Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Ja by som rád to zobral z iného konca trošku teraz, lebo máte zatiaľ veľmi podnetné príspevky. Si myslím, že je tu cítiť podpora toho všetkého, ale vrátil by som sa úplne k tej podstate veci, vlastne k tej rezolúcii vlastne Európskeho parlamentu, ktorá zjavne teda zapadla prachom tuto niekde za, na Slovensku, a písal sa teda 13. november 2007, keď tá rezolúcia bola predložená. V decembri bola schválená a si myslím, že z nejakých dôvodov proste nebola nikým tuto na ministerstve napríklad preštudovaná. Neverím tomu, že, že naozaj keď si človek pozrie tie, tie body, tak nie sú proste nikde zohľadnené a dlhé roky u nás. Čiže tá rezolúcia je pod názvom ´Úloha športu vo vzdelávaní´ a vznikla nielen tak náhodou. Určite vznikla pre veľa dôležitých dôvodov a ja prečítam len zopár.
Hneď v bode A je, vznikla teda: "Keďže telesná výchova na školách je jediným vyučovacím predmetom, ktorého cieľom je príprava na zdravý životný štýl a ktorého stredobodom je komplexný telesný a duševný vývoj detí, sprostredkuje také dôležité spoločenské hodnoty, akými sú čestnosť, sebadisciplína, solidarita, tímový duch, tolerancia, fair play."
Bod C. "Keďže telesná výchova v školách a šport sú jedným z najdôležitejších nástrojov sociálnej integrácie, ale keďže pre niektoré menšinové a náboženské komunity, ako aj pre deti s postihnutím plná účasť na telesnej výchove nie je v mnohých prípadoch zaručená a spôsobuje množstvo problémov, ktoré sú ťažko riešiteľné." Počúvajme dobre, naozaj to sú, to sú tak závažné veci. V podstate my sme, my sme naozaj degradovali tú telesnú výchovu za tie posledné roky, naozaj, a toto sú tie body, prečo by sme sa mali nad tým zamyslieť.
Ďalší bod D. "Keďže počet vyučovacích hodín určených na telesnú výchovu sa znížil tak na základných, ako aj na stredných školách, a keďže medzi jednotlivými členskými štátmi existujú veľké rozdiely, pokiaľ ide o zabezpečenie zariadení a vybavenia." Tu vidíme, že naozaj sa posunuli tie jednotlivé štáty proste ďalej, ale, ale, ale my nie.
Bod E. Keďže vzdelávanie, "keďže vzdelávacie programy pre učiteľov telesnej výchovy sa v jednotlivých členských štátoch značne odlišujú, resp. v praxi vyučujú telesnú výchovu na školách čoraz častejšie učitelia s neprimeraným odborným vzdelaním." Presne vieme, že u nás vymizli telocvikári smerom na druhý stupeň. To je presne tu zakotvené. Už v roku 2008, teda resp. 2007 nás tá európska rezolúcia na toto vyzýva.
Bod H. je: "Keďže nie sú jasne stanovené právne rámce na úrovni EÚ pre telesnú výchovu a šport a právne rámce pre ich financovanie."
Čiže toto sú také hlavné dôvody, prečo vznikla, čo som našiel tie najdôležitejšie. A, samozrejme, odvolávame sa na ten bod 10, ktorý v plnom znení znie, že vyzýva rezolúcia členské štáty, aby zaviedli povinnú telesnú výchovu na základných a stredných školách a aby prijali také zásady, podľa ktorých by učebný plán zaručoval pre telesnú výchovu minimálne tri vyučovacie hodiny týždenne, pričom školy by sa mali vyzvať, aby v rámci možností toto stanovené minimum prekročili, čiže to je 10. bod.
A ešte vypichnem teda zopár ďalších.
Nabáda členské štáty k modernizácii a k zlepšeniu politiky v oblasti telesnej výchovy, predovšetkým aby sa zlepšilo dosiahnutie rovnováhy medzi fyzickými a duševnými aktivitami v školách, k investíciám do kvalitných športových zariadení a k prijatiu primeraných opatrení na to, aby sa športové strediská a šport v rámci učebných osnov sprístupnili všetkým študentom, pričom sa bude náležitá pozornosť venovať zdravotne postihnutým študentom. Navrhuje poskytovať podporu širokému okruhu športových činností, aby sa každý študent mal reálnu možnosť zapojiť do rôznych športov. Tak isto vyzýva členské štáty, aby podporovali požiadavku zvýšiť čas venovaný telesnej výchove školám a aby presadzovali právne uznanie inštitúciám organizácií, ktoré prispievajú k lepšiemu začleneniu športových aktivít v školách a v predškolských zariadeniach.
