Videokanál klubu

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Tu sa neustále tvrdí, že sa ide odpúšťať nejaké porušenie zákona o verejnom obstarávaní starostom, čo však je možné považovať za omyl vo výklade tohto generálneho pardonu. V prvom rade je potrebné uviesť, že sa idú odpúšťať sankcie uložené za porušenie zákona, pričom tým sa neodpúšťa ani nijako nerušia rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie. Tie zostávajú v platnosti.
V druhom rade ide o odpustenie sankcií uložených obciam, nie starostom, pretože všetky rozhodnutia o nadobudnutí nájomných bytov boli rozhodnutiami kolektívneho orgánu, nielen starostom. Starosta je výlučne štatutárny orgán.
A taktiež čo sa týka vo vzťahu k tvrdeniam, že došlo k porušeniu zákona o verejnom obstarávaní, ide výlučne o konštatovanie Úradu pre verejné obstarávanie, pričom napríklad aj Okresný súd v Malackách kúpne zmluvy nevyhlásil za neplatné, nakoľko podľa právneho názoru súdu boli kúpne zmluvy podpísané v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, nakoľko boli uzatvorené až po výstavbe nájomných bytov, nie predtým, čím obce nadobudli nehnuteľnosti v súlade aj s § 1 ods. 2 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní. Na takéto nadobudnutie nehnuteľností sa nevzťahuje zákon o verejnom obstarávaní.
Čiže tu chcem podotknúť, že rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie týmto trpia vadou veci, nakoľko rozhodnutia vo väčšine prípadov obsahujú stanovisko úradu, že obce a mestá porušili zákon komplexom zmlúv, ktoré sú v rozhodnutiach vypísané a je medzi nimi aj kúpna zmluva, čo je však v porovnaní s rozsudkami Okresného súdu v Malackách za nesprávne konštatovanie.
A čo sa týka na tvrdenia pána poslanca Cmoreja, že mám dodržiavať koaličnú zmluvu, veľmi rád, tak ako to spravil tvoj kolega pán Baránik pri predložení úpravy § 363.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem vám za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Svrček, ty si úplne presne opísal tú situáciu. Však pamätáme sa, boli sme spolu aj dokonca, myslím, že to bolo v Šali, kde sme mali aj tlačovú besedu na túto tému. Boli tam aj iní poslanci, ako napríklad pani Kavecká Monika, myslím, že ty si tam bola s nami, a tak ďalej. Ale ja nevidím dôvod, prečo my by sme nemali podporiť zákon, ktorý je dobrý, len preto ho nemáme podporiť, lebo je opozičný. Ja tomu naozaj nerozumiem.
Ja som koaličný poslanec, ale viem, že máme hlasovať podľa svojho vedomia a svedomia. Ja neviem o tom, že by sme nemali podporovať dobré zákony. A preto ja žiadam aj kolegov, aby, lebo som počul také, vrabci čvirikali, že vraj sa pripravuje nejaký pozmeňovák, ktorým sa má ukradnúť tento zákon a my ho máme potom predložiť v koalícii. Ja si nemyslím, že toto je akože správna, správna voľba ísť týmto smerom. Pokiaľ naozaj tento zákon je dobrý, tak pokiaľ...
Pani Zemanová, nevyrušujte ma, prosím vás, ja viem, že sa vám to nepáči, ale neukazujte na mňa a nevyrušujte a správajte sa normálne, ste predsedkyňa SAS klubu, správajte sa normálne! (Zaznievanie gongu.) Pani poslankyňa, nevyrušujte ma! (Reakcia z pléna.) Ďakujem, chcem dohovoriť, ja vám neskáčem do reči.
Takže nevidím dôvod, prečo by sme nemohli takéto niečo podporiť a poprosím vás všetkých o podporu tohto zákona.
Ďakujem. (Ruch v sále.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovolím si pozrieť sa na problematiku zachytenú v návrhu zákona v kontexte práva a vykonateľnosti, respektíve nevykonateľnosti sankcií, ktoré Úrad pre verejné obstarávanie udelil alebo zamýšľa udeliť obciam a mestám.
V rozhodnutiach, s ktorými som sa mal česť aj oboznámiť, a bolo ich niekoľko desiatok, úrad rozhoduje na základe vlastného dohadu a pokuty udeľuje na základe vety, citujem, Úrad má za to, že mohlo dôjsť k porušeniu zákona, koniec citácie. Nemusím ani zdôrazňovať, že žiadny arbiter nemôže rozhodnúť bez dôkazov, len na základe vlastného dojmu. Žiaľ, presne toto sa na Úrade pre verejné obstarávanie deje a rozhodnutiami, ktoré podľa môjho názoru nie sú ani adekvátne podložené, sú doslova kriminalizáciou inštitútov verejnej správy.
Tu sa dostávam aj k ďalšej dôležitej skutočnosti. Úrad pre verejné obstarávanie v týchto prípadoch nepostihuje nijaké zločinecké organizácie alebo skupiny. Rozhodnutia sú vydávané obciam a mestám, teda inštitúciám, ktoré sú základnými piliermi verejnej správy. Inštitúciám, ktoré dennodenne v praxi vykonávajú aplikáciu zákonov priamo zoči-voči občanom. Úrad týmto inštitúciám nielenže udeľuje pokuty, ktoré sú pre mnohé samosprávy likvidačné a sú jednosmernou letenkou, ako už aj bolo spomínané u mojich predrečníkov, do nútenej správy.
