Videokanál klubu

Ďakujem.
Kolega Juraj, súhlasím s tvojimi slovami aj ja som si užil svoje a užívam útoky, nevraživosť a nenávisť od progresívnych liberálov, ako je to hrôza, čo oni dokážu vypustiť zo svojich úst. Vyprosím si, aby určitá skupina ľudí hádzala vinu za vraždu dvoch mladých ľudí, hlavne na nás kresťanov, ktorí s vraždou nevinných mladých ľudí nemáme nič spoločné. Je odporné, keď ľudia s inou orientáciou obviňujú hlavne kresťanov a dokážu nám hádzať vinu, že máme krv týchto nevinných ľudí na rukách. Mali by zvažovať slová, keď žiadajú, aby sme my boli tolerantní, a to my sme. Ja osobne som nikomu z inak orientovaných ani raz nevynadal. Svoj názor si poviem, rozprávať ho aj budem, ale nikdy sa neznížim k tomu, čo predvádzajú oni. Ešte pred vraždou som mal jednu skúsenosť s nemenovaným liberálnym umelcom a jeho partnerom, a to bolo niečo hrozné. Ešte pred vraždou som sa obával, som sa obával, že ako to skončí. Minimálne som počítal s tým, že k nejakému ručnému incidentu dôjde, takže som rád, že som z tohto rozhovoru odišiel so zdravou kožou. Bolo to nepríjemné, bol to rozhovor inak orientovaných ľudí plný nadávok, ukazovania fakerov. Toto bola tá tolerancia, pár dní na to sa stala táto hnusná, odporná vražda, ktorú odcudzujem, za názor nikto nemôže siahnuť na život druhého človeka.
Ja chcem z tohto miesta poprosiť aj pani prezidentku Čaputovú, aby zvažovala niektoré svoje vyjadrenia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Podobne ako to, na čo to pán poslanec Gyimesy vo svojej debate, takisto ja som zaregistroval nejaké slovné ataky aj na svoju adresu. Je pravda, že po tejto tragédii, po tejto odpornej vražde boli určité slovné útoky adresované väčšine mnohým kresťanským aj konzervatívnym politikom. Ja som veľmi rád, že teraz títo ľudia, ktorí zostali v tejto miestnosti veľmi konštruktívne a citlivo debatujeme o tejto téme a snažíme sa nájsť určitú zhodu a kompromis a upokojiť situáciu, a to si veľmi cením, pretože my politici, by sme mali v tejto dobe veľmi vážiť slová a nepodnecovať rôzne nenávistné prejavy voči akejkoľvek komunite.
Takže ďakujem za váš prístup a za túto diskusiu vďaka.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, musím sa vyjadriť k tejto téme, pretože si myslím, že od júna, od kedy sme predložili zákon, ktorý hovoril o tom, aby sa nevešali dúhové vlajky na štátne budovy, som v téme až po uši. A odznelo aj v tejto rozprave, ale aj v celej tej diskusii mnoho neprávd, mnoho poloprávd a aj pravda a medzičasom sa stala tragédia, stala sa dvojnásobná vražda, ktorá celkom určite bola spáchaná z nenávisti a bola spáchaná z nenávisti k menšinám, k systému a z nenávisti k usporiadaniu, v ktorom momentálne žijeme.
Ja by som bol veľmi rád, ak by sme si zopakovali aj fakty a skúsili trošku viesť túto debatu aj racionálne, hoci viem, že pre mnohých je to ťažké, ale fakty sú také, že ten pomätenec, ktorý vraždil, chcel zabiť premiéra tejto krajiny. To bol jeho prvý primárny cieľ a ja neviem, ak by sa mu tá vražda podarila, či by námestia boli plné ľudí, tak ako sú teraz. Tento pomätenec chcel ďalej vraždiť Židov. A keď sa mu to nepodarilo, tak obrátil svoju pozornosť na tých, ktorí boli najzraniteľnejší, ktorí sa nevedeli brániť a zabil dvoch príslušníkov LGBTI+ komunity. Toto sú fakty. Tento človek sa radikalizoval na amerických sieťach, neonacistických sieťach, v uzavretých skupinách a jeho vzormi boli masoví vrahovia zo Spojených štátov amerických a z Nového Zélandu.
