Videokanál klubu

Pani Sulanová, spomínali ste Indiu. V čase, keď tam šarapatil COVID najviac, tak tam boli dvaja moji priatelia a volali mi, že, Jozef, to je tu neuveriteľné, tu niekto nedodržuje pravidlá, tak ich tam na uliciach mlátili palicami policajti, tam tí ľudia nosili tak rúška a pred chvíľou som sa dozvedel od Mareka informáciu, že tam sú, priemer je tam 25 rokov, takže to sú, ako? Povedz nahlas. (Reakcia z pléna.) Polovica obyvateľov tam má do 25 rokov, takže to je naozaj mladé, zdravé obyvateľstvo.
Ale k vám chcem povedať, pani Sulanová, jednu vec. Hovorili ste tu o rúškach, že do prírody nie. Súhlasím s vami, do prírody nie. Pozrite sa na Krupu, pozrite sa na Krupu, ako má nasadené to rúško. Kto mi z vás zaručí, že Krupa nemá teraz COVID a tie jeho sople, čo tu vypúšťa všade, ma nenakazia? Pozrite sa na Kotlebu, ktorého musel prísť upozorniť predsedajúci Blanár, toto sú dvaja nezodpovední ľudia, ktorí ukazujú národu, ako to nemá vyzerať a pani Sulanová, keď sme sa boli testovať u Svätého Michala, tak ste išli predo mnou do parlamentu. Zastavila vás moderátorka televízie, ja som išiel za vami a vy ste jej povedali, že nie ste pozitívna. Vy ste dobre vedeli, že ste pozitívna, lebo nám to tam povedali, dali ste rozhovor, rozhovor a ja som išiel za vami, vy ste ohrozili nielen mňa, ale tú redaktorku. A to je to, pani Sulanová, to je tá zodpovednosť. Pozrite sa na Krupu, ako vyzerá, a má to na saláme.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pani kolegyňa, ja si každého jedného poslanca v tejto sále vážim, skutočne naozaj vážim, aj keď si vy možnože myslíte, nie vy konkrétne, ale vaši kolegovia, niečo úplne iné, a nechcem vás žiadno dehonestovať, ani urážať, ani vám neurobím profil vášho vystúpenia, čo všetko ste tam pospomínali nie k núdzovému stavu, pretože naozaj ste mali na to právo a v tej rozprave môžete povedať čokoľvek, ja len v dobrom vás chcem upozorniť, neviem, či ste sa pomýlili, kyselina salicylová ste hovorili, hej? (Reakcia z pléna.) No ale v Indii asi nedávajú každému do balíčka prostriedok, ktorý sa dáva do mastí, krémov, na umývanie a na čistenie pokožky, asi ste mysleli kyselinu acetylsalicylovú. Acylpyrín. No tak iba to vám chcem povedať, aby nevznikla žiadna dezinformácia, že proste ľudia začnú vo veľkom nakupovať kyselinu, nie ako bez urážky, naozaj, že dobre, úprimne a k ivermektínu sa nebudem ani vyjadrovať. Zoberte to ako naozaj z mojej strany, že máme aj tie lapsusy a chápeme to, ako nie som takáto, že proste uštipačná. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán Suja, nešlo o Rusov, samozrejme, išlo o príklad, ktorý je verejne známy s tým Černobyľom a o to, ako sa má zachovať zodpovedný štát. A my nemôžme, nemôžme len tak čakať, že dobre, však ututlávať a nepovedať ľuďom pravdu. Nadviažem potom na to ďalej. Kotleba, Mazurek, Mizík a Kotleba, vy hovoríte o liečení, že je dôležitá liečba. No lenže vo vašom podaní to je tak, že vy si ju vymyslíte, no ale to tak nemá fungovať, že vy poviete brómhexín a vodka, už je vybavené. To, to nemá fungovať na báze experimentovania takéhoto, ale vedeckých experimentov a tie sa robia. Ja verím, že aj