Ďakujem pekne za slovo. Ja som rád, že ešte vystúpia aj v ústnej rozprave ďalší kolegovia, možno sa budeme s niektorými trochu, ako sa povie, prekrývať diskusne, lebo máme pripravený aj pozmeňujúci návrh, a ja sa nechcem až toľko venovať alebo takmer vôbec venovať nejakej otázke teraz našich občanov inej národnosti na Slovensku, ale chcel by som hovoriť o tom, aké boli ciele tohto zákona, čo je napísané v programovom vyhlásení vlády a akým spôsobom sme reflektovali na to, čo je, ako sme zohľadňovali to, čo je v programovom vyhlásení vlády a čo sa podarilo zmeniť v tomto návrhu zákona medzi prvým a druhým čítaním.
Na úvod ale musím povedať, že nech už boli úmysly akékoľvek, či už pána Blanára, alebo aj iných, pri prijímaní toho zákona v praxi to nedopadlo dobre, lebo už ako pán podpredseda parlamentu Grendel povedal, my sme kvôli 150 občanom, ktorých sa to malo pôvodne týkať a ktorí boli zasiahnutí týmto zákonom, sme obetovali štátne občianstvo takmer 4-tisíc ľudí, ktorým sme výrazne negatívnym spôsobom ovplyvnili ich životy. Čiže tak to len hodiť cez palubu, že áno, však keď sa rúbe les, tak lietajú triesky, tak podľa mňa toto nie je dobrý prístup, ani fér prístup a my sme sa zaviazali či už pred voľbami, alebo aj v programovom vyhlásení vlády, že my napravíme ten, tak nemusíme to volať Ficov, ale bola to jeho vláda, Ficov zlý zákon, tak zákon predchádzajúcej vlády, aby niekto nebol z toho potom prehnane dotknutý.
No a v čom je teda základný rozdiel, lebo aj pán Blanár a ďalší majú pravdu, že aj táto vláda sa inšpirovala tak trochu tou smernicou ministra vnútra, ktorú vydala predchádzajúca vláda, kde sa hovorí o tých piatich rokoch, ktoré je potrebné, aby ľudia v zahraničí žili a mali tam reálny pobyt na to, aby nestratili štátne občianstvo. No základný rozdiel je v tom, že zatiaľ čo smernica ministra vnútra je interným aktom a negarantuje nikomu, že sa mu to štátne občianstvo vráti, čiže to, tam na to nie je zákonný nárok, tak tento zákon to hovorí už výslovne a garantuje ľuďom, že sa im štátne občianstvo za určitých podmienok vráti, a to je, to je výrazný posun. To je výrazný rozdiel, lebo to je nárokovateľné, toho sa viete domáhať, proste viete s tým niečo robiť. Ale pokiaľ máte len obyčajnú smernicu ministra vnútra, ktorá jeden deň platí, druhý deň môže byť zrušená, niekomu dá, niekomu nedá, ten sa mu páči, vyšlo slnko, bolo, bolo zlé počasie, proste tak sa, tak sa s ľuďmi nemá zaobchádzať. Čiže už keby sa nič iné nestalo, tak toto je výrazný posun a my aj tými piatimi rokmi, ja to vysvetlím aj ešte neskôr, riešime podstatnú časť slovenských občanov v zahraničí.
Čo je napísané v programovom vyhlásení vlády? Je tam niekoľko vecí a ja to postupne rozoberiem. Hovoríme pri občianstve o tom, že chceme zjednodušiť udeľovanie občianstva Slovákom žijúcim v zahraničí. Teraz ale myslíme na tých, ktorí majú status Slováka žijúceho v zahraničí. Buď majú to osvedčenie, ktoré im vydáva Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, alebo, alebo sú, spĺňajú podmienky na to, podľa zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, že môžu byť takto označení. Tak už minulý rok poslanci OĽANO predložili v parlamente návrh, ktorý bol schválený, ktorým sme znížili poplatok za udelenie občianstva zo 700 euro na 400 euro na jednu osobu. To už bol prvý krok.
