Videokanál klubu

Ja takisto len pripomínam kolegom z výboru na kontrolu Vojenského spravodajstva, dnes 12.15 hod. máme rokovanie v miestnosti 71 ubytovacieho zariadenia. Ďakujem.

Ďakujem. Chcem oznámiť členom výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, že výbor bude zasadať dnes o 12.00 hod.

Ja mám ten istý návrh, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie bude o dvanástej hodine. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Budem reagovať na jednu faktickú poznámku a to je poznámka pána Suju.
A ja vôbec s vami nesúhlasím, že treba vyberať z ďalších a ďalších a ďalších. Špeciálne, a mrzí ma, že dehonestujete protifašistický odboj. Špeciálne druhá svetová vojna je s počtom obetí najväčší konflikt v histórii. My sme, naši starí rodičia boli takí odvážni a postavili sa na stranu spojeneckých vojsk, aj keď určite to nebolo v ten moment populárne. Určite to bolo riskantné, ale urobili to. Boli na tej správnej strane, na strane, ktorá bojovala za ľudské práva. Na strane, ktorá bojovala proti vyvražďovaniu, proti holokaustu a tak ďalej. Jednoducho tento odkaz, aby sa už viac podobné zverstvá, ako sa diali počas druhej svetovej vojny, neopakovali, musíme zas a znova pripomínať v prvom rade. Ale rovnako, a tiež poviem v prvom rade, musíme pripomínať odvahu našich starých rodičov. Je tu Zväz protifašistických bojovníkov, kde sú títo ľudia združení. Zas a znova a nielen na deň výročia Slovenského národného povstania musíme hovoriť aj takýmito symbolmi, že boli tu odvážni ľudia, naši starí rodičia, ktorí sa postavili na tú správnu stranu a bojovali za to, že my dneska sedíme slobodní aj v tejto sále bez šrámu na našej histórii. Boj proti fašizmu jednoznačne je pre mňa jedna z najväčších a najvýznamnejších udalostí novodobých dejín či už Československa, alebo Slovenska.
Čiže, prosím, pán Suja, nedehonestujte boj proti fašizmu.
Ďakujem. (Reakcia z pléna.)

Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem veľmi pekne za slovo. Musím povedať, že trošku ma mrzí, že takýto návrh prijímame a predkladáme pred skoro prázdnou sálou. Tí, ktorí sa zúčastnili na strane spojeneckých vojsk v boji proti fašizmu, v boji proti utláčaní ľudských práv, tých by sme tu mali oslavovať minimálne, minimálne naozaj plnou sálou.
Ja považujem takýto návrh na jednorazový príspevok za veľmi fajn a on je svojím spôsobom symbolický, ale mnohokrát je to práve o symboloch. To, že sme sa zúčas... to, že sme sa vedome, naši starí rodičia sa vedome zúčastnili odboja proti fašizmu, to, že sa nebáli postaviť na stranu spojeneckých vojsk, to, že bojovali za našu slobodu, to, že jednoducho boli na správnej strane, si zaslúži zas a znova pripomínať. My sme naozaj veľmi rešpektovaní, či sú to letci v Anglicku, alebo dalo by sa menovať, menovať mnoho. Koniec koncov to vyvrcholilo aj jednou z najvýznamnejších udalostí novodobých dejín, a to je Slovenské národné povstanie.
Ja veľmi ďakujem kolegom, ktorí tento zákon pripravili, ktorí na toto mysleli a ktorí jednoducho majú v sebe toľko, že aj takýmto symbolickým jednorazovým príspevkom si uctia ľudí. Títo, my nemôžeme zabúdať na tieto naše novodobé dejiny. Práve v dnešnej dobe my musíme stále viac a viac pripomínať ich odkaz a možno aj takýmito symbolmi tento odkaz zdôrazňovať.