tá liečba ide dopredu a že, že tie klinické štúdie ukážu, že toto a toto je dobré, tamto a tamto je zlé. Ja som si nedobre rozvrhol čas a ešte k tomu ivermektínu doplním, že Rakúsko, ja som si to zisťoval, Rakúsko, Nemecko, Česko iba na predpis, žiadne voľné, že si kupujete a jete toho, koľko chcete, pretože niektorí ľudia, no vy by ste niektorých dokázali presvedčiť a oni by toho pojedli na kvantá a to je tá falošná, nie falošná zodpovednosť, ale falošná nádej, ktorú dávame tým ľuďom a im to môže viac ublížiť a ešte je tam veľmi dôležitá vec, že vy takýmto prístupom alebo keby to, keby sme to takto spravili, že voľný predaj, alebo že lekári predpisujte, je to v pohode všetko, tak vlastne prenášame tú zodpovednosť za zdravie na lekárov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Som presvedčený, že nikto z nás nie je nadšený a spokojný, že žijeme v dobe obmedzení a rôznych nariadení. Každého z nás a z našich blížnych nejakým spôsobom určite nákaza zasiahla. Kvôli ochrane zdravia a životov našich blížnych nemáme iné východisko, ako sa s niektorými obmedzeniami zmieriť a naučiť sa žiť. Zdravie a životy sú tie najdôležitejšie hodnoty, aké máme. Ja si tieto hodnoty uvedomujem o to viac, že mi zomreli štyria súrodenci v mladom veku a už aj obidvaja rodičia. Preto s niektorými nariadeniami súhlasím a aj núdzový stav podporím kvôli skolabovanému zdravotníctvu a situácii, aká v súčasnosti je.
Ale na druhej strane som aj za postupné uvoľňovanie opatrení, aby ľudia mali z čoho žiť a aby mali opäť možnosť dôstojne uživiť svoje rodiny. Situácia so zatvorenými prevádzkami, obchodmi sa osobne a priamo dotýka hlavne malých a stredných podnikateľov a aj priamo mojich najbližších, a aj rozvetvenej rodiny, nakoľko mnohí z nich pred COVID-om podnikali a živili sa sami, a aj niektorí zamestnávali ďalších ľudí. Teraz sú v ťažkej situácii, nakoľko zostali bez príjmov z podnikania, ale fixné náklady spojené s podnikaním musia pravidelne každý mesiac platiť. Mnohí z nich vyčerpali svoje úspory, požičali si peniaze, ale už aj tieto možnosti vyčerpali alebo už sú pred ich vyčerpaním. Mnohí nemajú už ani možnosť požiadať banky o odklady úverov alebo o zníženie výšky úverov a naozaj táto situácia je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, pán spravodajca, vážení kolegovia, kolegyne, poslanci, poslankyne, situácia, v ktorej sa nachádzame, nikoho neteší. Je naivné myslieť si, že predĺženie núdzového stavu je nám na potechu. Nikomu. Nikomu, určite nikomu to nie je na potechu. Je to však teraz nevyhnutnosť.
Dôvody pred pár hodinami pripomenul aj pán minister Milan Krajniak. Pred chvíľočkou o nich hovorila aj moja kolegyňa pani poslankyňa Záborská. Ja som sa nezapájal do rozpravy včera ani dnes s faktickými poznámkami. Písal som si poznámky na papier, nechcel som naťahovať čas a nechal som si svojich pár faktov do tejto rozpravy. Treba povedať, že sme zvládli jar a paradoxne nám to uškodilo. Mysleli sme si, že už to máme za sebou a že nás už nič zlé nečaká. Aj osobne ja priznávam, že som situáciu podcenil. Aj premiér, aj ministri, aj poslanci, aj obyčajní ľudia, všetci sme tú situáciu akosi podceňovali.
