Videokanál klubu

Ďakujem všetkým diskutujúcim za pripomienky aj za podporu.
Čo sa týka, čo sa týka pána poslanca Vážneho, nechcel som to, aby to bolo poňaté tak, že zdravotná má iné postavenie ako Sociálna. Možno som sa zle vyjadril, ale, ale v podstate momentálne riešime túto oblasť a hlavným cieľom a všetci, ktorí ste dlhšie, ja som iba dva, dva roky tu, viete, že najťažšie v legislatíve je dostať, dostať niečo do, do legislatívy, a následne, nemôže to hneď, ale v priebehu najbližších období alebo rokov to upravovať.
Ťažko môžme dnes rozprávať, že ideme podporiť rodinné podniky, keď nikde v legislatíve terénny rodinný podnik neexistuje. A to je presne toto, inštitút sezónnych prác chceme dostať do legislatívy a už či táto vláda, vládna koalícia alebo budúca, to už je jedno, už môže potom nastavovať podmienky podľa aktuálnej situácie. Čiže to je hlavným zámerom, aby sme dali aj taký signál ovocinárom, zeleninárom, cestovnému ruchu, že ten, že na nich myslíme a že sa im snažíme vytvoriť čo najlepšie podmienky, aby nám tie tradičné činnosti, lebo to sú tradičné naše činnosti, nezanikli.
Čo sa týka, čo sa týka pani poslankyne Halgašovej, viem o tejto iniciatíve, je to otázka, samozrejme, ďalších rokovaní. V oblasti, v oblasti spracovateľského priemyslu, pokiaľ pristúpi na to aj ministerstvo práce a ministerstvo financií, predpokladám, že to bude musieť byť striktne naviazané na produkciu, na našu produkciu, čiže asi, asi nikto z nás by nesúhlasil, aby bolo sezónnymi prácami, bolo, bolo spracovanie nejakých citrusových ovocí v konzervárenskom priemysle, ale asi by malo logiku, aby ten konzervárenský priemysel, povedzme ktorý ozaj je sezónne naviazaný na tú, na tú ovocinársku a zeleninársku produkciu, aby v tomto období tých dvoch mesiacov, lebo to je maximálne dva-tri mesiace, možno takéto podmienky mal, predtým sa to riešilo dohodami o výkone práce, dnes tento inštitút nemáme, takže predpokladám, že to by bola vhodná forma.
Čo sa týka pána poslanca Takáča a to isté bolo aj pani poslankyňa Vaľová, inštitút sezónnych prác v oblasti cestovného ruchu myslí aj na gastro sektor, ktorý je napojený na tie sezónne činnosti. To znamená aj v oblasti nejakého lyžiarskeho strediska alebo v lete nejaké kúpalisko, keď je tam produkcia chleba alebo pečiva viazaná na sezónnu, tak ja si myslím, že snáď by tam aj mohlo spadnúť, treba to ešte bližšie sa na to pozrieť, ale, ale je to priamo reštauračná a pohostinská činnosť viazaná na sezónnu činnosť. Čiže keď je to niekde v blízkosti vodného jazera, je tam nejaká reštaurácia, to je typická sezónna činnosť, tak tá by mala byť, samozrejme, do toho zapadnúť, lebo asi v zime ťažko pre niekoho budú niekde na Domaši alebo na Oravskej priehrade piecť chleba, keď tam žiadnych turistov nemajú, takže a bude to treba asi, ako bolo správne povedané pánom poslancom Takáčom, to ešte možno vyprecizovať, ešte sadnúť si k tomu a ja si myslím, že všetci, všetci máme záujem, aby nám tie regionálne činnosti v oblasti cestovného ruchu, aby tie špeciality, všetko, čo sa robia tam, na čo sme hrdí, aby sme ich podporili, aby nám v budúcnosti nezanikli.
