Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

2.9.2020 o 16:38 hod.

Ing. PhD.

Martin Beluský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 2.9.2020 16:38 - 16:42 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, na úvod chcem poďakovať vedeniu Národnej rady Slovenskej republiky za to, že na začiatku schôdze umožnila minútu ticha na uctenie si pamiatky Jozefa Chovanca.
Dnes máme predložených niekoľko uznesení k tomuto prípadu zabitia pána Jozefa Chovanca. Nemyslím si, že je dôležité, či tento, tento počet bol vyvolaný nejakým tlakom médií, občanov, alebo opozície, alebo či jednoducho preto, že politici nie sú k tomuto prípadu ľahostajní a nechcú tento prípad ignorovať, ako to možno na prvý pohľad vyzeralo, pretože o tejto vražde už niektoré orgány vedeli viac ako dva a pol roka. Je dobrý signál voči Slovákom žijúcim zahraničí, ale aj doma na Slovensku, že náš štát nezostane ľahostajný voči tým, ktorým je v zahraničí ubližované. Ja verím, že naša slovenská diplomacia urobí dostatočné kroky k tomu, aby tento prípad nebol zahraný do autu, aby sa nečakalo na vyšetrenie a potrestanie vinníkov niekoľko rokov. Ja naozaj nechcem opisovať to, čo sa pánovi Chovancovi na letisku v Belgicku stalo. To sme mali možnosť všetci vidieť vo zverejnenom videozázname a nie je naozaj vhodné tento prípad zneužívať na nejaké politikárčenie.
Národná rada Slovenskej republiky je orgánom, je tou inštitúciou, ktorá nesmie zostať ticho a musí na zverejnené informácie reagovať. Aj poslanci nášho poslaneckého klubu sa stretli s pozostalými, s rodinou pána Chovanca. Vypočuli sme si ich svedectvo a sľúbili sme im, že do parlamentu prídeme s návrhom uznesenia, ktorým sa posunú veci ďalej, ktorým zaviažeme vládu, aby v tejto veci konala. Preto nechcem viacej o tejto veci zbytočne rozprávať a rovno sa dostanem k navrhnutému uzneseniu.
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k zabitiu slovenského občana Jozefa Chovanca belgickou políciou na Letisku Charleroi dňa 24. februára 2018. Národná rada Slovenskej republiky v nadväznosti na zverejnené informácie a videozáznam o neprimeranom zásahu belgickej polície voči slovenskému občanovi Jozefovi Chovancovi, ktorý vyústil v jeho úmrtie
a) vyjadruje solidaritu a sústrasť voči pozostalej rodine pána Jozefa Chovanca,
b) odsudzuje protizákonné konanie belgickej polície, ktorej príslušníci svojím surovým zásahom udusili, a tým de facto zavraždili slovenského občana Jozefa Chovanca, ktorý nekládol aktívny odpor. Odsudzuje neprofesionálne správanie príslušníkov belgickej polície, ktorí sa pri zákroku zabávali a smiali,
c) žiada vládu Slovenskej republiky, aby zabezpečila bezodkladné, zodpovedné a dôrazné vyšetrenie prípadu a trvala na potrestaní vinníkov, aby využila svoje diplomatické nástroje s cieľom zabezpečiť primerané odškodnenie pozostalej rodiny
d) poveruje predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, aby informoval vládu Slovenskej republiky o tomto uznesení.
Bratislava, september 2020.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, nemuseli sme stáť pri tomto bode a rozhodovať sa o tom, ktoré uznesenie predložiť, keby vedenie Národnej rady alebo vedenie poslaneckých klubov boli dostatočne zodpovední na to, aby prizvala aj opozíciu k tomu, aby sme sa mohli k takémuto uzneseniu spoločne pridať a mohli sme o tom rokovať naozaj zodpovednejšie.
Ja dúfam, že poslanci vládnej koalície zahodia politické tričká a že podporia aj snahu opozície vylepšiť predložené uznesenie koalíciou, aby sme naozaj dosiahli čo najlepší výsledok.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 15.7.2020 15:39 - 15:46 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Nič sa nestalo. Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ešte raz panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som pár slovami, pár minútami odôvodnil tento návrh novely dvoch zákonov.
