Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

16.2.2023 o 19:15 hod.

JUDr. PhD.

Milan Vetrák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie v rozprave 16.2.2023 19:15 - 19:15 hod.

Vetrák Milan Zobrazit prepis
Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, ja som jedným z predkladateľov zákona, ktorý bol vrátený parlamentu na opätovné prerokovanie, pokiaľ ide o jeho čl. I.
Článok I je zákonom, ktorý upravuje osobitnú daň pre spoločnosť, ktorá prevádzkuje plynovod na Slovensku, niekdajší plynovod Bratstvo, ak sa nemýlim, ešte za socializmu. (Reakcia z pléna.) Nie, Družba je ropovod. Bratstvo bol plynovod.
A myslím, že to bol Bratstvo, a potom to bolo všelijako už premenované, ale dneska je to Eustream. A bol vrátený tento zákon z dvoch dôvodov. Jednak z určitých... z ekonomického hľadiska. To znamená, že, zjednoduším to, pani prezidentka tvrdí, že ak by sme tú daň schválili opätovne, tak by to bolo voči tej firme likvidačné. Budem sa tomu chvíľu venovať, aj keď skôr by som alebo radšej by som venoval pozornosť tomu druhému aspektu, ktorý je právny alebo ústavnoprávny. Keď pani prezidentka tvrdí, že tento zákon sme nemali schváliť, lebo sme porušili tú známu šesťmes... šesťmesačnú lehotu, kedy neni možné opätovne predkladať zákon v tej istej veci.
A začnem teda tým, čomu sa chcem venovať menej, a to je to, to sú tie ekonomické dopady a tá likvidácia samotnej firmy. Ja som mal možnosť sa s predstaviteľmi spoločnosti Eustream stretnúť viackrát. Bolo to jednak na výboroch, kde sa návrh zákona prerokúval, a bolo to aj, samozrejme, na ústavnoprávnom výbore, kde sme to na veľmi podrobne rozoberali. Rozoberali sme aj možnosť, lebo spoločnosť nad tým uvažovala, a predpokladám, že stále uvažuje, ak by bol ten zákon prijatý, že by napadla zákon na Ústavnom súde práve z dôvodu, že opatrenie, ktoré zavádzame, je podľa ich názoru opatrením, ktoré, ktoré sa rovná konfiškácii majetku.
Ich názor vychádza z toho, že tá daň je tak vysoká, že by im už po jej zavedení vlastne nezostával žiadny zisk, a tak by sme v podstate im, dá sa povedať, znemožňovali podnikanie, čo inak, ak by tak bolo, tak naozaj Ústavný súd v minulosti už také daňové opatrenia, ktoré sa rovnajú konfiškácii, teda po... vyhlásil za protiústavné. Čiže naozaj nie, nie popravde minimálne z tejto časti, že parlament naozaj si nemôže robiť za každých okolností čo chce, to je, to je fakt, že nemôžeme schvaľovať v parlamente také opatrenia daňového charakteru, ktorými sme niekoho úplne, že ako keby de facto pozbavili majetku a pri podnikaní toho celého zisku.
Ale v čase, keď sme schvaľovali tento zákon, tak aj čísla, ktoré nám poskytla dotknutá firma, hovorili o tom, že aj po uplatnení tejto dane by im stále zostalo približne asi 100 mil. zisku. Čiže v čase, keď sme schvaľovali tento zákon, tak nebola situácia podľa môjho názoru ani podľa názoru iných členov výboru, a to dokonca ani podľa názoru členov, členov výboru za stranu SaS, ktorá v týchto veciach býva taká na tých podnikateľov citlivejšia. Čiže ani, ani pán Baránik sa, práveže sám hovoril, že, že to nevníma ako problém. A teraz vidím pána predsedu finančného výboru (povedané so smiechom), že troška zakrútil hlavou, ale naozaj si to over. Ale však existuje aj záznam z toho výboru, že ne... z toho ústavnoprávneho hľadiska sme tie dopady na tú firmu takto nevyhodnocovali.
Čo sa stalo ale potom? Predpokladám, že firma dostala nejaké nové čísla, s ktorými bežala za pani prezidentkou. Mne, mne je naozaj ľúto, že pani prezidentka si nevypočula aj druhú stranu, to znamená názor predkladateľa, hoci viem, že keď sú predkladateľmi členovia vlády, tak to tak robí. To je niečo, čo by som rád uviedol ako výhradu, lebo si myslím, že ak sa chcem rozhodovať o vrátení zákona, tak a, a idem vypočuť hneď jednu stranu, tak by sa patrilo, aby som si vypočul aj druhú stranu, alebo potom to rozhodujem od stola a nevypočujem si ani jednu stranu, alebo teda vychádzam z nejakých písomných podkladov. Ale v poriadku, však je to pani prezidentka, má na to právo, rozhodla sa, ako sa rozhodla.
V každom prípade, keď sme schvaľovali tento zákon, tie čísla také neboli. Následne keď sme už prerokovávali vrátený zákon v... vo výbore aj ústavnoprávnom, tak nám firma priniesla iné čísla, ktoré boli naozaj už aj radikálne iné. Boli veľmi z hľadiska zisku znížené a je zrejmé, že pokiaľ by pretrvával stav, že by ten ruský... alebo ten kohútik zo strany Ruska na tom plynovode bol naozaj tak priškrtený, ako je doteraz, tak firma v tom roku 2025, kedy potrebuje splatiť tú prvú splátku svojich pohľadávok, alebo teda dlhu vo výške 500 mil. eur, že by spolu, ak by bola takáto daň zavedená, že by to pravdepodobne nevedela zvládnuť. To by znamenalo, samozrejme, že by aj boli, bol ohrozený vôbec výnos z tejto dane, ale dostala by sa do stavu, kedy by potenciálne mohlo byť to na Ústavnom súde vyhodnotené aj ako to tzv. konfiškačné opatrenie.
Aj keď teda treba povedať férovo, že keď sme to s predstaviteľmi firmy prechádzali, hoci teda oni sú viazaní aj obchodným tajomstvom, takže nemali sme od nich všetky čísla, tak keď sme to s predstaviteľmi Eustreamu prechádzali, tak bolo zrejmé, že stav, do ktorého sa dostali, nespôsobilo zavedenie dane, lebo žiadnu sme zatiaľ nezaviedli, ale spôsobilo to, že v posledných rokoch sa púšťali do veľmi riskantných finančných operá... alebo do veľmi riskantných operácii na finančnom trhu vrátane tzv. tých hedgových operácii, a že si z veľkej časti za to, do akého stavu sa dostali, môžu sami, pretože ten kohútik nebol priškrtený 10 rokov, on je priškrtený v zásade rok, alebo teda nejak niekoľko mesiacov. Ale oni v tom stave sa ocitli aj vďaka niečomu inému ako len kvôli tomu, že im hrozí vôbec nejaké zavedenie dane. Čiže aj bez toho, aby sme zaviedli nejakú daň, oni budú mať problém to splatiť v roku 2025. Čiže neplatí ten ich argument, že len zavedením dane oni budú mať problémy. Oni budú mať problémy aj bez zavedenia tej dane, takže ten argument, ktorý hovorí pani prezidentka, že my nejakou daňou ideme likvidovať tú firmu, je pravdivý len čiastočne a... alebo z veľmi malej časti, ale z veľkej časti je to vďaka hospodáreniu tej samotnej firmy. A tá firma má nejakých majiteľov a tí majitelia mali nejaké investície a tí majitelia majú viacero firiem a sú to holdingy, ktoré sú celoeurópske, celosvetové.