A čo sa týka ešte, ešte poznámka k tej šedej a čiernej ekonomike, zamestnávať nezamestnaných. Máme jednu nie veľmo dobrú skúsenosť, mňa to osobne veľmi mrzí, pretože už v apríli po, po voľbách sme začali pracovať na tomto projekte, inštitúcie sezónnych prác a dohodli sme sa vtedy s ministerstvom práce na veľmi rýchlej forme, a to je projekt za 12 mil. Tam bolo možnosť zamestnať 5 000 ľudí s tým, že do asi 820 eur, keď si pamätám, brutto alebo ceny práce bude to preplácať štát a zbytok už zamestnávateľ. Bola tam ale jedna zásadná podmienka, musí byť tri mesiace registrovaný na úrade práce ako nezamestnaný. Tým pádom tento projekt vyhorel celý a gro peňazí sa vrátilo naspäť do rozpočtu.
Ja predpokladám, že možno, nehovorím, že polovica, ale vysoké percento ľudí bude práve z oblastí, ktoré sú normálne niekde zdravotne a sociálne poistení. Dnes študenti, dôchodcovia možno by aj išli pracovať, len to daňové zaťaženie je tak ťažké a tá administratíva je tak náročná, že radšej na ten, na dva týždne, na mesiac na tú brigádu nepôjde.
Takže malo by to ten proces celý zjednodušiť a ja verím tomu, že dáme možnosť aj tým, ktorí sú normálne zamestnaní a v rámci vlastného voľna si chcú privyrobiť, a to je úplne bežné vo všetkých poľnohospodársky vyspelých štátoch a štátoch v cestovnom ruchu, ale, samozrejme, aj tým, ktorí sú doma ako dôchodcovia, prípadne študenti počas, počas prázdnin.
Takže určite jedným z dôležitých zámerov tohto zákona je aj odstrániť šedú a čiernu ekonomiku z poľnohospodárstva a cestovného ruchu, pretože si myslíme, že tie výpadky sú ďaleko väčšie, ako si myslíme, o ktoré štát prichádza tým, že ľudia dnes robia načierno, takže s každou tou pripomienkou sa budeme zaoberať a ďakujem veľmi pekne za podporu a ešte raz by som požiadal o podporu tohto zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. A takisto prijímam pozitívne tento návrh zákona a presne, jak ste povedal, pán kolega, jedná sa tam o sezónne zamestnávanie v poľnohospodárskych, poľnohospodárskych... odvetvie alebo aj v cestovnom ruchu. Keď popri tých poľnohospodárskom zamestnávaní je to tak, že tá sezóna je jasná, to znamená, tam je tam jar, leto, jeseň, ktoré je obdobie jasné. Pri cestovnom ruchu, my 30 rokov robíme v oblasti zimného cestovného ruchu - a tam naozaj tá legislatíva sa bude musieť možno aj priebežne upravovať, lebo tam sme teraz posledné dva roky zachytili to, čo sa dialo v rámci covidu a pandémie, tak o... ľudia nemali ani istotu, či by sa aj sezónne zamestnali, pretože niektoré tie prevádzky sa neotvorili, takže určite sa to bude síce meniť, ale pozitívne prijímame, pozitívne berieme, že sa prijíma takýto zákon alebo že bude schvaľovaný.
A určite ďakujem, Jarko, díky.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovolím si vám predložiť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Zákonník práce, ktorým sa zavádza trvalá forma dočasného zamestnávania, tzv. inštitút sezónnych prác.
