Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Inštitút referenda predstavuje jedinečnú možnosť občanov podieľať sa na správe vecí verejných priamo a napriek tejto jedinečnosti spoločenská realita ukazuje, že inštitút referenda nenašiel silné zakotvenie v národnej politickej praxi v porovnaní s inými európskymi štátmi. Od vzniku samostatného štátu sa na Slovensku referendum uskutočnilo celkovo sedemkrát. Z tohto počtu jedno referendum bolo...
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Inštitút referenda predstavuje jedinečnú možnosť občanov podieľať sa na správe vecí verejných priamo a napriek tejto jedinečnosti spoločenská realita ukazuje, že inštitút referenda nenašiel silné zakotvenie v národnej politickej praxi v porovnaní s inými európskymi štátmi. Od vzniku samostatného štátu sa na Slovensku referendum uskutočnilo celkovo sedemkrát. Z tohto počtu jedno referendum bolo zmarené, päť bolo neúspešných pre nedostatočnú účasť a iba jediné referendum bolo úspešné, t. j. referendum konané 3. apríla 2004, ktorým sa rozhodovalo o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Účasť oprávnených voličov na úspešnom referende však len mierne prekročila päťdesiatpercentné kvórum vyžadované v článku 98 Ústavy Slovenskej republiky pre platnosť výsledkov referenda.
Ja by som teraz citoval aj z jedného nálezu Ústavného súdu z ´96, citujem: "Právo občanov podať petíciu za vyhlásenie referenda im poskytuje možnosť realizovať primárnu neodvedenú moc aj v takých prípadoch, keď by parlament nepostupoval v zhode s predstavou občanov, t. j. ak by o niektorých dôležitých otázkach nechcel alebo nedokázal rozhodnúť. V teoretickej rovine je referendum určitou poistkou občana voči parlamentu, aby si v zásadných otázkach nechal poradiť od občanov alebo aby občania mali možnosť v referende hlasovaním zobrať na seba zodpovednosť, ktorú parlament nechce, nemôže, nevie alebo nedokáže uniesť." Jedná sa o nález z 2. mája 1996 č. 42/95. Uvedený judikát Ústavného súdu Slovenskej republiky najvýstižnejšie ilustruje dôležitosť referenda, keďže referendum umožňuje občanom priamo participovať na tvorbe verejných politík. Priama participácia občanov na správe veci verejných naberá mimoriadny význam v prípade, ak Národná rada Slovenskej republiky nechce, nemôže, nevie alebo nedokáže prijať potrebné rozhodnutie. Cieľom novelizácie ústavy Slovenskej republiky je preto posilnenie práva občanov Slovenskej republiky zúčastňovať sa na správe veci verejných prostredníctvom inštitútu referenda. Takéto posilnenie účasti občanov na rozhodovacích procesoch je určite žiadúce. Prostredníctvom tohto inštitútu referenda, ktorého výsledok je pre Národnú radu Slovenskej republiky záväzný, musí sa vyhlásiť rovnako ako zákon, by sa umožnilo občanom Slovenskej republiky spolurozhodovať o osude ich vlastného štátu oveľa jednoduchšie a spravodlivejšie. Predložený návrh ústavného zákona tak dáva do rúk občanom zásadný nástroj na aktívnom rozhodovaní o veciach verejných so zreteľom na záujem samotných občanov.
Prijatím návrhu ústavného zákona sa podľa môjho názoru určite očakáva výrazný pozitívny vplyv na stav občianskej spoločnosti v Slovenskej republike prostredníctvom upravených zmien podmienok alebo pravidiel tak, aby mohlo nastať posilnenie pocitu zodpovednosti jednotlivých občanov za budúcnosť svojej krajiny. Ja by som možno vypichol aj pár takých názorov, s ktorými prišli po vydaní nálezu Ústavného súdu v júli 2021 ústavní akademici. Citoval by som napríklad alebo spomenul odborné príspevky akademikov z Katedry ústavného práva právnickej fakulty Univerzity Komenského, docentov Gibu a Bujňáka, ktorí vo svojom odbornom článku Odvolanie parlamentu prostredníctvom ľudového hlasovania v členských štátoch Rady Európy sa detailnejšie venovali práve tejto otázke.
