Videokanál poslanca

Ďakujem, pán podpredseda, do tretice všetko dobré.
Predkladám do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa dopĺňa a mení zákon č. 534/2002 (správne 543/2002, pozn. red.) o ochrane prírody a krajiny. Cieľom je zabránenie vyberania vstupného na území slovenských parkov alebo chránených území za prechádzku alebo turistiku.
Prijatie návrhu zákona nebude mať žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, ale bude mať pozitívny vplyv na sociálne vplyvy. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, inými zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi.
Viac uvediem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Tak ešte raz, cieľom tohto návrhu zákona je odstrániť možnosť štátu zasahovať do obydlí obyvateľov Slovenskej republiky vo výnimočnom a núdzovom stave, ale zároveň aj otvoriť diskusiu k ústavnému zákonu o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, kedy má vláda možnosť využiť rôzne obmedzenia výkonu rôznych práv.
Ako som povedal z názvu toho zákona, súčasná legislatíva rozlišuje štyri krízové situácie, počas ktorých po splnení určitých podmienok môže štát vyhlásiť buď vojnu, vojnový stav, výnimočný stav, alebo núdzový stav a v každej situácii môže štát zasiahnuť alebo obmedziť práva právnických, ako aj fyzických osôb, napríklad môže uložiť pracovnú povinnosť, môže obmedziť výkon vlastníckych práv k hnuteľným veciam, môže obmedziť listové tajomstvo, môže obmedziť slobodu pohybu a tak ďalej a tak ďalej.
V stave vojny alebo vojnového stavu, teda v prípade obrany Slovenskej republiky pred prípadným agresorom, musia byť všetky ostatné práva potlačené pred potrebou obrany územia nášho štátu. Avšak v stave núdzového a výnimočného stavu neexistuje právny argument, prečo by mal mať štát možnosť zasahovať do nedotknuteľnosti obydlia občanov Slovenskej republiky a obmedzovať výkon ich vlastníckeho práva.
Núdzový stav môže vláda vyhlásiť len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie, k ohrozeniu životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej, dopravnej alebo inej prevádzkovej havárie.
Výnimočný stav môže na návrh vlády vyhlásiť prezident len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k teroristickému útoku, k rozsiahlym pouličným nepokojom spojeným s útokmi na orgány verejnej moci, drancovaním obchodov a skladov alebo s inými hromadnými útokmi na majetok, alebo dôjde k inému hromadnému násilnému protiprávnemu konaniu, ktoré svojím rozsahom alebo následkami podstatne ohrozuje alebo narušuje verejný poriadok a bezpečnosť štátu, ak ho nemožno odvrátiť činnosťou orgánov verejnej moci a ak je znemožnené účinné použitie zákonných prostriedkov.
Z definícií tohto núdzového a výnimočného stavu teda vyplýva, že či už pri pandémii, alebo živelnej katastrofe, alebo pouličných nepokojoch, alebo pri drancovaní obchodov má štát možnosť využiť kapacity orgánov verejnej moci, ako sú napríklad okresné úrady, obecné, mestské úrady, kultúrne inštitúcie alebo školské zariadenia, a tie sú z hľadiska potreby dostačujúce na zabezpečenie činnosti štátu, tak ako to bolo možnosť vidieť aj pri pandémii COVID-19. Preto sa v ústavnom zákone navrhuje, aby možnosť obmedzenia výkonu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v čase núdzového a výnimočného stavu bola úplne odstránená. A ak tento návrh zákona prejde do druhého čítania, tak navrhneme aj odstránenie ďalších možností vlády na obmedzenie ďalších ľudských práv.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán podpredseda, ďakujem za slovo.
Cieľom predloženého návrhu zákona, ústavného zákona je jednak otvorenie diskusie k možnosti vlády obmedzovať práva ľudí v rôznych situáciách a zároveň odstrániť možnosť štátu zasahovať do obydlí obyvateľov Slovenskej republiky vo výnimočnom a núdzovom stave.