Dostali sme sa ale do omnoho horšej situácie. Včera, keď som tu sedel a počúval rozpravu, tak mi prišla správa, zomrel môj známy a svokor môjho asistenta a nedožil sa šesťdesiatky. Zomrel na COVID. Dnes bol pohreb jedného z nás, pána Ľubomíra Petráka, niektorí na tom pohrebe boli, tiež ho skolil COVID. Nebudem sa vracať ďaleko do minulosti, stačí jeden rok. Teraz nás kritizujú ľudia, ktorí hovorili o chripôčke, o brómhexíne, o vodke alebo o tom, nech si ľudia pomôžu, ako sami vládzu, dnes, keď sme sa už kruto v mnohých rodinách presvedčili o tom, že COVID existuje a berie nám našich otcov, mamy, známych a priateľov.
Keď bola v roku 1986 mimoriadna situácia v elektrárni v Černobyle, radiácia sa rozšírila a nebolo záchrany. Nezabíjala hneď. Áno, pár ľudí áno, ale tá zabíjala postupne. Dni, niekoľko týždňov, mesiace, dokonca roky. Čo spravil štát? Čo spravil Sovietsky zväz vtedy, keď to buchlo? Nezodpovednosť predovšetkým v prvých dňoch. Mesto Pripiať neevakuovali v prvom dni vôbec, v druhom tiež, až potom. Bolo treba z tej zóny utekať, ináč sa brániť nedalo. A oni čo robili? Propaganda. Uškodilo by to Sovietskemu zväzu navonok, jeho jadrovej energetike, jeho jadrovej politike. Tak čo spravili? Ututlali to, chceli to ututlať. Boli tam falošní hrdinovia, tí, ktorí nevedeli, do akého, na akú smrť, krutú smrť idú. Niektorí vojaci, hasiči takto zahynuli na chorobu z ožiarenia. Ale boli tam aj takí, ktorí to podceňovali. Bolo vtedy dosť teplo, niektorí vojaci si povedali, že majú imunitu a neviem, čo všetko, jednoducho to podcenili, nerozumeli tomu problému, vyzliekli sa do pol pása a tak odpratávali rádioaktívny materiál, pretože im bolo teplo. Kruto za to potom zaplatili životom. Čo mal spraviť štát? Chrániť svojich občanov, chrániť mesto Pripiať, okamžite ho evakuovať. Lenže im išlo práve o tú povesť Sovietskeho zväzu. Viete, kvôli čomu? Kvôli propagande a dnes moderne by sme mohli povedať kvôli percentám. Kvôli percentám.
My sme na jeseň aj pred Vianocami mali problém s dodržiavaním opatrení. Obyčajné rúška a zníženie mobility nám robí niektorým problém doteraz. My nemusíme utekať z kontaminovanej oblasti, nám stačí znížiť mobilitu, stačí si nasadiť rúška. A čo sa stalo? Áno, bol tu spomínaný už 17. november. Zodpovedný štát chráni svojich občanov. Treba ich povzbudiť k dodržiavaniu opatrení, ale my tu máme ľudí, ktorí 17. novembra, ale aj na sociálnych sieťach, v príspevkoch v pléne napríklad burcujú ľudí proti opatreniam, proti dodržiavaniu opatrení. Alebo sa zbavia zodpovednosti, pamätáte si to, ako oni mali zodpovednosť za občanov? Oni majú takúto zodpovednosť. To bude drahé, no a čo? To už zaplatia oni alebo budú na to hľadať peniaze oni.
Vlastný príklad je veľmi dôležitá vec a tu zlyhávame, všetci, ktorí sa takto zgrupujeme 17. novembra, dáme si dole rúška. Spomeniem aj jedného politika, ktorý tu bol dlho, dlho premiérom, tu chodí veľký frajer, dá si dole rúško, chodí tu s nejakým plexisklom a v Dominikánskej republike, tam by mu policajti, v úvodzovkách poviem, dali jednu, druhú po papuli, musel stiahnuť chvostík a mať obyčajné normálne rúško, žiaden štít, Fico-neFico. Ale on má tu nejakých podporovateľov, ktorých ovplyvňuje tak isto. A taký príklad im dáva.