Úradu pre verejné obstarávanie toto nestačí a v mnohých prípadoch navrhol aj navyše zrušenie kúpnych zmlúv na súde. Podotýkam v mnohých, nie všetkých, teda po, a ide o dvojitý meter, pretože úrad podal návrh na súd len v prípadoch, kde to jeho pracovníci stihli; a po b svojím konaním v prípade vyhovenia súdu by sa tisíce nič netušiacich ľudí spokojne obývajúcich nájomné byty ocitli razom takpovediac na ulici, nakoľko zrušenie kúpnych zmlúv znamená vrátenie všetkých plnení zo zmluvy vyplývajúcich, a to od počiatku.
Našťastie môžem aj s potešením konštatovať, že minimálne v niekoľkých prípadoch boli vydané rozsudky súdu, ktorými boli žaloby Úradu pre verejné obstarávanie rezolútne zamietnuté a kde bolo konštatované, že žaloby Úradu pre verejné obstarávanie trpia značnými právnymi vadami. Zároveň sa súd stotožnil s konštatovaním, že Úrad pre verejné obstarávanie sa vo svojich rozhodnutiach, respektíve žalobách opiera o vyextrahované časti rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie, ktoré v celkovom znení majú diametrálne odlišný kontext, pričom úradom citované rozsudky sa navyše týkajú prípadov, ktoré nie je možné ani právne komparovať s prípadmi nájomných bytov v Slovenskej republike. Navyše náš právny systém sa riadi zásadou "ne bis in idem", teda nemožnosťou trestať dvakrát v tej istej veci. Pritom Úrad pre verejné obstarávanie by chcel potrestať samosprávy, respektíve občanov dvakrát, jednak pokutou v správnom konaní a jednak zrušením kúpnej zmluvy v súdnom konaní, a to len pre nesúlad štátom produkovanej legislatívy v minulosti. Beriem to ako trestanie nevinného za vlastné chyby. Takýto stav nemožno pripustiť, a preto požadujem alebo považujem aj za dôležité, aby obce a mestá, celkovo ako samospráva, ako zmienené základné piliere verejnej správy boli očistené a aby sa od pokút upustilo.
Dovolím si zhrnúť skutočnosti. V odbore i na verejnosti panuje jednoznačná zhoda, že obce nepochybili, čo potvrdil aj už súd v niekoľkých prípadoch. Preto je nezmyselné vyhadzovať verejné zdroje na právne služby a dlhotrvajúce právne a súdne konania. Navyše takéto pokuty by boli de facto len transferom zdrojov medzi zložkami verejnej správy, pričom zdroje by chýbali tam, kde ich najviac potrebujeme, v regiónoch u ľudí.
Ja sa ani nečudujem, že miestne samosprávy sú nespokojné s pokutami za obchádzanie a porušovanie pravidiel pri obstarávaní nájomných bytov. Udelené sankcie im zhoršujú jednoznačne ich finančnú situáciu, pričom to nepodporuje ich záujem o aktívnejšiu výstavbu nájomného bývania pre svojich obyvateľov. Mestá, obce tiež poukazujú na to, že ide o byty, na ktoré na základe splnených požiadaviek už získali dokonca aj dotácie od ministerstva dopravy a výstavby či zvýhodnené úvery od Štátneho fondu rozvoja bývania. Jedným z problémov pri obstarávaní bytov sú aj nevysporiadané vzťahy s pozemkom, ktoré... alebo s pozemkami, ktoré sťažujú samosprávam výstavbu alebo kúpu bytov.
Zaregistroval som aj vyjadrenie Úradu pre verejné obstarávanie, ktoré sa bráni tým, že jednou z jeho hlavných povinností je dohľad nad dodržiavaním zákona o verejnom obstarávaní. To je v poriadku. Platí to aj pre mestá a obce pri používaní verejných peňazí vrátane zabezpečenia nájomného bývania. No na vyjadrenie Úradu pre verejné obstarávanie asi len toľko, že aj samospráva je štát. Už by sme si konečne mali zvyknúť a pochopiť, že štátna správa a samospráva tvoria jeden celok, a to verejnú správu. Preto je dôležité, aby v tomto prípade centrálne orgány pomohli samospráve. Legislatíva pri kúpe, respektíve obstarávaní bytov je nešťastne nastavená. Pokuty sú pre samosprávy likvidačné a radšej by sa mala otvoriť aj diskusia a upriamiť pozornosť na zmenu k lepšej a efektívnejšej legislatíve v tejto oblasti. Samozrejme, zákonnosť postupuje základným pilierom celého procesu. Na druhej strane samospráva konala v dobrej viere zlepšiť podmienky bývania pre svojich vlastných obyvateľov, občanov. Áno, boli tu aj zmienené niektoré mestá, ktoré dostali dokonca ocenenie za výstavbu v tejto oblasti, v tomto segmente. A ocenením z druhej strany od niektorých úradov bola pokuta. Pokuta, ktorá ich môže zlikvidovať.
