Videokanál klubu

Ďakujem pekne, pán predseda. Ja by som vás chcel poprosiť, aby ste vykázali poslancov, ktorí nedodržiavajú protipandemické opatrenia. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predseda.
Rovnako, pán kolega, ako ste spomenuli vo svojom príhovore alebo vo svojom referáte k tomuto zákonu, tak vydávanie záväzných stanovísk samosprávnym krajom v zmysle koncepcie územného rozvoja regiónu bola aj tá pripomienka ZMOS-u, že vlastne berie obciam kompetenciu zabezpečiť územný rozvoj v zmysle zákona 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Ak nemá obec územný plán, nie je možné zabezpečiť ani súlad s nadradenou územnoplánovacou dokumentáciou.
Dnes sa stretávame s problémom, že obce nerešpektujú územné plány samosprávnych krajov a povoľujú individuálnu výstavbu najmä rodinných domov na územia, kadiaľ majú ísť napríklad líniové stavby. Dôsledky sú nežiaduce či už z hľadiska dĺžky času, ktoré si takéto zmeny vyžadujú. Obciam sa však dáva možnosť regulovať si vlastné územie cez územné plánovanie a je to úplne štandardný nástroj. A to, že naše obce nerobia a nerobili alebo sa boja robiť, je dôsledkom dnešného nesprávneho nastavenia a do budúcna bude treba robiť všetko pre to, aby sa územné plánovanie plnohodnotne oživilo.
A ja sa teším, že vlastne ten, tomu, územnoplánovacej dokumentácii sa dá taký dôraz, aký vlastne potrebuje a myslím si, že toto pomôže vlastne výstavbe líniových stavieb, ktoré dneska skutočne majú problém, pretože napríklad chceme robiť obchvat mesta a zrazu zistíme, že mesto má celkom iné požiadavky a celkom iné podklady ku tomu. Takže ja si myslím, že keď sa správne nastavia tieto parametre a územný plán dostane tú svoju dôležitosť, tak myslím si, že to pomôže... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Iba veľmi krátko, že ja som naozaj presvedčený, že treba ten zákon meniť, ale treba to robiť takým spôsobom, aby to fungovalo, aby nepriniesol viac problémov ako prínosov.

Ďakujem, pán predseda.
Samozrejme, s vystúpením v jednej miere súhlasím, ale mám, samozrejme, aj pripomienky k tomu, čo si vlastne, Peťo, povedal vo svojom vystúpení. To, že gestorským výborom je výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj je dobré, pretože si myslím, že táto agenda, aj keď obsahuje stavebný zákon na stavebné povolenia a stav... stav... stavbarinu ako takú, tak myslím si, že patrí tam kde, kde je. Samozrejme, myslím si, že odsúhlasíme, že môžete dať k tomu stanovisko a my ho potom v našom stanovisku upravíme.
Čo sa týka obcí, tak obce nemajú územné plány nie preto, že nechceli alebo boli možno nejaké vágne a lenivé, ale preto, že tak bol nastavený systém a obce do tisíc obyvateľov nemuseli mať územné plány a zo svojho rozpočtu ani neboli schopné územný plán zafinancovať. To, že príde nový zákon o územnom plánovaní a táto povinnosť sa stanový, a, samozrejme, vytvorí sa fond na financovanie územných úzmenoplánovacích dokumentácií, bude povzbudením pre obce a myslím si, že žiadna obec nebude taká, ktorá nevyužije túto možnosť spracovať si územný plán.
Myslím si, že sme v prvom čítaní a ako som povedala vo svojom vystúpení, tak musíme povedať, prijať politické rozhodnutie, či chceme meniť, či chceme prijať nejakú novú paradigmu, alebo zachováme status quo.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predseda.
Dobrý deň, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ctená snemovňa, chcel by som sa vyjadriť k tomuto návrhu zákona. Keďže sme v prvom čítaní, tak nebudem zachádzať príliš do detailov, pretože v podstate teraz diskutujeme o tom, či sa má tento návrh zákona posunúť do druhého čítania.
V prvom rade chcem povedať, že územné a stavebné konanie je niečo, čo je ťažkou traumou tejto krajiny dlhé roky. To je niečo, v čom pánovi podpredsedovi vlády chcem dať za pravdu. (Reakcia z pléna.) Ďakujem, môžeš aj začať tlieskať, ak máš chuť.