Dovoľte mi prečítať jeden komentár z Facebooku od istého pána, volá sa Vladimír s nejakým, asi vymysleným priezviskom. Budem čítať aj s gramatickými, tak gramaticky, ako to je napísané: "Ja bych všetko otvoril, nenechal bych na seba špinu hádzať, byť v roli Matoviča. Dôchodci, ktorí tak behajú krížom-krážom a nevydržia sedieť doma, pôjdu do neba aj s ostatnými, ktorí sa nechcú prispôsobiť. A my ostatní, ktorí sme zodpovední, sa dožijeme vakcíny. Každý si musí vlastný život chrániť, ako vie, štát to za nás robiť nebude."
Toto by bol ideálny stav. Ja som učiteľ a keď som učil, žiaci si mysleli, že im s radosťou dávam zlé známky. Nie je to tak a učitelia mi to potvrdia. Určite to nerobíme s radosťou, ale je to motivácia, keď aj negatívna, aby sa učili. A o tom to je. Tak isto aj tu, že nezodpovední a zodpovední. Tí nezodpovední keď nebudú rúška nosiť, keď nebudú dodržiavať opatrenia, doplácajú na to tí zodpovední. Doplácajú na to životom, niektorí stratou zdravia, stratou príbuzných, ale aj tým, že sme zavretí, že COVID-automat je čierny, lebo mobilita je taká, aká je. Nie sme ochotní ubrať z toho, nie sme ochotní nosiť rúška zodpovedne a dodržiavať opatrenia.
No a chcel som ešte na záver svojho príhovoru, a to už asi nestihnem, ale o tom ivermektíne. Štúdie dokazujú, že ivermektín inhibuje replikáciu SARS-CoV-2 v laboratórnych podmienkach, avšak plazmatické koncentrácie ivermektínu by museli byť stonásobne vyššie, ako dnes považujeme za bezpečné, pretože ivermektín môže mať mnoho vážnych a pre niekoho aj smrteľných nežiaducich účinkov. To je, to sú deadliny pre liečbu COVID-u schválených FDA, čiže vládna agentúra Správa potravín a liečiv z 11. 2. 2021. To znamená, môže to pomôcť, vedci pracujú, je štyritisíc štúdií rozbehnutých podľa molekulárneho biológa Petra Celeca a podľa neho bude o pol roka tá liečba úplne iná, všetko sa to vyvíja, ale nemôžme my tu teraz experimentovať s nejakými liekmi. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec, vyčerpali ste si čas, počkal som, aby ste skončili. (Potlesk.)