Veľmi kvitujem a starostovia dotknutých obcí to musia aj potvrdiť, že Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky aktívne prispelo aj k príprave návrhu, ktorý bol v minulosti tiež predložený našim koaličným partnerom, ale nenašiel podporu. Samosprávy túto skutočnosť, tieto problémy, s ktorými sa potýkajú pri udeľovaní týchto pokút, oznámili aj prezidentke Zuzane Čaputovej, ktorá sa mala tejto oblasti venovať. Takýmto konaním sa totiž dostávajú obce nielen do finančnej nestability, ale súčasne môže nastať aj právna neistota pre obce, pre dokonca Štátny fond rozvoja bývania, pre samotné Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky. V neposlednom rade pocítia výrazný dopad dobromyseľní užívatelia týchto nájomných bytov.
Úrad pre verejné obstarávanie udelil pokuty pre nájomné byty niekoľkým desiatkam miest a obcí v celkovom objeme viac ako 1,5 milióna eur. Je preto potrebné zabrániť represívnym opatreniam Úradu pre verejné obstarávanie a namiesto nich prijať preventívne. O čom sa ideme baviť? Čo je dôležitejšie? Represia alebo prevencia? Myslím si, že každý v tejto sieni si zodpovedá túto otázku.
Samosprávy žiadali konkrétne opatrenia, ako majú postupovať. Naším spoločným cieľom by malo byť v súlade s programovým vyhlásením vlády, ktoré tu dokonca aj zo strany pána navrhovateľa bolo citované, podporovať obce a mestá pri zabezpečovaní nájomných bytov pre občanov, k čomu rozhodovacia činnosť, bohužiaľ, a to sa musím pridržiavať faktov, rozhodovacia činnosť Úradu pre verejné obstarávanie určite neprispieva.
Načrtajú sa nám však aj viaceré otázky, napríklad: Čo si možno myslieť o tom, že samosprávy sa sťažujú na pokuty od Úradu pre verejné obstarávanie za porušovanie pravidiel verejného obstarávania pri výstavbe bytov? Tu chcem podotknúť, a to som sa bavil aj s viacerými predstaviteľmi miest a obcí, primátormi a starostami, že Úrad pre verejné obstarávanie neinicioval v minulosti nikdy diskusiu, kde by včas upozornil na nesúlad legislatívy, kde by upozornil tých predstaviteľov samosprávy a kde by táto schéma bola vopred upravená a nastavená tak, aby spĺňala všetky súvisiace legislatívne normy. Je potrebné povedať, že ÚVO taktiež svoje rozhodnutia podporuje rozhodnutiami z iných krajín Európy, ktoré sú však neporovnateľné z hľadiska samotnej podstaty veci i z hľadiska lokálnej legislatívy. ÚVO ako ústredný orgán štátnej správy vôbec nebral do úvahy následky svojich postupov, nakoľko okrem vyrubených pokút podal na súd návrhy na určenie neplatnosti kúpnych zmlúv, čo môže prispieť k existenčným problémom terajších užívateľov nájomných bytov nadobudnutých mestami a obcami.
Ja som aj viackrát deklaroval, že v tomto prípade stojím za našimi obcami a mestami, teda za našimi občanmi, a musíme podniknúť kroky potrebné k náprave. Otázka je aj, nakoľko je však vhodné navrhovať odpustenie pokút. Je to legitímna otázka. Je potrebné zdôrazniť, že tu nejde o akéhosi osamelého jazdca, ktorý objavil nejakú dieru v zákone a chcel ho obísť. Desiatky obcí a miest postupovali v zmysle pokynov štátu, štátne orgány vypracovali vzory zmlúv a na základe týchto vlastných zmlúv štátne orgány uvoľňovali financie na zabezpečenie bývania pre občanov v jednotlivých regiónoch.
Návrh zákona, ktorý by mal byť predostrený alebo ktorý by mal riešiť túto situáciu, musí mať jediný cieľ, a to odstrániť nesúlad legislatívy z minulosti a zamedziť katastrofálnym dôsledkom takéhoto nesúladu. Treba si však uvedomiť aj zásadnú skutočnosť a to, že likvidačné pokuty v konečnom dôsledku zaplatia nič netušiaci občania, nakoľko ide o verejné zdroje, ktoré sa vyrubenými pokutami len presunú z regiónov do štátneho rozpočtu a budú nakoniec, v konečnom dôsledku, na konci dňa chýbať samotným samosprávam, to znamená obciam a mestám.
Legitímnou otázkou je taktiež aj to, či nebude dôsledkom toho len ďalšie obchádzanie pravidiel pri obstarávaní nájomných bytov. Ďalšia legitímna otázka. Samozrejme, je potrebné pracovať na takých legislatívnych zmenách, ktoré zabezpečia transparentnosť a tiež priehľadnosť a jednoduchosť v aplikačnej praxi. Samosprávy musia mať istotu, že keď raz postupujú podľa postupov nastavených zo strany štátu, nemôže ich následne za tento postup sankcionovať ten istý štát. Toto je absolútne iracionálne.
