Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

16.2.2022 o 14:30 hod.

RNDr. PhD.

Jaromír Šíbl

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Uvádzajúci uvádza bod 16.2.2022 14:30 - 14:31 hod.

Šíbl Jaromír Zobrazit prepis
Vážené dámy, vážení páni, tak ako som prezentoval už v prvom čítaní, účelom návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní je zaviesť výnimku z tohoto zákona pre starostlivosť o hendikepované živočíchy v záchranných staniciach a podobných zariadeniach, pokiaľ ide o starostlivosť o tieto živočíchy, o obstarávanie krmív, prípadne veterinárnej starostlivosti, tak aby toto nebolo predmetom verejného obstarávania a mohli sme týmto, v mnohých prípadoch ide o vzácne a chránené živočíchy, mohli sme týmto živočíchom postihnúť... poskytnúť najvyššiu možnú úroveň starostlivosti, akú potrebujú. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 16.2.2022 14:23 - 14:24 hod.

Pleštinská Zita
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážení kolegovia, tiež by som chcela poprosiť o podporu tohto zákona. Myslím, že pomôže občanom Slovenskej republiky. Hlasovať budeme dnes o 17.00 hod. Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.2.2022 14:13 - 14:23 hod.

Vetrák Milan Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Ja hlavne som sa preto prihlásil do diskusie, aby som mohol prečítať pozmeňujúci návrh, nie ten, ktorý sme avizovali, že nepodáme, teda to zníženie z piatich na tri roky, ale ten, ktorý vylepšuje iné, tie ostatné veci, o ktorých hovoril vo svojom prvom vystúpení. Takisto okrem mňa sú tam podpísaní pán podpredseda parlamentu Gábor Grendel a pán poslanec Dostál, takže mohol to aj Ondrej nakoniec prečítať, ale dohodli sme sa, že to urobí Gábor, ale Gábor tu momentálne nie je, takže nakoniec to urobím ja, len predtým než to prečítam, tak pár poznámok k tomu, čo bolo povedané.
No je to tak, žiaľ, že ten názor slovenskej diplomacie je veľmi prísny na to, aby sme sa vedeli niekde v tom priestore hýbať ešte viac smerom k zjednodušeniu nadobudnutia štátneho občianstva alebo v určitej väčšej miere tolerancie napríklad u tých osôb, ktoré spomína aj pán poslanec Dostál, čiže u tých potomkoch emigrantov a tak ďalej, ale môžem potvrdiť, že aj vzhľadom na ústretovosť ministra vnútra a jeho zamestnancov sme urobili maximum, čo sme vedeli, a myslím si, že aj to maximum, ktoré sa podarí, veľmi zjednoduší práve pre tie osobitné kategórie našich potencionálne slovenských občanov možnosť nadobudnutia slovenského štátneho občianstva. Je pravda, že ani tie tri roky neriešia všetkých. Riešia, teda v zásade už neriešia len, len tú otázku, ktorá súvisí s našimi spoluobčanmi maďarskej národnosti, teda ak sa nemýlim, lebo, priznám sa, že nie som si momentálne vedomý štátov, ktorí mali jeden alebo dva roky, teda keby sme išli do tých troch rokov, a, samozrejme, nerieši tú základnú otázku, či vôbec takýto spôsob straty štátneho občianstva nie je, nie je v skutočnosti odnímaním, ale to musí vyriešiť len Ústavný súd, pretože o tejto úprave, ktorá platí už niekoľko rokov, zatiaľ naozaj ani ten Ústavný súd sa nedokázal zhodnúť, či to je tak, alebo onak. A uvidíme, či ešte bude teda druhá možnosť, aby o tom rozhodoval, lebo dnes by už musel rozhodnúť, ako som spomínal, jednoznačne. Čiže už by musel to vyriešiť definitívne.