Šefčík, Marek, poslanec NR SR
Dobre, ja iba poslednú, poslednú vetu, ktorú tak isto odborníci tvrdia, že prijímanie tohto ivermektínu môže spôsobiť aj to, že tí ľudia falošne sa cítia lepšie a prídu neskôr do nemocnice, môže to mať pre nich veľmi zlé následky.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán podpredseda, a ďakujem všetkým kolegom, ktorí reagovali. Ja chcem pogratulovať, po prvé chcem povedať, že nepovedala som, že pokuty sú jediné. Toto je to, čo manipulujeme, čo sa manipuluje dokola, že človek povie nejakú vec a ona sa nepovie v celom kontexte. Ja som povedala, že treba aj pokuty a ja chcem zagratulovať tomu regiónu, v ktorom ste, že tam tí policajti kontrolujú. Ale v tom regióne, kde som ja alebo kde sú ďalší, keď si zoberiete, za šesť týždňov sa urobilo vo Francúzsku 20 miliónov kontrol. To znamená, že bol skontrolovaný každý tretí občan. Čiže ja nechcem nikoho, nikoho naháňať a keď si zoberiete, že ako som hovorila o tom zdravotnom stave nášho obyvateľstva, je iné, keď príde tam, kde je rozvinuté zdravotníctvo, 60 alebo 70 alebo 80-ročný človek do nemocnice, ktorý je relatívne v dobrom zdravotnom stave, ako keď príde u nás, kde máme taký vysoký počet odvrátiteľných chorôb. Čiže aj ten výsledok, výsledok bude iný a ja si neviem prečo aj všetky myšlienky, ktoré sa povedia, či už aj tuná v tomto parlamente alebo kde, tak keď je to opozično-koaličné, tak tá druhá strana vždy hľadá v tom len niečo zlé. To je podľa mňa kameň úrazu toho, tejto celej politiky, pretože musíme nájsť spoločnú reč. Inak to nepôjde, inak to vnáša nenávisť aj medzi obyvateľov a polarizáciu spoločnosti. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pani kolegyňa, chcem veľmi pekne poďakovať za to, čo si povedala presne, že naozaj tí Taliani sa nebáli toho, nebáli sa naozaj tvrdšie zasahovať proti ľuďom, ktorí nedodržiavajú pravidlá a tam to tak aj vyzeralo a tak to aj vyzerá. Preto ten núdzový stav tu, tu ja budem zaň veľmi, budem zaň hlasovať, pretože aj to, čo predvádzali pred chvíľočkou vo svojich faktických kolegovia, to je šírenie zla, šírenie, nie je dobre, bude zle, to je jednoducho demagógia. Vieš, pani kolegyňa, keď niekto chce liečiť, ale nechce testovať, tak ako zistíme, že ten človek je pozitívny? Veď to je, oni, to je jednoducho, ja si neviem predstaviť túto krajinu, keby mi niekto povedal, že experimentálne som si liečil rakovinu niečím, experimentálne som sa liečil. Jednoducho mal šťastie ten človek, pani kolegyňa, že to nemal také ako, žiaľbohu, žiaľbohu, náš kolega nebohý, veľmi dobrý človek zo SMER-u, naozaj dobrý človek, no nemal šťastie. Jednoducho tuná poslanci, ktorí to prekonali, mali šťastie, nech sa pomodlia k Pánu Bohu a nech povedia, máme šťastie. Ale opakujem ešte raz, fantastické, a ja som rád, že to tu zaznelo konečne dneska, ten núdzový stav potrebujeme aj kvôli tomu, lebo toto, čo tuto títo páni šíria, tak to ďalej sa šíri. Facebook je, to oni sú facebookoví králi. To zase, čo bude na facebooku, ako oni naložili koalícii, ale naložili spôsobom, ktorý nemá s ľudskosťou, s morálkou, s etikou nič spoločné. Oni nabádajú ľudí, aby nedodržiavali pravidlá, nabádajú ľudí, aby robili zle.

Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca, milí kolegovia, situácia na Slovensku je nesmierne vážna, inak by sme tu asi nesedeli. A nielen situácia v zdravotníctve v počte nakazených či počte obetí pandémie, ale aj celospoločenská atmosféra frustrácie hnevu a stupňujúcej sa občianskej neposlušnosti, ktorá je rovnako pochopiteľná, ako nebezpečná.
Dovoľte mi ako lekárke na úvod zareagovať a dotknúť sa čísiel, ktoré sa v médiách i v tejto sále opakujú dookola ako mantra. Je to aktuálny počet hospitalizovaných a počet mŕtvych, ktorý je vraj najvyšší na svete v súčasnej dobe. Čudujem sa, že dokonca aj odborníci používajú prirovnania, že sme ako v Bergame. Aj tam pred rokom zomieralo 30 % hospitalizovaných a rovnako je to u nás. Podľa mňa je to prirovnanie absurdné, keď sa porovnáva región, ktorý má zdravotníctvo v rámci Talianska najrozvinutejšie, so Slovenskom.