Veľmi pekne ďakujem predkladateľom a veľmi pekne ďakujem za vypočutie.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, samozrejme, je to vecou diskusie. Je, je to samozrejme aj otázka kapacity, že či sa bavíme o budovách, kde budeme radovo poskytovať sociálne služby pre desiatky, resp. pre stovky týchto. Takže hovorím, že ako čo sa týka aj kapacít, čo sa týka tých technologických vecí, tak je to, samozrejme, na diskusiu.
Ale čo sa týka tých nájomných bytov, tak čo mám informáciu, tak je to rozdelené do dvoch častí. Tuším zajtra by mal ísť do medzirezortného pripomienkového konania návrh stavebného zákona, ktorý má riešiť úplne nanovo digitalizáciu stavebných konaní, ako aj prípravu územných plánov, čiže úplne sa prepracuje stavebné právo. Dôjde k rekodifikácii s tým, že k schvaľovaniu by v rámci Národnej rady malo dôjsť niekedy do jesene. Čiže v jeseni by sme tu mali mať stavebný zákon.
A druhá vec je koncepcia výstavby štátnych nájomných bytov, ktoré je v gescii úradu podpredsedu vlády s tým, že mám informáciu, že tiež legislatíva je pripravená, takže je to rozdelené do týchto dvoch častí a do jesene by to malo byť v účinnosti. Ale čo sa týka tohto predkladaného návrhu ohľadne kapacít a využívania týchto budov, ktoré, ktoré sú nie sú využívané, tak, samozrejme, hovorím, je to vecou diskusie a možno aj rozpočtu, ako sa nastaví celková, celková prerábka.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Nakoľko je financovanie obstarávania zariadenia sociálnych služieb produktom Štátneho fondu rozvoja bývania, rovnako ako financovanie nájomných bytov, týmto návrhom chceme vytvoriť rovnaké podmienky kúpy na základe jednak kúpnej zmluvy a jednak na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve ako pri nájomných bytoch. Táto iniciatíva vyplynula predovšetkým z prieskumu medzi samosprávami, že zrovna tento spôsob obstarávania je najvýhodnejší aj najvyužívanejší.
Hlavným zámerom tejto zmeny je fakt, že na Slovensku evidujeme veľké množstvo nevyužívaných budov, ktoré môžu po malej investícii do prestavby spĺňať požiadavky pre zariadenia sociálnych služieb. Takto vzniká možnosť využiť jestvujúce stavby na zariadenia sociálnych služieb, ktorých je nedostatok a ktoré je možné vybudovať aj tam, kde nie je záujem alebo možnosť vybudovať nájomné byty. Nakoľko už teraz o zariadenia sociálnych služieb bol prejavený obrovský záujem aj vďaka zvýhodneným podmienkam, očakávame, že sa ich počet radovo zvýši. Napriek tomu je možné, že samotné zariadenia budú pre niektorých prevádzkovateľov neúnosné, a preto vznikla táto možnosť získať finančné prostriedky na odkúpenie takéhoto zabehnutého zariadenia, aby obyvatelia takéhoto zariadenia, nedajbože, neskončili bez opatery a bez domova. Je veľmi dôležité uvažovať dopredu a pripraviť možnosti aj pre takéto situácie.
Ak by mal niekto podozrenie, že sa takýmto spôsobom vytvorí možnosť obchádzať verejné obstarávanie, je na omyle, nakoľko aj zmluva o budúcej kúpnej zmluve je predmetom verejného obstarávania. Touto zmenou sa vytvorila možnosť kúpy v zariadeniach sociálnych služieb pre neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby na zabezpečenie bývania, správy, údržby, obnovy bytového fondu, ktorej zakladateľom alebo ktorej jedným zo zakladateľov je obec alebo vyšší územný celok, celok, nakoľko môžu deklarovať schopnosť splácania výhradne finančným plánom vytvoreným na existujúcej budove.
Chcel by som na margo aj tohto bodu ešte uviesť, že chceme predložiť pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu zákona a tak by som ho teraz prečítal a poprosím o zastavenie časomeru.
Jedná sa o pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov, tlač 452.
