Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo. No keď budeme robiť teraz tú veľkú novelu rokovacieho poriadku, tak by sme to tam mali vylúčiť explicitne, aby sme potom nemuseli skúmať, že aký je výklad rokovacieho poriadku. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
23.
Súhlasím, je tam medzera.

Vetrák, Milan, poslanec NR SR
Áno, ale ďakujem za upozornenie. Ja myslím, že aj tých desať minút ústne mi potom bude stačiť, lebo to druhé prihlásenie mi v zásade, budem potrebovať hlavne na reakcie na tých ďalších rečníkov, ktorí budú vystupovať v rozprave.
Už včera večer jeden z predkladateľov pán poslanec Šefčík hovoril o tom, čo je predmetom úpravy tohto zákona. Ja by som sa tomu venoval možno troška zo širšia a už zakomponoval aj reakcie na niektorých z vás, ktorí ste mali možnosť vystúpiť. Riešime tu niekoľko otázok, ktoré sa týkajú volebného zákonodarstva. A najprv niečo k tomu procesu a k tomu, prečo čo vlastne predkladáme.
Nie je pravda, že chceme meniť volebné pravidlá na poslednú chvíľu. My sme všetky otázky, ktoré riešime v tomto návrhu zákona, veľmi jasne deklarovali pri podpisovaní koaličnej zmluvy za OĽANO s ostatnými koaličnými stranami. Dokonca otázka odmeňovania za účasť vo voľbách bola prílohou koaličnej zmluvy. V prílohe to bolo výslovne uvedené. Čiže súhlas s takýmto, s takouto úpravou vyslovila nielen strana SaS, ktorá nám tu teraz rozpráva trošičku niečo iné, ale aj strana SME RODINA a strana ZA ĽUDÍ. Vyjadrili svoj záväzok podporiť takýto návrh zákona. Ak dneska budú hovoriť niečo iné, tak si o nich treba potom spraviť názor podľa toho, či sú dôveryhodní alebo nedôveryhodní. To je, to je koaličná zmluva. Apelujem tým hlavne na stranu SaS, pretože si myslím, že tí, tie strany, ktoré ešte naďalej spolupracujú, takéto tendencie mať nebudú. Okrem toho sa to dostalo do programového vyhlásenia vlády, aj do toho prvého od 2020 do 2024, aj od 2021 do 2024. Aj tam je to uvedené a všetci s tým súhlasili.
Rovnako upozorňujem aj na ten moment, kedy bol tento návrh zákona podaný. On bol podaný v januári, začiatkom januára tohto roka, teda ešte pred tým, než sme sa v parlamente dohodli na predčasných voľbách. Čiže my sme neprišli teraz s návrhom po vyhlásení predčasných volieb, že teraz rýchlo chceme niečo meniť. My pokračujeme v tom, čo sme hovorili od roku 2020 a čo sme mali aj vo volebnom programe. Čiže my nemeníme pravidlá niekedy rýchlo a zrazu. My toto hovoríme niekoľko rokov a my len presadzujeme to, čo je v programovom vyhlásení vlády, to, čo sme dávali aj do koaličnej zmluvy, to, čo máme vo volebnom programe. A urobili sme to ešte pred tým, než boli vyhlásené predčasné voľby.
Pokiaľ ide o tie názory, že či to má byť, či to je ústavné-neústavné, že predseda bude vyhlasovať voľby najskôr v nejakom termíne, no tak my ústave máme takú tú lehotu už aj pri iných, aj v iných prípadoch. Napríklad pri rozpustení parlamentu má predseda parlamentu tiež lehotu, kedy musí vyhlásiť tie voľby. Má tam termín, kedy ich musím vyhlásiť, do siedmich dní, takže to nie je niečo neštandardné, že sme to dali aj pri skrátení volebného obdobia. Aj rozpustenie parlamentu je nejaká neštandardná situácia, aj skráteného volebného je neštandardná situácia. Čiže má to rovnakú oporu v ústave, aj jedno, aj druhé, a navyše sme to dali do ústavy.
Čiže nemožno vychádzať z toho, akože nemožno vykladať ústavu zákonom, pán poslanec Susko. To jednoducho Ústavný súd povedal viackrát. Povedal to napríklad aj pri tých vecných bremenách, s ktorými tu máme, s ktorými tu máme opakovane problém, že nám to pani prezidentka buď vracia alebo už to aj Ústavný súd povedal, že ak vecné bremená všeobecné súdy vykladali ústavu prostredníctvom zákona. To sa nerobí, to je protiústavné. Čiže odvolávať sa na to, že vo volebnom zákone nemáme lehotu na vyhlásenie volieb, ale ju máme v ústave, to je, to je, to je proste nezmysel takýmto spôsobom vysvetľovať. Proste ak to niekto chce dať aj do ús... aj do volebného zákona, tak môžme to rovno dať v rámci tejto novely, ale nie je to potrebné.