V bode 24 vyzýva členské štáty a zodpovedné orgány, aby učiteľom telesnej výchovy zabezpečili odbornú prípravu v oblasti rodovej rovnosti zahrnutým do tohto aspektu, do ich osnov. Žiada, aby sa prestalo s podceňovaním významu telesnej výchovy ako predmetu a postavenia učiteľov telesnej výchovy, zdôrazňuje význam športovej koedukácie detí v predškolských zariadeniach a základných školách, ako i možnosť mať buď koedukované alebo oddelené hodiny telesnej výchovy počnúc strednou školou a aby boli dievčatá podnecované vyskúšať si športy, ktoré tradične robia len muži. Zdôrazňuje potrebu hľadať alternatívne formy fyzickej aktivity, ktoré by sa mohli robiť na základe dobrovoľnosti, najlepšie mimo systému povinného štátneho vzdelávania.
Takže nebudem čítať viacej z tejto rezolúcie, naozaj doporučujem každému a najmä si myslím, že je namieste povedať aj úradníkom na ministerstve školstva, pretože oni toto, si myslím, že zanedbali v prvom rade (rečník si odkašľal), pardon, že sa to zanedbalo v prvom rade a preto sa ocitáme teraz v takomto bode tu v parlamente, kde to musíme riešiť viac-menej za nich. A naozaj hovoríme tu o prinavrátení len tretej hodiny telesnej výchovy, ktorá už dávno mala byť zapracovaná.
Tak prepáčte, že som vám vstúpil do tej rozpravy, ale naozaj že chcel som, aby sa, sme sa vrátili úplne k predpodstate vlastne celej tej veci, prečo to vzniklo a prečo sme v tomto bode.
Ďakujem.

Tak k pánovi Cmorejovi, boli to špeciálne relaxačné cvičenia. Moja manželka má teraz, ona vyštudovala, bola ekonómka a teraz vyštudovala v Prahe, je bakalárka, trénerka jogy a filozofickú fakultu si spravila a ona to teraz robí, teraz robia tie špeciálne cvičenia. A ja som to vtedy, v tom ´96. robil to, čo nás naučil Šebej, a to boli špeciálne relaxačné cvičenia, že uvoľníš, dáš ich ľahnúť, uvoľníš ich, rozprávaš im príbeh a decko je uvoľnené a porozprávaš príbeh, napríklad že sa kúpe v mori, alebo že je na lyžovačke, alebo je vo vesmíre a pláva. A tie dievčatá to tak zaujalo, že to chceli robiť naozaj. Takže toto bolo ono. A keď budeš s Gröhlingom, tak mu povedz, že videl som ho minule do pol pása holého, svalnatého, potetovaného, tak by mohol podporovať túto aktivitu aj on. Však veď on určite športuje.
Ďuricovi len chcem povedať, že naozaj že ďakujem, že to podporujete a nie je tu, škoda, môj, teda fanúšik obľúbený Suja. Povedz mu, že moja diplomová práca nie je kotúľ vpred a kotúľ vzad, ale moja diplomová práca na vysokej škole, ktorú som, ktorá trvala dva roky, pretože to bol taký proces, boli Kritéria hodnotenia zdravotne oslabených žiakov a dostal som za to aj ocenenie od rektora. A on mal prácu Dejiny volejbalu v Detve, čo je tiež úžasné, takže každý máme nejakú prácu.
Ďakujem pánovi Kašperovi za pochvalu a naozaj zabudol som povedať, že nie tri hodiny, ale päť hodín, každý deň by mala byť telesná výchova. A ešte chcem povedať pánovi Cmorejovi, ja som používal také špeciálne metódy, ja som učil aj zemepis a napríklad som učil, len 20 - 25 minút som učil a potom sme išli vonku a s tými deckami sme sa bavili, robil som rôzne špeciálne cvičenia, pohybové, sme sa zabávali a tie decká si opakovali to cvičenie, teda tú, tú hodinu zemepisu som zopakoval pri tej hre. A môžme ti povedať, že som mal najslabšie 7.A, 7.B a 8.A a 8.B, a to boli naozaj veľmi žiaci, ktorí neboli vyspelí nejak intelektom, ale mali okrem jedného samé jednotky a dvojky.

