Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo.
Tak najskôr, Tomáš Lehotský a pani poslankyňa Marcinková, život zachraňujúci úkon. Ja som to spomenul s tou pečeňou, že tam je to jasné, tam je to jasné. Ja tomu rozumiem tak isto, že tam by to bolo jasné. Lenže narážame na tento problém, vy ste povedali, že lekár povie stop, je to zdravotný úkon, ktorý je tam nejaká kontraindikácia, vychádza to z povahy zdravotného úkonu. Lenže napríklad keď nemá dostatok lôžok, dostatok miesta a iné dôvody, to už nie je povaha zdravotníckeho úkonu a to je ten problém, na ktorý my narážame.
Katka Hatráková, kolegyňa poslankyňa, ďakujem za doplnenie aj za tú, tie podporné slová.
A pán poslanec Sulík, v prvom čítaní aj pani Marcinková povedala, že to prešlo veľkou väčšinou. Ja si pamätám tie rokovania aj o posunutí účinnosti toho zákona. A napriek tomu pani Marcinková to nedodržala a chce to posunúť na skorší termín. Vám neprekáža, veď ja som povedal aj v rozprave, že to chceme podporiť, ten zákon. Ale vám neprekáža, že tam sú problémy, ktoré spôsobia zdravotníctvu, zdravotníckym zariadeniam problém? A keď to opravíme tým pozmeňovákom, tak to chceme podporiť ten zákon. Vám neprekáža, že to, že to bude nevykonateľné v praxi? Vy len chcete dodržať dohody? Veď dobre, v poriadku, dodržme dohody, ale upravme to tým pozmeňovákom, vylepšime to.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, predkladateľka, pán spravodajca, ja som sa prihlásil tak do jednej faktickej poznámky na profesorku Horváthovú a potom som sa nehlásil do faktických poznámok, aby som to nejak nenaťahoval, a robil som si poznámky a chcel by som vystúpiť teraz a povedať niečo k tomu, tomuto zákonu, možno aj k procesu a reagovať na niektorých predrečníkov nielen z rozpravy, ale aj z faktických poznámok. Takže sa ospravedlňujem, keď to nebude úplne, keď to bude nejaké nesúrodé a budem skákať z témy do témy, ale pôjdem pekne postupne, čo tu odznelo a zareagujem na to.
Pani Kolíková napríklad, pani poslankyňa Kolíková spomínala, že sprievod je pomocou pre lekárov. Ja s tým súhlasím, v istých chvíľach určite, v istých momentoch určite, ale niekedy to môže veľmi skomplikovať situáciu práve tým lekárom. Povedala, že nikto sa nebude hrabať na operačku, no vieme, že máme všelijakých rodičov, ktorí sa domáhajú svojich práv až agresívne a že či sa nikto nebude domáhať na operačku a že kto bude rozhodovať o tom, že či daný úkon je taký, kde môže byť ešte ten rodič, alebo nie je, tak to je skutočne na diskusiu a nie je to tam striktne vyšpecifikované v tom zákone.
Ďalej čo tu bolo spomenuté, Tomáš Lehotský tak úsmevne, neviem, prečo si spomenul rok 2046, ale povedal si, že v roku 2046 budeme debatovať o tom istom, o lôžku pre matku. No tak ja verím, že situácia v nemocniciach sa bude zlepšovať a že to nebude až v roku 2046, keď dospejeme k tomu, že okrem toho, že niektorí teraz v nemocniciach majú tú možnosť byť pri svojich deťoch, keď to umožňuje situácia a umožňujú to lekári, tak verím, že už v tomto roku by sme mohli mať nemocnice na takej úrovni, že to bude umožnené hocikomu, kto to, kto o to požiada.
Ďalej, to je možno najdôležitejšie, čoho sa obávame, a preto sme aj predložili ten pozmeňovák k tomu spolu s profesorkou Horváthovou, že môžu tam vzniknúť súdne žaloby, spory, konflikty, neboli by sme radi, keby sme tomu štatutárov nemocníc, resp. lekárov vystavili. Takže aj preto podaná pomocná ruka cez ten pozmeňovák, ktorý, ktorý toto rieši.
