Ďakujem pekne, pán predseda. Ctená snemovňa, Slovensko patrí medzi najbohatšie krajiny sveta, ale v našej vlasti sa nenarodí, nevyspeje, nedospeje a nezostarne každé desiate dieťa, ktoré by sa narodiť malo a mohlo. Deje sa tak z rôznych dôvodov. Najčastejšie zo zdravotných alebo sociálnych príčin. Toto chceme zmeniť, toto potrebujeme zmeniť, a preto sme predložili s kolegami aj tento zákon na pomoc matkám a ich deťom.
Keď sme rozmýšľali, ako posunúť Slovensko vpred, rozhodli sme sa neísť cestou zákazov. Povedali sme jasné nie kultúrnej vojne. Rozhodli sme sa pre empatické počúvanie a podporu žien. Komunistický režim zasial do našich sŕdc rozdelenie v otázkach života, zrelativizoval hodnotu človeka a bude treba čas, kým sa z toho naša spoločnosť vylieči. Výskumy však ukazujú, že sme na dobrej ceste. Podpora pre život rastie. Neskromne poviem, že je to aj zásluha roky vedenej diskusie o umelom ukončení tehotenstva, ktorej som mohla byť súčasťou.
Nechcem aj s kolegami otvoriť novú kapitolu umenšujúcu zlo potratov, pomáhať ženám, aby sa mohli rozhodnúť pre život svojho dieťaťa. Bude to dlhá a náročná cesta. Niekde v jej cieli obnovíme Slovensko ako krajinu, na ktorú môžeme byť hrdí. Kým sa tak stane, zažijeme mnoho garambolov, ale nesmieme stratiť smer. Týmto smerom je úcta k životu, k svojmu i tých druhých. Slovensko na to má, my na to máme.
Jeden z tých garambolov zažívame aj teraz. Ťažko sa mi hľadajú slová, aby som opísala pocity, ktoré mám z verejnej diskusie, ktorú rozpútali oponenti tohto zákona. Mieša sa vo mne sklamanie, znechutenie, hnev, ale aj nádej, lebo predsa v množstve klamstiev, poloprávd a zavádzania sem-tam presiakla na povrch aj pravda. Vždy počas celej mojej politickej kariéry som sa snažila byť na strane pravdy. Už sa nechcem zmeniť a nezmením sa, nebudem si vymýšľať argumenty či nové interpretácie známych faktov. Chcem ostať vecná aj takto vo víre kultúrnej vojny, ktorú si neželám a do ktorej som nútená oponentami, prispieť ku kultivácií Slovenska.
Neodpustím si však jedno konštatovanie. Keď bitka o tento zákon, o tento návrh zákona skončí, mentálne škody na našej krajine spôsobené množstvom nenávistných, lživých či manipulatívnych prejavov zostanú. Prosím, pamätajte na to v tejto parlamentnej rozprave. Slovensko nie je iba táto budova na hradnom vrchu či pohľad mediálnych výstupov, Slovensko je čosi viac. Je to zem, v ktorej žijeme a ktorá nás zvolila vo viere, že jej dobru budeme slúžiť. Na to, aby sme pomáhali rozvoju Slovenska, a naša politika, naša politika musí byť postavená na úcte k pravde, inak je márne všetko ľudské úsilie.
Lož prináša zlo, a to nielen tým, ktorí sú klamaní, ale hlavne tým, ktorí ho používajú ako pracovný nástroj. Prosím, nezneužívajme právo či medicínu pre dosiahnutie svojich cieľov. Myslime na Slovensko, ktorým sa tu všetci oháňame, alebo na ženy, o ktorých tvrdíme, že nám na nich záleží. Tento návrh zákona tak robí, prosím, pripojme sa k tomu. Slovensko nevyhnutne potrebuje politiku, ktorá podporuje a bráni život. Politiku, ktorá v každom zákone myslí na rodinu, pretože rodina je najlepšie prostredie pre vznik života, pre výchovu našich detí. Život jednotlivca má nevyčísliteľnú hodnotu. A to nielen pre spoločnosť a štát. A to je život muža, ženy, matky, otca i dieťaťa vo všetkých vývojových štádiách.
