Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

23.9.2020 o 10:39 hod.

Ing. PhD.

Martin Beluský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.9.2020 10:39 - 10:41 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za faktickú poznámku. Pán poslanec Taraba, to, čo si povedal, ono to, ty vlastne predpokladáš to, že štát podporuje zahraničných investorov, ale tá pomoc investičná by nemala byť len pre zahraničných investorov, ona by mala byť v prvom rade podľa nás pre domácich investorov, domácich podnikateľov. To znamená, že my musíme podporovať slovenské podnikateľské subjekty, ak teda máme možnosť zo štátneho rozpočtu takéto peniaze niekde investovať, a tí nebudú utekať do zahraničia, do Maďarska, do Poľska alebo do iných krajín.
Teraz sme v situácii, kedy tá ekonomika naozaj nie je v stave, aby možno štát mohol investovať také finančné prostriedky ako možno za minulé roky, ale veď hovorí sa práve to, že práve keď nastáva čas krízy, tak práve vtedy by mal štát tú ekonomiku naštartovať aj takýmito možno nástrojmi. A my sa nachádzame na Slovensku v situácii, kedy my musíme ako štát začať smerovať tú pomoc do regiónov, ktoré, ktoré si tú pozornosť za posledné roky vôbec nejakým spôsobom nezískavali, pretože na západnom Slovensku, už keď hovoríme o automobilovom priemysle, tak tam máme naozaj úplne dostatočne rozvinutý tento, tento trh a práve stredné a východné Slovensko sú trhy, ktoré túto pozornosť v minulosti nemali. A práve preto by sme mali túto investičnú pomoc smerovať do týchto regiónov.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.9.2020 10:32 - 10:37 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som teraz konkrétnejšie uviedol náš návrh zákona.
Koncom júla tohto roka bola na Slovensku podľa štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny evidovaná miera nezamestna, nezamestnanosti na úrovni 7,65 percenta. Na Slovensku stále máme regióny, medzi ktorými sú výrazne rozdiely v úrovni nezamestnanosti, ako aj v životnej úrovni. Medzi najhorších desať okresov podľa miery evidovanej nezamestnanosti patria okresy Rimavská Sobota, kde je miera nezamestnanosti až 20,51 %, Revúca, Kežmarok, Vranov nad Topľou, Sabinov, ktoré sú nad 15 %, Rožňava, Trebišov, Sobrance, Poltár a Svidník, ktoré sú všetky nad 13 %. Všetko sú to okresy, ktoré sú buď z Banskobystrického, Prešovského, alebo Košického kraja.
Tieto okresy majú okrem vysokej nezamestnanosti spoločné aj to, že sú zapísané na zozname najmenej rozvinutých okresov, ktorý vedie a pravidelne aktualizuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Nízka životná úroveň a nedostatok pracovných miest majú za následok migráciu pracovnej sily do rozvinutejších regiónov, odliv mladých ľudí do zahraničia a prehlbujúce sa regionálne rozdiely.
Vláda má k dispozícii niekoľko nástrojov, ako tento negatívny trend zvrátiť. Medzi tieto nástroje patria, patrí napríklad pomoc v rámci zákona č. 336/2015 o podpore najmenej rozvinutých okresov alebo zákon 561/2007 o investičnej pomoci.
Podľa informácií zverejnených na internetovej stránke Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky dostalo v rámci zákona o investičnej pomoci od roku 2002 pomoc už viac ako 200 domácich a zahraničných subjektov. Z toho však iba 28,44 % prípadov išlo o pomoc do najmenej rozvinutých okresov. Zarážajúca je však investičná pomoc v ekonomických číslach, kde je celkovo preinvestovaných; z 1,9 mld. eur išlo do najmenej rozvinutých okresov iba 308 mil. eur, to znamená iba 15,86 percenta.
Z uvedených čísel je evidentné, že poskytovanie investičnej pomoci zo strany štátu je mimoriadne drahý nástroj, a preto by mal byť využívaný sporadicky a veľmi racionálne. Nesprávne alokovaná investičná pomoc do vysoko rozvinutých regiónov môže zdeformovať zdravé trhové prostredie natoľko, že investičná pomoc bude vo svojom konečnom dôsledku kontraproduktívna.
