Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, predkladateľka, pán spravodajca, ja som sa prihlásil tak do jednej faktickej poznámky na profesorku Horváthovú a potom som sa nehlásil do faktických poznámok, aby som to nejak nenaťahoval, a robil som si poznámky a chcel by som vystúpiť teraz a povedať niečo k tomu, tomuto zákonu, možno aj k procesu a reagovať na niektorých predrečníkov nielen z rozpravy, ale aj z...
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, predkladateľka, pán spravodajca, ja som sa prihlásil tak do jednej faktickej poznámky na profesorku Horváthovú a potom som sa nehlásil do faktických poznámok, aby som to nejak nenaťahoval, a robil som si poznámky a chcel by som vystúpiť teraz a povedať niečo k tomu, tomuto zákonu, možno aj k procesu a reagovať na niektorých predrečníkov nielen z rozpravy, ale aj z faktických poznámok. Takže sa ospravedlňujem, keď to nebude úplne, keď to bude nejaké nesúrodé a budem skákať z témy do témy, ale pôjdem pekne postupne, čo tu odznelo a zareagujem na to.
Pani Kolíková napríklad, pani poslankyňa Kolíková spomínala, že sprievod je pomocou pre lekárov. Ja s tým súhlasím, v istých chvíľach určite, v istých momentoch určite, ale niekedy to môže veľmi skomplikovať situáciu práve tým lekárom. Povedala, že nikto sa nebude hrabať na operačku, no vieme, že máme všelijakých rodičov, ktorí sa domáhajú svojich práv až agresívne a že či sa nikto nebude domáhať na operačku a že kto bude rozhodovať o tom, že či daný úkon je taký, kde môže byť ešte ten rodič, alebo nie je, tak to je skutočne na diskusiu a nie je to tam striktne vyšpecifikované v tom zákone.
Ďalej čo tu bolo spomenuté, Tomáš Lehotský tak úsmevne, neviem, prečo si spomenul rok 2046, ale povedal si, že v roku 2046 budeme debatovať o tom istom, o lôžku pre matku. No tak ja verím, že situácia v nemocniciach sa bude zlepšovať a že to nebude až v roku 2046, keď dospejeme k tomu, že okrem toho, že niektorí teraz v nemocniciach majú tú možnosť byť pri svojich deťoch, keď to umožňuje situácia a umožňujú to lekári, tak verím, že už v tomto roku by sme mohli mať nemocnice na takej úrovni, že to bude umožnené hocikomu, kto to, kto o to požiada.
Ďalej, to je možno najdôležitejšie, čoho sa obávame, a preto sme aj predložili ten pozmeňovák k tomu spolu s profesorkou Horváthovou, že môžu tam vzniknúť súdne žaloby, spory, konflikty, neboli by sme radi, keby sme tomu štatutárov nemocníc, resp. lekárov vystavili. Takže aj preto podaná pomocná ruka cez ten pozmeňovák, ktorý, ktorý toto rieši.
Pán poslanec Suja tu spomínal, že zdravotníci sú, ktorí sa tu vyjadrovali, tak sú proti tomu. Ja hovorím, že nielen zdravotníci, ale aj tí, ktorí majú skúsenosti s nemocnicami, aj laici so zdravým rozumom skutočne vedia, aká je situácia v nemocniciach, vedia ju navnímať a vedia, že tento zákon je v praxi skutočne tak, ako je predložený, nevykonateľný. Je tam problém povedzme s tým, že ja si viem predstaviť ako štatutár nemocnice alebo riaditeľ nemocnice, že nariadim tým primárom, lekárom, nechceme mať súdne žaloby, tak spravte to, že zredukujete lôžka, nech tam tí rodičia sú, no ale potom čo ostatní pacienti, tie nemocnice nemôžme nafúknuť a čo ja ako rodič, ktorý mám choré dieťa a nemáte preňho miesto v danej nemocnici, ako k tomu prídem ja?
