Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo.
Ja rozumiem, že je tu snaha nájsť nejaké riešenie situácie, kedy sa chce aj vyjsť v ústrety, aj by to malo byť nejakým spôsobom legálne aj legitímne a hlavne legálne spravené, ja by som ale rád poukázal na určité nezrovnalosti aj toho základného riešenia, aj toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý bol predložený.
V prvom rade my tu vytvárame osobitný zákon, ktorý je svojím spôsobom ako celok výnimkou z toho základného režimu správy majetku štátu, ale vlastne vôbec nevyjadrujeme nejako veľmi ten vzťah k tým iným ustanoveniam toho zákona o správe majetku štátu, hovoríme aj v tom pozmeňujúcom návrhu len o § 8a, kde sa hovorí o osobitnom ponukovom konaní, ale v princípe tam by mal byť vyjadrený celkovo vzťah tých ustanovení tohto zákona k zákonu o správe majetku štátu.
Potom druhá taká, by som povedal, dosť vážna nezrovnalosť je, že my tam v celom zákone, návrhu zákona hovoríme o dočasne prebytočnom majetku, ale podľa zákona o správe majetku štátu s dočasne prebytočným majetkom štátu je spojený len nájom alebo výpožička. Čiže treba si ujasniť, že ide o prebytočný majetok štátu ako trvalo prebytočný, vtedy by malo význam hovoriť aj o osobitnom ponukovom konaní, alebo ide o dočasne prebytočný majetok, ako o ňom hovorí celý zákon, a potom nemôžme používať osobitné ponukové konanie, lebo to ten zákon nespája s dočasne prebytočným majetkom, ale musíme hovoriť iba o nájme. Čiže aj ten pozmeňujúci návrh by musel byť prerobený inak. A on sa dá prerobiť, keď chceme, ale chcelo by to trocha viacej času.
Čiže povedal by som, že teraz nehlasovať, dať si konkrétny termín, kedy to chceme prerokovať a ešte sa o tom porozprávať. Toľko za mňa.

71.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, predložený návrh zákona sa zameriava na niektoré vzťahy súvisiace s nájmom nehnuteľného majetku štátu s poukazom na dočasnú prebytočnosť majetku štátu a uzatvorenú nájomnú zmluvu. Návrh zákona za možných nadobúdateľov nehnuteľnosti označuje osobu doterajšieho nájomcu alebo jemu blízke osoby, ktoré boli nájomcami tejto nehnuteľnosti a zhodnotili túto nehnuteľnosť.
Zákon by však mal byť formulovaný všeobecne, tak, že sa dá aplikovať na rôzne situácie a prípady. Zákon by mal byť dostatočne široký a univerzálny, aby sa dal uplatniť na rôzne situácie, ktoré spadajú do jeho pôsobnosti. V tomto prípade dochádza k situácii, kedy je zákon špecifický pre jednu konkrétnu osobu a jeden konkrétny objekt na jednom konkrétnom mieste. Zásada všeobecnosti práva zabezpečuje rovnaké zaobchádzanie so všetkými subjektmi, ktoré sa nachádzajú v rovnakej situácii. Vytvára stabilitu a predvídateľnosť v právnom systéme a zamedzuje neoprávnenú diskrimináciu alebo nespravodlivé uplatňovanie práva.
Navrhovaný zákon neobsahuje také všeobecné ustanovenia, ktoré sú aplikovateľné na rôzne situácie a prípady. Navrhujú sa špecifické podmienky pre prevod majetku do vlastníctva nájomcu, ako napríklad existencia nájomného vzťahu do vlastníctva nájomcu na základe nájomnej zmluvy k predmetu nájmu, trvanie nájomného vzťahu najmenej 20 rokov a zhodnotenie nehnuteľnosti zo strany doterajšieho nájomcu alebo jemu blízkych osôb.
Je potrebné poukázať predovšetkým na fakt, že pôvodný nájomca a aj následne jeho právny nástupca si boli pri uzatváraní pôvodnej zmluvy o výpožičke zo dňa 1. 10. 2000, následnej zmluvy na užívanie nehnuteľnosti a ostatnej nájomnej zmluvy zo dňa 9. 12. 2014 vedomí faktu, že nejde o nehnuteľnosť v ich osobnom vlastníctve, ale o nehnuteľnosť, ktorá je vo vlastníctve Slovenskej republiky a jej vlastníkmi sú de facto všetci občania Slovenskej republiky. Nájomca nehnuteľnosť opravil a svoje finančné prostriedky investoval pre účely, pre ktoré chcel danú nehnuteľnosť využívať. Bol si po celý čas vedomý faktu, že ide o nehnuteľnosť vo vlastníctve Slovenskej republiky.