Navyše tá lehota vo volebnom zákone, ktorá hovorí, že najneskôr sa majú vyhlásiť voľby, tá by tam tiež nemusela byť. Ale tá je tam najmä kvôli tomu, aby bolo zabezpečené, že sa tie voľby stihnú zorganizovať. Lebo pri súčasnom stave techniky a kapacít, ktoré sú v tomto štáte, sa voľby dajú zorganizovať najskôr za štyri mesiace. Keby sa to dalo urobiť za týždeň, tak tam nemusí byť lehota štyroch mesiacov. Čiže tá lehota sa aj tak bude meniť podľa toho, aký vývoj techniky bude, ako bude mať informatizované sprocesovanie volieb, koľko ľudí bude nasadených do organizácie volieb a podobne. To, alebo aké budú lehoty, ak sú dve kolá, tak, samozrejme, že tie voľby budú trvať dlhšie. Ak je jedno kolo, tak budú trvať kratšie. Čiže to je tam len na zabezpečenie toho, aby sa nestalo, že sa tie voľby nestihnú zorganizovať, ale pokiaľ niekomu chýba aj vo volebnom zákone lehota, ktorá je v ústave, tak ju tam môžme kľudne dať, ale je to, je to nadbytočné a určite sa to nedá vysvetľovať opačne. Čiže skôr by sme mohli povedať, že volebný zákon je dnes v súlade s ústavou, keď by sme išli tým vaším spôsobom, a treba ho upraviť.
Pokiaľ ide o samotné zavedenie odmeňovania za účasť vo voľbách. Rovnako je veľmi účelové tvrdenie, že by to mala byť volebná korupcia. Už to tu viacerí povedali, napríklad pán poslanec Matovič a ďalší, že volebnú korupciu máme jasne zadefinovanú v trestnom zákonodarstve. Odmeňovanie za voľby je úplne niečo iné. Je to odmeňovanie každého, kto prejaví záujem, čiže nie každý musí mať odmenu, iba ten, kto chce. Kto to cíti tak, že pôjde k voľbám bez toho, že chce odmenu, tak to môže využiť. Možnože to nikto nevyužije. Možnože to bude prázdne ustanovenie. Zavedieme to a nikto to nevyužije, lebo všetci chcú prísť voliť bez ohľadu na to, či dostanú odmenu, to budú môcť spraviť. My nikomu tú odmenu nenútime, aby si ju zobral.
Ale zase nehovorme, že to je nejaký výmysel, ktorý je len na Slovensku. Skúste si vypýtať analýzy Parlamentného inštitútu, máme tu také odborné pracovisko, a zistíte, že napríklad v Grécku, pokiaľ sa zameráme len na Európu, napríklad v Grécku majú štátni zamestnanci alebo zamestnanci verejného sektora jeden deň voľna, ak idú voliť. Takže aj v Grécku majú volebnú korupciu? Pozrite sa do švajčiarskych kantónov. Vo väčšine švajčiarskych kantónov, ak idete voliť, máte možnosť odpísať si potom veľa položiek z daní. Čiže aj Švajčiari majú volebnú korupciu? Tak trošičku s, teda skúste byť pri zemi, troška sa, rozšírte svoj pohľad, možno by ste mohli niekedy navštíviť Švajčiarsko alebo Grécko, spýtať sa, ako to tam funguje a potom hovoriť niečo o volebnej korupcii. Čiže my nie sme vôbec prvý štát, ktorý by to zaviedol. Ale súhlasím s tým, že my, to nie je naša povinnosť. Je to naša preferencia, je to naša politická preferencia, ktorú chceme spraviť, tak ako vy si môžte myslieť, že možno treba pokutovať niekoho za to, že nejde k voľbám. Lebo aj také sú štáty.
Choďte do Beneluxu a tam, Belgicka, Luxemburska a Holandska, a tam keď nepôjdete voliť, tak dostane pokutu. Čiže to by ste ako potom označili? Že to je nejaký teroristický štát alebo to, však to sú nezmysly takýmto spôsobom to vysvetľovať. Alebo choďte do Austrálie, choďte do ďalších krajín, kde ešte v minulosti dokonca to bol trestný čin, keď ste nešli voliť. To by ste ako vysvetľovali? Lebo sú aj také štáty. Čiže tie štáty budeme ako označovať, ktoré pokutujú ľudí za to, že nejdú voliť? Ktorí ich idú dávať do väzenia za to, že nejdú voliť. A my im chceme dávať odmenu. Ale áno, väčšina štátov nedáva nič. Však aj to je legitímny prístup. A vy ho máte, však my vám ho nespochybňujeme. My nenadávame vám, že vy ste nejakí, lebo nechcete dávať ani odmenu, ani pokutovať. Čiže skúsme sa trošičku aj takto rozumieť, že vy máte iný pohľad na svet, my máme tento pohľad na svet a je legitímny. Aj náš pohľad je legitímny, aj váš pohľad je legitímny, a ten, kto tu získa väčšinu pre svoj legitímny pohľad, tak také pravidlá budú. Veď to je aj, to je aj v iných prípadoch.
