Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, sme tu späť s pomocou tehotným ženám. Opäť. A ak bude treba, prídeme znovu.
Pomoc tehotným ženám a pomoc ženám vo všeobecnosti pokladám za svoju povinnosť počas celej svojej kariéry, v politike i pred ňou. Poviem úprimne, budem sa vracať dovtedy, kým bude treba. Keď to nebudem ja, prídu ďalší. Pomoc zraniteľným a ubezpečujem vás, že ženy v požehnanom stave sú veľmi...
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, sme tu späť s pomocou tehotným ženám. Opäť. A ak bude treba, prídeme znovu.
Pomoc tehotným ženám a pomoc ženám vo všeobecnosti pokladám za svoju povinnosť počas celej svojej kariéry, v politike i pred ňou. Poviem úprimne, budem sa vracať dovtedy, kým bude treba. Keď to nebudem ja, prídu ďalší. Pomoc zraniteľným a ubezpečujem vás, že ženy v požehnanom stave sú veľmi zraniteľné, považujem za svoju povinnosť a nielen ja, ale mnohí.
Toto neboli vyhrážky, iba konštatovanie prostej skutočnosti. Naviac je mnoho ďalších opatrení, ktoré treba presadiť. Navrhnúť, vyrokovať a presadiť. Pevne verím, že pomoc ženám a rodinám nie je krédom iba Kresťanskej únie, ale omnoho väčšieho množstva poslancov a politických strán v tejto snemovni naprieč celým politickým spektrom.
Dnes tu stojím opakovane s návrhmi, ktoré som vám väčšinovo predstavila už minulý rok. Nepôjdem preto zákon predstavovať bod po dobe, ale budem reagovať na kritiku návrhov. Počula som od niektorých kolegýň a kolegov, že takmer všetky opatrenia už platia a navyše vôbec nemajú vplyv na znižovanie umelého ukončenia tehotenstva, tak ako si to dala táto vláda v programovom vyhlásení vlády.
Začnem sociálnymi opatreniami. Osobitný príspevok pri narodení ťažko postihnutého dieťaťa. Z tohto návrhu a jeho podpore zo strany ministra financií a ministra práce sa osobitne teším. Potrebujeme výraznejšie pomôcť rodinám, ktorým sa narodí dieťa s ťažkým postihnutím. Všetci vieme, že zvládnuť takúto situáciu nie je ľahké. Priviesť zdravé dieťa na svet znamená v dobrom "skomplikovať si život", priviesť na svet dieťatko postihnuté, znamená ešte väčšiu psychickú, fyzickú, ako aj ekonomickú záťaž pre rodinu. Štát môže niečo urobiť s ekonomickou záťažou takýchto rodín a preto, prosím, urobme to. Neznamená to, že všetky ich problémy budú vyriešené, ale urobíme aspoň krok k ich podpore. Potom sa budeme snažiť počas života tohto dieťaťa pomáhať rodinám naďalej. Pri tomto bode som, priznám sa, so znechutením zaznamenala kritiku, podľa ktorej bola nielen v odsúdení menovaná, motivovania žien porodiť zdravotne postihnuté deti, ale aj v spochybnení rovnakej hodnoty každého života, v odmietnutí zákazu diskriminácie na základe zdravotného postihnutia. Ja som si myslela, že tento problém už po druhej svetovej vojne vyriešil Norimberský proces. Sme síce v 21. storočí, ale zdá sa, že niektorí uviazli mentálne v 30. a 40. rokoch 20. storočia.
Kočíkovné pre štvrté dieťa. Opäť veľká zmena správnym smerom. V našom okolí je veľa žien, ktoré majú štyri deti. Potrebujeme ich aj symbolicky povzbudiť a oceniť. Všetci vieme, že príspevok pri narodení dieťaťa, teda tzv. kočíkovné, je iba zlomok z reálnych nákladov rodiny na každé novonarodené dieťa. Ale ako hovorím, nejde iba o peniaze, ide o symbol, že naša spoločnosť, náš štát chce deti a oceňuje matky a rodiny, ktoré ich privádzajú na svet. O to viac, že sa nachádzame v čase demografickej zimy, ak nie už demografickej katastrofy. Ak niekto hovorí, že je to nesystémové, tak mu chcem iba povedať, že na Slovensku existuje systém týchto príspevkov už dlhé roky a teraz sa len rozšíri. Tak aká nesystémovosť? Niekedy si myslím, že mnohí kritizujú iba preto, aby niečo povedali. Nech je to čokoľvek, hlavná vec, že som v médiách alebo aspoň na sociálnej sieti. A to je smutné.
Núdzové bývanie pre tehotné matky. Možnosť núdzového bývania pre matky s deťmi, ktoré stratili bývanie v dôsledku tehotenstva. Už som počula mnohých, že to netreba, však to už existuje a podobne. Chcem ctených kolegov a kolegyne požiadať, aby si najprv prečítali návrh, naštudovali si súvisiacu právnu úpravu a potom sa púšťali do debaty. Nectí to diskutéra, keď sa ukáže, že sa na debatu nepripravil a iba hovorí svoje dojmy. Matka môže zotrvať v núdzovom bývaní do veku troch rokov svojho dieťaťa. Jediná podmienka je, že sa o neho osobne stará.
