Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia poslanci, dovolím si troška rozšíriť ten, to oslovenie, milé mamičky, budúce mamičky, ženy, predstavte si, že dnes platí navrhovaný zákon a vy čakáte dieťa.
Ak sa rozhodnete ísť na potrat, nikto vám v tom nezabráni. Vidím pred očami bábätko, a preto sa mi to ťažko hovorí, ale ak budete chcieť, svoj čin skutočne dokonáte. Ak vám dnes niekto tvrdí niečo iné, tak klame. Sú však budúce mamičky, ktoré by si chceli svoje dieťa nechať, ale sú z nejakých dôvodov v takej životnej situácii, že sa im potrat možno javí ako najlepšie riešenie ich problémov. Práve im chceme podať pomocnú ruku. Bez dostatočného množstva potrebných informácií aj o tom, že existujú aj iné riešenia, a bez dostatočného času na ich zváženie môže spraviť žena rozhodnutie, ktoré je nezvratné a zasahuje hlboko do jej psychiky, ak už nehovoríme o iných zdravotných komplikáciách.
Tento návrh zákona nevznikal ako výmysel politikov, ale po konzultáciách s organizáciami, ktoré zachraňujú životy detí tým, že podávajú pomocnú ruku. Sú z terénu, a keď sme sa s nimi bavili, vedeli pomenovať, čo by im umožnilo pomôcť ešte väčšiemu počtu mamičiek a detí. Starajú sa dokonca aj o mamičky, ktoré sú po potrate, robia pre nich sociálne a psychologické poradenstvo.
Tie organizácie spájajú ľudí, ktorí chcú pomôcť s ľuďmi, ktorí pomôcť potrebujú. Keď som počul od jednej predstaviteľky takejto organizácie, že sa im už podarilo takýmto spôsobom zachrániť 172 životov, veľmi ma to potešilo a je tak jasné, že to má obrovský zmysel.
Predstavte si, že chlapci chodia kradnúť do potravín. Stretol som ich a pýtal som sa ich, prečo to robia. Jedni mi povedali, nemajú doma čo jesť. Ďalší povedali, že ich nútil silnejší, starší kamarát. Ďalší, že je to pre nich adrenalínová zábavka. Prečo to spomínam? Zavádza sa dotazník, resp. otázka do dotazníka, aby sme vedeli presne zacieliť pomoc. Keď budem vedieť, prečo tí chlapci chodia kradnúť, tak im viem lepšie cielene pomôcť. Podobne, podobne je to so ženami, ktoré plánujú ísť na potrat alebo to dokonajú teda.
Pred asi 18 rokmi sme čakali dvojčatá, ja som bol začínajúci učiteľ, manželka už bola na materskej, bývali sme sami a dozvedeli sme sa, že, že príspevok po narodení dieťaťa dostaneme, ale až po 28. dni dožitia dieťaťa. Vtedy, momentálne máme štyri deti, a vtedy sa mi to zdalo ako nezmysel a teraz a doteraz mi to nikto nevysvetlil, prečo to tak je, teraz sa mi to zdá tiež ako nezmysel. Predstavte si, že mamičke zomrie porodené dieťa v 10. deň. Ona nepotrebuje pomoc, ona si nezaslúži pomoc, ona nemá výdavky spojené s narodením dieťaťa? Má, určite. Čiže táto 28 podľa mňa nezmyselná sa v tomto návrhu zákona ruší.
Ďalšia vec, spomínal som, že máme štyri deti, ja som sám z piatich detí. Treba podporovať mnohodetné rodiny a príspevok pre, iba pre tri deti a štvrté už nie, sa mi zdá diskriminačný, preto v tomto návrhu zákona upravujeme to tak, aby, aby aj ďalšie deti, resp. ich rodičia, mamičky dostali príspevok. Keď som spomínal svoj príklad, určite by nám pomohlo, keby sme dostali časť z toho príspevku už skôr. A znova, je tu pomoc pre tých, ktorým by to mohlo pomôcť, môžu požiadať o to, aby časť z toho príspevku, tých 400 eur dostali už počas tehotenstva. Takisto v tom nevidím, nevidím nič zlé.
Ďalší, ďalšia časť je tam zvýšenie príspevku na hendikepované dieťa, pri tom sa tiež troška zastavím. Existujú zbierky, benefičné akcie, prispievame slabším, sme solidárni, spoločnosť je predsa tak vyspelá, ako sa dokáže postarať o svojich najslabších, najzraniteľnejších členov. Je úžasné vidieť mamičky, ktoré týmto deťom odovzdávajú lásku a starostlivosť. Deti, ktoré majú nejaký hendikep, patria do našej spoločnosti, dokonca si myslím, že vychovávajú našu spoločnosť, učia nás byť citlivejšími, ľudskými, učia nás upriamiť sa na skutočne na podstatné veci v živote, učia nás láske k svojmu blížnemu. Vieme, že mamičky alebo rodiny, ktoré majú takéto deti, majú mnohonásobne vyššie výdavky a veľké starosti a zvýšený príspevok pri narodení ich detí je síce len slabou, ale predsa náplasťou a pomocou. Počul som vyjadrenie jednej političky, ktorá povedala, znova sa vrátime k tým tabletkám, že toto nedovolíme ženám, a čo potom, keď majú deti, ktoré budú mať 18 rokov, sto kíl, nebudú vládať chodiť. A dodatok - a vy tej matke zabránite ísť na potrat. Čo potom? No nehnevajte sa, ale mne to pripomína Nemecko z 2. svetovej vojny, resp. Spartu.
