Videokanál klubu

Ďakujem za poznámky.
Pán poslanec Urban, ten systém musíme nastaviť tak, aby bol funkčný, ináč celá reforma nemá zmysel, pretože sa môže stať, že pacienti sa k tej zdravotnej starostlivosti dostanú ešte neskôr ako v súčasnosti. A ja vám garantujem, že pokiaľ by bola zdravotná poisťovňa povinná zaplatiť pacientovi alebo teda preplatiť zdravotnú starostlivosť v zahraničí a nebude tam, nebude to definované, ako vy ste povedali, sumou, ako sa platí na Slovensku, to nie. Normálnou takou sumou, ako si ten nezmluvný lekár alebo to zariadenie v zahraničí vyúčtuje, tak v tom prípade tie zdravotné poisťovne v rámci siete, ktorú ony budú zabezpečovať pre svojich poistencov, ak budú mať záujem podnikať ďalej na našom trhu, si budú hľadať tých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti aj samy za zmluvné ceny aj mimo našej krajiny. Som o tom presvedčený, pokiaľ nie, som presvedčený, že zoberú si to na starosť agenti, ktorí keď vy ako klient alebo teda nejaký pacient chorý budete potrebovať zdravotnú starostlivosť, hneď vám zavolajú, alebo vy zavoláte na nejakú, do nejakej agentúry, oni vám toho lekára nájdu. To som o tom presvedčený. To naozaj fungovať bude. Otázka je to, aby ten systém, ktorý my teraz tvoríme, naozaj myslel na tých pacientov a nebolo to, že pacient si musí všetko znova zháňať sám, hoci my zadefinujeme maximálne čakacie lehoty. Prečítajte si ten zákon, ako je navrhnutý.

Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, ja len veľmi krátko. Celé v podstate minulé volebné obdobie sme sa zamýšľali na tým, ako vylepšiť náš zdravotný systém v prospech pacienta. To, že sme uvažovali o tom, že aj naša nemocničná sieť potrebuje reformu, pretože naozaj mnohé oddelenia zápasia s tým, že nemajú dostatok pacientov a naozaj tá nemocničná sieť na Slovensku je veľmi rozsiahla, bolo spojené z našej strany, ako so stranou OĽANO, s podmienkou, že štát, teda regulátor zadefinuje pre pacientov takzvané maximálne čakacie lehoty. Lehoty, ktoré budú musieť poisťovne dodržať pre svojich poistencov, teda klientov. V prípade, že by to neboli schopné dodržať a teda ich poistenec by sa nedostal k zdravotnej starostlivosti včas, v tom prípade by mal poistenec potom nárok si tú zdravotnú starostlivosť čerpať aj u nezmluvných poskytovateľov, eventuálne v zahraničí. Toto bola naša absolútne kľúčová podmienka, aby sme vôbec išli do tej reformy. Áno, však nakoniec ja som ju so svojim tímom začal pripravovať, pretože sme predpokladali, že toto sa bude realizovať a diať.
Potom ako už vyšla tá vyhláška kategorizácie niektorých výkonov, tak musím povedať, že v tej vyhláške nie sú dodržané určité termíny tak, ako sme sa aj my zaviazali voči občanov. A keď som si prečítal návrh tohto zákonu, tak som si všimol, že je to tam veľmi šikovne nadefinované tak, aby sa poisťovne vyvliekli z tejto, zo svojej povinnosti a pre svojich poistencov zabezpečovať zdravotnú starostlivosť včas v rámci maximálnych čakacích lehôt. Chcem povedať, že toto je pre nás ako pre hnutie OĽANO a poslancov, ktorí tu v tomto pléne sedia, neprijateľné. A my, pokiaľ tieto veci sa v tomto návrhu zákona nevyriešia tak, ako sme to občanom sľúbili, my nebudeme vedieť tento návrh zákona podporiť v druhom čítaní.