Predĺženie lehoty na rozmyslenie pred postúpením interrupcie. V Belgicku je na rozmyslenie šesť dní. Je desiatka štátov v Európskej únii, kde tento čas na rozmyslenie je viac ako 48 hodín, ktoré platia u nás. To je len na ukážku, že tu nenavrhujeme návrat do stredoveku a či do praveku, ale ideme ruka v ruke s poprednými liberálnymi štátmi Európy. Každý racionálny človek si uvedomuje, že umelé ukončenie tehotenstva je nezvratný akt, ktorý má dôsledky, a treba ho riadne zvážiť v slobode a bez tlaku. Tlaku času, blízkych, partnera, médií a podobne. Podotýkam a zdôrazňujem, v slobode. Priznám sa, že som tu, že by som tu čakala, že to podporia hlavne naši liberálni alebo progresívni kolegovia. Však idem podporiť slobodu a namiesto toho prišli obvinenia, že to nikto nepotrebuje, však ženy sú rozhodnuté, či dokonca, že je to traumatizovanie žien a podobne. Čo sa dá povedať na takéto argumenty? Možno to, že ich autori, ktorí hovoria, jedným dychom by si možno mohli uvedomiť, že si odporujú. Ak je žena rozhodnutá ísť na potrat a punktum, tak ako ich to môže traumatizovať? Však je rozhodnutá. Je jasné, že ide vypudiť iba zhluk buniek, nič viac. Vlastne tejto argumentácii vôbec nerozumie.
A ešte čosi. My vlastne nechceme presviedčať tie presvedčené, však ich asi nepresvedčíme, chceme pomôcť a sprevádzať tie, ktoré tápajú a hľadajú. Aj by si dieťa nechali, len nevedia vyriešiť niektoré problémy. Tieto ženy sú v strese. Tak prosím obhajcov rozhodnutých žien, aby zvážili tento argument. Kľudne sa usaďte, tento návrh zákona nie je o ženách, ktoré vy chcete chrániť, tie sú už rozhodnuté. Je pre ženy, ktoré pomoc chcú a tie podľa vašej argumentácie buď neexistujú a teda sa nemáte čoho báť, alebo vám na nich nezáleží a tak ich prenechajte nám. Nám na nich záleží.
Viac informácií pre tehotné ženy zaujímajúce sa o umelé ukončenie tehotenstva alebo rozšírený informovaný súhlas. Tento bod ma osobitne pobavil v argumentácii našich oponentov. Dovolím si zacitovať z blogu jednej kolegyne, nebudem menovať, ale zaiste uhádnete, kto to napísal: "Ak by som niekedy zablúdila na web Slobodného vysielača, neprekvapilo by ma, keby som tam našla znenie tohto informovaného súhlasu, ktorým by sa nejaký šmejd snažil oklamať ženy. Vágne a ničím nepodložené tvrdenia sa tvária ako fakty a pritom len zavádzajú a žene spôsobujú ešte väčšiu traumu.".
A teraz z ríše bujnej fantázie do sveta reality. V našom návrhu zákona sa konkrétne znenie informovaného súhlasu, teda informácií poskytnutých žene, vôbec nenachádza. Aby sme si boli načistom, čo pridávame v návrhu zákona, tak odcitujem:
"Zoznam občianskych združení, neziskových organizácií a nadácií, cirkví a náboženských spoločností, ktoré poskytujú ženám finančnú, materiálnu a psychologickú pomoc v tehotenstve podľa § 6c ods. 2 písm. a).
Po b) informácia o materskom, rodičovskom príspevku, príspevku na starostlivosť o dieťa, príspevku pri narodení dieťaťa a prídavku na dieťaťa, o príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa.
Po c) informácia o tehotenskom.
Po d) informácie o tehotenskom štipendiu.
Po e) informácie o nároku na nemocenské pre ženu, ktorá požiadala o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom.
Po f) informácie o rozsahu a podmienkach poskytovania sociálnej služby v zariadení núdzového bývania podľa § 6c ods. 2 písm. c).
Pričom ministerstvo bude väčšinu týchto informácií povinne zverejňovať na svojom webe, aby bol obsah jednotný a vecne správny.".
Márne hľadám tie vágne a ničím nepodložené tvrdenia, ktoré sa tvária ako fakty, pritom len zavádzajú a žene spôsobujú ešte väčšiu traumu. Mimochodom toto povzbudzuje poznanie, ktoré som nadobudla už pri minulom prerokúvaní návrhu tohto zákona. Ani najväčší oponenti návrh poriadne nečítali a ak aj čítali, tak sa nezaťažovali jeho skutočným obsahom. Bohato si vystačili s fámami a polopravdami, s ktorými sme sa bežne stretávali. Žiaľ, aj takto vyzerá politická debata na Slovensku.