Mestá a obce sú vzhľadom na vzniknutú situáciu v súčasnosti veľmi opatrné a váhajú, či vôbec nadobúdať nájomné byty, keď vidia, čo im hrozí zo strany Úradu pre verejné obstarávanie. Sám chodím po tých regiónoch, sám mám ix rokovaní s primátormi, so starostami a drvivá väčšina z nich mi hovorí: Vieme, že čo sa deje, vieme, aké sú pokuty od Úradu pre verejné obstarávanie, aj keď máte dobrý úmysel, jednoducho môžeme skončiť v nútenej správe. Ako chcete presvedčiť týchto predstaviteľov samosprávy, aby išli do intenzívnejšej a aktívnejšej práce v tejto oblasti? No asi ťažko. Pritom aj je faktom, že množstvá žiadostí o pridelenie nájomných bytov v mestách a obciach vysoko prevyšujú schopnosť ich uspokojiť.
Ja by som ešte aj zdôraznil takú otázku, tu sa určite natíska ďalšia, že či by nemali samosprávy sa zamerať skôr na dodržiavanie pravidiel pri obstarávaní bytov ako na ich obchádzanie a protesty proti pokutám. Lebo som zaznamenal v rámci diskusií na sociálnych sieťach alebo v médiách takéto výčitky voči samosprávam. Podľa môjho názoru tu treba určite urobiť hrubú deliacu čiaru, veľmi rýchlo napraviť legislatívu a nastaviť efektívnu spoluprácu medzi zložkami verejnej správy, to znamená medzi jednak na jednej strane štátom a na druhej strane územnou samosprávou.
Samospráva v našom legislatívnom prostredí veľmi často korčuľuje na tenkom ľade. Veď sú tu v poslaneckej sieni aj poslanci, ktorí sú predstaviteľmi samosprávy, čiže určite na vlastnej koži vedia, že ako ťažko musia v tejto oblasti lavírovať. Musí získať pre svojich občanov samospráva aj dotáciu, musí splniť všetky podmienky a následne ustáť často nezmyselné kontroly a korekcie niečoho, čo už bolo dávno schválené a skontrolovateľné.
Mestá a obce nie sú tými, ktorí protestujú a plačú. Samospráva má vyše štyritisíc kompetencií, čiže úloh, ktoré musí občanom zabezpečiť. Zoberme si len plošné testovanie. Keby nebolo samospráv, bohvie, ako by to dopadlo. (Zaznievanie gongu.)
Čo sa týka týchto kompetencií, čiže úloh, má ich, ako som spomínal, tisícky, ktoré musí dennodenne zabezpečovať, aby občania mali ten pocit, že tento štát funguje.
Čo sa týka záveru, tak asi by som len podotkol toľko, že určite je potrebné túto situáciu riešiť. Nevieme o tejto situácii týždeň. Vieme o tejto situácii už dlhé obdobie, že sa to musí otvoriť a musí sa to konečne doriešiť a netlačiť tento balvan pred sebou, aby nám neskončili niektoré mestá v nútenej správe.
Starostovia, primátori, samospráva, určite stojíme za vami a veľmi dobre si uvedomujeme, že kto drží tento štát pokope. Že ste to vy a že aplikovanie zákonov nemá byť stále len o čírom formalizme a drakonických pokutách, ale aj o pomoci tým obciam, aby sa to už nikdy neopakovalo a aby ste mali legitímny cieľ, a to pomôcť svojim občanom, svojim obyvateľom, ale hlavne aby vám nešiel štát po krku, ale aby ste mali možnosť pomáhať tak, ako vám to aj zákon stanovuje.
Ďakujem pekne.

Chcem sa veľmi pekne poďakovať pánom poslancom Hlinkovi, Kočišovi a Tarabovi. A vy si naozaj neviete vôbec predstaviť, akú mám radosť, že dnes ten návrh predkladám. Je to naozaj šesťročné úsilie a musím povedať, že ja už ako opozičný poslanec som túto verziu predložila každého pol roka, tak ako mi to dovolil rokovací poriadok, takže naozaj je to pre mňa taká veľká výzva k tomu, že keď si človek niečo zaujme, tak jednoducho to vie dotiahnuť do úspešného konca aj tu v parlamente.
Čo sa týka vašich komentárov, ja vám ďakujem, vidím, že ste to pochopili všetko tak, ako to bolo podané. A naozaj budem ešte veľmi rada, ak, keď sa teraz začneme venovať tým dvadsiatim tisícom sirotám, ktoré majú naozaj ten sirotský príspevok v priemernej výške 140 euro, takže to nájde takisto podporu tu v parlamente. A tam nie je problém len ten, že tá výška je 140 euro, ale, bohužiaľ, od určitej doby je to nastavené tak, že ten súbeh dôchodkov sirotských proste nemôže presahovať určitú hranicu. To znamená, treba upraviť aj toto, lebo zbytočne navýšime sumu sirotského dôchodku, keď jednoducho nebude to možné vyplácať. Takže ja urobím všetko pre to, aby aj tento návrh bol prepracovaný tak, ako je návrh k náhradnému výživnému, a budem rada, keď podporíte aj ten.