Umelé zvýhodnenie jedného podnikateľského subjektu môže v regiónoch s nízkou nezamestnanosťou viesť k všeobecnému nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily a k následnému krachu iných firiem pôsobiacich v danom regióne. Situáciu a investície v regiónoch, kde je dobrá infraštruktúra, silná konkurencia a vysoká miera zamestnanosti zvyčajne spoľahlivo vyrieši aj prirodzené trhové prostredie. Naopak, v najmenej rozvinutých regiónoch s vysokou mierou evidovanej nezamestnanosti je príchod investora schopného vyrábať, predávať a vytvárať nové pracovné miesta vítaným pozitívnym stimulom pre rozvoj regiónu a postupnú elimináciu tzv. hladových dolín.
V prípade investičnej pomoci smerovanej do najmenej rozvinutých okresov je riziko negatívnej deformácie trhového a konkurenčného prostredia zvyčajne minimálne. V dôsledku nesprávne nasmerovanej investičnej pomoci zo strany štátu, nedostatočne rozvinutej infraštruktúry a dlhodobej ignorácie najmenej rozvinutých okresov stredného a východného Slovenska vznikol stav, že v mnohých regiónoch sa o ekonomickom raste a zvyšujúcej sa životnej úrovni nedá ani hovoriť. Deformácia trhového a konkurenčného prostredia aj kvôli nesprávne alokovanej štátnej pomoci vyústila do extrémne veľkých regionálnych rozdielov, vyľudňovania chudobnejších regiónov a prílivu lacnej, často nelegálnej pracovnej sily zo zahraničia.
Jasným dôkazom komplikácií, ktoré môžu nesprávne, ktoré môže nesprávna alokácia investičnej pomoci spôsobiť, je napríklad investičná pomoc do spoločnosti Jaguar Land Rover, ktorá postavila fabriku pri Nitre, teda v regióne, kde bola evidovaná miera nezamestnanosti koncom roka 2016 na úrovni 5,22 % a koncom roka 2017 na úrovni 2,9 percenta.
Za účelom znižovania regionálnych rozdielov, podpory zamestnanosti v najmenej rozvinutých okresoch a obmedzení prílivu lacnej pracovnej sily zo zahraničia do vyspelých okresov preto predkladáme predmetnú novelu zákona č. 561/2007 o investičnej pomoci. V rámci tejto novely navrhujeme upraviť definíciu oprávneného prijímateľa investičnej pomoci tak, aby mohol štátnu investičnú pomoc získať len taký prijímateľ, ktorý plánuje zrealizovať investičný zámer minimálne v jednom z najmenej rozvinutých okresov na Slovensku. Tým by prišlo k praktickému presmerovaniu štátnej investičnej pomoci do najmenej rozvinutých okresov a k súčasnému obmedzeniu nepotrebnej štátnej investičnej pomoci do okresov s nízkou evidovanou mierou nezamestnanosti.
Návrh zákona nepredpokladá zmenu výšky poskytovanej investičnej pomoci zo štátneho rozpočtu, iba zmenu prijímateľov tejto pomoci. Investičná pomoc smerovaná do najmenej rozvinutých regiónov prispeje k naštartovaniu hospodárstva v daných regiónoch, čo bude mať v konečnom dôsledku jednoznačne pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Novela zákona bude mať tiež pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívny vplyv na hospodárenie obyvateľstva.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.9.2020 10:28 - 10:29 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne a páni poslanci, dovoľte mi uviesť v krátkosti na úvod náš návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Jedná sa naozaj o úplne apolitický odborný návrh, v ktorom, o ktorý, dokonca v predvolebnej kampani aj pán minister hospodárstva Richard Sulík tiež o ňom rozprával. Ekonomický rast na Slovensku, ako aj vo svete dosiahol v čase svetovej konjunktúry nadpriemerné čísla a od vypuknutia pandémie a vírusu COVID-19 začala ekonomika na Slovensku, ako aj vo svete stagnovať a postupne prechádza do recesie. Preto sme pripravili návrh zákona, ktorý by mal aspoň čiastočne pomôcť ekonomike v niektorých regiónoch. Pomôcť, ale viac uvediem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.9.2020 16:39 - 16:40 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, ja vás nechcem zdržovať, viem, že máme termínovaný bod, ale chcem len pripomenúť váženým poslancom, že práve dneska končí medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu novely ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý keď si prečítate, tak zistíte, že aj ministerstvo financií navrhuje zaviesť tzv. výdavkové limity na úrovni štátu, čiže to nie je nejaká vec, ktorú sme si my vymysleli, ktorá by neexistovala, a myslím si, že tam si nájdeme tiež, nájdeme tam zhodu naprieč celým politickým spektrom, a myslím si, že aj pri takomto návrhu zákona netreba hľadať nejaké politikárčenie, netreba hľadať dôvody, prečo by sme nemali tento návrh zákona podporiť, pretože tento zákon nie je o politike, tento zákon je naozaj iba o tom, aby sme pomohli aj na úrovni vyšších územných celkov a na úrovni regiónov, aby sa to hospodárenie naozaj bolo čo najlepšie, aby sme aj tie peniaze dali tam, kde naozaj patria.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.9.2020 16:20 - 16:26 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis

102.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, hlavným dôvodom na predloženie tejto novely zákona a na zavedenie výdavkových stropov je fakt, že vo viacerých, takmer vo všetkých vyšších územných celkov zlyhal prirodzený samoregulačný mechanizmus a zástupcovia vyšších územných celkov si schvaľujú na svoje vlastné mzdy, odmeny a osobné benefity neúmerne vysoko, vysoké percento z celkového rozpočtu vyšších územných celkov. Výdavky na celkovú prevádzku úradov VÚC sa za posledných 5 rokov významne zvýšili a trend ukazuje, že toto navyšovanie bude pokračovať aj ďalšie roky. Ak máte možnosť, tak vás vyzývam, aby ste si pozreli dôvodovú správu k tejto nov..., k tejto novele zákona, kde máte možnosť vidieť konkrétne čísla, graf, kde je jasne vidieť stúpajúce trendy. Ja poviem len príklad, napr. Bratislavský samosprávny kraj, ktorý v roku 2015 na mzdy a odmeny dával ročne zhruba okolo 1mil. eur, tak už v roku 2021 je predpoklad a je narozpočítané, že to bude viac ako 7 mil. eur, čo máte sedemnásobné zvýšenie. Takéto trendy môžeme vidieť u všetkých územných celkov.
Ekonomická situácia na Slovensku sa od poslednej krízy výrazne zlepšila, čo sa odrazilo aj na bežných príjmoch vyšších územných celkov, ktorých hlavným zdrojom je daň z príjmu fyzických osôb. Tempo rastu bežných príjmov je však pomalšie ako tempo rastu výdavkov na prevádzku úradov VÚC. To znamená, že vedenie úradov vyšších územných celkov využíva alebo využívalo zlepšujúce sa ekonomické prostredie na míňanie peňazí tam, kde to daňoví poplatníci vidia najmenej, teda na mzdy a na prevádzku samotných úradov.
Nachádzame sa v ekonomickej situácii, kedy kvôli vírusu COVID-19 bude, budú klesať príjmy do samospráv, teda aj do vyšších územných celkov, a preto je viac ako nutné schváliť akýsi automat do zákona, ktorý zaručí, že v ťažších situáciách donúti vedúcich predstaviteľov vyšších územných celkov, aby začali šetriť aj na prevádzkach a mzdoch..., a mzdách zamestnancov.
Účelom zriadenia vyšších územných celkov však nebolo vytvorenie samotných úradov ani vytvorenie priestoru na zriadenie množstva lukratívnych pracovných pozícií, ale zavedenie a posilnenie princípu subsidiarity, t. j. riešenia problémov na tej úrovni, na ktorej vznikajú. Prax však ukazuje, že viaceré vyššie územné celky svoje kompetencie využívajú len formálne a príliš veľké množstvo financií míňajú na svoju vlastnú spotrebu a réžiu. Takýmto príkladom neriadeného plytvania na úrovni VÚC bolo napríklad v roku 2018 predloženie návrhu nového poriadku odmeňovania pre zamestnancov pracujúcich na Úrade Banskobystrického samosprávneho kraja vedeného predsedom Lunterom. Návrh poriadku odmeňovania, ktorý do zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja predkladal riaditeľ tohto úradu, predpokladal dramatické navýšenie miezd pre najvyšších funkcionárov úradu rádovo až o tisíce eur mesačne. Samotný riaditeľ úradu napríklad požadoval pre seba navýšenie platového stropu vrátane odmien a príplatkov až na závratných 7 241 eur mesačne. Extrémne vysoké platy žiadalo vedenie úradu aj pre ostatných vedúcich zamestnancov na Úrade Banskobystrického samosprávneho kraja.