Zaujala ma hlavne stať o tom, ako sa otvorila táto otázka z hľadiska postavenia ľudí a ich významu v spoločnosti. Ak majú jednotliví dotknutí voliči právo svojich zástupcov voliť, potom musia mať aj právo ich odvolať. Odvolacie referendum poskytuje voličom príležitosť robiť neustále nezávislé a demokratické rozhodnutia o tom, kto a ako bude vládnuť. Zastupiteľská demokracia poskytuje túto príležitosť raz za určité obdobie rokov v závislosti od ustanovenej dĺžky volebného obdobia. Takto zvolení zástupcovia následne prevezmú kontrolu a rozhodovanie v danom systéme a občania bez možnosti ich odvolania ostávajú bez konkrétnej príležitosti rozhodnúť proti svojim zvoleným zástupcom, pokiaľ tí vykonávajú mandát v rozpore so svojimi predchádzajúcimi prísľubmi. Je potrebné uviesť, že odvolacím referendom platí, že tento nástroj priamej demokracie ponecháva priestor na kontrolu voličov smerom k práci zvolených zástupcov počas celej dĺžky vykonávaného mandátu. Ako jeden z hlavných benefitov možno prezentovať možnosť predčasných volieb v čase núdze spôsobenej chybami vládnucej väčšiny.
Ústavný vývoj v priestore strednej a východnej Európy nám ukazuje, že skrátenie funkčného obdobia parlamentu referendom v západnej demokracii, je pravda, je cudzie. A v prípade, ak už má byť v konkrétnom štáte prípustné v rámci tej ústavnej zmeny, je nutné výslovné zakotvenie tohto mechanizmu v dotknutej ústave. Čiže aby v tých ustanoveniach tej ústavy to bolo konkrétne expressis verbis stanovené. Hlasovanie vedúce k predčasnému skončeniu volebného obdobia parlamentu by malo byť možné teda len na základe explicitného ústavného zmocnenia.
Možno by som citoval alebo vychádzal z ďalšieho odborného článku, napríklad docenta Domina z Katedry ústavného práva tej istej právnickej fakulty, ktorý tiež za takú ústavnoprávnu udalosť označil leto 2021, kde sa vydalo rozhodnutie alebo kedy sa vydalo rozhodnutie Ústavného súdu, v ktorom Ústavný súd dospel k záveru, že referendum s otázkou týkajúcou sa skrátenia volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky a v dôsledku toho aj konania predčasných parlamentných volieb je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.
Citované rozhodnutie určite malo veľký ohlas nielen v odbornej, ale aj laickej verejnosti a taktiež určite prispelo aj k zodpovedaniu otázky, či súčasné znenie ústavy vôbec skrátenie volebného obdobia Národnou radou cestou referenda pripúšťa. Referendum o predčasných voľbách sa nepochybne v zmysle tohto nálezu dotýka aj čl. 30 ods. 1 ústavy. Ustanovenie tohto čl. 30 je súčasťou základných práv a slobôd, konkrétne v druhej hlave v politických právach v treťom oddiele, ktorý znie nasledovne, citujem: "Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou prostredníctvom svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov. Ustanovenie čl. 30 ods. 1 ústavy teda garantuje základné právo najmä občanom Slovenskej republiky zúčastňovať sa na správe vecí verejných, čím systematicky nadväzuje na princípy zakotvené v čl. I ods. 1 princíp demokratického štátu a v čl. II. ods. 1 princíp suverenity ľudu."
Citované ustanovenia teda garantuje dve roviny základného práva. Zúčastňovať sa na správe veci verejných a taktiež druhá z uvedených rovín, t. j. aktívne volebného práva sa realizuje v rámci parlamentných volieb, prostredníctvom ktorých si občania vyberajú svojich zástupcov, poslancov, ktorí budú v ich mene počas vopred určeného volebného obdobia vykonávať správu veci verejných. Samotná Ústava Slovenskej republiky za určitých okolností skrátenie volebného obdobia predpokladá a pravidelnosť parlamentných volieb má slúžiť na obnovenie legitimity Národnej rady. Ak by totiž konanie predčasných volieb aj prostredníctvom referenda bolo ústavou vyslovene predpokladané, nebolo by možné namietať, že takéto voľby sú neústavné. Súhlasím aj s uvedenými, s uvedeným akademikom, ktorý v podstate zverejnil svoj názor, ktorý súhlasí so záverom aj Ústavného súdu, že občania ani prostredníctvom čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v zásade nie sú nositeľmi subjektívneho práva na zaručenú dĺžku mandátu medzi nimi zvolenými poslancami Národnej rady.