Hlavným cieľom tohto zákona je zjednodušenie zamestnávania a zníženia mzdových nákladov zamestnávateľa v súvislosti so zamestnávaním pracovníkov vykonajúcich sezónne zamestnávanie v sektore poľnohospodárstva a v sektore cestovného ruchu. K naplneniu uvedených cieľov prichádza aj prostredníctvom výnimky z platenia poistného na starobné poistenie a poistenie... a poisťovňa... na poistenie v nezamestnanosti formou odvodovej odpočítateľnej položky pri výkone sezónnych prác v sume ustanovenej podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Zámerom tohto zákona vlastne je vyriešiť dlhodobý problém a čoraz viac vypuklejší problém a to je dostatku pracovných síl a ľudských zdrojov, ktoré sú nevyhnutné v sezónnom zamestnávaní. Sezónne zamestnávanie máme už dnes definované v Zákonníku práce a je, sú to práce, ktoré sú závislé na striedaní ročných období, a v tomto zákone sú presne vyšpecifikované, o ktoré oblasti v poľnohospodárstve a o ktoré oblasti v cestovnom ruchu by sa, by sa tento inštitút týkal, a tento zákon spĺňa všetky náležitosti aj európskych smerníc, čiže sú to smernice na ochranu zamestnancov. V podstate, v podstate cieľom toho je to, aby sme znížili to daňové, resp. odvodové zaťaženie v úľave na sociálnom poistení.
Úľava na sociálnom poistení by sa týkala zamestnancov, ktorí odpracujú počas ôsmich mesiacov 520 hodín a do sumy 50 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve za posledné dva roky, teraz by sa to týkalo roku 2019, by sa, by sa vyplá... by sa platili odvody ponížené do sociálneho poistenia s tým, že ostáva nám tam zdravotné poistenie, pretože jednoducho v tejto covidovej dobe, keď máme vysoké náklady na zdravotné poistenie, asi by to bolo necitlivé, ešte uberať zdravotné poistenie o ďalšie prostriedky.
Ten dopad, ten dopad bude jednoznačne pozitívny. Za sektor pôdohospodárstva môžem povedať, že za minulý rok sú odhady, že na stromoch a na poliach nám ostalo ovocie a zelenina v hodnote 15 mil. eur, čo znamená, čo znamená, na... výpadok na DPH je niekde v blízkosti 2 mil., ale čo je dôležité, cena pestovateľských a zberačských prác, ktoré je základom cien ovocia a zeleniny, predstavuje čiastku 40 až 60 % z hodnoty tohto ovocia a zeleniny, čiže z tých 15 mil. kľudne môžme rátať, že nám vypadli ešte zo systému mzdy niekde na úrovni 6, 7, 8 mil. eur, takže jednoznačne prínos bude pozitívny.
Chceme, aby tento zákon bol platný už od 15. apríla, aby po jeho schválení mohli naši pestovatelia a pracovníci cestovného ruchu informovať ľudí, ktorí chodia na sezónne práce do zahraničia, a vieme, že tá zahraničná turistika za sezónnymi prácami je veľmi populárna, aby sme ich informovali dopredu, že takáto možnosť tu bude, že môžu ostať doma, tie náklady budú nižšie, a vlastne od... čo mám informácie od pestovateľov, chov... od pestovateľov špeciálnej rastlinnej výroby, od pracovníkov cestovného ruchu, tá dočasná forma je jedným z dôležitých nástrojov, ako si toho pracovníka, ľudovo povedané, oťukať a ponúknuť mu do budúcnosti trvale, trvalý pracovný pomer.
Takže v krátkosti asi toľko a ja si vás dovolím požiadať o podporu tohto zákona a zákon predkladám spolu s poslancom Jozefom Lukáčom.
Ďakujem veľmi pekne.

Návrh zákona, o návrhu zákona budeme hlasovať o 17.00 hod.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, cieľom návrhu zákona je upraviť výzvu, ktorá bude môcť obsahovať kritériá, ktoré sa budú vyhodnocovať vo viacerých kolách.
Aby som to uviedol do ľudskej reči, v princípe vykonávateľ výzvy môže vypísať výzvu aj na projektový zámer. To znamená, že ministerstvo alebo vykonávateľ odsúhlasia kritériá, až následne po splnení týchto kritérií pristúpi či už obec, alebo mesto, alebo zriaďovateľ k tomu, že pôjde obstarávať projekt a tak ďalej. Čiže preto táto novela šetrí mestám, obciam a zriaďovateľom finančné prostriedky na to, aby, teda šetrí prostriedky, aby sme zbytočne neinvestovali peniaze do projektov, ktoré sa nikdy nezrealizujú, ale, naopak, bude mať predschválený zámer a tým pádom môže pokračovať ďalej.