A pokiaľ ide o ten pozmeňujúci návrh, ja nebudem teraz opakovať to odôvodnenie. Ja som to odôvodnenie v zásade povedal vo svojom prvom príspevku. Riešime, len zosumarizujem, čo všetko sa tu rieši. Rieši sa tu otázka tzv. fiktívnych pobytov, čiže zavádzajú sa tu ustanovenia, ktoré by mali zabrániť tomu, aby si niekto v zahraničí viedol alebo mal uvedený fiktívny pobyt. Dávajú sa právomoci ministerstvu vnútra pomerne flexibilné na to, aby mohlo overiť, či osoba mala alebo má fiktívny pobyt v zahraničí, tak aby sa slovenské štátne občianstvo neudeľovalo osobám alebo aby ho nestrácali tí, ktorí neboli dobromyseľní, ale sa snažili podvádzať. Ďalej sa tu rieši tá otázka osôb, ktoré majú osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí, aby mohli vo výnimočných prípadoch aj bez podmienky splnenia pobytu získať štátne občianstvo. Riešia sa tu rôzne legislatívnotechnické vylepšenia, a teda o čo konkrétne ide, tak to teraz na záver svojho vystúpenia prečítam v pozmeňujúcom návrhu, ktorý, ako som už uviedol, je podaný viacerými poslancami.
Prečítam teraz pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Grendela, Milana Vetráka, Ondreja Dostála k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 440).
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
„1. V čl. I sa za bod 10 vkladá nový bod 11, ktorý znie:
11. V § 7 odsek 3 znie:
(3) Žiadateľovi, ktorému bolo vydané osvedčenie preukazujúce postavenie Slováka žijúceho v zahraničí, 12) možno udeliť štátne občianstvo Slovenskej republiky bez splnenia podmienky uvedenej v odseku 1 písm. a), ak
a) má nepretržitý pobyt na území Slovenskej republiky najmenej tri roky bezprostredne predchádzajúce podaniu žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky, alebo
b) má na území Slovenskej republiky povolený pobyt a významne sa zaslúžil o prínos pre komunitu Slovákov žijúcich v zahraničí, z ktorej pochádza, v oblasti ekonomickej, vedeckej, technickej, kultúrnej, sociálnej alebo športovej.“
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Tam za tou citáciou boli, samozrejme, ukončené úvodzovky. Odôvodnenie čítam, teda, pardon, bod 2.
2. V čl. I bode 11 v § 7 ods. 7 sa slová „možno udeliť“ nahrádzajú slovami „sa udelí“, slová „30. júna 2021“ sa nahrádzajú slovami „31. marca 2022“ a na konci sa bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „podmienka pobytu sa považuje za splnenú, ak sa žiadateľ na území cudzieho štátu počas tejto doby skutočne zdržiaval.“
3. V čl. I bod 12 znie:
12. V § 8 ods. 1 sa za druhú vetu vkladá nová tretia veta a štvrtá veta, ktoré znejú:
„Žiadosť o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky podľa § 7 ods. 3 písm. b) posudzuje ministerstvo po predchádzajúcom stanovisku Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a predkladá ju ministrovi, ktorý o nej rozhoduje v súlade s podmienkami uvedenými v tomto zákone. Proti rozhodnutiu ministra o žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky podľa druhej vety a tretej vety nemožno podať rozklad.“
4. V čl. I sa za bod 19 vkladá nový bod 20, ktorý znie:
20. V § 8a ods. 5 sa slová „§ 7 ods. 2 až 6“ nahrádzajú slovami „§ 7 ods. 2 až 7.“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
5. V čl. I sa za bod 20 vkladá nový bod 21, ktorý znie:
21. V § 8a ods. 10 štvrtá veta znie:
„Sľub neskladajú deti mladšie ako 14 rokov a osoby, ktorým to ich zdravotný stav neumožňuje.“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
6. V čl. I sa vypúšťajú body 22 a 24.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
7. V čl. I bode 26 v § 9 ods. 18 prvej vete sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „podmienka pobytu sa považuje za splnenú, ak sa štátny občan Slovenskej republiky na území cudzieho štátu počas tejto doby skutočne zdržiaval.“
8. V čl. I bode 26 v § 9 ods. 18 druhej vete sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripája sa tento text: „ministerstvo si vyžiada aj ďalšie doklady, ak sú potrebné na preukázanie pobytu štátneho občana Slovenskej republiky na území cudzieho štátu. Ak sa po prijatí oznámenia podľa predchádzajúcej vety preukáže, že podmienka pobytu podľa prvej vety nie je splnená, ministerstvo zašle tomu, kto oznámil nadobudnutie cudzieho štátneho občianstva, písomné oznámenie o strate štátneho občianstva Slovenskej republiky podľa odseku 1 písm. b) a o vykonaní záznamu o jeho strate v Ústrednej evidencii nadobudnutia a straty štátneho občianstva Slovenskej republiky a v registri obyvateľov Slovenskej republiky.“
