Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľom môjho vystúpenia je hlavne predložiť pozmeňujúci a doplňujúci návrh, avšak úvodom chcem ešte pár viet. Naši poslanci za Ľudovú stranu Naše Slovensko úplne súhlasia so znením, tak ako bolo predložené pánom poslancom Svrčekom a pani poslankyňou Hajšelovou. A tak sme ho podporili aj v prvom čítaní, tak by sme ho podporili aj v druhom čítaní. Nevidíme dôvod na to, aby tento návrh bol nejakým spôsobom menený, doplňovaný, pozmeňovaný a vôbec aby z neho boli odstraňované veci, ako je vôľa ľudu, vôľa občanov odvolať Národnú radu Slovenskej republiky prostredníctvom referenda. Bohužiaľ, taký pozmeňujúci návrh bol predložený a ja už dopredu avizujem, že my v žiadnom prípade nepodporíme ani pozmeňujúci návrh a nepodporíme ani také znenie ústavy, v ktorom nebude ukotvené to, že občania majú právo v referende odvolať Národnú radu Slovenskej republiky.
V konečnom dôsledku v dnešnom znení Ústavy Slovenskej republiky môže vládu Slovenskej republiky odvolať prezident po vyjadrení nedôvery v Národnej rade Slovenskej republiky. Takisto prezident môže byť odvolaný v ľudovom hlasovaní na návrh Národnej rady Slovenskej republiky, ale Národná rada Slovenskej republiky nemôže byť v súčasnom znení, a je možné, že ani nebude, po hlasovaní nebude možné, aby Národná rada bolo odvolaná v referende alebo v ľudovom hlasovaní, alebo v nejakom inom podobnom inštitúte.
Mali sme v sobotu referendum, kde teda bola možnosť, aby sme, aby občania novelizovali ústavu sami, tak ako to navrhoval Ústavný súd. Referendum teda, už vieme, že platné nebolo. Kto je na vine? Môžeme hľadať rôznych vinníkov, ale nie sú to len teda tí, ktorí o referende nehovorili, ale sú to hlavne aj tí, ktorí nepodporili také hlasovanie a návrhy, aby boli referendá vykonateľné. A teraz je na rade teda Národná rada Slovenskej republiky, aby novelizovala Ústavu Slovenskej republiky.
Ja si teda dovoľujem takisto doplniť, predložiť doplňujúci pozmeňujúci návrh, ktorý má dva ciele. Je, prvý cieľ je, aby sme vypustili vetu, ktorá hovorí o tom, že Európska únia, nariadenia Európskej únie sú nadradené nad zákonmi Slovenskej republiky. A druhým cieľom je odstrániť, resp. pridať nové znenie, ktoré bude hovoriť alebo ktoré bude ukotvovať právo na používanie hotovosti. Chcem poďakovať každému poslancovi, ktorý podpísal tento pozmeňujúci návrh.
A ešte si dovolím krátke odôvodnenie. Zvrchovanosť je jedným zo základných ústavných princípov a pilierov, na ktorých musí stáť Slovenská republika. Cieľom pozmeňujúceho návrhu je vytvoriť ústavné predpoklady pre obnovenie zvrchovanosti a suverenity Slovenskej republiky, ktorú náš štát stratil po vstupe do Európskej únie v roku 2004.
A odôvodnenie k druhému bodu. V súčasnosti sa čoraz viac množia prípady zo strany niektorých inštitúcií, najmä bánk, obmedzovať či rôznymi spôsobmi sťažovať prijímania hotovosti od fyzických osôb, resp. hotovostné platobné operácie. Zároveň sa stupňuje tlak na nahradenie platieb v hotovosti elektronickými platbami vo forme platobných kariet, ktoré môže byť v blízkej budúcnosti pre všetkých dokonca povinné. Vzhľadom na to je potrebné ústavné zakotvenie práva každej fyzickej osoby o úhradu platieb v hotovosti, ako aj povinnosť každej právnickej osoby takéto platby od fyzickej osoby prijímať.
A ešte pred prečítaním doslovného znenia chcem požiadať pána spravodajcu, aby dal hlasovať o každom bode pozmeňujúceho návrhu zvlášť.
A teraz si dovolím prečítať doslovné znenie.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Beluského, Mareka Kotlebu a Rastislava Schlosára k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka a Petry Hajšelovej na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 1163).
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka a Petry Hajšelovej na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších zákonov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I bod 1 a 2 znejú:
"1. V čl. 7 ods. 2 sa vypúšťa druhá veta, ktorá znie: „Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.“
2. Za čl. 20 sa vkladá nový čl. 20a, ktorý znie:
„Každá fyzická osoba má právo na úhradu záväzku v hotovosti. Každá právnická osoba má povinnosť prijať pohľadávku v hotovosti.“."