Neprimerane vysoké mzdové a prevádzkové náklady na úradoch VÚC sú takisto aj v iných samosprávnych krajoch, napr. spomeniem Trnavský samosprávny kraj, Nitriansky alebo Košický samosprávny kraj. Tieto vynaložia na mzdy a odmeny pre nadpriemerne vysoký počet úradníkov viac ako 5 mil. eur ročne.
Ak by sme do budúcna zamedzili vynakladaniu neprimerane vysokých prostriedkov na prevádzku úradov VÚC, tak v predkladanej novele zákona navrhujeme stanoviť maximálnu výšku na ročné prevádzkové výdavky úradu VÚC na 5 % z bežných príjmov samosprávneho kraja v tom istom kalendárnom roku. Toto číslo však je, samozrejme, na diskusiu a na hľadanie určitého kompromisu naprieč politickým spektrom.
Toto obmedzenie sa týka bežných výdavkov na prevádzkové činnosti úradu, medzi ktoré podľa všeobecne zaužívanej ekonomickej klasifikácie patria: mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania, poistné a príspevky do poisťovní, tovary a služby, bežné transfery a splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi. Zavedenie 5 % stropu by ušetrilo ročne viac ako 30 mil. eur iba na prevádzke úradov, čo by znamenalo vytvorenie nových zdrojov, ktoré by sa dali využiť napríklad v školstve, sociálnych zariadeniach alebo na opravy ciest II. a III. triedy. Vďaka relatívnemu zadefinovaniu výdavkového stropu na činnosť úradov budú mať úrady VÚC v čase ekonomického rastu priestor pre zvýšenie bežných výdavkov, ako aj na valorizáciu miezd. V prípade poklesu daňových príjmov, napr. z dôvodu nepriaznivej ekonomickej situácie, ktorá nás čaká, budú musieť aj vyššie územné celky svoje výdavky na prevádzku prirodzene a racionálne optimalizovať.
Zavedenie regulovaných stropov pre výdavky na vlastnú réžiu nie je v inštitúciách napojených na verejný rozpočet ničím výnimočným. Napríklad zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov stanovuje obdobným spôsobom maximálnu výšku nákladov na prevádzkové činnosti pre zdravotné poisťovne. Predložený návrh zákona bude mať okrem priaznivého finančného dopadu na verejné financie aj pozitívny dopad na znižovanie rozdielov medzi jednotlivými vyššími územnými celkami.
Treba zdôrazniť, že pre všetky VÚC majú zo zákona rovnaké originálne aj prenesené kompetencie, ktoré sa už viac ako desať rokov nezmenili, a teda neexistuje objektívny dôvod na tak vysoké rozdiely v prevádzkových nákladoch úradoch jednotlivých vyšších územných celkov. Samosprávne kraje, ktoré nedbajú na rozpočtovú zodpovednosť a príliš veľa finančných prostriedkov vynakladajú na svoju vlastnú réžiu, budú prostredníctvom tejto novely zákona prinútené hospodáriť zodpovednejšie, vďaka čomu im zostane viac finančných prostriedkov na podporu zmysluplnejších aktivít, napĺňanie skutočných cieľov, pre ktoré boli ako vyššie územné celky zriadené.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 22.9.2020 16:16 - 16:17 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na úvod iba pár slov. Tento návrh zákona za stranu Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko predkladajú Martin Beluský, Rastislav Schlosár, Miroslav Suja a Miroslav Urban. Je to zákon, ktorým sa nahradzuje zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom uvedenej novely zákona je stanoviť maximálnu výšku výdavkov, ktoré môžu vyšie, ktoré môže vyšší územný celok vynaložiť na bežnú prevádzku samotného úradu, to znamená na jeho vlastnú réžiu. Zavedenie takýchto finančných stropov posilní rozpočtovú zodpovednosť a povedie k hospodárnejšiemu a uváženejšiemu prerozdeľovaniu finančných prostriedkov v územnej samospráve.