Slovensko nepotrebuje 150 poslancov. Slovensko je malá krajina, niečo vyše 5 mil. obyvateľov a 150 poslancov je slušný počet. Sú tam náklady na ich mzdy, kancelárie asistentov, všeobecnú prevádzku, preto si myslím, že by sme ušetrili niekoľko miliónov eur ročne, čo nie je úplne zanedbateľná finančná čiastka. Toľkoto k návrhu na zníženie počtu poslancov NR SR, ktorý predkladám a o ktorom veľmi dúfam, že si ho, ctení páni poslanci, osvojíte.
Priatelia, toto boli slová Richarda Sulíka spred zhruba desiatich rokov, kedy tiež strana Sloboda a Solidarita predkladala podobný návrh zákona na zníženie počtu poslancov zo 150 na 100. Dnes je SaS-ka vládnou stranou a ja verím, že zostane táto strana konzistentná a osvojí si tento návrh za svoj a bude hlasovať za jeho podporu. V minulosti bola tiež zorganizovaná, zorganizované referendum, kedy sa 926-tisíc ľudí vyjadrilo za zníženie počtu poslancov, a vtedy tiež bolo pánom dnešným ministrom hospodárstva vyjadrené, že poslanci ignorujú vôľu jedného milióna voličov o zníženie počtu poslancov.
Priatelia, je načase, aby ste túto vôľu pretavili do novely ústavy, novely zákona, aby sme konečne zefektívnili prácu najvyššieho zákonodarného zboru. V zmysle zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky má každý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky na plat, ktorý je vo výške trojnásobku priemernej mzdy. Pri znížení počtu poslancov o 50 a súčasnom zachovaní platnej legislatívy by sa znížili náklady štátu na platy o zhruba 13,7 mil. eur. Ďalej majú ná..., ďalej majú nárok na diéty a náhrady ďalších výdavkov spojených s výkonom funkcie poslanca, tzv. paušálne náhrady. Pri znížení počtu poslancov o 50 pri súčasnom zachovaní platnej legislatívy sa znížia náklady štátu na paušálne náhrady poslancov za jedno volebné obdobie v rozmedzí od 5,5 do 7 mil. eur. Ďalej majú návrh..., nárok na asistenta a kanceláriu, pričom odmena asistenta poslanca a výdavky na prevádzku sú vo výške 2,7-násobku priemernej mzdy. Pri znížení počtu poslancov o 50 a súčasnom zachovaní platnej legislatívy sa znížia náklady štátu na odmenu asistentov a ich poslanecké kancelárie za jedno volebné obdobie o 7 mil. eur. Celková úspora na platoch, paušálnych náhradách, odmenách asistentov a poslaneckých kanceláriách predstavuje za jedno štvorročné volebné obdobie sumu minimálne 25,5 mil. eur, môže však presiahnuť sumu až 26 mil. Zníženie počtu poslancov na 100 sa môže odraziť aj na znížení počtu zamestnancov, ako aj na znížení nákladov na náhrady za ubytovanie poslancov, náklady na cestovné náhrady pri cestách poslancov do zahraničia, nákladov na technické prostriedky potrebné na výkon mandátu poslanca, nákladov na ubytovanie poslancov, nákladov na prevádzku poslaneckej kancelárie v priestoroch Národnej rady, čo by prinieslo ďalšie úspory finančných prostriedkov čerpaných zo štátneho rozpočtu.
Pri znížení počtu poslancov o 50, to znamená o jednu tretinu, by súčasne došlo k zefektívneniu práce Národnej rady, nakoľko legislatívny proces by zákonite prebiehal podstatne rýchlejšie aj efektívnejšie. Dá sa totiž oprávnene očakávať menší počet poslancov prihlásených do rozpravy a s faktickými poznámkami či procedurálnymi návrhmi v pléne, ako aj na výboroch Národnej rady. Sto poslancov je absolútny dostatočný počet na to, aby Národná rada Slovenskej republiky plnila svoju ústavnú funkciu.