Pán poslanec Suja tu spomínal, že zdravotníci sú, ktorí sa tu vyjadrovali, tak sú proti tomu. Ja hovorím, že nielen zdravotníci, ale aj tí, ktorí majú skúsenosti s nemocnicami, aj laici so zdravým rozumom skutočne vedia, aká je situácia v nemocniciach, vedia ju navnímať a vedia, že tento zákon je v praxi skutočne tak, ako je predložený, nevykonateľný. Je tam problém povedzme s tým, že ja si viem predstaviť ako štatutár nemocnice alebo riaditeľ nemocnice, že nariadim tým primárom, lekárom, nechceme mať súdne žaloby, tak spravte to, že zredukujete lôžka, nech tam tí rodičia sú, no ale potom čo ostatní pacienti, tie nemocnice nemôžme nafúknuť a čo ja ako rodič, ktorý mám choré dieťa a nemáte preňho miesto v danej nemocnici, ako k tomu prídem ja?
Pán Ledecký, pán poslanec Ledecký spomínal, že na zákon bude nadväzovať vykonávací predpis, ktorý, ktorý to nejakým spôsobom upraví, a spravil takú pekne, taký záver, že z toho vyplýva, že nechceme to podporiť, z toho vyplýva, že súčasný stav, ktorý je, že sme s ním spokojní, že nám vyhovuje. No ale to nie je pravda. Žiaden z mojich predrečníkov, aj ktorý sa vyjadroval kriticky k tomuto zákonu, nepovedal, že nám súčasný stav vyhovuje. Nevyhovuje, chceme, aby sa zlepšoval, ale nie tak, aby tam prichádzali, ako som spomínal, tie súdne žaloby, spory a konflikty v nemocniciach kvôli tomu, že sa niekto bude nasilu domáhať zákona a svojich práv.
Pani predkladateľka, vy ste tu hovorili aj, že ste boli na zdravotníckom výbore. Áno, veď ja som členom zdravotníckeho výboru, ja som vás tam videl, hovorili ste tu nejaké skutočne citové veci, ale ja sa vás pýtam, čo je viac, záchrana života a zdravia dieťaťa alebo prítomnosť rodiča? Lebo napríklad ja ako desaťročný som mal roztrhnutú pečeň, išlo mi o život, išlo tam o minúty a moji rodičia, ani ich nenapadlo sa domáhať nejakých práv, ale nemáme len takýchto rodičov. Ja viem, tu asi nikto by nepolemizoval, že ten zdravotnícky úkon, že to nie je vhodné, aby tam rodičia boli, keď zo mňa vyberali dvaja lekári gumenými rukavicami zrazenú krv, že to by asi pre matku nebolo vhodné, aby tam bola prítomná. Ale čo ak budeme mať, sme tu mali pandémiu alebo chrípková epidémia, alebo také niečo, alebo nesterilnosť prostredia, alebo bude namietať lekár to, že nemá tam priestory a tak ďalej a tak ďalej, to už do toho vášho zákona nedokážeme dostať. A ten lekár najlepšie vie, že či je to prospešné, alebo nie je to prospešné, aby tam ten rodič alebo sprevádzajúca osoba bola. Navyše nikde v zákone nie je explicitne dané, že tá osoba môže byť len jedna. Čo ak bude sa domáhať niekto, že chce, aby tam bolo tých osôb viac? Do troch rokov veku dieťaťa je to predsa garantované, vy ste tu hovorili, že nejaké deti, že ako znova, také citové všelijaké veci ste vyťahovali, že je to pre to dieťa dobré, keď je tam matka. Áno, my to nespochybňujeme, je, ale do troch rokov áno, potom od troch rokov nech to skutočne určí lekár v príslušnom zdravotníckom zariadení.
Ešte raz, lekár nech má posledné slovo, len vy hovoríte, že ak ide o povahu, o nezlučiteľnosť s povahou zdravotníckeho výkonu. Veď v poriadku, to je tá moja operácia napríklad, tam by o tom asi polemika nebola, ale hovorím, sú iné prípady, kedy už tá polemika môže byť a ten lekár, ako to aj profesorka Horváthová tu predniesla, nemôže toto riešiť.