Doterajšie body 1 až 4 sa označujú ako body 3 až 6.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky poslanci za Ľudovú stranu Naše Slovensko.
Cieľom návrhu zákona je zabezpečiť ochranu Slovenskej republiky a jej občanov pred nelegálnymi migrantmi a inými osobami, ktoré bez oprávnenia vstupujú alebo sa zdržiavajú na území Slovenskej republiky. Jedným zo základných znakov štátu je jeho územie vytýčené štátnymi hranicami. Ochrana štátnych hraníc pred ich neoprávneným narušením je preto jedným z najvyšších národno-štátnych záujmov.
Súčasná právna úprava je, bohužiaľ, nedostatočná. V súčasnosti akákoľvek osoba so záujmom dostať sa na územie Slovenskej republiky nelegálne alebo sa na území Slovenskej republiky nelegálne zdržiavať tak môže učiniť úplne beztrestne. Výnimku v súčasnosti tvoria iba prípady prekročenia štátnych hraníc s použitím násilia, formou prevádzačstva, alebo narušením vzdušného priestoru Slovenskej republiky. A aj tie sú však trestané pomerne mierne.
Vzhľadom na uvedené je potrebné za účelom naplnenia ochrannej, regulatívnej, preventívnej, ako aj represívnej funkcie štátu zaviesť nové skutkové podstaty, a to v oblasti trestného práva, teda v prípadoch, keď nie je závažnosť činov iba nepatrná a nepostačujú iné sankčné nástroje správneho práva, ako je napríklad vyhostenie, zákaz vstupu a podobne.
Do Trestného zákona preto zavádzame nový § 354a, ktorý zadefinuje neoprávnené prekročenie štátnych hraníc Slovenskej republiky, ako aj neoprávnené zdržiavanie sa na území Slovenskej republiky ako trestný čin zaradený do ôsmej hlavy Trestného zákona, trestné činy proti poriadku vo verejných veciach. Súčasne zvyšujeme tresty za trestný čin násilného prekročenia štátnej hranice, za trestný čin prevádzačstva a za trestný čin podľa § 356 Trestného zákona, ktorý s ním súvisí.
Sme presvedčení, že prijatím tejto novely Trestného zákona sa podarí minimalizovať nelegálne prechody našich štátnych hraníc a odvrátiť tak rastúci trend kriminality cudzincov na území Slovenskej republiky podľa štatistiky kriminality Slovenskej republiky, ktorá bola zverejnená na webovej stránke Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Aktuálne trvajúca migračná kríza, počas ktorej je Európa zaplavovaná nelegálnymi migrantmi, prevažne mladými mužmi z území cudzích svetadielov, dokazuje narastajúcu potrebu urýchleného prijatia účinnej legislatívy, chrániacej záujmy Slovenskej republiky, ako aj bezpečnosť jej obyvateľov. Obzvlášť v súčasnosti, keď sa uvedený problém čoraz viac dotýka aj samotnej Slovenskej republiky a jej obyvateľov. Dokazujú to aj verejné vyjadrenia Róberta Guckého, ktorý je riaditeľ Úradu hraničnej a cudzineckej polície Policajného zboru, zo dňa 3. novembra 2022, podľa ktorého možno súčasnú situáciu s prílevom nelegálnych migrantov na územie Slovenskej republiky prirovnať k veľkej migračnej kríze z roku 2015, pričom oproti minulému roku bol zaznamenaný až 480-percentný nárast počtu týchto migrantov na Slovensku.
Štáty západnej Európy, ktoré na svoje územie prijímajú už desiatky rokov nelegálnych imigrantov, dnes bojujú s problémami ako je terorizmus, masívna kriminalita, sociálne napätie a ohrozenie tradičnej kultúry, práva a hodnôt.
Milióny cudzincov valiacich sa do Európy z Ázie a Afriky predstavujú pre európske národy existenčné riziko. Integrácia týchto ľudí do zatiaľ väčšinovej európskej populácie je, ako ukázala prax v západných štátoch, takmer nemožná.
Dlhodobo plánovaná premena Európy na multikultúrne spoločenstvo zlyhala vo všetkých ohľadoch. Státisíce stratených životov Európanov sú dostatočným dôkazom zlyhania tohto politického princípu a jeho deštruktívneho pôsobenia na všetky národy, v ktorých sa začal aplikovať. Idea multikulturalizmu môže byť spolu s vražednými ideológiami dvadsiateho storočia alebo militantným islamistickým extrémizmom považovaná za jednu z najväčších svetových hrozieb, útočiacich na samotnú podstatu existencie európskych národov.
