Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

6.5.2021 o 16:14 hod.

Ing. PhD.

Martin Beluský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 6.5.2021 16:14 - 16:15 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, skupina poslancov za stranu Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov.
Cieľom tohto legislatívneho návrhu je stanoviť limity na výdavky pre obstaranie a prenájom osobných automobilov pre všetky subjekty verejnej správy a pre všetky organizácie zriadené alebo založené subjektmi vo verejnej správe. Viac uvediem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.5.2021 16:12 - 16:13 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem, pán podpredseda. Ďakujem všetkým kolegom za faktické poznámky.
Pani poslankyňa Drábiková, zámerom nášho zákona je, aby sa tie poradovníky zverejnili, aby boli verejne dostupné, to je hlavným cieľom. Už čo presne sa má zverejňovať, to je, samozrejme, na diskusiu a presne na to je napríklad aj to druhé čítanie. My sme vychádzali z praxe, ktorá už bola na Slovensku zaužívaná, a konkrétne v Banskobystrickom samosprávnom kraji, od županovania Mariana Kotlebu sa tieto poradovníky na stránke bb.sk zverejňovali, doteraz sú zverejňované a zverejňovali sa tam v takom, v takom rozsahu, ako sme to navrhli aj my. Bolo tam meno, priezvisko, bola tam obec trvalého bydliska toho čakateľa, bolo tam to poradové číslo. Samozrejme, právny názor, ktorý sme konzultovali, hovorí, že by to malo alebo mohlo byť v súlade so zákonom, ale keď som si teraz otvoril schránku bb.sk, tak vidím, že aj tam sa to už zmenilo, že tam už nie sú tieto údaje, ale sú tam len nejaké čísla, ktoré boli týmto čakateľom pridelené, a zároveň je tam aj obec, z ktorej pochádzajú, a tiež na to odkazujú, na zákon o ochrane osobných údajov, oni vlastne tiež pristúpili k tej zmene, tiež to pôvodne zverejňovali kompletne, teraz zverejňujú len nejaké číslo a obec, v ktorej ten čakateľ je.
Takže som ochotný, samozrejme, pristúpiť k tejto diskusii a dúfam, že ten zámer podporíte, že chcete aj vy, aby tie poradovníky boli zverejnené, a čo sa bude zverejňovať, potom doladíme v tom druhom čítaní.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 6.5.2021 16:00 - 16:05 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľom tohto legislatívneho návrhu je zabezpečiť povinné zverejňovanie poradovníkov čakateľov na umiestnenie v zariadeniach sociálnych služieb. Povinnosť zverejňovať poradovníkov sa bude týkať aj vyšších územných celkov, ktoré budú zverejňovať poradovníky v zariadení na území kraja. Občania čakajúci na umiestnenie do zariadenia sociálnych služieb budú mať tak vždy aktuálny prehľad, v akom poradí sa nachádzajú. Zverejňovanie poradovníkov čakateľov zároveň výrazne zredukuje možnosť nespravodlivého uprednostňovania vybraných čakateľov, či už kvôli korupcii, alebo kvôli známostiam. Zariadenia sociálnych služieb sú zriaďované v zmysle novelizovaného zákona o sociálnych službách č. 488/2008 Z. z. v platnom znení.