Tu by som mohla skončiť, však náš návrh iste všetci čítali, ale to by sme nemohli vystavení uplynulé týždne štvavej negatívnej kampani, preto využijem toto miesto a poviem pár slov k skutočnému obsahu návrhu zákona. Predložený návrh nevznikol z náhlej potreby meniť veci teraz, ale je výsledkom mnohoročnej diskusie o ochrane nenarodených a podpore tehotných žien, matiek na Slovensku. Dodnes sa však tejto problematike venovala v zákonodarstve nedostatočná pozornosť. Áno, často počúvame kritiku, prečo túto tému otvárame teraz v čase korony. Už som si na také otázky zvykla. Vždy keď predložíme niečo podobné, zaznieva rovnaká kritika. Prečo teraz na konci funkčného obdobia, prečo v strede, prečo na začiatku, teraz, keď sú majstrovstvá sveta v hokeji, teraz, keď v televízií beží dobrý seriál? Samozrejme, preháňam, ale len z dôvodu, že proste podľa našich oponentov nikdy nie je vhodný čas na ochranu matiek a ich detí. Oni musia vždy počkať. Ja s týmto nesúhlasím, už čakali dosť dlho. Teraz je ten správny čas.
Chcem, aby v tejto snemovni zaznelo úplne jasne, cieľom nášho návrhu je podpora pre tehotnú ženu, ktorá zvažuje umelé ukončenie tehotenstva najmä zo sociálnych alebo ekonomických dôvodov. Úprava má pomôcť žene získať čo najviac presných informácií, dostatočných až na rozmyslenie, vedomosť o alternatívnych riešeniach, väčšiu istotu o stave počatého dieťaťa či získať viac peňazí pri narodení postihnutého dieťaťa. Toto všetko má tehotnej žene pomôcť, aby táto náročná voľba bola kvalifikovanejšia a zodpovednejšia. Ako totiž všetci vieme, ide o nezvratné životné rozhodnutie. Navrhované zmeny sme si nevymysleli, ale vychádzajú z príbehov konkrétnych ľudí a nadväzujú na skúsenosť organizácií, ktoré sa tehotným ženám a rodinám v núdzi dlhodobo venujú nielen v oblasti poradenstva a sprevádzania, ale aj v pomoci sociálnej a ekonomickej. Za svoje pôsobenie takto pomohli stovkám žien a desiatkam detí, umožnili narodiť sa.
Som presvedčená, že táto práca, by nemala ostať iba na pleciach neziskových organizácií, ale pomocnú ruku by mal podať aj štát. Dnes tu preto stojím, stojím, lebo inak nemôžem, a predkladám spolu s kolegami tento návrh zákona. Aby bolo všetkým jasné, a dúfam, že, áno, pani predsedníčka, je tu, aj jej, že navrhovaný zákon, návrh zákon neprináša žiadne obmedzenia prístupu k interrupciám, ako ho upravuje zákon o umelom prerušení tehotenstva z roku ’86. V tomto zmysle je kompromisným návrhom smerom k liberálnej časti politického spektra i spoločnosti. Navrhované zmeny tiež nezabezpečujú riešenie všetkých problémov, ktorým musia čeliť tehotné ženy, ktoré sa v tomto náročnom životnom období ocitli v kríze. Ide o prvý krok k vytvoreniu účinnej siete pomoci pre ženy, ktoré sa v tehotenstve ocitli pod sociálnym a ekonomickým tlakom, aby neboli nútené rozhodnúť sa pre potrat. Ja nič nezakrývam, nestala som sa z noci do rána podporovateľkou tzv. práva na potrat. Stále verím v ochranu života, ale nejdem hlavou proti múru. Ponúkam ruku spolupráce všetkým úprimným liberálom, lebo, však ako to dokazuje aj náš kolega Juraj Gyimesi, liberalizmus s pro-choice s hnutím nemá veľa spoločného. Ochrana matiek a detí nie je o skutočnom konzervativizme či liberalizme, nie je to ani o delení na kresťanov či neveriacich, je to proste o ľudskosti, o hodnotách vpísaných v našich srdciach. Ja pevne verím, že všetci ich kdesi hlboko máme správne a je len otázkou času, kedy vyjdú na povrch.