Čiže jednoducho je to tak, že ak si pozriete, akým spôsobom teda ten, ten jeden z kľúčových majiteľov, ktorým je finančná skupina EPH, funguje, tak je to tak, že majú jednu zložku svojej firmy, ktorá, ktorá má názov Infraštruktúra a druhú, druhú časť svojej firmy majú ako anglicky Power, teda nie je to infraštruktúra, nie je to taký ten, tie nehnuteľnosti, ale je to v podstate dodávka elektrickej energie a dodávka energie. A oni, keďže ten ruský plyn nebol zaškrtený doteraz a prinášal veľmi stabilné obrovské zisky, tak oni na tú firmu, na tú infraštruktúru si nabaľovali strašne veľa dlhov a záväzkov. Ako keby si mysleli, že je to donekonečna a doživotne. A keď, keď si pozriete na zisky tej, celkového toho finančného zoskupenia, ktorého súčasťou je aj Eustream, tak majú niekoľkomiliardový zisk napriek tomu, že je finančná kríza. Čiže naozaj môžme síce ľutovať Eustream, keď si to vytrhneme z kontextu, ale určite nemôžeme ľutovať majiteľov, ktorí napriek tomu, že je kríza, aj na tej kríze priamo, pretože obchodujú a zarábajú na energiách, tak jednoducho sú vysokoziskoví, niekoľkomiliardovo ziskoví. A to, že oni vlastne nabalili na Eustream strašne veľa pohľadávok, lebo si mysleli o tej infraštruktúre, že, že bude donekonečna zisková, a zrazu Rusi zavreli kohútik, tak to je ich chyba pri... ich chyba úva... v úvahe, ako majú podnikať a ako sa bude vyvíjať podnikanie na tom danom trhu.
Takže nemyslím si, že tento argument pani prezidentky, ktorý vychádzal pravdepodobne len z takého čiastkového a veľmi obmedzeného náhľadu na tú konkrétnu danú spoločnosť, je, že tento argument je relevantný a že by sme mali kvôli tomu teda akceptovať jej veto, pokiaľ ide o ekonomické hľadisko. Ale napriek tomu to neznamená, že by sme, že by sme to museli nevyhnutne prelamovať, to veto. Len hovorím, že ten argument sám osebe neodôvodňuje to, že by sme mali, že by sme jej mali vyhovieť.
No a pokiaľ ide o to právne hľadisko a to ústavnoprávne, tak pani prezidentka prišla s takou zaujímavou, zaujímavou teóriou výkladu tej šesťmesačnej lehoty, ktorá sa tu nikdy v parlamente takým spôsobom neuplatňovala. Nezodpovedá ani gramatickému výkladu toho ustanovenia v parlamente. A neviem presne, že ktorý úradník jej to v kancelárií písal, ale je to akože hrubý omyl v tom, ako si vykladá toto ustanovenie, alebo sa to nedá tak vyložiť ani gramaticky. Nevyplýva to ani z výkladových stanovísk ústavnoprávneho výboru, ktoré, ktorých je niekoľko, ako treba vykladať túto šesťmesačnú lehotu, a nikdy sa to v parlamente ani tak neuplatňovalo.
Prezidentka totiž hovorí, že tá... alebo takto. To pravidlo sa uplatňuje takým spôsobom, že pokiaľ podáte zákon do podateľne parlamentu skôr, ako je neschválený, tak sa o ňom môže rokovať. To sa nám tu stalo opakovane. No predsedajúci mi... (Povedané so smiechom, rečník sa obrátil k predsedníckemu pultu.) Pán Blanár teraz ale kývol, pán, pán predsedajúci pán Pčolinský, tak má tu napríklad novelu ústavy, ktorú podal ešte pre... o predčasných voľbách ešte predtým tesne pred tým, ako sme schválili tú už tú novelu o predčasných voľbách, má ten istý návrh znova podaný. A budeme o a už sme o ňom rokovali a dokonca sme ho postúpili do druhého čítania. A takých prípadov sú desiatky.
Čiže jednoducho to pravidlo sa vždy konzistentne uplatňovalo spôsobom, že vy môžte aj ten ist... aj návrh tej istej veci podať, kým neni ten návrh v tej istej veci neschválený v Národnej rade alebo nie je stiahnutý. A to je také základné pravidlo, ktoré v tomto prípade aj bolo dodržané, pretože v auguste minulého roka boli podané dva nie totožné, ale obdobné návrhy, a k tomu sa ešte dostanem, a boli podané v ten istý deň. Akurát jeden z nich bol neschválený v septembri a druhý z nich bol schválený v decembri, ale boli podané súbežne, čiže tam absolútne neprichádza do úvahy argument, že by bolo, že by išlo o porušenie šesťmesačnej lehoty. To je úplne scestné skutočne. Je to, je to omyl toho, kto pripravoval ten podklad pani prezidentke, pretože nemyslím si, že si to ona sama píše, tie stanoviská. Ale jednoducho mala toho aj ona veľa ku koncu roka, boli vianočné sviatky, že dokážem to ľudsky pochopiť. Ale je to naozaj hrubý omyl.
A potom druhá vec je tá, že tie návrhy ani neboli totožné, lebo jeden návrh bol zhodou okolností návrh pána predsedu finančného výboru Viskupiča, ktorý sa týkal teda tej dane z osobitnej stavby, ale k tomu bolo zavesené... a to teraz si nepamätám, či lieh, alebo... (Reakcia z pléna.) Bola to dvojička s liehom? Alebo s niečím to bolo, proste s inou daňou. A náš návrh bol iba o dani z osobitnej stavby. Čiže oni neboli ani totožné, oni boli totožné len z polovice. Ale boli podané v ten istý deň, takže už by iba vďaka tomu, že boli podané v jeden deň, tak už by sa to šesťmesač... pravidlo o šesťmesačnej lehote neuplatňovalo. Ale oni navyše ani neboli rovnaké a k nášmu návrhu potom pristúpila, pristúpili koncesionárske poplatky a správne poplatky. Čiže aj keby sme to porovnávali v tom stave, v akom sa to schvaľovalo, tak znova nešlo o totožné návrhy, lebo k tomu ešte pristupuje aj výkladové stanovisko ústavnoprávneho výboru, že stačí, keď sú tie návrhy, o ktorých si myslíme, že sú totožné alebo v tej istej veci, že stačí ak upravujú viac ako 50, alebo 50 a viac percent majú rozdielny obsah, teda predmet úpravy, tematický okruh ktorý upravujú, a už to nie je v tej istej veci.