Do zariadení sociálnych služieb sú umiestňovaní najmä občania so zdravotným postihnutím, občania, ktorí dovŕšili dôchodkový vek, deti s matkami a tak ďalej. Záujemcovia o umiestnenie v zariadeniach sociálnych služieb sa musia zvyčajne najskôr zapísať do poradovníka čakateľov a následne čakať na uvoľnenie miesta a umiestnenie v danom zariadení sociálnych služieb. V závislosti od vyťaženia daného zariadenia môže byť doň žiadateľ umiestnený okamžite alebo môže na umiestnenie čakať aj niekoľko mesiacov či rokov. Spôsob vedenia poradovníkov čakateľov tak predstavuje kľúčový rozhodovací mechanizmus, ktorý určuje, či a kedy bude žiadateľ do zariadenia sociálnych služieb umiestnený. V súčasnosti je zverejňovanie informácií o voľných miestach v jednotlivých zariadenia závislé na vôli zriaďovateľa, alebo samotného zariadenia. Vo väčšine prípadov majú občania čakajúci na umiestnenie do zariadení sociálnych služieb z verejne dostupných zdrojov k dispozícii len útržkovitú informáciu o tom, v akom poradí na zozname čakateľov sa aktuálne nachádzajú. Väčšina zariadení nezverejňuje poradovníky čakateľov buď vôbec, alebo zverejňuje len súhrnné informácie o celkovom počte čakateľov pre vybrané druhy sociálnych služieb. Pokiaľ chce čakateľ informáciu o svojom poradí zistiť, musí sa informovať priamo v zariadení, ktoré mu jeho aktuálne poradie oznámi. Tento spôsob vedenia, sprístupňovania a zverejňovania poradovníkov čakateľov na sociálnu službu je však veľmi netransparentný. Žiadateľ umiestnený v poradovníku čakateľov nevie, či ho niekto v poradovníku neprávom nepredbehol, napr. kvôli známostiam alebo korupcii. Neverejná evidencia poradovníka čakateľov vytvára značné podhubie pre korupciu a klientelizmus v samotných zariadeniach, ktoré môžu na uvoľnené miesta brať čakateľov mimo poradia uvedeného v poradovníku, alebo dokonca môžu brať aj čakateľov, ktorí vôbec neboli v poradovníku umiestnení.
Preto v rámci zvýšenia transparentnosti poskytovania sociálnych služieb a takisto v rámci prevencie pred korupciou a klientelizmom navrhujeme zaviesť povinné zverejňovanie poradovníkov čakateľov na poskytovanie sociálnej služby pre všetky verejné zariadenia, ako aj neverejné zariadenia sociálnych služieb, ktoré poberajú financie na sociálne služby z prostriedkov verejného rozpočtu. Poradovníky musia byť zverejnené na viditeľnom mieste na webovej stránke zariadenia zvlášť pre každé stredisko, druh a formu sociálnej služby. Súčasťou zverejnených poradovníkov bude s ohľadom na ochranu osobných údajov poradové číslo, meno a priezvisko, obec trvalého bydliska čakateľa a dátum zaradenia čakateľa do poradovníka. Zverejnené poradovníky budú aktualizované na dennej báze tak, aby vždy odrážali reálny stav a poradie čakateľov. Zverejnenie poradovníkov čakateľov na umiestnenie do zariadenie sociálnych služieb zabezpečí, že každý občan si bude môcť transparentne skontrolovať svoje umiestnenie a svoj postup v poradovníku čakateľov bez obáv, že ho niekto v poradovníku neprávom predbehne.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na finančnú nenáročnosť tohto návrhu, vzhľadom na to, že je úplne v súlade s programovým vyhlásením vlády, verím, že získa dostatočnú podporu a budeme môcť prerokovať tento návrh aj v druhom čítaní.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 6.5.2021 15:57 - 15:59 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky poslanci za politickú stranu Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba, Martin Beluský, Magdaléna Sulanová a Stanislav Mizík.
Na úvod poviem len veľmi jednoducho, tento návrh zákona takisto nemá žiadny vplyv ani dopad na štátny rozpočet, má pozitívny vplyv na informovanosť občanov a pozitívny vplyv na zvýšenie transparentnosti verejných služieb poskytovaných občanom. Je to apolitický návrh, ktorý má za cieľ odstrániť korupciu pri čakateľoch na sociálnu službu, kedy sa mnohokrát stáva, že ľudia, ktorí sú v poradovníku, sú umiestňovaní na vyššie miesta vďaka tomu, že si to jednoducho zaplatia alebo po známostiach si to vybavia. Je to len a len kvôli tomu, že tieto poradovníky sú nezverejnené, nie sú verejnosti dostupné. My navrhujeme veľmi jednoduché opatrenie, povinnosť tieto poradovníky zverejňovať a tým pádom odstrániť úplne korupciu, klientelizmus, rodinkárstvo a zabezpečiť, aby tí čakatelia na sociálne služby sa dostali na radu v takom poradí, v akom sa na ňu prihlásili.
Viac uvediem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.5.2021 15:55 - 15:56 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Aj mojim kolegom za podporné faktické poznámky.
