Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán predseda.
V zmysle § 35 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku ako poverený člen poslaneckého klubu Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko si tiež dovolím informovať o stanovisku nášho poslaneckého klubu k tomuto hlasovaniu.
Občanom Slovenskej republiky bolo odopreté právo odvolať svojich reprezentantov v Národnej rade Slovenskej republiky. Šesťstotisíc ľudí sa podpísalo pod referendum na vyhlásenie predčasných parlamentných volieb a splnili požiadavku, ktoré, ktorú im kládla Ústava Slovenskej republiky. Jediný formálny nedostatok, ktorý označil vo svojom rozhodnutí Ústavný súd, a teda kodifikovanú existenciu odvolateľnosti parlamentu môžeme odstrániť práve my zákonodarcovia a poslanci a poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky. Náš poslanecký klub podporuje obidva návrhy novely ústavy, ktoré sa týkajú zavedenia tohto inštitútu, o ktorom sa bude hlasovať práve o pár minút. Rovnako vyzývam aj všetkých poslancov Národnej rady, aby urobili rovnako a ukázali, že si vážia prvky priamej demokracie a rešpektujú vôľu ľudí.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo aj za faktickú poznámku. Ešte by som teda doplnil jednu vec, lebo ono sa to, aj pre štát je to, samozrejme, výhodnejšie. Pretože v tej preventívnej reštrukturalizácii, teda keď je aj väčšia šanca na záchranu toho podniku, tí samotní veritelia budú mať, v prípade, že to bude daňovo uznateľný výdavok, väčšiu motiváciu odpustiť väčšiu časť teda svojho, teda toho dlhu. A teda bude menšia časť toho dlhu potom uznaná ako daňový výdavok. A v prípade, že by došlo teda už k tej samotnej reštrukturalizácii, teda podľa zákona 7/2005, tak aj tá platobná schopnosť toho dlžníka bude oveľa menšia, aj oveľa menej bude teda, budú splnené tie nároky tých veliteľov, a teda oveľa väčšia časť tých pohľadávok budú daňovo odpísateľnými výdavkami a v konečnom dôsledku to pre štát spôsobí, teda z hľadiska príjmov do štátneho rozpočtu, väčší výpadok, čiže aj z pohľadu štátneho rozpočtu je to niečo, čo by sme mali prijať, pretože to bude mať na štátny rozpočet pozitívny efekt. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pani ministerka, tomuto návrhu zákona, ktorý predstavila pani ministerka spravodlivosti, sa nedá veľa vytknúť, je to naozaj dobrý návrh zákona, zaslúži si rokovanie v druhom čítaní. Aj cieľ zákona privítajú asi, či už samotní podnikatelia, alebo veritelia, teda riešenie situácie podnikateľov, ktorým hrozí úpadok z dôvodu, že sa dostali do platobnej neschopnosti v tzv. preventívnom konaní. Tento zákon však podľa aj môjho názoru, aj podľa teda názoru iných organizácií alebo iných odborníkov bude bezzubý, pokiaľ sa nebude novelizovať aj zákon o dani z príjmov. On novelizuje osem ďalších zákonov, okrem teda toho samotného zákonu, ktorý je teda nový. Je tam ďalších osem novelizácii, avšak chýba tam teda, ako som spomenul, novela zákona o dani z príjmov a skúsim to aj vysvetliť na konkrétnom príklade, prečo bude potrebné túto novelu dopracovať, aby naozaj ten zákon v praxi bol vykonateľný a dával aj pre tých veriteľov zmysel.
Teraz vlastne v tomto súčasnom znení v § 35 ods. 2 sa hovorí o reštrukturalizačných opatreniach, kde v bode A je napísané, že reštrukturalizácia záväzkov dlžníka voči dotknutým veriteľom, najmä odklad ich splatnosti alebo ich čiastočne odpustenie, ich zabezpečenie alebo úprava ich zabezpečenia, alebo ich uspokojenie inak ako peniazmi. A skúsim to teda povedať na konkrétnom príklade. V prípade, že ste dodali nejakému podniku napríklad nejaké služby alebo tovar v hodnote, dajme tomu, 5-tisíc eur a kvôli tomu, že podnik sa dostal do finančných ťažkostí, váš, vaša vlastne táto požiadavka nebola splnená, tak v tomto návrhu zákona vlastne dôjde teda k preventívnej reštrukturalizácii a vy počas toho samotného procesu odpustíte napríklad čas toho samotného dlhu, avšak nemá to žiadne daňové efekty, čo sa týka napríklad nejakého odpisovania podobne.