Poďme sa spolu podrobnejšie pozrieť, o čo nám v novele zákona ide. Navrhujeme v zákone zmeniť termín umelé prerušenie tehotenstva na umelé ukončenie tehotenstva. Všetci si uvedomujeme, že podstúpenie interrupcie je závažná skutočnosť, ktorá zásadným spôsobom mení život matky aj dieťaťa. Tehotenstvo nie je možné prerušiť, iba ukončiť. Ide o nezvratné rozhodnutie, preto je dôležité vyhnúť sa akémukoľvek zavádzaniu a pomenovať veci presne. Okrem toho ide aj o legislatívnu jednoznačnosť.
Navrhujeme, aby ministerstvo zdravotníctva pravidelne vypracovalo správu, ktorá bude mapovať stav a vývoj vykonávania umelého ukončenia tehotenstva na Slovensku, ktorej obsahom bude analýza štatistík, trendov a príčin potratovosti. Súčasťou správy má byť aj návrh opatrení na zníženie počtu potratov na podporu rodičovstva a priaznivého demografického vývoja obyvateľstva.
Štát dnes nemá dostatok dát, aby si mohol byť istý, že nastavuje adresnú a efektívnu formu pomoci pre tie tehotné ženy a rodiny, ktoré ju skutočne potrebujú. Vlastne iba tápame. Toto potrebujeme zmeniť a stať sa modernou krajinou, kde sú politiky formulované a vyhodnocované na základe faktov, a nie dojmov. Navrhujeme predĺžiť lehotu bezprostredného rozhodovania o podstúpení potratu so súčasných 48 na 96 hodín. Žena a o potrate nerozhoduje ani 48, ani 96 hodín, ale podstatne dlhšie. Je to kdesi v hlave a stále sa to vracia, aspoň tak hovoria psychológovia. Rozhodnutie ženy sa mení často aj v priebehu jedného dňa z pevného odhodlania na zásadné odmietnutie. Nakoniec však žena musí urobiť nezvratné rozhodnutie a na to potrebuje priestor. Jasný, ohraničený, ale dostatočne dlhý. Mnohé výskumy hovoria, že príliš krátky čas spôsobuje niektorým ženám zjavne diskonfort a vedie k rozhodnutiu, ktoré neskôr ľutujú. Náš zákon je práve pre túto skupinu žien. Je to rozhodnutie na celý život. Keď na vrátenie tovaru z e-shopu máme dva týždne, tak si myslím, tak si myslím, že ženy si pri rozhodovaní o interrupcii zaslúžia aspoň 96 hodín. Už budú mať v rukách potrebné informácie, ktoré získajú od gynekológa. Naším cieľom je pomôcť ženám, ktoré váhajú a nie sú si isté. Z praxe vidíme, že tých žien je dosť, a každá z nich si zaslúži, aby spoločnosť urobila pre ne aspoň to minimum, poskytla im čas a kvalifikované informácie pre rozhodnutie.
Na dokreslenie uvediem konkrétny príbeh. Do poradne pre neplánovane tehotné sa ozvala mladá žena, ktorá neplánovane otehotnela. Nič nenasvedčovalo k tomu, že by si dieťa chcela nechať. Išla sa poradiť a vyrozprávať. Tehotenstvo bolo pre ňu šok, zistila to len pred pár dňami a nevedela si predstaviť, čo sa bude diať ďalej, ako spojí prácu, školu, peniaze a dieťa dokopy. Dostala informácie, aké má možnosti, a najmä znova a znova som jej opakovala, že sa nemusí rozhodnúť ani dnes, ani zajtra, dokonca ani o týždeň. Hovorila mi, že to už chce mať za sebou, a jej rozhodnutia ísť či neísť na potrat sa menili veľmi ťažko. Veľmi často. Stále nevedela, čo má urobiť. Nakoniec sa rozhodla, že sa objedná u lekára a pôjde na potrat. Tak sa rozhodla. O niekoľko dní mi volala, že si dieťa si nechala aj napriek tomu, že mala termín, aj napriek, že nad týmto rozhodnutím premýšľala týždne. Mala dostatok času? Bolo ho veľa alebo málo? Čo sa udialo v jej hlave, v jej srdci a aké prišli okolnosti, že sa v poslednej chvíli rozhodla pre život? Niekedy je naozaj rozhodujúca aj jedna hodina navyše. Prosím, pamätajme na takéto ženy, musia byť, informácie musia byť kvalifikované a rozhodnutie slobodné. Nie je to týranie žien, a ako tu vyhlasujú oponenti, ale pomoc, ktorá vychádza z poznania praxe.