Epidémia znásilnení švédskych žien imigrantmi, vojny neeurópskych gangov s políciou v nemeckých mestách, rabovanie a podpaľovanie štvrtí v Anglicku, nákladné autá riadené imigrantmi a rútiace sa vysokou rýchlosťou do davov ľudí v Španielsku, Nemecku či Francúzsku, to sú všetko príklady aplikácie multikulturalizmu a s ním súvisiaceho dovozu nelegálnych, neeurópskych imigrantov do Európy.
Preto cieľom tohto zákona je ochrániť Slovenskú republiku a jej obyvateľov od hrôz útokov a občianskych nepokojov, ktoré častokrát spaľovali alebo spaľujú štáty západnej Európy. Chrániť hranice republiky a pomocou nich aj jej obyvateľov je povinnosťou všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

Ďakujem, pán podpredseda. Aby mali kolegovia možnosť, ak bude záujem, reagovať, alebo sa spýtať.
Takže cieľom, ako som povedal, tohto návrhu zákona je pomôcť starobným dôchodcom s ich neľahkou finančnou situáciou tým, že sa zrušia rôzne poplatky, úhrady alebo sa aj znížia ceny.
Všetci veľmi dobre vieme, že ekonomická a finančná situácia na Slovensku sa neustále zhoršuje. Máme tu zvýšené ceny potravín, energií, tie postihujú všetky skupiny obyvateľov, ale najviac sú touto situáciou postihnuté ohrozené skupiny obyvateľstva, medzi ktoré patria teda najmä starobní dôchodcovia. Štát má niekoľko možností, ako danú situáciu riešiť alebo ako danú situáciu riešil. Napríklad v októbri 2022 bola v Národnej rade Slovenskej republiky schválená novela zákona o štátnom rozpočte na rok 2022, v ktorej sa riešilo zabezpečenie zdrojového krytia zvýšených finančných nákladov súvisiacich s výrazným nárastom cien tovarov a služieb pre poberateľov dôchodkových dávok. Tento spôsob pomoci bol však jednorazový. Ďalším spôsobom pomoci by bolo napríklad schválenie zákona, ktorý by zabezpečil rýchlejšie započítanie tzv. dôchodcovskej inflácie, ktorú tu predo mnou predkladal pán poslanec Tomáš, teda pretavenie zvýšených cien tovarov a služieb do zvýšenia dôchodkov. Táto novela zákona má ambíciu pomôcť starobným dôchodcom tým, že sa im znížia rôzne poplatky a náklady, ktoré v súvislosti so svojím životom majú.
Novelou sa menia a dopĺňajú štyri rôzne zákony. Je to zákon o správnych poplatkoch, zákon o súdnych poplatkoch, zákon o rozsahu zdravotnej starostlivosti, uhrádzanie na základe verejného zdravotného poistenia a zákon o cestnej doprave.
V prvých dvoch zákonoch budú poberatelia starobných dôchodkov oslobodení od všetkých správnych aj súdnych poplatkov. V treťom zákone budú starobní dôchodcovia oslobodení od úhrad stravovania a pobyt na lôžku počas poskytovania ústavnej starostlivosti, za spracovanie údajov zistených pri poskytovaní ambulantnej starostlivosti, za spracovanie údajov zistených pri poskytovaní ambulantnej starostlivosti v rámci zubno-lekárskej pohotovostnej služby, ambulantnej pohotovostnej služby a ústavnej pohotovostnej služby a za dopravu.
V poslednom zákone sa navrhuje, aby boli starobní dôchodcovia oslobodení od povinnosti mať platný cestovný lístok pri nastupovaní do autobusu pravidelnej dopravy, teda jedná sa o mestskú, prímestskú aj diaľkovú dopravu.
Prijatie tohto návrhu zákona bude mať síce negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ale bude mať pozitívny vplyv na sociálne vplyvy, manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Žiadny vplyv na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti ani na životné prostredie. Návrh zákona je v súlade s ústavou, s ústavnými zákonmi, inými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
A budem sa veľmi tešiť vašej podpore do druhého čítania.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, tento návrh zákona, ktorý novelizuje dokopy štyri zákony, predkladám za politickú stranu Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko. Cieľ je veľmi jednoduchý. Ide tiež o pomoc starobným dôchodcom s ich finančnou situáciou. Mali sme tu viacero zákonov, ktorými sa snažíme zvyšovať príjmy, my ideme na to zase aj ďalšou cestou o znižovaní výdavkov, ale viacej uvediem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Pán predseda, ďakujem za slovo.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, pán spravodajca. Tak sme sa vrátili k rozprave k najdôležitejšiemu zákonu, nie veľmi šťastné, keď sa to prerušuje, ale tak sú aj iné dôležitejšie veci, samozrejme.