Predmetný návrh zákona vytvára precedens. Jedno z navrhovaných ustanovení návrhu zákona sa týka podmienok pre prevod majetku do vlastníctva nájomcu. Konkrétne ide o ustanovenie, ktoré hovorí, že doterajší nájomca alebo jemu blízke osoby sú nájomcami tejto nehnuteľnosti aspoň 20 rokov. Toto ustanovenie naznačuje, že majetok, ktorý je predmetom nájmu, by sa mohol previesť do vlastníctva nájomcu, ak doterajší nájomca alebo osoby blízke, boli nájomcami aspoň 20 rokov. V súvislosti s navrhovaným ustanovením návrhu zákona je možné diskutovať o jeho retroaktivite. Ustanovenie, ktoré vyžaduje 20-ročnú dĺžku nájmu pre prevod majetku do vlastníctva nájomcu, by znamenalo, že nájomcovia, ktorí v minulosti uzatvorili nájomné zmluvy, by museli mať vedomie o tom, že majetok je nájomný a že by mohol byť v budúcnosti predmetom prevodu do ich vlastníctva. Napriek tomu, že by bol zákon prijatý v roku 2023, prvé výsledky tohto zákona by boli zrejmé až v roku 2043. V opačnom prípade by boli opätovne porušené ústavou garantované práva v súvislosti so zásadami všeobecného práva, princípom právnej istoty zmluvnej voľnosti strán a princípom predvídateľnosti práva.
V návrhu zákona sa tiež navrhuje, že cena nehnuteľnosti sa zníži o odmenu za vypracovaný znalecký posudok, na základe ktorého sa stanoví cena nehnuteľnosti, pričom tá sa zníži o výdavky vynaložené doterajším nájomcom nehnuteľnosti alebo jeho blízkymi osobami. Toto ustanovenie akoby nebralo do úvahy záväzky nájomcu, ako aj predchádzajúcich nájomcov v rámci nájomného vzťahu. Taktiež neberie do úvahy ani obvyklé opotrebenie objektu a zariadení pri jeho využívaní vrátane životnosti jednotlivých zariadení a nehnuteľnosti ako takej. Takýmto jednoduchým konštatovaním návrhu zákona sa môže stať, že vynaložené výdavky požadované v znaleckom posudku budú vyššie ako hodnota nehnuteľnosti sama a štát bude musieť predať nehnuteľnosť súčasnému nájomcovi doplatením rozdielu.
Pre dosiahnutie väčšej zhody so zásadami všeobecného práva si dovoľujem predložiť pozmeňovací a doplňovací návrh, aby obsahoval všeobecné ustanovenie a zohľadňoval širšie spektrum situácií, v ktorých sa vyskytujú nájmy majetku. Najprv pozmeňovací návrh odôvodním.
Navrhuje sa, aby nedošlo k trvalému prevodu prebytočného majetku štátu do vlastníctva doterajšiemu nájomcovi, ale aby sa umožnilo súčasnému nájomcovi uzatvorenie nájomnej zmluvy bez nutnosti vykonávať osobitné ponukové konanie podľa osobitného predpisu v zmysle zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v platnom znení, § 1 ods. 1. pritom primerane odkazuje na zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.
Poznámka pod čiarou sa odvoláva na ustanovenia o osobitnom ponukovom konaní ustanovenom v § 8a zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov ako základného právneho predpisu pre nakladanie s majetkom Slovenskej republiky. Keďže predložený návrh zákona, predložený návrh počíta s možnosťou ďalšieho nájmu bez potreby povinnosti vykonania osobitného ponukového konania, nie je potrebné v rámci zákona upravovať prevod vlastníctva dočasne prebytočného majetku.
Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky nie je vecne príslušné na uzatváranie daných typov zmlúv, ktoré sa dotýkajú nehnuteľností, kde je vytvorené informačné stredisko Tatranského národného parku. Keďže správca majetku sa môže meniť, je potrebné použitie takejto formulácie, ktorá sa dá, ktorá dá príslušnosť danému správcovi majetku štátu vyjadriť sa a zrealizovať uzatvorenie danej nájomnej zmluvy. Keďže nepôjde o prevod majetku štátu, ale iba o pokračovanie už existujúceho nájomného vzťahu, nie je potrebné dokladať výšku znaleckého posudku. Táto výška znaleckého posudka, posudku by bola odôvodnená v prípade, ak by išlo o prevod majetku štátu. Keďže ide o pokračovanie nájomného vzťahu, nie je potrebné riešiť problematiku vynaložených finančných prostriedkov na údržbu nehnuteľnosti.
Vzhľadom na priebeh legislatívneho procesu, potreby dodržania ústavnej 15-dňovej lehoty pre prezidentku Slovenskej republiky na podpísanie zákona a primeranej lehoty na zverejnenie zákona v Zbierke zákonov sa primerane posúva aj navrhovaná účinnosť zákona.
Teraz prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Majorovej Garstkovej, Lukáša Kyselicu a Márie Šofranko k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Karahutu na vydanie zákona o niektorých vzťahoch súvisiacich s nájmom nehnuteľného majetku štátu (tlač 1634).
Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Karahutu na vydanie zákona o niektorých vzťahoch súvisiacich s nájmom nehnuteľného majetku štátu sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 1 ods. 1 sa slová "môže previesť so súhlasom Ministerstva financií Slovenskej republiky vlastníctvo dočasne prebytočného majetku štátu,2), doterajšiemu nájomcovi" nahrádzajú slovami „môže prednostne uzatvoriť nájomnú zmluvu alebo dodatok k nájomnej zmluve bez povinnosti vykonania osobitného ponukového konania podľa osobitného predpisu,2), a to aj opakovane, s doterajším nájomcom."
Poznámka pod čiarou k odkazu 2 znie:
"§ 8a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov."
2. V § 1 ods. 2 úvodná veta znie: „Správca majetku štátu, 1), môže prednostne uzavrieť nájomnú zmluvu podľa odseku 1, ktorej predmetom je dočasne prebytočný majetok štátu, ak".
3. V § 1 ods. 2 písm. a) sa za slová „vysokohorská chata" vkladajú slová „s ubytovaním" a za slovo „nápojov" sa vkladajú slová „alebo jedla".
4. V § 1 sa vypúšťa odsek 3.
Nasledujúce odseky sa primerane prečíslujú.
5. V § 1 ods. 4 sa slová „požiada Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky o prevod vlastníctva nehnuteľnosti podľa odseku 2" nahrádzajú slovami „požiada miestne a vecne príslušného správcu majetku štátu o uzatvorenie nájomnej zmluvy podľa odseku 2" a vypúšťa sa posledná veta.
6. V § 1 sa vypúšťa odsek 5.
Nasledujúce odseky sa primerane prečíslujú
7. V § 1 ods. 6 sa slová „na prevod vlastníctva" nahrádzajú slovami „na uzatvorenie nájomnej zmluvy alebo dodatku k nájomnej zmluve", odkaz 4 na poznámku pod čiarou sa nahrádza odkazom 2 a poznámka pod čiarou k odkazu 4 sa vypúšťa.
8. V § 1 sa vypúšťa odsek 7.
9. V § 2 sa slová "15. júla" nahrádzajú slovami "1. septembra".
Skončila som.

Ďakujem pekne. Tak aj tu zareagujem faktickou poznámkou.
Je neuveriteľné, ako sa táto Národná rada ostrou čiarou rozdelila, keď vypukla vojna na Ukrajine, keď Putin rozpútal vojnu na Ukrajine. U mňa bol pred pár týždňami, on si hovorí, že je vyliečený putinofil, prišiel do kancelárie, chcel sa stretnúť, dohodli sme si stretnutie, žije s Ukrajinkou u svojich rodičov a on ju chlácholil, jemu sa veľmi páčilo, ako sa vyjadruje Putin, že všetkým, čo chcú Rusku ublížiť, že vylámu zuby a takéto silné reči. Ale potom on mi hovorí: To bude špeciálna operácia, prídu do Kyjeva, zoberú Zelenského a ďalších babrákov a ono sa to upokojí. Lenže musel ísť sedem hodín na poľsko-ukrajinské hranice pre jej sestru, pre tri malé deti, viezli sa v aute, plakali, bolo to zlé a on vtedy precitol, že to nie je len nejaká špeciálna operácia. A tá jeho priateľka alebo družka mu hovorila, že jej dedo jej stále hovoril o tom hladomore. O tom hladomore, o tej krivde, za ktorú nijako neboli odškodnení, nedočkali sa ani ospravedlnenia tí Ukrajinci a aj tí, ktorí prežili, samozrejme, milióny neprežili, ale aj tí, ktorí prežili, tak boli vážne poškodení na zdraví. Čiže tam je nejaká krivda, tam je obrovská historická krivda smerom od Rusov k Ukrajincom, ktorá sa tiahne dodnes.

