Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, ja, samozrejme, rešpektujem, že na svojej stoličke nie ste dlho a že migrácia je problém, ktorý tu už je nejaké dlhšie obdobie, preto ja teraz na vás nebudem útočiť, ale skôr budem naozaj snažiť sa konštruktívne zapojiť do debaty. A tiež by som vás chcel vyzvať možno aj do budúcnosti, môžete kľudne reagovať aj v rozprave, aby sme mohli na vás reagovať s faktickými poznámkami, aby to nebolo len také uzatvorené medzi poslancami.
Čo sa týka migrantov, my vieme, že to nie je žiadne prekvapenie, že dnes tí migranti prechádzajú cez územie Slovenskej republiky. Pamätáme si všetci situáciu ešte z minulého roka na jeseň, kedy bol aj zriadený ten tábor v Kútoch, a ja som si tiež vtedy dovolil interpelovať vtedajšieho ministra vnútra pána Mikulca.
A jedna z tých otázok sa týkala nejakých plánov ministerstva alebo Policajného zboru do budúcnosti, ako týmto veciam zabrániť. Odpoveď bola v zmysle, že sú pripravené štyri fázy s tým, že sa očakáva, už vlastne niekedy v decembri mi ministerstvo vnútra odpovedalo, že sa očakáva zvýšenie migrácie v jarných a letných mesiacoch. Čiže už ministerstvo vnútra vedelo, že niečo takéto príde. A sú pripravené štyri fázy podľa toho, aká veľká tá migrácia bude. Tá prvá fáza znamená, že tu budú nejaké zvýšené kontroly na hraniciach, a tá posledná, štvrtá fáza pri tej väčšej migrácii bude znamenať, že sa uzatvoria hranice, resp. obnovia sa hraničné kontroly.
No, moja prvá otázka je teda, v akej fáze sa momentálne nachádzame, keďže ministerstvo má tieto plány pripravené, a teda v akej fáze sa nachádzame a zároveň teda aké sú prijaté opatrenia na to, aby sme sa snažili zvládať túto situáciu. Ak sa zavrú hranice na našich, s našimi západnými susedmi, teda ak ich znovu zavrú susedia z Českej republiky a z Rakúska, tak... a cez Slovensko budú naďalej títo migranti sa pohybovať, tak vieme veľmi dobre, čo sa stane. Stane sa to, že budú sa tu dlhšie zhromažďovať na území Slovenskej republiky. Štát pripravuje v Malackách v priestoroch hasičského záchranného zboru, v tomto areáli zriadenie tábora, kde sa títo ľudia budú, kde sa budú koncentrovať. Avšak z informácií, ktoré máme priamo od ministerstva vnútra, vôbec výber tohto miesta bolo určené na základe toho, že Malacky sa nachádzajú na migračnej trase, takisto ako Kúty, to znamená, že sú v blízkosti hraníc. A teda my vlastne chceme, alebo štát chce umožniť týmto migrantom, aby sa potom naďalej mohli pohybovať ďalej, aby skúšali nelegálnym spôsobom prekračovať hranice do Českej republiky alebo do Rakúska.
No, v podstate ono to znamená len to, že štát sa pasívnym spôsobom podieľa na pašovaní týchto migrantov. Samé zložky označujú týchto migrantov za nelegálnych. To znamená, že všetci si uvedomujú, že títo migranti vstupujú na územie Slovenskej republiky alebo na územie Európskej únie v rozpore s medzinárodným právom, nemajú na to žiadne právo, aby sem mohli, mohli prísť. A predsa štát nemôže robiť to, že tých migrantov bez toho, aby boli urobené nejaké iné úkony ich jednoducho len umiestni v blízkosti hraníc. A potom ešte, samozrejme, nejaké iné organizácie im pomáhajú nelegálnym spôsobom prekračovať zelenú hranicu, aby mohli pokračovať do štátov, kam sa snažia, samozrejme, dostať.