Programové vyhlásenie vlády, tak v ňom je zakotvené, vláda Slovenskej republiky sa zasadí o ochranu nenarodených detí cez prevenciu interrupcií. Tak ako to máme robiť, keď nie takýmto zákonom? Náš návrh zákona sa opiera o programové vyhlásenie vlády a chce podávať pomocnú ruku všetkým, jasné, nie každý po takejto pomocnej ruke siahne, ale každý to môže spraviť.
Pomáhal som nejakým bezdomovcom, ale väčšinou to nemalo takú odozvu, ako som si myslel. Končilo to tým, že za to, čo som im dal, si kúpili alkohol. Nemalo to zmysel, oni nechceli pomoc. Až som narazil na bezdomovca, volá sa Jaro, ktorý bol vďačný za každú pomoc, zriekol sa alkoholu a teraz áno, bol na kolenách, bol na tom tak, že, nepreháňam, mysleli sme, že v tom blate umrie, ale momentálne má občiansky preukaz, má kartičku poistenca, vložilo sa do toho niekoľko ľudí, ja pomáham iba okrajovo, ale oni mu pomáhajú veľmi. A to je ten zmysel toho zákona, že ten Jaro našu pomocnú ruku, po našej pomocnej ruke sa natiahol, chytil ju a my sme ho dokázali zdvihnúť. Takéto mamičky, ktoré chcú pomoc, tie sú cieľom toho zákona.
Vďačnosť, ešte budem pri tom bezdomovcovi. Drobnosť, každú jednu drobnosť, za každú jednu drobnosť je vďačný. Prišiel som k nemu, doniesol som mu okuliare, lebo mal lupu, kúpil som mu okuliare. Číta, už prečítal štyri knihy rozprávok, lebo má šťastné konce, ináč ja verím, že aj tento návrh zákona bude mať šťastný koniec, a teraz momentálne číta Babičku od Boženy Němcovej. Bezdomovec. Mal lupu, kúpil som mu okuliare, bol vďačný a chcel sa mi odvďačiť, tak je po dvoch porážkach, o dvoch barlách zberal po lese repík, aby mi ho dal na čaj. Vyhŕkli mi slzy z očí, keď toto spravil, pretože tu je tá súvislosť, tie ženy niektoré, my sa bavíme s tými organizáciami, ktoré pomáhajú, a oni hovoria, tie ženy sú s odstupom času vďačné, ďakujeme, že ste nám pomohli, ďakujeme, že máme tie svoje deti.
Chcel som ešte k tej nešťastnej potratovej tabletke, keďže sa tu spomína, a vyzerá to tak, že sa ešte bude spomínať. Nesúvisí s naším návrhom zákona. Nemá oporu v programovom vyhlásení vlády, ide o liekovú politiku, a i keď ja osobne to spochybňujem, pretože tehotenstvo nie je chorobou a potrat nie je liečbou, odborný názov, využíva sa, že medikamentózna liečba je v prípade interrupčnej tabletky zavádzania alebo rovno lož. Ak sa hovorí o tzv. službe reprodukčného zdravia, tiež sa domnievam, že je to ako prácu kata nazvať medicínou.
Dovoľte mi pár citátov, ktoré povedal premiér Igor Matovič. Mohol by som citovať napríklad pána MUDr. Krčméryho alebo iných odborníkov na danú tému, ktorí, ktorí nás podporujú alebo podporujú návrh tohto zákona, ale keďže sa bavíme na politickej úrovni, tak zacitujem človeka, ktorý vo voľbách 2019 dostal veľmi silný mandát, je premiérom, dostal veľmi silný mandát od občanov Slovenska. Volili nielen protikorupčného Matoviča, ale aj Matoviča, ktorý vzal Kresťanskú úniu na svoju kandu..., kandidátku a ponúkol polovicu miest na kandidátke Kresťanskodemokratickému hnutiu. Presne toho Matoviča, o ktorom ľudia vedeli, že je konzervatívne zmýšľajúcim politikom. Tak poviem niekoľko čerstvých citátov od Igora Matoviča: „Treba robiť všetko preto, aby sme zachránili život, ak sa zachrániť dá.“
Ďalší: „Ten návrh, keď som si ho prešiel od začiatku po koniec, tak žiadnym spôsobom tým ženám, ktoré chcú ísť na potrat, nebráni, ale pomáha ženám, ktoré možno z nedostatku informácií alebo zo sociálnych dôvodov ešte predtým, ako finálne rozhodnutie urobia, ponúka iné cesty.“
Ďalší citát: „Dať do zákona, ktorý má zabezpečiť väčšiu ochranu života, pozmeňovák o potratovej tabletke, je, jemne povedané, absurdné.“
„Vyskúšali sme si v parlamente, že prísne návrhy zákonov v tejto oblasti nemajú tak širokú podporu, že by mali šancu na úspech, preto oceňujem Annu Záborskú, Richarda Vašečku a ďalších, že v tomto volebnom období sa rozhodli vytvoriť návrh, ktorý je prorodinný, prosociálny, je o pomocnej ruke, a nie o zákazoch. Verím, že získa omnoho širšiu podporu v pléne. Ide predsa o životy detičiek, ktorých mamičky tú pomocnú ruku uchopia.“
A úplne na záver mi dovoľte jednu osobnú vsuvku. Táto vsuvka s týmto ale súvisí, pretože moja mama s otcom nám darovali život piatim, a preto takto. Neodmietli darovať život a ja im za to ďakujem, symbolicky aj z tohto miesta svojej mame, ktorá oslavuje dnes svoje narodeniny, blahoželám, prajem jej šťastný život, a aby bola hrdá na svoje deti. Milujem život a verím, že aj vy všetci, prosím o podporu nášho návrhu zákona.
Ďakujem. (Potlesk.)