Viac uvediem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.9.2020 16:38 - 16:42 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, na úvod chcem poďakovať vedeniu Národnej rady Slovenskej republiky za to, že na začiatku schôdze umožnila minútu ticha na uctenie si pamiatky Jozefa Chovanca.
Dnes máme predložených niekoľko uznesení k tomuto prípadu zabitia pána Jozefa Chovanca. Nemyslím si, že je dôležité, či tento, tento počet bol vyvolaný nejakým tlakom médií, občanov, alebo opozície, alebo či jednoducho preto, že politici nie sú k tomuto prípadu ľahostajní a nechcú tento prípad ignorovať, ako to možno na prvý pohľad vyzeralo, pretože o tejto vražde už niektoré orgány vedeli viac ako dva a pol roka. Je dobrý signál voči Slovákom žijúcim zahraničí, ale aj doma na Slovensku, že náš štát nezostane ľahostajný voči tým, ktorým je v zahraničí ubližované. Ja verím, že naša slovenská diplomacia urobí dostatočné kroky k tomu, aby tento prípad nebol zahraný do autu, aby sa nečakalo na vyšetrenie a potrestanie vinníkov niekoľko rokov. Ja naozaj nechcem opisovať to, čo sa pánovi Chovancovi na letisku v Belgicku stalo. To sme mali možnosť všetci vidieť vo zverejnenom videozázname a nie je naozaj vhodné tento prípad zneužívať na nejaké politikárčenie.
Národná rada Slovenskej republiky je orgánom, je tou inštitúciou, ktorá nesmie zostať ticho a musí na zverejnené informácie reagovať. Aj poslanci nášho poslaneckého klubu sa stretli s pozostalými, s rodinou pána Chovanca. Vypočuli sme si ich svedectvo a sľúbili sme im, že do parlamentu prídeme s návrhom uznesenia, ktorým sa posunú veci ďalej, ktorým zaviažeme vládu, aby v tejto veci konala. Preto nechcem viacej o tejto veci zbytočne rozprávať a rovno sa dostanem k navrhnutému uzneseniu.
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k zabitiu slovenského občana Jozefa Chovanca belgickou políciou na Letisku Charleroi dňa 24. februára 2018. Národná rada Slovenskej republiky v nadväznosti na zverejnené informácie a videozáznam o neprimeranom zásahu belgickej polície voči slovenskému občanovi Jozefovi Chovancovi, ktorý vyústil v jeho úmrtie
a) vyjadruje solidaritu a sústrasť voči pozostalej rodine pána Jozefa Chovanca,
b) odsudzuje protizákonné konanie belgickej polície, ktorej príslušníci svojím surovým zásahom udusili, a tým de facto zavraždili slovenského občana Jozefa Chovanca, ktorý nekládol aktívny odpor. Odsudzuje neprofesionálne správanie príslušníkov belgickej polície, ktorí sa pri zákroku zabávali a smiali,
c) žiada vládu Slovenskej republiky, aby zabezpečila bezodkladné, zodpovedné a dôrazné vyšetrenie prípadu a trvala na potrestaní vinníkov, aby využila svoje diplomatické nástroje s cieľom zabezpečiť primerané odškodnenie pozostalej rodiny
d) poveruje predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, aby informoval vládu Slovenskej republiky o tomto uznesení.
Bratislava, september 2020.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, nemuseli sme stáť pri tomto bode a rozhodovať sa o tom, ktoré uznesenie predložiť, keby vedenie Národnej rady alebo vedenie poslaneckých klubov boli dostatočne zodpovední na to, aby prizvala aj opozíciu k tomu, aby sme sa mohli k takémuto uzneseniu spoločne pridať a mohli sme o tom rokovať naozaj zodpovednejšie.
Ja dúfam, že poslanci vládnej koalície zahodia politické tričká a že podporia aj snahu opozície vylepšiť predložené uznesenie koalíciou, aby sme naozaj dosiahli čo najlepší výsledok.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 15.7.2020 15:39 - 15:46 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Nič sa nestalo. Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ešte raz panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som pár slovami, pár minútami odôvodnil tento návrh novely dvoch zákonov.