V súčasnom znení zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý je v súčasnosti platný od roku 2005, ak pri, ak výsledkom právoplatného uznesenia súdu je, že konkurzné konanie skončilo zrušením konkurzu po splnení konečného rozvrhového výťažku a pohľadávka daňového subjektu nebola uhradená vôbec alebo bola z nej uhradené iba časť, daňovník celú hodnotu pohľadávky alebo jej neuhradenú časť odpíše, čo bude zároveň daňovo uznaným nákladom podľa § 19 ods. 2 písm. h) bod 2 zákona o dani z príjmov. To znamená, že pokiaľ ste teda veriteľom, napríklad pohľadávky vo výške 5-tisíc eur, otázka je, že akú budete mať motiváciu odpustiť napríklad časť toho dlhu v tejto preventívnej reštrukturalizácii, keď vlastne následne zákon o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý je v súčasnosti platný, ktorý nerieši preventívnu reštrukturalizáciu, ale už reštrukturalizáciu alebo konkurz ako taký, tak tam vám zákon o dani z príjmov umožňuje si tú nesplatenú časť vašej pohľadávky odpísať ako daňovo uznaní náklad.
A budem teraz konkrétnejší, § 595 z roku 2003 Z. z. zákona o dani z príjmov v časti daňové výdavky v § 19 ods. 2, daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú, v bode h) je napísané, že výdavok do výšku odpisu nadobudnutej hodnoty pohľadávky, ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov vrátane istiny nesplateného úveru daňovníka, ktorý vykonáva obchodnú činnosť spočívajúcu v poskytovaní spotrebiteľských úverov, ako aj neuhradenej časti vrátane úroku z omeškania a poplatkov z omeškania iných služieb a tak ďalej a tak ďalej. A potom bod 2 hovorí, a to vyplýva, ak to vyplýva z výsledku konkurzného konania reštrukturalizácie, reštrukturalizačného konania alebo výsledku oddlženia splátkovým kalendárom.
A takisto v § 20 rezervy a opravné položky v ods. 2. Opravnými položkami, ktorých tvorba je daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. f), za podmienok ustanovených týmto zákonom sú opravné položky k... A v písmene c) sa píše, pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní a v pohľadávkach voči dlžníkom, ktorí boli, sú tam určený splátkový kalendár. Tento zákon teda neumožňuje daňovo uznateľné odpisovanie pohľadávok a bez úpravy daňových predpisov veritelia budú mať naďalej povinnosť odvádzať štátu daň z pôvodnej výšky pohľadávky, ako keby svojmu dlžníkovi finančnú úľavu vôbec neposkytli. Tento nedostatok pravdepodobne povedie, ako som už spomenul, k nižšej ochote veriteľov podieľať sa na ozdravovaní podniku dlžníka, aby bolo o preventívnu reštrukturalizáciu záujem, je treba upraviť daňové predpisy tak, aby na základe preventívnej reštrukturalizácie dlžníka vznikla možnosť urobiť daňovo uznateľné odpisy pohľadávok a to už od potvrdenia plánu. Dlžník by mal byť oslobodený od dani z príjmu v časti záväzku, ktorý sa potvrdením plánu odpúšťa, resp. uznáva veriteľmi za nevymáhateľný.
Už v súčasnosti existuje v zákone o dani z príjmov úprava, ktorá reflektuje tieto požiadavky, tak ako som spomenul. Na základe riadne vykonanej a súdom potvrdenej preventívnej reštrukturalizácie by malo teda dôjsť k daňovému oslobodeniu, odpustenia záväzku na strane dlžníka a prislúchajúci odpis pohľadávky na strane veriteľa by mal byť daňovým výdavkom. V opačnom prípade bude prakticky, prakticky využitie inštitútu preventívnej reštrukturalizácie minimálne, či dokonca žiadne. Keďže veriteľ uprednostní odpustenie pohľadávky až pri úpadku dlžníka práve z dôvodu menších negatívnych finančných dopadov na samotného veriteľa.