Škoda, že naši hlasní oponenti v tejto sále sa neprišli stretnúť s predstaviteľmi organizácií, ktoré pomáhajú, a so ženami, ktoré si tým prešli. Ponúkli sme túto možnosť, ale skutočná diskusia bola z ich strany odmietnutá. A nielen z ich strany, ešte v júni sme pozvali ženy z organizácie Možnosť voľby na debatu. Odmietli, vraj nie je o čom. Toto je smutný obraz pro-choice hnutia, krik, nadávky a odmietanie diskusie. Nie tej pred kamerami, kde sa nič nevyrieši, len sa predvádza, kto dokáže hlasnejšie hovoriť a prednesie expresívnejšie výrazy, ale diskusie trpezlivé v zákulisí, postavené na stavanie mostov a budovaní pochopenia. Možno som naivná, ale keď sa dá dlhotrvajúcimi vyjednávaním, vyjednávaniami zabrániť vojnám, že by sa toto nedalo?
Ďalej navrhujeme žene, odovzdať žene, odovzdať žene, ktorá zvažuje umelé ukončenie tehotenstva, zoznam občianskych združení, cirkví či náboženských spoločností, ktoré poskytujú finančnú, materiálnu alebo psychologickú pomoc v tehotenstve, informácie o materskom, rodičovskom príspevku, príspevku na starostlivosť o dieťa, príspevku pri narodení dieťaťa, prídavku na dieťa a informácie o poskytnutí sociálnej služby v zariadeniach núdzového bývania. Cieľom je poskytnúť žene čo najviac informácií, aby počas des..., 96-hodinovej lehoty na rozmyslenie mala k dispozícii všetky informácie potrebné pre kvalifikované rozhodnutie. Prax ukazuje, že ženy, ktoré tehotenstvo prekvapí v náročnej životnej situácii, samy hľadajú pomoc, my im to chceme uľahčiť a zariadiť, aby dostali čo najviac relevantných informácií priamo u gynekológa, mohli si ich v písomnej podobe zobrať domov a mali čas zistiť a rozhodnúť sa, či pre nich niektorá forma pomoci môže byť užitočná.
Dovoľte ešte jeden príbeh. Maja vyrastala v detskom domove. Ako každý, aj ona sa snažila postaviť na vlastné nohy. Prvé manželstvo nevyšlo, ale narodili sa jej dve pekné deti. Hľadala lásku ďalej. Myslela, že to bude ten pravý, ale rozišli sa. Zostala tak sama s dvoma deťmi. Do toho zistila, že je tehotná, neplánovane. Pre ňu šok. Áno, bola tehotná a jej bývalý partner to nechal celú na ňu. (Poslankyňa priniesla pohár vody na rečnícky pult.) Ďakujem.
Nech sa sama rozhodne, čo robiť. Nevedela, čo si počať. Vážne uvažovala nad potratom, ale nechcela zmariť život nevinného dieťaťa. No zároveň si nevedela ani predstaviť, ako sama vychová tri deti. Snažila sa hľadať pomoc aj cez internet. A našla web Centrumfemina.sk. Napísala im, aká je jej situácia a aké má obavy. Ochotne jej vysvetlili všetky možnosti, ktoré má k dispozícii. Ako sama hovorí, neodsúdili ma za to, že som rozmýšľala nad potratom. Cítila som sa tak, že im môžem slobodne povedať, čo prežívam a čo cítim. Nakoniec som sa rozhodla neísť na potrat. Vybrala som si možnosť utajeného pôrodu.
Do zákona o umelom prerušení tehotenstva navrhujeme vôbec po prvýkrát pridať zreteľ na záujmy plodu, teda dieťaťa. Doteraz bol zákon postavený iba na výpočte podmienok, kedy sa môže žena rozhodnúť pre potrat, a bral ohľad iba na ochranu a dobro matky. Potrebu chrániť matku nijako nespochybňujeme. Je zrejmá zo všetkých ostatných ustanovení a formulácií zákona. Navrhujeme však, aby zákon bral zreteľ aj na zá..., aj na záujem nového ľudského života. V pozmeňujúcom návrhu ponechávame aj zreteľ na záujmy ženy a zodpovedného rodičovstva.