Ešte by som chcel dať do pozornosti kolegom hlavne z koalície prieskum, ktorý vykonala Národná banka Slovenska. Oni zisťovali, zisťovali v domácnostiach, či nejakým spôsobom budú schopní potom využiť dohodu o odklade splátok splácať naspäť tie svoje dlhy. Väčšina ľudí si to predĺžila na tú maximálnu dobu, to bolo, myslím, tých 9 mesiacov. Celkovo o to požiadalo viac ako, myslím, okolo 140-tisíc domácností, čiže relatívne veľký počet ľudí. Väčšina tých domácností, ktoré sa, ktoré boli súčasťou toho prieskumu, sa vyjadrili, že nebudú mať problém znovu splácať tieto úvery, ale je tam časť týchto domácností, myslím, že sa to pohybuje pod hranicou 10 %, ale aj tak je to stále veľmi veľké číslo, pretože keby to bolo len 1 %, tak je to stále viac ako 1 400 ľudí, ktorí povedali, že budú mať problém znovu začať splácať svoje úvery. A keď k tomu spojíme ešte aj tieto nedoplatky za tieto povinné platby, tak naozaj, títo ľudia môžu mať veľmi vážne problémy.
A tento návrh zákona je tak veľmi jednoduchý a finančne nenáročný a zároveň je efektívny, že si myslím, že by sme ho mali veľmi rýchlo a v zrýchlenom procese prijať.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.5.2021 15:43 - 15:49 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem podpredseda. Hlavne kvôli tomu, aby mali poslanci možnosť reagovať vo faktických poznámkach.
Dovoľte mi, ešte raz, aby som viacej povedal o našom predloženom návrhu zákona. Jeho cieľom je ochrana vlastníkov bytov pred dražbami a exekúciami ich nehnuteľného majetku. V čase ekonomickej krízy, ktorú spôsobila, ktorú spôsobili opatrenia na zabránenie šírenia ochorenia COVID-19, sa dostáva stále viac ľudí do finančných ťažkostí a zvyšujúce sa náklady na spotrebu energií kvôli práci z domu a poklesu príjmov v domácnostiach bude spôsobovať vyššie nedoplatky. To všetko môže viesť k dražbám alebo k exekúciám majetkov, preto je potrebné vytvoriť adekvátnu právnu ochranu.
Opatrenia, ktoré prijala Vláda Slovenskej republiky a Úrad verejného zdravotníctva, spôsobili, že množstvo ľudí zostalo doma kvôli nemožnosti dochádzania do práce alebo kvôli tomu, že ich deti nemôžu ísť do škôl. Tisíce slovenských domácností žijú a pracujú s kratšou letnou prestávkou takmer rok výlučne vo vlastných bytoch a domoch. Minimálne jeden z rodičov pracuje z domu, deti sa učia väčšinou času online, častejšie sa varí, svieti, míňa sa viac vody a domácnostiam sa tak zvýšila spotreba na energiách, čo bude mať negatívny následok pri vyúčtovaniach spotreby jednotlivých energií a vzniku, vzniknú nedoplatky vo výške stoviek eur.
Mnoho rodín prišlo buď úplne o príjem, alebo sa ich finančná situácia výrazne za posledný rok zhoršila. Minulý rok si mohli dlžníci požiadať o odklad splátok úverov, to sa už však bez negatívneho zápisu v registri úverov od prvého januára nie je možné. Maximálna doba odkladu splátok bola 9 mesiacov, táto lehota väčšine dlžníkov už ubehla podľa posledných informácií z Národnej banky Slovenska. Už sa to číslo blíži k 90 % a museli znovu začať splácať svoje záväzky. Situácia na pracovnom trhu ani pomoc od štátu sa však za posledné obdobie nezlepšila. Nezaplatenie za zálohové platby za teplo, upratovanie spoločných priestorov či preddavky do fondu opráv môže spôsobiť, že vlastník nehnuteľnosti môže prísť o strechu nad hlavou. Riziko sa začína už za hranicou 2-tisíc eur. Výška dlžnej sumy tak nemusí dosiahnuť ani pár percent hodnoty ich nehnuteľnosti.