Zverejňovanie správy o potratovosti. Potratovosť je nielen sociálny, morálny, ale aj medicínsky problém. Časť potratovosti súvisí so zdravotným stavom populácie. Ide o prirodzené potraty, ktoré sú veľmi často spojené s ťažkou psychologickou traumou, hlavne v prípade, že sa opakujú. Aj toto potrebujeme riešiť, a to na základe faktov, nie pocitov. Verím, že sa toto stane realitou a od zverejňovania štatistických čísiel prejdeme k analýzam a návrhom riešení, lebo toto je cesta k riešeniu. Toto je cesta k naplneniu programového vyhlásenia vlády. Zverejňovanie suchých čísiel je fajn, ale nestačí.
Zrušenie vyhlášok na vykonanie zákona. Najdôležitejšia vyhláška k tomuto zákonu je z roku 1986 a myslím, že každý lekár, ba i laik vie a uvedomuje si, že zdravotníctvo urobilo za tých viac ako päťdesiat rokov obrovský posun v schopnosti liečiť.
Len malý príklad. V tomto zozname, ktorý sa nachádza vo vyhláške, je napísaná ako diagnóza na prerušenie tehotenstva ťažká skolióza. Naša dcéra s ťažkou, nad tridsať stupňov. Naša dcéra porodila dve deti so skoliózou 78 stupňov bez akýchkoľvek problémov. Mám zážitok zo stáže vo Francúzsku, keď som hovorila profesorovi, známemu profesorovi otorinolaryngológie, čiže krčného lekárstva, že na Slovensku je otoskleróza, čiže porucha sluchu, istý proces, ktorý sa odohráva v uchu indikáciou k interrupcii. Bolo to pred dvadsiatimi rokmi. A tento profesor, liberál ako vyšitý, mi povedal: "Pani kolegyňa, odkážte vašim kolegom z krčného lekárstva, nech sa naučia operovať otosklerózu a nemusia zabíjať nevinné deti." Tieto diagnózy, a okrem toho množstvo ďalších, existujú stále v zozname, ktorý platí v Slovenskej republike.
V súčasnosti sú vyhlášky tri. Treba ich jednoznačne konsolidovať do jednej. Kritika hovorí, že snáď v tomto prípade majú rozhodovať odborníci a nie poslanci v parlamente. Poviem prevratnú vec, vyhlášky prijíma rezortné ministerstvo a nie parlament. To je prvá vec a tu chcem povedať aj druhú. My poslanci máme legitimitu získanú od občanov v demokratických voľbách. Odkiaľ svoju legitimitu čerpajú odborníci? Vari sú neomylní iba preto, že sú odborníci? Myslím, že by sme si minimálne my poslanci mali upratať myslenie v tom, či chceme, aby pokračovala demokratická a ústavná vláda, alebo aby sme osud tejto krajiny vložili do rúk odborníkov, prípadne sudcov. Vážim si znalosti odborníkov, ktoré sú nezbytné v tomto prípade pri poskytovaní liečebnej starostlivosti. Samozrejme, sú konzultantami aj pri príprave legislatívnych a podlegislatívnych dokumentov, ale zodpovednosť majú politici. Zatiaľ podľa ústavy žijeme v demokratickom a právnom štáte a to treba rešpektovať. Keď kolegovia získajú väčšinu a premenia Slovensko na krajinu, kde bude vládnuť kasta odborníkov, budú to odborníci a nie poslanci, kto bude legislatívne rozhodovať. Zatiaľ to tak nie je. Vďakabohu, sme pred tridsiatimi rokmi nebojovali zbytočne.
Posudok, druhý posudok odborníka. Tu sa opakujú známe argumenty, že to sa bez problémov robí i dnes a že iba chceme zaťažovať lekára, lebo presadzujeme súčinnosť lekára pri získavaní druhého odborného posudku. Vraj to majú robiť poisťovne. No kde začať rozpletať tento hoax? Možno treba vyzvať autorku týchto argumentov, aby si naštudovala situáciu v slovenskom zdravotníctve. Myslím, že každý vie, že poisťovne tu u nás nevybavujú pacientom druhé lekárske posudky. Dokonca ich často ani nepreplácajú, že proste druhý posudok nie je samozrejmosť.
Zákaz reklamy na interrupcie. Reklama na potraty existuje. Kto neverí, nech googlí, také jednoduché to je. Zároveň zákaz reklamy nezastavuje informácie o zariadení, kde sa napríklad robia aj interrupcie. Zákon teda konkrétne hovorí o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a výslovne prikazuje, aby zariadenia na svojom webe zverejnilo zoznam služieb, ktoré poskytuje, a rovnako aj cenník. Viem, že debata, aj keď sa teda pozerám na túto sálu, by mohla byť bohatá a tak som chcela na úvod iba vyvrátiť niekoľko neprávd, ktoré sa tu tradujú. Nech sa v debate vyhneme opakovaniu tých istých nezmyslov, nech sa venujeme návrhu zákona vecne a konštruktívne, bez emócií. Som otvorená každej otázke, každému komentáru. Tu v pléne, alebo individuálne. Chcem vás poprosiť iba o jedno, majme otvorené srdcia a mysle. Myslime na ženy, osobitne na ženy, ktoré sú tehotné a ktoré sú v núdzi, pretože tieto nás potrebujú.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