Ďakujem veľmi pekne, prajem pekný deň.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem ti, pani poslankyňa, za predložený návrh novely zákona o náhradnom výživnom, v ktorom sa okrem iného zjednodušujú pravidlá poskytovania náhradného výživného a zároveň sa zrušuje maximálna výška poskytovania náhradného výživného, ktorá bola doposiaľ v rozpore so súdnym rozhodnutím obmedzená sumou poskytovania náhradného výživného pre oprávnenú osobu maximálne 3,7-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené deti, a to znamená aktuálne 368,37 eura. Aj tým sa dosiahne cieľ, ktorý sme sľúbili ľuďom, a to poskytovanie náhradného výživného pre čo najširšiu skupinu nezaopatrených detí, aby neprepadli cez systém.
Dovolím si pripomenúť, že doposiaľ platný systém poskytovania náhradného výživného má za následok zníženie počtu poberateľov náhradného výživného. Ako vyplýva zo správ o sociálnej situácii obyvateľstva, v roku 2020 bolo náhradné výživné priemerne vyplácané 6 683 deťom, čo v porovnaní s rokom 2009 je mesačne o 229 detí. Takýto prepad bol zaznamenaný aj v roku 2019, kde v porovnaní s rokom 2018 dostalo náhradné výživné o 1 273 detí. V roku 2018 to bolo 1 509 detí, v roku 2017 to bolo mesačne 1 340 detí.
Veľmi dobre viem, že téma neúplných rodín je tvojou srdcovou záležitosťou, pani poslankyňa, preto som rád, že sa nám po šesťročnom snažení a opakovanom predkladaní návrhov novely zákona o náhradnom výživnom podarilo predložiť na rokovanie Národnej rady zákon, ktorý pomôže práve týmto rodinám a ich deťom. Verím, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som vám predstavila novelu zákona o náhradnom výživnom, rada by som vysvetlila, prečo predkladáme túto novelu a potom, čo chceme v zákone zmeniť.
Sú to práve neúplné rodiny, ktoré sú najviac ohrozené chudobou. Už výpadok jednomesačného výživného má pre neúplnú rodinu naozaj vážne následky. V neúplnej rodine je to rodič samoživiteľ, matka samoživiteľka, ktorá ma na pleciach fungovanie celej domácnosti. Okrem každodennej starostlivosti o deti musí platiť účty, stravu, náklady na byt, ošatenie pre deti, krúžky, nedajbože príde choroba, nehovoriac o tom, že jej osobný život ide absolútne do úzadia. Pre psychiku dieťaťa je veľmi zlé, keď musí zažívať finančné prepady do chudoby a rodič mu nedokáže finančne zabezpečiť jeho potreby. A preto prichádzame s novelou zákona o náhradnom výživnom, ktoré musí nastúpiť okamžite v prípade výpadku riadneho výživného.
Táto novela odstraňuje prekážky, ktoré sa v praxi ukázali ako problém, aby rodič samoživiteľ vôbec sa dostal k náhradnému výživnému, a tými sú:
1. Rodič, resp. matka sa dostane k náhradnému výživnému do 30 dní od prvého nezaplateného výživného.
2. Rušíme hranicu príjmu do domácnosti, ktorá bránila požiadať o náhradné výživné.
3. Náhradné výživné sa bude poskytovať v rovnakej výške, akou je súdom určené riadne výživné, to znamená, že rušíme stropy, ktoré bránili vôbec začať poberať náhradné výživné.
4. Rušíme polročné prehodnocovanie trvania nároku na náhradné výživné.
5. Ak súd spätne zvýši riadne výživné, úrad práce zakceptuje toto zvýšenie a spätne doplatí aj náhradné výživné v zvýšenej sume.
6. Ďalšia dôležitá pomoc, ktorú novela prináša. Sirotám, ktorým nevznikol nárok na sirotský dôchodok, budeme poskytovať náhradné výživné vo výške 70 eur a týka sa to aj sirôt, ktoré majú sirotský dôchodok nižší ako 70 eur.
A teraz sa vrátim k jednotlivým bodom v novele a vysvetlím, čo tieto zmeny budú znamenať v praxi.
Rodič sa dostane k náhradnému výživnému do 30 dní od prvého nezaplateného výživného. To znamená, že už po jednomesačnom výpadku riadneho výživného môže podať návrh u exekútora na vykonanie exekúcie na základe súdneho rozhodnutia o výživnom. Hneď po podaní návrhu u exekútora môže požiadať na príslušnom úrade práce o náhradné výživné. K žiadosti o náhradné výživné prikladá potvrdenie exekútora o podaní návrhu a súdne rozhodnutie o vyživovacej povinnosti. Úrad práce má 30 dní na spracovanie údajov. Takže celý tento proces je skrátený na dva mesiace včetne prvého mesiaca, kedy riadne výživné nepríde k rukám rodiča.
Aktuálne platí, že matka musí po podaní návrhu u exekútora počkať dva mesiace, aby mohla úrad práce požiadať o náhradné výživné, to znamená, že teraz jej celý proces trvá štyri mesiace, čo si musíme uvedomiť, že štyri mesiace bez riadneho výživného aj náhradného výživného má naozaj veľké... spôsobí v tejto rodine veľké problémy a ten čas, ktorý skracujeme na dva mesiace, je naozaj veľká pomoc pre tú rodinu.