Spomíname si na predvolebné diskusie, kde sa poukazovalo na Slovensko, že je jedno z najhorších, myslím, že na druhom mieste v Európe, že 11 000 ľudí mladších ako 75 rokov zomrie na Slovensku na neodvrátiteľné ochorenia. Bolo to, bol to headline zdravotníckej politiky, do konca pána bývalého prezidenta Kisku.
Pamätáme si na 5 000 horiacich sviečok pred Úradom vlády za zbytočné nezachránené ľudské životy. Voľby sa konali 29. februára roku 2020, teda pred pandémiou COVID-19. Tento stav ukazoval pred pandémiou na výkonnosť zdravotného, zdravotníckeho systému, na zlyhávanie štátnej politiky v zdravotníctve, na kvalitu zdravotnej starostlivosti, na nedostatočnú sekundárnu prevenciu a nedostatočnú efektivitu život zachraňujúcich zákrokov. A tu začala pandémia a tomu sa rovnajú aj výsledky, ktoré momentálne prežívame. Nebudem hovoriť o zodpovednosti.
Veci okolo predlžovania núdzového stavu treba pomenovať jasne a zreteľne. Čelíme kríze, ktorá v dejinách našej vlasti za ostatných tridsať rokov nemá obdobu. Je to kríza zdravotná, ekonomická, finančná, psychologická, sociálna, duchovná, ale hlavne kríza dôvery v tento štát.
Ako zvolení poslanci máme veľkú zodpovednosť, ako sa rozhodneme, aký odkaz vyšleme národu. Ja osobne som presvedčená, že nikto z nás poslancov v tejto sále si neželá nekonečné predlžovanie núdzového stavu. Tento výnimočný režim už trvá pridlho a zdá sa, akoby jeho pomenovanie strácalo nielen slovný význam, ale aj efekt v zmysle dodržiavania pravidiel. Pravidiel, ktoré by mali smerovať k spoločnému dobru nás všetkých.
Zatiaľ čo v prvej vlne sme sa ako národ zomkli a príkladne dodržiavali určené pravidlá, či takmer sa predbiehali v kreatívnych prejavoch solidarity a vzájomnej pomoci, dnes je situácia dramaticky iná. Nielen sociálne siete, ale aj ulice napĺňajú nespokojní občania, ktorí nevidia zmysel v dodržiavaní nariadení, alebo ich otvorene nedodržiavajú.
Dovolím si povedať, že je to jeden z kľúčových faktorov, ktorý spôsobuje, že lockdowny v ostatných krajinách zaberajú, ale u nás nie. Preto chcem aj v súvislosti s diskusiou o opätovnom predĺžení núdzového stavu na tomto mieste navrhnúť dva kroky, ktoré sú z môjho pohľadu kľúčové na zlepšenie súčasného stavu.
Po prvé, potrebujeme takpovediac opäť získať na palubu kritickú väčšinu občanov, a to sa nám môže podariť iba zmenou komunikácie a spoločným postupom. Dnes nie je čas na to hľadať vinníka za súčasný stav. Dnes potrebujeme aspoň na chvíľu zahodiť politické tričká a ťahať spoločne za jeden povraz pre dobro slovenských rodín, živnostníkov, starých, chorých a pre dobro našich detí. Všetci dobre vieme, že aj keď sa nám podarí pandémiu prekonať, jej bolestné následky nás v sociálnej, duchovnej, duševnej, zdravotníckej či ekonomickej sfére ešte len čakajú. Preto ešte raz vyzývam nás všetkých, pokúsme sa v tak kritickej situácii, ako je dnešná, všetci spoločne konštruktívne spolupracovať. Slovensko to veľmi potrebuje. My všetci to potrebujeme.