Pokiaľ ide o to, že aká odmena, tak čo to znamená všetky poplatky štátu? No dá sa to vysvetľovať širšie, užšie, my sme túto vec konzultovali s ministerstvom financií, aby to malo aj určitý primeraný dopad na štátny rozpočet a v osobitnej časti dôvodovej správy si nájdete aj vymenované, nakoniec aj v návrhu zákona, tie položky zo správnych poplatkov, ktoré, ktorých by sa to malo týkať. Sú to väčšinou poplatky, ktoré sa týkajú katastra, sú to poplatky, ktoré sa týkajú osvedčenia o štátnom občianstve, rybárske lístky, stavebné povolenia, ohlásenie stavby, čiže na úseku stavbáriny, ako sa povie. Nie sú to všetky. Sú to položky, ktoré celkovo ak by boli, ak by bol tento zákon prijatý, tak by to znamenalo dopad na štátny rozpočet odhadovaný asi deväť miliónov eur za tie voľby.
Tiež je na diskusiu, či, či umožníme uplatnenie tej zľavy od volieb do najbližších parlamentných volieb, to sa mi zdá najlogickejšie, ale mohli by sme to obmedziť aj na nejaký kratší interval. Len tam potom by sa nám mohlo stať, že v tom nejakom intervale nám prídu predčasné voľby a už by to nesedelo. Takže asi najlogickejšie je to dať do najbližších parlamentných volieb.
Rovnako ten spôsob, ako to má fungovať, aby ste si to lepšie vedeli predstaviť, aj ľudia, ktorí nás prípadne počúvajú. Keď odvolíte, akokoľvek, alebo aj neodvolíte, proste hodíte prázdnu obálku, a chcete, tak prídete k volebnej komisii, ktorá je v príslušnom okrsku a vypýtate si ceninový, ceninové potvrdenie, kde budú vypísané vaše údaje s pečiatkou a s podpisom, a to bude ten ceninový doklad, teda ten chránený doklad, ktorý budete mať ako písomné potvrdenie o tom, že ste boli voliť.
V niektorých krajinách, ak ste sa tým viacej zaoberali, dokonca zverejňujú zoznamy ľudí, ktorí boli voliť. Nemajú tam odmenu ani pokutu, ale zverejňujú zoznamy. Napríklad po každých voľbách si nájdete, napríklad vo Veľkej Británii, v iných štátoch si kľudne naklikáte na internet, vám to zverejní komplet všetkých ľudí, ktorí boli voliť. Je to verejný zoznam. Keby ste sa išli pýtať na naše ministerstvo vnútra, tak to sa tomu bráni, lebo údajne podľa nich je to porušenie tajnosti hlasovania vo voľbách, čo podľa mňa nie je pravda.
Dali sme si k tomu takisto spraviť analýzu Parlamentného inštitútu, ktorá nám potvrdila, že to majú vo viacerých krajinách tak, že zverejňujú ten zoznam. Čiže viete, názory môžu byť rôzne, ale treba si naozaj povedať, že, a troška sa aj zamyslieť nad tým, že keď hovorím, že niečo je protiústavné, tak by som mal mať pre to nejaké argumenty a trošičku mať aj porovnanie s okolitými štátmi. Čiže sú aj štáty, ktoré neodmeňujú, nepokutujú, ale zverejňujú celý ten zoznam. A to potom čo je, keď ich zverejňujú? Tak to by tiež niekto mohol povedať, že to je volebná korupcia, ale to by bol rovnaký nezmysel ako to, keď niekto označuje odmeňovanie vo voľbách za volebnú korupciu.
