Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, ja som jedným z predkladateľov zákona, ktorý bol vrátený parlamentu na opätovné prerokovanie, pokiaľ ide o jeho čl. I.
Článok I je zákonom, ktorý upravuje osobitnú daň pre spoločnosť, ktorá prevádzkuje plynovod na Slovensku, niekdajší plynovod Bratstvo, ak sa nemýlim, ešte za socializmu. (Reakcia z pléna.) Nie, Družba je ropovod. Bratstvo bol plynovod.
A myslím, že to bol Bratstvo, a potom to bolo všelijako už premenované, ale dneska je to Eustream. A bol vrátený tento zákon z dvoch dôvodov. Jednak z určitých... z ekonomického hľadiska. To znamená, že, zjednoduším to, pani prezidentka tvrdí, že ak by sme tú daň schválili opätovne, tak by to bolo voči tej firme likvidačné. Budem sa tomu chvíľu venovať, aj keď skôr by som alebo radšej by som venoval pozornosť tomu druhému aspektu, ktorý je právny alebo ústavnoprávny. Keď pani prezidentka tvrdí, že tento zákon sme nemali schváliť, lebo sme porušili tú známu šesťmes... šesťmesačnú lehotu, kedy neni možné opätovne predkladať zákon v tej istej veci.
A začnem teda tým, čomu sa chcem venovať menej, a to je to, to sú tie ekonomické dopady a tá likvidácia samotnej firmy. Ja som mal možnosť sa s predstaviteľmi spoločnosti Eustream stretnúť viackrát. Bolo to jednak na výboroch, kde sa návrh zákona prerokúval, a bolo to aj, samozrejme, na ústavnoprávnom výbore, kde sme to na veľmi podrobne rozoberali. Rozoberali sme aj možnosť, lebo spoločnosť nad tým uvažovala, a predpokladám, že stále uvažuje, ak by bol ten zákon prijatý, že by napadla zákon na Ústavnom súde práve z dôvodu, že opatrenie, ktoré zavádzame, je podľa ich názoru opatrením, ktoré, ktoré sa rovná konfiškácii majetku.
Ich názor vychádza z toho, že tá daň je tak vysoká, že by im už po jej zavedení vlastne nezostával žiadny zisk, a tak by sme v podstate im, dá sa povedať, znemožňovali podnikanie, čo inak, ak by tak bolo, tak naozaj Ústavný súd v minulosti už také daňové opatrenia, ktoré sa rovnajú konfiškácii, teda po... vyhlásil za protiústavné. Čiže naozaj nie, nie popravde minimálne z tejto časti, že parlament naozaj si nemôže robiť za každých okolností čo chce, to je, to je fakt, že nemôžeme schvaľovať v parlamente také opatrenia daňového charakteru, ktorými sme niekoho úplne, že ako keby de facto pozbavili majetku a pri podnikaní toho celého zisku.
Ale v čase, keď sme schvaľovali tento zákon, tak aj čísla, ktoré nám poskytla dotknutá firma, hovorili o tom, že aj po uplatnení tejto dane by im stále zostalo približne asi 100 mil. zisku. Čiže v čase, keď sme schvaľovali tento zákon, tak nebola situácia podľa môjho názoru ani podľa názoru iných členov výboru, a to dokonca ani podľa názoru členov, členov výboru za stranu SaS, ktorá v týchto veciach býva taká na tých podnikateľov citlivejšia. Čiže ani, ani pán Baránik sa, práveže sám hovoril, že, že to nevníma ako problém. A teraz vidím pána predsedu finančného výboru (povedané so smiechom), že troška zakrútil hlavou, ale naozaj si to over. Ale však existuje aj záznam z toho výboru, že ne... z toho ústavnoprávneho hľadiska sme tie dopady na tú firmu takto nevyhodnocovali.
Čo sa stalo ale potom? Predpokladám, že firma dostala nejaké nové čísla, s ktorými bežala za pani prezidentkou. Mne, mne je naozaj ľúto, že pani prezidentka si nevypočula aj druhú stranu, to znamená názor predkladateľa, hoci viem, že keď sú predkladateľmi členovia vlády, tak to tak robí. To je niečo, čo by som rád uviedol ako výhradu, lebo si myslím, že ak sa chcem rozhodovať o vrátení zákona, tak a, a idem vypočuť hneď jednu stranu, tak by sa patrilo, aby som si vypočul aj druhú stranu, alebo potom to rozhodujem od stola a nevypočujem si ani jednu stranu, alebo teda vychádzam z nejakých písomných podkladov. Ale v poriadku, však je to pani prezidentka, má na to právo, rozhodla sa, ako sa rozhodla.