Po druhé, okrem zmeny komunikácie a atmosféry spolupráce potrebujeme zlepšiť mechanizmy kontroly pravidiel. Vďaka COVID-automatu sú tieto pravidlá dnes konečne jasnejšie a predvídateľnejšie a ak chceme, aby zaberali, musia byť dôkladnejšie kontrolované. Jeden príklad za všetky.
Vo Francúzsku, ktoré pred rokom, ale aj pred Vianocami malo podstatne horšie čísla, ako máme my v počte nakazených, ešte v prvej vlne za šesť týždňov vykonali viac ako 20 miliónov kontrol dodržiavania opatrení a uložili viac ako milión pokút. Je to každý 60. občan, vo Francúzsku dostal pokutu. Za rovnaké obdobie druhej vlny im stačilo urobiť už menej kontrol, bola to asi jedna štvrtina a cez Vianoce, keď mali zákaz vychádzania, len jedna desatina. Občania si jednoducho zvykli, že platia pravidlá a nesmú sa porušovať.
Ak sme doteraz poctivo nekontrolovali porušovanie vyhlásených pravidiel, ľudia si na to tiež zvykli a aj preto náš lockdown nezaberá. Musíme to zmeniť nie preto, že by sa niekto z nás tešil z trestania ľudí, ktorí sú aj bez toho už v náročnej situácii, ale preto, že ak to nebudeme robiť, rezignujeme na jednu zo základných úloh štátu - chrániť dobro svojich občanov.
Milé kolegyne, vážení kolegovia, možno sa spýtate, čo tým vlastne chcem povedať, či sa staviam proti predĺženiu núdzového stavu, alebo sa ho naopak snažím obhájiť. Úprimne hovorím, o predĺžení núdzového stavu sa nerozhoduje ľahko. Ale ak sme za predĺženie núdzového stavu hlasovali v decembri, keď bola situácia podstatne lepšia, dnes naše pochybnosti obstoja ešte menej. A preto, áno, budem hlasovať za predĺženie núdzového stavu ako prostriedku k cieľu, ktorým je návrat do normálneho života pre nás všetkých. Inú cestu nevidím, len predĺženie núdzového stavu za jasných pravidiel.
Jedným dychom však dodávam, že hneď od zajtra je našou povinnosťou hľadať ďalšie cesty, ktoré môžu byť podobne neúčinné v boji s pandémiou, ale zároveň umožnia postupnú úľavu od obmedzení, ktoré doliehajú na našich občanov a na nás všetkých. Opäť sa môžeme inšpirovať Francúzskom, ale aj inými krajinami, ktoré za týmto účelom vytvorili a prijali nové zákony alebo inštitúty, ktoré reagujú na výnimočný stav výnimočnými opatreniami, ktoré sú spojené so zdravotnou katastrofou v ich krajinách. Rozmýšľajme ako nepredlžovať núdzový stav, ale príďme s iným legislatívnym rámcom, ktorý umožní postupný prechod do normality a intenzívnu prípravu na riešenie ekonomickej a sociálnej krízy, ktorá sa črtá na obzore.
Obraciam sa týmto na vládu a žiadam ich o zváženie prípravy zákonov, ktoré nám pomôžu v prechode k normálnemu životu. Verím, že práve zmena komunikácie smerom k občanom, odloženie hádok a konštruktívny spoločný postup, dôslednejšia kontrola jasných pravidiel a hľadanie spôsobov prechodu od núdzového stavu k normalite môže byť cestou k tomu, aby sme núdzový stav už v budúcnosti nemuseli predlžovať. Ale hlavne, aby sa nám konečne podarilo zlomiť krivku počtu nakazených a mohli sa čo najskôr tešiť na život bez rúšok, tak ako to tu bolo spomínané, bez strachu, bez frustrácie a aby sme si mohli čo najskôr povedať, zvládli sme to a zvládli sme to spoločne.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ja budem tiež reagovať na pána Mareka Kotlebu. Ja v podstate s ním súhlasím. Viem, že on je založený tak podobne vlastne, ako aj ja, aj tuná Jožko Pročko atď., máme k športu blízko a k deťom určite takisto.