Návrhom, ktorý teda ja predkladám, je dopracovať príslušné úpravy a prijať ich súčasne s celým balíkom zmien. Teda novela zákona o dani z príjmov ako bežne uplatňované opatrenie v preventívnej reštrukturalizácii sa teda očakáva odpustenie časti pohľadávky alebo uznanie časti pohľadávky za nevymáhateľnú. Vzhľadom na túto skutočnosť je potrebné doriešiť daňové aspekty preventívnej reštrukturalizácie, t. j. príslušných predpisov zohľadniť odpisovanie pohľadávok, resp. časti pohľadávok.
Keďže tento uvedený zákon bude mať zásadný vplyv na vzťahy medzi veriteľmi, tak teda konkrétne sú to dve zmeny, ktoré by sa mali prijať. Na základe preventívnej reštrukturalizácie dlžníka vznikla možnosť urobiť daňovo uznateľné odpisy už od potvrdenia plánu a dlžník bol oslobodený od dane z príjmu v časti záväzku, ktorý sa potvrdením plánu odpúšťa, resp. uznáva veriteľnosť za nevymáhateľný.
Ja teda nenavrhujem, aby sme navrhli tento zákona vrátiť navrhovateľovi na prepracovanie. Ale bol by som veľmi rád, keby tu vznikla nejaká debata medzi prvým a druhým čítaním o tom, že je naozaj veľmi potrebné túto ďalšiu novelu prijať, buď už pozmeňovacím návrhom cez výbor, alebo potom cez plénum to schváliť spolu ako balík, aby tento zákon bol naozaj vykonateľný, aby pomohol podnikom riešiť ich finančné problémy.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán podpredseda, že nemusíme čakať do utorka ešte po bodoch pani ministerky spravodlivosti.
Ja som si ešte donedávna myslel, že asi by sme ťažko hľadali nejakého poslanca alebo poslankyňu, ktorý by verejne povedal, že on odmieta referendum ako také alebo že si myslí, že by ľudia nemali mať právo rozhodnúť aj o tom, či súhlasia s vládou alebo so svojím parlamentom, a až keď som tu nepočul pána poslanca Benčíka, ktorý k podobnému návrhu zákona verejne vystúpil, že podľa neho by referendum nemalo byť vôbec, že to vlastne by malo úplne zmiznúť z našej ústavy. Ale myslím si, že drvivá väčšina poslancov, ktorá tu v parlamente je, nemá žiadny problém s referendom a možnože by aj reálne chceli, aby tento inštitút bol posilnený.
Teda jediný dôvod, prečo by niekto nezahlasoval za tento návrh, nie kvôli tomu, že by boli proti tomu, aby mali ľudia takúto možnosť odvolávať parlament, ale jediný vlastne dôvod je to, že sa proste boja o svoje mandáty a vedia, že by reálne mohli o tie mandáty prísť, čiže je to naozaj veľmi sebecké rozhodovanie. A v konečnom dôsledku uvidíme hlasovanie v utorok o jedenástej či už o jednom návrhu zákona, alebo o druhom návrhu zákona.
Za náš klub chcem povedať, že podporíme obidva návrhy, považujeme obidva za dobré, tento je určite lepší, pretože tam nerieši účinnosť po skončení tohto volebného obdobia, a chcem teda pánovi poslancovi Tarabovi poďakovať za túto iniciatívu, určite podporíme.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení kolegovia, tento predložený návrh zákona, ako to uviedol predkladateľ, má veľmi ambiciózny cieľ, aj keď, samozrejme, my nemáme nejaké vzdušné zámky. On teoreticky by mohol ušetriť naozaj aj dve až tri miliardy eur ročne v štátnom rozpočte, reálne možnože tie čísla by boli menšie, ale každopádne to, čo vieme potvrdiť, a to, čo si chceme vysvetliť pánom poslancom a paniam poslankyniam, je, že tento návrh zákona výrazným spôsobom pomôže ušetriť výdavky v štátnom rozpočte. A tým môže to pomôcť buď k tomu, že sa tie prostriedky potom môžu ušetriť napríklad formou zníženia daní alebo sa tie prostriedky investujú alebo minú niekde inde.
Slovenská republika od svojho vzniku hospodárila iba so schodkovým rozpočtom, prebytkový, respektíve aspoň vyrovnaný rozpočet sa stáva čím ďalej, tým viac nerealizovateľným plánom. Hospodárenie všetkých vlád vrátane tejto súčasnej bolo nezodpovedné a bez ohľadu na ďalšie generácie, ktoré obrovský nahromadený dlh – dnes na úrovni 60 miliárd eur – budú musieť splácať. Každé euro z verejných zdrojov by sa malo vynaložiť hospodárne, efektívne, účinne a účelne. Preto cieľom vlády, ako aj ostatných a najmä kontrolných orgánov je zabezpečiť a vymáhať, aby sa verejné prostriedky vynakladali iba na také výdavky, ktoré sú nevyhnutne potrebné pre fungovanie a dosahovanie stanovených cieľov, a zároveň, aby zákazky neboli predražené.