No a posledná predrečníčka pani poslankyňa Žitňanská hovorila, že keď sa aj ten zákon prijme, že nebude dopyt rodičov zo dňa na deň. Ale to nemôžme takto uvažovať. Čo ak sa niektorí rodičia skutočne v tej nemocnici, ja mám dieťa, ktoré je po operácii a niektorý iný rodič môže byť, môže mať infekčnú chorobu, môže hocičo. Môže... moje dieťa si nemusí priať, aby tam s iným dieťaťom bol prítomný rodič, pretože jemu to prekáža. Ako to dieťa príde k tomu? A tak ďalej a tak ďalej. Čiže tých vecí, budem musieť končiť, lebo čas sa mi kráti, tých vecí, ktoré tam môžme namietať, je dosť.
A podali sme s profesorkou Horváthovou pozmeňovák, ktorý, žiadame vás, aby ste ho podporili a tým pádom my podporíme zákon ako celok. Tak budú lekári a zdravotnícke zariadenia chránení pred tými súdnymi žalobami a konfliktmi, ktoré môžu vzniknúť.
Ešte raz, my podporujeme vašu snahu, podporujeme práva detí na sprievod v nemocniciach, ale nemôžme si zobrať na triko, že v našom zdravotníckom systéme spravíme väčší problém ako úžitok.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
Je tam jeden veľký, podstatný rozdiel, Tomáš. Vy totižto túto výnimku dávate, len ak nie je táto prítomnosť v súlade s poskytovaním, teda s povahou poskytovanou zdravotníckeho výkonu. To je veľký rozdiel. Nič iné tam nemôže byť zohľadnené. To, že to bude opravené alebo teda špecifikované v metodickej, v metodickom pokyne, vo vyhláške, pre mňa neni argument. My to rozširujeme práve na to, aby tam mohli byť aj iné situácie, ktorú, ktoré môžu nastať. A ja som presvedčená o tom, že ich nedáte všetky do metodického usmernenia. Môže nastať, môže byť chrípková epidémia, môžu byť priestorové problémy, čokoľvek, môžu tam byť problémy dieťa druhé, ktoré je na tej izbe a podobne. Čiže preto je tam takéto všeobecné znenie.
A ja mám tak isto, mne to robila, môj právnik, právna kancelária, tak isto mám odborné, odborné usmernenia aj od právnikov, môžme sa tu prieť, čo je právne lepšie alebo horšie, vy tam máte výnimku len na povahu poskytovaného výkonu. Doteraz som nedostala odpoveď na to, čo to znamená, aká povaha zdravotníckeho výkonu, ktoré áno, ktoré nie, odpovedzte mi na to. A my to rozširujeme práve preto, aby tam mohli byť aj iné. Ja viem, že sa vám to nepáči, ja tomu rozumiem, pretože sa tam dá schovať všetko, hej? Ja som považovala za seriózne dať nejaký taký návrh, ktorý by zohľadňoval tieto moje pripomienky. Dať, nemusíte ho schváliť, ja vôbec na tom netrvám, ja sa stotožňujem s tým, ešte raz, aby tie deti mali sprievod, ale tak, aby to bolo vykonateľné v praxi. Nie tak, že dáme zákon a robte si teda vy, čo sa s tým budete potýkať v praxi, ako chcete, nás to nezaujíma. Lebo aj to som už od vás počula, pani poslankyňa. Čiže o toto mne ide, tak nechcem, aby tu vznikala nejaká tenzia, ale ako v dobrom vám to hovorím, že reálne v tomto vidím ten obrovský rozdiel, ktorý tam je. A množstvo odborníkov, menujte ktorých, pediatrov, menujte ktorých. Môžme sa s nimi stretnúť. Veľmi rada sa s nimi stretnem.

Ďakujem za slovo.
Pani kolegyňa Marcinková, mňa tiež zaujíma, ako spomenula kolegyňa Monika Kavecká, že prečo, prečo vám tak záleží, aby nebol podporený pozmeňujúci návrh pani kolegyne Evy Horváthovej. Ako nerozumiem tomu. Nechcem, nechcem hľadať nejaké konšpirácie, ale v tomto vašom návrhu mi, mi to niečím, niečím zaváňa, aj keď nerád konšpirujem.