Ďakujem pekne. Ja určite nepôjdem k tomu do rozpravy, nemyslím si, že to treba nejak naťahovať, ale je dôležité, že to tu je, je dôležité sa vyjadriť, je dôležité možno hlasovaním deklarovať to, ako, aký máme na to pohľad.
Tomáš, ja ti ďakujem za tvoju diskusiu, za to, že si to takto zhrnul a rozobral úplne do historických podrobností. A áno, tie dva režimy sú si veľmi podobné aj ten, nacistické Nemecko, aj to stalinistické Rusko alebo Sovietsky zväz.
Hovoril si o ľudských právach. Mňa zaujala myšlienka, keď si spomenul Katyň. Ja som videl aj, aj film Katyň, pozrel som si ho dvakrát. Pre tých, ktorí, ktorí pochybujú o povahe tohto národa, tohto stalinistického národa, týchto pohlavárov, ktorí tam boli, a tých, čo tam sú teraz, tak nech si pozrú ten film, nech si pozrú tú brutalitu, ako dokážu likvidovať iný národ.
No a chcem povedať ešte jednu vec, že ja som to tu už spomínal v tejto Národnej rade, ale pre tých obyčajných Rusov je strašne ťažké vyjsť z tej bubliny propagandy a pozrieť sa na to z nadhľadu. Ale sú Rusi, ktorí to takto spravili, napríklad bývalý majster sveta v šachu Garri Kasparov už dávno nežije v Rusku. Bojoval proti Putinovi politicky, bol aj uväznený a on varoval pred tým, ako vypukla vojna, od 2014. roku opakovane varoval, že Putin rozpúta vojnu na Ukrajine. A stalo sa. Tí Rusi, ktorí majú takýto nadhľad, by, vlastne tí obyčajní by ich mohli počúvať.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené panie kolegyne poslankyne, vážení páni kolegovia poslanci, vážení páni ministri, vážený pán predsedajúci, ako spoločná spravodajkyňa výboru predkladám správu o výsledku prerokovania návrhu na zvolenie predsedu a dvoch členov Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (tlač 1746) vo výbore.
Vláda Slovenskej republiky predložila Národnej rade Slovenskej republiky v súlade so zákonom č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov návrh na zvolenie predsedu a dvoch členov Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil predložený návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo s tým, že podá správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Dôvodom predloženia návrhu je uplynutie funkčného obdobia a jedno neobsadené miesto člena dozornej rady úradu. Jozefovi Korčekovi zanikol výkon funkcie predsedu Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou uplynutím jeho funkčného obdobia dňom 13. júna 2023 a Éve Hortai zanikol výkon funkcie člena Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou uplynutím jej funkčného obdobia dňom 13. júna 2023.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval predložený návrh (tlač 1746) dňa 13. júna 2023. Výbor konštatoval, že navrhovaní kandidáti spĺňajú zákonom stanovené požiadavky. Výbor súhlasil s návrhom vlády Slovenskej republiky na zvolenie predsedu a dvoch členov Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zvoliť navrhovaných kandidátov. Predseda výboru ma poveril predniesť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania návrhu na zvolenie predsedu a dvoch členov Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vo výbore a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Predkladám návrh na uznesenie.
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na zvolenie predsedu a dvoch členov Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (tlač 1746)
Národná rada Slovenskej republiky
a) berie na vedomie podľa § 26 ods. 8 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zánik výkonu funkcie predsedu Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Jozefa Korčeka dňom 13. júna 2023, člena Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Évy Hortai dňom 13. júna 2023;
b) zvolila podľa § 26 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Jozefa Korčeka do funkcie predsedu Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou dňom 20. júna 2023, Luciu Petričko do funkcie člena Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou dňom 20. júna 2023, Ivetu Griačovú do funkcie člena Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou dňom 20. júna 2023.