V každom prípade, keď sme schvaľovali tento zákon, tie čísla také neboli. Následne keď sme už prerokovávali vrátený zákon v... vo výbore aj ústavnoprávnom, tak nám firma priniesla iné čísla, ktoré boli naozaj už aj radikálne iné. Boli veľmi z hľadiska zisku znížené a je zrejmé, že pokiaľ by pretrvával stav, že by ten ruský... alebo ten kohútik zo strany Ruska na tom plynovode bol naozaj tak priškrtený, ako je doteraz, tak firma v tom roku 2025, kedy potrebuje splatiť tú prvú splátku svojich pohľadávok, alebo teda dlhu vo výške 500 mil. eur, že by spolu, ak by bola takáto daň zavedená, že by to pravdepodobne nevedela zvládnuť. To by znamenalo, samozrejme, že by aj boli, bol ohrozený vôbec výnos z tejto dane, ale dostala by sa do stavu, kedy by potenciálne mohlo byť to na Ústavnom súde vyhodnotené aj ako to tzv. konfiškačné opatrenie.
Aj keď teda treba povedať férovo, že keď sme to s predstaviteľmi firmy prechádzali, hoci teda oni sú viazaní aj obchodným tajomstvom, takže nemali sme od nich všetky čísla, tak keď sme to s predstaviteľmi Eustreamu prechádzali, tak bolo zrejmé, že stav, do ktorého sa dostali, nespôsobilo zavedenie dane, lebo žiadnu sme zatiaľ nezaviedli, ale spôsobilo to, že v posledných rokoch sa púšťali do veľmi riskantných finančných operá... alebo do veľmi riskantných operácii na finančnom trhu vrátane tzv. tých hedgových operácii, a že si z veľkej časti za to, do akého stavu sa dostali, môžu sami, pretože ten kohútik nebol priškrtený 10 rokov, on je priškrtený v zásade rok, alebo teda nejak niekoľko mesiacov. Ale oni v tom stave sa ocitli aj vďaka niečomu inému ako len kvôli tomu, že im hrozí vôbec nejaké zavedenie dane. Čiže aj bez toho, aby sme zaviedli nejakú daň, oni budú mať problém to splatiť v roku 2025. Čiže neplatí ten ich argument, že len zavedením dane oni budú mať problémy. Oni budú mať problémy aj bez zavedenia tej dane, takže ten argument, ktorý hovorí pani prezidentka, že my nejakou daňou ideme likvidovať tú firmu, je pravdivý len čiastočne a... alebo z veľmi malej časti, ale z veľkej časti je to vďaka hospodáreniu tej samotnej firmy. A tá firma má nejakých majiteľov a tí majitelia mali nejaké investície a tí majitelia majú viacero firiem a sú to holdingy, ktoré sú celoeurópske, celosvetové.
Čiže jednoducho je to tak, že ak si pozriete, akým spôsobom teda ten, ten jeden z kľúčových majiteľov, ktorým je finančná skupina EPH, funguje, tak je to tak, že majú jednu zložku svojej firmy, ktorá, ktorá má názov Infraštruktúra a druhú, druhú časť svojej firmy majú ako anglicky Power, teda nie je to infraštruktúra, nie je to taký ten, tie nehnuteľnosti, ale je to v podstate dodávka elektrickej energie a dodávka energie. A oni, keďže ten ruský plyn nebol zaškrtený doteraz a prinášal veľmi stabilné obrovské zisky, tak oni na tú firmu, na tú infraštruktúru si nabaľovali strašne veľa dlhov a záväzkov. Ako keby si mysleli, že je to donekonečna a doživotne. A keď, keď si pozriete na zisky tej, celkového toho finančného zoskupenia, ktorého súčasťou je aj Eustream, tak majú niekoľkomiliardový zisk napriek tomu, že je finančná kríza. Čiže naozaj môžme síce ľutovať Eustream, keď si to vytrhneme z kontextu, ale určite nemôžeme ľutovať majiteľov, ktorí napriek tomu, že je kríza, aj na tej kríze priamo, pretože obchodujú a zarábajú na energiách, tak jednoducho sú vysokoziskoví, niekoľkomiliardovo ziskoví. A to, že oni vlastne nabalili na Eustream strašne veľa pohľadávok, lebo si mysleli o tej infraštruktúre, že, že bude donekonečna zisková, a zrazu Rusi zavreli kohútik, tak to je ich chyba pri... ich chyba úva... v úvahe, ako majú podnikať a ako sa bude vyvíjať podnikanie na tom danom trhu.