Slovensko nepotrebuje 150 poslancov. Slovensko je malá krajina, niečo vyše 5 mil. obyvateľov a 150 poslancov je slušný počet. Sú tam náklady na ich mzdy, kancelárie asistentov, všeobecnú prevádzku, preto si myslím, že by sme ušetrili niekoľko miliónov eur ročne, čo nie je úplne zanedbateľná finančná čiastka. Toľkoto k návrhu na zníženie počtu poslancov NR SR, ktorý predkladám a o ktorom veľmi dúfam, že si ho, ctení páni poslanci, osvojíte.
Priatelia, toto boli slová Richarda Sulíka spred zhruba desiatich rokov, kedy tiež strana Sloboda a Solidarita predkladala podobný návrh zákona na zníženie počtu poslancov zo 150 na 100. Dnes je SaS-ka vládnou stranou a ja verím, že zostane táto strana konzistentná a osvojí si tento návrh za svoj a bude hlasovať za jeho podporu. V minulosti bola tiež zorganizovaná, zorganizované referendum, kedy sa 926-tisíc ľudí vyjadrilo za zníženie počtu poslancov, a vtedy tiež bolo pánom dnešným ministrom hospodárstva vyjadrené, že poslanci ignorujú vôľu jedného milióna voličov o zníženie počtu poslancov.
Priatelia, je načase, aby ste túto vôľu pretavili do novely ústavy, novely zákona, aby sme konečne zefektívnili prácu najvyššieho zákonodarného zboru. V zmysle zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky má každý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky na plat, ktorý je vo výške trojnásobku priemernej mzdy. Pri znížení počtu poslancov o 50 a súčasnom zachovaní platnej legislatívy by sa znížili náklady štátu na platy o zhruba 13,7 mil. eur. Ďalej majú ná..., ďalej majú nárok na diéty a náhrady ďalších výdavkov spojených s výkonom funkcie poslanca, tzv. paušálne náhrady. Pri znížení počtu poslancov o 50 pri súčasnom zachovaní platnej legislatívy sa znížia náklady štátu na paušálne náhrady poslancov za jedno volebné obdobie v rozmedzí od 5,5 do 7 mil. eur. Ďalej majú návrh..., nárok na asistenta a kanceláriu, pričom odmena asistenta poslanca a výdavky na prevádzku sú vo výške 2,7-násobku priemernej mzdy. Pri znížení počtu poslancov o 50 a súčasnom zachovaní platnej legislatívy sa znížia náklady štátu na odmenu asistentov a ich poslanecké kancelárie za jedno volebné obdobie o 7 mil. eur. Celková úspora na platoch, paušálnych náhradách, odmenách asistentov a poslaneckých kanceláriách predstavuje za jedno štvorročné volebné obdobie sumu minimálne 25,5 mil. eur, môže však presiahnuť sumu až 26 mil. Zníženie počtu poslancov na 100 sa môže odraziť aj na znížení počtu zamestnancov, ako aj na znížení nákladov na náhrady za ubytovanie poslancov, náklady na cestovné náhrady pri cestách poslancov do zahraničia, nákladov na technické prostriedky potrebné na výkon mandátu poslanca, nákladov na ubytovanie poslancov, nákladov na prevádzku poslaneckej kancelárie v priestoroch Národnej rady, čo by prinieslo ďalšie úspory finančných prostriedkov čerpaných zo štátneho rozpočtu.
Pri znížení počtu poslancov o 50, to znamená o jednu tretinu, by súčasne došlo k zefektívneniu práce Národnej rady, nakoľko legislatívny proces by zákonite prebiehal podstatne rýchlejšie aj efektívnejšie. Dá sa totiž oprávnene očakávať menší počet poslancov prihlásených do rozpravy a s faktickými poznámkami či procedurálnymi návrhmi v pléne, ako aj na výboroch Národnej rady. Sto poslancov je absolútny dostatočný počet na to, aby Národná rada Slovenskej republiky plnila svoju ústavnú funkciu.