Plytvanie s verejnými prostriedkami má mnoho rôznych príčin. Tento návrh zákona sa zameriava na plytvanie, ktoré sa pravidelne opakuje v posledný mesiac každého kalendárneho roka, preto sa nazýva tzv. decembrový efekt.
Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy možno verejné prostriedky rozpočtované na príslušný rozpočtový rok použiť do konca rozpočtového roka. Toto pravidlo každoročne spôsobuje, že jednotlivé kapitoly štátneho rozpočtu sa snažia nevyčerpané prostriedky na poslednú chvíľu minúť, aby neprepadli. Navrhovatelia tohto zákona si dovoľujú tvrdiť, že vo väčšine prípadov sa jedná o zbytočné a často aj predražené nákupy.
A dovolím si doplniť ešte jeden dôvod, ktorý sme do dôvodovej správy nespomenuli, a to je ten, že ak by niektoré kapitoly tie finančné prostriedky nevyužili v daný rozpočtový rok, teda by ich neminuli do konca roka, tak by im pravdepodobne ministerstvo financií tie prostriedky na ďalší rok znížilo. To znamená, že aj to je dôvodom, prečo sa snažia tie financie pridelené na daný rok do konca roka aj minúť.
Pre presnejšiu ilustráciu uvádzame čísla z minulého roka: v júli 2021 boli celkové výdavky štátneho rozpočtu na úrovni 12,7 mld. eur, čo predstavujú priemernú, pardon... (rečník odišiel od rečníckeho pultu k miestu spravodajcu) ospravedlňujem sa, nevypol som si zvonenie. Teda v júli boli výdavky na úrovni 12 mld. eur, čo predstavuje priemernú sumu výdavkov na úrovni 1,8 mld. eur mesačne, čiže za priemerne každý mesiac sa minulo zhruba 1,8 mld. eur. V novembri boli celkové výdavky na úrovni už 19 mld. eur, teda kumulované od novembra, od januára do novembra, a teda priemerne boli na úrovni 1,7, osem, teda zhruba na úrovni 1,8 mld. eur mesačne. Teda môžeme povedať, že za minulý rok sa od januára do novembra priemerne každý mesiac minulo 1,8 mld. eur.
Analyticky by teda výdavky k decembru 2021 mali predstavovať sumu zhruba 21,5 mld. eur, pretože 19,7 k novembru plus 1,8 priemerné výdavky, avšak skutočné výdavky boli vo výške 24,2 mld. eur, čo predstavuje navýšenie až o 2,7 mld. eur oproti predchádzajúcej spotrebe alebo oproti predchádzajúcim výdavkom. Navrhovatelia zákona preto predkladajú jednoduchý, ale účinný nástroj, ktorý takémuto nehospodárnemu plytvaniu zabráni. Skutočné výdavky štátneho rozpočtu podľa navrhovateľov v poslednom kalendárnom mesiaci nebudú môcť prekročiť jednu desatinu celkových skutočných výdavkov štátneho rozpočtu za prvých desať kalendárnych mesiacov v aktuálnom rozpočtovom roku. Ministerstvo financií upraví záväzné ukazovatele schválené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok všetkým správcom kapitol tak, aby sa v decembri nemohlo minúť nadbytočne viac.
Tento návrh zákona bude mať teda výrazne pozitívny vplyv na znižovanie deficitu, dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Ušetrené prostriedky sa budú môcť použiť na znižovanie napríklad dlhu alebo zvyšovanie dôchodkov, prípadne sa môžu investovať do zdravotníctva alebo sa môžu výrazným spôsobom znížiť dane.
