápia občanov Slovenskej republiky, to vedie k tomu, že sa zaoberajú alebo nevytvárajú, alebo vytvárajú umelé nezmyselné témy, ktoré môžu, ktoré vôbec neodrážajú reálne problémy drvivej väčšiny slovenských obyvateľov. Mnohí slovenskí občania tak na svojich životoch pociťujú, že poslanci Národnej rady Slovenskej republiky absolútne nedostatočne prezentujú ich oprávnené záujmy.
Pri súčasnom nastavení volebného systému pri parlamentných voľbách však nie je možné zabrániť tejto disproporcii a nadmernému zastúpeniu poslancov z Bratislavského kraja Národnej rady. Slovenská republika totiž podľa § 44 zákona č. 180/2014 o podmienkach výkonu volebného práva je jeden volebný obvod. Takto nastavený volebný systém umožňuje politickým stranám, aby umiestnili na kandidátnu listinu ľubovoľný počet kandidátov z Bratislavského kraja, teoreticky aj všetkých 150, čo po ich zvolení vedie k ich nadmernému zastúpeniu a dominancii v parlamente.
Z tohto dôvodu navrhujeme upraviť volebný systém pri voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky tak, že Slovenská republika už nebude tvoriť jeden volebný obvod, ale dva volebné obvody. Slovensko bude rozdelené na volebný obvod pre územie Bratislavského kraja, v ktorom sa bude voliť dvadsať poslancov a na volebný obvod pre ostatné kraje, v ktorom sa bude voliť zvyšných 130 poslancov. Týmto bude zloženie Národnej rady nielen v plnej miere odrážať pomerné zastúpenie obyvateľov žijúcich v inom ako Bratislavskom kraji, ale najmä tak zabezpečíme dôležité zastúpenie záujmov a potrieb regiónov v Národnej rade Slovenskej republiky.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ešte na záver mi dovoľte zopakovať, že diskusia o počte volebných obvodov je pomerne zložitá a dlhotrvajúca v Slovenskej republike. Máme možnosť mať tri, štyri, sedem, osem volebných obvodov. My navrhujeme kompromisné riešenie dva, ale, samozrejme, sme otvorení diskusii. Takže budem rád pre akékoľvek iné návrhy a tak isto ďakujem za podporu do druhého čítania.
Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladáme návrh zákona, ktorý, ktorého cieľom je zmena volebných obvodov pri parlamentných voľbách, teda do Národnej rady Slovenskej republiky. Je to téma, ktorá v parlamente už bola viackrát diskutovaná, teda ešte nie toto volebné obdobie, ale v minulosti. Možno pre zaujímavosť, Slovenská republika nie vždy mala jeden volebný obvod, to sa zmenilo až za vlády Mečiara, napríklad viaceré volebné obvody sme mali aj za Prvej republiky, vtedy ich bolo sedem. Na to nadviazali politici po Nežnej revolúcii a až do roku 1994 sa potom v slovenskom parlamente volili, volilo v štyroch krajoch, teda v v Bratislavskom, Západoslovenskom, v Stredoslovenskom a vo Východoslovenskom. V minulosti boli pokusy zmeniť to na osem krajov alebo prípadne tri kraje: Západoslovenský, Stredoslovenský a Východoslovenský, avšak žiaden z týchto pokusov nebol úspešný.
My teda prichádzame s návrhom zákona, ktorého cieľom je nájsť akési kompromisné riešenie, pretože odstraňujeme najväčšiu disproporciu pri volených zástupcoch do Národnej rady Slovenskej republiky, pretože aj v dnešnom parlamente tretina zástupcov je z Bratislavského kraja. My si myslíme, že je potrebné, aby boli viac zastúpené ostatné kraje Slovenskej republiky, preto prichádzame s návrhom, aby jeden volebný obvod bol Bratislavský kraj a druhý volebný obvod boli ostatné kraje.
Samozrejme, sme pripravení rokovať aj o iných možnostiach, ale minimálne chceme o tomto návrhu otvoriť diskusiu a viac potom uvediem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.