Inými slovami, poviem ako príklad, nedávno sme rozhodovali návrh HLAS-u, kde to bol, to bola novela zákona o sociálnom poistení, kde sa upla, kde sa upravovalo tematicky... kde sa upravovali dôchodky. A popri tom ale upravovali sa dôchodky starobné a okrem starobných sa upravovali aj vdovské dôchodky. A predtým asi mesiac nebol schválený návrh SMER-u, ktorý upravoval iba starobné dôchodky, ale takisto ako ten návrh HLAS-u. Ale vďaka tomu, že návrh HLAS-u okrem starobných dôchodkov upravoval aj vdovské dôchodky, čiže už z 50 % to bolo odlišné, tak sme to pustili ďalej a normálne sme o tom rokovali tuná v parlamente a nejako to dopadlo, asi to nebolo schválené.
A v tomto konkrétnom prípade to bol návrh, kde od začiatku to bolo z 50 % odlišné a pri schválení to bolo z viac ako z 50 % odlišné. Čiže parlament, nikdy to nebolo, zákon, ktorý by spadal pod šesťmesačné pravidlo, teda ktoré je v rokovacom poriadku upravené ako pravidlo, ktoré by zakazovalo predkladať návrhy v tej istej veci.
Pani prezidentka hovorí, že by sa to malo nie takto formalisticky vykladať, ale že by sa to malo vykladať materiálne a podľa zmyslu. No, to je možné, ale to by sme museli zmeniť rokovací poriadok, lebo ani gramaticky to tak neni napísané, ani, ani výkladovo to nikdy takto nebolo uplatňované a ani výkladové stanoviská ústavnoprávneho výboru nie sú takto koncipované.
Čiže to nie je také jednoduché, ako si pani prezidentka myslí, že my teraz máme nejako ideovo si to zmeniť a ísť v rozpore so všetkým, čo sme tu doteraz 30 rokov mali. Ale je to zaujímavý podnet do budúcna, a pokiaľ by to myslela tak, že sa máme nad tým zamyslieť do budúcna, tak áno, zamyslíme sa, ale nemôže to slúžiť ako argument na odmietnutie zákona. Čiže toľko na vysvetlenie.
A pokiaľ ide o to, že či bude poslanecký klub OĽANO prelamovať veto, alebo nebude prelamovať, my sa ešte poradíme, lebo argumenty v zmysle, teda v zmysle toho listu pani prezidentky na neprelamovanie veta, vnímame ako nerelevantné, ale je dosť možné, že vzhľadom na vývoj situácie v tej samotnej firme a ďalšie súvisiace veci, ktoré sa medzitým udiali povedzme aj v rokovaniach s inými subjektmi, kde je majiteľom tá istá firma, ktorá vlastne, Eustream, tak možnože sa rozhodneme inak a to veto nakoniec nebudeme prelamovať.
Ale ak to tak spravíme, tak to nebude z dôvodov, ktoré uvádza pani prezidentka, ale bude to čisto z nášho rozhodnutia a z iných súvisiacich vecí, ktoré sa medzitým udiali.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.2.2023 19:00 - 19:00 hod.

Vetrák Milan Zobrazit prepis
Tak, vážené dámy, vážení páni, k ochrane ovzdušia som ešte nevystupoval (povedané so smiechom), ale vyskytol sa nám tu taký právny problém, ktorý treba riešiť, takže nebudem sa púšťať vôbec do témy ochrany ovzdušia, hoci jej veľmi fandím, ale chcem povedať niečo k tomu právnemu problému, ktorý vznikol.
My sme schválili zákon dosť neskoro, už v podstate polovici decembra a pani prezidentka nám ho vrátila 30. decembra s tým, že niektoré ustanovenia tohto zákona nadobudli účinnosť už 1. januára 2023, a teda logicky nebol vôbec čas ten zákon opätovne prerokovať a schváliť, a tak vznikol jednak taký štandardný problém, ktorý sa dá riešiť v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady, a to úplne jednoducho takým gramatickým výkladom ustanovenia príslušného paragrafu, ktorý hovorí, že pokiaľ by mal, pokiaľ sú ustanovenia v zákone, ktorý vráti prezident na rokovanie parlamentu, pokiaľ sú, pokiaľ by mali nadobudnúť účinnosť skôr, ako budú vyhlásené v Zbierke zákonov, čo je tento prípad, tak my potom môžeme pri prerokovaní zákona, vráteného prezidentom, upraviť ustanovenie o účinnosti. Ale ustanovenie o účinnosti v zákone býva v zásade to posledné ustanovenie, ktoré je označené novelizačným článkom, v tomto prípade, ak sa nemýlim, tak to bol novelizačný článok 10, a teda väčšinou sa púšťame do toho posledného novelizačného článku, v tomto prípade by sme mali upraviť len článok 10, aby sme, aby sme posunuli účinnosť, a tak to urobíme aj v tomto prípade, že to, čo tam bolo 1. januára, tak sa posunie na 1. júla, že to je taký štandard, ktorý robíme vždy.
No len tuná sa vyskytla situácia, že nielen v čl. 10 sme mali ustanovenie o účinnosti, ale mali sme to aj v čl. 9, ktorého jediným účelom bolo posunúť účinnosť v úplne inom zákone, ako je zákon o ochrane ovzdušia, konkrétne to bol zákon z oblasti odpadového hospodárstva, a dokonca to bolo jediné ustanovenie toho novelizačného bodu, no a vyvstáva otázka, či sa má vykladať rokovací poriadok takým spôsobom, že pôjdeme čisto prísne gramatickým výkladom, alebo či pôjdeme podľa zmyslu. A zmyslom toho bolo, aby sme neschvaľovali opätovne zákon v Národnej rade, ktorý by nadobudol účinnosť skôr, ako je vyhlásený v Zbierke zákonov.
A keď to posudzujeme podľa zmyslu a účelu, tak musíme pripustiť, že je možné vstupovať aj do takéhoto ustanovenia, ktoré síce nie je ustanovenie o účinnosti, ale je ustanovením, ktoré upravuje účinnosť, a v prípade, že je to jediným cieľom toho ustanovenia, toho novelizačného bodu, tak by sme mali mať právo ako poslanci v krajnom prípade taký bod aj vypustiť z návrhu zákona, aby sme dostáli zmyslu a účelu toho, čo hovorí rokovací poriadok parlamentu.