V Ústave Slovenskej republiky máme zakotvený zákaz imperatívneho mandátu, čo znamená, že poslanci mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi. Dlhodobé skúsenosti z praktického fungovania Národnej rady však jasne ukazujú, že jednotliví poslanci, až na malé výnimky, hlasujú jednotne podľa svojej príslušnosti k poslaneckým klubom, pričom vystúpenia v rozprave nemajú žiaden alebo majú len minimálny vplyv na zmenu ich vopred dohodnutého hlasovania. Vzhľadom na toto je zrejmé, že v zásade nezáleží, či o danej veci hlasuje 150 poslancov, alebo len 100 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Navyše mnohí poslanci sa do práce Národnej rady zapájajú len v minimálnej miere, čo dokazuje ich nízky počet vystúpení v rozprave, počet podaných návrhov zákonov, pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
V súčasnosti pripadá na jedného poslanca v Národnej rade Slovenskej republiky okolo 36-tisíc obyvateľov Slovenskej republiky. Komparáciou parlamentných systémov v iných členských štátoch Európskej únie bolo zistené, že 12 štátov má väčší počet obyvateľov pripadajúcich na jedného poslanca parlamentu, ako má Slovenská republika. Dokonca aj po znížení počtu poslancov na 100 bude ešte stále šesť štátov v rámci Európy s vyšším počtom obyvateľov na jedného poslanca parlamentu. Len pre ilustráciu, napr. v Nemeckej spolkovej republike pripadá na jedného poslanca 116-tisíc obyvateľov, Španielsko: 75-tisíc, Holandsko: 75-tisíc, Francúzska republika: 72 -tisíc a tak ďalej, Česká republika napr. 37-tisíc, Slovenská republika 36-tisíc.
Z uvedeného je zrejmé, že vyšší počet obyvateľov pripadajúcich na jedného poslanca parlamentu, ako je v súčasnosti v Slovenskej republike, nie je ničím výnimočným a funguje v mnohých členských krajinách Európskej únie bez akýchkoľvek problémov. Predložený návrh zákona má jednoznačne pozitívny vplyv na štátny rozpočet.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovolím si vás preto požiadať, aby ste o 17. 00 hod. predložený návrh zákona posunuli do druhého čítania, aby sme mohli spolu rokovať o prípadných zmenách, ak by ste nesúhlasili s číslom sto a mali by ste možno nejaké iné návrhy väčšie, možno menšie. Budeme sa môcť o tom rozprávať v druhom čítaní.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 15.7.2020 15:36 - 15:37 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predložené dva návrhy zákonov, jeden sa týka novely Ústavy Slovenskej republiky a jeden sa týka novely zákona, ktorým sa mení zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov sme predložili za poslanecký klub Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko.
Cieľom týchto návrhov je znížiť počet poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na 100 a tým zefektívniť prácu Národnej rady Slovenskej republiky ako ústavodarného a zákonodarného orgánu štátu a súčasne znížiť zaťaženie štátneho rozpočtu.
A, samozrejme, účinnosť zákona je od nového volebného obdobia. Viac uvediem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.7.2020 13:02 - 13:03 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda, a zároveň ďakujem za možnosť ešte vystúpiť v rámci rozpravy. Marian, ja som rád, že si vyjadril tú ochotu nášho poslaneckého klubu ustúpiť v tom návrhu, aby naozaj ten, ten zákon bol priechodnejší, ono to platí o všetkých našich zákonoch, veď na to máme tie čítania. Prvé čítanie je, povedzme si výhrady a v druhom čítaní upravme to tak, aby sa tu našiel širší konsenzus alebo kompromis, aby tie zákony prešli. A ja som veľmi nerád, že už v rozprave vystúpili niektorí poslanci proti tomuto návrhu zákona a vyjadrili napríklad taký argument, že, no že ten zákon aj tak nebude účinný, lebo tie ženy budú potom chodiť do zahraničia, že tak potom vlastne nemusíme ten zákon vôbec prijímať. A práve na tom hlasovaní uvidíme, ktorý pohľad zvíťazí, či ten pohľad zachráňme aspoň to jedno dieťa, keby aj nejakým slabším zákonom, alebo či zvíťazí pohľad, že keď nezachránime všetky, tak nezachránime nikoho, a ja som veľmi zvedavý, ako to hlasovanie dopadne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.7.2020 10:20 - 10:21 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán poslanec, ďakujem za faktickú poznámku. Samozrejme, ja s vami súhlasím. Treba, samozrejme, urobiť aj také opatrenia, aby sme tie ženy presvedčili, aby vôbec o potratoch ani neuvažovali, aby vedeli, že majú dostatočne pripravené podmienky na to, aby to materstvo zvládli, aby cítili tú podporu zo strany štátu, a to je práve vaša úloha, úloha koalície, aby ste takéto zákony a takéto opatrenia prijali. Síce sa nachádzame v ťažkej ekonomickej situácii, ale vieme prijať niekoľko okamžitých opatrení na to, aby sme získali dostatočné finančné prostriedky na to, aby sme týmto matkám pomohli. Máme tu zákony, ktoré, ktoré budú mať pozitívny dopad na rozpočet verejnej správy. Ale takisto aj vy ako koalícia ste ukázali, že keď chcete, tak sa šetriť naozaj dá.