A v tejto súvislosti ma napadá jedna vec, ktorá tiež neodznela v tejto debate, hovorí sa o netolerantnom Slovensku. Tak sa chcem všetkých tých, ktorí to hovoria, opýtať, či Spojené štáty americké sú netolerantnou krajinou v ich očiach, pretože pre liberálov sú Spojené štáty kolískou slobody a demokracie a všetkého dobrého, čo moderný svet ponúka, len v tomto roku sa tam stalo 25 masových vrážd. V Spojených štátoch za masovú vraždu považujú taký čin, keď zomrie viac ako štyria ľudia. Budeme hovoriť o Novom Zélande, kde prepnutý magor zabije 50 ľudí v mešite ako o netolerantnej krajine? Budeme hovoriť napríklad o Nórsku ako 40-krát netolerantnejšej krajine, ako je Slovenská republika, pretože tam jeden šialenec zabil 80 ľudí? Asi nie. My sa nemôžme považovať za netolerantnú krajinu a ja ju za takúto osobne ani nepovažujem.
To, čo o tejto dvojnásobnej vražde sa vyplavilo, neboli výzvy k láske a k tolerancii, čiže po tom, čo od nás žiadajú LGBTI aktivisti a liberálni politici a liberálne a progresívne médiá. To, čo sa spustilo, bol jeden obrovský hejt. Bola to jedna obrovská vlna nenávisti a ukazovanie prstom na všetkých, ktorí za to vraj môžu. A to boli konzervatívci, konzervatívni poslanci, konzervatívni politici, boli to farári, boli to biskupi, bola to cirkev, boli to všetci tí, ktorí sú na druhom ideologickom brehu. A toto musíme odmietnuť tiež a to dúfam, že toto odmietnu aj naši liberálni kolegovia, ktorí predkladajú tento zákon.
Ja sa neobávam použiť ani výraz, že došlo až doslova k progresívnemu extrémizmu, pretože ste počuli isto všetky tie vyjadrenia aktivistov, ktorí hovorili o tom, že si kúpia deviatku, o tom, ako je kresťanstvo založené na nenávisti a o tom, že ako sme my všetci prispeli k tejto dvojnásobnej vražde. Nie je to pravda. Za túto dvojnásobnú vraždu môže v prvom rade ten vrah a jeho rodina. A to, prečo si to nevšimli skôr, napríklad v školách kde chodil, ktoré navštevoval, alebo prečo si to nevšimli jeho rodičia a to nenahlásili. Neposlali syna k psychológovi, k psychiatrovi, to už nech je na ich duši.
Pani prezidentka sa vyjadrila na proteste, že verejný priestor je zaplavený nenávisťou. Áno, môžem potvrdiť, súhlasím na 100 %, že verejný priestor po vražde bol zaplnený nenávisťou a dovoľte, aby som vám jeden takýto príklad aj prečítal. V nedeľu mi jeden istý Martin, ktorý má 26 rokov, LGBTI aktivista z Bratislavy, napísal toto: "Odpad roka, škoda, že neodbachli tvojho syna, možno by si sa konečne zamyslel, ty maďarská spodina." A keďže to nebolo dosť, tak mi večer o piatej napísal: "Škoda, že ho niekto v škole nerozkope napríklad preto, že je maďarský potkan." Toto, toto, dámy a páni, je liberálna tolerancia, slušnosť a toto je to, čo oni prezentujú. Toto je to, čím oni bojujú proti nenávisti. Nenávisťou. A toto poďme všetci spoločne odmietnuť, pretože ak jedna strana chce niečo, čo sama nerobí, tak si myslím, že to je minimálne trošku farizejské.