A keďže to je taká záležitosť, ktorú nemôže rozhodnúť jeden poslanec, ale bolo na to treba výkladové stanovisko ústavnoprávneho výboru, tak som aj zvolal tento týždeň ústavnoprávny výbor, aby sme túto otázku vyriešili, a podarilo sa nám to, podarilo sa nám zhodnúť na tom, čo som teraz aj opísal, že poslanci by mali mať v budúcnosti výnimočne, ak nastane takáto situácia, právo upraviť aj ustanovenie, ktoré síce nie je ustanovením o účinnosti, teda ten posledný novelizačný bod, ale aj iné ustanovenie, pretože chceme naplniť zmysel rokovacieho poriadku, zákona o rokovacom poriadku, a to, aby sme neschválili v parlamente zákon, ktorý by nadobudol účinnosť skôr, ako bude vyhlásený v Zbierke zákonov.
No a výlučne na tieto účely si dovoľujem aj predložiť pozmeňujúci návrh k predmetnému zákonu, vráteného pani prezidentkou, s cieľom upraviť tieto dve ustanovenia, teda jednak že vypustíme čl. 9, pretože už nedáva zmysel, mal nadobudnúť účinnosť 1. 1. 2023, to už uplynulo, a po konzultácii s ministerstvom životného prostredia už prijali také opatrenia, aby, hoci to pôvodne chceli, ten informačný systém, ktorého sa to týkalo, v odpadovom hospodárstve spúšťať až od roku 2024, tak už nejakým spôsobom to ako-tak zvládnu aj od... od... odteraz.
A tá druhá vec je, že naozaj potom v tom ustanovení o účinnosti v tom čl. 10 teda vypustíme alebo reagujeme na to vypustenie čl. 9, ale aj to, čo bolo 1. januára ako účinnosť, tak posunieme na 1. júl 2023.
No a v tomto duchu teraz by som aj prečítal pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka zákona z 20. decembra 2022 o ochrane ovzdušia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, je to tlač 1348.
Teda zákon z 20. decembra 2022 o ochrane ovzdušia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, sa mení takto:
1. Článok IX sa vypúšťa.
Nasledujúci článok sa primerane prečísluje.
Vypustenie článku IX sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona.
2. Článok X znie:
„Čl. X
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2023 okrem čl. I § 34 ods. 1 písm. i), ktorý nadobúda účinnosť 1. októbra 2023, čl. 1 § 11 ods. 9, § 32 písm. b), § 37 ods. 3, a čl. III, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2024, čl. I § 46 ods. 2 písm. d), ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2025, čl. VI, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2027, a čl. I § 34 ods. 3 písm. g), ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2030.“
To je celé znenie pozmeňujúceho návrhu.
Ja ďakujem pekne za pozornosť a chcem vás všetkých požiadať, ak chceme, aby tento zákon nebol zmätočný, po tom, ako ho schválime, aby ste schválili aj tento pozmeňujúci návrh.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.2.2023 18:45 - 18:45 hod.

Szőllős Ján
Hlasovať o tomto vrátenom zákone budeme zajtra o 11.00 hod.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.2.2023 18:45 - 18:45 hod.

Kuriak Milan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Kolega Miloš, ďakujem ti veľmi pekne za podporu aj za, keď som sa s tebou rozprával, aj za tvoje stanovisko a postoj, že ty a tvoji kolegovia a kolegyne zo SME RODINA tento, toto prelomenie veta pani prezidentky chcete podporiť. Naozaj veľmi si to vážim. A verím tomu, že naprieč celým poslaneckým spektrom, že sa nájde, ako kolega Peter Kremský spomenul, že minimálne taký počet poslancov, ako, ako, aký bol pri schválení tohto návrhu zákona v decembri.
Ja ešte uvediem pre vážnosť situácie, ešte, ešte raz spomeniem nemenovaného pána domovníka, ktorého som ako poslanec Národnej rady prosil, aby nerobil prieťahy pri rekonštrukcii spomenutého mosta pred... ktorému hrozilo, že sa môže aj prepadnúť, lebo jeden most na Orave sa už prepadol sám od seba. Našťastie bol uzavretý.
Tak tento nemenovaný pán sa mi vyhrážal, že podá na mňa trestné oznámenie za politické vydieranie. A povedal mi, že ani minister, bývalý minister Sulík si s ním neporadil, lebo od neho som sa dozvedel, že vraj exminister Sulík podal naňho trestné oznámenie. A pán nemenovaný sa mi vyhrážal, že podá na mňa. Ja som ho aj prosil, aby to urýchlil, aby podal toto trestné oznámenie, lebo by mi pomohol urýchliť tieto procesy. Bolo to ešte pred, pred tým krokom, keď sme kolegom Peťom Kremským a ďalšími, ktorí ešte začali pri tom banskom zákone, tak som veľmi rád. A on ma vlastne aj povzbudil, on ma povzbudil, a preto som, a preto som hľadal a oslovil som niektorých kolegov, že či by sme sa nepustili do tohto zákona... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.2.2023 18:30 - 18:30 hod.

Kuriak Milan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja sa iba krátko vyjadrím ako spolupredkladateľ tohto, tohto návrhu zákona. Chcem sa aj na začiatok poďakovať aj kolegovi Petrovi Kremskému, ale aj po rokovaniach prístupu zo strany ministerstva životného prostredia, hlavne pánovi štátnemu tajomníkovi Michalovi Kičovi, ktorý, ktorý bol takmer alebo vlastne pri všetkých rokovaniach, ktorých som sa ja zúčastnil.
Trošku ma mrzí, že naša bývalá koaličná partnerka a pani kolegyňa Zemanová, ktorá v začiatkoch urobila tiež kus práce ešte pri, úplne pri začiatku, keď sa začala táto téma riešiť formou banského zákona, ktorý sa potom preklopil do... do tohto cez pozmeňujúci návrh, tak toto ma mrzí, že, že nakoniec má iný pohľad na toto.
Tak krátko sa iba vyjadrím k tomuto návrhu zákonu. Prioritným cieľom schválenej novely zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie vetovanou, vetovanom pani prezidentkou je zabrániť obštrukciám šikanózneho charakteru zo strany jednotlivcov z pomedzi tzv. verejnosti. Samozrejme, česť výnimkám, ktorí, tých občanov, ktorí sa vyjadrovali k rôznym procesom, ale nevideli za tým žiaden iný úmysel ani nejaké prilepšenie si a zamieňanie si, pripomínanie ku nejakým projektom s biznisom.