No a tentokrát bude toto rokovanie, respektíve hlasovanie o tomto zákone trošku špecifickejšie ako v minulosti, pretože prvýkrát hrozí Slovensku neprijatie rozpočtu a od januára začiatok rozpočtového provizória. Ja osobne ten systém jednej dvanástiny považujem za zastaraný aj vzhľadom na to, že výdavky nie sú v čase rovnomerne rozložené, najviac ich býva, ako viete, ku koncu roka, hlavne teda v decembri. Ja osobne by som si vedel skôr predstaviť obmedzenie buď na úrovni celoročných výdavkov, alebo jednu dvanástinu s možnosťou presunu nevyčerpaných zdrojov. A to už možno tak trošku dopredu hovorím o nejakom provizóriu, aj keď tak uvidíme, ako dopadne potom samotné hlasovanie. Ja som presvedčený, že nikto v pléne nemá záujem zablokovať fungovanie štátu alebo obmedziť nejaké poskytovanie pomoci, ale treba mať aj na pamäti, že provizórium umožňuje poskytovať pomoc, nemusí trvať taký tiež, nemusí trvať celý rok. Rozpočet sa môže schváliť aj v priebehu roka, čiže v januári, februári, pokiaľ bude, samozrejme, nejaká ochota s kýmkoľvek v rámci parlamentu o danom rozpočte rokovať.
No a o provizóriu som hneď začal na začiatku hovoriť práve kvôli tomu, že my nepodporíme tento návrh rozpočtu a skúsim aj vysvetliť niekoľko dôvodov prečo. Pre mňa osobne hlasovanie o rozpočte je zároveň aj takým akýmsi hlasovaním o vyjadrení dôvery vláde, pretože síce na jednej strane hovoríme o tom, čo treba v rámci rozpočtu financovať, ale na druhej strane tu aj hovoríme, že kto má o týchto financiách rozhodovať a to v takejto situácii nám naozaj nemôže byť jedno.
V pléne parlamentu schvaľujeme len hotovostný štátny rozpočet a už v minulosti som tu viackrát opakoval, že to znižuje kvalitu diskusie o verejných financiách a takisto to znižuje transparentnosť aj zvyšuje komplikovanosť. Akruálny princíp voči hotovostnému má veľa výhod a mali by sme k nemu pristúpiť, ak sme nepristúpili v minulosti, tak by sme mali k nemu pristúpiť pri najbližšej príležitosti. Pretože akruálne limity by sa mali zaviesť aj na, pre rezorty, aby bola vyššia disciplína a bolo by ich aj ťažšie obchádzať ako hotovostné limity. Vďaka tomu môže mať aj menej prekvapení a väčšiu kontrolu výsledku hospodárenia celého verejného sektora. Preto dúfam, že sa toto odporúčanie už do budúcnosti zváži.
No ja som tie moje výčitky zoradil do takých piatich kategórií, päť najväčších mínusov. Prvá kategória je vlastne žiadna konsolidácia verejných financií, a teda žiadne znižovanie štrukturálneho deficitu. Potom sú to opakované nadhodnocovanie rezerv a výsledku hospodárenia. Tretí podsun je aplikované výdavkové limity. Štvrtý bod je žiadna príprava k budúcoročnému ukončeniu dvojročnej výnimky. A piata je reakcia na situáciu, reakcia vlády na situáciu na finančných trhoch a budúce financovanie dlhu. Tak teraz prejdem postupne k týmto piatim oblastiam.
Prvá teda konsolidácia. Stabilizácia a zníženie zadlženia si bude vyžadovať ambicióznu konsolidáciu verejných financií, ktorej kredibilitu by posilnili práve ústavne ukotvené výdavkové limity a novelizovaná dlhová brzda. Zatiaľ, žiaľ, to stále nemáme. Vláda minulý rok predstavila návrh rozpočtu na rok 2022 až 2024, ktorý bol zostavený v súlade s deklarovanými rozpočtovými cieľami iba v roku 2022, nie v tých ďalších rokoch. A v tomto rozpočte opätovne chýbala informácia o konkrétnych konsolidačných opatreniach na dosiahnutie cieľov stanovených na roky 2023 a 2024. A opätovne chýba aj v súčasnom návrhu rozpočtu.
Tento rok sme prepásli poslednú možnosť na konsolidáciu, keďže v predvolebnom roku to už nikto nemôže očakávať. Zhoršenie či už pandemickej, alebo inej situácie mohla vláda naďalej riešiť jednorazovou adresnou pomocou a presunom investícií z budúcnosti do prítomnosti, pričom ani jedna z týchto foriem stimulu by nezhoršovala konsolidáciu. Dočasná pomoc a konsolidačné opatrenia sa navzájom nevylučujú. Nezabúdajme, že Slovenská republika má najhoršiu dlhodobú udržateľnosť v Európskej únii a podľa hodnotenia Európskej komisie čelia verejné financie vysokému riziku aj v krátkodobom horizonte.