Potrat nikto nepovažuje za ideálne riešenie, preto si myslíme, že je nemiestne z jeho podstúpenia robiť biznis, ktorý bude podporovať komerčná reklama. Reklama sa snaží o zvýšenie predaja propagovaného produktu alebo služby za účelom dosiahnutia zisku. To je definícia. V tomto prípade by to nepriamo znamenalo snahu o zvýšenie počtu potratov, čo si určite nikto neželá, preto si myslíme, že by reklama na potrat nemala byť umožnená. Samozrejme, zákaz reklamy sa nedotýka práva na informácie o umelých potratoch. Po diskusiách s oponentami nášho návrhu sme sa rozhodli upraviť mierne textáciu ustanovenia. Toto je moderná európska právna úprava a je pre mňa veľkým prekvapením odpor oponentov spomedzi poslancov voči tomuto návrhu. Reklama je za účelom zisku. Sú to marketingovo vybrané a upravené informácie. Nejde o informovanosť v pravom slova zmysle. Ako zákon zakazuje predaj a kúpu obličiek, nemá byť ani na umelé ukončenie tehotenstva.
Navrhujeme, aby poisťovňa preplatila tehotnej žene aj druhé odborné vyšetrenie, ktoré potvrdí alebo vyvráti prvotné podozrenie. Tento návrh má za cieľ, pomôže ženám získať čím väčšiu istotu o zdravotnom stave svojom a svojho dieťaťa a ďalších možnostiach, ktoré poskytuje medicína.
Umelé ukončenie tehotenstva je rodičom navrhnuté po vyšetrení, ktoré percentuálne určí, s akou pravdepodobnosťou sa im narodí choré dieťa a aký hendikep môžu očakávať. Keď sa žena dozvie túto informáciu, je vo veľkom strese a zvyčajne sama hľadá ďalšie vyšetrenia. Chceme, aby toto druhé, odbornejšie vyšetrenie bolo pre všetkých a bolo platené zo zdravotného poistenia. Hlavne v médiách prebehla dlhá diskusia o tomto návrhu, o povinnosti či dobrovoľnosti druhej lekárskej správy. V tej debate zaniklo, že náš návrh nijako neovplyvňuje ženu v jej rozhodnutí ísť na potrat. V prvom trimestri má žena totiž oprávnenie ísť na potrat na požiadanie, teda bez zdravotného dôvodu. A v druhom trimestri obvykle lekárskych vyšetrení je už aj teraz viac. Táto úprava teda nič nezakazuje, iba pomáha. V pozmeňovacom návrhu napriek tomu dávame druhú lekársku správu ako fakultatívnu, a teda vyhovieme viacerým kolegom poslancom, pre ktorých bola táto otázka kľúčová.
Navrhujeme rozšíriť možnosti bývania v zariadeniach núdzového bývania aj z dôvodu neplánovaného tehotenstva, alebo narušenia sociálnych či rodinných vzťahov z dôvodu tehotenstva. Existujú totiž prípady, keď žena po tom, čo oznámila partnerovi, že je tehotná, musela odísť zo spoločného bytu. Alebo odišiel partner a ona sama nedokázala platiť nájom. Iná situácia môže byť, keď rodičia kvôli neplánovanému tehotenstvu vyhodia z domu svoju tehotnú dcéru. Matky, ktoré sa ocitnú v takejto situácii budú môcť zostať v zariadeniach núdzového bývania až tri roky v prípade, že sa o svoje dieťa budú starať. Navrhujeme upraviť dotazník, ktorý sa už dnes používa pred umelým ukončením tehotenstva. Chceme, aby sme vedeli, aký je rodinný stav a situácia v domácnosti, keďže sociologicky sa Slovensko zmenilo, a to, aký má žena stav, slobodná alebo vydatá, už nehrá takú rolu ako skutočný stav v jej domácnosti.