Nadbytočný rámček - prosím vymazať

Ďakujem pekne. No Jožko začal tým, že vyštudoval telesnú výchovu aj učil. Rovnako aj ja som vyštudoval telesnú východu a tiež som učil na strednej škole. Mám podobné skúsenosti so študentami a žiakmi, ale, áno, bolo to na, na takej kreativite toho pedagóga, že ako dokázal tie, tých študentov alebo žiakov nadchnúť. Mňa ale pri tom, ako to rozprával, napadla iná vec, že vlastne zoberte si, že naše deti, keď sa narodia, tak na tej pôrodnici atď. majú zhruba všetky nejaké tie rovnaké rozmery, rovnakú hmotnosť. Potom ako rastú, keď si ich zoberiete v škôlke, tak isto sa príliš od seba neodlišujú. Ale všimnite si, koľko pohybu tie deti majú. Veď máte, každý z vás ste mali dieťa alebo máte vnuka a vidíte, že to neposedí, no zničí vás to, lebo to chodí furt ako motorová myš a ten pohyb má prirodzený a držia sa nejakej takej tej úrovne. Ale postupne sa pozrite, na základnej škole na prvom stupni ešte stále tie deti sú také. Už sa tam, samozrejme, objavujú nejaké, možno čo majú obezitu atď., častokrát sú to ale aj, by som povedal, nejaké hormonálne problémy. Koniec základnej školy už nejak vyzerá.
Ja na tej strednej škole som videl, ako niektoré dievčatá doslova zmamkoveli, hej, a väčšinou to súviselo s tým, že mali nedostatok pohybu. A práve preto treba urobiť všetko pre to, aby tie naše deti sa hýbali čo najviac. A tá tretia hodina, naozaj to je veľmi málo, ja som čakal od Jožka, že to povie, ale on ešte to určite zdôrazní, že nie jednu hodinu pridať, ale i pridať ďalšie, a to nám aj vyplýva vlastne aj z tej koncepcie športu, ktorú sme prijali a vláda ho schválila, zvyšovať ten počet hodín.
Ďakujem.

Milé kolegyne, milí kolegovia, telesná výchova na školách je niečo, čo mňa primälo k tomu, aby som vyštudoval fakultu telesnej výchovy a športu. Od svojich piatich rokov sa aktívne venujem športu a aj teraz ešte športujem.
Počuli sme dnes naozaj od kolegu Kašpera veci, ktoré, ktoré ukazujú, že tá telesná výchova vôbec nie je problém, aby sa robila. A ja vám chcem povedať len takých pár príkladov toho, že naozaj to závisí od toho človeka, lebo niektorí moji kolegovia povedali, že to sa nestihne, to nevieme, počkajme, to musíme dlhšie, to je, to sa nedá, to, joj, to sa musí urobiť dlhšie, dlhšie a dlhšie.
Dobrý deň, deti! (Rečník sa pozrel smerom na balkón.) Radi športujete? Áno? Kto z vás rád športuje? Dajte ruku hore, kto rád športuje. Dobre. Kto nešportuje, kto nešportuje? Aha, vy ste od Gröhlinga, dobre, ďakujem. (Smiech v sále.) Výborne. Vy ste, vy ste kaderníčky? (Rečník sa opäť pozrel smerom na balkón. Smiech v sále.) Vy sa radi češete, že? Áno. Dobre. Tak dievčatá sa radi češú a tí ostatní, tí radi športujú (povedané so smiechom).
No a toto je jeden z tých príkladov, čo som vám chcel povedať. Ja keď som učil, tak som učil šiestakov, siedmakov, ôsmakov. Na prvú hodinu mi prišlo, prišli dievčatá a z toho cvičili len dve. Ostatné dievčatá mali svoje dni alebo mali nejaký iný problém. Na vysokej škole ma učil psychológiu pán František Šebej a také špeciálne cvičenie nám ukázal, také naozaj relaxačné cvičenie, a ja som ako mladý učiteľ urobil tým dievčatám, tým dvom, čo cvičili...
(Rečník sa pozrel smerom na balkón.) Z akej ste školy, prosím vás?! Teraz počúvajte, o telesnej výchove sa bavíme.