Čiže ak dostanete ten ceninový papier, potvrdenie z okrskovej volebnej komisie, tak potom prídete na príslušný úrad, prípadne aj elektronicky, keď to budete realizovať a budete mať v tom kiosku, kde si naťukáte dneska, aký chcete poplatok, tak budete mať dorobenú novú položku, ktorá bude súvisieť s touto zľavou vo voľbách. Takže si v tom kiosku na to kliknete alebo elektronicky si to zakliknete, a vydá vám to ten lístoček za príslušný úkon, ktorý bude zľavnený, vy prídete k tomu okienku k tej pani úradníčke alebo pánovi úradníkovi a s tým zľavneným lístočkom, ktorý vám z toho kiosku vyjde, jej predložíte aj ten ceninový doklad, ktorý ste dostali z okrskovej volebnej komisie, ona si to prefotí, založí to spisu, vráti vám to. Pretože vy to možno budete potrebovať aj pri tých iných úkonoch.
Nie je to nič zložité, je to týmto spôsobom prerokované aj s ministerstvom vnútra, aj s ministerstvom financií, iste, niektoré veci bude treba doladiť ešte pozmeňujúcim návrhom, lebo nie všetko je takto presne, ako som vám popísal tuná, aj zohľadnené v tomto návrhu zákona. Momentálne taký najväčší problém, ktorý tu nie je zohľadnený, je, že ako sa to potvrdenie bude realizovať vo vzťahu k tým, ktorí volia zo zahraničia. Lebo tam je to troška zložitejšie. V zásade sú dva možné prístupy, a to ešte chceme dohodnúť medzi prvým a druhým čítaním, že buď sa bude posielať po odvolení ten doklad, lebo ministerstvo vnútra aj keď nezverejňuje ten zoznam, ministerstvo vnútra vie, kto volil. Lebo dneska už na základe tej poslednej novely zákona, volebného zákona, máme informačný systém, v ktorom je to zaznamenané. Čiže buď sa pošle to potvrdenie poštou na tú adresu človeka, ktorý to volil, alebo budeme požadovať od tých ľudí, aby v tej dobe, počas ktorej platí zľava, prišli na Slovensko, prípadne cez zastupiteľský úrad by sa to riešilo a tam si vyzdvihnúť ten, ten doklad. Toto ešte nie je zohľadnené v tomto návrhu zákona, ak zákon prejde do druhého čítania, tak by sme túto vec tam ešte dopracovali. Čiže to je k samotným, k samotnému odmeňovaniu.
Ja už len tak na okraj uvediem poznámku, že ja stále cítim tú nespokojnosť zo strany poslancov, najmä opozície, ktorým nevyšli tie predstavy pri, pri predčasných voľbách a nemyslím si, že je správne toto prenášať teraz do každého návrhu zákona. My sme mali možnosť aj rozpustiť parlament. Keby sme rozpúšťali parlament, tak potom poslanci by okamžite skončili a už by nemali mandát predkladať návrhy zákonov, už by nemali ten plný mandát, ako ho majú teraz. My sme sa rozhodli ale pre skrátenie volebného obdobia, to je rozdiel. Skrátenie volebného obdobia znamená, že ja mám plný mandát až do konca toho skráteného volebného obdobia, ja môžem predkladať akýkoľvek zákon, akýkoľvek, pokiaľ to nie je v rozpore s ústavou, a tento určite nie je v rozpore s ústavou.
Čiže ja by som naozaj aj na vás apeloval, že áno, môžte hovoriť, čo chcete, môžte manipulovať verejnou mienkou, ale nebudete hovoriť pravdu. Ja mám ako poslanec plný mandát, ja nie som viazaný tým, čím je viazaná vláda. Áno, vláda nemôže niektoré okruhy a problémy už riešiť, ale poslanec môže všetky. A takisto sa týka aj toho, že či sú to volebné pravidlá alebo či sú to iné otázky, ktoré, ktoré ešte chceme riešiť, a my máme legitímne právo to riešiť, ako som povedal, máme, mali sme to vo volebnom programe, mali sme to v programovom vyhlásení vlády, mali sme to v koaličnej zmluve, predložili sme to ešte pred vyhlásením parlamentných, predčasných parlamentných volieb, čiže tie všetky ponosy na to, že zrazu a náhle a neviem čo, sú absolútne neadekvátne.
A rovnako keď napríklad pán poslanec Suja hovorí, že my budeme porušovať ústavu aj naďalej, lebo sme ju porušovali aj doteraz ix razy, no viete, ako názor môžte mať akýkoľvek, ale ja teda som povinný povedať, že máte naozaj účelové vyjadrenia a nehovoríte pravdu. Pretože koľko vy podaní ste dali na Ústavný súd počas tohto volebného obdobia alebo v spolupráci s inými, lebo tam treba nejakú kvalifikovanú, kvalifikovaný počet poslancov? A koľko ich bolo úspešných? A (reakcia z pléna) no tak mohli ste sa spojiť, tak viete, keď vás je päť, tak potom je to iba váš súkromný názor, ktorý nie je pravdou. (Reakcia z pléna.) No. Prihláste sa vo faktickej, keď sa vám nepáči to, čo hovorím, a ja vám hovorím, že hovoríte nezmysly (zaznievanie gongu) a nehovoríte pravdu.