Čo robíme teraz a bude aj... aj bude o tom hovoriť asi aj pán Grendel v tom pozmeňujúcom návrhu. My hovoríme, že dokonca aj bez, aj bez pobytu na Slovensku v prípade, že ide výnimočne o osoby, ktoré sa významným spôsobom pričinili o rozvoj ich krajanskej komunity v zahraničí alebo aj vo vzťahu k Slovensku, tak aj bez podmienky pobytu na základe stanoviska Úradu pre Slovákov v zahraničí budú tieto osoby, títo Slováci v zahraničí môcť dostať občianstvo. Čiže nemys... myslím si, že už by sme to mohli uvoľniť vo vzťahu k týmto osobám len tak, že by sme sa dostali potom na úroveň toho, ako to dneska robí Maďarsko, a to zase naša zahraničná diplomacia nechce, takže dali sme to len na výnimky, je to určitý kompromis, už, myslím si, že ďalej ak chceme byť aj nejako konzistentní aspoň trochu a aj rešpektovať to, čo hovorí naša diplomacia, tak už ďalej sme nevedeli ísť. A myslím si, že aj toto bude výrazný posun v prospech tých, ktorí majú status Slováka žijúceho v zahraničí.
Potom druhá kategória, ktorá sa vám ozývala formou mailov, to sú tí potomkovia bývalých emigrantov zo zahraničia, ktorí prišli o občianstvo preto, že odmietali žiť v socialistickom režime a ušli, proste emigrovali do zahraničia, najčastejšie do zámoria, do západnej Európy, ale aj inde. No a Česká republika týchto potomkov, teda vnukov alebo deti, ktorí z nejakého dôvodu, takisto niesla motiváciu, verím, že je to dobrý úmysel u všetkých, ktorí chcú mať štátne občianstvo bez toho, aby na Slovensku v živote boli alebo mali tu pobyt, tak vám aj viacerým písali emaily, že poďte s nami niečo robiť, však aj my chceme mať slovenské štátne občianstvo. Česká republika to, to vyriešila tak, že dokonca bez nejakého procesu udeľovania štátneho občianstva povedala, že táto kategória osôb, keď prehlási vo forme prehlásenia, že ja chcem byť českým štátnym občanom, tak sa stane českým štátnym občanom. A tak to majú aj v zákone.
My sme úplne nechceli ísť touto cestou, hoci viacerí z nás aj poslanci to navrhovali, že nebuďme iní alebo horší ako Česká republika voči našim občanom, však bola to emigrácia z Československa, to nebola emigrácia iba zo Slovenska. No tak tam slovenská diplomacia naša s tým nesúhlasila a trvala na tom, že tam musí byť pobyt. Musí tam byť pobyt, musí, musia byť tí ľudia preverení v tých systémoch schengenských a neviem akých, či to náhodou tam nemá nejaký záznam a podobne. No tak dobre, tak sme to rešpektovali, ale museli sme to dotiahnuť aj do konca a to je to, čo poslanci OĽANO robili, a, samozrejme, aj v spolupráci s pánom poslancom Dostálom, teda keď ho tu vidím, aby som ne... aby bol, bol férový, to je to, čo sme robili medzi prvým a druhým čítaním, že sme sa ešte stretli s Úradom hraničnej a cudzineckej polície, stretli sme sa s ministerstvom vnútra, ľuďmi, ktorí majú na starosti udeľovanie štátneho občianstva, pretože klasický zákon o pobyte je nastavený tak, že musíte spolu so žiadosťou o pobyt aj uviesť účel, na aký žiadate ten pobyt, na účel štúdia, na účel zamestnania, na účel podnikania.
A to sa nám zdalo neprimerané, aby osoby, ktorých chceme riešiť výsostne ako potomkov zo zahraničia, by si mali ešte teraz umelo vytvárať nejaké podmienky, ktoré ani nemajú reálne, čiže bolo by to také nie celkom úprimné, a tak sme sa dohodli aj na rokovaniach s ministerstvom vnútra, aj s Úradom hraničnej a cudzineckej polície, že sa, že sa zmení nariadenie ministra vnútra a že sa uvedie ako ďalšia výnimka práve pre týchto potomkov, že to, že nebudú musieť preukazovať, že sem prichádzajú na účely pobytu, štúdia a zamestnania, podnikania, ale že budú posudzovaní s tzv. osobitným zreteľom, to znamená, že bez týchto účelov budú môcť dostať pobyt, ktorým následne zabezpečí po preverení v tých jednotlivých systémoch ministerstva vnútra, že dostanú následne aj občianstvo, ale to občianstvo im bude udelené. Čiže bude ten proces trochu zložitejší, ako je v Čechách, ale je to výrazný, výrazný posun a my sme sa rozprávali aj videokonferenčne aj s pánom poslancom Dostálom, nedávno s týmito ľuďmi, ktorí spísali petíciu, ktorí o to žiadajú, a toto riešenie, ktoré sme nakoniec dosiahli, je aj pre nich prijateľné, tak aby to považovali naozaj za výrazný posun v ich prospech, za to, čo chceli dosiahnuť, tak vám aj všetkým chcem povedať, že naozaj voči tejto kategórii osôb táto vláda urobila maximum, čo mohla, aj hlavne naši poslanci, či už poslanci OĽANO, alebo pán poslanec Dostál.