A ja som im urobil to špeciálne cvičenie. Na ďalšiu hodinu, na ďalšiu hodinu, dievčatá si to porozprávali a na ďalšiu hodinu cvičili všetky a ja hovorím: "A to nikto z vás, niektorá z vás nemá, dievčatá, svoje dni?" "Áno máme, ale my cvičiť môžeme, ale budeme relaxovať na záver?" Všetky dievčatá, čo som mal, mi na každej hodine cvičili. Chodili mi cvičiť dievčatá, ktoré mali zlomené prsty, len aby mohli na záver sa relaxovať (povedané so smiechom). Ale to bol jeden spôsob a jedna, jedna motivácia na to, aby som prinútil tie decká športovať.
A tak ako povedal môj kolega Kašper predo mnou, naozaj, keď bola obsadená telocvičňa, tak sme išli vonku a športovali sme vonku. Veľmi závisí od ľudí, lebo niektorí moji kolegovia hovoria: to sa nedá, to nestihneme, to musíme počkať. Ale niektorí ako Kučera, Kašper, Pročko povedia: dá sa to, len treba chcieť. Dá sa to urobiť hneď, dá sa urobiť, aby deti športovali, lebo naše deti hore na balkóne, keď ich to teraz tu nebude baviť, tak si vytiahnu mobilné telefóny a budú si na mobilných telefónoch. Naše deti sú teraz, nechcem povedať, že závislé, ale sú v prekliati mobilných telefónov. Naše deti sú pripútané k mobilným telefónom. My sme vyrastali pri potoku, na lúke, na sídlisku s deckami. Neboli mobilné telefóny, ale sme behali, hrali sme sa na skrývačky, športovali sme, hrali sme futbal. Dnešné deti si sadnú vonku na lavičky, vyberú mobilné telefóny a sú na mobilných telefónoch. Tak ako ich chceme prinútiť, aby športovali, keď nie tak, že nech športujú v tej škole? A zase si to zopakujem, je to o tom, či tí ľudia, či tí profesori, či tí učitelia, či tí riaditelia tých škôl chcú. Lebo je veľmi veľa mojich kolegov a musím jedného pochváliť, Rišo, Rišo K., ktorý mi volá denne. Rišo, pozdravujem ťa veľmi pekne, ktorý mi volá denne, že, Jozef, budú tie tri hodiny? My to chceme. Jozef, my to potrebujeme, tie deti to potrebujú. Ale sú riaditelia škôl, ktorí povedia: nedá sa to, nemôžeme, nevieme.
Je minister školstva, nebudem ho menovať, Braňo, ktorý, no nedalo sa, treba radšej matematiku, fyziku. Áno, ja súhlasím. My sme mali jednu debatu, mali sme debatu teraz v, neviem, v ktorom meste to bolo, ale vzadu sedeli učitelia a prišla téma telesnej výchovy a kolegyňa Šofranková na tú tému tam rozprávala a tam sedeli takí, takí štyria a tí povedali, že oni by radšej chceli tri hodiny dejepisu. Áno, súhlasím. Niekto by chcel tri hodiny občianskej náuky, niekto by chcel tri hodiny náboženstva. Niekto by chcel tri hodiny matematiky, niekto tri hodiny fyziky, ale to, čo ste tu počúvali a počúvate, a vy, ktorí máte deti, a viete, že naozaj v zdravom tele zdravý duch, tak tie deti by mali v prvom rade sa hýbať, v prvom rade by mali športovať. A ja chcem apelovať na mojich kolegov, ktorí rozprávali, že sa to nedá teraz, že to počkajme, veď to možno v septembri stihneme, možno niekedy. Nie.
Ja chcem poprosiť vás pár a som rád, že prišli aj kolegovia z opozície, jeden je tam, určite sa prihlási s faktickou, keď nie, mrzí ma to, keď sa neprihlási, asi to podporí, keď nie, tak nie, ale svalnatí sú tam všetci, keď si vyzlečú tie košele, oni športujú všetci, tak budem veľmi rád, keď podporíte tri hodiny telesnej výchovy v takej forme, ako to chce Karol Kučera, pretože keď to nedáme teraz, tak zase to budeme dávať kedy? Potom, neskôr a bude to tak.