Ani jedno podanie v tomto volebnom období, ktoré podávala opozícia, a robili to za vás iní poslanci, ktorí ten, ten počet poslancov majú, kľudne sa ich spýtajte, nebolo na Ústavnom súde úspešné. Ani jeden zo zákonov, ktorý sme tu prijali, taký, ktorý predkladali poslanci hnutia OĽANO, nebol vyhlásený za protiústavný. Mali problém s ústavnosťou dva zákony, ktoré predložilo ministerstvo životného prostredia, a to nie sú poslanci OĽANO a my sme ich na to na ústavnoprávnom výbore upozorňovali. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec Suja, neviem, či sa chcete predbiehať s pánom poslancom Borguľom, že kto bude prvý vyvedený z rokovacej sály, ale poprosím vás, vo faktickej budete mať priestor, potom budete mať ústnu rozpravu, nechajte pána Vetráka dokončiť svoje vystúpenie, času na debaty budete mať až, až. (Reakcia z pléna.)
Pán poslanec Viskupič, pre vás to platí takisto.

Vetrák, Milan, poslanec NR SR
Ďakujem, pán predsedajúci. No ja viem, pán poslanec Suja, že pravda sa počúva ťažko a jednoducho áno, rozumiem, že nebudete to mať ľahké teraz počúvať tú pravdu, lebo väčšinou tu tárate a potom si myslíte, že my sme vás povinní počúvať tie nezmysly a na to vôbec nereagovať. Ale ja, ja vám rovnako hovorím a stále vám to budem opakovať kľudne aj dokola tých zvyšných 16 minút, nehovoríte pravdu a vymýšľate si a neboli ste schopný s nikým sa ani spojiť a podať aspoň jedno podanie na Ústavný súd, aby ste si dokázali svoje nezmysly. A tí, ktorí to urobili namiesto vás, neboli na Ústavnom súde úspešní. Ani jedno, ani jeden návrh zákona, ktorý sme tu schválili a predložili ho poslanci OĽANO, nebol v tomto volebnom období vyhlásený za protiústavný.
Boli vyhlásené len dva zákony z dielne ministerstva životného prostredia, na ktoré sme ich upozorňovali na ústavnoprávnom výbore, a bol vyhlásený nedávno ten rodinný balík, ktorý nebol poslanecký návrh zákona tiež, bol to ministerský návrh, ale iba v časti, ktorá sa týka rozpočtovej zodpovednosti, a aj to sa vykladal zákon prvýkrát, prvýkrát v histórii Slovenska, čiže nikto nevedel, ako v tom jednom konkrétnom bode to môže dopadnúť, a aj tak sa našli ešte sudcovia, ktorí hovorili, že to nemalo byť tak prísne posúdené. Čiže poslanecké návrhy zákonov nikdy z dielne OĽANO neboli vyhlásené za protiústavné v tomto volebnom období a verte mi, že ani nebudú, pretože vieme, čo robíme, keď ich predkladáme.
Pokiaľ ide o tie ďalšie otázky, ktoré upravujeme, tak zase som tu počul taký výmysel, že (povedané so smiechom) kvôli Igorovi Matovičovi ideme znižovať preferenčné krúžky. No tak to je ten posledný poslanec, ktorý by také niečo potreboval, to skutočne mi príde až zábavné. My sme túto diskusiu mali už v rámci bývalej koalície asi pred rokom a pol, kde sme sa v zásade dohodli všeobecne na tom, že nie je nikto proti tomu, aby sa preferenčné krúžky a ich počet znižoval. Kľudne si dohľadajte zo záznamov z minulosti, z minulých volebných období, že OĽANO predkladalo dokonca takzvaný absolútny krúžok opakovane, absolútny krúžok. To znamená, že na nula percent z tých troch percent. Prečo sme dali jedno percento?