Nikto z nás nemá podľa mňa pochybnosť o tom, že títo ľudia v skutočnosti neutekajú pred vojnou, pretože by ste predsa neutekali 4-tisíc kilometrov ďaleko, neutekali by len muži, a predsa v prvej bezpečnej krajine by ste požiadali o azyl. A keby títo ľudia hľadali v skutočnosti len dočasné útočisko, tak by predsa sa nesťahovali do krajín Európskej únie, ale prišli by sem len na obdobie, kedy teda v krajine sa nachádza nejaké riziko alebo vojna a potom by sa predsa snažili vrátiť naspäť. Na základe týchto indícií nemá nikto pochybnosť o tom, že sú to ekonomickí migranti, títo ľudia tu len hľadajú nové, nejaké lepšie sociálne, ekonomické zabezpečenie.
No a ako sa na to pozerá Európska únia? Riešenie Európskej únie – povinné rozdeľovanie migrantov. A pritom presne naopak by to malo byť, účinné uzatvorenie hraníc a vytvoriť systém vyhosťovania nelegálnych migrantov, pretože aj podľa nášho zákona o pobyte cudzincov, ktorý máme v súčasnosti platný, ktorý hovorí o administratívnom vyhostení, nezabraňuje tomu, aby sme už dnes mohli týchto migrantov vyhostiť, pretože neexistujú žiadne prekážky v našej legislatíve, aby sme tak mohli urobiť. Pretože nejaký vojnový konflikt alebo občianska vojna, alebo nejaké údajné takéto konflikty, ktoré si títo migranti častokrát vymýšľajú, pretože odchádzajú z bezpečných krajín, nie sú dôvodom na to, aby nebolo možné týchto migrantov vyhostiť.
Čiže, pán minister, ešte raz. Rešpektujem to, že ste tu nový, že nie vy ste pripravovali tieto plány, nie vy ste pripravovali zriadenie tábora v Malackách, ale keďže ste momentálne na stoličke, chceme od vás právoplatne a občania Slovenskej republiky chceme od vás vedieť, akým spôsobom štát a ministerstvo vnútra pristúpi k tomuto riešeniu, ako zabezpečíme bezpečnosť obyvateľov Slovenskej republiky a teda kedy a na akej úrovni by tá migrácia musela byť, aby muselo byť pristúpené podľa toho plánu, ktorý má vypracované ministerstvo vnútra alebo Policajný zbor, k obnoveniu hraničných kontrol.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, ďakujem za reakcie.
Pán Viskupič, pán poslanec Viskupič, vy ste hovorili, že to je strednodobá priorita, že to je pripravené pre ďalšiu garnitúru, že to treba zaktualizovať. Ale veď mohlo sa to kľudne schváliť s tým pozmeňujúcim návrhom a tak, ako je to pripravené, a potom sa to kľudne mohlo zaktualizovať, bolo by to oveľa jednoduchšie. A podľa mňa tu chýbala len odvaha dať o tom hlasovať, pretože nič iné, nič iné to nebolo, už to bolo pripravené, už stačilo len to hlasovanie. Neviem, prečo sa to stále odkladalo.
A vy, pán poslanec Muňko, ste hovorili, že, že by to neprešlo. No ale to nevieme, či by to neprešlo, teraz vieme určite, že to nebude, lebo je to preč. Ale aj budúca vláda si podľa mňa uvedomuje alebo musí si uvedomiť, alebo poslanci, ktorí si myslia, že budú v budúcej vláde, že oni tú výnimku budú mať tiež iba dva roky. A po tých dvoch rokoch takisto budú musieť pripraviť vyrovnaný štátny rozpočet, pretože nebudú schopní zmeniť zadlženie Slovenskej republiky. A podľa mňa keby sa tu otvorila diskusia, tak by tu bola vôľa nejakým spôsobom aktualizovať tento rozpoč... pardon, tento ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, pretože nikto v budúcnosti nechce prísť do tejto situácie, v ktorej je aj súčasná vláda, pripravovať vyrovnaný štátny rozpočet v týchto ekonomických časoch. A, bohužiaľ, dnes už o tom hlasovať nebudeme, a tým pádom to naozaj zostáva potom na budúcu vládu.