Prijatie tohto návrhu zákona nebude mať žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy, žiadny vplyv na podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti, vplyv na životné prostredie, služby verejnej správy pre občana a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Bude mať pozitívny vplyv na sociálne vplyvy.
A návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, inými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami.
A viacej poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ešte raz ďakujem, pán podpredseda.
Rok 2022, teda minulý rok, sa zapíše do histórie Slovenska ako rok kríz. Po vypuknutí konfliktu na Ukrajine muselo Slovensko zvládnuť nápor v podobe odídencov pred konfliktom. Celé Slovensko postihlo zdražovanie pohonných hmôt, energií, potravín. Na vrchol toho všetkého sa mnoho slovenských rodín dostalo do nebezpečia kvôli nezvládnutej utečeneckej kríze v dôsledku neuzatvorenia hraníc.
Jedným z najzávažnejších zlyhaní bolo zlyhanie na trhu s energiami, ktoré odhalilo mnoho jeho slabín. Slovensko sa ocitlo v situácii, kedy si na jednej strane dokáže samostatne a za lacno vyrobiť elektrickú energiu, no na druhej strane ju však draho nakupovalo na medzinárodnej burze. Systém krátkodobého nakupovania elektrickej energie funguje len v prípade prebytku ponuky nad dopytom. V opačnom prípade sme mali možnosť pozorovať závratné stúpanie cien energií do extrémnych výšok. Tento stav založil priestor pre tvrdý a oprávnený zásah zo strany štátu.
Viacerí politici na Slovensku sa začali predháňať v riešeniach tejto krízy, viackrát sa skloňovalo aj zoštátnenie Slovenských elektrární, no nakoniec sa pristúpilo iba k miernym opatreniam, ktoré síce krátkodobo pomôžu obyvateľom Slovenska preklenúť sa cez najbližšie obdobie, avšak na dlhodobom horizonte sa v podstate nič nezlepšilo.
Poslanci za Ľudovú stranu Naše Slovensko sú presvedčení, že jedným z opatrení, ktoré dokážu pomôcť na dlhodobom horizonte riešiť problémy v prospech občanov a zároveň nastaviť udržateľné fungovanie ekonomiky, je zoštátnenie, resp. znárodnenie strategických podnikov, medzi ktoré patria aj energetické podniky. V prvom kroku navrhujeme kompromisné riešenie, novelu zákona o energetike, do ktorej sa zavedie nový paragraf, podľa ktorého ak dôjde k mimoriadnej situácii na trhu s akýmikoľvek energiami a s ním súvisiacimi regulovanými činnosťami, ohrozeniu obyvateľov vplyvom neúmerného nárastu cien tovarov, alebo by hrozili štátu značné hospodárske škody, vláda by mohla na návrh ministerstva hospodárstva obmedziť výkon vlastníckeho práva k podnikom, ktoré podnikajú v energetike. Štát by mohol v takýchto krízových situáciách prevziať kontrolu napríklad nad Slovenskými elektrárňami a riešiť krízu v zabezpečení dodávok energie za stabilizované ceny a odstrániť tak záujem súkromníka na tvorbu neúmerného zisku.
Prijatie navrhovaného zákona nebude mať žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy, že nebude na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti, vplyv na životné prostredie, na služby verejnej správy pre občanov a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Bude mať pozitívny vplyv na sociálne vplyvy.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, poslanci za Ľudovú stranu Naše Slovensko Martin Beluský a Rastislav Schlosár predkladajú návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 o energetike.
Cieľom predloženého návrhu zákona je do legislatívy ukotviť nástroj na riešenie krízovej situácie, ktorá môže nastať na trhu s elektrikou, plynom alebo teplom.