No dali sme ho kvôli strane SaS a pán Dostál, pán poslanec Dostál si spomenie, že bol to práve on, ktorý v tej skupine, pracovnej, ktorú sme mali, hovoril, že by poslanec, ktorý získa aspoň päťtisíc preferenčných krúžkov, mal už byť započítaný ako taký, ktorý, ktorému sa to teda bude zohľadňovať pri voľbách. Keď si pozrieme posledné voľby, kde bolo treba okolo 22-tisíc preferenčných krúžkov, ale bola zvýšená volebná účasť na 65 %, ale bežne býva okolo 58, tak pri tej poslednej volebnej účasti, keby bola zachovaná, tak by bolo treba okolo 7-tisíc. Ale keby sme išli na tú štandardnú volebnú účasť okolo 58 % z minulosti, tak to zhruba zodpovedá tým piatim tisícom, to jedno percento. Preto sme to jedno percento dali, pretože sme chceli vyjsť aj strane SaS v ústrety. Keby to bolo podľa nás, tak to dáme na nula percent, lebo tak sme to aj predkladali v minulosti. Ale toto sme dali to jedno percento práve kvôli strane SaS, aby sme sa niekde vedeli stretnúť pri tých návrhoch. Čiže to na vysvetlenie.
To vôbec nemá nič spoločné s Igorom Matovičom a ja vám poviem, že ja si myslím, že to je taká vec v tomto návrhu, že pokiaľ by niekto za nami prišiel a povedal, že keď toto jedno tam nebude a to ostatné vám podporíme, tak si myslím, že vieme o tom rokovať kľudne. To vôbec určite nie je kvôli Igorovi Matovičovi. Tak ho, prosím vás, s tým nespájajte. To, to skôr požadovali viacerí poslanci krížom-krážom tej bývalej koalície, že aby sa to, tie preferenčné krúžky znížili. A nie je to to hlavné v tom legislatívnom návrhu.
Potom tam máme prezidentské voľby poštou. Viete, že koncom minulého roka tu bol vládny návrh zákona, čiže znova to nie je niečo, čo sme si náhle vymysleli. Táto otázka už tu bola rokovaná v druhej polovici minulého roka, akurát sa nám stalo, že sa to vtedy spojilo aj s témou spájania prezidentských volieb a volieb do Európskeho parlamentu, čo sa stalo pre istú skupinu poslancov v parlamente neakceptovateľné politicky. Len, žiaľ, namiesto toho, aby sa neodsúhlasilo iba to spojenie volieb a prezidentské voľby poštou sa odsúhlasili, tak sa stalo to, že sa to zmietlo celé jedným razom spolu zo stola. Na škodu veci, pretože viaceré politické strany aj v predvolebnej kampani hovorili, že chcú uľahčiť voličom voľbu zo zahraničia minimálne v tých celoštátnych voľbách. Čiže prinášame túto otázku znovu, prinášame ju v balíku a bude treba, samozrejme, sa aj dohodnúť na novele ústavy. Máme dve novely ústavy posunuté do druhého čítania, tak buď v novele ústavy zo strany SaS alebo v novele ústavy zo strany pána zo SME RODINA, kde je uvedené, že, kde vieme túto vec riešiť, lebo tam treba predĺžiť lehotu, jednu lehotu, čo je veľmi stručná právna úprava, ktorú sme inak mali zahrnutú už aj v tej novele ústavy o predčasných voľbách, ale nakoniec sme sa dohodli, že budeme riešiť len predčasné voľby. Čiže nemala s tým problém ani SME RODINA, nemala s tým problém ani SaS, bolo to tam jednoducho dohodnuté, len potom sme si povedali, že neriešme už ďalšie otázky okrem predčasných volieb, tak to, tak to na poslednú chvíľu ešte, ešte vypadlo. Ale nemyslím si, že s tým by mali mať aj ďalší, ďalšie politické strany v tomto parlamente problém.
Pokiaľ ide o zabezpečenie distribúcie zoznamu kandidátov aj vo voľbách do orgánov samosprávy. No to je reakcia na posledné komunálne voľby, kedy niektorí alebo viacerí hovorili o tom, že bolo chybou, že sa zoznam kandidátov, podobne ako je to v iných voľbách, nedoručoval ľuďom do schránok vopred pred voľbami a potom boli odkázaní chodiť do tých volebných miestností a hľadať po stene niekde tie zoznamy kandidátov a študovať si to a niektorých ani nenašli, boli z toho nervózni, potom volili iba starostu, primátora, župana a nevolili už vôbec poslancov. Niektorí to dokonca, ja sa s tým úplne nestotožňujem, niektorí to dokonca označovali za najväčšiu chybu tých komunálnych volieb, ktorá mala potom dopad aj na účasť. V každom prípade to podľa mňa nebolo správne, že tie zoznamy kandidátov neboli distribuované voličom, lebo takto sú distribuované aj vo voľbách do Európskeho parlamentu, aj vo voľbách do parlamentných volieb.
Čiže nevidím žiadny dôvod, prečo by to nemalo byť aj v komunálnych voľbách. Však dajme ľuďom ten istý (reakcia z pléna), ten istý servis - ďakujem pekne, pán poslanec - ten istý servis, tú istú službu im poskytnime, ako im poskytujeme v celoštátnych voľbách. Prečo tie komunálne voľby majú byť proste niekde odhodené do kúta a považované za menejcenné? Tak jednoducho, to je jednoducho taký minimálny štandard, ktorý by sme mali zabezpečiť aj v komunálnych voľbách.
Ďalšia vec, ktorú riešime, to sa nám tu už opakuje, pretože dvakrát s tým bol problém, keďže sa to teda prinášalo vo forme pozmeňujúceho návrhu a bolo sporné, či je to prílepok. Nie je to prílepok. Tak my sme potom to už ani nepredkladali, je to zrušenie povinnosti pre, poskytovať transparentný účet pre tie banky, ktoré neposkytujú alebo nevedú platobné účty spotrebiteľom. To je tá úprava, ktorú sme tu už v parlamente mali v priebehu minulého roka, čiže zase to nie je niečo nové, čo by sme teraz náhle vymysleli. Je to, je to pomerne vážna vec, ktorá robí problém tým bankám, ktoré nevedú platobné účty pre spotrebiteľov. Čiže včlenili sme to do tejto novely, keďže ide o transparentné účty, ktoré súvisia s voľbami, čo dobre všetci vieme. Čiže to zase nie je niečo, čo by podľa mňa malo byť problematické. Je to skôr taká, také technické riešenie problému.
No a potom tu máme tak isto pomerne stručnú úpravu, ale dôležitú, kde chceme, aby sa jednak znížila, znížila hranica získaných hlasov vo voľbách, ktoré sú, ktoré sú potrebné pre aktívnu žalobnú legitimáciu neúspešného kandidáta pre napadnutie platnosti, ústavnosti volieb, to sú tie volebné podvody. Dneska máme pomerne vysokú a takmer nikto z tých neúspešných kandidátov, aj keď sa stane volebný podvod, sa nevie dostať na tú hranicu, ktorú zákon stanovuje, čiže množstvo, alebo množstvo, viaceré, niektoré volebné podvody nie sú z tohto dôvodu prešetrované. Preto jednu vec, ktorú riešime, je, že znižujeme tú hranicu, kedy sa ten neúspešný kandidát, ktorý má aj nejaké dôkazy o volebnom podvode, vie, vie napadnúť voľby a odvolať sa na Najvyšší správny súd, v minulosti to bol Ústavný súd, teraz je to už Najvyšší správny súd.
A tak isto riešime aj to, ak ste boli niekedy v okrskovej volebnej komisii alebo vôbec vo volebných komisiách a mali ste možnosť sa aj zaoberať viacej tou zápisnicou, tak v tej zápisnici sú určité údaje, ale chýba tam údaj o počte platných hlasov v tom danom volebnom obvode. A práve z počtu platných hlasov sa vypočítava tá hranica, ktorú potrebujete na zažalovanie volebného podvodu. Vy ju tam nemáte, to znamená, že sa toho musíte dopátravať pokútnym spôsobom cez Štatistický úrad a rôzne a pritom podľa mňa je to taký údaj, ktorý by ste mali vidieť hneď zo zápisnice, pretože máte veľmi málo dní na to, aby ste podali žalobu. Čiže to je vyslovene praktická vec, ktorá, ktorá znamená, že o jeden riadok sa bude dopisovať viacej do volebnej zápisnice a jednoducho tá komisia to vie hneď, lebo tá komisia zrátava hlasy. Čiže oni vedia hneď napísať ten počet platných hlasov, ktoré boli v tom danom okrsku spočítané. A potom tá, podľa toho, o akú úroveň ide, ale povedzme tá miestna volebná komisia alebo mestská volebná komisia vie zrátať z tých okrskov tie počty platných hlasov a vie to tak isto z tej zápisnice uviesť. Čiže to je niečo, čo nenásobí-nedelí, ako sa povie, tí ľudia tam sú, sú za to platení, o jeden riadok napíšu viacej a znova je to nejaká služba pre toho, ktorý by prípadne chcel poukázať na volebný podvod, ale nemusí sa potom pokútne pátrať cez Štatistický úrad a neviem ako, že aký bol vlastne počet platných hlasov.
No a nakoniec tu ešte máme otázku zníženia, zníženia počtu podpisov pod petíciu a teda kvóra pri lokálnych a regionálnych referendách. Ja myslím, že asi sa zhodneme všetci na tom, že, že najväčší problém pri referende, či už je to celoštátne, lokálne, regionálne, je kvórum. Čiže ak chceme, ak chceme naozaj aj ten inštitút v budúcnosti dať trochu do popredia, dať možnosť ľuďom sa aj týmto spôsobom realizovať, tak musíme znížiť kvórum. Ten, kto nechce znížiť kvórum a hovorí, že ako mu strašne chýba referendum, či už v ústave alebo niekde inde, tak je jednoducho neúprimný, pretože dobre vie ten človek alebo tá osoba, že bez zníženia kvóra to referendum jednoducho nebude fungovať.