Nutnosť konsolidácie je umocnená potrebou zastaviť ďalší nárast historicky najvyšších úrovní čistého dlhu, vytvorenie podmienok pre jeho ďalšie znižovanie, ako aj potrebou zásadnejšie znížiť riziko dlhodobej udržateľnosti, ktorá je v súčasnosti na hranici stredného a vysokého rizika napriek schváleniu dôchodkovej reformy, ktorá má pozitívny vplyv. Prípadné dosiahnutie vládou cieleného deficitu na úrovni 2,7 % HDP v roku 2025 by vytvorilo podmienky na znižovanie dlhu a mohlo by zlepšiť dlhodobú udržateľnosť o 1,4 % HDP do pásma stredného rizika.
Štrukturálny deficit, ktorý je očistený o vplyv výkyvov ekonomického vývoja a iných jednorazových a dočasných opatrení, dosiahne 2,4 % HDP v roku 2022. A oproti roku 2021 sa tak zhorší o 1 % HDP. V roku 2023 sa prehĺbi o dodatočné 1 % HDP na úroveň 3,3 %. No a v ďalších dvoch rokoch sa zvýši blízko úrovne 4 % HDP. A počas nasledujúcich troch rokov sa tak celkovo zhorší o 1,4 % HDP. To je tá chýbajúca konsolidácia. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by sa štrukturálny deficit bez zásahov vlády, to znamená, keby sa neprijali žiadne zmeny, by sa zhoršil do roku 2025 celkovo iba o 0,1 % HDP. To je tá politika nezmenených, to je tá nezmenená politika. V porovnaní s rokom 2022, čiže zhoršovanie štrukturálneho deficitu je výsledkom zlého nastaveného hospodárenia súčasnou vládou.
Druhý bod. Nadhodnotenie. Vláda už opakovane do parlamentu predkladá návrhy rozpočtov, ako aj ich novelizácie s výrazne nadhodnotenými číslami. Otázka je, či je to chyba nesprávnej aktualizácie, a teda tohoto vlastného princípu, alebo je to snaha vlády na konci obdobia vyzerať lepšie, ako bol pôvodný návrh. Avšak nadhodnotené čerpania bežných a kapitálových výdavkov štátneho rozpočtu v odhade vlády oproti aktuálnemu vývoju výrazne znižuje kvalitu o návrhu rozpočtu, keďže nie je úplne transparentný. Pre tento rozpočet je rok 2022 východiskovým rokom pre zostavenie návrhu rozpočtu správy na roky 2023 až 2025. A v roku 2023 môže dosiahnuť deficit 5,6 % HDP. Úroveň deficitu by tak v roku 2023 mohla byť nižšia takmer, až o takmer 1 % HDP, ako je to rozpočtované vládou v tomto dokumente.
Tretím bodom sú výdavkové limity. To už kolegovia spomínali, že to tu bude pravdepodobne niekoľkokrát opakované. Návrh rozpočtu na rok 2023 až 2025 je prvý návrh rozpočtu predkladaný po už nadobudnutí účinnosti zákona, aj keď teda nie ústavného, ktoré sa zavádzajú výdavkové limity ako fiškálne pravidlo. Ide o hlavný rozpočtový nástroj na dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti verejných financií, pričom limity sa prvýkrát mali uplatniť pre rozpočet na najbližšie roky 2023 až 2025. Teda návrh rozpočtu nebol zostavený v súlade s výdavkovými limitmi, keďže zatiaľ nedošlo ku konečnej dohode na metodike medzi ministerstvom financií a Radou pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá má slúžiť na výpočet, aktualizáciu a vyhodnotenie plnenia limitu. V rade dôsledku toho nebolo umožnené vypočítať limity a predložiť ich na rokovanie Národnej rady v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. A pritom odhadované zavedenie výdavkových limitov vzhľadom na situáciu, v akej sa Slovensko nachádza, by podľa prepočtov mohli byť vyššie, ako sú celkovo naplánované výdavky štátneho rozpočtu v tomto návrhu. Čiže ich neprijatie a aplikovanie vlastne spôsobilo ešte horšiu situáciu, ako dnes máme navrhnutú.
Opätovne zdôrazňujem potrebu aplikáciu výdavkových limitov do ústavného zákona, čo sa odkladá už viac ako dva roky bez žiadneho posunu v rokovaniach. Ich prijatie v obyčajnom zákone má veľké riziko v budúcnosti, že ich ďalšia vláda môže jednoduchým zákonom zrušiť alebo obmedziť. A opäť bude Slovensko čeliť situácii, kedy sa budú budúce nadpríjmy prejedať namiesto ich odkladu na horšie časy.