Takže nemyslím si, že tento argument pani prezidentky, ktorý vychádzal pravdepodobne len z takého čiastkového a veľmi obmedzeného náhľadu na tú konkrétnu danú spoločnosť, je, že tento argument je relevantný a že by sme mali kvôli tomu teda akceptovať jej veto, pokiaľ ide o ekonomické hľadisko. Ale napriek tomu to neznamená, že by sme, že by sme to museli nevyhnutne prelamovať, to veto. Len hovorím, že ten argument sám osebe neodôvodňuje to, že by sme mali, že by sme jej mali vyhovieť.
No a pokiaľ ide o to právne hľadisko a to ústavnoprávne, tak pani prezidentka prišla s takou zaujímavou, zaujímavou teóriou výkladu tej šesťmesačnej lehoty, ktorá sa tu nikdy v parlamente takým spôsobom neuplatňovala. Nezodpovedá ani gramatickému výkladu toho ustanovenia v parlamente. A neviem presne, že ktorý úradník jej to v kancelárií písal, ale je to akože hrubý omyl v tom, ako si vykladá toto ustanovenie, alebo sa to nedá tak vyložiť ani gramaticky. Nevyplýva to ani z výkladových stanovísk ústavnoprávneho výboru, ktoré, ktorých je niekoľko, ako treba vykladať túto šesťmesačnú lehotu, a nikdy sa to v parlamente ani tak neuplatňovalo.
Prezidentka totiž hovorí, že tá... alebo takto. To pravidlo sa uplatňuje takým spôsobom, že pokiaľ podáte zákon do podateľne parlamentu skôr, ako je neschválený, tak sa o ňom môže rokovať. To sa nám tu stalo opakovane. No predsedajúci mi... (Povedané so smiechom, rečník sa obrátil k predsedníckemu pultu.) Pán Blanár teraz ale kývol, pán, pán predsedajúci pán Pčolinský, tak má tu napríklad novelu ústavy, ktorú podal ešte pre... o predčasných voľbách ešte predtým tesne pred tým, ako sme schválili tú už tú novelu o predčasných voľbách, má ten istý návrh znova podaný. A budeme o a už sme o ňom rokovali a dokonca sme ho postúpili do druhého čítania. A takých prípadov sú desiatky.
Čiže jednoducho to pravidlo sa vždy konzistentne uplatňovalo spôsobom, že vy môžte aj ten ist... aj návrh tej istej veci podať, kým neni ten návrh v tej istej veci neschválený v Národnej rade alebo nie je stiahnutý. A to je také základné pravidlo, ktoré v tomto prípade aj bolo dodržané, pretože v auguste minulého roka boli podané dva nie totožné, ale obdobné návrhy, a k tomu sa ešte dostanem, a boli podané v ten istý deň. Akurát jeden z nich bol neschválený v septembri a druhý z nich bol schválený v decembri, ale boli podané súbežne, čiže tam absolútne neprichádza do úvahy argument, že by bolo, že by išlo o porušenie šesťmesačnej lehoty. To je úplne scestné skutočne. Je to, je to omyl toho, kto pripravoval ten podklad pani prezidentke, pretože nemyslím si, že si to ona sama píše, tie stanoviská. Ale jednoducho mala toho aj ona veľa ku koncu roka, boli vianočné sviatky, že dokážem to ľudsky pochopiť. Ale je to naozaj hrubý omyl.