Keďže dražba štartuje na nižšej sume, ako je trhový priemer, situáciu zvykli využívať aj rôzni špekulanti. Správcovské spoločnosti pritom upozorňujú, že neplatičov bude pribúdať, už dnes evidujú mierny nárast, priemerne platby za mesiac kolíšu na Slovensku okolo stovky, konečná suma závisí od viacerých faktorov vrátene veľkosti bytu či veku nehnuteľnosti.
Vyúčtovanie za energie za rok 2020 dostanú majitelia bytov najneskôr do konca júla tohto roka. Očakáva sa veľa nedoplatkov. Platby, ktoré ľudia platili v roku 2020, totiž nereflektujú rok 2019, keďže zálohové platby sú povinnosťou, ich neplnenie môže vlastníkov nehnuteľností stáť strechu nad hlavou. Podľa súčasných pravidiel na to stačí sekera prevyšujúca 2-tisíc eur, a to dokonca len o niekoľko sto eur. Keď vlastník bytu nevie platiť, správca môže predložiť návrh na exekúciu, resp. dražbu na domovej schôdzi. Aby mohlo konať ďalej, súhlasiť musí nadpolovičná väčšina všetkých majiteľov bytov a nebytových priestorov v dome. Viaceré prípady z minulosti ukazujú, že špekulanti využívali cielené machinácie s výškou zálohových platieb, resp. ich skokové zvýšenie, aby sa dostali k bytom ostatných vlastníkov. Potvrdil to aj predseda Združenia pre lepšiu správu bytových domov, podľa ktorého sa vyskytli prípady, keď zálohové platby v bytových domoch umelo navyšovali s cieľom dostať sa k nehnuteľnostiam ľudí neschopných prijať privysoké sumy... platiť privysoké sumy.
Je preto potrebné vykonať primerané legislatívne úpravy, aby sme ochránili vlastníkov bytov pred stratou ich nehnuteľností, ktorá môže byť spôsobená vzniknutými finančnými problémami, ako aj rôznymi špekulantami. Predkladatelia tohto návrhu zákona preto navrhujú, aby sa nemohla dražiť, aby sa nemohlo dražiť nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečené záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva a neprevýšila 5-tisíc eur, to znamená, že sa navrhuje zvýšenie z pôvodných 2-tisíc eur, ak k oznámeniu o začatí záložného práva došlo v čase od vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu v súvislosti s ochorením COVID-19 až do uplynutia 6 mesiacov od odvolania krízovej situácie.
Takisto sa navrhuje, aby, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženej, na vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá bez príslušenstva ku dňu doručenia návrhu na vykonanie exekúcie neprevyšuje 5-tisíc eur, takisto na navrhuje zvýšenie z pôvodných 2-tisíc eur. Nemožno exekúciu vykonať predajom nehnuteľností, v ktorej má povinný hlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa osobitného predpisu, ak k doručeniu návrhu na vykonanie exekúcie došlo v čase od vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu v súvislosti s ochorením COVID-19 až do uplynutia 6 mesiacov od odvolania krízovej situácie.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, verím, že tento návrh zákona, ktorý je úplne apolitický a ktorého cieľom je pomôcť zabrániť tomu, aby vlastníci nehnuteľností sa dostali do ťažkostí, pretože už tých ťažkostí hlavne vo finančnej oblasti majú naozaj veľmi veľa, verím, že sa nájde, verím, že nájde podporu a že posunieme tento návrh zákona druhého čítania.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.5.2021 15:40 - 15:41 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh tohto zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona o notároch a notárskej činnosti a ktorým sa mení a dopĺňa zákon o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky poslanci za politickú stranu Kotlebovci - Ľudová strana naše Slovensko Marian Kotleba, Martin Beluský, Rastislav Schlosár a Andrej Medvecký.
Cieľom tohto legislatívneho návrhu je ochrana vlastníkov bytov pred dražbami a exekúciami ich nehnuteľného majetku, ku ktorým môže dôjsť v súvislosti s pandémiou ochorenia na COVID-19.
Predložený materiál nemá žiadny dopad na štátny rozpočet. Je v súlade so zákonmi, ústavnými zákonmi, ústavou ako aj medzinárodnými zmluvami a dohodami.