Štvrtý bod je ukončenie dvojročnej výnimky zo zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Keďže vieme, že hrubý dlh v roku 2022 dosiahne úroveň viac ako 58 % HDP, čo by znamenalo medziročný síce pokles o viac ako 4-percentuálne body oproti historicky najvyššej úrovni v roku 2021, ale v ďalších rokoch by aj vplyvom odhadovanej výraznej inflácie a postupného znižovania hotovostnej rezervy klesol a na konci roku 2025 by dosiahol 56,7 % HDP, vzhľadom na postupný pokles hraníc sankčných pásiem by to znamenalo, že dlh bude zotrvávať nad horným limitom dlhovej brzdy o takmer päť percentuálnych bodov v roku 2025. Čistý dlh by dosiahol na konci roku 2022 úroveň 48 % HDP. Vzhľadom na chýbajúce konsolidačné opatrenia na konci strednodobého horizontu sa predpokladá postupný nárast čistého dlhu v porovnaní s rokom 2022 na úroveň 51,8 % HDP. Nové trvalé opatrenia vlády zvyšujú dlh od doby, od roku, do roku 2025 o 3,4 percentuálne body. No a z dôvodu predpokladanej výšky hrubého dlhu za rok 2022, ktorá prekračuje najvyššie sankčné pásmo a ukončenie dvojročnej výnimky z uplatňovania sankcií tretieho, štvrtého a piateho sankčného pásma, sankcie pre novú vládu dňa 5. mája 2023, teda za polroka, by vláda po tomto termíne bola povinná viazať 3 % vybraných výdavkov štátneho rozpočtu a bezodkladne by mala požiadať Národnú radu o vyslovenie dôvery.
Zároveň by na rok 2024 mala pripraviť návrh rozpočtu verejnej správy s vyrovnaným saldom a nerastúcimi výdavkami. Vláda nedeklarovala spôsob, ako sa s uvedenými sankciami plánuje vysporiadať, ak by dlh za rok 2022 bol na odhadovanej úrovni. Zároveň je treba konštatovať, že predložený návrh rozpočtu na rok 2024 nie je v súlade s ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti, pretože, nie, nie je, pretože, pretože by musel byť vyrovnaný, tak ako to predpokladá ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti.
Splnenie najprísnejších sankcií dlhovej brzdy by spôsobilo, na druhej strane treba povedať, že to splnenie najprísnejších sankcií by spôsobilo neprimerané a z ekonomického pohľadu nevhodné utlmenie ekonomického rastu. Čiže tým chcem povedať, že vyrovnaný rozpočet v takto krátkej dobe by bol veľmi nevhodný a s príliš veľkým negatívnym vplyvom na životnú úroveň obyvateľstva. A preto riešenie aktuálnej situácie nie je len nejaké formálne splnenie platných pravidiel, prípadne ich obchádzanie, ale ich primeraná úprava v podobe schválnej navrhnutej novely ústavného zákona, aby sme aktualizovali teda jednak aj výdavkové limity, aj dlhovú brzdu. Je dôležité, aby dlhová brzda bola kredibilná, a teda reflektovala aktuálny stav verejných financií a ekonomický vývoj.
No a piata oblasť našich výčitiek voči tomuto návrhu zákona je situácia, ktorá sa momentálne nachádza na finančných troch a s ktorým teda súvisí financovanie dlhu, financovanie výdavkov štátu. Ak by Slovenská republika vstúpila do rozpočtového provizória, znamenalo by to, bude to znamenať negatívny signál pre finančné trhy. A to bude mať výrazne negatívny efekt na možnosť financovania štátneho dlhu. Tieto situácie, kedy vzrástli úroky na trhoch, je vidieť, že nie je jedno, aké deficity robia jednotlivé krajiny. Mali sme možnosť v nedávnej histórii vidieť príklad, ako trhy reagujú na hospodárenie vlády. Britskí bankári mali pred zhruba dvoma mesiacmi aj plné ruky práce, keď britská libra sa prepadla na historické minimá a dlhopisový trh sa vymkol spod kontroly. Bank of England nemala inú možnosť ako intervenovať na trhu a nakupovať štátne dlhopisy. V jeden deň dokonca libra padla až o 5 % voči doláru. Aj po stabilizácii sa zaknihovala pokles o 7 % v priebehu dvoch dní. Na devízovom trhu takto zvyknú padať meny rozvojových krajín, nie mena piatej najväčšej ekonomiky sveta. Tieto prudké pohyby boli neskôr vysvetľované aj ako reakcia na ohlásenie nižších daní zo strany britskej vlády, ktoré zvýšia deficit verejných financií, či neočakávaný vysoký deficit bežného účtu, ktoré bolo 8,3 % HDP. Nepriaznivá situácia na takých trhoch a následná reakcia na predstavenie návrhu rozpočtu dokázala v priebehu dvoch týždňoch vymeniť vo Veľkej Británii vládu.