No jedna vec je taká, že ja konkrétne, moja nevesta je učiteľka v materskej škôlke. A práve COVID si doniesla z materskej škôlky, pretože chodili tam rodičia, ktorí nemali tie testy, vtedy to ešte akože mohli ich tam doviesť. Následne, samozrejme, na to dostal pochopiteľne aj jej manžel, náš syn COVID, našťastie nemal ťažký priebeh. Vrátili sa deti do škôlky aj minulý týždeň, o dva dni na to to už mali kuchárky a ďalší, znova museli tú škôlku zavrieť. To znamená, tie deti, kto ich tam dovedie, jednoducho musí mať tie testy a musí to mať v poriadku, nedá sa bez toho proste robiť to, lebo sú ohrození, samozrejme, aj tí druhí.
A ešte, práve minule u nás v tom našom mestskom časopise vyšiel taký článok, práve v martinskej nemocnici leží niekoľko detí. Lebo aj tuná mám taký článok, že dlho sa zdalo, že deti sú proti novému koronavírusu vysoko odolné a priebeh infekcie je u nich spravidla mierny. Ale robila sa analýza vychádzajúca z prípadov bezmála 700 detí, ktoré tento syndróm postihol a boli alarmujúce zistenia. Hrozia tam až trvalé následky pre tie deti. To znamená, aj pre vás, Marek.
Poviete, že ste bojovali za to, aby vaše dieťa nemuselo mať v škôlke rúško. Ale ako by ste bojovali potom, keby ste zistili, že sa v škôlke práve preto nakazilo. Možnože vy nie, ale mnohí rodičia by žalovali toho učiteľa alebo tú škôlku. Takže nejak sa chrániť musíme. Má to logiku.
Ďakujem.

Pán Kotleba, viete, najhoršie na tom je naozaj, že vy tieto citlivé témy vždy obrátite spôsobom, že my zabraňujeme deťom športovať. My nedávame deti do škôl. To je také nechutné, to je taká, taká obludnosť, čo vy robíte, celá vaša ĽSNS, hlaso-ĽSNS rozdelená, to je, to je obrovská, neskutočná, odporná, hyenistická propaganda. Kto nechce posielať deti do škôl?! Ja som robil šestnásť rokov atletiku, dva roky som učil, som učiteľ telesnej výchovy. Vy mi chcete povedať, mne, že ja nechcem posielať deti do škôl?! Ale aj tie deti sú teraz ohrozené! Naozaj sú tu mutácie! Tie deti potrebujú mať tie rúška, ale zbavme sa toho a potom môžeme robiť to, čo je vo svete. Potom môžeme robiť to, že naozaj kde majú lepšie výsledky, tak tým deťom nedáme tie rúška, ale chráňme si tie deti! A ako ich vy chránite, že trepete tuná všetci tam dohromady, čo ste traja, štyria v kuse, že rúška, rúška dajme dole, rúška dajme dole?! Toto je to, čo tu roznáša ten vírus! Toto je tá vaša propaganda! A krásny, krásny príklad bol teraz toho, ako naozaj, aký je rozdiel medzi tu, teraz odišiel pred chvíľou Suja, ale aký je rozdiel medzi ním a ostatnými, pán Kotleba. Viete, pred chvíľou došiel pán Mizík a mal, asi desať minút nemal rúško na tvári. A pani Halgašová sa k nemu nahla a slušne mu povedala, dajte si rúško. Toto keby videl Suja na niekom inom, toto keby Suja na niekom inom videl, tak mu tu začne vykrikovať, vyvreskovať, jak minule podpredsedovi tohoto parlamentu! To je neskutočné! To je neskutočné! Toto je ten rozdiel v tej politike, rozumiete?! Toto je to!
Ďakujem.