Viac uvediem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.5.2021 15:32 - 15:34 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem. Ďakujem za všetky faktické poznámky.
Pani poslankyňa Pleštinská, ste mi povedali, akým spôsobom sa prijímajú normatívne akty v Európskej únii, to ja všetko, ja to všetko ovládam, ja to ani nespochybňujem. Ja som sa snažil vo svojom prejave vysvetliť, prečo tento článok je zbytočný a nadbytočný v našej ústave.
Pán poslanec Krupa to vo faktickej povedal, že je normálne, že v medzinárodnom práve je, sú tie zmluvy nadradené našim zákonom. Ale to tiež nikto z nás nespochybňuje, to je úplne v poriadku, len ja som vám sa snažil vysvetliť, že by sa mohlo teoreticky stať, ja viem, že to je malá pravdepodobnosť, ale mohlo by sa teoreticky stať, že Slovenská republika na základe referenda vystúpi z Európskej únie, tak ako sa to stalo vo Veľkej Británii a my by sme stále mali v ústave článok, ktorý hovorí, že akty Európskej únie sú naším zákonom nadradené. A pritom úplne stačí ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že medzinárodné zmluvy sú nadradené našim zákonom, ktoré, samozrejme, aj Slovenská republika schváli a ratifikuje a vôbec to nemusí byť nič písané o Európskej únii. To som sa vám snažil vysvetliť, že bez ohľadu na to, či ste zástancovi, zástancovia nášho členstva v Európskej únii alebo nie, bez ohľadu na to by podľa mňa každý by mal určitou analýzou alebo nejakým takým zamyslením sa prísť na to, že vôbec nemusíme mať v ústave takýto článok, a nič nebude brániť vám všetkým zahlasovať za takýto návrh.
Takže ďakujem vám všetkým za podporu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.5.2021 15:21 - 15:28 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi na úvod, aby som povedal, že tento návrh zákona bez ohľadu na to, ako sa na to pozeráte, je aj bez ohľadu na to, či ste zástancom nášho členstva v Európskej únii alebo či ste odprorcavia, či ste odporcovia nášho členstva v Európskej únii, tento návrh zákona je absolútne apolitický. Nemá absolútne nič spoločné s tým, či má Slovenská republika zostať, alebo vystúpiť z Európskej únie. Tento náš návrh zákona je v prvom rade o tom, že to ustanovenie čl. 7 ods. 2, ktoré hovorí o tom, že právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, je v našej ústave absolútne nadbytočný. A v budúcnosti by mohla vzniknúť situácia, z ktorej by sme asi veľmi ťažko mohli vykorčuľovať, pretože na tom zrejme zákonodarci nemysleli. Ja sa to pokúsim vysvetliť vo svojom príspevku.
Európska dohoda o pridružení uzavretá medzi Slovenskou republikou a Európskymi spoločenstvami a jej členskými štátmi bola podpísaná dňa 4. októbra 1993 a po skončení ratifikačného procesu v členských štátoch Spoločenstva nadobudla platnosť 1. februára 1995. V zmysle dohody sa malo konať zbližovanie existujúcich a budúcich právnych predpisov Slovenskej republiky a zabezpečovanie postupnej kompatibility alebo zlučiteľnosti slovenského práva s právom Spoločenstiev. Z týchto dôvodov bol neskôr do Ústavy Slovenskej republiky zakomponované nové znenie čl. 7 ods. 2, ktoré aj v súčasnosti znie, prečítam ho celé: Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právnych záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.
Takáto novela Ústavy Slovenskej republiky je, úplne podriadila Slovenskú republiky právu Európskej únie, čím sa dostala do rozporu s čl. 1 ods. 1, ktorý znie: „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát, neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.“ Pojem zvrchovanosť, ktorá ako prvá definuje Slovenskú republiku, znamená, že moc pochádza od ovládaných, nie od vládcov. Zvrchovanosť ľudu vychádza z ideí, že všetka zákonitá moc pochádza od ľudí, ktorým sa vládne, a nie z nejakého božského či iného externého zdroja. To znamená, že ak má byť Slovenská republika zvrchovaný štát, tak moc musí pochádzať od občanov Slovenskej republiky, ktorí si volia svojich zástupcov do najvyššieho zákonodarného zboru, to znamená do Národnej rady Slovenskej republiky, a volia si v priamych voľbách prezidenta Slovenskej republiky, ktorý potom na základe volieb menuje vládu Slovenskej republiky.