9. V čl. I sa vypúšťajú body 32 a 33.
10. V čl. I sa za bod 44 vkladajú nové body 45 a 46, ktoré znejú:
„45. V § 16a ods. 1 druhej vete sa vypúšťajú slová „ktorá je rozhodnutím súdu pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo.“
46. V § 16a ods. 2 tretej vete sa vypúšťajú slová „alebo je pozbavený spôsobilosti na právne úkony,“.
11. V čl. II sa slová „1. júla 2021“ nahrádzajú slovami "1. apríla 2022“.
Ešte by som rád uviedol, že v súvislosti s týmto predloženým pozmeňujúcim návrhom navrhujem vyňať bod 2 spoločnej správy výborov na samostatné alebo na osobitné hlasovanie. To zdôrazňujem hlavne pre pani spravodajkyňu, aby si to vedela poznamenať, čiže bod 2 spoločnej správy na samostatné hlasovanie.
Ja ďakujem veľmi pekne za pozornosť a rád by som všetkých požiadal, aby podporili jednak tento pozmeňujúci návrh, a jednak aj celý návrh zákona. Čakáme na to niekoľko mesiacov, čakajú na to všetci ľudia v zahraničí niekoľko mesiacov, už rokov, dá sa povedať, lebo však Ficov zákon platí niekoľko rokov, a verím, že sa nám to nakoniec dneska podarí. A myslím, že pán minister má rovnaký názor, a teda žiadam o to nielen koalíciu, ale aj opozíciu, ak im záleží na našich občanoch žijúcich v zahraničí.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.2.2022 11:54 - 11:55 hod.

Vetrák Milan Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Ja už len v reakcii na pani poslankyňu Pleštinskú uvediem, že áno, ešte ja som nemal kapacity na to, aby som zisťoval ešte ďalšie štáty, ale môže byť, že ešte budú aj ďalšie štáty, lebo ako si sama spomínala Izrael, Kolumbia, že možno aj ešte v ďalších štátoch budú prichádzať tí ľudia o občianstvo, lebo, lebo možno asi je tam aj menej ako päť rokov. Ja keď som si prečítal tú analýzu, tak som identifikoval štyri, a potom ako mi písali ľudia, tak som si to overoval s polkou v zahraničí, nech mi, nech mi povedia, aká je presne tá úprava v ich krajinách, kde žijú, a tak som zistil ešte tú Austráliu, Kanadu, a, a teda Argentínu, ale to je ešte riziko, že budú aj ďalšie krajiny.
No a posledná poznámka teda v rámci tejto reakcie je, že naozaj chcem oceniť prístup mimo poslaneckého klubu OĽANO, ktorý, ktorý mal v tejto veci pán poslanec Dostál, pretože on je názorovo, myslím si, že veľmi podobne v tejto otázke ako my, takže aby, aby teda to nebolo na neho, lebo on sa snažil, ale, ale sú isté limity aj tie snahy potom a... ale verím, že teda si budú pamätať tí ľudia aj zo zahraničia, že, že aj on sa podieľal na tom, aby napr. pri tých potomkoch a pri... a pri iných osobách to občianstvo bolo možno jednoduchšie nadobudnúť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.2.2022 11:52 - 11:53 hod.

Pleštinská Zita Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Tak ako si spomenul, Milan, veľmi som sa snažila podať aj som podala pozmeňujúci návrh, v ktorom som chcela skrátiť tú minimálnu dobu povoleného registrovaného alebo inak evidovaného pobytu občana Slovenskej republiky na území cudzieho štátu z piatich rokov na tri roky, ale tento návrh nenašiel podporu v koalícii, takže nechceme hrotiť tú situáciu, a nakoniec sme tento návrh stiahli, ale skutočne by som chcela upozorniť na množstvo listov, ktoré som dostala. Možno spomenúť len napr. pána Erika Karasa, psychoanalytika, ktorý žije v Londýne, alebo pani Jehudit Khoen, rodenú Júliu Brumfeldovú, dôchodkyňu žijúcu v Izraeli, alebo Julia Kubiš v Austrálii, Marko Zgrunfeld, novinár, Bogota, Kolumbia, Andrea Lancová, živnostníčka, ktorá žije v USA, áno, skutočne veľmi, veľmi veľa listov a za legislatívou alebo legislatívnou inšpiráciou netreba chodiť ďaleko.