Ďakujem.

Ja využijem to záverečné slovo iba, iba v reakcii na to, čo som povedal predtým. Áno, obchod je ten, ktorý na konci predáva. Obchod musí byť zodpovedný, pretože obchodník vidí, či ten obal je pôvodný, alebo je poškodený. A najlepšia kontrola alebo najlepšia, najlepšie riešenie, pokiaľ obchodník bude doplácať na nekvalitné potraviny, takéto nekvalitné potraviny od takéhoto výrobcu viac nekupovať.
Ďakujem pekne.

Pán kolega, ako, pán kolega, ako si správne povedal, tak tie špagety, keď sa vysypú do tej nádoby, tak tá zodpovedná, tá osoba je ten človek, ktorý si vysype do tej nádoby. Čiže v domácnosti si za to zodpovedám ja.
Ja mám jediný problém s tým, ja, samozrejme, ten zákon podporím, je to dobrý zákon, len treba vyšperkovať ešte určité detaily a nie sú mi úplne jasné.
Pokiaľ ako retailer zodpovedám za darované potraviny po dátume minimálnej spotreby, tak ako čo mám si urobiť, mikrotesty na tie potraviny, alebo, alebo ako zistím, že tie potraviny sú v poriadku? Lebo ja som teda zodpovedný ako retailer, keby som bol retailer, tak som zodpovedný ako retailer, ako ten maloobchodný, ako ten predajca, ktorý tie potraviny daruje.
Čiže len toto treba vyšperkovať, hovorím, to nie je kritika, len mali by sme sa na to pozrieť takisto ako meto... vypracovaná metodika ŠVPS, ktorá sa bude vypracovávať na tie pokuty, tiež ja, napríklad môj návrh je na meter štvorcový. To je tiež riešenie, ako to, ako to urobiť a nesankcionovať napríklad maličké mini potraviny s 30 m2 a 5-tisíceurovou pokutou, ako keby sme sankcionovali veľké, veľký reťazec s niekoľko desiatkami metrov štvorcových. Čiže tam ten rozdiel by sa mohol akože prejaviť.
Veľmi pekne vám ďakujem za rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja len v krátkosti k tomu, čo bolo povedané. Tu sú v podstate, v podstate jedná sa o také tri, tri zásadné okruhy, ktoré rieši tento zákon, predĺženie doby minimálnej trvanlivosti, zrušenie povinného, povinnosti uvádzať 50 % výrobkov v letákoch a pridomový predaj.
Ešte predtým, jak k týmto bodom prejdem, ja chcel by som poďakovať všetkým diskutujúcim za diskusiu, pretože konečne aj v tomto parlamente bola diskusia slušná, vecná, odborná, nebola politická, neboli žiadne urážky. Ja som veľmi rád, že keď sa dostaneme k týmto témam, ako sú tie chlebové, potraviny, že dokážeme diskutovať a nehráme tu žiadnu politickú hru, pretože, tak ako stále hovorím, nemáme koaličný a opozičný rohlík, máme iba rohlík.
Čo sa týka predĺženia doby minimálnej trvanlivosti, v tomto smere, keď sa začínalo s touto debatou, ja som mal veľa výhrad. My sme, my sme komunikovali medzi sebou v rámci ministerstva. Ja som rád, že nakoniec to došlo do takého štádia, takže sú tam výrobky, voči ktorým ja osobne výhrady nemám ako, ako potravinár, hygienik. A keď si to, keď niekto má výhrady a sa bojí, že tie potraviny nebudú bezpečné, tak si potom spomeňme na vlastné kuchyne, a prvé, čo urobí gazdiná alebo manželka, alebo kto kupuje potraviny, tak špagety vysype do takej vysokej nádoby, kde žiadna doba trvanlivosti nie je. Cukor sa vysype, soľ sa vysype, ryža sa vysype a nikto nevie, že kedy to bolo vyrobené.