A ešte jeden príklad som vám chcel povedať, že ten šport je naozaj úžasná vec aj na výchovu tých detí. Ja som robil desať rokov v Haliči mládežnícky futbal, potom sme robili ženský futbal. Chlapci sa dostali z poslednej triedy do 4. ligy a my sme naozaj, tí chlapci boli vedení spôsobom, že si nenadávali. Keď si nadávali jeden druhému, tak nehrali. Viedli sme ich k tomu, že naozaj že ten kolektívny šport je o tom, že podporuj toho svojho kamaráta, ako veď s tebou hrá, nenadávaj mu, podpor ho. Nám chodilo do Haliče na ihrisko, 48 chlapcov mi prišlo, najviac, na tréning. Štyridsať osem chlapcov z okolitých dedín a náš pán starosta povedal, že to nie je dobré, lebo derú nám trávnik chlapci z okolitých dedín. Ja som sa chytil za hlavu a to bol presne ten príklad toho, kto, kto nechcel. Jemu sa to nechcelo, on to nepotreboval, on bol starosta. On potreboval len, aby tam sedel a nič nerobil. Štyridsať osem chlapcov z okolitých dedín. Tí chlapci chceli športovať a pritiahli sme ich naozaj k športu a športovali. Je to na človeku, je to na ľuďoch, na mojich kolegoch, telocvikároch, ktorí v drvivej väčšine sú úžasní, skvelí, ktorí naozaj dnes tú telesnú výchovu robia spôsobom, že tie decká chcú športovať. Ale opakujem, sú aj takí, ktorí povedia: nedá sa to, nevieme, nemáme možnosti. A už kolega Kašper vám tu povedal, že sa naozaj všetko dá. Všetko sa dá. Vieme to flexibilne prispôsobiť, vieme to naozaj adaptovať na podmienky, ktoré sú na tých školách. Vieme to spraviť, vieme. Ak sú tu nejakí kolegovia, ktorí rozprávajú, že nemôžme to teraz, musíme počkať, vieme to spraviť aj teraz. Vieme, len treba chcieť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Okrem iného si, Igor, spomínal tú rezolúciu Európskeho parlamentu. Je úplne normálne, by som povedal, zarážajúce, že čo sa udialo. Európska rezolúcia z roku 2007 vyzýva členské štáty v Európskej únii, vtedy sme boli už aj my členmi Európskej únie, aby zvýšili počet hodín. Čo sa stalo na Slovensku? O rok na to sa znížil počet hodín. Je toto normálne? Okrem toho v tomto parlamente sme už niekoľkokrát prijímali zmeny zákonov a tak ďalej, lebo nám to nariaďuje Európska únia, musíme sa zosúladiť s Európskou úniou. Prečo sme sa nezosúladili v takomto, v takejto dôležitej veci? Niekto tu tú prácu zanedbal. Jednoznačne je to, samozrejme, ministerstvo školstva, kde sedia ľudia, ktorí sa o to mali postarať. Čiže títo ľudia ignorujú jednak to, čo prichádza z Európskej únie, dobre, chceli sme byť v Európskej únii, hej, aby sme rástli ako krajina, ako štát, aby sme sa vyrovnávali, hej, a tak ďalej a v takejto základnej veci, ktorá hovorí o športe, o telesnej výchove, o zdraví atď., tak tam sa nevyrovnávame. To znamená, že jednoznačne ministerstvo školstva zlyhalo a ľudia, ktorí boli za to zodpovední, by tam už nemali čo robiť. Okrem toho to, čo tu odznelo aj od Igora, aj od Karola, že tí ľudia sa chovali, by som povedal, neprimerane, keď sa táto téma otvárala, čo je smutné. To znamená, že práve preto poslanci Národnej rady na čele s Karolom a s ďalšími prebrali tú iniciatívu a teraz tu predkladajú tento zákon a ja verím, že tá chyba, ktorá sa tu stala a nenaprávala sa dlhodobo, sa v čo najbližšom období, teda verím, že v utorok pri hlasovaní aj potvrdí a školy sa s tým určite vyrovnajú.

Igor, ďakujem ti za tvoju rozpravu. Naozaj si to zrejme tým, že si tak dlho čakal vlastne na túto rozpravu, ty si to povedal tak jedným dychom, dá sa povedať. Úplne to z teba vyletelo, všetko, čo si mal na mysli. Tuším, že si nemal ani žiadne poznámky, takže toto z teba išlo úplne že automaticky. Takže naozaj si myslím, že to bolo veľmi podnetné. Povedal si veľa, veľa dobrých vecí a dôvodov, prečo je to dôležité. Ale okrajovo si sa dotkol aj teda témy ministerstva športu, respektíve alebo napríklad cestovného ruchu a podobne.