Rozumiem, že je to Damoklov meč nad poisťovňami a nad celým systémom, ale, ale predpokladám, že regulátor má dostatočné možnosti preto, aby ten systém nastavoval tak, aby poisťovne mali dostatok zmluvných lekárov, eventuálne keď ich nebudú mať, a takisto zariadení, tak musíme vážnym spôsobom spoločne hľadať, ako ich nájsť. A, samozrejme, predpokladám, čo, samozrejme, to nie je dobré stavať zdravotnú starostlivosť na poskytovaní v zahraničí, ale táto, táto vec, ktorej zdravotné poisťovne sa, samozrejme, budú báť a budú sa snažiť vyhnúť sa preplácaniu zdravotnej starostlivosti v zahraničí pre svojich poistencov, musí dostatočne silne vtiahnuť všetky tri zdravotné poisťovne, aby boli zainteresované na tom, aby tento systém fungoval tak, ako fungovať má. Teda v prospech našich pacientov tak, aby sa dostali ku svojej zdravotnej starostlivosti včas.
Čo sa týka obmedzovania zisku zdravotných poisťovní, ja to tiež považujem za, tak ako je to nastavené, nie úplne prijateľné. Čo ma však viac vyrušilo bolo to, že ten systém, ktorý sme sa snažili nastaviť my v tom prvom roku, ktorý vlastne vygeneroval aj ten fond solidarity, sa teraz ten fond solidarity v tom zákone ruší. To bol vtedy aj taký vážny boj, mali sme ho aj vnútri koalície. Stálo nás to aj veľa politického úsilia, aby niečo takéto sa nám do zákonu podarilo dať a ja teda veľmi ostro nesúhlasím s tým, aby ten fond solidarity sa menil, pretože on je úzko naviazaný na tú vyhlášku, ktoré ministerstvo zdravotníctva má každoročne po dohode s poskytovateľmi, celým sektorom aj poisťovňami napísať tak, aby zároveň tá vyhláška nám ustrážila, koľko financií v rámci sektoru do jednotlivých segmentov zdravotnej starostlivosti ide, nakoľko tak ako to doteraz manažovali poisťovne, častokrát nebolo v prospech poistenca a takisto ani v prospech systému.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Pán poslanec, vy ste tu dali teraz taký prejav, ako keby sme išli nejakým ľuďom kupovať snáď luxusné autá alebo niečo také. Veď ide o pitnú vodu. A ja teraz hovorím, že pre mňa je to úplne jedno, aj väzni, aj odsúdení ľudia na doživotie a dokonca hocikto, hocikto má mať prístup k pitnej vode, k čo najkvalitnejšej pitnej vode. Aj keď si, aj keby si ju rovno zničil, kontaminoval a nemá tú vodu, tak ja prídem a aj keď to bola jeho chyba, tak prídem a ja mu dám napiť. To je, to je ľudskosť. Čiže my tu nedávame luxusné byty ani autá, ale ide o vodu. Rozumiete, pán Mazurek? O vodu. Toto, čo ste tu predviedol, to bolo neľudské.
Ďakujem.

Pán poslanec Mazurek, vy ste niekedy boli v rómskej osade? Viete, ako napríklad to vyzerá v takých Sečovciach a ako to tam chodí s vodou? Lebo ja som tam bola, ja to viem. Na dvetisíc obyvateľov je tam jeden jediný vodovod s akoukoľvek vodou, či s pitnou alebo nepitnou. Jeden jediný vodovod na dvetisíc ľudí. Občania z osady si chodia nabíjať čipy na úrad, kde platia za vodu, bez toho čipu si tú vodu jednoducho nenaberú. Za vodu platia viac ako akákoľvek iná domácnosť, ktorá je v okolí, takže takto to chodí napríklad v Sečovciach v rómskej osade. Polovica z osady je zamestnaná. Chlapi robia murárov, ženy šijú poťahy na autá vo Faurecii, takže asi tak. A tretina z nich teda musím povedať, že pracuje v zahraničí. Buď v Čechách, alebo v Nemecku. Takže o čom vy tu, prosím vás pekne, rozprávate? Ja skutočne neviem, o čom tu rozprávate, húpete tu mozgy ľuďom, čo vy tu riešite. Vy ste tak strašne neľudský, že tá vaša neľudskosť normálne kypí z hrnca. To je úplná katastrofa. Trochu empatie keby ste v sebe mali, možno budete výborný rečník, ale empatie, to sa vo vás nedoreže nikto.

Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, poslankyne, poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, je to tlač 1216.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončil som. Nech sa páči, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Žitňanskej na vykonanie, na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov, tlač 1150.
Národná rada Slovenskej republiky (rečníčka si odkašlala), pardon, uznesením č. 1593 z 21. septembra 2022 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Predmetný návrh zákona, tlač 1150, prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť oba určené výbory.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplývajú štyri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 až 4 v štvrtej časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky (rečníčka si odkašlala), pardon, v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci (rečníčka si odkašlala) č. 233 (rečníčka si odkašlala), ja sa ospravedlňujem, v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 233 z 18. októbra 2022.
Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Takže, ďakujem za slovo. Tak ako už Janka Žitňanská spomenula, prečítam teraz dva pozmeňujúce návrhy. Ten prvý sa vlastne týka úpravy zákazky na započítavanie jedného občana so zdravotným postihnutím v rámci jedného ustanovenia v záujme zabezpečenia prehľadnosti právnej úpravy. Zároveň pre zachovanie právnej istoty a eliminácie aplikačných nejasností sa navrhuje doplniť ustanovenie, ktoré upraví prípady tzv. kombinovaných zákaziek. Navrhuje sa, aby v prípade zákazky, v rámci ktorej dochádza k odobratiu tovaru, ako aj k prijatiu služby, zamestnávateľ preukázal, aká časť sumy zákazky prislúcha tovaru a aká časť prislúcha službe. V prípade, že tak neurobí, navrhuje sa zavedenie fikcie, že ide o zákazku na odobratie tovaru. To je také odôvodnenie k tomu prvému pozmeňujúcemu návrhu.
A k druhému, ide vlastne o to, aby občan so zdravotným postihnutím, ktorý je zamestnaný v chránenej dielne alebo na chránenom pracovisku, mohol vykonávať túto prácu v prípade, že jeho zdravotný stav to dovoľuje a druh tej práce, ten charakter tej práce to umožňuje, aby mohol túto prácu istý čas vykonávať aj mimo chránenej dielne, či už prostredníctvom home office alebo v teréne. Takže teraz by som pristúpila k prečítaniu týchto pozmeňujúcich návrhov.
Pozmeňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Jany Žitňanskej a Lucie Drábikovej k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1149.
1. V čl. I body 1 a 2 znejú:
„1. V § 64 odsek 5 znie:
„(5) Pri zákazke na odobratie tovaru výška zákazky na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím je 0,8-násobok celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom zamestnávateľ plní povinnosť podľa § 63 ods. 1 písm. d) zadaním zákazky. Pri zákazke na prijatie služby, výška zákazky na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím je 0,7-násobok celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom zamestnávateľ plní povinnosť podľa § 63 ods. 1 písm. d) zadaním zákazky. Výsledná suma vypočítaná podľa prvej vety alebo podľa druhej vety sa zaokrúhľuje na celé eurá nadol."
2. V § 64 ods. 7 sa na konci pripája táto veta: ,,Ak súčasťou jednej zákazky je odobratie tovaru aj prijatie služby, zamestnávateľ je povinný preukázať samostatne výšku časti zákazky na odobratie tovaru a výšku časti zákazky na prijatie služby; ak to zamestnávateľ nepreukáže, celá zákazka sa považuje za zákazku na odobratie tovaru."."