To je zaujímavé, že máme dva metre. Na jednej strane meter jeden, kde, kde sa bojíme možno niekedy zbytočne komunikujeme tieto veci, aj keď osobne aj u nás doma sa pravidelne doby spotreby kontrolujú, na druhej strane veci, ktoré donesieme domov, zrazu nám nevadia. Toto je realita, takže ja si myslím, že tu, tu problém nie je, a takéto, takéto mediálne výstupy, ako boli aj včera, že vraj výrobcovia budú ukrátení a neviem čo, ja si myslím, že toto neférové zavádzanie verejnosti, pretože zodpovednosť je na strane obchodníka, nie na strane výrobcu. On musí si zistiť, či ten výrobok je zdravý a bezpečný, alebo nie je.
Čo, čo sa týka zrušenia 50 % povinnosti, ono to marketingovo bolo pekné, keď to bolo. Opýtam sa, štatisticky za tri roky, čo to máme, čo sa udialo, lebo už môžeme to vyhodnotiť, a prakticky sa neudialo nič. A ja by som oveľa viac privítal aktivitu obchodných systémov nezávisle od toho, či sú slovenské, alebo zahraničné, ktoré som postrehol v Čechách. Nehovorím, že je to všade, ale videl som, keď som chodil veľa po Čechách, v Čechách, že na dverách predajne bolo napísané, že tu predávame 65 % českých výrobkov. Toto je najlepší marketing, ktorý môže byť, že sám obchodník láka zákazníkov na zastúpenie výrobkov, a si myslím, že bude to aj účinnejšie, keď na tom letáku bude napísané, tak ako to je navrhnuté, že koľko, aký je podiel výrobkov v tomto obchodnom systéme.
Čo sa týka pridomového predaja, je nám jasné, že, že Európske normy nám neumožňujú predávať potravino... kŕmiť potravinovým odpadom. Je to, je to z hľadiska bezpečnosti dosť pochopiteľné, pretože máme veľké koncentrácie zvierat. Tie potraviny sa nevedeli zabezpečiť, aby boli prepravované tak, aby neboli zdravotné, bezpečné aj pre, pre zvieratá. Ale na druhej strane to, čo aj povedal pán minister, že v tom pridomovom predaji asi ťažko príde veterinár kontrolovať, čím kto kŕmi zvieratá, pretože to ani si neviem predstaviť, že by ostal nejaký jogurt alebo neviem jaký výrobok, alebo obed, aby sa nedal prasiatkam, keď ho má doma. Jednoducho ho dá. Pre toto, čo povedala pani kolegyňa Halgašová, s tým súhlasím, potravina má byť bezpečná. Čiže pre mňa je dôležitý ten konečný efekt, keď ten veterinár dá pečiatku na ten výrobok, že je bezpečný. To je dôležité. Hej? A, a že by tam bola nejaká kontrola policajná, ktorá kontroluje toho gazdu, že čím kŕmi, to ani, prakticky si to neviem predstaviť. Možno dať to na papier, ale prakticky si to asi neviem predstaviť. A je to predaj do jednej tony, takže to je v podstate desať prasiat do mesiaca.
Ja ešte chcem k tomu potravinovému odpadu, lebo tie štatistiky sú rôzne. Ty si hovoril 163, to je teraz oficiálne číslo, niekde sa hovorí o 110, 112, 115, ale podstata je tá, že ten odpad nám nevzniká tak, že, že si doma vážime, a kto viac odpadu vyhodí, ten je lepší. Tak to nefunguje, pretože doma, odpad z domácností je možno 50 %. Tých druhých 50 %, 40-60, ale aj je tá druhá polovica nám tvoria reštaurácie, ale tvoria nám to markety, markety nám tvoria. Ja som teraz našiel nejakú štatistiku, v roku 2015 to bolo 15 mil. kg, dnes to je možno 20 mil. kg.