A o tom, či sa na to pozerať aj z opačného pohľadu, je dôležité podľa mňa, áno, určite je, pretože my sa nemôžme spoliehať na to, že každá matka bude presvedčená tou sociálnou podporou toho štátu, aby na ten potrat neišla, ale my musíme urobiť aj tie reštrikcie k tomu, aby sme naozaj tie potraty obmedzili na absolútne minimum.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.7.2020 10:04 - 10:18 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, na úvod svojho prejavu by som chcel poďakovať všetkým prítomným poslancom v rokovacej sále aj tým, ktorí sa zapájajú do rozpravy. Je to veľmi dôležité, aby tu tá diskusia prebiehala, aby sme si navzájom vypočuli tie argumenty pre a proti, pretože bez takejto diskusie nenájdeme potom to najlepšie riešenie aj v tejto téme.
Chcel by som sa na úvod spýtať otázku, pretože táto téma už sa tu počas týchto predchádzajúcich prejavov rozoberala, že od ktorého štádia je plod hodný ochrany. O tehotnú matku je postarané od chvíle identifikovania tehotenstva preto, lebo nesie v sebe nový život. O 12-týždňový plod však postarané nie je. A náš návrh ochrany života túto ochranu zaručuje. Veľa sa hovorí o ženách, ktoré sú v ťažkej situácii nechceného tehotenstva, aj o tom, že ich nemožno nútiť dať dieťaťu život alebo prijať poškodené dieťa. Zaiste nemožno banalizovať tieto psychicky náročné situácie. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.) Treba urobiť všetko preto, aby sa týmto ženám poskytla pomoc a ochrana i ďalšie sprevádzanie v neľahkej ceste. V tom by bolo treba určite pridať. Návrh by mal počítať aj s posilnením týchto služieb a s vybudovaním siete pomoci prv, ako sa začnú uplatňovať sankcie.
Na Slovensku existuje ešte veľa prekážok, byrokratizmu a neprajnosti pre akreditácii organizácií, ktoré takúto pomoc ponúkajú. Nehovoriac o tom, že od štátu nedostávajú takmer nijakú podporu.
Na druhej strane nemôžeme hovoriť, že tehotné ženy sú v skutočnosti v situácii voľby mať či nemať dieťa. Ony túto voľbu už majú totižto za sebou. Ak absolvovali sexuálnu komunikáciu s mužom, museli počítať s tým, že sa dieťa môže prípadne počať. Ani pri antikoncepčných prostriedkoch totiž neexistuje úplná ochrana pred počatím. Slobodná voľba v skutočnosti prebieha len v okamihu rozhodovania sa pre sexuálny pomer s partnerom. Po počatí dieťaťa ide už o otázku svedomia, či dieťaťu matka ponechá život, alebo mu ho vezme. Dieťa sa totiž samo brániť nevie. V tomto môže za neho hovoriť zákon, ktorý ho chráni. Ak však ide o záchranu života, či nemajú byť bokom citové problémy ženy? V prípade ustanovenia zákona rozhodujúce o živote a smrti dieťaťa nemôžu rozhodovať citové záležitosti, ale objektívna pravda o jeho existencii. Cit a súcit majú svoje miesto pri podpore tehotnej matky v prospech narodenia dieťaťa.