Skončila som, pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

Ďakujem pekne. Hlasovať o tomto návrhu budeme 29. 6. o sedemnástej hodine.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ako spoločný spravodajca výboru predkladám spoločnú správu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1582), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a výbor pre zdravotníctvo.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie nerokoval o vládnom návrhu zákona, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady nebol uznášaniaschopný. Ústavnoprávny výbor a výbor pre zdravotníctvo ako gestorský vyslovili súhlas s návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcim návrhmi, ktoré sú obsiahnuté v IV. časti spoločnej správy.
Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona (tlač 1582) vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom IV tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona (tlač 1582) schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Spoločná správa obsahuje 26 pozmeňujúcich návrhov. Súčasne výbor navrhol, aby sa o bodoch 1 až 26 hlasovalo spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 212 z 13. júna 2023, kde ma výbor poveril za spoločného spravodajcu k predloženému návrhu zákona a Annu Záborskú za náhradníčku k predmetnému návrhu zákona v prípade neúčasti spravodajcu.
Pán predsedajúci, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

Ďakujem pekne. My sme usilovne pracovali na tej zmene, o ktorej sme sa bavili, ale zdá sa, že to nemáme ešte úplne hotové. Takže myslím, že pán minister bude mať záujem potom otvoriť ešte rozpravu v treťom čítaní a tam by sme mohli eventuálne tú jednu zmenu zakomponovať. Takže z mojej strany asi teraz len toľko.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán minister, aj za to, že sme mohli tento návrh o umiestnení externých defibrilátorov vložiť do tohto zákona. Je to naozaj vec, ktorá môže zachrániť ročne desiatky životov na území Slovenskej republiky, a myslím, že za to sa naozaj oplatí už takto rýchlo v tejto legislatívnej úprave to tam vložiť a zahlasovať a, samozrejme, aj na to vyčleniť finančné prostriedky v rozpočte obcí.
Takisto som veľmi rád, že ste tak veľmi flexibilne pristúpili k oprave toho textu pozmeňujúceho návrhu, ktorý tu bol čítaný pani poslankyňou Jankou Bittó Cigánikovou. A v prípade, že sa to podarí takýmto spôsobom opraviť, tak my ako za náš poslanecký klub budeme vedieť aj ten celý pozmeňujúci návrh podporiť.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Mám ešte teda jeden pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám po súhlase predkladateľa teda vládneho návrhu zákona, teda ministra zdravotníctva.
Predkladaný návrh zavádza povinnosť obce s počtom obyvateľov vyšším ako 500 umiestniť a zabezpečiť funkčnosť verejne prístupného automatického externého defibrilátora.
Mimonemocničné náhle zastavenie krvného obehu sa v Európe vyskytuje každé dve minúty; približne 23 % náhlych zastavení obehu má defibrilovateľný rytmus.
Fibrilácia srdca je stav, kedy sa srdcový sval nekontrolovateľne chveje a nedokáže pumpovať krv do životne dôležitých orgánov. Odstrániť tento stav, fibriláciu, dokáže len elektrický výboj, defibrilácia. Defibrilácia do troch až piatich minút od kolapsu môže zvýšiť prežívanie na 50 až 70 %.
Včasnú defibriláciu však nie je možné zabezpečiť posádkami záchrannej zdravotnej služby. Zabezpečenie včasnej defibrilácie patologického rytmu by bolo ich silami nerealizovateľné, prípadne by si vyžiadalo značné navýšenie počtu posádok záchrannej zdravotnej služby. Prostredníctvom automatického externého defibrilátora, alebo AED, dokáže tento život zachraňujúci úkon vykonať aj laický záchranca. Európske svetové krajiny preto zavádzajú programy verejne prístupnej defibrilácie a po krajinách sa rozmiestňujú prístroje tak, aby boli dostupné širokej verejnosti, ktorá dokáže prístroj zobrať a použiť do piatich minút kolapsu osoby. Spolu s oživovaním, resuscitáciou dokáže laik obnoviť krvný obeh ešte pred príchodom záchrannej služby a zachrániť väčšinou dotyčnému život.
Na Slovensku sú choroby obehovej sústavy, srdcovo-cievne ochorenia hlavnou príčinou všetkých úmrtí, ročne takto na Slovensku zomrie viac ako 25-tisíc ľudí. Ku viac ako 8-tisíc zastavení krvného obehu za rok je na Slovensku vysielaná záchranná zdravotná služba. Ochorenie srdca spôsobuje zastavenie obehu až do 83 % prípadov. Defibrilovateľný rytmus má najmenej 23 % postihnutých osôb, teda najmenej ku dvetisíc osobám za rok by bolo potrebné na Slovensku vyslať a použiť AED a vyškoleného laického záchrancu.