Veľmi si vážim váš zanietený boj za práva maloletých pacientov. Naozaj vysoko si to vážim, len neviem, či to bude celkom vhodné v tento čas pripomenúť, ale veľmi živo si pamätám, ako ste zanietene bojovali, keď sa hlasovalo o ochrane počatých detí a ako ste emotívne, ako ste emotívne vytvorili príbeh, aká ste boli šťastná, že ste stihli dobehnúť do tohto pléna a zazahlasovať a zahlasovať za to, aby, aby nebolo možné narodiť sa viacerým deťom. Takže nejak mi to nesedí.
Inak by som bol veľmi zvedavý na znenie tej vašej petície, ktorej ste hlavná iniciátorka, že dopodrobna keby som si to pozrel, že či tam náhodou niečo nie je skryté, nejaké možno, viete, na to, na to, ako poznám a vnímam vás za tie tri roky, vaše pohľady... naozaj, na jednej strane si vás veľmi vážim aj, aj sa teším z toho krásneho obdobia, ktoré vás čaká, len, len naozaj, tu keď si zoberiem, že ako, ako bojujete, ako sa vám nepáči vecný, vecný, argumentačný pozmeňujúci návrh odborníčky naozaj, pani profesorky, doktorky a zaznelo tu od mnohých lekárov, od mnohých lekárov tu zazneli názory, že naozaj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pani kolegyňa, ako predkladateľka ste už v minulosti predkladali zákony, napríklad sprievod viacerých osôb pri pôrode. Oslovili ste naozaj všetkých odborníkov a dostali sme vyjadrenia od jednotlivých nemocníc, od jednotlivých štatutárov. Prečo ste to teraz neurobili? Ja vám poviem prečo. Pretože všetci pediatri s tým nesúhlasia. Je to tak. Nemáte jedno jediné odborné stanovisko od pedia... A to sa bavíme akože v podstate od jednotlivých nemocníc, že to nedokážu zvládnuť.
Prečo sa tak strašne bránite tomu pozmeňujúcemu návrhu pani profesorky Horváthovej, ktorý je jednoducho prospešný pre tento zákon? Prospešný. Je lepšie prejsť tento zákon s pozmeňujúcim návrhom pani profesorky Horváthovej, aby sme ho nezabili, ako tvrdošijne si trvať na svojom nepodloženom v tom zmysle, nechcem vás ani uraziť, ani sa dotknúť, ani nič, prosím vás, neberte to osobne, berte to naozaj podporne. My nie sme odporcovia tohto zákona, ale musí to byť jasne zadefinované, aby ten zákon priniesol prospech jednak pre deti, lebo to je najdôležitejšie, ale aj v tom systéme zdravotníctva, aby bol vykonateľný. Radšej mať zákon, ktorý je vykonateľný a podporný, ako nemať nič.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Ja by som na prvom mieste chcela oceniť návrh a zámer. Ako dieťa som mnoho času strávila v nemocniciach a na liečeniach, samozrejme, bez akéhokoľvek sprievodu a môžem potvrdiť to, že je to naozaj pre dieťa traumatizujúce.
Na druhej strane by som chcela poopraviť informáciu ohľadom vzťahovej väzby, pretože vzťahová väzba sa tvorí zhruba do druhého roku veku dieťaťa. Áno, pri hospitalizácii môže vzniknúť hospitalizačný syndróm, môže naozaj dieťa reagovať rôznymi spôsobmi, avšak pokiaľ je už vo vyššom veku a túto vzťahovú väzbu má nadobudnutú, táto hospitalizácia túto vzťahovú väzbu nenarúša. Dieťa do tých troch rokov je, je mu umožnené, aby bolo hospitalizované s matkou alebo s otcom, čiže so zákonným zástupcom. S tým súhlasím. Ja absolútne súhlasím s týmto zámerom zákona, len túto vzťahovú väzbu som si považovala za potrebné dať na pravú mieru.
A takisto si myslím, že naozaj ten lekár je kompetentný posúdiť, pretože sú naozaj situácie, napríklad v urgentnej medicíne. Ja keď som bola s maličkou dcérkou a museli jej ako novorodeniatku pichať injekcie, infúzie do hlavičky, tak naozaj častokrát tie úkony mohli vyzerať dosť traumatizujúco aj pre mňa alebo aj pre iných rodičov tak vyzerajú a môžu tie prejavy rodičov byť znepokojujúce, môžu mať s tým problémy. Takisto tí lekári v niektorých situáciách naozaj potrebujú absolútny pokoj. Čiže sú situácie, kedy sa to nedá.