Ja si pamätám dobre SaS a ešte keď tam bol podpredseda Martin Klus, ktorý aj verejne za celú SaS povedal, že my nesúhlasíme s tým, aby ste znižovali kvórum v celoštátnych voľbách, ale skúste si to najprv v komunále, skúste si to najprv na lokálnej, regionálnej úrovni a že tam by sme vám to vedeli podporiť. No teraz sa priznám, že keď Martin Klus odišiel z SaS, tak neviem, aký, aký je názor zvyšku SaS, ale pokiaľ by platilo to, čo kedysi Martin Klus hovoril, že SaS je ochotná podporiť znižovanie kvóra aj počtu podpisov na lokálnej a regionálnej úrovni pri referendách, tak jednoducho tak isto to je niečo, s čím by asi väčšina tejto, poslaneckého zboru nemala problém.
Ja sa nebránim tomu, aby sme, samozrejme, diskutovali o tom, či má byť zníženie počtu podpisov pod petíciu presne na toto číslo, alebo aj zníženie kvóra na toto číslo. My vychádzame z nášho volebného programu. Čiže ale ak, ak by sa tu mala väčšina nájsť na iné číslo, na iné číslo počtu podpisov, na iné číslo referendového kvóra, že namiesto 25 bude 30, alebo to bude iné, tak v poriadku, diskutujme o tom, lebo základným cieľom je zefektívnenie inštitútu referenda. To znamená, to zefektívnenie bude aj pri dvadsiatich piatich percentách, aj pri tridsiatich, aj pri tridsiatich piatich. To je vecou diskusie a dohody. To nie je tak, že to musí byť presne tak, ako to OĽANO navrhuje.
Ale my to navrhujeme tak, ako to máme vo volebnom programe a považujem to za fér, že keď si niečo dám do volebného programu a som o tom presvedčený, že takto je to najlepšie, tak s tým prídem minimálne do prvého čítania. A potom to môžem korigovať medzi prvým a druhým čítaním a je to úplne legitímne. Takže treba sa o tom rozprávať a ja myslím, že viacerí chcete znižovať kvórum pri referendách, už aj pri celoštátnych, tak by sa mi zdalo nelogické, že ak hovoríte o znižovaní kvóra pri celoštátnom referende, tak o to viacej by malo platiť, že aj pri tom lokálnom, regionálnom referende budete znižovať kvórum. Dáva to takto zmysel, lebo inak potom sú to len také účelové vyjadrenia, také rôzne politické hry, že ako niečo chcete a vlastne to nechcete a nie je to vôbec úprimné ani voči nám, ani voči, voči verejnosti a voči aj vašim voličom, aj ostatným voličom.
Čiže ak to mám zhrnúť. My tento návrh presadzujeme a otázky v tomto návrhu presadzujeme dlhodobo. To nie je niečo, s čím prichádzame teraz. Predložili sme to ešte pred tým, než boli vyhlásené predčasné voľby. Predložili sme to v súlade s programovým vyhlásením vlády, predložili sme to v súlade s koaličnou zmluvou, kde to bolo dokonca prílohou. Sú to legitímne veci, ktoré nie sú protiústavné podľa nášho názoru, nie je dôvod, aby za takéto boli považované, a vylepšujú podľa mňa volebný systém na Slovensku.
Pokiaľ ide o tú jednu konkrétnu otázku odmeňovania za účasť vo voľbách, sú tri možné spôsoby, buď pokutujete, trestáte, buď odmeňujete. Vo viacerých štátoch aj jedno, druhé, alebo s tým nerobíte nič a necháte to tak, ako to je. Lebo to, že to nie je, že nemáme zavedenú povinnosť, ako hovoril pán Susko, vo voľbách, to znamená, že ak by bola, to súvisí len so sankciou, nie s odmeňovaním. To vy veľmi široko vykladáte, ak hovoríte, že aj odmeňovanie súvisí nejako s povinnosťou. Povinnosť je prevádzaná na sankcionovanie. Lebo tam, kde je povinnosť, tak, samozrejme, sankcionujete za neúčasť. Vy keď máte odmenu, tak vám nikto neprikazuje, aby ste išli voliť. Čiže vy môžte rovnako neprísť k tým voľbám a vyjadriť takýmto spôsobom svoj názor. Čiže to je mylná predstava, že by to bolo tak, ako hovoríte.
Ďakujem pekne za pozornosť.