Pán Ledecký, pán poslanec Ledecký spomínal, že na zákon bude nadväzovať vykonávací predpis, ktorý, ktorý to nejakým spôsobom upraví, a spravil takú pekne, taký záver, že z toho vyplýva, že nechceme to podporiť, z toho vyplýva, že súčasný stav, ktorý je, že sme s ním spokojní, že nám vyhovuje. No ale to nie je pravda. Žiaden z mojich predrečníkov, aj ktorý sa vyjadroval kriticky k tomuto zákonu, nepovedal, že nám súčasný stav vyhovuje. Nevyhovuje, chceme, aby sa zlepšoval, ale nie tak, aby tam prichádzali, ako som spomínal, tie súdne žaloby, spory a konflikty v nemocniciach kvôli tomu, že sa niekto bude nasilu domáhať zákona a svojich práv.
Pani predkladateľka, vy ste tu hovorili aj, že ste boli na zdravotníckom výbore. Áno, veď ja som členom zdravotníckeho výboru, ja som vás tam videl, hovorili ste tu nejaké skutočne citové veci, ale ja sa vás pýtam, čo je viac, záchrana života a zdravia dieťaťa alebo prítomnosť rodiča? Lebo napríklad ja ako desaťročný som mal roztrhnutú pečeň, išlo mi o život, išlo tam o minúty a moji rodičia, ani ich nenapadlo sa domáhať nejakých práv, ale nemáme len takýchto rodičov. Ja viem, tu asi nikto by nepolemizoval, že ten zdravotnícky úkon, že to nie je vhodné, aby tam rodičia boli, keď zo mňa vyberali dvaja lekári gumenými rukavicami zrazenú krv, že to by asi pre matku nebolo vhodné, aby tam bola prítomná. Ale čo ak budeme mať, sme tu mali pandémiu alebo chrípková epidémia, alebo také niečo, alebo nesterilnosť prostredia, alebo bude namietať lekár to, že nemá tam priestory a tak ďalej a tak ďalej, to už do toho vášho zákona nedokážeme dostať. A ten lekár najlepšie vie, že či je to prospešné, alebo nie je to prospešné, aby tam ten rodič alebo sprevádzajúca osoba bola. Navyše nikde v zákone nie je explicitne dané, že tá osoba môže byť len jedna. Čo ak bude sa domáhať niekto, že chce, aby tam bolo tých osôb viac? Do troch rokov veku dieťaťa je to predsa garantované, vy ste tu hovorili, že nejaké deti, že ako znova, také citové všelijaké veci ste vyťahovali, že je to pre to dieťa dobré, keď je tam matka. Áno, my to nespochybňujeme, je, ale do troch rokov áno, potom od troch rokov nech to skutočne určí lekár v príslušnom zdravotníckom zariadení.
Ešte raz, lekár nech má posledné slovo, len vy hovoríte, že ak ide o povahu, o nezlučiteľnosť s povahou zdravotníckeho výkonu. Veď v poriadku, to je tá moja operácia napríklad, tam by o tom asi polemika nebola, ale hovorím, sú iné prípady, kedy už tá polemika môže byť a ten lekár, ako to aj profesorka Horváthová tu predniesla, nemôže toto riešiť.
No a posledná predrečníčka pani poslankyňa Žitňanská hovorila, že keď sa aj ten zákon prijme, že nebude dopyt rodičov zo dňa na deň. Ale to nemôžme takto uvažovať. Čo ak sa niektorí rodičia skutočne v tej nemocnici, ja mám dieťa, ktoré je po operácii a niektorý iný rodič môže byť, môže mať infekčnú chorobu, môže hocičo. Môže... moje dieťa si nemusí priať, aby tam s iným dieťaťom bol prítomný rodič, pretože jemu to prekáža. Ako to dieťa príde k tomu? A tak ďalej a tak ďalej. Čiže tých vecí, budem musieť končiť, lebo čas sa mi kráti, tých vecí, ktoré tam môžme namietať, je dosť.
A podali sme s profesorkou Horváthovou pozmeňovák, ktorý, žiadame vás, aby ste ho podporili a tým pádom my podporíme zákon ako celok. Tak budú lekári a zdravotnícke zariadenia chránení pred tými súdnymi žalobami a konfliktmi, ktoré môžu vzniknúť.
Ešte raz, my podporujeme vašu snahu, podporujeme práva detí na sprievod v nemocniciach, ale nemôžme si zobrať na triko, že v našom zdravotníckom systéme spravíme väčší problém ako úžitok.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