1. V čl. I, sa za bod 9 vkladá nový 10. bod, ktorý znie:
„10. § 10 odsek 13 znie:
„(13) Podporu na obstaranie nájomného bytu podľa § 6 ods. 1 písm. b) môžeme poskytnúť len vtedy, ak žiadateľ podľa § 7 ods. 1
a) písm. b) a c) obstaráva nájomný byt na svojom území,
b) písm. f) a g) obstaráva nájomný byt na území Slovenskej republiky.“.“.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Obec v súlade s § 1 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a vyšší územní celok v súlade s § 4 ods. 1 zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov sa majú starať o všestranný rozvoj svojho územia a o potreby obyvateľov s trvalým pobytom na jeho území. V nadväznosti na uvedené sa legislatívnou úpravou navrhuje, aby obce a vyšší územní celok mohli obstarávať nájomný byt na nimi spravovanom území a mohli tak zabezpečiť plnenie potrieb v oblasti bývania najmä pre svojich obyvateľov.
Iná právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky a nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby na zabezpečenie bývania, správy, údržby a obnovy bytového fondu, ktorej zakladateľom alebo ktorej jedným zo zakladateľov je obec alebo vyšší územný celok, ak ich vklad tvorí najmenej 51 % majetku neziskovej organizácie a v správnej rade neziskovej organizácie ich zastupuje nadpolovičný počet členov, môžu nájomný byt obstarávať na celom území Slovenskej republiky.
2. V čl. I, sa za bod 18 vkladá nový 19. bod, ktorý znie:
„19. V § 18 ods. 4 sa slová „10 %“ nahrádzajú slovami „20%“.“.
Odôvodnenie: Úvery poskytované Štátnym fondom rozvoja bývania sú výrazne výhodnejšie ako komerčné úvery (stabilná ročná úroková sadzba do 1 % počas výstavby, ako aj počas celej lehoty splatnosti, t. j. 20 až 40 rokov). Predloženým návrhom sa rozširuje možnosť právnických osôb realizovať obstaranie nájomných bytov v rámci celého územia Slovenska.
Navrhuje sa preto zvýšiť sankciu v prípade, ak by došlo k porušeniu podmienok zachovania nájomného charakteru podporených nájomných bytov. Ustanovením bude takto upravená jednotná výška sankcie v prípadoch, ak nebude dodržaná minimálna doba pre zachovanie nájomného charakteru podporených bytov, poskytovania sociálnych služieb v podporených zariadeniach sociálnych služieb, resp. ubytovania v ubytovacích domoch. Snahou navrhovanej úpravy je minimalizovať negatívne dopady na činnosť Štátneho fondu rozvoja bývania.
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, za mňa všetko.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, jedným z hlavných nástrojov podpory rozvoja bývania zo strany štátu je nepochybne štátny fond rozvoja bývania a prostredníctvom tohto nástroja štát dlhodobo podporuje financovanie priorít, ktoré sú premietnuté v štátnej bytovej politike pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu.
V súčasnosti jeho podpora smeruje aj do oblasti podpory financovania výstavby a obnovy vybraných zariadení sociálnych služieb. Možno povedať, že ŠFRB patrí k významným prvkom zvyšovania kvality a dostupnosti bývania na Slovensku.
Čo je cieľom tohto nami predkladaného návrhu? Ide o možnosť navrhnúť úpravu možnosti pre podporu obstarávania zariadenia sociálnych služieb tak, aby došlo k zvýšeniu kvality života obyvateľov miest a obcí v dôchodkovom veku odkázaných na pomoc inej osoby a sociálnej služby. Vzhľadom na to, že podiel zariadení sociálnych služieb na Slovensku je nízky, navrhujeme zaviesť nové opatrenia, ktoré budú motivovať žiadateľov z verejného, ale aj súkromného sektora k obstarávaniu bývania v zariadeniach sociálnych služieb.
Zámerom novely zákona je aj vytvorenie podmienok pre zvýšenie počtu zariadení sociálnych služieb, ako aj zvýšenie počtu lôžok v zariadeniach sociálnych služieb. V týchto zariadeniach, ktoré môžeme podporovať podľa platného znenia zákona, sa poskytujú s celoročnou pobytovou formou sociálnej služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, nepriaznivého zdravotného stavu alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku a nahrádzajú klientom prirodzené rodinné prostredie vrátane celoročného ubytovania.