Na tému interrupcií sa dá pozrieť z veľkého množstva pohľadov. Z pohľadu zdravotného, psychologického, ekonomického, demografického, sociálneho, materiálneho alebo duševného, náboženského, ateistického a z mnoho ďalších pohľadov. Nás je tu v parlamente iba 150, ale tam vonku, najmä na internete zaznieva hlas ďalších stoviek a tisícov zástancov sprísnenia ochrany života. Ja by som si dovolil predniesť taký trošku iný pohľad, pohľad o histórie, ako a odkiaľ sa vôbec legalizácia potratov dostala do našej legislatívy. Ruská socialistická federatívna republika bola prvá krajina, ktorá v novembri 1920 legalizovala potraty. Legalizácia bola pokračovaním skorších spoločenských zmien, ktoré sa v Rusku naplno rozbehli po októbrovej revolúcii v roku 1917. Boľševická túžba zrúcať normy starého sveta skombinovaná s mizivou hodnotou konkrétneho človeka bola jedinečnou príležitosťou pre legalizáciu potratov. Komunisti nemali v láske tradičnú rodinu, vnímali ju ako zdroj útlaku žien a spoločenskej nerovnosti. Z Manifestu komunizmu bolo jasné, že komunisti túžia po revolúcii v oblasti rodiny a že by radi oslabili niektoré jej spoločenské funkcie. Len pár týždňov po tom, ako prevzali boľševici moc v Rusku, zlegalizovali rozvody a zaviedli povinnú civilnú formu sobáša. Rozvod bol možný na základe súhlasu manželov, ale aj na základe návrhu ktoréhokoľvek z nich, hoci by s ním druhý manžel alebo manželka nesúhlasil. Ženy tak oficiálne dostali právo vymaniť sa z okovov rodiny.
O rok neskôr, v roku 1918 boli tieto zmeny potvrdené v novom Rodinnom kódexe. Zrušil majetkové spoločenstvo a každý z manželov sa stával výlučne vlastníkom svojho majetku.
Podľa americkej historičky Wendy Goldman boli do rodinného kódexu vnesené nielen revolučné predstavy o rovnosti medzi mužmi a ženami, ale tiež predstavy o potrebe odumretia rodiny. Ďalej píše, že podľa Alexandra Goichbarga, mladého revolučného právnika, ktorý kódex písal, bolo jeho cieľom pripraviť pôdu pre to, aby sa manželstvo a rodina stali úplne prekonanými. Hoci šlo o najprogresívnejšiu právnu úpravu tej doby, už vtedy ju niektorí revolucionári vnímali len ako medzistupeň k neskoršiemu ďalšiemu oslabeniu manželstva a rodiny.
Revolúcia a búranie starých buržoáznych kapitalistických zásad však otvorili Pandorinu skrinku a ľudia sa začali búriť aj voči iným normám. Lenin hlásal potrebu oslobodenia žien z ich z domáceho otroctva v starostlivosti o domácnosť a deti, no voči paušálnemu uvoľňovaniu mravov v sexuálnej oblasti bol spočiatku skôr kritický. V listoch z roku 1915 adresovaných svojej priateľke boľševickej političke nešetril kritiku na jej snahu spísať manifest, v ktorom sa okrem iného dožadovala slobody v láske. Lenin sa jej vyčítavo pýtal, či má ísť o oslobodenie od serióznosti v láske, od narodenia detí alebo o slobodu cudzoložiť. Ak áno, nech si radšej takýto pamflet odpustí, pretože toto sú práveže praktiky skazenej buržoázie, ktoré by mala ako komunistka kritizovať.