Návrh zachováva právo verejnosti vyjadrovať sa naďalej k správe veci verejných, ale zároveň vytvára predpoklady, aby toto právo bolo v rovnováhe s právom vlastníkov nehnuteľností na získavanie jednotlivých rozhodnutí v reálnom čase. Pre krátkosť času nebudem tu spomínať nejaké konkrétne príklady, ktorých som aj ja bol priamo súčasťou s nemenovaným pánom, ktorý, ktorý si naozaj z tejto činnosti, čo sa týka pripomienok, urobil slušný biznis. V doterajšej aplikačnej praxi bolo možné sa niekedy stretnúť s výhradami zo strany správnych orgánov alebo navrhovaných projektov, že niektorí predstavitelia tzv. verejnosti, je ich viacej, údajne vykonávajú svoje základné práva šikanóznym spôsobom, a to ako v procese nielen posudzovania vplyv na životné prostredia, tak aj v následnom správnom konaní o povolení navrhovanej činnosti. Tieto svoje práva vykonávajú častokrát výlučne s cieľom odďaľovania právoplatnosti rozhodnutia o povolení činnosti, príp. s cieľom vyvíjania nátlakov na navrhovateľov projektov, pričom im v skutočnosti ani nejde tak o ochranu životného prostredia, ani o zmiernenie vplyvov na životné prostredie, ale ide im o niektoré z tých spomínaných skutočností, ktoré som už, ktoré som už krátko spomenul. Určite by bolo viac o čom rozprávať.
Úplne zjavné je to v prípadoch, keď po uzatvorení vynútenej dohody s navrhovateľom projektu zrazu veľmi zanietená, zainteresovaná verejnosť stiahne svoje podnety a návrhy, prípadne aj súdne žaloby, pričom následne uzatvorená dohoda z hľadiska svojho materiálneho smerovania nesleduje verejný záujem v oblasti životného prostredia, ale výlučne uspokojenie nejakých finančných či materiálnych potrieb takýchto predstaviteľov či ich sponzorov a podporovateľov, ktorých nie je málo. Som veľmi rád, že sa nám v decembri minulého roku podaril, môžem povedať, malý zázrak, dlhoročný problém, ktorý v tomto pléne schválením výrazným spôsobom dali šancu urýchliť procesy EIA. Mrzí ma, že pani prezidentka zaujala k tomu iný postoj, ale však verím, že nájdeme dostatok poslancov, vás kolegov, kolegýň, v tomto pléne a veto pani prezidentky prelomíme.
Predmetná novela zákona o EIA sa nerodila ľahko. S niektorými kolegami, hlavne s kolegom Peťom Kremským, s asistentami, ale aj so spomínanou pani Zemanovou, boli tam aj ďalší kolegovia poslanci, ktorí, ktorí boli pri začiatku, ale už potom ďalej sa v tomto, v tomto ďalšom procese neangažovali. My sme absolvovali množstvo, množstvo rokovaní trvajúcich aj niekoľko hodín. Tento proces, nie je pravda, ako tvrdia niektorí oponenti, že to trvá veľmi krátko. Celé to trvalo takmer rok, takže bol tam priestor aj na, ja si myslím, aj na dostatočný priestor na rôzne pripomienky. Zo začiatku, keď sme, zo začiatku, keď sme začali tieto rokovania, tak môžem povedať, že prísľub ministerstva životného prostredia bol dosť odmietavý, ale vlastne nekonečnými rokovaniami a argumentáciou sme dokázali presvedčiť aj pána štátneho tajomníka, ale aj ďalších zúčastnených, lebo tieto rokovania neboli iba, iba o, o pánovi Kičovi, ale, ale aj o ďalších odborníkoch, ktorých sa, ktorí sa týchto rokovaní zúčastňovali.
Schválená... Verím tomu, že aj naďalej po zajtrajšom hlasovaní bude táto novela schválená, nakoľko má rozhodne strategický význam pre našu krajinu. Jej efektom by malo byť zrýchlenie konaní súvisiacich s výstavbou často strategických objektov, ako sú mosty, diaľnice, ale aj objektov občianskej vybavenosti pre bežných občanov, ktorí napríklad čakajú na odovzdávanie, na odovzdanie svojho nového bývania. Ale týka sa to aj nemocníc a rôznych iných veľmi dôležitých projektov, ktoré sú často rôznymi aktivistami brzdené.
Tento týždeň som sa zúčastnil s kolegom Petrom Kremským na rokovaní na SPP. Bol tam jeden workshop, kde boli mnohí predstavitelia spoločnosti Nafta, rôznych firiem, ktoré, ktoré pracujú pri... a majú záujem o využívanie mnohých nerastných surovín, využívanie geotermálnej energie, väčšie rozšírenie možnosti alternatívnych zdrojov energie, ako napríklad bioplynu alebo aj, aj slnečnej energie.
A tiež aj na tomto stretnutí, vôbec tam nebola nejak téma, nejak konkrétne špecifikovaná téma, čo sa týka EIA, ale tiež tam bolo spomenuté od niektorých zástupcov aj konkrétne, aj konkrétne mená, ktoré im aj pri napríklad vŕtaní, vŕtaní nálezísk zemného plynu im spôsobujú prieťahy a tým aj obrovské škody. Ja si myslím, že hlavne v tejto dobe, keď, keď ceny zemného plynu a iných komodít výrazne stúpli, že by sme mali hľadať spôsoby, ako, ako pomôcť takýmto firmám. A hlavne z dôvodu, že oni nepotrebujú ani žiadne stimuly zo štátu, ani investície, keďže sú to spoločnosti, ktoré majú, a v mnohom prípade aj nadnárodné spoločnosti majú dostatok financií. Len, len majú tu obrovské problémy pri... práve pri procesoch, aj pri procesoch z EIA. A v porovnaní či s Maďarskom, Rakúskom, Chorvátskom alebo ďalšími okolitými krajinami, ale ja môžem aj spomenúť aj s Poľskom, lebo bývam blízkom pri, pri poľskej hranici, tak vidím pri nejakých konkrétnych cezhraničných projektoch, ako omnoho rýchlejšie tam tieto schvaľovacie procesy prebiehajú v porovnaní s našou krajinou.
Čo sa týka nemenovaného pána, ktoré meno nejdem vysloviť, môžem uviesť osobný príklad, že dokázal robiť, robiť prieťahy a problémy pri rekonštrukcii mosta v hodnote cca 1,2 mil. eur, 60-ročný most, ktorý akútne potreboval rekonštrukciu, sa v minulom roku nestihol zrekonštruovať práve kvôli prieťahom nemenovaného pána, ktorému niektorí hovoria, že je domovník. Ale aj iní aktivisti, ale v tomto prípade, v tomto prípade bol on veľmi, veľmi zainteresovaný a zabránil rekonštrukcii mosta, ktorý bol v najhoršom, šiestom stupni, čo sa týka posúdenia statiky, hrozí mu, hrozí mu prepadnutie, tak vďaka tomuto pánovi sa muselo investovať okolo 20-tisíc eur, aby sa predlžila životnosť tohto mosta, že sa, že sa postúpilo k úprave povrchovej vrstvy, aby, aby ten most nepadol, aby na jar sa mohlo začať s jeho rekonštrukciou.