Podľa platného znenia zákona je možné poskytovať podporu na výstavbu zariadenia sociálnych služieb alebo prestavbu nebytového priestoru na zariadenia sociálnych služieb a na obnovu zariadenia sociálnych služieb vrátane jeho zateplenia. Predloženým návrhom zákona navrhujeme rozšíriť formu obstarávania zariadenia sociálnych služieb o kúpu zariadenia, pričom od nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na toto kupované zariadenie neuplynulo viac ako tri roky.
Pozitívnym vplyvom tohto návrhu je vytvorenie podmienok pre zvýšenie počtu zariadení sociálnych služieb, ako aj zvýšenie počtu lôžok v zariadeniach sociálnych služieb.
Na úvod toľko a následne, pán predsedajúci, ja by som sa prihlásil aj do rozpravy.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť už pánom ministrom avizovaný pozmeňujúci návrh, ktorý pozostáva z trinástich novelizačných bodov, pričom väčšina z nich je legislatívno-technická úprava. Okrem legislatívno-technickej úpravy týmto pozmeňujúcim návrhom navrhujem vypustenie štátnozamestnaneckého pomeru, a to preto, že navrhovaná právna úprava zásadne vychádza z predpokladu dočasného obmedzenia činností zamestnávateľa a s tým spojenej zníženej potreby práce od jeho zamestnancov v období mimoriadnej situácie, núdzového stavu, výnimočného stavu, mimoriadnych okolností alebo okolností vyššej moci. Jej účelom má byť udržanie pracovných miest a konkurencieschopnosti zamestnávateľov. Zamestnávateľom štátnych zamestnancov v širšom kontexte je štát, v užšom kontexte konkrétny služobný úrad. V tejto súvislosti je preto otázka udržania konkurencieschopnosti zamestnávateľa v kontexte navrhovanej právnej úpravy bezpredmetná. Určovanie počtu štátno-zamestnaneckých miest a pracovných miest v orgánoch štátnej správy je naviazané na štátny rozpočet.
Každá rozpočtová kapitola má v rozpočte na konkrétny kalendárny rok určený limit výdavkov na mzdy a platy. V rámci rozpočtu verejnej mienky sa rozpočtujú prostriedky na mzdy a platy zamestnancov a štátnych zamestnancov na nasledujúce tri kalendárne roky. To znamená, že sa ráta s ich rozpočtovým krytím. Taktiež sa pozmeňujúcim návrhom zabezpečuje, aby podmienku nároku na poskytnutie podpory v čase skrátenej práce splnil aj ten zamestnávateľ, ktorý podľa zákona o sociálnom poistení, resp. jeho vykonávacieho predpisu má odloženú splatnosť poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.
Rovnako sa navrhovanou úpravou zabezpečuje splnenie podmienky pre nárok na poskytnutie podpory v čase skrátenej práce aj u toho zamestnávateľa, ktorému podľa zákona o sociálnom poistení, resp. jeho vykonávacieho predpisu, je odpustená povinnosť zaplatiť poistné na sociálne poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie.
Ďalej navrhujem prechodným ustanovením uplatniť platenie poistného štátom za osoby uplatňujúce si odvodovú úľavu v období pred účinnosťou zákona, ktoré sa stali poistencami štátu z dôvodu ich PN, OČR alebo materskej dovolenky, pričom tento dôvod trvá aj po nadobudnutí účinnosti zákona.
Kolegyne, kolegovia, prosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu a teraz pristúpim k doslovnému predneseniu pozmeňujúceho návrhu.
1. V čl. I § 1 sa vypúšťajú slová "alebo na náhradu platu zamestnanca".
2. V čl. I § 2 písm. e) sa vypúšťa druhý bod. Nasledujúci bod sa primerane preznačí. Poznámka pod čiarou k odkazu 4 sa vypúšťa. Nasledujúce odkazy a poznámky pod čiarou sa primerane preznačia.