Pre ilustráciu, o aké veľké finančné prostriedky sa jedná, ak by bol tento návrh zákona schválený, mohla by sa sadzba DPH znížiť až na 12 % a štátny rozpočet by neprišiel o žiadne ďalšie príjmy. Občanom Slovenska, ako aj podnikateľom a ekonomike by to však výrazne pomohlo.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, inými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Prijatie návrhu zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy vo výške okolo 2,7 mld. eur, žiadny vplyv na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na služby verejnej správy pre občana a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Účinnosť návrhu zákona sa so zohľadnením dostatočnej legisvakančnej lehoty navrhuje od 1. júla 2022.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem, pán podpredseda. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k uvedenému návrhu zákona, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem kolegom za faktické reakcie a tiež za vyjadrenie podpory. A som rád, že pán poslanec Taraba spomenul práve tú marihuanu, lebo my sme tu už rokovali aj o dekriminalizácii alebo o znížení trestov. O tom sa vlastne bude hlasovať aj najbližšie v utorok. A cukor sa dá tiež považovať alebo je považovaný niektorými ľuďmi za drogu. Je to tiež návykové, proste človek, keď dlhšie nemá cukor, tak cíti proste potrebu si ten cukor dať. Mnohé štáty na to reagovali rôznym spôsobom. Mnohé štáty, napríklad Poľsko to bolo, myslím, nedávno, pred rokom, tiež zaviedli daň z cukru, aby proste ľudí, keď už sa nestarajú o svoje zdravie, zdravý životný štýl, aby proste aspoň platili nejaké peniaze do štátu a ten štát potom tie peniaze z tej dane potom dáva naspäť do zdravotníckeho systému. Lebo mal by dávať naspäť do zdravotníckeho systému, pretože tá konzumácia spôsobuje rôzne ochorenia a problémy, ktoré zaťažujú ten zdravotnícky systém a existuje na to naozaj veľa štúdií, ktoré hovoria o tom, ako by sme pomohli zdravotníckemu systému, keby tá spotreba cukru alebo aj iných nezdravých potravín výrazne klesla.
A myslím si, že je legitímne túto tému otvárať na pôde parlamentu, a verím, že vládni poslanci aj opoziční poslanci budú chcieť v tejto téme pokračovať v druhom čítaní a že nás podporia.
Ďakujem pekne.

Ešte raz ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, tento návrh zákona opätovne predkladáme na rokovanie Národnej rady. Prvýkrát to bolo minulý rok. Vtedy si tento návrh zákona nenašiel podporu v pléne, ale veríme, že poslanci prehodnotia svoje rozhodnutie práve preto, že počas posledných dvoch rokov, počas tejto pandémie ochorenia COVID-19 sa veľmi aj v odborných kruhoch, ale aj v politických kruhoch, aj vôbec v spoločnosti rozprávalo o tom, ako veľmi dôležité je mať kvalitnú životosprávu a posilňovať si svoju imunitu práve kvôli tomu, aby sme predchádzali rôznym ochoreniam. A medzi to budovanie imunity patrí nielen teda nejaký aktívny život, teda čo najviac sa hýbať alebo športovať, ale, samozrejme, najväčším prispievateľom k našej imunite je práve naša strava.
Stravovanie, bohužiaľ, za posledné desaťročia sa veľmi zmenilo. Spotreba napríklad cukru na jedného obyvateľa za rok narástla enormne za posledných napríklad sto rokov, keď máme možnosť porovnávať štatistiky. Práve v minulom storočí došlo k takej veci, že rôzne ochorenia, na ktoré zomierali ľudia, či už to boli rôzne infarkty, cukrovky a podobne alebo civilizačné ochorenia, tak hľadal sa proste nejaký vinník, ktorý je spôsobilý alebo ktorý má, ktorý je vlastne dôvodom toho, prečo je nárast ľudí s týmito ochoreniami, a v rámci nejakej lobby alebo nejakých štúdií sa proste našiel, našiel sa tuk, ktorý bol z tohto obvinený, ale už dnes vieme a je to aj dokázané, že tie spoločnosti, ktoré vyrábajú cukry alebo sladké výrobky, podplatili tie štúdie a neprávom bol označený tuk. Dneska máme výrobky odtučnené, polotučné, úplne nezmyselne.