Rušíme hranicu príjmu do domácnosti, ktorá aktuálne obmedzuje požiadať o náhradné výživné. Príjem do domácnosti nie je iba príjmom matky, ale napríklad aj samotným príjmom dieťaťa, napríklad z brigády, a je to taký základný strop, ktorý je potrebný odstrániť. To znamená, že nebude potrebné dokladovať príjmy, ako je tomu teraz. Výška náhradného výživného bude v rovnakej výške, v akej bolo určené súdom riadne výživné. To znamená, že úrad práce bude v plnej výške akceptovať potreby dieťaťa, ako to určil súd.
Ruší sa aj polročné prehodnocovanie trvania nároku na náhradné výživné. To znamená, že rodič samoživiteľ nebude musieť každých šesť mesiacov predkladať nanovo potvrdenia. Týmto sa zníži administratívna záťaž nielen matky, ale aj úradu. Ak súd rozhodne o zvýšení výživného spätne, tak aj úrad práce túto sumu zakceptuje a spätne doplatí.
A čo sa týka sirôt, ktorým nevzniká nárok na sirotský dôchodok, máme tu 2 700 sirôt, ktorým nevznikol nárok na sirotský dôchodok, napríklad z dôvodu, že rodič nemal odpracovaných dostatočný počet rokov, alebo siroty, ktoré majú sirotský dôchodok nižší ako 70 euro, tak týmto sirotám bude mesačne vyplácané náhradné výživné vo výške 70 eur. Týka sa to 2 700 detí, sirôt. Náhradné výživné bude pre siroty vyplatené úradom práce spätne odo dňa úmrtia rodiča.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, na Slovensku poberá sirotský dôchodok približne 20-tisíc sirôt a priemerná výška sirotského dôchodku je žalostných 140 eur. Práve preto zvýšenie sirotského dôchodku a upravenie súbehu poberania sirotských dôchodkov bude našou ďalšou aktivitou, ktorú sa nám podarilo ukotviť aj programovom vyhlásení vlády. Chcem sa veľmi pekne poďakovať za pozornosť, za podporu novely a špeciálne pánovi poslancovi Jozefovi Hlinkovi za pomoc pri vzniku tejto novely.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladaný návrh zákona je vypracovaný v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa vláda zasadila o podporu rodiny a prijatie s tým súvisiacich opatrení na zlepšenie finančnej situácie osamelých matiek a nekompletných rodín, explicitne aj v otázke úpravy vymáhania a vyplácania náhradného výživného.
Návrh zákona vychádza z prirodzenej nutnosti poskytovať zvýšenú ochranu nezaopatreným deťom a konať v súlade s ich najlepším záujmom. Navrhovanou novelou zákona sa zabezpečí rýchly prístup žiadateľa k náhradnému výživnému.
Tento zákon by nadobudol účinnosť 1. januára 2022 okrem čl. I bodov 15, 16, 19 a 20, ktoré nadobudnú účinnosť 1. decembra 2022.
Všetky navrhované zmeny by som rada vysvetlila v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som na základe konzultácie s vecne príslušným ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny a odborom legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady predniesol pozmeňujúci návrh k predloženému návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona a pomoci tehotným ženám.
Pozmeňujúci návrh je čisto legislatívno-technického charakteru. Ako prvú zmenu navrhujem vykonať v čl. I bod 1 § 2 ods. 2, kde navrhujem nanovo vymedziť okruh oprávnených osôb o tie osoby, ktoré prišli o bývanie z dôvodu narušenia sociálnych alebo rodinných vzťahov z dôvodu tehotenstva. Ďalej do návrhu zákona navrhujem zapracovať pripomienku odboru legislatívy a aproximácie práva, ktorý upozornil, že v návrhu zákona sa používa pojem "krajina trvalého pobytu matky", pričom tento pojem nie je v zákone definovaný. V tejto súvislosti poukazujem na § 9 ods. 1 písm. a) v čl. II 18 bod, ktorý používa pojem "cudzina". Z dôvodu zachovania jednotnosti terminológie odporúčam zjednotenie týchto pojmov. Navrhujem slovo "krajina" nahradiť slovom "štát" v súlade s navrhovaným ustanovením § 3 ods. 3 písm. e).
Taktiež navrhujem posunutie účinnosti ustanovení, ktoré sa týkajú zmien v zákone o príspevku pri narodení dieťaťa súvisiaci so zavedením nového príspevku, príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa.
Z predmetného návrhu zákona vyplýva, že ministerstvo práce vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorý bude upravovať, čo je zdravotným znevýhodnením na účely poskytovania tohto príspevku. Vzhľadom na skutočnosť, že doposiaľ nie je zrejmé, čo by malo byť obsahom tohto všeobecne záväzného právneho predpisu a taktiež samotnú dĺžku legislatívneho procesu, ktorý tento predpis musí prejsť navrhujem posunúť účinnosť týchto ustanovení na 1. januára 2023.
Zároveň si vás dovolím informovať, že 1. apríla 2022 nadobudne účinnosť novela zákona o príspevku pri narodení dieťaťa, ktorá obsahuje zavedenie proaktívnej služby. Úpravy v príslušnom informačnom systéme ministerstva, ktoré súvisia s novelou zákona, sú rozsiahle a menia podstatu priznania výplaty príspevku pri narodení dieťaťa. Po nasadení úprav informačným systémom ministerstva ich bude potrebné odsledovať v praxi, pričom ministerstvo práce musí byť súčinné pri riešení prípadných nezrovnalostí.