Ja si myslím, že môžem súhlasiť s tým, že je to téma, ktorú by sme mali začať diskutovať jednoznačne, lebo vidíme, že to naozaj zavádzajú v ostatných krajinách, aj vlastne Česi majú športovú národnú agentúru. Si myslím, že je naozaj treba to veľmi dôkladne pripraviť. Nie tak, si myslím, že ako je to teraz predložené tu tak narýchlo do parlamentu. Som to zaznamenal, že je tu taký, taký bod programu. Takže nejaká optimalizácia tej verejnej správy v rámci športu určite, určite by bola prínosom, si myslím, lebo teraz sme odkázaní na takú spoluprácu tých jednotlivých zložiek. Našťastie si myslím, že to dobre funguje teraz za toto volebné obdobie, si myslím, že to môžem označiť ako za pozitívnu spoluprácu. Ale ako vidíme, áno, zadrháva to občas, ako napríklad pri teraz tejto téme tretej hodiny, ktorá je vlastne taká téma, že zrejme tam nebude vždy stopercentný nejaký konsenzus v tejto téme proste.
Takže, takže toľko za mňa.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán kolega, v mnohom, čo si povedal, máme rovnaký názor. Tento náš návrh zákona reaguje na zvyšujúce sa zdravotné problémy u detí. Mnohé deti sa sťažujú na bolesti chrbtice, sú obézne. Nejde len o zlé stravovacie návyky, ale najmä o nedostatok pohybu. Práve zvýšenie pohybovej aktivity je jedným, jednou z kľúčových zložiek prevencie. Pohyb prospieva nielen psychickému, ale aj fyzickému zdraviu, má pozitívny vplyv na učenie sa. Mnohé dnešné deti majú nedostatok pohybu. Mnohé sedia pred počítačmi, tabletmi, mobilmi a v rámci mimoškolských aktivít či vo voľnom čase nemajú takmer žiaden pohyb. Ja osobne mám tiež skúsenosti s trénovaním detí a som bola zhrozená, keď som videla, že šesť, sedem, osemročné deti nevedia skákať znožmo, koordinácia pohybov nulová. Čiže musíme s tým skutočne niečo robiť.
Zavedenie tretej telesnej a športovej výchovy na školách tu malo byť už dávno. Tento návrh podporujem a verím, že nájde podporu naprieč celým politickým spektrom.
Ďakujem.

Áno, áno. Ďakujem za odpoveď, pán minister. Áno, máte pravdu, že počet žiakov v tomto gymnáziu, konkrétne aj v Tvrdošíne, ale týka sa to aj niektorých ďalších, bol nižší, ale čo mám informácie od pána riaditeľa, že je, v súčasnej dobe je väčší záujem o toto gymnázium a práve je to v období, keď osemročné má byť zrušené. Takže ak som to pochopil správne, tak pretransformuje sa iba na štvorročné, áno? A odkedy to má takto platiť? To mi asi nebudete vedieť zodpovedať.

Hirman, Karel, dočasne poverený minister hospodárstva SR
Tu to nie je napísané, ale asi pán minister vám upresní, alebo teda ďalší pán minister, ale z kontextu, dobre, nechcem hovoriť, nie je to tu napísané.

Kuriak, Milan, poslanec NR SR
Dobre, ďakujem pekne.

Ďakujem, pán minister, za vašu odpoveď. Možno v tom bol problém, že asociácia predložila vlastne v roku 2023 žiadosť na projekt Portál aktívnych spotrebiteľov energie a žiadala o dotáciu vo výške 18 960 eur a komisia schválila na projekt asociácie dotáciu len vo výške 3 000 eur. Tým pádom tá schválená čiastka neumožňuje realizovať žiadny strop stanovených cieľov projektu, no a v zázname z rokovania komisie nie sú uvedené nejaké žiadne vecné dôvody presunu tých 10-tisíc z témy č. 2 na tému č. 1 a ani ktorým združeniam bola čiastka ako pridelená. Možno oni žiadali potom, aby komisia sprístupnila informáciu o tom, prečo bolo krátené, teda prečo boli tie prostriedky krátené, možno keby komisia bola poskytla, tak by sa neboli na mňa obrátili.
Ale ďakujem pekne za vašu odpoveď. Verím, že mi ju potom dáte aj v písomnej forme.
Ďakujem.