No dobre, ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.2.2023 18:30 - 18:30 hod.

Kremský Peter Zobrazit prepis
Jasné. Ja si dovolím len prečítať pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka len posunutia účinnosti, keďže došlo k časovému posunu.
Pozmeňujúci návrh poslanca Petra Kremského k návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie (tlač 1346):
V čl. 5 sa slová „1. februára 2023“ nahrádzajú slovami „1. apríla 2023“.
V tejto súvislosti sa v čl. I bode 29 v § 65h v nadpise, v čl. II v bode 3 v § 142j v nadpise, v čl. 3 v bode 2 v § 40i v nadpise slová „1. februára 2023“ nahrádzajú slovami „1. apríla 2023“ a v čl. I v bode 29 v § 65h v čl. II v bode 3 v § 142j a v čl. III v bode 2 v § 40i sa slová „31. januára 2023“ nahrádzajú slovami „31. marca 2023“.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.2.2023 18:15 - 18:15 hod.

Kremský Peter Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Rád by som sa vyjadril k návrhu zákona, ktorý sme predložili spolu s kolegom Milanom Kuriakom. Novelu zákona č. 24/2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorú parlament schválil koncom decembra, pred Vianocami, a jej cieľom je zúžiť priestor pre - v úvodzovkách - aktivistov, ktorí zväčša nezmyselnými pripomienkami naťahujú a blokujú povoľovacie procesy. Tak ľudovo sa im hovorí v teréne že slávici a sú to ľudia, ktorí veľmi často dokonca niekde nenápadne žiadajú peniaze za to, že prestanú so svojimi pripomienkami.
Toto je činnosť, ktorú, ktorá sa na Slovensku pomerne rozmohla. Vykonávajú ju viacero združení, ktorí sa tvária, že zastupujú verejnosť, v skutočnosti im však ide len o vlastný prospech. Samozrejme, takáto činnosť je veľmi ťažké... takúto činnosť je veľmi ťažké dokázať.
Dokonca bývalý minister hospodárstva Richard Sulík pred asi dvoma rokmi robil tlačovku k tomu, že zastavil takéto aktivity, podáva trestné oznámenie. Pokiaľ viem, nič sa nezmenilo a nepodarilo sa takýchto ľudí zastaviť.
My sme, niekedy v lete minulého roka ma oslovila pani poslankyňa Zemanová s tým, že či sa chcem pridať k tomu, aby sme schválili zákonom, zrýchleným konaním, kde by sme obmedzili pôsobenie takýchto šikanóznych podaní, takýchto združení, ktoré jednoducho si zarábajú na tom, že brzdia procesy a otravujú akékoľvek investičné zámery. Keď sa v decembri podarilo tento zákon schváliť, tak som bol veľmi rád a tešil som sa z toho, že aspoň v niečom, aspoň v niečom sa to podarí.
Žiaľ, kancelária pani prezidentky vrátila tento zákon a musím povedať, že zasa raz v Prezidentskom paláci prevládla politická korektnosť a taký až ultrazelený lobizmus nad potrebami reálneho života občanov Slovenska. Navyše ak čítate to vyjadrenie pani prezidentky alebo prezidentskej kancelárie, je to plné takých nezmyselných až ideologických argumentov. V parlamente tento zákon dostal 80 hlasov z 96 prítomných, verím, že aj teraz sa ich nájde minimálne toľko, aby tento zákon platil. Moji kolegovia možno povedia viac o tom, že čo všetko takéto aktivity brzdia, čomu všetkému prekážajú. V podstate ja si dovolím povedať, že mnohí, mnohí z nich sú takí novodobí výpalníci s bielymi goliermi. Čiže pár vecných argumentov k pripomienkam pani prezidentky.
Tvrdí, že pozmeňujúci návrh úplne zmenil pôvodné znenie novely, čo obmedzilo a reálne aj znemožnilo odbornú diskusiu k obsahu právnej úpravy a takúto prax možno označiť za obchádzanie pravidiel legislatívneho procesu. Nuž je to polopravda. Ako som už spomínal, zmeny v zákone sme navrhovali už v júni v tlači 1060, ku ktorej sme 8. novembra 2022 podali pozmeňujúci návrh, ktorý je takmer totožný, takmer rovnaký ako konečné znenie zákona. Po zohľadnení pripomienok verejnosti a dohode s ministerstvom životného prostredia sme ešte z konečného znenia vypustili niektoré naše požiadavky. Čiže verejná diskusia o týchto zmenách reálne prebiehala od júna k tlači 1060 a od začiatku novembra bolo zverejnené obsahovo rovnaké znenie, ktoré nakoniec bolo schválené. Nešlo teda o návrh zverejnený z večera do rána, ako sa spomína v stanovisku. Niekoľko mesiacov sme s ministerstvom rokovali a v tomto procese sme od niektorých požiadaviek aj ustúpili. Výsledné znenie pozmeňujúceho návrhu sa teda zrodilo po dohode s ministerstvom, ktoré ho aj verejne podporilo. Napríklad vyjadreniami štátneho tajomníka Michala Kiču na tlačovej konferencii 21. decembra po schválení zákona. Teda nie je pravda, čo prezidentská kancelária uvádza v odôvodnení, že ministerstvo životného prostredia nesúhlasí s týmto zákonom. Opak je pravdou.
Prezidentka ďalej tvrdí, že sa obmedzujú práva verejnosti vo vzťahu k rozhodovacím procesom v oblasti životného prostredia, pričom sa jedná o práva, ktoré sú zaručené a chránené ústavne, medzinárodnoprávne a aj na úrovni práva Európskej únie. Nevieme o takýchto právach, ktoré by sme zásadne obmedzili. Spomína sa tu, spomínajú sa tu dve veci konkrétne.