Ďakujem, pán predseda, za slovo.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády, ja nebudem veľmi dlho rozprávať. Ja som mal vlastne pripravené nejaké otázky na pána ministra financií, pána Horvátha, ktorý pred chvíľkou odišiel, tak dúfam, že bude počúvať. Prípadne, že by tie otázky mohol zodpovedať pán predseda vlády Ódor, keďže sú to veci, ktoré sa týkajú priorít vlády. Posledné dni, posledné týždne vlastne od vymenovania novej vlády sa veľmi veľa v médiách, na tlačových konferenciách rozprávalo o dlhodobej udržateľnosti verejných financií a o tom, že tie financie sú naozaj vo veľmi zlom stave. A tá debata sa uberala podľa mňa trošku zlým smerom, lebo sa tu vlastne obviňovali, kto môže za to, že máme tie financie v zlom vstave a kedy vlastne boli najhoršie, a to je podľa mňa v podstate viac-menej zbytočné, takáto diskusia, hľadať teraz nejakých vinníkov. Treba hľadať riešenia, ako to, samozrejme, zmeniť, aby sme tie verejné financie dostali na tú správnu cestu toho ozdravenia, aj ten ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dostali do pásma, kedy vieme, že v budúcnosti nám nehrozí nejaký kolaps.
O dlhodobej udržateľnosti alebo o potrebe novelizácie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti sa tu hovorí od začiatku tohto volebného obdobia. Niekedy v septembri v roku 2020 bolo také prvé stretnutie na pôde Národnej banky Slovenska, kde sa začal koncipovať tento nový zákon alebo novela tohto zákona. Prešlo to cez prvé čítanie v parlamente. V parlamente bol pripravený aj pozmeňujúci návrh, ktorý mal zaviesť aj výdavkové limity, mal zosúladiť tie limity s dlhovou brzdou. Mali sme prejsť na čistý dlh. Nejaké ďalšie veci, ktoré mohli posunúť Slovensko alebo verejné financie Slovenskej republiky na správnu cestu. Bohužiaľ, táto diskusia, to hlasovanie sa odkladalo na každú ďalšiu a ďalšiu schôdzu až sme prišli do momentu, že máme dnes poslednú schôdzu a poslednú možnosť niečo v tejto veci urobiť. Síce máme výdavkové limity zakomponované v neústavnom zákone o rozpočtových pravidlách verejnej, rozpočtových pravidlách verejnej správy, ale nemáme zosúladené tieto výdavky s dlhovou brzdou a dnes sme teda v situácii, kedy prikazuje tento ústavný zákon vláde, pokiaľ nebude vyjadrená dôvera, pripraviť rozpočet, ktorý nebude mať schodok, teda vyrovnaný štátny rozpočet, prípadne prebytkový.