Takže to je niečo, s čím sa naozaj zhodujeme. Žiaľ, tie podmienky a fungovanie tohto celého na Slovensku naozaj utlmuje hospodársky rast, utlmuje ekonomiku, škodí občanom, zdražuje bývanie, zdražuje priemyselné investície, v podstate zdražuje všetko.
Na Slovenku sa nám vyvinula dokonca taká nová živnosť alebo nový predmet podnikania. Hovorí sa tomu inžiniering. Znie to veľmi dobre, ale v skutočnosti je to legalizácia korupcie do veľkej miery. Spočíva v tom, že niekto pre vás vybaví všetky povolenia, všetky vyjadrovačky, obehá všetkých tých, ktorí sa k tomu vyjadrujú, a veľmi dobre sa dá za to skryť korupcia. Pretože už keď mu platíte za to, že to všetko vybaví, tak zvýši tú cenu a dať niečo bokom nie je vôbec žiadny problém. Ja som o tom kedysi písal ako novinár pred 15 rokmi a odvtedy sa na tom nieže nič nezmenilo, ale ešte sa to rozvinulo.
Čiže to, v akej sme dnes situácii na Slovensku v tejto oblasti, je veľmi smutné a vedie to aj k tomu, že máme ceny bytov vo veľkých mestách hlavne také, ako máme, že v malých mestách sa nestavia skoro vôbec a v podstate, keď niekto stavia individuálne, možnože nemá veľké problémy, ale pokiaľ niekto chce postaviť niečo trošku väčšie a urobiť nejakú väčšiu investíciu, tak je to veľký problém.
Postihuje to takisto priemyselné investície, už niekoľko veľkých investorov zo Slovenska odišlo kvôli tomu, že zistili, ako to tu funguje s územným plánovaním, s povoľovaním. Presunuli sa do Maďarska, do Poľska, kde tieto postupy sú výrazne rýchlejšie a Slovensko tak prišlo o tisíce, možno desaťtisíce pracovných miest pokiaľ viem, teda hlavne východné Slovensko, a to je škoda. To je veľká škoda. V podstate si strieľame sami do nohy a robíme si sami zle tým, že si komplikujeme život a vytvárame priestor pre korupciu.
Čiže to je jedna stránka mince. Ale nebudem len chváliť pána podpredsedu vlády, poviem aj tú druhú stranu mince. Myslím si, že veľa dobrých zámerov, ktoré sú v týchto návrhoch zákonov, s ktorými ja osobne súhlasím, a dokonca sme ich mali aj v našom volebnom programe a v programovom vyhlásení vlády, sa tu objavili, ale objavili sa tu v kontexte, ktorý nie je dotiahnutý, ktorý nie je dokončený.
My o tom spolu diskutujeme. Máme pomerne veľa desiatok alebo možnože aj stoviek pripomienok, konkrétnych požiadaviek čo by sa tam malo doriešiť, čo by sa tam malo dotiahnuť. A spomeniem len takú jednu, pretože nechcem zachádzať do detailov, sme v prvom čítaní, čiže nebudem chodiť veľmi do konkrétnych drobností. Ale zo strany miest a obcí je tu obrovská pripomienka v tom, že nie je dotiahnuté to, že zmena územného plánu trvá roky. A veľa obcí ani nemá územné plány, myslím 80 %, ak si dobre pamätám to číslo. A ak aj nejaké okresné mesto potrebuje zmeniť územný plán a niečo tam upraviť, tak to trvá roky. Ak v tomto, v tejto situácii, v tomto prostredí príde takáto zmena zákona, keď v podstate mesto stráca ako keby tú poslednú nohu vo dverách, tú poslednú brzdu, tak sa môže stať naozaj, že tam vyrastú budovy úplne na hulváta vo vilových zónach, priemyselné objekty všelikde, pretože jednoducho mesto nebude mať na to dosah.