Rovnako súhlasím aj s na to vysloveným záverom o neexistencii základného práva voličov na to, aby nimi zvolení poslanci Národnej rady vykonávali svoj mandát po celé ústavou predpísané volebné obdobie. Zásahom do aktívneho volebného práva garantovaného v čl. 30 ods. 1 ústavy vidím v nebezpečenstve, ktoré by, taktiež vidím v nebezpečenstve, ktoré by reálne hrozilo v prípade, ak by na prax referend s otázkou zhodou alebo podobnou skúmanej referendovej otázke postupne etablovala. Ak by totiž Ústavný súd takúto referendovú otázku pripustil, pripustil by vlastne to, že výsledky demokratických a slobodných volieb do Národnej rady, ktoré prebehli v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi, je možné kedykoľvek prostredníctvom fakultatívneho referenda poprieť.
Určite by na tejto skutočnosti nezmenilo nič, ani žiadne faktory, v tom ponímaní by bol braný, takže v prípade tí, ktorí boli by v parlamentných voľbách porazení, aby to opäť skúsili napríklad tým, že by iniciovali ďalšie voľby a v prípade opätovného neúspechu i tretie či štvrté voľby v poradí. Uvedené by mohlo viesť k postupnej degradácii volebného práva garantovaného v čl. 30 ods. 1 ústavy, ktoré som tu aj citoval. Ak by totiž výsledky volieb bolo možné zmeniť kedykoľvek pred uplynutím ústavou predvídaného štvorročného obdobia bez naplnenie skutočnosti predvídaných v čl. 102 a v čl. 106 ústavy, čiže len z dôvodu politickej nespokojnosti s týmito výsledkami či už z pozície parlamentnej opozície, alebo časti spoločnosti. Bol alebo bola by tým popretá ústavne a zákonne vyjadrená vôľa voličov v danom volebnom období, ktorého by sa týkala.
Ak by sa tak dialo opakovane a ak aby sa prax referend o predčasných voľbách, ako už bolo uvedené, stala bežnou, bola by na mieste otázka, aký zmysel a význam má volebný akt, pokiaľ by výsledok volieb nebol taký garantovaný, nebol by istý a nemal by platiť počas vopred určeného obdobia a bude ho možné kedykoľvek zmeniť. Načrtnutá prax by v konečnom dôsledku mohla viesť aj k nižšej volebnej účasti nepochybne. Pretože keď tu máme volebný akt, ktorý je istý, a tým pádom by došlo k nejakej neistote, tak ľudia by stratili tú motiváciu chodiť pravidelne voliť.
Volič by si totiž celkom oprávnene mohol položiť aj otázku. Na čo chodiť voliť, ak výsledky volieb aj tak nemusia mať dlhú platnosť. Je to logické. Nižšia volebná účasť by následne mohla viesť aj k zníženiu legitimity zvolenej Národnej rady. Netreba pritom zabúdať, že Národná rada má v ústavnom systéme Slovenskej republiky kľúčové postavenie a od jej zloženia sa odvodzuje aj legitimita iných štátnych orgánov, predovšetkým vlády Slovenskej republiky.
V dôsledku takejto neustálej hrozby týchto predčasných volieb konaných, takpovediac, len z dôsledku akéhosi, nejakej vôle vybranej skupiny, ktorá má záujem zmeniť dotknuté volebné obdobie, by tak ani vláda, ktorá bola vytvorená ústavne komfortným spôsobom na základe demokratických volieb, nemusela splniť to, k čomu sa zaviazala napríklad pri programovom vyhlásení vlády, ktoré je výsledkom zostavovania vlády na začiatku volebného obdobia.