To bol prvý pozmeňujúci návrh. Prečítam druhý pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslankýň Slovenske, Národnej rady Slovenskej republiky Jany Žitňanskej a Lucie Drábikovej k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1143.
V čl. I body 1 a 2 znejú:
„1. V § 55 ods. 1 prvej vete sa za slovo „vrátane" vkladajú slová „rozvrhnutia pracovného času a".
2. V § 55 ods. 1 sa za tretiu vetu vkladá nová štvrtá veta, ktorá znie: „Občan so zdravotným postihnutím, ktorý je zamestnaný v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, môže počas najviac desiatich dní v kalendárnom mesiaci vykonávať prácu aj mimo chránenej dielne alebo mimo chráneného pracoviska, ak vykonávanie práce mimo chránenej dielne alebo mimo chráneného pracoviska umožňuje dohodnutý druh práce."."
V nadväznosti na pozmeňujúci návrh sa primerane upraví názov zákona a úvodná veta v čl. I.
Ďakujem. (Navrhovateľka ukazuje papier a vysvetľuje rečníčke. Rečníčka odpovedá: „Celý? Uhm, dobre.")
Tak som bola upozornená. Tak ešte raz prečítam ten prvý pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Jany Žitňanskej a Lucie Drábikovej k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1149.
1. V čl. I body 1 a 2 znejú:
„1. V § 64 odsek 5 znie:
„(5) Pri zákazke na odobratie tovaru výška zákazky na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím je 0,8-násobok celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom zamestnávateľ plní povinnosť podľa § 63 ods. 1 písm. d) zadaním zákazky. Pri zákazke na prijatie služby výška zákazky na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím je 0,7-násobok celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý a tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom zamestnávateľ plní povinnosť podľa § 63 ods. 1 písm. d) zadaním zákazky. Výsledná suma vypočítaná podľa prvej vety alebo podľa druhej vety sa zaokrúhľuje na celé eurá nadol."
2. V § 64 ods. 7 sa na konci pripája táto veta: ,,Ak súčasťou jednej zákazky je odobratie tovaru aj prijatie služby, zamestnávateľ je povinný preukázať samostatne výšku časti zákazky na odobratie tovaru a výšku časti zákazky na prijatie služby; ak to zamestnávateľ nepreukáže, celá zákazka sa považuje za zákazku na odobratie tovaru."."
2. V čl. I sa vypúšťajú body 3 a 4.
To je koniec. Ďakujem. Sa ospravedlňujem, som to musela ešte raz prečítať.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1143).
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1589 z 21. septembra 2022 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Predmetný návrh zákona, tlač 1143, prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť oba určené výbory.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča návrh zákona schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 234 z 18. októbra 2022.
Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Keďže je zlúčená rozprava, tak prečítam aj druhý. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1149).
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1591 z 21. septembra 2022 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Predmetný návrh zákona, tlač 1149, prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť oba určené výbory.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplývajú štyri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 až 4 v štvrtej časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 235 z 18. októbra 2022.
Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hneď hlásim.

20. Ďakujem.
Pán poslanec Beluský, áno, diskutoval som to s parlamentnou legislatívou, samozrejme, môžme to ešte prejsť, však takéto technické veci to už potom sa mení aj, aj následne.
Pán poslanec Oravec, áno ja si myslím, že sa zhodujeme v tom, že, že ten zákon by mohol byť lepší a že všeličo v tom II. pilieri by mohlo byť lepšie. Myslím si, že, že to ten účel, ktorý hlavne je potrebné sledovať, je to, aby vlastne tí sporitelia mali lepšie zhodnotené úspory, čiže novela tohto zákona podľa mňa toto rieši, rieši aj výšku poplatkov, čiže to sú veci, ktoré, ktoré napríklad pre mňa boli dosť dôležité. A vlastne aj ten presun do, do indexových a akciových fondov, čiže myslím si, že toto, toto je veľmi dôležité. A úplne s tebou súhlasím, že je veľmi dôležité nechať ľuďom slobodu narábať so svojim majetkom, ako som spomínal. Na druhej strane, je tu aj riziko, že ľudia, ktorí dajme tomu celkom nerozumejú správe majetku a využívaniu financií a za celý svoj život sa to nenaučili, tak môže sa stať, že tieto svoje peniaze nevyužijú dobre a následne vlastne budú odkázaní na pomoc štátu. Čiže, myslím si, že toto je vec, ktorú tiež, na ktorú tiež treba myslieť, a myslím si, že práve táto úprava, ktorú som navrhol, je taká vyvážená a rieši aj túto otázku.

