Videokanál klubu

Pán Mazurek, dnešná diskusia je naozaj veľmi plodná a dnes už zaznelo z radov vašich kolegov požiadavka na ospravedlnenie, keď pán Osuský aj podľa mňa celkom nevhodne nazval pani vašu kolegyňu, a z našich radov nikto vás nenazval nikdy pripečeným, tak ja verím, že aj vy sa ospravedlníte vo faktickej pánovi Jílkovi a budete rovnako ako pán Osuský taký naozaj slušný človek, že sa ospravedlníte za svoju nepríjemnú a odpornú invektívu. Ďakujem.

Tak ja som chcel reagovať presne toto isté, takže presne kolega to povedal, ale chcem povedať jednu vec, že ja súhlasím s pánom poslancom Mazurekom, že naozaj nenažranosť je na VÚC neprípustná, a ja si pamätám jednu nenažranosť, keď si jeden župan nechal platiť od svojich zamestnancov, tak to bola veľká nenažranosť. Ďakujem.

Ja by som dal do pozornosti len šetrenie výdavkov, keď Banskobystrický samosprávny kraj riadil pán Marian Kotleba, sľuboval pred jeho zvolením ušetrenie 42 mil., zo 42 mil. na 27 mil., teda ušetriť 15 mil. na platoch, výsledok bol taký, že platy narástli o 9,5 %, cca 4 mil. eur. Takže to len takto do pozornosti.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 222..., 3, 223. Predpo..., predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som sa... (Neutíchajúci ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini Peter, podpredseda NR SR
Poprosím vás trošku o kľud v sále, aby mohla pani poslankyňa dokončiť.