To je taká jedna vec, ktorá je, ktorú je veľmi dôležité, aby sa dotiahla predtým, ako sa tento zákon schváli. Je tam niekoľko takýchto ďalších vecí, o ktorých sme hovorili. A v podstate to, ako ja vidím tento návrh alebo tieto dva návrhy zákonov, teda územný aj stavebný, trošku to tak spojím dokopy. Že ide to dobrým smerom na jednej strane, na druhej strane je tam veľmi veľa nedotiahnutých vecí, nedokončených. A tie je veľmi dôležité dotiahnuť predtým, ako tento zákon vstúpi do platnosti. Myslím si, že vôbec nie je reálne, aby vstúpil do platnosti 1. 1. 2023. Takže to je jedna úplne kľúčová pripomienka. Takisto si myslím, že s tým pamiatkovým úradom to tam nie je dotiahnuté, to už spomínala kolegyňa Kozelová. A hovorím, že je tam veľmi veľa takýchto vecí, o ktorých diskutujeme.
Čiže trošku ma prekvapilo, že tento zákon nie je pod gestorským výborom pre hospodárske záležitosti, celkom tomu nerozumiem a ak som dobre rozumel, dokonca ani nebol navrhnutý na prerokovanie v hospodárskom výbore. Neviem, či som dobre rozumel, pán spravodajca? (Reakcia z pléna: "Ty dostaneš pozvánku.")
Takže ako dávam týmto návrh naozaj, aby sa to tam doplnilo, aby bol prerokovaný aj vo výbore pre hospodárske záležitosti. Myslím si, že stavebníctvo je pod naším výborom a investície, ako toto je niečo, čo naozaj veľmi úzko súvisí s výborom pre hospodárske záležitosti. Čiže toto by som bol rád, aby sa doplnilo. A keďže vlastne je to v takejto podobe, akej to je, tak sa pripájam k návrhu kolegu Jara Šíbla, aby sa tento zákon vrátil na dopracovanie.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda, chcem len pripomenúť poslancom výboru pre hospodárske záležitosti mimoriadnu schôdzu výboru, ktorá sa bude konať k téme cien energií dnes o 12.00 hodine v miestnosti pri Mikulášskej bráne. Ďakujem.

Ja ďakujem aj pánovi Benčíkovi aj Zitke Pleštinskej. Ja chcem pripomenúť, že áno, ja v podstate súhlasím s tým, že pamiatkari preberú zodpovednosť za pamiatky. Áno, treba však doriešiť naozaj veci, o ktorých som hovorila, to znamená dovzdelávať pamiatkarov, resp. podstatne navýšiť počet pamiatkarov. A teraz je otázne, ako sa s týmto štát popasuje.
Takže ďakujem pekne a pevne verím, že do druhého čítania vyriešime všetky otázky, ktoré sú nezodpovedané v oblasti pamiatkarov a ich vstupu do stavebného zákona.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Chcela by som sa poďakovať kolegyni Monike Kozelovej za tento príspevok, myslím si, že pamiatkový úrad je neskutočne dôležitý pre ochranu pamiatok na Slovensku. Samozrejme, celý systém ochrany pamiatok aj na Slovensku potrebuje zmeny. Napríklad pohľad bežného občana, ktorý žije v pamiatkovo chránenom území, napríklad máme v okrese historické centrum obce Hniezdne alebo historické centrum mesta Stará Ľubovňa, je taký, by som povedala, negatívny. Stanovisko pamiatkového úradu je niekedy pre vlastníka objektu v tomto historickom objekte tak finančne náročné, že ho nedokáže naplniť hlavne preto, že nemá financie. Keď rešpektuje stanovisko pamiatkarov, tak zostane ten objekt nezmodernizovaný, nezrekonštruovaný a potom nám pamiatky, teda pamiatky chradnú a sú vlastne v takom nevyhovujúcom technickom stave.
Čiže keď štát si povie, že budeme chrániť toto historické centrum obce alebo mesta a stanovíme vlastníkom podmienky, mal by nájsť aj finančné prostriedky na to, aby týmto ľuďom pomohol tento objekt zrekonštruovať.
Čiže, samozrejme, pamiatkový úrad má veľmi dôležité poslanie a verím, že spoločne s pani kolegyňou Kozelovou aj s pánom podpredsedom nájdeme také riešenie, aby aj pamiatkový úrad a členovia pamiatkového úradu boli spokojní.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, určite všetci ste dostali na maily sťažnosti a rôzne materiály od pamiatkarov, ja sa teda budem venovať dnes pamiatkam a stavebnému zákonu, je to moja parkete, tak som si to takto dovolila. Ja som ich tiež dostala nespočet a asi najjednoduchšie to zhrnula stránka "Čierne diery" na Facebooku. Musím povedať, že urobili kus dobrej práce a budem ich aj dnes citovať, takže to len pre informáciu a pre dodržanie autorského zákona.