Mrzí ma to, že pán minister financií Horváth 12. júna 2023, teda pred pár dňami, takisto požiadal predsedu Národnej rady o presunutie vládneho návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti (tlač 265) do návrhu programu nasledujúcej schôdze. To znamená, že pán minister vlastne navrhol úplne vyradiť zo súčasného volebného obdobia rozpravu, diskusiu a posledné hlasovanie o možnosti novelizovať ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Priznám sa, že ma to veľmi prekvapilo, pretože ja som počúval tie vyjadrenia aj pána premiéra, aj pána ministra financií na túto tému a vnímal som to tak, že to bude snaha tento otvorený zákon, táto novela ústavného zákona, v parlamente minimálne dať cez hlasovanie. Ono možnože by to neprešlo, ale tá šanca a vôbec možnosť rokovať ešte s poslaneckými klubmi tu bola a mohli sme ešte na tejto júnovej schôdzi urobiť posledné hlasovanie. A minimálne malá šanca bola, že by to mohlo prejsť a mohli sme sa vyhnúť tej situácie aj s tým vyrovnaným štátnym rozpočtom, aj o tom, že vláda vo svojom programovom vyhlásení vlády píše v tomto dokumente iba o nejakom pláne na ozdravenie. Píše o tom, že táto vláda chce zmeniť sankčné pásma, súvisiaci systém sankcií naviaže na ukazovatele čistého dlhu, ukotví základné rámce výdavkových limitov v ústavnom zákone. Avšak ja sa teda pýtam, pán minister alebo pán predseda vlády, prečo ste tak neurobili, keď sme ešte na tejto schôdzi a prečo ste navrhli odloženie na ďalšiu schôdzu, a teda vyhodiť ho úplne z tohto volebného obdobia.
Moja druhá otázka sa týka prípravy rozpočtu. Tento spomínaný ústavný zákon hovorí, že pokiaľ sme teda prekročili to posledné pásmo, že vláda nesmie predložiť Národnej rade návrh rozpočtu verejnej správy s rozpočtovým schodkom. To znamená, že rozpočet musí byť buď vyrovnaný, alebo musí byť prebytkový. A priznám sa, že nie je mi úplne jasné ako vlastne vláda chce tieto veci postupovať, pretože v programovom vyhlásení vlády sa síce píše o niečom o, sa niečo píše o pláne na konsolidáciu, o zodpovednom rozpočte, avšak nevidím tam nič, žiadnu informáciu o tom, čo sa vlastne plánuje spraviť. Pretože v dnešnej situácii pripraviť vyrovnaný rozpočet, minúť kapacity ministerstva financií a ostatných ministerstiev na to, aby sa pripravil zbytočný a škodlivý rozpočet, je podľa mňa absolútne nesprávne. Síce ústavný zákon hovorí, že takýto zákon nemôže byť predložený, avšak nič nehovorí o tom, že Národná rada nemôže schváliť štátny rozpočet, ktorý bude mať schodok. Iba hovorí o tom, že nesmie byť takýto zákon predložený.
Ja si uvedomujem, že nová vláda, ktorá príde niekedy v októbri, v novembri tohto roku, možnože sa nestihne prijať dôvera, možnože nebude prerokované ešte programové vyhlásenie vlády, v tom prípade ja si myslím, že by bolo lepšie rozpočtové provizóriu ako schváliť vyrovnaný štátny rozpočet. Ale myslím si, že existuje možnosť, ako pripraviť taký rozpočet, aký Slovensko potrebuje, ktorý neuškodí, a zároveň aj zabezpečiť to, aby bol tento ústavný zákon vybavený, teda aby nebol obídený. A chcem teda vedieť od pána ministra financií, že či teda taký plán existuje, akým spôsobom chce vláda tieto veci postupovať. A ja osobne si myslím, že taká vec existuje a veľmi rád, samozrejme, tú informáciu poskytnem. Budem rád, keď prejdeme k takému návrhu, ktorý pomôže obyvateľom Slovenskej republiky a neublíži našej ekonomike.
No a posledná taká poznámka. Ja som si prečítal vaše programové vyhlásenie vlády. Vy tam veľa píšete o plánoch. Plány na postupné ozdravenie, plány na konsolidáciu, plány pre daňový mix a tak ďalej a tak ďalej. Ono to je, samozrejme, veľmi dôležité mať plány, avšak bolo by veľmi nešťastné, keby tie plány skončili len v nejakom šuflíku a nová vláda si tie plány nevytiahne. Ja vás chcem vyzvať k tomu, vy máte možnosti síce nie predkladať do Národnej rady zákony, ale vy môžete kľudne prijímať optimalizáciu výdavkov, môžete urobiť zmeny týkajúce sa štruktúry výdavkov, môžete tu robiť veci, ktoré sa týkajú štátnych zamestnancov, a ja vás chcem vyzvať k tomu, aby ste do septembra alebo do októbra, kým tu budete, takéto zmeny aj zrealizovali, a teda nielen robili nejaké plány, aby ste aj tej novej vláde, novému parlamentu ukázali, že tá cesta existuje a že tou cestou sa aj viete vy ako vláda vydať.