Myslím, treba si vziať vzor napr. od Českej republiky, ktorá od roku 2019 umožňuje potomkom československých predkov z Čiech získať občianstvo vyhlásením bez žiadnych ďalších podmienok až po tretiu generáciu za predpokladu, že ich predkovia toto občianstvo stratili, túto možnosť k 6. aprílu 2021 využilo 280 osôb.
Tak ako si spomenul, áno, skutočne v tomto zákone je veľa dobrého, ale mohli sme to ešte vyprecizovať a bolo by to ešte lepšie.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.2.2022 11:36 - 11:52 hod.

Vetrák Milan Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Ja som rád, že ešte vystúpia aj v ústnej rozprave ďalší kolegovia, možno sa budeme s niektorými trochu, ako sa povie, prekrývať diskusne, lebo máme pripravený aj pozmeňujúci návrh, a ja sa nechcem až toľko venovať alebo takmer vôbec venovať nejakej otázke teraz našich občanov inej národnosti na Slovensku, ale chcel by som hovoriť o tom, aké boli ciele tohto zákona, čo je napísané v programovom vyhlásení vlády a akým spôsobom sme reflektovali na to, čo je, ako sme zohľadňovali to, čo je v programovom vyhlásení vlády a čo sa podarilo zmeniť v tomto návrhu zákona medzi prvým a druhým čítaním.
Na úvod ale musím povedať, že nech už boli úmysly akékoľvek, či už pána Blanára, alebo aj iných, pri prijímaní toho zákona v praxi to nedopadlo dobre, lebo už ako pán podpredseda parlamentu Grendel povedal, my sme kvôli 150 občanom, ktorých sa to malo pôvodne týkať a ktorí boli zasiahnutí týmto zákonom, sme obetovali štátne občianstvo takmer 4-tisíc ľudí, ktorým sme výrazne negatívnym spôsobom ovplyvnili ich životy. Čiže tak to len hodiť cez palubu, že áno, však keď sa rúbe les, tak lietajú triesky, tak podľa mňa toto nie je dobrý prístup, ani fér prístup a my sme sa zaviazali či už pred voľbami, alebo aj v programovom vyhlásení vlády, že my napravíme ten, tak nemusíme to volať Ficov, ale bola to jeho vláda, Ficov zlý zákon, tak zákon predchádzajúcej vlády, aby niekto nebol z toho potom prehnane dotknutý.
No a v čom je teda základný rozdiel, lebo aj pán Blanár a ďalší majú pravdu, že aj táto vláda sa inšpirovala tak trochu tou smernicou ministra vnútra, ktorú vydala predchádzajúca vláda, kde sa hovorí o tých piatich rokoch, ktoré je potrebné, aby ľudia v zahraničí žili a mali tam reálny pobyt na to, aby nestratili štátne občianstvo. No základný rozdiel je v tom, že zatiaľ čo smernica ministra vnútra je interným aktom a negarantuje nikomu, že sa mu to štátne občianstvo vráti, čiže to, tam na to nie je zákonný nárok, tak tento zákon to hovorí už výslovne a garantuje ľuďom, že sa im štátne občianstvo za určitých podmienok vráti, a to je, to je výrazný posun. To je výrazný rozdiel, lebo to je nárokovateľné, toho sa viete domáhať, proste viete s tým niečo robiť. Ale pokiaľ máte len obyčajnú smernicu ministra vnútra, ktorá jeden deň platí, druhý deň môže byť zrušená, niekomu dá, niekomu nedá, ten sa mu páči, vyšlo slnko, bolo, bolo zlé počasie, proste tak sa, tak sa s ľuďmi nemá zaobchádzať. Čiže už keby sa nič iné nestalo, tak toto je výrazný posun a my aj tými piatimi rokmi, ja to vysvetlím aj ešte neskôr, riešime podstatnú časť slovenských občanov v zahraničí.
Čo je napísané v programovom vyhlásení vlády? Je tam niekoľko vecí a ja to postupne rozoberiem. Hovoríme pri občianstve o tom, že chceme zjednodušiť udeľovanie občianstva Slovákom žijúcim v zahraničí. Teraz ale myslíme na tých, ktorí majú status Slováka žijúceho v zahraničí. Buď majú to osvedčenie, ktoré im vydáva Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, alebo, alebo sú, spĺňajú podmienky na to, podľa zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, že môžu byť takto označení. Tak už minulý rok poslanci OĽANO predložili v parlamente návrh, ktorý bol schválený, ktorým sme znížili poplatok za udelenie občianstva zo 700 euro na 400 euro na jednu osobu. To už bol prvý krok.