Na ďalšej strane by som bola rada, keby nemocnice postupne mali možno aj také flexibilnejšie návštevné hodiny.
A ďalšia vec, ktorú by som chcela poukázať, je to, že nám veľmi chýbajú psychológovia v nemocniciach, ktorí by mohli vypomáhať aj v situáciách, kedy napríklad títo rodičia nie sú dostupní. Musia byť v práci alebo jednoducho nemôžu pomáhať deťom, ktoré sú hospitalizované. A samozrejme, aj dospelým.

Pani poslankyňa Marcinková, s tým, čo ste teraz na konci uviedli, čo sa týka hospitalizačného syndrómu, ja s vami plne súhlasím. Áno, je to tak, ako hovoríte. Ja som sa to snažila vysvetliť. Možno to nebolo až tak zrozumiteľné, ale verím, že pre väčšinu ľudí a poslancov sediacich v tejto sále áno. Mrzí ma, že to beriete takto, že nechcem. Toho som sa presne obávala.
A čo sa týka komunikácie alebo diskusie, ktoré ste mali. Ja vám neberiem to, že ste hovorili s ústavný... s právnikmi ústavnými, teda odborníkmi na ústavu a že ste si to prediskutovali. My sme podobný návrh pripravovali s pani poslankyňou Šebovou a presne viem, čo nám bolo vytýkané na legislatívnej rade vlády. A to som tiež hovorila v rozprave. Som prekvapená, že vám to vytýkané nie je.
A dovoľte mi odcitovať z vášho návrhu, kde píšete, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti má maloleté dieťa právo na prítomnosť zákonného zástupcu alebo osoby určenej zákonným zástupcom, inej osoby do náhradnej starostlivosti, do ktorej bol pacient zverený podľa osobitného predpisu, inej blízkej osoby. Tam máte takúto možnosť. Čiže sa môže určiť iná blízka osoba, keď pacient tam nemá svojho rodiča. Takže ja neviem, možno tomu zle rozumiem.
Druhá vec je, hovoríte, že neviem, čo je to zdravotnícky výkon alebo že to je zadefinované. Prosím vás, kde je zadefinovaná povaha zdravotníckeho výkonu? Ja viem, čo to je zdravotnícky zákon. Ale povedzte mi a vás vyzývam tu, čo to znamená, že aká povaha zdravotníckeho výkonu bude znamenať, že ten rodič nesmie byť pri pacientovi. Pomenujte to ako predkladateľ, mňa to vážne zaujíma, aby som ako lekár vedela, ak vám to prejde, že čo to znamená. Operácia nie, operačka nie, lebo odvolávať sa na metodický pokyn... Keby ste ho doniesli, návrh toho metodického pokynu, a že takto by to mohlo vyzerať, tak to by som brala ako fér, hej? Ale inak tento argument neberiem.
A čo sa týka vášho argumentu na ten rozširujúci návrh, v zmysle citovaného toho návrhu to neni rozširujúci návrh. On len upravuje to, čo tam je. Ja som nešla nad rámec toho. Čiže s týmto celkom nesúhlasím, čo ste povedali... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne všetkým, ktorí sa zapojili s faktickými poznámkami, menovite pán poslanec Suja, Urban, Kočiš, pani poslankyňa Kavecká, pán poslanec Šefčík, Pleštinská, Kuriak a pani poslankyňa Tabák. Vďaka za slová aj za to, že ste, že sa stotožňujete so mnou v tomto mojom názore. Ja sa snažím, aby aj sestry, ktoré robia na tých oddeleniach, aj lekári sa nedostali do situácií pre nich neriešiteľných alebo konfliktných, ktoré v konečnom dôsledku ovplyvnia ich možnosť sa starať o naše choré deti, hej? Čiže toto bolo mojím zámerom.