Kolaudačné konanie. V kolaudačnom konaní, sme presvedčení, že už nie je dôvod na pripomienkovanie zo strany verejnosti, ak sa v projekte nič nezmenilo oproti stavebnému konaniu. Tvrdenie prezidentskej kancelárie, že aj v kolaudačnom konaní sa môžu vyskytnúť také zmeny, ktoré môžu mať nepriaznivý vplyv na životné prostredie, je zavádzajúce, pretože na takýto prípad sme v zákone mysleli. Priamo v pozmeňujúcom návrhu sa uvádza, že verejnosť môže aj kolaudačné konanie pripomienkovať vtedy, ak bolo spojené s konaním o zmene stavby. Bez pripomienkovania bude teda iba v prípade, že sa projekt oproti stavebnému konaniu nezmenil. Nové pripomienkovanie rovnakého projektu v praxi často vedie len k zbytočnému naťahovaniu času, predražovaniu výstavby. Práve tam sa tieto šikanózne podania veľmi často dostávajú a zbytočne ešte naťahujú aj kolaudáciu.
Nesúhlasíme s tvrdením, že kolaudácia patrí pod povoľovacie činnosti realizovať navrhovanú činnosť, čo má vyplývať zo smernice EÚ. Spomínaná smernica EÚ výslovne neuvádza, že kolaudácia patrí pod povoľovacie činnosti, je to len výklad slovenského zákona o EIA a my ho považujeme za zbytočný gold plating. Práve preto sme takýto pozmeňujúci návrh podali. Kolaudačné rozhodnutie v zmysle stavebného zákona len umožňuje užívať už zrealizovanú stavbu, nehovorí o realizácii stavby. Nepovažujeme za vhodné, aby sa proces zdržoval tým, že v kolaudácii môže ktokoľvek podávať námietky, ktoré sú v praxi len opakovaním toho istého, čo už odznelo v predošlých štádiách konania.
Prezidentka ďalej argumentuje, že práva verejnosti obmedzuje aj zavedenie možnosti príslušného orgánu na základe správnej úvahy vyhodnotiť podanú pripomienku ako zjavne neodôvodnenú a neprihliadať na ňu. Pripúšťa, že rozumie cieľu efektívne sa vysporiadať s takými pripomienkami, ktoré skutočne nesúvisia s predmetným konaním, trvá však na potrebe nájsť optimálne riešenie, ktoré by obmedzovalo zainteresovaných účastníkov konania len v nevyhnutnej miere, ale vo svojom stanovisku zamlčala, že hneď ďalšia veta rovnakého odseku presne definuje, kedy je pripomienka nedôvodná, a že posudzujúci orgán musí jej zamietnutie riadne odôvodniť. Naša úprava teda upresňuje mantinely, v ktorých sa úrady budú pohybovať. Môžu rovno odmietať nezmyselné pripomienky, ktoré sa netýkajú veci, len chcú zahlcovať a zdržovať úrady. Čiže je to jasné, sú to jasné pravidlá a férová hra. Ale to už sa v stanovisku prezidentskej kancelárie neuvádza.
Tá ďalej kritizuje ustanovenia, že orgány nebudú musieť prihliadať na pripomienky doručené po procesnej lehote. Nuž lehoty sú práve na to, aby sa dodržiavali. Argument, že to vôbec nereflektuje na situácie, kedy k zmeškaniu lehoty môže dôjsť na základe skutočností, ktoré subjekt podávajúci stanovisko alebo pripomienku nemôže ovplyvniť, je pomerne úsmevný. To by sme potom mohli aplikovať na všetko možné. Takýto prístup k nedodržiavaniu lehôt zo strany občanov vo vzťahu k štátu by mohol viesť k tomu, že ľudia nebudú platiť dane, pretože nemajú peniaze alebo sa zdržujú v zahraničí, teda nastali skutočnosti, ktoré nemôžu ovplyvniť.
Nemáme vedomosť, že by prezidentka kritizovala striktnosť štátu dodržiavaní lehôt pri iných zákonoch, táto pripomienka sa nám preto zdá byť účelová. Aj preto, že už teraz zákon o EIA v § 12 ods. 3 a § 35 ods. 4 pravidlo o neprihliadaní na meškajúce pripomienky obsahuje.
Sme presvedčení, že novela zákona o EIA prináša spresnenie a zjednodušenie povoľovacieho procesu. Zároveň obmedzuje subjekty, ktoré sa vyhlasujú za zástupcov verejnosti, v skutočnosti však možnosti pripomienkovania zneužívajú na osobný prospech. Mrzí nás, že stanovisko pani prezidentky a vrátenie zákona do parlamentu vyznieva v prospech tejto časti verejnosti. Nemyslíme si, že táto novela nejako obmedzuje ústavné právo občanov na priaznivé životné prostredie ani právo na informáciu o ňom. Okrem týchto práv je súčasťou ústavy aj právo na spravodlivé konanie, čoho súčasťou je konanie bez zbytočných prieťahov.
Veríme, že všetky tieto práva treba udržiavať vo vzájomnom súlade a vyváženosti, čo nás aj viedlo k návrhu tohto zákona, preto očakávame, že väčšina poslancov parlamentu opätovne schváli navrhnuté zmeny v prospech občanov Slovenska.
Už mi takmer uplynul čas, ale možnože len jednu vec. Myslím si, že naozaj obhajovať nejaké svoje pripomienky negatívnym postojom ministerstva životného prostredia k pôvodnému návrhu ešte predtým, ako sme s ním rokovali, je naozaj pomerne účelové. Myslí si, že takéto stanovisko len svedčí o tom, že pravdepodobne v prezidentskej kancelárii celkom ten návrh neprečítali, a, samozrejme, verím, že parlamentu sa podarí prelomiť veto prezidentky v prospech občanov tejto krajiny.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.2.2023 18:15 - 18:15 hod.

Szőllős Ján Zobrazit prepis
Vážení kolegovia, kolegyne, Národná rada schválila dňa 20. decembra 2022 zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Prezidentka Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátila Národnej rade uvedený zákon na opätovné prerokovanie a vo svojom rozhodnutí uviedla dôvody, ktoré ju viedli k tomu, aby využila svoju právomoc, ktorá jej vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky. Na základe uvedeného predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1408 z 11. januára 2023 podľa § 90 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku pridelil predmetný zákon, vrátený prezidentkou Slovenskej republiky, na opätovné prerokovanie Národnou radou týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ako gestorský výbor určil výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a súčasne určil lehotu na jeho prerokovanie.
Prezidentka Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí z 30. decembra 2022 č. 5869-2022/KPSR uviedla dôvody na vrátenie zákona, ktoré sú odôvodnené v časti II a navrhla, aby Národná rada po opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok. Určené výbory prerokovali predmetný zákon v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky takto: ústavnoprávny výbor rokoval dňa 30. januára 2023 avšak neprijal neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie rokoval dňa 31. januára 2023, avšak neprijal uznesenie, keďže návrh keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Gestorský výbor neprijal odporúčanie pre Národnú radu podľa § 90 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady k hlasovaniu o vrátenom zákone ako celku.