Čo robíme teraz a bude aj... aj bude o tom hovoriť asi aj pán Grendel v tom pozmeňujúcom návrhu. My hovoríme, že dokonca aj bez, aj bez pobytu na Slovensku v prípade, že ide výnimočne o osoby, ktoré sa významným spôsobom pričinili o rozvoj ich krajanskej komunity v zahraničí alebo aj vo vzťahu k Slovensku, tak aj bez podmienky pobytu na základe stanoviska Úradu pre Slovákov v zahraničí budú tieto osoby, títo Slováci v zahraničí môcť dostať občianstvo. Čiže nemys... myslím si, že už by sme to mohli uvoľniť vo vzťahu k týmto osobám len tak, že by sme sa dostali potom na úroveň toho, ako to dneska robí Maďarsko, a to zase naša zahraničná diplomacia nechce, takže dali sme to len na výnimky, je to určitý kompromis, už, myslím si, že ďalej ak chceme byť aj nejako konzistentní aspoň trochu a aj rešpektovať to, čo hovorí naša diplomacia, tak už ďalej sme nevedeli ísť. A myslím si, že aj toto bude výrazný posun v prospech tých, ktorí majú status Slováka žijúceho v zahraničí.
Potom druhá kategória, ktorá sa vám ozývala formou mailov, to sú tí potomkovia bývalých emigrantov zo zahraničia, ktorí prišli o občianstvo preto, že odmietali žiť v socialistickom režime a ušli, proste emigrovali do zahraničia, najčastejšie do zámoria, do západnej Európy, ale aj inde. No a Česká republika týchto potomkov, teda vnukov, alebo deti, ktorí z nejakého dôvodu, takisto niesla motiváciu, verím, že je to dobrý úmysel u všetkých, ktorí chcú mať štátne občianstvo bez toho, aby na Slovensku v živote boli alebo mali tu pobyt, tak vám aj viacerým písali emaily, že poďte s nami niečo robiť, však aj my chceme mať slovenské štátne občianstvo. Česká republika to, to vyriešila tak, že dokonca bez nejakého procesu udeľovania štátneho občianstva povedala, že táto kategória osôb, keď prehlási vo forme prehlásenia, že ja chcem byť českým štátnym občanom, tak sa stane českým štátnym občanom, a tak to majú aj v zákone.
My sme úplne nechceli ísť touto cestou, hoci viacerí z nás aj poslanci to navrhovali, že nebuďme iní alebo horší ako Česká republika voči našim občanom, však bola to emigrácia z Československa, to nebola emigrácia iba zo Slovenska. No tak tam slovenská diplomacia naša s tým nesúhlasila a trvala na tom, že tam musí byť pobyt. Musí tam byť pobyt, musí, musia byť tí ľudia preverení v tých systémoch schengenských a neviem akých, či to náhodou tam nemá nejaký záznam a podobne. No tak dobre, tak sme to rešpektovali, ale museli sme to dotiahnuť aj do konca a to je to, čo poslanci OĽANO robili, a, samozrejme, aj v spolupráci s pánom poslancom Dostálom, teda keď ho tu vidím, aby som ne... aby bol, bol férový, to je to, čo sme robili medzi prvým a druhým čítaním, že sme sa ešte stretli s Úradom hraničnej a cudzineckej polície, stretli sme sa s ministerstvom vnútra, ľuďmi, ktorí majú na starosti udeľovanie štátneho občianstva, pretože klasický zákon o pobyte je nastavený tak, že musíte spolu so žiadosťou o pobyt aj uviesť účel, na aký žiadate ten pobyt, na účel štúdia, na účel zamestnania, na účel podnikania, a to sa nám zdalo neprimerané, aby osoby, ktorých chceme riešiť výsostne ako potomkov zo zahraničia, by si mali ešte teraz umelo vytvárať nejaké podmienky, ktoré ani nemajú reálne, čiže bolo by to také nie celkom úprimné, a tak sme sa dohodli aj na rokovaniach s ministerstvom vnútra aj s Úradom hraničnej a cudzineckej polície, že sa, že sa zmení nariadenie ministra vnútra a že sa uvedie ako ďalšia výnimka práve pre týchto potomkov, že to, že nebudú musieť preukazovať, že sem prichádzajú na účely pobytu, štúdia a zamestnania, podnikania, ale že budú posudzovaní s tzv. osobitným zreteľom, to znamená, že bez týchto účelov budú môcť dostať pobyt, ktorým následne zabezpečí po preverení v tých jednotlivých systémoch ministerstva vnútra, že dostanú následne aj občianstvo, ale to občianstvo im bude udelené, čiže bude ten proces trochu zložitejší, ako je v Čechách, ale je to výrazný, výrazný posun a my sme sa rozprávali aj videokonferenčne aj s pánom poslancom Dostálom, nedávno s týmito ľuďmi, ktorí spísali petíciu, ktorí o to žiadajú, a toto riešenie, ktoré sme nakoniec dosiahli, je aj pre nich prijateľné, tak aby to považovali naozaj za výrazný posun v ich prospech, za to, čo chceli dosiahnuť, tak vám aj všetkým chcem povedať, že naozaj voči tejto kategórii osôb táto vláda urobila maximum, čo mohla, aj hlavne naši poslanci, či už poslanci OĽANO, alebo pán poslanec Dostál.