V Ústave Slovenskej republiky máme zakotvený zákaz imperatívneho mandátu, čo znamená, že poslanci mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi. Dlhodobé skúsenosti z praktického fungovania Národnej rady však jasne ukazujú, že jednotliví poslanci, až na malé výnimky, hlasujú jednotne podľa svojej príslušnosti k poslaneckým klubom, pričom vystúpenia v rozprave nemajú žiaden alebo majú len minimálny vplyv na zmenu ich vopred dohodnutého hlasovania. Vzhľadom na toto je zrejmé, že v zásade nezáleží, či o danej veci hlasuje 150 poslancov, alebo len 100 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Navyše mnohí poslanci sa do práce Národnej rady zapájajú len v minimálnej miere, čo dokazuje ich nízky počet vystúpení v rozprave, počet podaných návrhov zákonov, pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
V súčasnosti pripadá na jedného poslanca v Národnej rade Slovenskej republiky okolo 36-tisíc obyvateľov Slovenskej republiky. Komparáciou parlamentných systémov v iných členských štátoch Európskej únie bolo zistené, že 12 štátov má väčší počet obyvateľov pripadajúcich na jedného poslanca parlamentu, ako má Slovenská republika. Dokonca aj po znížení počtu poslancov na 100 bude ešte stále šesť štátov v rámci Európy s vyšším počtom obyvateľov na jedného poslanca parlamentu. Len pre ilustráciu, napr. v Nemeckej spolkovej republike pripadá na jedného poslanca 116-tisíc obyvateľov, Španielsko: 75-tisíc, Holandsko: 75-tisíc, Francúzska republika: 72 -tisíc a tak ďalej, Česká republika napr. 37-tisíc, Slovenská republika 36-tisíc.
Z uvedeného je zrejmé, že vyšší počet obyvateľov pripadajúcich na jedného poslanca parlamentu, ako je v súčasnosti v Slovenskej republike, nie je ničím výnimočným a funguje v mnohých členských krajinách Európskej únie bez akýchkoľvek problémov. Predložený návrh zákona má jednoznačne pozitívny vplyv na štátny rozpočet.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovolím si vás preto požiadať, aby ste o 17. 00 hod. predložený návrh zákona posunuli do druhého čítania, aby sme mohli spolu rokovať o prípadných zmenách, ak by ste nesúhlasili s číslom sto a mali by ste možno nejaké iné návrhy väčšie, možno menšie. Budeme sa môcť o tom rozprávať v druhom čítaní.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 15.7.2020 15:36 - 15:37 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predložené dva návrhy zákonov, jeden sa týka novely Ústavy Slovenskej republiky a jeden sa týka novely zákona, ktorým sa mení zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov sme predložili za poslanecký klub Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko.
Cieľom týchto návrhov je znížiť počet poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na 100 a tým zefektívniť prácu Národnej rady Slovenskej republiky ako ústavodarného a zákonodarného orgánu štátu a súčasne znížiť zaťaženie štátneho rozpočtu.
A, samozrejme, účinnosť zákona je od nového volebného obdobia. Viac uvediem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.7.2020 13:02 - 13:03 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda, a zároveň ďakujem za možnosť ešte vystúpiť v rámci rozpravy. Marian, ja som rád, že si vyjadril tú ochotu nášho poslaneckého klubu ustúpiť v tom návrhu, aby naozaj ten, ten zákon bol priechodnejší, ono to platí o všetkých našich zákonoch, veď na to máme tie čítania. Prvé čítanie je, povedzme si výhrady a v druhom čítaní upravme to tak, aby sa tu našiel širší konsenzus alebo kompromis, aby tie zákony prešli. A ja som veľmi nerád, že už v rozprave vystúpili niektorí poslanci proti tomuto návrhu zákona a vyjadrili napríklad taký argument, že, no že ten zákon aj tak nebude účinný, lebo tie ženy budú potom chodiť do zahraničia, že tak potom vlastne nemusíme ten zákon vôbec prijímať. A práve na tom hlasovaní uvidíme, ktorý pohľad zvíťazí, či ten pohľad zachráňme aspoň to jedno dieťa, keby aj nejakým slabším zákonom, alebo či zvíťazí pohľad, že keď nezachránime všetky, tak nezachránime nikoho, a ja som veľmi zvedavý, ako to hlasovanie dopadne.
Skryt prepis