Čl. 7 ods. 2 pritom hovorí, že právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, teda pred zákonmi, ktoré prijala Národná rada Slovenskej republiky ako občanmi zvolený zákonodarný orgán. Orgán, ktorý dostal od občanov moc na prijímanie zákonov. Občania Slovenskej republiky si nevolia svojich zástupcov do Európskej komisie, ktorá má v Európskej únie aj legislatívnu právomoc a do Európskeho parlamentu, kde sedí v súčasnosti 705 poslancov, má Slovenská republika minimálne zastúpenie, teda v súčasnosti iba 14 poslancov. Niet preto pochybností, že čl. VII ods. 2 je v rozpore s čl. I ods. 1, ktorý Slovenskú republiku definuje ako zvrchovaný, demokratický a právny štát. Tento článok je v rozpore aj s akoukoľvek snahou občanov Slovenskej republiky, ktorí by chceli referendom vystúpiť z Európskej únie.
Predstavme si scenár, že občania Slovenskej republiky vyzbierajú 350-tisíc podpisov na vyhlásenie referenda. Prezident alebo prezidentka Slovenskej republiky referendum vyhlási a občania by sa v potrebnej väčšine vyjadrili, že nechcú, aby Slovenská republika zotrvala v Európskej únii, tak ako sa to v konečnom dôsledku stalo aj vo Veľkej Británii. Výsledok tohto referenda by sa vyhlásil ako zákon a vláda Slovenskej republiky spolu s Národnou radou Slovenskej republiky by museli urobiť potrebné kroky k naplneniu tejto požiadavky, ako je napr. aktivácia čl. 50 Zmluvy o Európskej únii. Avšak na novelizáciu ústavy, kde by sa musel neskôr tento sporný článok odstrániť, je potrebná ústavná väčšina v Národnej rade Slovenskej republiky, to znamená minimálne 90 hlasov. Ak by sa však nenašla potrebná väčšina v parlamente, mohlo by dôjsť k situácii, kedy Slovenská republika vystupuje, resp. vystúpi z Európskej únie, no napriek tomu má v európskej, no napriek tomu má v Ústave Slovenskej republiky zadefinované podriadenie sa nariadeniam Európskej únie. To by bol precedens, na ktorého vyriešenie by bol potrebný široký politický konsenzus a ten by sa mohol hľadať naozaj veľmi ťažko. To by predlžovalo nezmyselný stav a z toho by mohlo vychádzať množstvo ďalších problémov.
Nielen kvôli tomuto je potrebné takéto ustanovenie čl. VII ods. 2 odstrániť, nielen kvôli tomu, že by raz mohla Slovenská republika z Európskej únie vystúpiť, ale najmä kvôli tomu, že je, je tento článok v Ústave Slovenskej republiky absolútne zbytočný a nadbytočný. Veď pôvodné znenie čl. VII ods. 2 bolo, že Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou alebo na jej základe preniesť časť svojich zvrchovaných práv na medzinárodnú organizáciu, ktorej je členom, ak to ustanovuje medzinárodná zmluva a ak takáto medzinárodná organizácia vydáva právne záväzné akty, sú tieto priamo záväzné a majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Takéto pôvodné ustanovenie bolo úplne dostačujúce na to, aby Slovenská republika mohla počas svojho členstva prijímať nariadenia Európskej únie a zároveň, keby z Európskej únie vystúpila, nebolo by potrebné novelizovať Ústavu Slovenskej republiky.
My navrhujeme, aby sa táto veta o podriadenosti voči Európskej únie za našej ústavy odstránila a tým sa navrátila vážnosť Slovenskej republiky, aby sa začali potrebné kroky k návratu zvrchovanosti Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 6.5.2021 11:27 - 11:28 hod.

Martin Beluský
Ďakujem pán podpredseda. Len si dovoľujem pripomenúť členom osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti NBÚ, dnes o 12.15 hod. máme výbor. (Zaznievanie gongu.) Prosím, aby ste prišli. Ďakujem pekne.
Skryt prepis