Vážený pán predsedajúci, vážení poslanci, vážený pán minister, ctená snemovňa, chcel by som vystúpiť v rozprave a v prvom rade by som chcel oceniť túto novelu zákona o starobnom dôchodkovom sporení. Myslím si, že je veľmi dobré, že po dlhých mesiacov diskusií a uvažovania, čo by sa dalo urobiť, ako by sa dalo urobiť, čo treba, čo netreba, sa konečne pristúpilo k tomu, že sme tento návrh z vlády, schválený vládou dostali do Národnej rady. Myslím si, že tie zmeny, ktoré tento zákon navrhuje, sú veľmi dobré a sú veľmi aktuálne.
Ten II. pilier sa budoval v časoch, ktoré boli úplne iné, ako to je dnes. Počas jeho trvania tam došlo k niekoľkým zmenám, ktoré boli veľmi nešťastné podľa môjho názoru, najmä presun sporiteľov do konzervatívnych fondov v čase, keď práve to vôbec nebolo pre nich výhodné a v podstate týmto presunom a tým, že vlastne sami sa nepresunuli naspäť do indexových a akciových fondov, ale ostali v týchto konzervatívnych fondoch, stratili vlastne celkovo niekoľko miliárd eur. Pretože tieto akciové a indexové fondy potom rástli o v podstate desiatky percent celkovo a je to veľká škoda, že vláda Roberta Fica vtedy tento krok urobila a že aj tento parlament to schválil.
Čiže robíme teraz krok, ktorý práve naopak by mal pomôcť týmto sporiteľom, aby ich peniaze viac zarábali, aby boli výnosnejšie, aby mali vyšší dôchodok, aby vlastne ten rast ich nasporenej sily pokryl túto infláciu, ktorú tu dnes máme. Máme tu infláciu 15 %, ktorá výrazne znehodnocuje v podstate peniaze, dá sa povedať celkovo, ale, samozrejme, v prvom rade peniaze, na ktoré nemôžeme siahnuť a investovať ich, a to sú práve dôchodky, ktoré sú v dlhopisových fondoch, konzervatívnych fondoch a dôchodkové peniaze v II. pilieri.
Čiže ešte raz chcem veľmi oceniť to, že takáto novela prišla. Prináša veľmi veľa dobrých vecí, ale jednu vec, ktorú táto novela vlastne ruší, vlastne s tým nesúhlasím a takisto viacerí moji kolegovia, a to je zrušenie možnosti jednorazového výberu alebo teda viacerých tranžiach. Myslím si, že veľmi dobrý je aj ten krok, ktorý ako keby to prináša a to je rozdelenie tej nasporenej sumy v čase odchodu do dôchodku na dve časti, na dve polovice. Prvá sa vypláca tých prvých desať rokov, druhá sa vypláca po tomto veku. Čiže vlastne tá prvá aktívna časť dôchodcovského veku je akoby jedna polovica a druhá časť, keď človek väčšinou už po tej sedemdesiatpäťke a je odkázaný často na starostlivosť iných, je potom tá druhá časť.
A súhlasím s tým, aby tá druhá časť vlastne nemohla byť vyplatená jednorazovo, pretože človek v tom čase, keďže je odkázaný väčšinou potrebuje si zabezpečovať starostlivosť či už opatrovateľa, alebo byť v nejakom zariadení, alebo proste aspoň trebárs dovoz stravy a niečo podobné. Čiže je veľmi dobré, keď vlastne táto suma mu navýši ten každomesačný dôchodok.