Na Slovensku síce vlastnú menu nemáme, avšak stále si musíme na trhoch peniaze požičiavať. Kvôli nárastu úrokov na 4 % stúpnu nám úrokové nálady až dvojnásobne. Takýto prudký nárast nákladov znamená vyššiu citlivosť na deficit. Problém s financovaním bude znamenať tlak na šetrenie, respektíve na vyššie dane, čo bude mať zase nepriaznivý efekt na obyvateľstvo. Otázkou zostáva, ako sa plánuje vláda, respektíve ministerstvo vysporiada s touto situáciou a či máme vôbec pripravený nejaký náhradný plán, ako sa v budúcnosti s takouto situáciu budeme vôbec vedieť vysporiadať.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, predložený návrh rozpočtu z týchto dôvodov nemôžeme podporiť. Verím tomu, že pokiaľ bude schválené provizórium, tak bude štát vedieť zabezpečovať základné funkcie. A že v priebehu roka stále môže vláda rokovať so svojimi či už bývalým partnermi, alebo s ostatnými opozičnými stranami a nájsť nejaký kompromis na schválenie návrhu rozpočtu a potom to provizórium ukončiť.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Áno, ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Chcel by som pripomenúť členom kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu. Dnes o 13.15 h v našej zasadačke bude riadny výbor. Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pán navrhovateľ, Úrad pre verejné obstarávanie: Národná rada Slovenskej republiky odvolá predsedu úradu, ak nespĺňa podmienku, vykonáva funkciu nezlučiteľnú s funkciou predsedu, nevykonáva funkciu predsedu úradu dlhšie ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.
Protimonopolný úrad: Prezident Slovenskej republiky odvolá predsedu z funkcie, ak bol právoplatne rozhodnutím súdu odsúdený, bola právoplatne rozhodnutím súdu obmedzená jeho spôsobilosť, začal vykonávať funkciu alebo činnosť nezlučiteľnú s funkciou predsedu, vlastným zavinením, bla, bla, bla.
Štatistický úrad: Prezident Slovenskej republiky predsedu odvolá, len ak prestal spĺňať predpoklady, bol právoplatne odsúdený, bol právoplatne pozbavený spôsobilosti.
Čiže pri týchto úradoch, ktoré patria medzi ostatné orgány štátnej správy, neexistuje možnosť bez udania dôvodu. Vy ste spomenuli tajné služby alebo členovia vlády; členovia vlády sú politická funkcia a tajné služby nepatria medzi ostatné orgány ústrednej štátnej správy. Ja som to porovnával s tými, ktoré tam patria.
A vy ste hovorili, že dnes neexistuje možnosť, ako odvolať šéfa NBÚ, ale nemyslím si, že je správne ho odvolať bez udania dôvodov. Ak si myslíte, že by tam mali byť nejaké ďalšie dôvody doplnené, nielen tie, ktoré tam dnes existujú, tak v takom prípade taká diskusia môže mať nejaké racio, ale myslím si, že bez udania dôvodu odvolať niekoho len tak, lebo sa nám to proste zachcelo, si myslím, že určite nie je správne.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ako to už navrhovateľ uviedol, máme tu na rokovanie návrh zákona, ktorého cieľom je, aby Národná rada mala možnosť odvolať riaditeľa Národného bezpečnostného úradu aj bez udania dôvodu. S tým, samozrejme, že pán navrhovateľ, aj v dôvodovej správe je to napísané, argumentuje sa tu spôsobom, akým bola tá legislatíva v roku 2019 zmenená. Bolo to urobené cez tú spoločnú správu. Bolo to, samozrejme, spravené spôsobom, ktorý je hodný kritiky, s tým, samozrejme, súhlasím, avšak treba tu zdôrazniť a zopakovať, že pre túto súčasnú koalíciu, aj keď tam bola súčasťou strana SaS, tak robili ste v podstate to isté. Veď stačí spomenúť napríklad zrušenie obedov zadarmo, ktoré bolo robené tiež cez spoločnú správu, nešlo to cez riadny legislatívny proces.
Ale dôležitejšie je povedať to, že, to, že ten proces bol zlý, to, že ten spôsob, akým bol prijatý tento zákon, neznamená, že samotný zákon je zlý. To podľa mňa je veľmi nesprávne, veľmi nesprávne povedať, pretože keď si to porovnáme s ostatnými orgánmi ústrednej štátnej správy, či už je to napríklad Úrad pre verejné obstarávanie, protimonopolný úrad, štatistický úrad, alebo v podstate všetko ostatné. Takisto tiež, ak sa odvolávajú predsedovia týchto úradov alebo prezidenti týchto úradov, tiež to musí byť vždy len za určitých dôvodov, nie nikdy bez udania dôvodu. Je to vlastne podľa mňa také vracanie sa do časov tzv. "našich ľudí", kedy príde nová vláda a tí si odvolajú nominantov predchádzajúcej vlády, dosadia si tam svojich ľudí a potom sa to takto ten kolotoč bude opakovať každé štyri roky dokola a dokola.
