Videokanál klubu

Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, posledný rok nás všetkých konfrontoval s otázkou smrti viac, ako by sme si priali. Ako by sme chceli vidieť, mnohí z nás nečakane odišli, blízki či priatelia, bolo ich takmer 19-tisíc, z toho 12 502 na COVID.
Dnes pred vami stojím, aby som uviedol návrh zákona, ktorý má obmedziť úplne zbytočnú smrť mnohých detí na Slovensku skôr, ako by sa mohli nadýchnuť.
V týchto dňoch si pripomíname 30 rokov od odsunu posledného sovietskeho okupačného vojska z Československa. Zavŕšením jeho pobytu na našom území symbolicky skončila éra, keď suverenitu nášho štátu limitoval komunistický diktátor z Moskvy. Komunistické zákonodarstvo inšpirované sovietskym bezprávím, žiaľ, prežíva v oblasti umelých potratov na Slovensku dodnes. Jeho prapočiatok siaha do obdobia tzv. Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie v roku 1917.
Minulý rok sme si pripomenuli smutné sté výročie prvého zákona na svete legalizujúceho umelé potraty. Pod týmto zákonom cítiť dodnes rukopis Vladimíra Iľjiča Lenina. Je zarážajúce, že to, čo bolo pred sto rokmi civilizovaným svetom vnímané ako zjavné bezprávie, je dnes ponúkané ako nové ľudské právo, ako niečo, čomu má zaväzovať napríklad Európska únia svoje členské štáty, ako sme si to mohli plne uvedomiť pri nedávnej diskusii o tzv. Matičovej správe na pôde tohto zákonodarného zboru.
Stav započatý sovietskymi boľševikmi je v civilizovanom západnom svete, ku ktorému sa hlásime, prezentovaný ako nedotknuteľné status quo. Keď hovoríme o ľudských právach, nesmieme zabúdať na ich základné vymedzenie - právo jedného človeka končí tam, kde začína právo iného. Ústava Slovenskej republiky nám pripomína, že ľudský život je hodný ochrany pred narodením.
Položme si teda otázku, ako tento život chránime, koľko detí ešte musí zomrieť, aby sme si uvedomili, že každý ľudský život má cenu, že si tú ochranu naozaj zaslúži? Podľa kvalifikovaného odhadu je ročne vo svete uskutočnených približne 56 mil. umelých potratov. Na Slovensku, ktoré sa rozhodnutím zákonodarného zboru v roku 1957 pripojilo k sovietskym súdruhom aj plne legalizáciou umelých potratov, sme za takmer 64 rokov platnosti tejto hanebnej legislatívy usmrtili takmer 1,5 mil. vlastných detí. Možno bol medzi nimi génius, potencionálny vynálezca liekov nateraz neliečených chorôb. Vďaka tolerovaniu tohto smutného reliktu komunizmu denne na Slovensku zabijeme jednu priemernú školskú triedu.
Verím, že vás, ctené kolegyne a kolegovia, nemusím presviedčať, že nenarodené dieťa nie je zhlukom buniek, ale samostatnou ľudskou bytosťou, že vás nemusím presviedčať o takej samozrejmosti, ako je fakt, že každé dieťa má od počatia samostatnú DNA, od šestnásteho dňa začína biť jeho srdce. Žena predsa nemá dve srdcia, to druhé od šestnásteho dňa bije dieťaťu.
To, že nás tu sedí 150 poslancov, je iba o tom, že 150 matiek sa muselo rozhodnúť pre život. Ak by to tak nebolo, nesedeli by sme tu. Nikto by o nás netušil. Jediným človekom, ktorý by si to uvedomoval, by bola matka, ktorá sa rozhodla pre potrat. Je dokázané, že sa po takomto rozhodnutí trápia, občas v tom ostanú samé s výčitkami s postaborčným syndrómom.
Vážené kolegyne, kolegovia, zákon, ktorý predkladám, nie je o politike. Predkladám ho opakovane napriek obštrukciám, napriek hejtu, ktorého sa mi za toto dostáva. Predkladám ho preto, aby bolo učinené zadosť základnej spravodlivosti, aby bola odsúdená jedna z posledných veľkých neprávostí komunistického zločinného režimu. Verím, že úcta k životu nás v tejto sále spája naprieč politickým spektrom a napriek rozdielom, ktoré máme v pohľadoch na mnohé politické otázky.
Prosím vás, podporte tento zákon. Prosím vás o to v mene tých, ktorí nemajú hlas.
Ďakujem.