Pani prezidentka veľmi citlivo vníma túto situáciu, veľmi citlivo vníma všetko, čo sa deje v krajine, najmä to, čo sa jej nepáči. A ja veľmi citlivo vnímam svojho syna, ktorý je mojím všetkým. Môj syn, môj jediný syn je mojím pokladom. Je zmyslom môjho života, je všetkým, pre čo žijem. A takýto primitívny útok na môjho syna od liberálneho človeka, ktorý požaduje od nás slušnosť, toleranciu, ktorý chce zastaviť nenávisť, je minimálne farizejské. A z tohto dôvodu teraz verejne vyhlasujem, že tento zákon nepodporím.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Pán poslanec Baránik, opäť ste ukázali vo svojej rozprave vrchol nenávisti a netolerancie k ľuďom s iným názorom, aký máte vy. A pritom na druhej strane sa tvárite ako veľmi tolerantný človek s iným orientovaním. Len neprijmete názor, iný názor.
Prosím vás, neodvolávajte sa na pápeža a nevyťahujte z jeho vyjadrení a posolstiev, čo vám vyhovuje. Len, len pre upresnenie, aby ste vedeli, že ako to bolo s pápežovým vyjadrením. Jeho slová boli bezohľadne zmanipulované, budem citovať: "Posolstvo o zmene prístupu pápeža Františka k homosexuálnym párom násilne prevzaté svetovými médiami nie je totiž záznamom novej pápežovej výpovede, ale montážou," bol, bol úplne iný kontext. Vzhľadom na to, že mnohí interpretovali americký filmový dokument ako zmenu magistéria a z takto manipulovanej snímky, vyvodzujú závery o novom pápežovom postoji, pozrime sa bližšie na pôvodné kontexty pospájaných fragmentov štyroch viet. Homosexuáli majú právo byť v rodine, sú Božími deťmi a majú právo na rodinu. "Nikto nesmie byť vylučovaný," znie vo filme z pápežových úst a vytvára sa dvojjazyčný dojem, že by mohlo ísť o podporu tzv. homosexuálnych manželstiev a adopcií detí týmito pármi. Kontext, v ktorom pápež túto vetu vyslovil, bol však úplne opačný. Hovoril o prijatí detí s homosexuálnymi sklonmi v ich rodine. Takže to je obrovský rozdiel s tým, čo ste vy tu odprezentovali vo vašej rozprave. Takže zvažujte a majte v úcte pápeža a tiež aj Kuffovcov a hlavne Maroša Kuffu, ktorého poznám osobne, bol som niekoľkokrát v Žakovciach a klobúk dole pred takým človekom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predseda.
Samozrejme, ja nemám problém, to, čo je napísané v PVV-čku, myslím si, že definícia, čo je v PVV, za to by som nemal žiaden problém zahlasovať, aby naozaj mohli nahliadať do zdravotných kariet, aby mohli po sebe dediť.
Ale chcem sa spýtať iné. Pán Dostál, chcem sa spýtať na tú notársku zápisnicu k tomu partnerskému spolunažívaniu. Ide o to, že vy tam hovoríte, že keď to chce ukončiť, tak to ukončí. Je to myslené aj tak, že môže len jedna strana ukončiť alebo ako to tam bude riešené? Ja neviem si predstaviť, že teraz sa pohádajú jedna hádka a zrazu príde za notárom jedna strana a ukončí a potom zase chce vstúpiť a zase chce vystúpiť. Nebude z toho trošku, nemalo by sa tam viacej definovať, špecifikovať alebo? Pýtam sa vás ako právnika.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Pani Halgašová, musím povedať, že veľmi pekne ďakujem za to, že sa upierate o PVV, aj keď ste teda povedali, že PVV už pre vás nič neznamená. Ďakujem.