No a teraz tu máme tretiu kategóriu, tých klasických, slovenských štátnych občanov, ktorí sa nachádzajú v zahraničí a žijú v rôznych krajinách a vo vzťahu k nim máme v programovom vyhlásení vlády napísané dve veci, že ak nemajú prísť o občianstvo, tak by mali mať dlhodobý pobyt v zahraničí - to si presadila slovenská diplomacia, ja osobne s tým nesúhlasím a mnohí poslanci tiež nie, ale dobre, je to tam - a potom tam máme ďalšiu, ďalšiu podmienku a to je, že by sme mali zabrániť tomu, aby v budúcnosti už slovenskí štátni občania prichádzali o občianstvo, že aby ho nestrácali. No tak pozrime sa na základe týchto dvoch vecí, ako sa nám podarilo naplniť v tomto návrhu zákona tieto kritériá, a ja vám chcem aj uk... teda poukázať na to, že sa to podarilo len čiastočne, žiaľ.
Čiže začneme tým, že ten koncept aj to, čo kedysi bolo napádané na Ústavnom súde, a je veľká pravdepodobnosť, že aj tento zákon bude napadnutý na Ústavnom súde, bola postavená na tom, či pri strate občianstva, tak ako je formulované v slovenskom zákone, ide naozaj o stratu občianstva, alebo ide o odňatie občianstva, pretože pokiaľ by išlo o odňatie občianstva, tak ten zákon je protiústavný aj tento náš, ktorý teraz budeme schvaľovať, a pokiaľ ide naozaj o stratu občianstva, tak vtedy je to v poriadku. A keď o tom naposledy, totiž ide o to, že to, ako nastavuje sa strata občianstva, sa veľmi podobá na to, čo je odňatie občianstva. A keď o tom naposledy rozhodoval Ústavný súd, tak sudcovia sa na tom súde ústavnom, nevedeli dohodnúť, skončilo to remízou a v minulosti platil zákon, ktorý už dnes nie je, ale v minulosti platil zákon, ktorý hovoril, že keď to na Ústavnom súde skončí remízou, tak sa neprijíma žiadne rozhodnutie, a tak sa to aj stalo, že Ústavný súd neprijal v tejto veci žiadne rozhodnutie, čiže dodnes nevieme, či tento náš systém odnímania, alebo straty občianstva, teda strata občianstva je odňatím, alebo je iba stratou. No ale my sme už v roku 2020 v rámci reformy justície prijali pravidlo, že sudcovia Ústavného súdu nebudú môcť skončiť remízou, oni keď budú aj medzi sebou mať remízu názorovo, tak sa musia rozhodnúť, že ktorá, ktorý názor prevláda. Čiže dnes už keď to dá niekto na Ústavný súd po prijatí tohto zákona, tak už tí sudcovia budú musieť povedať, či je to strata, alebo odňatie, a my tým v zásade aj vyriešime ten dlhoročný problém, ktorý tuná stále riešime, že ide o stratu alebo ide o odňatie.
No tak, nechám to na tých ústavných sudcov, lebo my, my sme, my sme tuná to nedokázali nejakým spôsobom medzi sebou vyriešiť a nedá sa ani povedať teraz jednoznačne, že by tento návrh zákona bol protiústavný, lebo tak to nikto zatiaľ nepovedal, a možno Ústavný súd povie, že je to v poriadku.