A máme obrovskú, obrovskú spotrebu cukru, ktorá je práve dôvodom všetkých týchto chorôb a problémov. A my teda prichádzame s návrhom zákona, ktorý by mal pomôcť riešiť túto problematiku. A začíname teda od škôl, pretože vzdelávanie alebo výchovno-vzdelávací proces zatiaľ nie dostatočným spôsobom učí a vzdeláva deti v tom, ako sa správne stravovať, bohužiaľ, aj preto, že aj mnohí dospelí – možno aj nie z vlastnej viny – sa stravujú nesprávne. A je to aj kvôli tomu, že tie možnosti, ktoré dnes v obchodoch máme, sú veľmi nekvalitné. A chceme proste tie deti naučiť, že treba sa správne rozhodovať a pri kúpe niektorých potravín na školách aby jednoducho nemali možnosť si vyberať tie nezdravé potraviny, aby tam mali možnosť len tie potraviny, ktoré sú všeobecne a odborne považované za zdravé, a tým ich naučili určitému návyku.
Stravovanie viacerých skupín nášho obyvateľstva a osobitne školopovinných detí je energeticky veľmi vysoké, s vysokou spotrebou živočíšnych tukov, cukrov, bielkovín, čo má priamy dopad na zvýšenie telesnej hmotnosti a obezity. A práve 26. novembra 2020 bol vládnou koalíciou výrazným spôsobom zúžený počet detí, ktoré majú nárok na dotáciu na podporu výchovy k stravovacím návykom, a tento, táto dotácia je známa tiež pod názvom obedy zadarmo. Táto zásadná zmena bola navyše urobená bez celospoločenskej diskusie prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu na výbore k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, to bola tlač 274, čím sa úplne obišiel štandardný legislatívny proces.
No a prečo to spomínam? No práve preto, že aj zrušením týchto dotácií sa opätovne znížil počet detí, ktoré sa pravidelne stravujú v školských jedálňach, a zvýšil sa počet detí, ktoré sú odkázané iba na ambulantné stravovanie v školách a školských zariadeniach, ktoré však pomerne často nie je v súlade s vedeckými poznatkami. Ide najmä o úpravu predaja jedál doplnkového charakteru a potravinárskeho sortimentu tak, aby konzumáciou takýchto jedál bol zabezpečený znížený energetický príjem najmä z nasýtených mastných kyselín a voľných cukrov.
Vzhľadom na nedostatočnú výchovu a vzdelávanie v oblasti zdravého životného štýlu mnohé deti siahajú po nezdravých a najmä sladkých potravinách. Návyky, ktoré si deti vybudujú počas mladosti, sa negatívne odrazia na ich stravovacom, zdravotnom stave v budúcnosti, čo spôsobí aj zvýšené náklady štátu na zdravotnú starostlivosť. A práve preto musí štát aktívnym spôsobom zasahovať do toho, akým spôsobom sa naše deti stravujú.
Preto prichádzame s návrhom zákona, ktorým sa v školách a školských zariadeniach v rámci ambulantného predaja zakazuje predaj zmrzliny, nanukov a mrazených ovocných drení, nápojov s obsahom alkoholu, kofeínu, chinínu a dekofeínových nápojov, energetických nápojov, potravín s obsahom cukru nad sto gramov, nad 10 g na 100 g hmotnosti, nápoje s obsahom cukru nad 5 g na 100 ml objemu a potravín a nápojov s pridaním umelých sladidiel, teda sú to naozaj vybrané potraviny, tak, aby bežné potraviny, ktoré sú považované za zdravé, ako je mlieko alebo ovocie, aby do týchto kategórií nespadali, ale už potraviny alebo tie sladené nápoje a podobne aby už do týchto kategórií spadali.
Podobný návrh zákona bol prerokovaný, a dokonca bol aj schválený v VI. volebnom období. Bolo to vtedy číslo parlamentnej tlače 1140, avšak po pripomienkach vtedajšieho prezidenta Gašparoviča neboli ustanovenia o zakázaní predaja nezdravých potravín nakoniec schválené.
Návrh zákona, ktorý predkladáme na prerokovanie, odráža a zapracováva pripomienky vtedajšieho prezidenta a odbornej verejnosti, čím sa stáva podľa nás široko politicky akceptovateľný.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s platnými medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky. Som pripravený odpovedať na vaše otázky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 245/2008 o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky poslanci za politickú stranu Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba, Martin Beluský, Marek Kotleba a Stanislav Mizík.
Cieľom tohto predloženého návrhu zákona je zvrátiť trend obezity u detí a mládeže a dosiahnuť zníženie existujúceho deficitu v príjme pozitívnych nutrientov vo výžive a súčasne dosiahnuť zníženie rizikových faktorov výživy tým, že sa zakáže predaj nezdravých potravín a nápojov v školách a školských zariadeniach.
Viacej uvediem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.