No nebudem už viacej hovoriť, už nemám ani veľa času. Chcel by som vás teda poprosiť za zodpovedanie týchto otázok a verím teda, že sa vám podarí prijať také opatrenia, ktoré pomôžu obyvateľom Slovenskej republiky, a keďže držím palce Slovenskej republike, tak držím palce, aby sa vám to podarilo.
Ďakujem pekne za pozornosť.

109.
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

45(2)
Pán predseda, ja si len dovolím pripomenúť členom výboru na kontrolu činnosti NBÚ, dnes o 13.00 h v našej zasadačke budeme mať výbor. Ďakujem pekne.

(Prestávka.)

Ďakujem za slovo.
Pani poslankyňa, priznám sa, že trošku som prekvapený z toho, akým spôsobom sa táto rozprava vyvinula, že ste kritizovali pána ministra, lebo v minulosti, keď tu boli podobné alebo iné návrhy zákonov, ktoré riešili tieto páry osôb rovnakého pohlavia, tak tam sa ten parlament polarizoval jednoznačne, proste tá konzervatívna alebo konzervatívnejšia časť, tá liberálnejšia časť. A viac-menej v minulosti sme aj, myslím, že naposledy to bol pán Valášek, sme tie zákony proste odmietli, lebo momentálne také je nastavenie parlamentu. Ale teraz to vyzerá byť opačne, že ako keby, ako keby aj to liberálne, aj to konzervatívne spektrum s tým nesúhlasí. Veď ja som si tiež zachytil vyjadrenia tie konzervatívne, napríklad KBS-ky, ktorá to odmietla, verejný ochranca práv to odmietol, ale napríklad aj Inakosť, ktorá teda patrí medzi zástancov tejto skupiny, to tiež odmietla. Takže som teda prekvapený a teraz som zvedavý, akým spôsobom sa bude táto rozprava vyvíjať, resp. potom to hlasovanie. Každopádne za nás môžem povedať, že my to, samozrejme, nepodporíme, ani iné návrhy, ktoré by mali smerovať k tým, k tomu, aby sa osobám rovnakého pohlavia dávali nejaké väčšie práva, ako sú momentálne aj priznané.
Takže ďakujem pekne za váš príspevok.

Ďakujem, pán podpredseda. Ja si dovoľujem pripomenúť členom výboru na kontrolu činnosti národného bezpečnostného výboru, dnes 12.15 h máme mimoriadne zasadnutie. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán predkladateľ, ja som si dovolil prihlásiť sa k tomuto návrhu do rozpravy z jedného jednoduchého dôvodu, pretože myslím si, že debata o tom, či by sme mali, alebo nemali motivovať voličov, aby sa zúčastnili volieb, aby zvýšili účasť, je podľa mňa veľmi legitímna, aj keď, samozrejme, vystavuje to viaceré otázky, prečo len pri voľbách do Národnej rady, prečo 500 eur, prečo nie nejaká iná suma.
Ale ja súhlasím s tým, že demokracia by naozaj mala byť o rozhodovaní väčšiny a mali by to byť teda dve väčšiny, tak ako v Národnej rade. Najprv by mala byť prítomná nadpolovičná väčšina a tá väčšina potom rozhodne ďalšou väčšinou o tom, či chce, alebo nechce nejaký zákon schváliť. Takisto aj vo voľbách by sme mali chcieť, aby sa najprv zúčastnila väčšina ľudí, a potom tá väčšina rozhodla ďalšou väčšinou o tom, či niektoré strany sa teda dostanú, niektoré strany sa nedostanú do Národnej rady.