No a teraz tu máme tretiu kategóriu, tých klasických slovenských štátnych občanov, ktorí sa nachádzajú v zahraničí a žijú v rôznych krajinách a vo vzťahu k nim máme v programovom vyhlásení vlády napísané dve veci, že ak nemajú prísť o občianstvo, tak by mali mať dlhodobý pobyt v zahraničí - to si presadila slovenská diplomacia, ja osobne s tým nesúhlasím a mnohí poslanci tiež nie, ale dobre, je to tam - a potom tam máme ďalšiu, ďalšiu podmienku a to je, že by sme mali zabrániť tomu, aby v budúcnosti už slovenskí štátni občania prichádzali o občianstvo, že aby ho nestrácali. No tak pozrime sa na základe týchto dvoch vecí, ako sa nám podarilo naplniť v tomto návrhu zákona tieto kritériá, a ja vám chcem aj uk... teda poukázať na to, že sa to podarilo len čiastočne, žiaľ.
Čiže začneme tým, že ten koncept aj to, čo kedysi bolo napádané na Ústavnom súde, a je veľká pravdepodobnosť, že aj tento zákon bude napadnutý na Ústavnom súde, bola postavená na tom, či pri strate občianstva, tak ako je formulované v slovenskom zákone, ide naozaj o stratu občianstva, alebo ide o odňatie občianstva, pretože pokiaľ by išlo o odňatie občianstva, tak ten zákon je protiústavný aj tento náš, ktorý teraz budeme schvaľovať, a pokiaľ ide naozaj o stratu občianstva, tak vtedy je to v poriadku. A keď o tom naposledy, totiž ide o to, že to, ako nastavuje sa strata občianstva, sa veľmi podobá na to, čo je odňatie občianstva. A keď o tom naposledy rozhodoval Ústavný súd, tak sudcovia sa na tom súde ústavnom, nevedeli dohodnúť, skončilo to remízou a v minulosti platil zákon, ktorý už dnes nie je, ale v minulosti platil zákon, ktorý hovoril, že keď to na Ústavnom súde skončí remízou, tak sa neprijíma žiadne rozhodnutie, a tak sa to aj stalo, že Ústavný súd neprijal v tejto veci žiadne rozhodnutie, čiže dodnes nevieme, či tento náš systém odnímania, alebo straty občianstva, teda strata občianstva je odňatím, alebo je iba stratou. No ale my sme už v roku 2020 v rámci reformy justície prijali pravidlo, že sudcovia Ústavného súdu nebudú môcť skončiť remízou, oni keď budú aj medzi sebou mať remízu názorovo, tak sa musia rozhodnúť, že ktorá, ktorý názor prevláda. Čiže dnes už keď to dá niekto na Ústavný súd po prijatí tohto zákona, tak už tí sudcovia budú musieť povedať, či je to strata, alebo odňatie, a my tým v zásade aj vyriešime ten dlhoročný problém, ktorý tuná stále riešime, že ide o stratu, alebo ide o odňatie.
No tak, nechám to na tých ústavných sudcov, lebo my, my sme, my sme tuná to nedokázali nejakým spôsobom medzi sebou vyriešiť a nedá sa ani povedať teraz jednoznačne, že by tento návrh zákona bol protiústavný, lebo tak to nikto zatiaľ nepovedal, a možno Ústavný súd povie, že je to v poriadku.
No a teraz poďme ďalej, čiže prečo sa zrazu tam objavilo päť rokov? Je to preto, lebo SMER v minulosti dal tých päť rokov, ako to tvrdil pán Blanár a ďalší. No nie je to tak, je to preto, že ministerstvo zahraničných vecí si robilo analýzu, je pomerne rozsiahla, má niekoľko desiatok strán, ja ju mám tuná aj so sebou, analýzu hlavne európskych krajín, pretože chcelo preukázať, že teda to štandardné udeľovanie občianstva a strata sa deje vtedy, keď máte päť rokov ako podmienku, aby človek žil v zahraničí a tam požiadal o cudzie štátne občianstvo, a keď je tam aspoň päť rokov a požiada o to cudzie štátne občianstvo, tak nepríde o to slovenské.