Lenže revolúcia začala žiť svojím životom a búranie noriem prehĺbilo aj búranie sexuálnych noriem, obzvlášť medzi mládežou. Terajšia írska socialistka Emma Quinn s obdivom hľadí späť na éru boľševizmu a na to, s akou závratnou rýchlosťou menili spoločenské vzťahy. Citujem: „Zmeny rodiny a štruktúry rodiny priviedli mnohých k úplnej zmene k ich prístupu ku vzťahom. V roku 1921 prieskum komunistickej mládeže ukázal, že 21 % mužov a 14 % žien považovali manželstvo za ideál, 66 % žien preferovalo dlhodobé vzťahy založené na láske a 10 % preferovalo vzťahy s rôznymi partnermi.“
Takéto spoločenské zmeny celkom iste rozšírili aj prax potratov. Sovietska republika svojím nariadením o ochrane ženského zdravia z novembra 1920 legalizovala potrat, neoznačila ho však za výdobytok, ale skôr za menšie zlo. Nariadenie uvádza, že trestanie žien a lekárov za potrat neprináša uspokojivé výsledky a dôsledkom sú nelegálne potraty v zlých podmienkach. Ako dôsledok sa polovica žien nakazí infekciou a 4 % žien zomrú. Ľudový komisár pre zdravie a spravodlivosť s cieľom chrániť zdravie žien dovolil vykonávať potraty voľne a bez poplatku, avšak výhradne lekármi v nemocniciach. Potrat bol označený za vážne zlo pre spoločnosť, ktoré by však vďaka nastolenej osvete medzi pracujúcimi ženami malo postupne vymiznúť. Stal sa však presný opak.
V roku 1922 sa potom dekriminalizovala prostitúcia aj homosexualita. Mnohí homosexuáli začali žiť otvorene homosexuálne, dokonca bola súdom uznaná legálnosť manželstva rovnakopohlavného páru, niektorí ľudia sa po revolúcii rozhodli žiť ako opačné pohlavie a od roku 1926 je legálne zmeniť si pohlavie v pase.
Rusi si rýchlo začali zvykať na nové vymoženosti. Wendy Goldman uvádza, že v roku 1925 bola miera rozvodov v Rusku vyššia než v akejkoľvek inej európskej krajine, pričom na sto sobášov pripadalo 15 rozvodov. V Moskve to bol jeden rozvod na dve manželstvá. Do toho vysoká nezamestnanosť, obzvlášť žien, takže rozvod sa stal zdrojom veľkého utrpenia pre ženy. Sovietski pracovníci sa napokon v roku 1926 rozhodli prijať nový Rodinný kódex, ktorým chceli tento a iné problémy odčiniť. Rusko bolo oslabené revolúciou, občianskou vojnou i prvou svetovou vojnou.
Podľa mnohých historikov to boli práve oficiálne obavy z klesajúcej pôrodnosti v polovici 30. rokoch a snaha posilniť rodinu ako baštu spoločenskej stability, ktorou odsúdili staré revolučné právo k zániku. V roku 1936 tak došlo k ďalším zmenám v rodinnom práve, no čo je ešte dôležitejšie, aj k obmedzeniu potratov.
V máji pustili komunisti do médií návrh zákona o ochrane materstva, ktorým sa mali obmedziť potraty, ale súčasne aj zvýšiť štátna podpora pri pôrode, zaviesť podporu pre veľké rodiny, podporiť budovanie jaslí a škôlok, a tiež mierne sťažiť rozvody. Kritika obmedzenia potratov sa v médiách objavila, ale nešlo o kritiku v zmysle obmedzovania osobnej slobody či práv na vlastné telo, ale skôr o kritiku, že nemožnosť potratu spôsobí neriešiteľné problémy pre matky, ktoré by chceli pokračovať v štúdiu či v kariére.
Nový zákon bol schválený 27. júna 1936 a o rodiny detí a k výchove občanov sa vyjadroval veľmi pozitívne ako o veľkej a zodpovednej úlohe. Potrat mohol byť vykonaný len v prípade ohrozenia života alebo vážneho ohrozenia zdravia tehotnej ženy, alebo v prípade rizika vážnej dedičnej choroby. Zaviedla sa aj trestnosť nelegálneho potratu, pričom matka mohla byť potrestaná napomenutím a za opakovaný nelegálny potrat pokutou. Siegelbaum sa domnieval, že počet oficiálne zaznamenaných potratov prudko poklesol z 1,9 mil. v roku 1935 na 570-tisíc v roku 1937, ale potom začal rásť na 755-tisíc v roku 1939. Napriek trestnej zodpovednosti za vykonanie nelegálneho potratu bol skutočný počet potratov pravdepodobne ešte o dosť vyšší.