No a teraz poďme ďalej, čiže prečo sa zrazu tam objavilo päť rokov? Je to preto, lebo SMER v minulosti dal tých päť rokov, ako to tvrdil pán Blanár a ďalší. No nie je to tak, je to preto, že ministerstvo zahraničných vecí si robilo analýzu, je pomerne rozsiahla, má niekoľko desiatok strán, ja ju mám tuná aj so sebou, analýzu hlavne európskych krajín, pretože chcelo preukázať, že teda to štandardné udeľovanie občianstva a strata sa deje vtedy, keď máte päť rokov ako podmienku, aby človek žil v zahraničí a tam požiadal o cudzie štátne občianstvo, a keď je tam aspoň päť rokov a požiada o to cudzie štátne občianstvo, tak nepríde o to slovenské.
No a tá analýza hlavne tých európskych krajín naozaj preukázala to, že väčšina z nich, väčšina z nich mala a má tú podmienku buď päť rokov, to sú krajiny ako Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Francúzsko, Fínsko, Holandsko, Spojené štáty, Írsko, Luxembursko, Turecko, Malta, Albánsko, Portugalsko, alebo viac ako päť rokov dokonca, a to sú krajiny ako Chorvátsko, Cyprus, Grécko, Litva, Lotyšsko, Rakúsko, Rumunsko - nie, Rumunsko nie, Rakúsko, Slovinsko, Španielsko, Čierna Hora a Nórsko. Čiže minimálne v týchto krajinách my dodržíme aj programové vyhlásenie vlády, keď hovoríme, že už títo občania nebudú strácať naďalej občianstvo, pretože jednoducho ak hovoríme päť rokov, tak oni skôr ako po piatich rokoch tam, kde žijú ani nemôžu dostať to cudzie štátne občianstvo. Čiže voči týmto, voči týmto občanom v tých štátoch žijúcich sme si splnili programové vyhlásenie vlády.
No ale potom tu máme aj ďalšie krajiny, čo vyplýva aj z tej analýzy ministerstva zahraničných vecí, ako sú Poľsko, Rumunsko, Švédsko, Taliansko, tam žijú aj zahraniční Slováci dosť, alebo teda Slováci ako so slovenským občianstvom, nielen zahraniční Slováci, a Albánsko, Bosna a Hercegovina, tak tam už, tam už je to skôr výnimočne. Ale potom máme aj krajiny, ako je Kanada, Argentína a Austrália, kde vo všetkých týchto... raz-dva-tri štyri... siedmich krajinách sveta odhadom podľa Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, žije 240-tisíc slovenských občanov, odhadom. Je to hrubý odhad, je to horná hranica, môžeme byť troška realistickejší, povedať si, že pôjdeme na spodnú hranicu, teda asi o polovicu menej, 120-tisíc ľudí, môžme si povedať, že možno desatina z toho bude riešiť občianstvo, čiže 12-tisíc ľudí, dajme tomu, môžme to kľudne znižovať, ale aj tých 12-tisíc ľudí je ohrozených, keď sú to krajiny, ktoré nemajú päť rokov. Týchto sedem krajín hovorí, že už po troch rokoch reálnych väzieb a života v týchto krajinách, po troch rokoch môžete u nich požiadať o cudzie štátne občianstvo, a keď to títo naši slovenskí občania spravia v Austrálii, Kanade, Argentíne, Rumunsku, Poľsku, Švédsku a Taliansku, keď to tam spravia, že po troch rokoch budú chcieť mať tie isté výhody ako iní občania krajiny, kde žijú, tak prídu o slovenské štátne občianstvo, žiaľ.
Čiže v tomto smere my nenapĺňame programové vyhlásenie vlády a je mi to veľmi ľúto, lebo poslanci OĽANO urobili všetko pre to, aby sme znížili tú hranicu na tri roky, dokonca, ak sa nemýlim, tuná pani spravodajkyňa aj podala pozmeňujúci návrh, ale keďže naši koaliční kolegovia sa tomu bránia zubami-nechtami, nechcú to, hoci niektorí aj vo volebnej kampani hovorili, že však nedávajme žiadnu podmienku v podobe roku a podobne, tak nebudeme to hrotiť a nebudeme predkladať teda taký pozmeňujúci návrh, ale chcem povedať na záver tohto vystúpenia, že ak prídu naši slovenskí občania v Kanade, v Austrálii, v Argentíne, v Rumunsku, Poľsku, Švédsku a Taliansku o slovenské štátne občianstvo kvôli tomuto zákonu, tak ako ho schválime, aj to tiež budem schvaľovať, lebo je tam aj mnoho dobrých vecí, ale ak prídu v týchto krajinách, tak to nebude kvôli poslancom OĽANO, ale bude to kvôli všetkým ostatným aj našim koaličným partnerom, ktorí odmietli znížiť túto hranicu na tri roky, a to treba otvorene povedať a priznať si, pretože iba my sme za to bojovali, aby sa to štandardizovalo tak, aby to bolo všade bez straty štátneho občianstva.