V predmetných bodoch v čl. II sa znova upravuje zákon o príspevku pri narodení dieťaťa. V tomto kontexte zapracovanie úprav informačných systémov ministerstva práce súvisiacich s následnou novelou zákona v priebehu jedného mesiaca od účinnosti predchádzajúcej novely zákona je nerealizovateľné. Z dôvodu zabezpečenia dostatočne dlhej legisvakačnej doby sa navrhuje posunutie účinnosti čl. I od 1. januára 2023.
Z dôvodu zabezpečiť naplnenie účelu návrhu zákona - utajiť pôrod v čo možno najväčšej miere navrhujem v zákone o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a zmene a doplnení niektorých zákonov upraviť tak, aby bol utajený pôrod potvrdzovaný ako dočasná pracovná neschopnosť. Navrhujem to z toho dôvodu, aby tehotná poistenkyňa, ktorá požiada o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom, bola zamestnávateľom ospravedlnená v práci z dôvodov už aktuálne zákonom definovanej všeobecnej dôležitej osobnej prekážky v práci, dočasnej pracovnej neschopnosti. V predloženom návrhu nebola táto problematika vôbec riešená, čo by znamenalo, že tehotná zamestnankyňa by nemala na základe čoho ospravedlniť svoju neprítomnosť v práci. V zmysle uvedeného navrhujem, aby nárok na nemocenské vznikol rovnako ako v súčasnosti na základe potvrdenej dočasnej pracovnej neschopnosti. V súlade s pripomienkou, ktorú kladiem vo svojom stanovisku odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady k predloženému návrhu poslaneckého zákona, sa rieši aj vypustenie úpravy čl. I, bod 3, ktorá sa v kontexte návrhu na vypustenie prvej vety v § 48 ods. 2 stávajú vzťahu k druhej vete k § 48 ods. 3 poslaneckého návrhu nadbytočné vzhľadom na zákon o sociálnom poistení ustanovenie podmienky pre nárok na nemocenské.
Pán predsedajúci, teraz si dovolím prečítať môj pozmeňovací návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Hlinku k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o pomoci tehotným ženám, tlač 665.
1. V čl. I 1. bode, § 2 ods. 2 písm. j) znie:
"j) z dôvodu narušenia sociálnych alebo rodinných vzťahov z dôvodu tehotenstva."
Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2023, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť.
2. V čl. II 8. bode, § 3 ods. 3 písm. e) sa slovo "krajine" nahrádza slovom "štáte".
3. V čl. II sa 34. bod dopĺňa § 16c, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 16c
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2023
Ak sa dieťa narodilo pred 1. januárom 2023, nárok na príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa nevzniká."
Doplnenie § 16c sa premietne aj do druhej vety 34. bodu.
§ 16c nadobúda účinnosť 1. januára 2023, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť.
4. Čl. IV sa vypúšťa.
Nasledujúce články sa primerane preznačia, čo sa premietne do článku účinnosti.
5. V článku V sa za bod 5 vkladajú nové body 6 a 7, ktoré znejú:
"6. V § 12a odsek 4 znie:
"(4) Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom,
a) od ktorého žena požiadala o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom; dočasná pracovná neschopnosť začína najskôr od začiatku 21. týždňa tehotenstva a končí najneskôr 14. dňom po dni pôrodu alebo odvolaním žiadosti o utajenie pôrodu,
b) v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobou podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb (§ 3 ods. 1), ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť; ak sa zdravotná starostlivosť poskytne zamestnancovi po odpracovaní jeho pracovnej zmeny, dočasná pracovná neschopnosť sa začína nasledujúcim kalendárnym dňom."."
7. V § 12a ods. 7 sa slovo "choroby" (2x) nahrádza slovami "dočasnej pracovnej neschopnosti" (2x)."
Nasledujúce body čl. V sa primerane preznačia, čo sa premietne do článku o účinnosti.
6. V čl. XIII sa za slová "1. mája 2022," vkladajú slová "okrem čl. I, čl. II bodov 1 až 9, 12 až 33, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2023".
Ďakujem za pozornosť.

Ešte, ešte, pardon, som, termín hlasovania bude v utorok o jedenástej hodine. (Reakcie z pléna.)

Ďakujem pekne za slovo. Budem úprimný, nechcel som vystúpiť v záverečnom slove, pretože tej diskusie bolo dosť, ale, bohužiaľ, musím reagovať. Dve veci ma tu mrzia, tri veci, pardon.
Prvá vec, najpodstatnejšia, nebavili sme sa o ochrane prírody. Nerozprávali sme o tom, ako les zvyšuje vodozádržnú funkciu, nerozprávali sme sa o tom, ako zvyšuje úroveň fotosyntézy, aby sme zachytávali viac CO₂, viac emitovali kyslíka, regulovali pomer CO₂, kyslíka a dusíka v ovzduší.