Samozrejme, nie všetci súdruhovia sa s novými trendmi stotožnili, Lev Trockij vo svojej knihe Zradná revolúcia, ktorú napísal v roku 1936 v exile, uviedol, že revolúcia, revolučná sila dala žene právo na potrat, čo je v podmienkach núdze a rodinných problémov jednou z jej najdôležitejších občianskych, politických a kultúrnych práv. Táto rétorika bola predzvesťou, že revolúcia zatiaľ nepredviedla všetko.
Po Stalinovej smrti sa k moci dostal Nikita Chruščov a opäť došlo k paradoxnej situácii. Chruščov bol v otázkach rodiny a potratov skôr konzervatívny, no napriek tomu to bol práve on, kto umožnil opätovnú legalizáciu potratov. Viedla ho k tomu asi hlavne snaha predchádzať k nelegálnym potratom. Najskôr bola v roku 1954 zrušená trestná zodpovednosť žien za potrat a následne v novembri 1955 boli zrušené obmedzenia potratov, ktorým sa opäť mohlo spraviť legálne, ktorým sa opäť mohol spraviť legálne na žiadosť v nemocnici. Legalizácia potratu však mala vyvážená masívnou kampaňou proti potratom. V novom predpise sa uvádzalo, že pokles počtu potratov v budúcnosti môže byť garantovaný ďalším zväčšením štátnych opatrení na podporu materstva a tiež opatrenie vzdelávacej a osvetovej povahy. Zrušenie zákazu potratov tiež umožňuje eliminovať veľkú ujmu na zdraví žien spôsobenou potratmi vykonanými mimo nemocníc a často nevzdelanými osobami.
Kampaň proti potratom bola do veľkej miery robená zdravotníckymi pracovníkmi v ženských zdravotníckych zariadeniach, ale aj na iných miestach, ako boli pracoviská a školy, verejné priestranstvá a podobne.
V roku 1956 sa napríklad konalo 20-tisíc protipotratových prednášok a besied v meste Taškent, bol natočený film o škodlivosti potratu, pričom za nebezpečný sa označoval nelegálny, ale aj legálny potrat. Niektoré kampane sa zameriavali aj na mužov, aby boli zodpovednými manželmi a otcami. Napriek kampaniam boli v počte potratov v Sovietskom zväze veľmi vysoké. Oficiálna štatistika z toho obdobia neexistuje, podľa niektorých zdrojov však v Sovietskom zväze koncom 50. a 60. rokov patril medzi krajiny s najväčšou potratovosťou s asi 6 - 7 mil. potratov ročne. Podobný údaj sa nachádza aj v Johnsonovom archíve.
Československo prispôsobilo svoju potratovú legislatívu Sovietskemu zväzu už v roku 1950 prijatím nového trestného zákona. Po vzore Sovietskeho zväzu bola zrušená trestnosť potratov v prípade ohrozenia žien, života a zdravia ženy, alebo v prípade rizika vážnej dedičnej choroby.
Po opätovnej legalizácii potratov v Sovietskom zväze museli k tomuto kroku pristúpiť aj krajiny východného bloku, Bulharsko, Maďarsko a Poľsko a v roku 1956 Československo a Rumunsko v roku 1957, Juhoslávia v roku 1960. U nás bol prijatý zákon, ktorý legalizoval potraty zo zdravotných dôvodov alebo z iných dôvodov hodných osobitného zreteľa, a to 19. decembra 1957. Potrat na žiadosť bol u nás legalizovaný až o 30 rokov neskôr.