Ako aj konštatovala väčšina pléna Ústavného súdu v náleze, Ústavný súd musí myslieť na následky, na ktoré by jeho rozhodnutie mohlo mať v budúcnosti nejaký vplyv. S uvedeným je možné sa stotožniť aj v dôsledku toho, že takáto prezieravosť je na mieste aj vo vzťahu k možnej, možnému naštrbeniu práva, ktoré je upravené a ktoré je garantované už v citovanom čl. 30 ods. 1.
Mohlo by sa aj taktiež protiargumentovať najmä náročnosťou podmienok, ktoré ústava pre platnosť referenda predpisuje. Mohol by som teda aj argumentovať tým, že aj tak by sa referendum o predčasné voľby v praxi nemuseli dosiahnuť alebo nemuseli dosiahnuť vždy. K tomu sa žiada dodať, že je síce pravda, že podmienky stanovené ústavou v čl. 98 ods. 1 sú prísne, no v dôsledku pomerne miernych podmienok pre požiadanie prezidenta o vyhlásenie referenda, keďže tam máme upravený počet 350-tisíc podpisov pod petíciu, hrozba častého konania referend o predčasných voľbách nie je len hrozbou v teoretickej rovine. A navyše iniciátori referenda dožiadajúceho sa predčasných volieb, hovorím o budúcnosti, by určite išli do toho nielen s určitou vidinou, že určite dôjde k tomuto referendu, ale, samozrejme, že môže v závere dňa dôjsť aj k tomu, že to referendum pri tak prísne nastavených podmienkach nemusí byť úspešné.
Celkom určite by sa snažili využiť všetky legitímne prostriedky na to, aby tá účasť bola dostatočná, ale už keď som na začiatku hovoril, že aké boli výsledky jednotlivých referend v tej ústavnej histórii našej krajiny, že sme mali len jedno to referendum úspešné, tak si osobne myslím, že momentálne, tak ako je nastavená táto ústavná úprava, je veľmi prísna. Vzhľadom na uvedené skutočnosti som však aj toho názoru, že skúmaná referendová otázka vo svojich dôsledkoch smeruje k zníženiu štandardu aktívneho volebného práva ako základného práva garantovaného v čl. 30 ods. 1 ústavy, čo je dôvod na zásah zo strany Ústavného súdu v podobe ochrany dotknutého základného práva. Čo je zas v súlade so záverom, ktorý Ústavný súd aj vyslovil vo veci nálezu z roku 2014.
To, či by sa referendum o predčasných voľbách malo do textu ústavy dostať, je teda momentálne otázkou, ktorá je v prvom čítaní tohto poslaneckého návrhu. Svojím spôsobom na toto referendum, prípadné referendum, ktoré by bolo upravené po odsúhlasení, by sme mohli vnímať ako určitú záchrannú brzdu pre prípad, ak by fungovanie Národnej rady najmä však vlády z nej vzídenej bolo skutočne ústavne neznesiteľné.
Bolo by však žiaduce, aby ústavná úprava bola taká, aby referendum o predčasných voľbách predpokladalo ako skutočne výnimočný spôsobom riešenia závažnej ústavnopolitickej krízy, aby bola možnosť zneužitia inštitútu referenda o predčasných voľbách minimalizovaná. Možnosti, ako by sa zneužitiu dalo zabrániť či aspoň ho sťažiť, som naznačil už v úvodnom ustanovení.
Jednou z tých možností, ako stanoviť osobitne prísne podmienky pre iniciovanie takéhoto referenda je možno zvýšenie toho počtu potrebných hlasov na vypísanie referenda v rámci petičnej akcie. Momentálne ich máme 350-tisíc, do budúcna by sa mohlo, mohla otvoriť aj otázka prípadného zvýšenia tohto počtu.