Avšak na čom sa pravdepodobne nezhodneme, je, akým spôsobom by tá motivácia mala byť spravená, pretože existujú dve motivácie, a to je buď motivácia medom, alebo motivácia bičom.
A ja keď som si urobil také porovnanie s niektorými inými krajinami Európskej únie, ako oni motivujú občanov svojich voličov zúčastniť sa vo voľbách, tak, priznám sa, že našiel som len motiváciu bičom. A konkrétne napríklad Belgicko... Belgicko, Luxembursko, Grécko a Cyprus, to sú krajiny Európskej únie, v ktorých je volebná účasť povinná. A napríklad v Belgicku je volebná účasť povinná od roku tisíc deväť... 1893. Belgičan, ktorý sa bez ospravedlnenia nedostaví k voľbám, a to je jedno, či národné, alebo európske, čelí pokute 25 až 50 eur. Ak sa k voľbám nedostaví viackrát, pokuta môže narásť až do výšky 125 eur. Ak volič neodvolí štyrikrát v priebehu 15 rokov, môže mu byť uprené volebné právo na 10 rokov. Počas tohto obdobia navyše nemôže postupovať na vyššie miesta v štátnej správe a nemôže byť ani nikde nominovaný. Napriek tomu, že Belgicko reálne postihujú... postihuje chronických voličov v skutočnosti teda len minimálne, tak volebná účasť v rôznych voľbách v Belgicku dosahuje až 90 %.
Postihy hrozia už od roku 1924 aj Luxemburčanom, ktorí sa nedostavia k voľbám, obyvatelia Luxemburska majú podľa zákona zaplatiť za neospravedlnenú neúčasť 100 až 250 eur. V prípade ďalšej neúčasti v nasledujúcich piatich rokoch môžu zaplatiť až tisíc euro. No Luxemburčanom hrozia pokuty zrejme... zrejme to platí, pretože ich chodí k voľbám stabilne okolo 88 - 90 %. Napríklad v roku 2004 ich prišli dokonca 91,35 %. V Grécku zase nevoličom hrozí pokuta, teda nehrozí im pokuta, ale môžu čeliť problémom pri vydávaní pasu alebo vodičského preukazu.
No a ja osobne si myslím, že aj na Slovensku by takáto motivácia určite pomohla. To znamená, že napríklad jedenkrát sa nezúčastníš volieb, jedenkrát sa nezúčastní volieb, tak v poriadku, nič. Druhýkrát sa nezúčastníš volieb, bez ospravedlnenia dostaneš pokutu. Tretíkrát sa nedostavíš do volieb, tak možnože stratíš právo voliť na najbližších ix rokov, podľa toho sa, ako sa to, samozrejme, stanoví.