Viac uvediem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pán poslanec, pán predseda výboru, máte pravdu, vo veľa veciach sa dá s vami súhlasiť a hlavne tento materiál by si zaslúžil väčšiu pozornosť zo strany poslancov, keďže my sme tiež spoluzodpovední za to, ako sa na Slovensku hospodári, ako hospodári štát a aké máme zadlženie. Vy ste hovorili, že v tom materiáli vám chýba tá druhá časť, teda návrh na zníženie toho dlhu, tak sa teda ten materiál aj volá. Ja sa priznám, že mne by úplne stačilo, keby tam boli návrhy na nezvyšovanie dlhu, lebo, bohužiaľ, my sme teraz v situácii pred voľbami, kedy sa tu roztrhlo nejaké vrece s nejakými myšlienkami, nápadmi, ktoré tu predtým neboli. Možno by stačilo zamknúť tieto a tieto dvere a možno by sa ten problém podarilo na pár mesiacov vyriešiť. Ale nám v podstate stačí, my v podstate ani nepotrebujeme nejako špeciálne teraz znižovať dlh, nám stačí ten dlh podľa mňa hlavne zastabilizovať, aby teda už nerástol. Keď bude ekonomika rásť, tak tým pádom sa potom percentuálne ten dlh začne znižovať a to, čo potrebujeme, je podľa mňa zastabilizovať, alebo hlavne čo potrebujeme zmeniť, zlepšiť, je štrukturálny deficit, ktorý by mal byť ideálne pod 3 % alebo teda ideálnejšie pod 2 % a potom by naozaj tá situácia mohla byť oveľa lepšia.
No a s tým prekročením tých dlhových pásiem súvisia, samozrejme, tie sankcie, teda nejaký trest budúcej vlády za zlé hospodárenie minulých vlád a tuto ostáva otázka, či by ešte sme nemali v tomto volebnom období vyriešiť tento problém, pretože budúca vláda síce ona si schváli programové vyhlásenie vlády a dva roky bude mať výnimku, ale po tých dvoch rokoch tá výnimka skončí a bude musieť potom podľa súčasného zákona o rozpočtovej zodpovednosti priniesť vyrovnaný rozpočet, čo by sme teda pre našu ekonomiku asi nikto nechceli, aby to prišlo tak rýchlo a otázka je, či by nebolo potrebné aspoň toto vyriešiť.
Ďakujem.

Pán predseda, ja si len dovolím pripomenúť členom výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu, dnes 12.15 h v našej zasadačke, ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Ďakujem za faktické poznámky.
Pán poslanec Viskupič, viete, keď budete robiť to isté, nemôžete očakávať iný výsledok, lebo už, neviem, dva alebo tri roky, alebo koľko to už trvá, požadujete stále, aby bol jeden balík, kde bude daňová brzda. Ale to neprešlo, doteraz to neprešlo, doteraz sme to vôbec ani neprerokovali, preto som vám navrhol, spravte to oddelene, aby ste vy videli, aby ste si vy urobili test, že či vôbec tu v parlamente je vôľa na daňovú brzdu. Lebo keď nie je, čo asi neni, ale nemôžeme to úplne predpokladať, tak potom nemá zmysel blokovať to, aby sme išli rokovať o ústavnom zákone, kde zakomponujeme výdavkové limity a kde zosúladíme únikové klauzuly, sankcie, zmeníme hrubý dlh na čistý dlh a všetky tie vaše veci, ktoré je potrebné urobiť. Máme už len tri schôdze a keď vy neurobíte nejaký ústupok, tak potom podľa mňa úplne zbytočne zahodíme veľkú šancu a pravdepodobne ďalšie volebné obdobie sa môžme s výdavkovými limitmi rozlúčiť.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán minister, pán predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ja len naozaj veľmi krátko ešte možno zopakovať niektoré veci, ktoré som povedal, ale na ktoré pán spravodajca, pán poslanec nereflektoval.