Pridáva sa dôvod umelého ukončenia tehotenstva, pokiaľ to nie je zdravotný dôvod. Tak ako pred inými vážnymi lekárskymi zákrokmi, aj pred postúpením potratu musí žena vyplniť tlačivo, v ktorom informuje o niektorých dôležitých skutočnostiach. Zmeny sa navrhujú z dôvodu, aby bolo možné lepšie pochopiť príčiny potratovosti na Slovensku, aby mohla Slovenská republika prijať také politiky, ktoré budú naďalej znižovať mieru potratovosti, a to nielen umelej, ale aj prirodzenej. Mimochodom, v Európe to nie je nič, nič zvláštne. Možno uvediem príklady len dvoch krajín a to je dvoch štátov Európskej únie a to je Belgicko a Francúzsko. V Belgicku vedia, že tretina žien ide na potrat, lebo im zlyhala antikoncepcia. A vedia aj, prečo im zlyhala a aká antikoncepcia im zlyhala. Ako by to asi zistili, keby im to tá žena nepovedala? Vedia, že 33 % ide preto, že žena v tom momente dieťa nechcela. Vedia, že 14 % udáva, že ich rodina je už nedost..., je dost..., už dostatočne početná, 9 % tehotných sa na dieťa cítilo..., necítilo, lebo sa cítilo ešte príliš mladé. A 6 % chcelo ďalej študovať a rovnaké percento udávalo finančné dôvody. Vo Francúzsku na prvom mieste je zlyhanie antikoncepcie, potom sociálna situácia buď ženy samotnej, alebo v rodine. Na ďalšom je tlak okolia a na poslednom snaha doštudovať.
Tak toto sú, toto sú prípady alebo príklady, kde obdobné dotazníky pomáhajú štátom robiť účinné politiky. Ak chce Slovensko byť modernou krajinou, musí svoje politiky formulovať na základe faktov. Mnohí, ktorí tento náš návrh kritizujú, bežne hovoria, že sú za fact basic policies, čiže politiky založené na faktoch, ale akosi im tu ideologicky nesedí.
Dnes sa vypláca príspevok pri narodení dieťaťa len v prípade, že sa dieťa dožije 28 dní. Náklady rodín však nevznikajú 29. deň života dieťaťa ani sa nerozplynú, ak na 27. deň to dieťatko zomrie. Podpora má patriť všetkým deťom bez rozdielu. Narodením zdravotne znevýhodneného dieťaťa sa jeho rodičom značne zvyšujú náklady spojené so starostlivosťou o neho. Aby tieto náklady nemuseli byť príčinou rozhodnutia pre umelé ukončenie tehotenstva poškodeného plodu, navrhujeme v tejto situácii zvýšiť príspevok pri narodení dieťaťa štvornásobne. Trošku sa čudujem, že pani predsedníčka výboru vo svojom pozmeňujúcom návrhu tento príspevok rozdelila na 12 mesiacov. To by bolo také, ako keď niekto utrpí autohaváriu a zostane ochrnutý od pása dole, tak mu povieme, tak 12 mesiacov vám bude štát prispievať na invalidný vozík a po roku si ho môžte kúpiť. Je to absurdné, a preto si myslíme, že treba podporiť tieto rodiny bezprostredne po narodení dieťaťa. Na návrh pána premiéra sme pridali do zákona dotačnú schému pre poradne, ktoré budú pomáhať ženám v situáciách neplánovaného tehotenstva.
Toľko stručne k zákonu. Nič obmedzujúce či zakazujúce. My nesúdime, nekričíme, ale chceme pomôcť. Tento zákon, tak ako sme ho predložili, bol kompromisom, pripravovali sme ho s ohľadom na našich poslaneckých kolegov. Je to začiatok, verím, inej, lepšej politiky, politike pre ženy a ich deti, politiky bez ideológie. Pevne verím, že aj naši oponenti raz pochopia, že záujmy tých, ktorí nás zvolili, sú dôležitej..., dôležitejšie ako mŕtve slová ideológie, lebo na živote záleží. Na každom.
Ako som hovorila v rozprave pred predkladaním tohto zákona, mám sen. V mojom sne sa všetky deti na Slovensku môžu narodiť a žiť ako občania tejto krajiny dôstojný život až do svojej staroby a smrti. Panie poslankyne, páni poslanci, pomôžte mi, pomôžte nám všetkým, ako sme tu, tento sen urobiť skutočnosťou.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