Ale pokiaľ ide o tú prvú časť, o tú prvú polovicu, teda vek, dajme tomu, od 65 do 75, teraz veľmi zhruba, tam je to trošku iné, pretože človek je ešte väčšinou pomerne aktívny a väčšina ľudí aj je schopná si privyrobiť trebárs nejakou brigádou, nejakým drobným podnikaním alebo niečím podobným. Čiže tam by som navrhoval nechať to na nich, ako s tou svojou našetrenou sumou naložia.
Samozrejme je možné aj to, že takýto človek, keď ide do dôchodku si povie, okej, dobre, kúpim si trebárs kopírku, teraz som si vymyslel, otvorím si kopírovaciu službu a budem si na tom privyrábať. Alebo si kúpi nejaké lepšie auto a bude robiť taxikára alebo rozvoz stravy. Čiže aby sme týmto ľuďom takéto niečo umožnili, tak je dôležité v podstate umožniť takýto jednorazový výber. A celkovo si myslím, že je veľmi dôležité ponechať na ľudí, ako so svojim majetkom naložia. Toto je veľmi dôležitý princíp, ktorý ja v živote zastávam, sloboda podnikania, sloboda majetku, používania majetku a tak ďalej, je pre mňa veľmi dôležitý princíp, veľmi dôležitá hodnota, a preto si myslím, že by mala zostať zachovaná aj v tomto prípade. Samozrejme, týka sa to len ľudí, ktorí majú z I. piliera dostatočný dôchodok. Tam je určitá referenčná suma, ktorú tento dôchodok z I. piliera musí presahovať.
Čiže keď niekto, niekomu vychádza dôchodok 300 eur, teraz si vymyslím, tak jednoducho to je nedostatočné, aby mohol dobre fungovať a v takom prípade túto, tento jednorazový výber nemôže mať. Čiže toto je, toto je veľmi dôležitá podmienka, že to musí byť človek, ktorý naozaj je nad priemerom už z I. piliera. Ak nie je, tak jednoducho nemôže si to jednorazovo vyplácať, ale musí vlastne si to vyplácať mesačne ako príplatok k svojmu dôchodku z I. piliera. Čiže toto je veľmi dôležité.
V spolupráci k diskusii aj s pánom ministrom a s ministerstvom sociálnych vecí sme pripravili pozmeňujúci návrh, ktorý o chvíľu prečítam. V podstate ide tam o tom, aby sa v prípade tejto prvej polovici zachovala možnosť za určitých podmienok vybrať si ju jednorazovo, alebo vo viacerých tranžiach. Na druhej strane, táto suma bude vlastne zdaniteľná. To znamená, že sa zahrnie do základu dane z príjmu. Čiže nebude zdaňovaná priamo zrážkovou daňou, ale tento človek si ju bude musieť zahrnúť do svojho základu dane z príjmu.
Samozrejme, ešte v ďalších úpravách zákonov tam doplníme to, aby sa z toho neplatili zdravotné ani sociálne odvody, aby, aby to bolo vlastne oslobodené od odvodov. Čiže toto je jeden veľmi dôležitý bod. Keďže tento zákon bude platiť až od 1. 1. 2024, tak mám ešte nejaký čas na to, aby sme prípadne nejaké nezrovnalosti upravili a aj tieto veci dotiahli.
Možno ešte jedna poznámka k tomu, čo pán minister spomínal aj o I. pilieri, že trošku nie je priaznivec vlastne toho jednorazového výberu, že keď, tak potom aj z I. piliera. Myslím si, že veľký rozdiel je v tom, že I. pilier je v podstate solidárny, solidárny pilier, kde nemáme náš majetok, nemám ja svoj majetok, aj keď tam platím už veľmi veľa rokov, ale vlastne mám tam akoby v momente, keď odchádzam do dôchodku nejaký nárok na dôchodok vypočítaný z odrobených rokov a výšky odvodov a tak ďalej a tak ďalej. Čiže veľmi ťažko by sa dalo stanoviť, že koľko by si ten človek vlastne mal vybrať. Násobok svojho dôchodku za 10 rokov alebo za 20, alebo za 30, no neviem.