My sme nechceli riešiť ten extrém, ktorý je v Maďarsku, ten by, tam by potreboval aj pán Gyimesi, aj ďalší nula rokov. My sme chceli štandardizovať to tak, aby sme si naplnili programové vyhlásenie vlády, ale keď to koaliční partneri naši nechcú, tak preberajú plnú zodpovednosť za to, že títo naši štátni občania v spomenutých krajinách o štátne občianstvo môžu prísť a pravdepodobne aj prídu.
Ďakujem za slovo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.2.2022 11:30 - 11:31 hod.

Šefčík Marek Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán Blanár, vy ste sa vyjadrovali k rôznym veciam a viackrát vo vašom príhovore zaznelo, že Fico hájil záujmy Slovenskej republiky, že výborne zastupoval záujmy Slovenskej republiky. Tak ja len krátko zareagujem práve na to, čo ste, čo ste povedali. Budem reagovať otázkami.
Prosím vás, pán Blanár, povedzte mi, čím hájil tak dobre záujmy Slovenskej republiky váš predseda Robert Fico? Opýtam sa, predraženým piešťanským cétečkom? Biznisom so Širokým, Váhostavom, J&T? Spoluprácou so SNS a nástenkovým tendrom? Čím hájil, poľovníckou chatou? Podporou Bašternáka? Vlastnou hlavou? Alebo spoluprácou s Troškovou, Jankovskou, Bödörom, Gašparom, Kováčikom, Kičurom?
Čím tak dobre hájil záujmy Slovenskej republiky pán Fico?
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.2.2022 11:27 - 11:29 hod.

Pleštinská Zita Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Pán kolega podpredseda Národnej rady Blanár, vo vašom príspevku v rozprave ste zacielili na maďarskú menšinu, ale tento návrh zákona nie je o maďarskej menšine, má celkom iné princípy. Myslím, že to bolo zbytočne eskalované napätie. V zahraničí žije naozaj mnohopočetná slovenská diaspóra. Títo zahraniční Slováci sú dedičstvom Československa a politík nedemokratických režimov, ktoré na našom území v minulosti vládli. Dovoľte mi prihovoriť sa vám, kolegovia, v mene ich a požiadať o podporu návrhu zákona o štátnom občianstve, ktorá zjednodušuje podmienky nadobudnutia druhého občianstva a zabráni odoberaniu občianstva proti vlastnej vôli.
V posledných dňoch som dostala množstvo podnetov od úspešných a ekonomicky produktívnych ľudí, ktorí cítia slovenské korene a túžia po tom, aby boli ich vlasťou uznaní aj oficiálne. Priznaním občianstva krajanom by Slovensko ukázalo, že nám záleží na preklenutí priepasti, ktorú vytvorila železná opona, ako aj protikrajanská politika minulého režimu. Naša krajina by tak mohla len získať, okrem nápravy skrivodlivosti aj potenciál skrývajúcich sa potomkov Slovákov. Mnohí zo zahraničných Slovákov, ktorí volajú po zmene, by boli dnes občanmi, pokiaľ by komunistický režim neviedol protikrajanskú politiku.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 16.2.2022 11:20 - 11:20 hod.

Pročko Jozef
Ďakujem veľmi pekne. Vzhľadom na to, že Národná rada Slovenskej republiky zasadá aj v čase vojny, chcel by som požiadaj plénum, aby si odhlasovali, že sa fašisti môžu skryť do toho tunela, keď my budeme hlasovať, takže keďže sa boja, nech sa idú skryť, aj Republika, aj ĽSNS, do toho tunela. Keďže Suja sa bojí pracovať v čase vojny, nech sa ide Suja skryť. Ďakujem. (Ruch v sále.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 16.2.2022 11:19 - 11:20 hod.

Kremský Peter
Okrem toho, že by som chcel pozvať poslancov hospodárskeho výboru o 13.30 hod. do miestnosti 149a, chcem doplniť, že pána Ramsayho som videl aj s fujarou a detvianskym opaskom, takže bude to určite Slovák.
Skryt prepis