Andrejuvová, Anna, poslankyňa NR SR
Ja by som sa chcela poďakovať za všetky vecné pripomienky k tomuto návrhu. Tak ako ste už počuli od pána Dostála, pre presnejšie upresnenie, kto je predstaviteľ fašistického, nacistického a komunistického režimu, budeme pripravovať pozmeňujúci návrh, aby všetkým bolo jasné a čítanie s porozumením pochopili, čo je tento návrh zákona. Už iba pár pripomienok, možno nie až tak vecných.
Verím, že ten hendikep s mojím vekom, keďže som nezažila tento režim, iba ako dieťa, sa bude časom len zlepšovať. A rovnako, čo sa týka slobody prejavu slova. Ja som za slobodu prejavu aj slova, pokiaľ, samozrejme, nepodnecuje k násiliu.
A čo sa týka... Ešte tam boli zločiny. Zločiny sa podľa mňa diali počas celého komunistického režimu, to znamená, že aj v 80. rokoch, aj v 70., aj v 60., aj 50. A všetko sú to politické zločiny podľa mňa. A mohli by o tom rozprávať všetci tí ľudia a všetci tí politickí väzni, ktorých bolo na Slovensku 71 168 osôb, plus ich rodiny a všetci, ktorí trpeli. Rovnako vďaka aj za vecné pripomienky k biskupovi Vojtaššákovi.
Ďakujem. To je všetko.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Ja chcem poďakovať pani poslankyniam, aj tebe, pán poslanec Kuffa, za to, čo sme tu počuli a čo je navrhované. To, o čom chcem krátko informovať alebo doplniť, spadá do tých rokov 1948 až 1989.
Boli to roky 1950 až 1954, kedy vznikli pomocné technické prápory. Boli to pracovné útvary Československej ľudovej armády. Boli v nich zhromažďovaní občania, tzv. politicky nespoľahliví, bohoslovci, študenti a boli využívaní na ťažké a nebezpečné práce. PTP vznikli na jeseň 1950. V roku 1954 boli reorganizované na technické prápory. Celkom nimi prešlo, dobre počujte, asi 60-tisíc osôb. Ich vznik bol v príkrom rozpore s viacerými medzinárodnými konvenciami. Začiatkom februára ’52 nastúpilo na výnimočné vojenské cvičenie asi 2-tisíc politicky nespoľahlivých osôb a vtedajšie ministerstvo národnej bezpečnosti plánovalo do konca roka pripraviť zoznamy ďalších 6-tisíc osôb a pri jarný odvodoch vziať do PTP viac ako 5-tisíc politicky nespoľahlivých brancov. Armáda si jednoznačne takýmto spôsobom zabezpečovala lacné pracovné sily.
Ja chcem poukázať, aby sme týmto zákonom nielen takú, prejavili takú satisfakciu, ale aj úctu k tým, ktorí boli obeťami tohto totalitného komunistického systému. Je málo pamätníkov PTP na Slovensku. Jeden z nich je aj v Žiline v lokalite Studničky, kedy sme začiatkom septembra sa stretli s tými, čo prežili alebo čo ešte žijú z obdobia, kedy boli pétepákmi, ako sa im ľudovo hovorí alebo v skratke, a položili sme tam veniec ako pietnu spomienku na tých, ktorí toto neprežili.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja by som zareagoval iba na tú... Alebo dve veci. Tá poznámka o tom, že ako pôjdeme teraz strhávať pomníky, hviezdy a neviem čo. Tak pokiaľ ja dobre viem, tak zákon alebo pripravovaný zákon je nastavený tak, že nebude platiť do minulosti, ale odkedy ho prezidentka podpíše, tak bude platiť do budúcnosti. Čiže ani ulice, ktoré sú teraz pomenované, sa nebudú, ktoré sú pomenované po nejakých funkcionároch, nebudú sa meniť ich názvy alebo pôjde to pekne do budúcnosti.
No a čo sa týka otca biskupa Jána Vojtaššáka, tak ja si takisto vážim tohto človeka. A už pán Dostál povedal v svojom vystúpení, že človek sa môže zmeniť a existujú ľudia, ktorí boli verní tomu komunistického zločineckému režimu a ubližovali ľuďom, ale potom existujú ľudia, ktorí, naopak, trpeli za toho režimu, aj keď predtým možno boli..., boli v strane. Takže preto si myslím, že, alebo dúfam, že to bude v zákone vyprecizované a bude jasné, kto je na tej strane a kto na tej druhej strane.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán Blaha, iba egoista, ktorému za socializmu bolo dobre, bude hovoriť o práci, o istotách, o bytoch a schválne opomenie obludné politické procesy, zločiny toho zverského režimu. Komunisti ľudí tyranizovali a nehovoríme o jednotkách alebo desiatkach, ale o desaťtisícoch ľudí.
Vy ste spomenuli v svojej reči Alexandra Dubčeka, pred chvíľou bolo spomínané, že, že on tu nepatrí momentálne, ale to, že bol Alexander Dubček človekom, ktorý sa snažil ten režim vylepšiť, predsa neznamená, že ten režim zločinecký nebol. Socializmus nikdy nemal a ani nikdy nebude mať v žiadnej podobe ľudskú tvár.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán Blaha, ja by som rád reagoval možno na pár bodov. Vy ste tam spomínali, že za socializmu sa budovalo. Naozaj, to je pravda, na druhej strane to je taký trošku smiešny argument, lebo to ako keby v Rakúsku sa nič nebudovalo, a tá krajina stagnovala celých 70 rokov, a pritom dokonca po vojne sme HDP na obyvateľa mali vyššie ako Rakúsko, ale tých 40 rokov socializmu si daň aj na našej ekonomike zobralo.
Súhlasím ešte s tým, čo ste povedali, že tu sa kradlo od 90. rokov, to je pravda, veď 12 rokov ste boli pri vláde, tak viete najlepšie.
Argument Adolf Hitler a socializmus verzus fašizmus, to tiež nechcem spochybňovať, veď v 30. rokoch bol Sovietsky zväz vedený ako hlavný antagonista fašistického Nemecka, to je to je pravda, ale čo sa stalo počas, po pakte Ribbentrop - Molotov, tak si podajú ruky, rozdelili si Poľsko, a zatiaľ čo, zatiaľ čo nacisti decimovali západ, tak Sovieti decimovali celé východné Poľsko a elitu poľského národa vyvraždili v Katyni.
Ten Kiska, to je asi nejaký váš líbling, keďže sa na neho stále odkazujete, ale on už v politike nie je, nie je ani poslanec dokonca, takže to je trošku možno aj zbytočné teraz vyťahovať.
Zločiny kapitalizmu tu nikto neobhajuje, my nechceme obhajovať to, čo robil Suharto v Indonézii, to boli naozaj hrozné masakre, ale o tomto ten zákon nie je.
No a na konci ste hovorili, že nacisti kriminalizovali ľudí s opačnými názormi. No, neboli jediní, toto tu robili komunisti 40 rokov, toto robili počas monsterprocesov, keď tí, čo nesúhlasili s režimom, končili vo väzení alebo na popravisku.
Ďakujem.

Ďakujem. Podľa mňa, ak zákon prejde do druhého čítania, mali by sme vyšpecifikovať, koho sa to nebude týkať. Prečo by sme v budúcnosti nemohli pomenovať ulicu napríklad po Alexandrovi Dubčekovi, podľa človeka, ktorého si vážia najmä v zahraničí, a Slovákov preslávil a identifikuje ho najmä staršia generácia práve podľa jeho mena? A myslím si, že tiež je to osobnosť, ktorá sa zaslúžila o rozvoj Slovenska, resp. Československa ako takého.