Verejných defibrilátorov je na Slovensku málo, spolu je evidovaných 2 574 vrátane tých vo firmách, zdravotníckych zariadeniach. Verejne prístupných je len 385. Verejne prístupný defibrilátor je taký, ktorý dokáže použiť ktokoľvek kedykoľvek, 24 hodín denne bez odomykania, hlásenia či iných procedúr. Defibrilátory AED eviduje vo verejnej databáze operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby Slovenskej republiky a je to, je toto, povinnosť je zakotvená aj teraz v tomto zákone. Evidencia je dôležitá, pretože v prípade volania na tiesňovú linku 155 alebo 112 dokáže operátor laikovi nielen dávať inštrukcie k prvej pomoci a resuscitácii, ale aj vyslať volajúceho po najbližší dostupný defibrilátor. Takto sa zlepšuje reťaz prežitia; šanca na prežitie stúpa ešte pred príchodom záchrannej služby. Predkladaným návrhom tohto pozmeňujúceho návrhu bude rozmiestnených približne 2 088 defibrilátorov do konca roku 2024.
Takže dovoľte, aby som prečítal tento pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mareka Krajčího a Márie Šofranko k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, číslo parlamentnej tlače 1580.
Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
„Čl. II
Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 96/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 130/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 421/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 500/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 11/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 43/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 252/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z., zákona č. 229/1997 Z. z., zákona č. 225/1998 Z. z., zákona č. 233/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 185/1999 Z. z., zákona č. 389/1999 Z. z., zákona č. 6/2001 Z. z., zákona č. 453/2001 Z. z., zákona č. 205/2002 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 369/2004 Z. z., zákona č. 535/2004 Z. z., zákona č. 583/2004 Z. z., zákona č. 615/2004 Z. z., zákona č. 757/2004 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 628/2005 Z. z., zákona č. 267/2006 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 616/2006 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 334/2007 Z. z., zákona č. 335/2007 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 205/2008 Z. z., zákona č. 384/2008 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 511/2009 Z. z., zákona č. 102/2010 Z. z., zákona č. 204/2011 Z. z., zákona č. 361/2012 Z. z., zákona č. 160/2014 Z. z., zákona č. 180/2014 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 239/2014 Z. z., zákona č. 125/2015 Z. z., zákona č. 447/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 131/2017 Z. z., zákona č. 70/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 5/2019 Z. z., zákona č. 413/2019 Z. z., zákona č. 73/2020 Z. z., zákona č. 338/2020 Z. z., zákona č. 345/2020 Z. z., zákona č. 488/2021 Z. z., zákona č. 512/2021 Z. z., zákona č. 42/2022 Z. z., zákona č. 137/2023 Z. z. a zákona č. 195/2023 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 3 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie:
„(5) Obec, ktorá má viac ako 500 obyvateľov, je povinná zabezpečiť, aby bol na verejne prístupnom mieste v obci dostupný aspoň jeden funkčný automatický externý defibrilátor; na každých ďalších 5 000 obyvateľov obce zabezpečí, aby bol dostupný ďalší funkčný automatický externý defibrilátor. Obec zabezpečí, aby každý automatický externý defibrilátor podľa prvej vety bol zaregistrovaný v centrálnom registri automatických externých defibrilátorov."
Poznámka pod čiarou k odkazu 4aa znie:
„4aa) § 3 ods. 3 písm. k) zákona č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. .../2023 Z. z."
Doterajšie odseky 5 až 7 sa označujú ako odseky 6 až 8.
2. V § 3 ods. 7 sa slová „v odseku 5" nahrádzajú slovami „v odseku 6".
3. Za § 30g sa vkladá § 30h, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠30h
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra 2023
Obec splní povinnosť podľa § 3 ods. 5 tohto zákona v znení účinnom od 1. septembra 2023 najneskôr do 31. decembra 2024."."
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú, čo sa premietne aj do ustanovenia o účinnosti zákona.
Tento bod nadobúda účinnosť 1. septembra 2023, čo sa premietne aj do ustanovenia o účinnosti zákona.
Ďakujem, skončil som.