Ďalším riešením by mohlo byť aj pravidlo, ak prejde táto úprava, že referendum sa nemôže konať napríklad rok po voľbách a rok pred predpokladaným termínom volieb. Tak ako je to aj v tejto právnej úprave. Pričom k zneužitiu by mohlo dôjsť alebo k zabráneniu zneužitia by mohlo dôjsť aj opatrením alebo zavedením opatrenia. Teoreticky by sme sa mohli o tom baviť v rámci druhého čítania, ak tam dospejeme, v tom význame, že v prípade neúspešnosti, resp. neplatnosti alebo zamietavého výsledku v rámci uskutočneného referenda o predčasných voľbách, tak v tom istom volebnom období by sa už nemohlo opakovať v takejto otázke.
Samozrejme, že toto je vec na diskusiu. Niekto, z niektorých strán bolo aj vytýkané, že v rámci tých jednotlivých ústav v Európe, resp. medzi členskými štátmi Rady Európy nie je veľká ústavná zvyklosť mať takéto referendum zakotvené vo svojich ústavách, ale myslím si, že je to otázka tých ústavných tradícií a možno otvorenie diskusií. Predsa máme len 30 rokov od prijatia Ústavy Slovenskej republiky, takže je to relatívne krátke obdobie, keď si to porovnáme s inými ústavami. Napríklad mnou zmienené Lotyšsko má ústavu, ktorá sa zaraďuje medzi jedny z najstarších ústav v rámci Európy, takže vidíme, že ten proces je možný, ale závisí to aj od nastavenej diskusie.
Čo sa týka ďalšieho postupu, možno by som na záver uviedol ešte nález Ústavného súdu z minulého roka, kde sa konštatuje, že výsledkom ústavného zákona, zákona alebo rozhodnutia v referende, t. j. výsledkom zákonodarnej moci, nemožno zasahovať do pôsobnosti orgánov verejnej moci založeného ústavou pre jeden konkrétny prípad. Takáto zmena je možná len formou zmeny právneho predpisu, ktorá sa bude vzťahovať pre všetky prípady v období po nadobudnutí jej účinnosti. Rozhodnutím v referende ani osobitným ústavným zákonom nemožno pre jednotlivý prípad zmeniť ústavou ustanovené jednotlivé prípady. Rozhodnutím v referende ani osobitným zákonom nemožno pre jednotlivý prípad zmeniť tieto ústavou ustanovené periodicky sa opakujúce funkčné obdobie orgánu verejnej moci, ani týmto spôsobom ukončiť jeho činnosť v súčasnom obsadení, ktoré je viazané na už plynúce funkčné obdobie.
Zásah do dĺžky volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky prostredníctvom referenda Ústavný súd Slovenskej republiky nevylúčil, avšak zdôraznil, a to by som prízvukoval, že takýto spôsob je potrebné vytvoriť zmenou ústavy. Čiže samotný Ústavný súd dáva akosi nejaký návod na to, že v prípade, ak zákonodarca alebo ústavodarca sa bude zamýšľať nad tým, že v prípade, ak by malo byť zakotvené takéto referendum, tak tu má takúto možnosť zakotviť takýto ústav, ústavnú páku na to, aby došlo k takémuto zavedeniu inštitútu možnosti zavedenia referenda na skrátenie volebného obdobia.
Posledný zovšeobecňujúci záver, ktorý vychádza z uvedeného, je ten, pomohol by som si aj takým možno názorom tiež ústavných právnikov, ktorí dali taký všeobecný pohľad na to, nedávali ani konkrétne závery, ale taký exkurz do tejto problematiky je ten, že referendum o skrátení volebného obdobia parlamentu či už na úrovni celoštátnej, alebo na úrovni členského štátu je niečím, čo je v európskom kontexte určite netypické a aj v tých raritných prípadoch, kde existuje, platia dva fakty. Jednak v rovine ústavného vymedzenia tento mechanizmus vždy vychádza z výslovnej úpravy v príslušnom ústavnom texte. Po druhé, v rovine ústavnej praxe je tento mechanizmus prakticky nevyužívaný z tej praxe, čo vidíme v rámci toho európskeho priestoru.
Na základe tejto analýzy aj títo ústavní právnici hovoria a aj uzavreli tento, túto oblasť a tento problém tým, že referendum o predčasných voľbách, parlamentných voľbách, je v európskom ústavnom systéme niečo málo využívané, ale, samozrejme, že v niektorých ústavách je to prítomné. V tom lepšom prípade ho považujú za výnimku z jasného pravidla, v tom horšom prípade za určitú exotiku, ktorá je, nie je prítomná vo vyspelej demokracii.