3. V čl. I § 2 písm. f) sa za slovami "pracovný pomer" vypúšťa čiarka a slová "štátnozamestnanecký pomer".
4. V čl. I § 3 ods. 1 písm. b) sa slovo "má" nahrádza slovom "odviedol", slovo "zaplatené" sa vypúšťa a slovo "platiť" sa nahrádza slovom "odvádzať".
5. V čl. I § 4 ods. 2 písm. b) sa slová "druh ekonomickej činnosti zamestnávateľa" nahrádzajú slovami "názov ekonomickej činnosti zamestnávateľa podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností".
Poznámka pod čiarou k odkazu 11) znie:
"11) Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady č. 1893/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zavádza štatistická klasifikácia ekonomických činností NACE Revision a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady č. 3037/90 a niektoré nariadenia ES o osobitných oblastiach štatistiky v platnom znení.".
Nasledujúce odkazy a poznámky pod čiarou sa primerane prečíslujú.
6. V čl. I § 5 ods. 1 sa vypúšťajú slová "alebo na náhradu platu zamestnanca".
7. V čl. I poznámke pod čiarou k odkazu 14 sa vypúšťa citácia "§ 74 zákona č. 55/2017 Z. z.".
8. V čl. I § 12 ods. 1 sa slovo "platiť" nahrádza slovom "odvádzať'.
9. V čl. III bode 17 § 128 ods. 1 písm. g) sa slová "pomere, štátnozamestnaneckom pomere" nahrádzajú slovom "pomere".
10. V čl. VII bod 1 znie:
"1. V § 11 ods. 7 písm. m) sa vypúšťa piaty bod. Doterajší šiesty bod sa označuje ako piaty bod. Poznámka pod čiarou k odkazu 44b sa vypúšťa.".
11. V čl. VII bod 11 znie: "11. V § 17 a odsek 1 znie:
"(1) Zdravotná poisťovňa môže uplatniť voči poistencovi alebo platiteľovi poistného výkazom nedoplatkov pohľadávku na preddavku na poistnom, na nedoplatku z ročného zúčtovania poistného a na úrokoch z omeškania (ďalej len pohľadávka").".".
12. V čl. VII sa za bod 13 vkladá nový bod 14, ktorý znie:
"14. V § 29b ods. 12 sa slová «šiesteho bodu» nahrádzajú slovami "piateho bodu".". Nasledujúce body sa primerane preznačia.
13. V Čl. VII sa dopĺňa bodom 17, ktorý znie:
"17. Za § 38ex sa vkladá § 38ey, ktorý vrátane nadpisu znie: "§ 38ey Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2022. Fyzická osoba, za ktorú platí poistné štát na základe podmienky určenej v § 11 ods. 7 písm. m) piateho bodu v znení účinnom do 31. decembra 2021 a ktorá tieto podmienky spĺňa bez prerušenia aj po 31. decembri 2021, sa naďalej považuje za osobu, za ktorú platí poistné štát."."
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Kolegovia, ďakujem za faktické poznámky, k môjmu príspevku. Neevidoval som žiadnu negatívnu. Evidoval som len nápady, ktoré by vylepšili jednak exekučnú amnestiu a jednak nápady z praxe, ktoré by možno pomohli tomuto dlhovému poradenstvu. Samozrejme, ministerstvo práce, dovolím si v tento moment hovoriť asi aj za pána ministra, je otvorené všetkým dobrým nápadom a my tieto veci nerobíme preto, aby sme si tu odfajkli nejaké, nejaké naše splnené úlohy, ale robíme to preto, aby sme v prvom rade pomohli ľuďom, aby sa ľuďom lepšie žilo a aby sa do tých problémov, z ktorých, dúfam teraz, dostaneme exekučnou amnestiou, aby sa viacej do tých problémov nedostali. Čiže každý jeden nápad, ktorý zaznel aj v tejto, v tejto faktickej rozprave, tak ja som si poznamenal a určite sa mu budem venovať. Ďakujem veľmi pekne.