Áno, myslím si, že tu v parlamente je dnes ústavná väčšina, ktorá je ochotná podporiť to, aby sa zakomponovali výdavkové limity do ústavného zákona. Toto je podľa mňa veľmi nešťastné, že by sme to nevyužili, lebo tá pravdepodobnosť sa potom po voľbách veľmi znižuje a čím to bude ďalej odsúvané, tak tým to podľa mňa bude nemožné a zahodiť túto príležitosť toto volebné obdobie by bola podľa mňa veľká škoda. Ja chápem, čo ste vy hovorili o tej daňovej brzde, ja s tým nemám vôbec žiadny problém, len ako jedno z riešení som navrhol to, aby ste vy ako SaS-ka alebo vy ako pán predseda výboru pre financie a rozpočet, aby ste predložili novelu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, kde zakomponujete vašu daňovú brzdu a nech tu v pléne uvidíme na hlasovaní aj v prvom čítaní, či je teda vôľa, aby takáto daňová brzda v tomto ústavnom zákone zakomponovaná bola. Keď bude vôľa, tak to prejde, budete mať vy, čo ste chceli, a môžeme potom pokračovať v rokovaní o tom, že sa vrátia výdavkové limity naspäť do ústavného zákona. A v prípade, že to neprejde, tak potom vy ako poslanci vašej strany by ste mali teda zvážiť vaše ďalšie blokovanie, pretože budete sami vidieť, že v parlamente takáto vôľa nie je na daňovú brzdu.
A keďže sa už veľmi blíži termín predčasných volieb, máme ešte nejaké tri riadne schôdze, netreba teraz podľa mňa zbytočne čakať a treba potom predložiť novelu ústavného zákona, veď v konečnom dôsledku RRZ-ka toto znenie prichystané má. Čiže treba len potom ústavnou väčšinou to schváliť a som presvedčený, že tá ústavná väčšina v parlamente je, len zbytočne to teraz nevyužívame.
Ďakujem, to je všetko.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pán poslanec Viskupič, s mnohým, čo ste povedali v rozprave, sa dá, samozrejme, súhlasiť, veď hovorili ste hlavne teda fakty, ale predsa len si myslím, že niektoré veci ste tak trošku jednostranne hovorili, lebo je pravda, že ono to dobre začalo, tie rokovania na tej NBS-ke, až do toho prvého čítania to bolo všetko v poriadku, ale potom sa to odkladalo, blokovalo sa to, ale to nebolo len kvôli tomu, že nechcelo ministerstvo odstúpiť, ale predsa len aj SaS-ka nechcela tiež odstúpiť, takže treba si to povedať tak, že tá nedohoda má vlastne dvoch vinníkov.
A dobre ste povedali, že to začalo v roku 2011, ale potom ste povedali, že dnes nás čaká posledný krok. Ale toto zďaleka nemôže byť posledný krok, ja si myslím, že my sme ešte veľmi ďaleko od toho, aby sme mohli povedať, že tie výdavkové limity máme spravené tak, ako to má byť. Je tam viacero vecí, ktoré treba novelizovať, veď v konečnom dôsledku to hovoril aj pán predseda RRZ v tej úvodnej vete, že treba zosúladiť únikové klauzuly, treba zosúladiť sankcie, ale treba aj zmeniť ten hrubý dlh na čistý dlh. Je tam tých vecí oveľa viacej, bohužiaľ, dnes nemáme ministra financií, takže otázka je, kto by si to zobral teraz na starosti, aby tu prebehli nejaké ďalšie rokovania o tom, aby sa tie výdavkové limity dostali naspäť do ústavného zákona, tam, kde majú byť, aby nejaká ďalšia vláda ich nemohla zrušiť alebo zmeniť jednoduchou väčšinou.
Ja si myslím, že vy ako predseda výboru pre financie a rozpočet by ste si mohli túto úlohu zobrať a možno opätovne zvolať nejaké rokovanie. A možno aj taký nápad mám, lebo vy ste to blokovali aj ste tuto hovorili o tej dlhovej brzde, ale veď, pán poslanec, veď kľudne tú dlhovú brzdu predložte do pléna, uvidíte, uvidíte, či to má nejakú podporu, keď bude mať, tak to prejde, keď to neprejde, tak poďme novelizovať ten ústavný zákon, aby sme konečne tie výdavkové limity dostali tam, kde majú byť.