Ak by som mohol poskytnúť na to aj svoj záver, ja stále hovorím a myslím si, že tento svoj názor ani nezmením, že hlas ľudu je hlas Boží, a myslím si, že v čo najväčšej miere by sa mala využívať priama demokracia alebo princípy priamej demokracie. Áno, každý štát má inú svoju ústavu, každý štát má iné ústavné tradície, iné zvyklosti. Tak ako vo Švajčiarskej konfederácii vidíme, že je tam využívaný v dosť veľkej miere princíp priamej demokracie. Máme tam referendum alebo možnosť uskutočňovania referenda dokonca spôsobom, že vám príde do mobilu otázka, dáte si tam svoj otlačok prsta, dostanete sa k tým otázkam, stlačíte si jednotlivé tlačídka a pošlete správu, a tým je to vybavené. Čiže tam je neskutočná možnosť zapojenia občanov do priameho výkonu toho volebného práva alebo svojho názoru v podobe priamej demokracie.
Samozrejme, nemôžeme sa porovnávať, čo sa týka tohto inštitútu, so Švajčiarskou konfederáciou, ale minimálne by sme mali otvoriť túto otázku na tejto parlamentnej úrovni. Možno je to aj dobrý zdroj do budúcna, zdroj pre poznatky, že akým spôsobom sa na to pozerá súčasná spoločnosť, súčasný parlament, či je možné túto otázku takýmto spôsobom otvárať, avšak ja prízvukujem, keď máme zdroj moci od ľudu, ľud by mal byť najviac zaangažovaný do výkonu toho, akým spôsobom sa bude uberať náš štát, naša spoločnosť, takže ja som minimálne rád, že sa otvorí táto diskusia aspoň v prvom čítaní, aby sme zistili momentálnu klímu, aby sme zistili, aké sú názory jednak opozície, jednak koalície s tým, že v rámci tej rozpravy budem určite vystupovať aj na jednotlivé vystúpenia či už v ústnej, alebo písomnej rozprave a v záverečnom slove by som potom zhodnotil ten výsledok, že aké by bolo asi najlepšie riešenie po vypočutí si všetkých tých názorov.
Ja hovorím, že áno, v prvom čítaní nevieme meniť ten text, ale pred druhým čítaním, prípade teoreticky ak by aj prešlo do toho druhého čítania, vieme pozmeniť ten návrh, ktorý tu máme v prvom čítaní.
Úplne záverom, keďže mi už, už idem po termíne, lebo už máme po devätnástej hodine, ukončím svoje vystúpenie ešte tým, že som zaznamenal, že opozícia hlavne bije do toho, že prečo sme dali účinnosť tohto navrhovaného znenia ústavy až od 1. marca 2024, kedy je predpokladaný termín volieb nasledujúceho volebného obdobia, čiže do deviateho volebného obdobia. Je to z toho dôvodu, že podľa môjho názoru aj kolegov, ktorí, ktorí sme sa venovali tejto otázke, je tam hrozba reciprocity, retroaktivity, pardon, retroaktivity. Ja som aj jasne povedal, aj teraz chcem z tohto miesta povedať, že v prípade, ak tí rečníci, ktorí vystúpia, sú opačného názoru, že podľa ich názoru by mohlo dôjsť aj k skráteniu ôsmeho volebného obdobia, aby prišli s konkrétnymi faktami, možno s nejakými odbornými výstupmi, článkami, najlepšie nálezmi Ústavného súdu, ktoré hovoria o opaku, a hovoria o tom, že je možné skrátiť aj súčasné volebné obdobie, a v tomto prípade by nešlo o retroaktivitu. Následne by sme si mohli k tomu sadnúť a pripraviť pozmeňujúci návrh, ak by teoreticky aj prešiel do druhého čítania.
Čiže zatiaľ v tomto úvodnom vystúpení za mňa všetko a teším sa určite na odbornú diskusiu.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Skryt prepis