Slovensku hrozí, že si vlastnou vinou odpíše starostlivosť o pamiatky týmto zákonom, všetko je však riešiteľné. Varujú pred tým nielen aktivisti, ale teda hlavne samotné pamiatkové úrady. Pamiatkari sa spojili v otvorenom liste, ale po pár dňoch ho museli aj stiahnuť z vlastnej stránky a upozorňujú v nich na riziká nového stavebného zákona. Povesť ochrany pamiatok na Slovensku nie je v súčasnosti dobrá. Ale po novom sa môže ešte zhoršiť.
Nový systém zahltí odborníčky a odborníkov novou byrokraciou, ktorá je mimo ich záber. A keď nebudú mať námietky v krátkej lehote, bude sa to brať tak, že súhlasia a môže sa búrať alebo stavať. Toto je to, čo hrozí. "Sme zavalení spismi, je nás málo, nemáme šancu odborne sa vzdelávať a špecializovať. My na Slovensku ani nevieme, čo všetko nevieme." Takto by sa dala zhrnúť frustrácia pamiatkarov na Slovensku, takto to píšu samotní pamiatkari. Kým na Slovensku máme dohromady zhruba 200 odborných zamestnancov, na pamiatkových úradoch, v susednom Česku je to viac ako 2 000 ľudí. Minulý rok sa s nimi stretávali aj v rámci nových výskumov a niektorí ešte stále nestratili oduševnenie pre svoju prácu. Ak ste krajským pamiatkarom na Slovensku, musíte rozumieť všetkému od stredoveku cez ľudové staviteľstvo, železničné stavby až po neskorú modernu, keďže vaša činnosť je stanovená geograficky podľa regiónu, v ktorom pôsobíte, a špecializovať sa len na jeden typ architektúry je nepredstaviteľné. Bez toho však nevyhnutne trpí kvalita väčšiny rozhodnutí.
Na Slovensku chýbajú metodiky obnovy. Pamiatkar musí byť zároveň právnikom, úradníkom, musí byť zorientovaný v stavebných konštrukciách aj štukatérskych detailoch. Niet divu, že sa na voľné pracovné pozície takmer nikto nehlási, a to už nehovorím o ohodnocovaní pamiatkarov. Na obrovské kraje na Slovensku pripadajú jednotky úradníkov, ktorí majú veľa práce za slabý tabuľkový plat. To, že rozhodujú o stavebnom zámere niekoľko mesiacov, nie je preto, že sú pomalí, ale zúfalo poddimenzovaní. Máme jednoducho nedostatok ľudí.
Jeden úradník má vedieť robiť metodiku, usmerňovať obnovu konkrétnych budov, má si stíhať ustriehnuť zámery na svojom území, dávať pokuty, robiť revízie, archívny výskum a teoreticky aj osvetu. A popri tom všetkom sa stretávať s vlastníkmi pamiatok, architektmi a stavebníkmi. Debata o kultúrnom dedičstve na Slovensku sa začína končiť tým, či majú jednotlivci na úrade čas začať konanie na vyhlásenie pamiatky a či nájdu podporu u svojich nadriadených. Je naozaj šialené, že sme si zvykli, že takto to na Slovensku funguje. Pamiatkar často stojí pred ťažkým rozhodnutím pustiť sa do akútneho prípadu s neistým výsledkom alebo konečne riešiť hŕbu podnetov, ktoré má na stole ohľadom iných budov možno aj niekoľko rokov, buď-alebo. Niektoré odložené prípady sú možno jednoduchšie na vybavenie, ale zatiaľ čo čakajú roky na stole, možno spadnú alebo budú zbúrané, taká je realita. A ja za seba hovorím, že skôr zbúrané.
Ako tieto problémy ovplyvňujú návrh nového stavebného zákona? Kunsthistoričky, archeológovia, architektky a iní odborníci na pamiatky sa v mene pružnejšieho stavebného zákona majú premeniť na administratívnu zložku. Možno je pravda, že získajú väčšie právomoci. V skutočnosti ich nebudú mať kedy využiť. Po novom majú posudzovať, či má stavba dosť elektrických prípojok, alebo parkovacích miest, s čím nemajú skúsenosti a nebudú mať ani dostatok času a kapacít. Hrozí, že mnohí z nich zo svojej profesie radšej odídu.