Argumenty, ktoré v decembri 1957 odzneli v rozprave v prospech potratového zákona, pripomínajú tie, ktoré sa uvádzali v Sovietskom zväze. Dôsledné plnenie úloh, ktoré vyplynú z nového znenia zákona o umelom prerušení tehotenstva, povedie nielen k dokonalejšej ochrane zdravia žien, ale bude mať aj priaznivý vplyv na populačný vývoj v našom štáte a na výchovu ľudí, uviedla pre 60 rokmi poslankyňa Šťastná. Podľa štatistík za Slovenskú republiku bolo na základe predpisov legalizujúcich potraty za 60 rokov ich existencie vykonaných takmer 1,5 mil. umelých potratov. To znamená, že v dôsledku umelého potratu u nás zomrelo každé štvrté dieťa.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, takýto pohľad do histórie by nám mal povedať, že je načase, aby sme túto veľmi nemilú históriu, veľmi nemilé dedičstvo z čias minulých zmenili, aby sme konečne mohli túto ochranu života posunúť do..., dopredu.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 9.7.2020 17:02 - 17:03 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Mám dva procedurálne návrhy. Obidve sa týkajú zlúčenia rozpravy. Prvý procedurálny návrh. Navrhujeme zlúčiť rozpravu k bodom číslo 20, tlač 145, číslo 21, tlač 143 a bod číslo 22, tlač 144, to sú tie zvyšné interrupčné zákony, ktoré neboli teda zlúčené so správou prejednávaného zákona, tak aby sme zase neduplikovali potom tú istú rozpravu.
A druhý procedurálny návrh sa týka rozpravy k bodu č, 23, to je tlač č. 141, a č. 24, tlač číslo 142. To je vlastne ten istý zákon, len jeden je ústavný, druhý je vykonávací, aby sme takisto neopakovali dvakrát tú istú rozpravu. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 9.7.2020 16:36 - 16:37 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ctené plénum, opätovne predkladáme návrh na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, nakoľko táto pozícia do dnešného dňa je voľná a v zmysle politických dohôd po voľbách táto pozícia patrí poslaneckému klubu Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko, preto si vás dovoľujeme opätovne požiadať o to, aby ste politické dohody dodržali a nášho kandidáta zvolili.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.7.2020 10:42 - 10:44 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Treba doplniť ešte jednu dôležitú informáciu a to je to, že tento návrh zákona, aj keď môže byť naozaj vo veľa dobrý, vo veľa veciach dobrý, tak on nemá absolútne nič spoločné s koronakrízou, pretože aj keby koronakríza nebola, tak takýto istý návrh zákona by bol predložený zo strany ministerstva hospodárstva, pretože strana SaS sa s týmto kilečkom prezentovala ešte v čase predvolebnej kampane, kedy sme teda ešte o koronakríze nevedeli, a takisto ten zákon mohol byť predložený možno niekedy v apríli, možno v máji, čiže mohlo to byť kľudne aj o pár mesiacov skôr.
Ty si, Marian, vo svojej rozprave spomenul ten čl. 1, ktorý hovorí o tých telekomunikačných anténach. To je naozaj veľmi dôležité, zdôrazniť to, pretože my ideme operátorom povoliť to, aby si mohli tie antény stavať bez stavebného povolenia alebo bez ohlášky, čo sa na to môže niekto pozerať, že to je možno nejaké zjednodušenie alebo zrýchlenie nejakého procesu, ale my podľa mňa ideme v tomto bode úplne opačne, ako by sme mali ísť, pretože dneska, na Slovensku aj v súčasnosti, aj v minulosti dochádzalo k situácii, že títo mobilní operátori si prenajali tieto priestory na strechách obytných domov, postavili tam anténu, platili nejaký nájom, a keď im tá nájomná zmluva skončila, tak jednoducho v zmysle iného zákona, v zmysle verejného záujmu tento priestor nechali zabratý, anténa tam stojí, vlastníci nedostávajú žiadne peniaze a dochádza tu k porušeniu ústavy, ktorá hovorí, že vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
V tomto prípade o primeranej náhrade sa nemôžme baviť, čiže máme tu stav, ktorý je protiústavný, a my ideme novelizovať článok, ktorý ide podľa mňa úplne opačným smerom, ako by mal ísť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 7.7.2020 13:12 - 13:12 hod.

Martin Beluský
Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Ja mám procedurálny návrh, ktorým navrhujem zlúčiť rozpravu k bodom číslo 11 (tlač 154), 19 (tlač 145), 20 (tlač 143) a 21 (tlač 144), nakoľko všetky štyri zákony smerujú k rovnakému cieľu, a to k obmedzeniu interrupcií a bolo by veľmi neefektívne, keby sme o každom bode rokovali zvlášť. Ďakujem pekne.
Skryt prepis