Čiže podľa mňa je legitímne baviť sa o tom, akým spôsobom zvýšime motiváciu, aby občania Slovenskej republiky išli voliť, ale nemyslím si, že by sme to mali robiť spôsobom, ktorý zaťaží verejné financie neúmerným spôsobom. Navyše voľby do Národnej rady sa môžu konať aj viac ako jedenkrát za štyri roky. Ak by boli predčasné voľby, môžu sa konať aj po jednom roku, ako sme to mali možnosť vidieť v iných krajinách, kedy vláda bola nestabilná. Takže takéto, takéto návrhy nie sú v Národnej rady v Národnej rade priechodné, ale verím tomu, že sa minimálne otvorí tá debata a nájdeme možno iný spôsob, ako to robia iné moderné západné európske krajiny. A jednoducho tí, ktorí sa volieb nebudú riadne zúčastňovať, proste štát nejakým spôsobom potrestá.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Od existencie, od vzniku existencie našej strany sa snažíme o to, aby sa na Slovensku konalo referendum, kde sa opýtame občanov Slovenskej republiky, či teda súhlasia, alebo nesúhlasia s tým, aby Slovenská republika bola súčasťou Severoatlantickej aliancie, a dokonca sme také uznesenie predložili aj tu v Národnej rade toto volebné obdobie. Žiaľ, Národná rada to neschválila, takže nielenže sme sa neopýtali občanov, či súhlasia, aby sme vstúpili, ale zákonodarci nechcú ani schváliť to, aby sme sa opýtali teda, či súhlasia s tým, aby sme zostali členom. A my sme teda navrhli jednak uznesenie, ktoré predložili moji kolegovia poslanci, kde vyjadrujeme vôľu Národnej rady, aby sme, aby Slovenská republika vystúpila zo Severoatlantickej aliancie, a zároveň dávam do pozornosti aj návrh novely ústavného zákona o vojne a vojnovom stave a ďalších mimoriadnych situáciách, kde sme tiež predložili zákon, v ktorom, podľa ktorého bude môcť prezidentka Slovenskej republiky vyhlásiť vojnu iba v prípade, keď bude Slovenská republika priamo napadnutá alebo bude teda hroziť napadnutie Slovenskej republiky nejakým agresorom, a nie preto, že bola napadnutá nejaká iná krajina, v ktorej sme v nejakom zväzku len preto, že si to niekto želá.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Na súčasnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky sme rokovali o návrhu zákona, aby na základných školách boli povinne tri hodiny telesnej výchovy, teda aby sa nejakým spôsobom podporovala, podporoval zdravý pohyb našich detí, aby sa v budúcnosti nerozvinuli nejaké zdravotné problémy. A naozaj cieľom každej spoločnosti by malo byť budovanie zdravých členov a podpora rozvoja športu a zdravého stravovania, avšak existenčný, existujúci zákon o ochrane prírody, tak ako bol novelizovaný, je priamo v rozpore s touto filozofiou.
Pobyt v prírode a chôdza ako najprirodzenejší a najzdravší spôsob pohybu patria medzi najlepšie spôsoby relaxu a budovania si zdravej imunity, preto cieľom štátu by mala byť podpora a motivácia, aby si občania ako miesto relaxu alebo aj dovolenky zvolili krásnu a bohatú prírodu Slovenskej republiky. Slovensko má obrovské množstvo turisticky atraktívnych prírodných prostredí, kde je veľa krásnych miest na malom území, lyžiarske strediská, v blízkom okolí hrady i tradičné dediny.
Vyberanie povinného vstupného je presným opakom toho, čo by mal štát robiť. Vyplýva to aj z ankiet, ktoré realizovali viaceré médiá, kde sa 75 – 80 % opýtaných vyjadrilo, že nie sú ochotní platiť za vstup do slovenskej prírody. Preto sa navrhuje novela zákona o ochrane prírody a krajiny a ponecháva sa iba možnosť vyberania vstupného za vjazd motorových alebo iných vozidiel. Nič nebráni organizáciám ochrany prírody vyberať dobrovoľné vstupné, v ktorom môžu pokrývať napríklad aj poistenie, čím zvýšia motiváciu návštevníkov dobrovoľné – dobrovoľné – vstupné zaplatiť. Očakávať však, že každý jeden návštevník, najmä dôchodcovia alebo rodiny s deťmi budú ochotní alebo vôbec schopní platiť povinné vstupné, je absolútny nezmysel. Reálnym výsledkom by bolo len zníženie návštevnosti v národných parkoch a obmedzenia zdravého pohybu, čo môže mať za následok zvýšenú chorobnosť obyvateľov Slovenskej republiky.
Nikto, ani štát, nemá právo uzurpovať si naše spoločné bohatstvo, ku ktorému slovenská príroda jednoznačne patrí, a preto vyzývam všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby posunuli návrh novely zákona do druhého čítania.
Ďakujem pekne za pozornosť.