Pamiatkový úrad je už dlhšie bez riadneho vedenia, keďže výberové konanie na nového riaditeľa bolo zrušené. Inštitúcia je teda momentálne v podstate bezbranná. Pamiatkari kontaktujú aktivistov s prosbou o pomoc. V médiách sa im ťažko vysvetľujú výhrady k legislatíve jednoduchým jazykom. Žilinský pamiatkový úrad to povedal celkom jasne: Systém ochrany pamiatok má veľa nedostatkov, ale teraz mu hrozí paralýza, aby nekomplikoval veľké investičné plány. Ak chcú investori rýchlejšie a predvídateľnejšie podnikateľské prostredie, je to v poriadku, ale nenájdu ho v národných kultúrnych pamiatkach. Nič nie je nepredvídateľnejšie ako historický dom, nič nie je pomalšie ako kvalitná obnova budovy starej desiatky alebo stovky rokov.
V zahraničí majú zavedené mnohé nástroje na kompenzovanie zvýšených nákladov pre majiteľov zákonom chránených pamiatok. Na Slovensku poznáme len ich zlomok, ale napriek tomu máme aj tu množstvo úspešných príkladov obnovy. Nový zákon je viac-menej nepochopením toho, čomu sa pamiatkari venujú a majú venovať. Moja zásadná otázka preto znie, kde vezme pamiatkový úrad ďalších zhruba tisíc pracovníkov, z financií akého ministerstva budú platení a kto ich vyškolí v oblasti stavebníctva ako takého. Je mi jasné, že zmena stavebného zákona je nevyhnutná, je mi jasné, že je to veľký boj, preto budem rada, ak zákon bude pamätať aj na to, ako zákon naplniť technicky.
Lebo ak pamiatkari nebudú stíhať odpovedať do 15, resp. teraz už do 30 dní, čo zatiaľ nemajú šancu, budú nám tu pamiatky padať rovnako ako Kelti na hrade. Zároveň aj tu je priestor pre bujnenie korupcie. Veď bude stačiť len nestihnúť vydať súhlas na pamiatku a môže vziať za svoje, preto verím, že aj táto časť sa detailne vyrieši v novom zákone a že sa posunieme ďalej. Takže za mňa len toľko a verím, že v druhom čítaní už aj s pozmeňujúcimi návrhmi vyriešime aj túto časť stavebného zákona.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcela by som sa poďakovať všetkým kolegom, ktorí vzniesli faktické poznámky k môjmu príspevku. Som veľkým zástancom napríklad zmeny územného členenia na Slovensku, nemyslím si, že v súčasnosti, aj keď, samozrejme, to bolo nastavené podľa určitých politických kritérií, že, že to je nemenné, ale uvedomujem si, že štyri roky jedného volebného obdobia jednej vlády a urobiť územné členenie tak, aby boli všetci spokojní, je veľmi náročné už z toho dôvodu, že toho roku 2022 budú spojené voľby do samosprávy a aj do regionálnej, takže urobiť vlastne zmenu a štruktúru územného členenia to, aj keď som teda obrovským zástancom toho, je veľmi náročné. Ale, samozrejme, vidíme, že z toho sa vlastne odvíjajú aj tie ďalšie veci.
A určite keby sa nám to bolo podarilo veľmi rýchlo, čo by som bola ocenila, tak bolo by super. Ja napríklad stále hovorím, že Spiš malo by byť, mal by byť zjednotený a je pre mňa nepochopiteľné, že Spišská Nová Ves patrí do Košického kraja a ostatné do Prešovského, ale toto zmeniť je veľmi náročné. Čiže aj toto je vlastne o územnom plánovaní a, samozrejme, o ďalšej štruktúre štátnej správy, tak ako povedal pán kolega Faič, budeme ešte hovoriť, takže som sa pýtala hlavne na finančné náklady, ktoré to budú stáť, takže môžem potom ešte vo svojom príspevku sa k tomu vrátiť.
Takže veľmi pekne ďakujem a verím, že spoločnými silami sa nám podarí vytvoriť tri kvalitné zákony, ktoré nahradia zákon 50/1976 Zb. Ďakujem pekne.