Chcem sa spýtať a poprosím vás o odpoveď, teda v tých vašich dvoch minútach, čo budete odpovedať, dali ste tam v bode 1 za § 8 sa vkladá § 8a, ktorý znie:
"§ 8a
1. Fyzické osoby môžu uzatvárať životné zväzky. Životnými zväzkami sú:
a) manželstvo a
b) partnerské spolužitie." (Rečníkovi zvoní mobil.) To bol zásah, prepáčte, ospravedlňujem sa.
Čiže na toto chcem odpoveď, či ste to tam dali takto, ako to vnímam ja. Lebo keď je to takto, tak ja za ten zákon nebudem hlasovať, keď je tam to manželstvo.

Kolegovia, ďakujem vám veľmi pekne za vaše poznámky. Ondrej, možno som sa nevyjadril dostatočne jasne a možno sa mi to stalo pod stresom, ktorý stále mám, ale, samozrejme, som sa nechcel žiadnym spôsobom vyhlásiť za obeť dvojnásobnej úkladnej vraždy, ani som žiadnym spôsobom nechcel bagatelizovať obeť týchto dvoch mladých ľudí, pardon. Žiadnym spôsobom som nechcel svoje strádanie v živote, ospravedlňujem sa, žiadnym spôsobom nechcel svoje strádanie v živote pripodobňovať k tejto obrovskej strate. Je mi to ľúto a ak to tak vyznelo, budem sa nabudúce snažiť to zlepšiť a, kolegovia, nemám čo k tomu viac dodať. Iba to, že tak poďme na tom, prosím, pracovať spoločne a začnime tým, že sa budeme správať medzi sebou k sebe aspoň v medziach základnej ľudskej slušnosti a nebudeme si upierať základnú ľudskú dôstojnosť, ktorú má každá jedna ľudská bytosť od svojej podstaty. Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Tak ja začnem tiež s tým, s čím skončila kolegyňa, že aj ja chcem ten zmier, tiež chcem žiť v inej spoločnosti. Väčšina z nás, čo sme tuná, máme deti alebo už aj vnúčatá možno v takom veku, že už to začínajú vnímať a cítia to. Možno sa to, je to také zvláštne, ale rozhodol som sa to povedať, že stále tu hovoríme o zbytočnej strate dvoch mladých životov, ale je to zbytočná strata troch mladých životov. A práve o to ide, že existuje tuná skupina ľudí, ktorá sa nejakým spôsobom možno niekde radikalizuje, a tá nám nejako uniká, aj keď dnes som sa dozvedel z médií, že Vojenské spravodajstvo sledovalo aj túto skupinu ľudí, a tu je, myslím si, že priestor na to, aby sme možno dokázali predchádzať týmto tragédiám, ktoré možno vzniknú preto, že možno rodičia zlyhali, školstvo zlyhalo alebo, ja neviem, kto zlyhal a aj týmto smerom sa musíme do budúcnosti obzerať. A my ako poslanci Národnej rady musíme aj tomuto venovať priestor, aby sa tieto zbytočné životy nestrácali aj na tej strane, ktorí tie životy berú.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán kolega Drdul, mnohým nám to je ľúto. Je pravdou, že naša krajina je plná nenávisti, zloby a hejtu a aj my to zažívame na vlastnej koži. Nikdy nezabudnem na to, keď som prišla k lekárke a tá mi povedala, že ma nevyšetrí a vôbec mi nebude venovať svoju pozornosť, pretože som z hnutia OĽANO. Takže tú zlobu zažívame všetci a práve túto špirálu zla potrebujeme zastaviť. Zmena však musí nastať u každého jedného z nás a súhlasím s tebou, Dominik, že aj ja chcem iný svet.