Môj starý otec sa dožil 96 rokov, čiže keby mu dali za 10 rokov, asi, asi by potom nemal kde bývať a čo jesť. Čiže, veľmi ťažko by sa toto robilo, v prípade II. piliera je to iné v tom, že, že to sú peniaze, ktoré si človek sporí, je to jasná suma, dá sa veľmi presne pozrieť, ako sa zhodnocuje, koľko mu tam prišlo, koľko si tam vlastne poslal cez Sociálnu poisťovňu. Čiže je to jeho majetok, v I. pilieri nemáme majetok, je to vlastne majetok nás všetkých, z ktorého v tejto chvíli, keď naše odvody odídu do Sociálnej poisťovne, tak možno o tri dni neskôr odídu na účty dnešných dôchodcov, čiže nie je to suma, ktorá by sa tam nejako odkladala a zhodnocovala a bola by napísaná na naše meno. Čiže len toľko k tomu. Čiže prečítam teraz pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kremského a Mareka Šefčíka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1104).
V čl. I sa na konci bodu 13 vkladá nasledovný text:
§ 33b
Právo na výber formy výplaty starobného dôchodku
(1) Vyplácanie starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku možno dohodnúť bez akýchkoľvek obmedzení, ak súčet súm dôchodkových dávok podľa osobitného predpisu³⁾, výsluhového dôchodku³⁸⁾, invalidného výsluhového dôchodku,^38a) invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku,^38b) vdovského výsluhového dôchodku,^38c) vdoveckého výsluhového dôchodku^38d) a obdobného dôchodku vyplácaného z cudziny, ktoré majú byť vyplácané ku dňu účinnosti dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom je vyšší ako platná referenčná suma. Do súčtu súm podľa prvej vety sa nezapočítava jednorazový doplatok k starobnému dôchodku podľa osobitného predpisu^38e). Starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok dohodnutý bez akýchkoľvek obmedzení podľa prvej vety podlieha dani z príjmu podľa osobitného predpisu^38f).
(2) Referenčná suma je priemerná mesačná suma starobného dôchodku podľa osobitného predpisu³⁾ určená k 30. novembru kalendárneho roka. Na určenie referenčnej sumy sa použije starobný dôchodok podľa osobitného predpisu,³⁾
a) na ktorý vznikol nárok podľa osobitného predpisu³⁾ po 31. decembri 2003 a nárok na výplatu ktorého trvá ku dňu, ku ktorému sa referenčná suma určuje,
b) ktorý by sa vyplácal v sume nezníženej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení, ak nárok na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu³⁾ vznikol poistencovi, ktorý je alebo bol sporiteľom, a
c) ktorý nebol znížený z dôvodu súbehu s inou dôchodkovou dávkou.
(3) Sociálna poisťovňa na svojom webovom sídle zverejní referenčnú sumu podľa do 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom sa referenčná suma určuje. Referenčná suma je platná v kalendárnom roku nasledujúcom po kalendárnom roku, v ktorom sa určila. Sociálna poisťovňa spracúva v ponukovom systéme údaje o referenčnej sume.
Poznámka pod čiarou k odkazu 38f znie:
„^38f) Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov."
Zároveň sa v čl. I v 13. bode vypúšťa veta: „Poznámky pod čiarou k odkazom 38 až 38e sa vypúšťajú."
Súčasne sa upraví znenie úvodnej vety v čl. I v 13. bode.
Ďakujem, skončil som. Rád by som vás požiadal o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu a tiež o podporu tohto zákona.
Ďakujem.