A potom druhá vec je tá, že tie návrhy ani neboli totožné, lebo jeden návrh bol zhodou okolností návrh pána predsedu finančného výboru Viskupiča, ktorý sa týkal teda tej dane z osobitnej stavby, ale k tomu bolo zavesené... a to teraz si nepamätám, či lieh, alebo... (Reakcia z pléna.) Bola to dvojička s liehom? Alebo s niečím to bolo, proste s inou daňou. A náš návrh bol iba o dani z osobitnej stavby. Čiže oni neboli ani totožné, oni boli totožné len z polovice. Ale boli podané v ten istý deň, takže už by iba vďaka tomu, že boli podané v jeden deň, tak už by sa to šesťmesač... pravidlo o šesťmesačnej lehote neuplatňovalo. Ale oni navyše ani neboli rovnaké a k nášmu návrhu potom pristúpila, pristúpili koncesionárske poplatky a správne poplatky. Čiže aj keby sme to porovnávali v tom stave, v akom sa to schvaľovalo, tak znova nešlo o totožné návrhy, lebo k tomu ešte pristupuje aj výkladové stanovisko ústavnoprávneho výboru, že stačí, keď sú tie návrhy, o ktorých si myslíme, že sú totožné alebo v tej istej veci, že stačí ak upravujú viac ako 50, alebo 50 a viac percent majú rozdielny obsah, teda predmet úpravy, tematický okruh ktorý upravujú, a už to nie je v tej istej veci.
Inými slovami, poviem ako príklad, nedávno sme rozhodovali návrh HLAS-u, kde to bol, to bola novela zákona o sociálnom poistení, kde sa upla, kde sa upravovalo tematicky... kde sa upravovali dôchodky. A popri tom ale upravovali sa dôchodky starobné a okrem starobných sa upravovali aj vdovské dôchodky. A predtým asi mesiac nebol schválený návrh SMER-u, ktorý upravoval iba starobné dôchodky, ale takisto ako ten návrh HLAS-u. Ale vďaka tomu, že návrh HLAS-u okrem starobných dôchodkov upravoval aj vdovské dôchodky, čiže už z 50 % to bolo odlišné, tak sme to pustili ďalej a normálne sme o tom rokovali tuná v parlamente a nejako to dopadlo, asi to nebolo schválené.
A v tomto konkrétnom prípade to bol návrh, kde od začiatku to bolo z 50 % odlišné a pri schválení to bolo z viac ako z 50 % odlišné. Čiže parlament, nikdy to nebolo, zákon, ktorý by spadal pod šesťmesačné pravidlo, teda ktoré je v rokovacom poriadku upravené ako pravidlo, ktoré by zakazovalo predkladať návrhy v tej istej veci.
Pani prezidentka hovorí, že by sa to malo nie takto formalisticky vykladať, ale že by sa to malo vykladať materiálne a podľa zmyslu. No, to je možné, ale to by sme museli zmeniť rokovací poriadok, lebo ani gramaticky to tak neni napísané, ani, ani výkladovo to nikdy takto nebolo uplatňované a ani výkladové stanoviská ústavnoprávneho výboru nie sú takto koncipované.
Čiže to nie je také jednoduché, ako si pani prezidentka myslí, že my teraz máme nejako ideovo si to zmeniť a ísť v rozpore so všetkým, čo sme tu doteraz 30 rokov mali. Ale je to zaujímavý podnet do budúcna, a pokiaľ by to myslela tak, že sa máme nad tým zamyslieť do budúcna, tak áno, zamyslíme sa, ale nemôže to slúžiť ako argument na odmietnutie zákona. Čiže toľko na vysvetlenie.
A pokiaľ ide o to, že či bude poslanecký klub OĽANO prelamovať veto, alebo nebude prelamovať, my sa ešte poradíme, lebo argumenty v zmysle, teda v zmysle toho listu pani prezidentky na neprelamovanie veta, vnímame ako nerelevantné, ale je dosť možné, že vzhľadom na vývoj situácie v tej samotnej firme a ďalšie súvisiace veci, ktoré sa medzitým udiali povedzme aj v rokovaniach s inými subjektmi, kde je majiteľom tá istá firma, ktorá vlastne, Eustream, tak možnože sa rozhodneme inak a to veto nakoniec nebudeme prelamovať.
Ale ak to tak spravíme, tak to nebude z dôvodov, ktoré uvádza pani prezidentka, ale bude to čisto z nášho rozhodnutia a z iných súvisiacich vecí, ktoré sa medzitým udiali.
Ďakujem pekne za pozornosť.