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené dámy, páni, v prvom rade by som chcel vyjadriť úprimnú sústrasť rodinám obetí, ich priateľom, známym, všetkým, ktorých sa táto strata, nesmierna strata, dotkla či už osobne, alebo sprostredkovane a chcel by som vyjadriť tak symbolicky aj úprimnú sústrasť celej našej spoločnosti, ktorá v týchto dvoch ľuďoch stratila príslušníkov menšiny, ktorú mala chrániť a voči ktorej má dlh a voči ktorej má dlh nielen ako jedinej, takže spoločnosť má obrovský dlh vo vzťahu ku každej jednej menšine, ktorá u nás žije. Či už sú to osoby so zdravotným postihnutím, či už sú to príslušníci LGBTI+ komunity, či už sú to cudzinci, či už sú to Rómovia, jednoducho každý, kto je nejakým spôsobom iný, nemá problém sa za svoj život stretnúť s mnohými prejavmi, ktoré by sme vedeli označiť za netolerantné a nenávistné. Je mi ľúto, že sa naša spoločnosť nachádza v tomto stave. Je mi ľúto, že my politici veľakrát svojimi necitlivo zvolenými slovami, ktoré používame ako zbrane v politickom súboji, prispievame k tomuto stavu. Naozaj ma to mrzí a chcem aj ja svojím osobným príkladom a možno aj prostredníctvom kultivovanosti tohto príspevku sa pokúsiť prispieť k tomu, aby sme raz žili v inom svete, aby sme žili vo svete, kde budeme vedieť spolu hovoriť, kde budeme vedieť byť jeden k druhému ľudský, kde budeme vedieť chápať inakosť ako niečo, čo môže celú spoločnosť obohatiť a nie ako niečo, pred čím sa treba brániť, ako niečo, čo nás ohrozuje, ale ako niečo, z čoho môžeme čerpať, prostredníctvom čoho môžme ako celá spoločnosť ísť niekam ďalej, posunúť sa na vyššiu úroveň schopnosti spolunažívať. Desí ma, že neviem ani len pri takejto téme a pri tejto príležitosti zachovať slušný tón, veľmi ma desí a som z toho naozaj nervózny, že mnohí kolegovia ešte ani pri tejto príležitosti nevedeli nechať stranou politikárčenie, nevedeli nechať svoje obvyklé evergreeny a rozdeľovanie spoločnosti bokom, nevedeli prekonať svoju osobnú malosť. Je mi to naozaj veľmi ľúto. Aj touto cestou by som sa chcel ospravedlniť za všetky urážky a nenávistné prejavy, ktoré v tejto rozprave od mnohých kolegov odzneli vo vzťahu ku ktorémukoľvek príslušníkovi ktorejkoľvek menšiny.
Musím jednoznačne uviesť, že aj ja som za svoj život ako príslušník menšiny zažil rôzne prejavy, či už to odsudzovanie, či už to bolo nazeranie zvrchu, či už to bolo možno aj šikanovanie, alebo diskriminácia na základe zdravotného postihnutia, ale môžem vám povedať, že takéto skúsenosti by ste mať nechceli, môžem vám povedať, že príjemné pocity to neboli a môžem vám povedať, že tieto moje skúsenosti sú pre mňa veľmi silným mementom a veľmi silným nejakým bodom, nejakým majákom, nejakým, nejakou červenou vlajkou, red flagom hovoriacim o tom, ako sa ja v živote nechcem k iným ľuďom, ktorí sú nejakým spôsobom odlišní a iní, správať.
A na záver mi dovoľte vyjadriť takú moju osobnú túžbu. Chcem iný svet. Chcem, aby sme sa nejako neuspokojili s tým, že prijmeme uznesenie, aby sme si nepovedali, že to stačí a že ďalej netreba nič robiť a veď sme si porozprávali a tak nejak je to fajn. Chcem, aby sme vedeli počúvať, aby sme vedeli prijímať odlišnosť bez odsudzovania, bez ohľadu na jej druh, chcem viac ľudskosti. Dúfam, že sa tam raz dostaneme.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)