Ale vysoký podiel a hlavne zeleninového odpadu je neštandardná zelenina, neštandardné ovocie. To je tiež vysoké percento, ktoré vďaka nejakým normám zase a vďaka tomu, že ľudia sa naučili len pekném, farebné a vyblýskané kupovať, nám končí často v bioplynkách. A kto bol v takej veľkej, neďaleko máme veľkého pestovateľa zeleniny, tak tam to končí, v bioplynkách končí. Neštandardná mrkva, neštandardný petržlen a neviem čo a ten, to je vysoký podiel odpadu, ktorý nám tvorí na Slovensko. A tam asi tiež by stálo na zamyslenie v rámci tej komunikácie s pestovateľmi, možno urobiť niečo, aby ten odpad, aby tie ovocie a hlavne ovocie, zelenina neskončili, nekončili v odpadoch.
A čo sa týka tých domácností. Ja... Aj toto, čo hovoril pán Stredák, áno, máme vysoký podiel marketov. Dnes je možno už 90 %. Ale prvé Tesco bolo otvorené v roku 1999. To nie pred sto rokmi, v roku 1999 a my sme umožnili za, za 15 rokov v podstate vybudovať takúto koncentráciu týchto sietí, že dnes sme závislí na tom, čo oni predajú, alebo nie, pretože dnes keby, keby niekto prijal rozhodnutie, a nech nemá to kompetenciu aj pán minister, že zatvorí tie všetky zahraničné siete, tak potom si povieme ten bod, tú variantu B, kde sa tie potraviny budú predávať.
Čiže ja si myslím, že môžme, môžme hľad... môžme nadávať a ja sa nezastávam teraz sietí, pretože máme obrovskú sieť COOP JEDNOTA, hej, ktorá je slovenská a ktorá predáva najviac slovenských potravín, lenže mali by sme asi, asi uvažovať alebo zamyslieť aspoň nad tým, nad tým plánom B, že keď nechceme byť závislí na tých zahraničných, tak kde tie potraviny vôbec budeme predávať, pretože nezávislý maloobchod, čím väčšie mesto, tým toho nezávislého maloobchodu je menej, a tá naša závislosť stúpa. A myslím, že stúpne čím budú drahšie potraviny, tak tým tá závislosť bude väčšia, pretože tým viac sa bude potravín hľadať v zahraničí, ktoré sú lacnejšie.
Takže z mojej strany za tento zákon, áno, podporujem, podporujem ho určite, na výbore sa budeme pýtať k tomu pridomovému predaju, tam, pokiaľ by bolo možné, aj, aj tú vyhlášku, ktorá bude, ktorá bude nasledovať po tomto zákone, keby bol aspoň základný koncept tejto vyhlášky predstavený členom výboru, lebo toto asi bude pre nás dôležité z hľadiska bezpečnosti potravín, a ja osobne za tento zákon zahlasujem.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. A keďže tu už bolo viac-menej všetko povedané v rozpravách, tak len budem reagovať na to, že naozaj vítam tento návrh. Skutočne je namieste a načase, aby takýto návrh prišiel. Plytvať s potravinami sa nemá, definitívne, ako pán kolega ešte povedal k tejto veci, 30-40 % je to na Slovensku, 50 % je to plytvanie v Európe, tejto tematike som sa venoval. Čiže v podstate toto zabezpečuje, že takéto plytvanie až veľké nebude. A trošku mám obavy jedine z bezpečnosti týchto potravín, ale tam je tá obmedzená doba, do ktorej sa to môže akože darovať, tieto potraviny. A to je jediná moja, ako taká, taká otázka, ale to ešte môžme vyšperkovať.
A ešte ja by som chcel dodať k pánovi poslancovi Feckovi, čo hovoril, naozaj je treba prekopať tie pokuty, pretože to rozmedzie je veľmi veľké a tam je naozaj potom vytvorený priestor pre korupciu. Len toľko by som chcel dodať veľmi krátko.
Veľmi pekne vám ďakujem a podporujem tento návrh zákona.