Vaša strana je dlhodobo predstaviteľom toho, že by mali byť na týchto úradoch rôzni odborníci, mali by byť transparentné výberové konania, výborové verejné vypočutia, a tento systém odvolávania ľudí len na základe toho, že sa zmenila koalícia, je podľa môjho názoru aj podľa, verím, že podľa názoru väčšiny poslancov tohto parlamentu veľmi zlý. A to, že sa ten zákon zmenil, aj keď pokútnym spôsobom, sme podľa mňa ten stav vylepšili, aby sa nestalo to, že nová vláda si súčasného riaditeľa alebo teda súčasného riaditeľa NBÚ vymenila len kvôli tomu, že tam chce dosadiť svojho vlastného človeka.
Ja by som očakával, pán navrhovateľ, že by ste povedali nejaký reálny dôvod, prečo ste tento návrh zákona predložili. Nemyslím si, že je to len kvôli tomu, že zrovna pri NBÚ vám to vadí, keď vám to nevadí pri tých ostatných orgánoch štátnej správy. Skôr si myslím, že tam niečo nebolo povedané, asi nejaká, asi nejaká animozita voči súčasného riaditeľovi, aj keď ja ako predseda výboru na kontrolu činnosti NBÚ si dovoľujem tvrdiť, že súčasný riaditeľ NBÚ patrí medzi najväčších odborníkov, ktorí riadia orgán štátnej správy.
A takisto vaši zástupcovia vo výbore, či už to bol pán poslanec Benčík, alebo pán poslanec Laurenčík, vždy hlasovali za uznesenia, ktoré na rokovaniach boli predložené. Nikdy neboli žiadne dôvody, pri ktorých by sme vyjadrovali nejakým spôsobom voči tomu pánovi riaditeľovi nedôveru. Myslím si, že návrh, súčasný stav, ako je dnes zavedený, je správny, nemali by sme sa vracať do systému "našich ľudí", preto navrhujem váš návrh zákona nepodporiť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Ja chcem zareagovať na ten úvod tohto prejavu, pretože pán poslanec Cmorej reagoval na tú výčitku z koaličného radu, že teda sa to používa na to pranie tých špinavých peňazí alebo na podporu nejakého terorizmu a podobne. Treba povedať, že my ako zákonodarcovia my nevieme zakázať kryptomeny, nevieme zabrániť ani ich zneužívaniu. My môžeme jediné čo ako štát spraviť, je, že vytvoríme k tomu patričnú legislatívu, ktorá na jednej strane pomôže ľuďom, ktorí chcú investovať, aby to bolo teda jednoduché a prehľadné, aby vedeli, čo majú robiť, ako to zdaňovať a podobne. A potom na druhej strane vieme zároveň tým aj zvýšiť nejaké daňové príjmy do štátnej kasy, pretože keď už budú ľudia vedieť správne zdaňovať a budú mať aj motiváciu, že to nebude zbytočne zaťažené nejakými zdravotnými odvodmi a podobne, tak potom, samozrejme, sa to odrazí aj pozitívne na našom štátnom rozpočte.
Čiže verím, že sa posunieme do tretieho tisícročia, že keď tak, ako to pán poslanec povedal, že keď to na ministerstve financií nejaká sekcia brzdila, tak sa v pléne nájde dostatok poslancov uvedomelých, ktorí si povedia, že treba niečo s tým robiť. A čo s tým treba robiť, to si môžeme povedať potom v druhom čítaní. Treba brať tento návrh tak, že je tu otvorená debata o zdaňovaní kryptomien a v druhom čítaní si potom môžeme povedať nejaké podrobnosti, čiže určite to treba podporiť.

Ja chcem ešte doplniť, lebo ani to nebolo, myslím, v tom prvom vystúpení, ani moje vystúpenie povedané, že ono to možno treba porovnať k výmene napríklad eura za dolár alebo za nejakú inú menu. Tam tiež nemusíte platiť nejaké dane, čiže nemá zmysel to robiť ani v prípade, že chcete vymeniť jednu krypto menu za druhú krypto menu a hlavne, keď to robíte s cieľom teda kopírovania nejakej trhovej kapitalizácie, kde vlastne chcete si tie peniaze zhodnocovať a nie robiť nejaké špekulácie. Takže keď sa na to pozriete z tohto pohľadu, tak to dáva zmysel a verím, že sa aj v koalícii nájde dostatočná podpora na to, aby sa to aspoň prerokovalo v druhom čítaní.