No a tá analýza hlavne tých európskych krajín naozaj preukázala to, že väčšina z nich, väčšina z nich mala a má tú podmienku buď päť rokov, to sú krajiny ako Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Francúzsko, Fínsko, Holandsko, Spojené štáty, Írsko, Luxembursko, Turecko, Malta, Albánsko, Portugalsko, alebo viac ako päť rokov dokonca, a to sú krajiny ako Chorvátsko, Cyprus, Grécko, Litva, Lotyšsko, Rakúsko, Rumunsko - nie, Rumunsko nie, Rakúsko, Slovinsko, Španielsko, Čierna Hora a Nórsko. Čiže minimálne v týchto krajinách my dodržíme aj programové vyhlásenie vlády, keď hovoríme, že už títo občania nebudú strácať naďalej občianstvo, pretože jednoducho ak hovoríme päť rokov, tak oni skôr ako po piatich rokoch tam, kde žijú ani nemôžu dostať to cudzie štátne občianstvo. Čiže voči týmto, voči týmto občanom v tých štátoch žijúcich sme si splnili programové vyhlásenie vlády.
No ale potom tu máme aj ďalšie krajiny, čo vyplýva aj z tej analýzy ministerstva zahraničných vecí, ako sú Poľsko, Rumunsko, Švédsko, Taliansko, tam žijú aj zahraniční Slováci dosť, alebo teda Slováci ako so slovenským občianstvom, nielen zahraniční Slováci, a Albánsko, Bosna a Hercegovina, tak tam už, tam už je to skôr výnimočne. Ale potom máme aj krajiny, ako je Kanada, Argentína a Austrália, kde vo všetkých týchto... raz-dva-tri štyri... siedmich krajinách sveta odhadom podľa Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, žije 240-tisíc slovenských občanov, odhadom. Je to hrubý odhad, je to horná hranica, môžeme byť troška realistickejší, povedať si, že pôjdeme na spodnú hranicu, teda asi o polovicu menej, 120-tisíc ľudí, môžme si povedať, že možno desatina z toho bude riešiť občianstvo, čiže 12-tisíc ľudí, dajme tomu, môžme to kľudne znižovať, ale aj tých 12-tisíc ľudí je ohrozených, keď sú to krajiny, ktoré nemajú päť rokov. Týchto sedem krajín hovorí, že už po troch rokoch reálnych väzieb a života v týchto krajinách, po troch rokoch môžete u nich požiadať o cudzie štátne občianstvo, a keď to títo naši slovenskí občania spravia v Austrálii, Kanade, Argentíne, Rumunsku, Poľsku, Švédsku a Taliansku, keď to tam spravia, že po troch rokoch budú chcieť mať tie isté výhody ako iní občania krajiny, kde žijú, tak prídu o slovenské štátne občianstvo, žiaľ.
Čiže v tomto smere my nenapĺňame programové vyhlásenie vlády a je mi to veľmi ľúto, lebo poslanci OĽANO urobili všetko pre to, aby sme znížili tú hranicu na tri roky, dokonca, ak sa nemýlim, tuná pani spravodajkyňa aj podala pozmeňujúci návrh, ale keďže naši koaliční kolegovia sa tomu bránia zubami-nechtami, nechcú to, hoci niektorí aj vo volebnej kampani hovorili, že však nedávajme žiadnu podmienku v podobe roku a podobne, tak nebudeme to hrotiť a nebudeme predkladať teda taký pozmeňujúci návrh, ale chcem povedať na záver tohto vystúpenia, že ak prídu naši slovenskí občania v Kanade, v Austrálii, v Argentíne, v Rumunsku, Poľsku, Švédsku a Taliansku o slovenské štátne občianstvo kvôli tomuto zákonu, tak ako ho schválime, aj to tiež budem schvaľovať, lebo je tam aj mnoho dobrých vecí, ale ak prídu v týchto krajinách, tak to nebude kvôli poslancom OĽANO, ale bude to kvôli všetkým ostatným aj našim koaličným partnerom, ktorí odmietli znížiť túto hranicu na tri roky, a to treba otvorene povedať a priznať si, pretože iba my sme za to bojovali, aby sa to štandardizovalo tak, aby to bolo všade bez straty štátneho občianstva.
My sme nechceli riešiť ten extrém, ktorý je v Maďarsku, ten by, tam by potreboval aj pán Gyimesi, aj ďalší nula rokov. My sme chceli štandardizovať to tak, aby sme si naplnili programové vyhlásenie vlády, ale keď to koaliční partneri naši nechcú, tak preberajú plnú zodpovednosť za to, že títo naši štátni občania v spomenutých krajinách o štátne občianstvo môžu prísť a pravdepodobne aj prídu.
Ďakujem za slovo.