A, pán poslanec Ledecký, ja rozumiem vašemu postoju, máte pravdu. Áno, mohla som ten pozmeňovací návrh dať skôr. Pracovalo sa ešte na tom, aby bol čo najlepšie vykonateľný aj s OLAP-om z Parlamentného inštitútu. Nie je zas taký dlhý alebo náročný, aby ste sa nestihli s ním oboznámiť. Nakoniec som ho tu prečítala aj som ho poriadne vysvetlila. Ale áno, asi by sa patrilo s pani predkladateľkou o tom komunikovať. Ja mám ešte živo v pamäti skúsenosť, keď sme hovorili o tehotných ženách. A v komunikácii s ňou, kedy vlastne hovoriť teda, že je otvorená rôznym zmenám, ale to, to boli ťažké rozhovory, ktoré jednoducho stále v podstate chcela tak, ako to má ona, bez akéhokoľvek kompromisu. Ja jej rozumiem, pretože ona pozerá na to z toho ľudského právneho hľadiska a tam asi to absolútne právo by malo byť. Ale ja sa snažím o to, aby bolo realizovateľné v praxi to, čo vy chcete urobiť, hej?
Čiže stále aj, pani poslankyňa Marcinková, sa snažíte dávať do pozornosti tú českú úpravu. Ale práve v tej českej úprave je, že sa môže obmedziť toto právo, ak narúša poskytovanie zdravotnej starostlivosti. A to je veľmi kľúčová a dôležitá vec, pretože tam jednoducho sú tieto prípady zahrnuté. Ja sa nepotrebujem ako lekár súdiť po súdoch a riešiť, že či som, mal tam byť ten rodič alebo nie. Ja potrebujem sa starať o pacienta a poskytnúť mu to, čo mu poskytnúť viem.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem ti, pani profesorka, kolegyňa Evka Horváthová, za popísanie reálnych možností a nemožností tejto veľmi dobrej veci pre, pre naše deti alebo pre chorých ľudí sprevádzať ich pri vyšetreniach v nemocniciach. Ale musíme si uvedomiť, že aké možnosti v súčasnej dobe v našom zdravotníctve máme. O tomto sa vyjadrilo aj veľa odborníkov v tomto pléne, že tu naozaj musím dať týmto skutočným odborníkom v zdravotníctve za pravdu, že momentálne zdravotníctvo aj vďaka niekoľkoročnému drancovaniu nie je pripravené na túto dobrú vec, s ktorou plne súhlasíme. Naozaj asi ešte musíme nejaké obdobie počkať. Možno ak sa podarí postaviť dve nové štátne nemocnice a zainvestovať tie milióny z plánu obnovy do ďalších nemocníc, tak táto služba pre chorých ľudí sa určite môže zreálniť a priblížiť realite skôr. Nie, ako tu bolo spomenuté, že sa to odsunie na dvadsať rokov.
Ja som otcom viacerých detí a môžem povedať, keď bolo potrebné byť pri niektorom z našich detí v nemocnici, tak aspoň si nepamätám, aspoň si nepamätám, že by nám to bolo niekedy zabránené. Dokonca viem, že so synom som bol na vyšetrení obličiek v martinskej nemocnici niekoľko dní. Mal som samostatné lôžko pri jeho postieľke. Takže ja si myslím, že, že teraz nie všade, ale v mnohých prípadoch táto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predseda.
Slovenská republika sa hlási k medzinárodným ľudskoprávnym záväzkom a aj tento zákon je z hľadiska ľudskoprávneho v poriadku. Tak ako povedala pani profesorka, kolegyňa Eva Horváthová, problém je vo vykonateľnosti tohto zákona v systéme nášho zdravotníctva. Možno, alebo nádejám sa, že vykonateľnosť nadefinovať výnimky a obmedzenia by mohla vyhláška ministerstva zdravotníctva, ktorá by sa na základe tohto zákona mohla pripraviť. Spomínam si, keď moje deti prežili traumu pri hospitalizácii, keď som ich nechala napríklad pri zápale pľúc alebo pri operačnom zákone, ehm, zákroku. Mám šesť vnúčat, každé z nich je iné. Jedno z nich je veľmi naviazané na svoju mamu, bez sprievodu by prežilo veľkú traumu. Teda myslím si, že vždy, keď je to možné, malo by mať dieťa pri hospitalizácii svojho rodiča. Mal by to posúdiť lekár.
Vítam pozmeňujúci návrh, ktorý predniesla kolegyňa Evka Horváthová. A samozrejme, máme voľnú ruku. Ja za tento návrh zákona zahlasujem.