Čo je základom klimatickej zmeny? Základom klimatickej zmeny nie je vlastníctvo, ale kvalita ovzdušia. To je tá klimatická zmena. Niekoľkí ľudia sa tu oháňali prezidentkou a Glasgowom a o znížení, aby sa neznižovala lesnatosť. Prečo sa nemá znižovať lesnatosť? Kvôli, kvôli krajinotvorbe? Povedzme, že áno. Ale hlavne kvôli klimatickým zmenám. O tom sme sa tento, v tieto hodiny a dni nebavili. Nebavili sme sa o vodozádržnej funkcii lesa, však načo. Nikto, nikto nepovedal, ako vlastne plní ten les tú funkciu z hľadiska vodozádržnosti, ako, ako vplýva zdravý strom na kvalitu pôdy, na mikrobiálny život, lebo toto je tá vodozádržná funkcia lesa. Nerozprávali sme sa o hospodárskych škodách, ktoré sú spôsobené na poľnohospodárskej pôde, pretože blízko lesa sú polia, a to sú ťažké miliónové hodnoty, ktoré štát nedokázal za 30 rokov kompenzovať, resp. nastaviť systém prostredníctvom poistného plnenia na odstraňovanie týchto škôd. Pretože toto je, to sú dôvody, prečo naše poľnohospodárstvo, naše regióny upadajú.
Ja súhlasím s tým a plne sa podpisujem pod to, čo bolo povedané, že treba zvýšiť zamestnanosť, že treba zvýšiť cestovný ruch, o tom absolútne, ja si myslím, ale to ani nebolo nikde v pléne spomenuté, že niekto bol voči tomu, to nie. Nebavili sme sa o zvýšení kvality a úrovne ochrany prírody. Bavili sme sa o majetkoch. Niekoľko dní sme sa bavili o majetkoch. A nakoniec pani poslankyňa Zemanová to v poslednom svojom vystúpení aj potvrdila.
Ale čo ma mrzí, na záver, je to, že ja som verejne vyzval predkladateľa, aby odpovedal na otázku, prečo nie zonácia? Pani poslankyňa Zemanová povedala, že zonácia nie je teraz cieľom, cieľom zákona o ochrane prírody. Aby sme sa bavili o zákone o ochrane prírody? Na čo robíme pozmeňujúce a doplňujúce návrhy ku iným zákonom, keď ideme odstrániť jednu vec a na tú sa nalepí desať pozmeňovákov, lebo je otvorený zákon? Či tento zákon o ochrane a prírody a slovenská príroda si nezaslúži nič, len presuny pozemkov?
Pýtal som sa otvorene predkladateľa, čo s ochrannými pásmami? Už keď sa nepodarilo zobrať tých 660-tisíc poľnohospodárskej pôdy, čo bolo v pôvodnom návrhu, a už sa to zúžilo len na tých 180-tisíc, v tom sú aj pôda 30-tisíc neidentifikovaných vlastníkov, správne som povedal, lebo to nie sú neznámi vlastníci. Neznámy vlastník neexistuje, presne to vysvetlil odborne pán poslanec Fecko. Prečo ideme brať túto pôdu? Pretože ročná dotácia na 30-tisíc ha pôdy v týchto národných parkoch viete, koľko je 20 miliónov? To je, to je oficiálna ročná dotácia, priame platby ANC-čko a plus kompenzácie a za stratu hospodárskej činnosti je 20 miliónov. Prečo ideme brať túto pôdu? Prečo nenecháme ju tam tým, komu to patrí? Veď spravuje ju Slovenský pozemkový fond a prečo nehľadáme tých vlastníkov, veď tí vlastníci sa postupne hlásia a predeďujú sa pozemky a tak tie pozemky patria im.
Čo bude s ochrannými pásmami? Ja neviem, ja som sa stále nedozvedel, čo bude s 280-tisíc, alebo takto nejako, s 250 000 ha ochranných pásiem. V prvom návrhu to boli aj ochranné pásma. Teraz nejako sa z toho vytratili, ja už z toho pozmeňováku neviem vyjsť. Budú predmetom presunu? Bude tam nejako štát zasahovať? Ale nie vyhláseniami, deklaráciami, že bude diaľnica do roku 2010, 2020, 2030, to sme počúvali tridsať rokov. Nič sa nezmenilo, tridsať rokov zase len vyhlásenia, deklarácie, čo urobíme! Kurník, tak to dajme na papier, podpíšme sa pod to! Prečo len prázdne slová?! Prečo sa bojíme riešiť predkupné právo? Prečo to nezrušíme, predkupné právo? Na jednej strane rozprávame o kravičkách pod hotelmi v Alpách a na druhej strane nedovolíme tým ľuďom, aby v rodine rozvíjali svoje podnikanie, aké kravičky pod tými, pod tými hotelmi tam mali. Nebudú ich mať.
Takže poprosím, už rozprava k tomu je skončená. Aspoň písomnou formou informovať poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, informovať aj členov výboru, ja sa na to na výbore budem pýtať, prečo nie zonácia, čo bude s ochrannými pásmami a prečo sa nerieši predkupné právo, lebo toto je to, čo sa malo tu riešiť, keď sme sa bavili o majetkoch. O odbornej stránke už nehovorím, tá, bolo povedané, že ochrana prírody nie je predmetom novely tohto zákona.
Ďakujem pekne.