Návrh odporúčania nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania predmetného zákona, vrátenom prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou, bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 281 z 31. januára 2023. V citovanom uznesení má výbor poveril informovať Národnú radu v súlade s § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku o výsledku rokovania výborov a odôvodniť stanovisko výborov na schôdzi Národnej rady.
Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.2.2023 18:15 - 18:15 hod.

Kremský Peter Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja len veľmi krátko na záver.
V podstate ja tiež nie som zástancom nejakého extrémneho zdaňovania a úplne súhlasím s pánom poslancom Oravcom, že podnikatelia zvyčajne vedia oveľa lepšie ako s peniazmi naložiť, ako to urobí štát. Na druhej strane znovu je to len polovica pravdy, pretože druhá polovica pravdy je to, že veľká väčšina firiem, o ktoré sa tu jedná, ak by ste si pozreli ten zoznam, a hlavne najväčšia časť prostriedkov, o ktorých hovoríme, sú prostriedky firiem, ktoré sú buď štátne, pološtátne, monopoly, prípadne sú firmy, ktoré podnikajú na veľmi obmedzenom trhu, čiže je to trošku debata taká, že ako sa hovorí u nás na Liptove, ja o voze, ty o koze. Každý si povie tú svoju časť pravdy a nepočúva druhého, a tak potom aj tá diskusia niekedy vyzerá.
Takže za mňa musím povedať, že ten pozmeňujúci návrh pána kolegu Vetráka v podstate pokrýva tie veci, ktoré ja som vyčítal tomu návrhu zákona. Čiže chýbajúce akoby dopredu jasné ukončenie toho obdobia špeciálneho alebo osobitného zdaňovania. Takisto to, aby sa netýkal malých firiem, aby sa týkal len ziskov nad tie 3 mil., pretože sú firmy, ktoré sú tesne nad nimi, sú firmy, ktoré sú tesne pod nimi. Čiže bola by tma obrovská motivácia na optimalizáciu zisku v prípade, že by to bola vlastne celá suma, nielen nad 3 mil.
No a neviem, či tam ešte niečo bolo, čo sa tam mení. Takisto vypustenie, samozrejme, tých médií. Čiže to sú veci, ktoré ja som tomu vyčítal. Samozrejme, ešte aj tie kuriérske služby, ale tam sme dostali prísľub, že to vyrieši pán minister dopravy, že spoliehame sa na jeho slovo.
Možno len tak na záver. Počúvame tu stále tie isté reči o tom, rozvrat verejných financií a nadmerné zásahy do trhu a tak ďalej a tak ďalej. Kolega Viskupič tu spomínal, ako dobre, že ste odišli z vládnej koalície. No vidíte, čo je výsledok, že v podstate riešia sa tu zákony v parlamente. Každý sa obáva, čo tu vyskočí, kto tu čo prinesie, akú mimoriadnu väčšinu v parlamente tu aký návrh získa. Toto je výsledok vášho rozhodnutia. Toto je to, prečo ste sa rozhodli. Keď si to pochvaľujete, nuž tak potom ten chaos, ktorý pani prezidentka vyčíta parlamentu, je plne na vašich pleciach. Sami ste si to zvolili, sami sa tým ešte chválite. No fajn, tak gratulujem.
Ja len taký jeden fakt, ale proste my sa neriadime ani pocitmi, ani domnienkami, ani želaniami, ani článkami v novinách, ktoré niečo tvrdia, síce čo nemajú ničím podložené, ale páči sa im to. My sa riadime faktmi. Čiže, keď ste spomínali ten hroziaci rozvrat verejných financií a brutálnu zadlženosť, ja spomeniem len jeden fakt, že zadlženosť Slovenska... (Odmlčanie sa rečníka.) Keď môžem, kolegovia z SaS, vám to hovorím.
Zadlženosť Slovenska v III. štvrťroku klesla pod 60 % HDP. To sú fakty. To sú fakty a najlepší argument na vaše reči o rozvrate verejných financií a brutálnom zadlžení Slovenska a tak ďalej. My sa držíme faktov. Čiže skúste sa aj vy držať faktov, bude vám lepšie, nebudete musieť vymýšľať všelijaké pseudoargumenty a polopravdy. Skúsme sa držať toho, čo je naozaj realita, čo sú reálne výsledky, a to je ten rozvrat verejných financií, ktorý Igor Matovič spôsobil ako minister financií.
Takže ďakujem za pozornosť a verím, že sa podarí pre tento zákon získať dostatok hlasov v parlamente. Hlasovanie – zajtra o 11.00 hod.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.2.2023 18:15 - 18:15 hod.

Vetrák Milan Zobrazit prepis
Tak na pána poslanca Viskupiča, či je 3 mil. správna suma, bola v zákone od začiatku. Bola tam aj vtedy, keď sme prišli my do vlády, a tak ako kedysi bola predmetom diskusie, tak aj teraz môže byť predmetom diskusie, že či to je 3 mil., 5 mil., koľko. Je to svojím spôsobom aj politické rozhodnutie, keď sa prijíma zákon, že ako sa tá suma stanoví. Ja som ju nejako nikdy nekomentoval. My sme do toho zákona v zásade chceli zasahovať len minimálne a myslím si, že sa nám to vo veľkej miere aj podarilo.
Pokiaľ hovoríme o 500 eurách za voľby, ja rozumiem, že vy si potrebujete vždy do niečoho udrieť alebo do niekoho udrieť, ale to je návrh, ktorý ešte nebol prerokovaný ani v prvom čítaní. Čiže nevnášajte to opakovane do tejto diskusie, lebo my sme žiadne výdavky ešte zatiaľ nespôsobili. Ale vy ste k tomu mali oveľa bližšie, keď ste na finančnom výbore navrhli pozmeňujúci návrh už v druhom čítaní, ktorým ste mali nekryté stovky mil. eur, keď ste môjmu zákonu bez... ako prílepok dokonca, tak to bola totálna už katastrofa, tak ste priniesli pozmeňovák, ktorým, ktorý ste nemali ničím krytý. Nemali ste ho vôbec prerokovaný s ministerstvom financií. Čiže vy ste boli oveľa bližšie k takým nezodpovedným návrhom ako k 500 eurám.
A pokiaľ ide o pána poslanca Oravca, no v tomto si naozaj nerozumieme. Máme rozdielne volebné programy. Ja len keď veľmi často sa vaša strana odvoláva na dohody, tak ja som spomenul tiež jednu dohodu, že sme sa chceli dohodnúť na tomto konkrétnom opatrení, a keď sa prinášali koncesionárske poplatky preto, že tam bol zákon o zdanení EUSTREAM-u, tak už aj po tých posledných informáciách treba tieto veci prehodnotiť, pretože to zdanenie rúry už momentálne neprichádza do úvahy.
Čiže to znamená, že keď ste to len kvôli tomu prinášali, že už dneska... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis