Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

11.11.2022 o 9:10 hod.

MUDr. PhD.

Vladimír Baláž

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie v rozprave 11.11.2022 9:10 - 9:23 hod.

Baláž Vladimír Zobrazit prepis
Vážené dámy a páni, vážený pán minister, mám dve také poznámky na začiatok. Dneska je svätého Martina a blahoželám každému Martinovi na celom Slovensku a Marošovi, nech sa majú dobre a nech si dajú večer martinskú hus a dobré mladé víno. A chcem samozrejme poďakovať všetkým vám, ktorí ste otvorili túto schôdzu, lebo ju považujem za veľmi dôležitú. Považujem ju za veľmi dôležitú nie preto, aby som na niekoho nadával a vynášal nejaké súdy, ktoré by mohli ísť cez hranu toho celého. Nie, túto schôdzu považujem za dôležitú preto, že sa nám strašne kráti čas medzi tým kedy lekári môžu uplatniť svoje výpovede v našich zdravotníckych zariadeniach a tým, že budeme mať, že prestane byť poskytovaná zdravotná starostlivosť prakticky po celom Slovensku. Vieme, že viac ako dvetisíc lekárov, dvetisícsto lekárov, ak mám dobré informácie podalo výpovede, čo z tých asi šesť až sedem tisíc lekárov sa nezdá až tak veľa, ale keď sa pozriete na odbornosti ktoré sú tam, tak vidíte, že celý systém prakticky skolabuje. To je, páni a dámy, nemysliteľné. Tomu musíme v každom prípade zabrániť. Lekárske odborové združenie, ktoré zorganizovalo a pripravilo tieto výpovede, podľa ich tvrdenia vyše roka sa snaží rozprávať s Ministerstvom zdravotníctva, s Ministerstvom financií, dá sa povedať s celou vládou o riešení tej situácie, ktorá tu existuje v zdravotníctve. Ich hlasy však nie sú vypočuté a dostali sme sa do situácie, keď prakticky o 19 dní nás čaká posledná možnosť vyrokovať niektoré z tých podmienok, ktoré Lekárske odborové združenie dalo pred vládu, pred parlament a pred všetkých politikov na Slovensku. Tu treba naozaj žiadať od každej strany tohto, nechcem povedať sporu, ale tejto situácie, aby si otvorila svoje srdcia a mysle a aby našla spoločné riešenie.
Všetci si dobre pamätáme rok 2006 a vystúpenie premiéra Slovenskej vlády v tom čase, ktorým bol pán Mikuláš Dzurinda v nemocnici v Ružinove, keď bol zahádzaný bielymi plášťami. Bolo niekoľko mesiacov pred voľbami a memorandum, ktoré vzniklo z tejto akcie musela v závere nakoniec riešiť vláda Roberta Fica, ktorá nastúpila po ňom a ministrom Valentovičom, ak sa nemýlim. Všetci si veľmi dobre pamätáme rok 2011, kedy sa táto situácia znova opakovala. A znova celú tú situáciu aj memorandum ktoré vtedy vzniklo musela vyriešiť vláda Roberta Fica, ktorá potom nastúpila. Máte možnosť sa nedostať do takejto situácie. Máte možnosť vypočuť čo od vás chcú. Každá vec, každá skutočnosť v živote nech je akokoľvek temná, prináša príležitosť. A pán minister, táto skutočnosť prináša príležitosť, aby sme žiadali pre zdravotníctvo viac peňazí. Je to nevyhnutné, aby sme mali vyrovnaný finančný ekonomický model v zdravotníctve. Bez toho budeme stále zaostávať a nikdy sa z tohto bludného kruhu, z tohto cirkulovitiózu nedostaneme. To proste musíme prerušiť, musíme urobiť všetko preto, aby sme to urobili. A ten COVID, Plán obnovy a všetko čo sa deje okolo nás nám dáva ohromnú príležitosť, aby sme presvedčili všetkých tých ostatných, tie hluché uši niekedy na Ministerstve financií a na Úrade vlády, aby nás vypočuli, že to je naozaj nevyhnutné čo potrebujeme urobiť. My sa nepotýkame len s tým, že nám chcú odísť lekári. Nám odchádzajú sestry, k nám sestry neprichádzajú. To je tiež ďalšia kapitola o ktorej snáď ešte v rozprave budeme rozprávať. Nám vypovedajú služby lekári a všetci zdravotnícki pracovníci. My tu nemôžme sa tváriť, že my budeme poskytovať akútnu zdravotnú starostlivosť. Prestanú fungovať programy ako je transplantačný program, program robotickej chirurgie, akýkoľvek program, ktorý je zložitejší prestane fungovať z toho dôvodu, že v zásade je závislý na službách a príslužbách týchto ľudí. Zastavme to. Využime túto príležitosť ktorá tu je a presvedčme tieto hluché a slepé hlavy, aby sme napravili situáciu v zdravotníctve. Veľmi vás o to prosím a žiadam. Nehrajme poker, prosím pekne, s ľuďmi, občanmi tejto vlasti. Nedá sa to nechať na posledný deň, kedy sa preruší poskytovanie zdravotnej starostlivosti a lekári odídu. Nehazardujme s týmto stavom. Žiadam vás o to.
Skúsim prísť k odôvodneniu nášho návrhu.
Článkom 40 Ústavy Slovenskej republiky sa zaručuje nielen právo na ochranu zdravia, ale pod ochranou ústavy aj zdravotná starostlivosť. Nárast tlaku na jej financovanie nadväzne vyvoláva veľký tlak aj na zabezpečenie personálnej zložky zdravotnej starostlivosti Slovenskej republiky a ústavou zaručená ochrana sa stáva problematická. Občania od ktorých pochádza celá verejná moc, dlhodobe považujú zdravotníctvo a zdravotnícku starostlivosť a jej dostupnosť za prvoradú prioritu. Zabezpečenie kvality a dostupnosti zdravotnej starostlivosti predstavuje kľúčovú výzvu súvisiacu s udržaním rastom kvality života. Organizácia zdravotnej starostlivosti a spôsob jej uplatňovania musia zabezpečiť pre každého nárok na kvalitnú a dostupnú zdravotnú starostlivosť to poskytovanú zo strany poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v súlade so súčasnými poznatkami a zákonmi. Poskytovatelia musia byť personálne, organizačne a materiálno-technicky vybavení tak, aby boli schopní plniť túto funkciu. Poskytovanie kvalitnej zdravotnej starostlivosti je podmienené aj uceleným systémom rozvoja personálnej zložky zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike. Naviac k súťaži o zdravotnícke profesie dochádza v konkurenčnom prostredí minimálne okolitých štátov. Takto široko poňatú problematiku obsahujú aj požiadavky predložené Lekárskym odborovým združením. Zdravotníctvo je vo vážnej kríze a hrozí, že od decembra bude výrazne obmedzené poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Dôjde teda k ohrozeniu zdravia a života občanov Slovenskej republiky. Dlhodobé problémy nášho zdravotníctva, to si uvedomujeme všetci veľmi dobre, vyvrcholili a odhalili sa hlavne COVID-om 19. Celý systém sa zatriasol v svojich základoch. Napriek upokojovaniu situácie zo strany vlády Slovenskej republiky bolo však vedenie zdravotníctva v tej dobe chaotické, bez koncepčného riadenia a dobre organizovanej pomoci všetkým poskytovateľom zdravotníckej služby. Tento stav, ako dobre vieme všetci, vyvrcholil tým, že musel odísť premiér Slovenskej republiky z vlády Slovenskej republiky a minister zdravotníctva. Po následnom upokojení situácie a po všetkých tých rečiach, ktoré zdravotnícki pracovníci počuli, celý ten sektor zdravotníctva a samozrejme aj občania štátu očakávali celkom jasné a zreteľné kroky, ktoré budú starostlivo smerovať k stabilizácii celého systému. Hlavnými požiadavkami boli požiadavky personálne a finančné. Napriek občianskemu a politickému tlaku neboli jasne komunikované spôsoby ako sa s danými problémami vysporiadať. Reprezentatívne orgány, organizácie zdravotníkov Slovenska vyjadrovali nespokojnosť s predkladanými riešeniami. Lekárske odborové združenie identifikovalo osem z jeho pohľadu najzávažnejších problémov s ktorými navštívili aj všetky relevantné politické sily v našej zemi, aby sa tieto problémy bez zbytočného zdržania riešili. Sú medzi nimi požiadavky na dofinancovanie, požiadavky personálne, materiálno-technické, ale aj požiadavky, ktoré sa týkajú jednotlivých kategórií zdravotníckych pracovníkov. Napriek komplexne formulovaným očakávaniam bol prístup Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky a aj Vlády Slovenskej republiky k týmto požiadavkám ambivaletný, laxný a niekedy až arogantný. Vzhľadom na chýbajúcu diskusiu Lekárske odborové združenie zorganizovalo medzi svojimi členmi akciu, ktoré vyvrcholili podaním v tejto dobe 2 100 výpovedí lekárov. Len spomenuté nátlakové kroky podľa nás viedli k tomu, že vznikli niektoré čiastočné opatrenia zo strany vlády Slovenskej republiky. LOZ, teda Lekárske odborové združenie ich však vyhodnocuje ako nedostatočné a výpovede stále nestiahli. Lekárske odborové združenie ponúka, ponúka diskusiu vláde Slovenskej republiky na zlepšenie tejto situácie. My ako politická strana SMER - sociálna demokracia sme vypočuli volanie Lekárskeho odborového združenia a snažili sme sa otvoriť túto tému aj na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, čo sa nám vďaka vám všetkým podarilo. Pripravili sme uznesenie, ktoré keď sa pretaví do skutočnosti a bude prijaté, môže, môže napraviť situáciu v zdravotníctve a v prvom rade môže zamedziť tomu, aby 1. decembra neprišli lekári do práce. Tým pádom ešte raz opakujem a bolo ohrozené poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
Idem k uzneseniu. Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z novembra 2022 k riešeniu krízovej situácie v zdravotníctve.
Národná rada Slovenskej republiky
A. schvaľuje
A.1 návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k riešeniu krízovej situácie v zdravotníctve;
B....
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.11.2022 16:24 - 16:24 hod.

Susko Boris Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa Kolíková, môžme sa tu si tu argumentovať alebo si tu hovoriť, že kto z nás má pravdu, ale ja nehovorím, že si to myslím, ja mám tie informácie priamo z Krajského súdu v Bratislave, ktorí tvrdia, že sa naozaj nerozhoduje od stola, ale rozhoduje sa na pojednávaniach. Takže váš názor, môj názor môže byť rozdielny, ale názor tých, ktorí o tom rozhodujú, je asi, asi relevantný. Pán poslanec Baránik, teda toto som na toto teda ani neviem ako zareagovať a neviem, čo má duch Harabina spoločný s poručenskou agendou a s tým, že chcem dosiahnuť to, aby vo veciach, kde sa koná o maloletých deťoch, najmä slabšie sociálne skupiny, kde to je vo väčšine prípadov týchto rozhodovaní, nemuseli cestovať z jedného kraja do druhého kraja. Čo je na tom Harabinovské, tak tomu fakt nerozumiem. A pán poslanec Dostál, to čo ste povedali s tým prijímaním cez výbor, že je tam v zásade komplikácia, lebo aby to výbor mohol prijať, no ale to platí len o opozičných návrhoch. Ale pokiaľ sa bavíme o tom, že bol tu prijatý nejakým vsunutím do iného zákona to, čo bolo v pléne Národnej rady zamietnuté, tak stále išlo o koaličný návrh. Takže ani na výbore si neviem predstaviť, aká obštrukcia by bola, aj keby to išlo cez výbor pozmeňujúcim návrhom, keď máte vo výbore väčšinu. Čiže to čo ste povedali, platí, ale platí to len pre opozičné návrhy zákonov a opozičné návrhy pozmeňovanie a doplňujúce. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.11.2022 16:24 - 16:24 hod.

Susko Boris Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Ako nechcel som už vystupovať v ústnej rozprave, ale keďže pani exministerka ma tu obvinila, že klamem a zavádzam, no tak musím, musím k tomu vystúpiť, pretože to nepovažujem za, za korektné, aby to takto zostalo, zostalo visieť vo vzduchu. Pani ministerka, vy ste povedali, že všetky rozhodnutia v poručenských veciach alebo väčšina rozhodnutí sa robí od stola. No v poručenských veciach je možné na odvolacom súde, čím je, ktorým je teda Krajský súd, možno zrušiť, zmeniť alebo potvrdiť a to v senátnom rozhodnutí. Neviem si predstaviť ako senát rozhoduje od stola, to je prvá vec a druhá vec. Ak je možno niečo rozhodnúť v týchto veciach tak možno len zrušenie, ale určite nie zmenu rozsudku, ani potvrdenie rozsudku. Aj tie, ktoré sa zrušia rozsudky, tak je možné takisto vo veľa prípadoch až po nejakom preverení skutočností, ktoré sa udeje v pojednávacej miestnosti. Čiže tie pojednávania sú vždy nariadené.
Len na ilustráciu v roku 2021, keď ste teda hovorili o štatistikách, že, že ich nemám, tak v roku 2021 bolo napadnutých na Krajskom súde v Bratislave 677 poručenských vecí, z toho bolo 637 vecí vybavených. Len na jednom Krajskom súde. Podotýkam len na jednom. Za prvý polrok v roku 2022 bolo napadnutých 318, vybavených 311 poručenských vecí. Neviem si predstaviť, ja neviem teda, keď vy tvrdíte, že sa rozhodujú od stola, či vy máte nejakú štatistiku o tom, že sa rozhodujú od stola, lebo taká štatistika neexistuje, že sa rozhodujú od stola a pri akejkoľvek zmene rozsudku alebo potvrdení rozsudku je sa rozhoduje v pojednávacej miestnosti, kde môžu prísť účastníci konania a kde sa aj vo väčšine prípadov preverujú tieto veci s účastníkmi konania. Pokiaľ sa jedná ešte o túto poručenskú agendu, treba znova zopakovať, že ide o sociálne najslabšiu skupinu obyvateľstva, ktorí budú musieť cestovať z rôznych krajov do iného kraja v takýchto prípadoch. Čo neúmerným spôsobom zaťaží týchto občanov z hľadiska ekonomických finančných nákladov, či už z hľadiska trov konania respektíve nákladov na cestovanie a podobne.
Pokiaľ sa týka mestských súdov, tak napríklad Okresný súd Bratislava V v Petržalke prečo bol zriadený? Pozrime sa trochu do histórie. Tento okresný súd bol zriadený práve preto, že tu máme mestskú časť v Bratislave, ktorá má 150 tisíc obyvateľov alebo mala v čase zriaďovania tohto mestského súdu, dnes je to ďaleko viacej. Teda preto, aby ľudia, ktorí žijú v tomto obvode, tam mali svoj súd, na ktorý môžu, môžu prísť. Vy ste tento súd z akéhokoľvek relevantného dôvodu bez analýzy dopadov zrušili alebo teda tento zákon ho ruší a presúva túto agendu do iných súdov, kde teda nie hneď, ale postupne sa majú aj presunúť personálne kapacity, pričom takéto voľné miesta nikde nie sú. To isté napríklad koncentrácia civilných sudcov na Okresný súd Bratislava IV. Sa takisto nezmestia do existujúcej budovy. Takže ide tu naozaj o biznis s budovami? No a pokiaľ ide o pána poslanca Baránika s tými pozmeňovacími návrhmi, no pán poslanec, to snáď nemyslíte vážne, čo ste povedali, že na pozmeňujúci návrh treba pätnásť podpisov. Veď to nie je pravda. Na pozmeňujúci návrh, ktorý sa predkladá v pléne Národnej rady je treba podpisy pätnástich podpisov. Ak sa pozmeňujúci návrh predkladá na výbore Národnej rady, tak to môže podať aj jeden jediný poslanec, čiže ten argument toho, že návrh zákona môže podať jediný poslanec a pozmeňovací návrh môže podať len pätnásť podpisov, je absolútne irelevantný. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.11.2022 16:09 - 16:09 hod.

Susko Boris Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Dostál, no dosť ste ma teraz prekvapili lebo nevedel som, že presadzujete teóriu výkladu právnej normy čisto formalistickým a gramatickým spôsobom, že nepozeráte na účel tej právnej normy a účelom tohto ustanovenia zákona o rokovacom poriadku je práve to, aby sa národná rada opakovane v krátkom období to znamená v období šesť mesiacov nezaoberala schvaľovaním právnej úpravy v tej istej veci. A to, že je tam napísané, že návrh zákona v tej istej veci, no tak predpokladá sa, že keď sa prvýkrát niečo navrhovalo v nejakom návrhu zákona tak sa to opakovane bude navrhovať v návrhu zákona. To neznamená, že by sme to mali formalisticky, gramaticky vykladať tak, že ak sa to predloží ako pozmeňovací návrh a je to v tej istej veci, tak je to niečo iné. Podľa mňa účelom toho ustanovenia zákona o rokovacom poriadku a teda mali by sme z hľadiska práva sledovať aj to čo bolo účelom zákonodarcu upraviť je práve to, aby sa Národná rada Slovenskej republiky opakovane v krátkom období bez nejakej zmeny spoločenských vzťahov a podobne nezaoberala tou istou vecou, ktorú už raz národná rada odmietla. A toto je práve ten prípad kde ste účelovo obišli takýmto gramatickým formalistickým výkladom práve toto obmedzenie, ktoré hovorí, ktoré obmedzuje zákon o rokovacom poriadku, aby sa opakovane v priebehu šesť mesiacov nerokovalo a nerozhodovalo o tej istej veci, ktorú už raz plénum národnej rady odmietlo. A to si myslím, že je úplne jasné. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 10.11.2022 11:10 - 11:10 hod.

Kéry Marián
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcel by som upozorniť členov zahraničného výboru, že rokovanie je dnes o 12.05 v miestnosti výboru pre európske záležitosti.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 10.11.2022 11:10 - 11:10 hod.

Fico Robert
Pán predseda, samozrejme, sledujeme vývoj, ale predsa len by som poprosil o ozrejmenie ako budeme pokračovať v popoludňajších hodinách, ako to je s hodinou otázok, lebo tých bodov už tu nie je veľa, tak by bolo dobré, keby sme nastavili. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

10.11.2022 10:55 - 10:55 hod.

Susko Boris
V prípade, že aj ak by to bola štatisticky pravda, nemám tu tie štatistiky, tak tí, ktorí tam majú prísť budú mať sťažený prístup k tomuto súdu a zriadenie mestských súdov sme kritizovali už aj v procese prípravy a k tomu vlastne, výsledok toho bolo aj že tieto dva zákony o zriadení mestského súdu v Bratislave a v Košiciach neboli schválené. No tak asi nebola vôľa pôvodne schváliť ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

10.11.2022 10:40 - 10:40 hod.

Susko Boris Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Dostál, no ja si trvám na tom, že to bolo v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku. Vy veľmi účelovo tvrdíte a veľmi gramaticky vykladáte ustanovenie zákona o rokovacom poriadku a ja vám prečítam citát zo stanovísk ústavnoprávneho výboru práve k tomuto ustanoveniu o šesťmesačnej lehote, v ktorej sa nie je možné predložiť návrh v tej istej veci, kde stanovisko ústavnoprávneho výboru, ktoré je zverejnené v zborníku stanovísk hovorí, že pojem v tej istej veci je pre účely § 96 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku potrebné vykladať tak, že tou istou vecou sa rozumejú tie isté právne vzťahy, ktoré upravoval neschválený návrh zákona. Čiže to, že vy tie isté právne vzťahy vložíte do iného zákona, nedáte to samostatným zákonom, je podľa môjho názoru len čisté, účelové obchádzanie tohto ustanovenia zákona o rokovacom poriadku tak ako ho vyložil ústavnoprávny výbor už dávno.
No a pokiaľ ide, pani poslankyňa Kolíková, o poručenskú agendu a o jednotlivé mestské súdy, myslím si, že o ktorých tu bolo napísaných veľa odborných článkov, kedy samotní sudcovia kritizovali práve tú kauzálnu príslušnosť pre tri krajské súdy na celom území Slovenskej republiky z hľadiska dostupnosti účastníkov konania, teda občanov k súdu tak, aby mohli sa efektívne zúčastňovať práve týchto odvolacích konaní a nie je pravdou, že vo väčšine prípadov sa rozhoduje od stola a že tí účastníci konania tam nemajú, nemajú prísť a v prípade, že aj ak by to bola štatisticky pravda, nemám tu tie štatistiky, tak tí, ktorí tam majú prísť budú mať sťažený prístup k tomuto súdu a zriadenie mestský súdov sme kritizovali už aj v procese prípravy a tomu vlastne, výsledok toho bolo aj, že tieto
Skryt prepis
 

10.11.2022 10:40 - 10:40 hod.

Susko Boris Zobrazit prepis
vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení a dopĺňa takto.
Bod 1. V čl. 2 sa vkladajú nové body 1 až 3, ktoré znejú:
1. § 15 ods. 2 znie: Konanie v prvom stupni v obvode Okresného súdu Bratislava 1, vykonáva Okresný súd Bratislava 1, ak tento zákon neustanovuje inak.
2. V § 16 ods. 1 písm. a) znie: Po a) v obvode Krajského súdu v Bratislave. Po prvé, Okresný súd Bratislava 1 pre územný obvod okresu Bratislava 1, územný obvod okresu Malacky, územný obvod okresu Pezinok a územný obvod okresu Senec.
Po druhé, Okresný súd Bratislava 2 pre územný obvod okresu Bratislava 2.
Po tretie, Okresný súd Bratislava 3 pre územný obvod okresu Bratislava 3.
Po štvrté, Okresný súd Bratislava 4 pre územný obvod okresu Bratislava 4.
Po piate, Okresný súd Bratislava 5 pre územný obvod okresu Bratislava 5.
Bod 3. V § 16 ods. 2 písm. a), v § 521 ods. 2 a v § 562 ods. 2 sa slová "Mestský súd Bratislava 1" nahrádzajú slovami "Okresný súd Bratislava 1". Doterajšie body sa primerane preznačia.
Bod 2. V čl. 3 sa vkladajú nové body 1 až 5, ktoré znejú: 1. V § 22 písm. a) a v § 26 písm. a) sa slová "Mestský súd Bratislava 3" nahrádzajú slovami "Okresný súd Bratislava 1".
Po druhé, v § 23 písm. a), v § 28 písm. a) a v § 29 sa slová "Mestský súd Bratislava 3" nahrádzajú slovami "Okresný súd Bratislava 5".
Po tretie, v § 24 písm. a) sa slová "Mestský súd Bratislava 4" nahrádzajú slovami "Okresný súd Bratislava 3".
Po štvrté, v § 27 sa slová "Mestský súd Bratislava 3" nahrádzajú slovami "Okresný súd Bratislava 2".
Po piate, v § 33 sa slová "Mestský súd Bratislava 4" nahrádzajú slovami " Okresný súd Bratislava 3".
Doterajšie body sa primerane preznačia.
3. bod. V čl. 4 sa vkladajú nové body 1 až 3, ktoré znejú:
1. V § 3 sa vypúšťajú ods. 3, 4, 5 a 7. Doterajšie odseky sa primerane preznačia.
2. V § 124 písm. a) sa slová "Mestský súd Bratislava 2" nahrádzajú slovami "Okresný súd Bratislava 1".
3. V § 27í ods. 3 písm. a) sa slová "Mestský súd Bratislava 3" nahrádzajú slovami "Okresný súd Bratislava 1".
Doterajšie body sa primerane preznačia.
4. bod. V čl. 8 sa vkladajú nové body 1 až 5, ktoré znejú:
1. V § 2 ods. 1 až 4 znejú:
1. Sídlom Okresného súdu Bratislava 1 je mesto Bratislava. Jeho obvod tvorí územný obvod okresu Bratislava 1.
Ods. 2. Sídlom Okresného súdu Bratislava 2 je mesto Bratislava. Jeho obvod tvorí územný obvod okresu Bratislava 2.
Ods. 3. Sídlom Okresného súdu Bratislava 3 je mesto Bratislava. Jeho obvod tvorí územný obvod okresu Bratislava 3.
Ods. 4. Sídlom Okresného súdu Bratislava 4 je mesto Bratislava. Jeho obvod tvorí územný obvod okresu Bratislava 4.
Po druhé. V § 2 sa za ods. 4 vkladá nový ods. 5, ktorý znie:
Ods. 5. Sídlom Okresného súdu Bratislava 5 je mesto Bratislava. Jeho obvod tvorí územný obvod okresu Bratislava 5.
Doterajšie ods. sa 5 až 36 sa označujú ako ods. 6 až 37.
Po tretie. V § 3 ods. 2 písm. a) znie: Po a) Okresný súd Bratislava 1.
Po štvrté. V § 3 ods. 2 sa za písm. a) vkladajú nové písm. b) až e), ktoré znejú:
b) Okresný súd Bratislava 2, c) Okresný súd Bratislava 3, d) Okresný súd Bratislava 4, e) Okresný súd Bratislava 5.
Doterajšie písm. b) a c) sa označujú ako písm. f) a g).
Po piate. § 18n sa vrátane nadpisu vypúšťa.
Doterajšie body sa primerane preznačia.
5. bod. V čl. 10 sa vkladá nový bod 1, ktorý znie: 1. V § 196a ods. 1 písm. a) sa slová "Mestský súd Bratislava 3" nahrádzajú slovami "Okresný súd Bratislava 1".
Doterajšie body sa primerane preznačia.
Bod 6. Za čl. 5 sa vkladá nový čl. 6, ktorý znie: Čl. 6. Zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení zákona č. 158/1969 Zb. zákona č. 234/1992 Zb., zákona č. 264/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 48/1996 Z. z., zákona č. 510/2002 Z. z., zákona č. 589/2003 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č.382/2004 Z. z., zákona č. 36/2005 Z. z., zákona č. 336/2005 Z. z., zákona č. 273/2007 Z. z., zákona č. 384/2008 Z. z., zákona č. 388/2011 Z. z., zákona č. 102/2014 Z. z., zákona č. 267/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 108/2022 Z. z. a zákona č. 150/2022 Z. z. sa mení takto:
V § 68a písm. b) sa slová "Mestský súd Bratislava" nahrádzajú slovami "Okresný súd Bratislava 1".
Bod 7. Za čl. 10 sa vkladajú nové čl. 11 až 14, ktoré znejú:
Čl. 11. Zákon č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii z Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 396/2019 Z. z., zákona č. 150/2022 Z. z. sa mení takto:
V § 9 ods. 3 sa slová "Mestský súd Bratislava 1" nahrádzajú slovami "Okresný súd Bratislava 1".
Čl. 12. Zákon č. 533/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia nespojená s odňatím slobody, alebo probačné opatrenie na účely dohľadu v Európskej únii v znení zákona č. 396/2019 Z. z., zákona č. 150/2022 Z. z. sa mení takto: V § 10 ods. 1 v druhej vete sa slová "Mestský súd Bratislava 1 nahrádzajú slovami "Okresný súd Bratislava 1".
Čl. 13. Zákon č. 161/2013 Z. z. o odovzdávaní, uznávaní a výkone rozhodnutí o opatreniach dohľadu ako náhrade väzby v Európskej únii v znení zákona č. 396/2019 Z. z., zákona č. 150/2022 Z. z. sa mení takto: V § 12 ods. 1 v druhej vete sa slová "Mestský súd Bratislava 1" nahrádzajú slovami "Okresný súd Bratislava 1".
Čl. 14. Zákon č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 150/2022 Z. z. sa mení takto: V bode 36 ods. 1 sa slová "Mestský súd Bratislava 1" nahrádzajú slovami "Okresný súd Bratislava 1". Nasledujúce články sa primerane prečíslujú.
Bod 8. Za čl. 11 sa vkladá čl. 12, ktorý znie: Čl. 12. Zákon č. 11/2019 Z. z. o pravidlách riešeniach sporov týkajúcich sa zdanenia v znení zákona č. 150/2022 Z. z. sa mení takto: V § 30 ods. 1 sa slová "Mestský súd Bratislava 3" nahrádzajú slovami "Okresný súd Bratislava 2". Nasledujúce články sa primerane prečíslujú.
Takže, pán predsedajúci, prečítal som prvý pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Teraz prečítam druhý pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý sa týka kauzálnej príslušnosti v poručenskej agende krajských súdov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Suska k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1285).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a odvodmi súdov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. 4 sa vkladajú nové body 1 a 2, ktoré znejú: 1. V § 3 ods. 3 a 4 sa vypúšťa slovo "miestne". 2. V § 3 sa vypúšťajú ods. 5 a 7. Doterajší ods. 6 sa preznačí ako ods. 5. Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som.
Skryt prepis
 

10.11.2022 10:25 - 10:25 hod.

Susko Boris Zobrazit prepis
pléna Národnej rady a boli neodhlasované a následne teda pri porušení všetkých pravidiel legislatívneho procesu bola táto úprava zriadenia mestských súdov vsunutá do tohto zákona, o ktorom teraz, o ktorom novelizácii teraz rokujeme, napriek tomu, že tieto ako som povedal, neboli schválené a podľa zákona o rokovacom poriadku bolo potrebné dodržať 6 mesačnú lehotu na ich opätovné prerokovanie. Na čo sme upozorňovali už vtedy, avšak napriek tomu tieto boli opätovne schválené. V tejto súvislosti musím povedať, že mi prišlo až komické vystúpenie pána poslanca Dostála včera ráno k skrátenému legislatívnemu konaniu, kde kritizoval čo má byť alebo nemá byť predmetom skráteného legislatívneho konania po tom, čo predviedla táto koalícia pri prijímaní tejto reformy, keď ako som povedal obišla celý legislatívny proces podľa zákona o rokovacom poriadku, kde ako som povedal, ak nebol prijatý zákon v riadnom procese v pléne Národnej rady v druhom a respektíve v treťom čítaní, tak je ho možné opätovne predložiť až po 6 mesiacoch, na čo teda táto vládna koalícia, pani ministerka, obišla celé toto ustanovenie zákona o rokovacom poriadku tým, že vsunula túto istú úpravu, ktorá neprešla v samostatných zákonoch do iného zákona, do zákona, o ktorom dnes rokujeme a takýmto spôsobom boli tieto mestské súdy schválené, podľa môjho názoru ako som upozorňoval aj vtedy a opakujem to aj teraz v rozpore s legislatívnymi pravidlami, respektíve v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku.
Z vecného hľadiska ako som spomenul, nesúhlas širokej odbornej verejnosti je možné dokumentovať aj na samotnej legislatívnej komisii pri Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky, kde pri prerokovaní v tejto komisii v zásade všetci členovia tejto komisie boli proti prijatiu súdnej reformy v takom tvare a v takej forme ako bola predložená, ako nakoniec aj bola schválená v pléne Národnej rady.
No a dnes, dnes tu máme dôsledky tohto spackaného procesu v priamom prenose, kedy musíme odkladať účinnosť tejto reformy , pretože v praxi by aplikácia tejto úpravy od 1. 1. 2023 znamenala v zásade zrútenie celého systému, čo v konečnom dôsledku by znamenalo nie zefektívnenie a zrýchlenie prístupu k súdu ako základného princípu a aj základného cieľa tejto celej reformy, ale naopak by znamenala predĺženie súdnych konaní a sťaženie prístupu občanov k súdu, čo je základné aj ústavné právo. Včera v rozprave vo faktických poznámkach tu tak ako pán poslanec Lehotský, tak aj pán poslanec Baránik rozprávali o tom, že ako treba zabezpečiť, ako je tento návrh novely zákona zlý, lebo treba zabezpečiť rýchlosť konania a efektívnosť konania, no ale práve ak by sme ponechali zákon účinný od 1. 1. 2003 v takom stave ako je, tak by znamenal v konečnom dôsledku pravý opak ako zrýchlenie súdnych konaní.
Na koniec môžme to dokumentovať aj na indikatívnom prieskume ministra spravodlivosti, ktorý bol, ktorý pán minister spravodlivosti keď nastúpil do funkcie, zrealizoval v septembri roku 2022, kde v tomto prieskume sa pýtal pán minister jednotlivých sudcov ako vnímajú pripravenosť súdov na túto reformu, osobitne vo vzťahu k zriadeniu správnych súdov. Tohto prieskumu sa zúčastnilo 453 sudcov, respektíve sudkýň, teda viac ako tretina celého sudcovského stavu. Na otázku či je legislatívna úprava implementácie súdnej mapy a správnych súdov dostatočná, z týchto 453 sudcov 381, to je 84 %, odpovedalo, že nie. Na otázku či je personálna pripravenosť implementácie súdnej mapy a správnych súdov dostatočná, odpovedalo 413 sudcov že je, čo je 91 %. Na otázku či je materiálno-technická pripravenosť implementácie súdnej mapy a správnych súdov dostatočná odpovedalo 415 sudcov nie, čo je 92 % všetkých týchto sudcov, ktorí sa zúčastnili tohto prieskumu a na otázku aký bude mať súdna mapa a správne súdy vplyv na prístup k spravodlivosti odpovedalo 73 %, to znamená 330 sudcov, že negatívny. A podľa, teda na otázku podľa ich názorov ako prispeje, respektíve či prispeje vznik správnych súdov k skvalitneniu a zrýchleniu ich rozhodovacej činnosti odpovedalo že nie 395 sudcov, čo je 87 %. No a úplne na záver pokiaľ sa bavíme najmä o dôvodoch na túto legislatívnu úpravu, ktorá má posunúť účinnosť z 1. 1. 2023 na 1. júna 2023, kedy sa pán minister pýtal sudcov či plánujú požiadať do konca roku 2022 súdnu radu o preloženie na novozriadený správny súd, odpovedalo až 433 sudcov, to znamená 95, 6 % že nie.
Čiže aj z tohto možno vidieť, že tá pripravenosť súdov a sudcov na túto reformu najmä pokiaľ ide o zriadenie správnych súdov, je absolútne nedostatočná, a preto oprávnenosť tohto návrhu zákona na odloženie účinnosti je úplne, úplne v poriadku a ja musím povedať za stranu SMER sociálna demokracia, že tento návrh zákona podporíme. Samozrejme s tým súvisia aj ďalšie opatrenia, ktoré sú v tomto návrhu zákona, ktoré tu boli toľko kritizované počas včerajšieho dňa, ktoré by mali personálne zabezpečiť obsadenosť týchto správnych súdov a my si myslíme, že sú v poriadku, pretože ako sa aj hovorí v dôvodovej správe, máme 10 tisíc spisov, ktoré majú prejsť na tieto správne súdy a pri súčasnom personálnom obsadení alebo pri tom ako vyzerá, že bude personálna obsadenosť na správnych súdoch, je toto absolútne, absolútne nerealizovateľné a to, čo hovorila včera pani ministerka, že však dá sa to riešiť aj tak, že niektoré z nich ostanú na existujúcich súdoch a niektoré prejdú na tie nové správne súdy, no tak to by ešte len vznikol chaos a to by naozaj zabezpečilo zrýchlenie, "zrýchlenie" súdnych konaní a prístup k súdu, ja si myslím, že to by bol absolútny chaos a predĺžili by sa súdne konania nie že o dni a týždne, ale o mesiace, o celé mesiace. Čiže z tohto pohľadu si myslím, že je to úplne legitímna požiadavka.
Ja som na výbore aj apeloval, respektíve som interpeloval pána ministra s tým, že či nie je možné zvážiť aj úpravu ako je v Čechách, český model, že by na krajskej úrovni zostali správne kolégiá tak ako sú dnes a samozrejme odvolacím orgánom by bol Najvyšší správny súd, ktorý je už zriadený tak ako to funguje v Čechách, avšak pán minister z hľadiska toho, že reforma je už nejakým spôsobom rozbehnutá, tak s týmto nevyjadril súhlas, čo chápem, ale z hľadiska toho, aby naozaj sme zabezpečili funkčnosť týchto správnych súdov, tak určite, určite je potrebný takýto odklad účinnosti a najmä zabezpečenie personálneho obsadenia, ale aj materiálno-technického vybavenia a ďalšie súvislosti, ktoré s tým sú spojené tak, aby tá agenda mohla plynule prejsť na jednotlivé správne súdy a aby sa tieto konania nezdržiavali.
Vzhľadom k tomu, že máme otvorený tento zákon, tak sa nám tu otvára priestor aj na niektoré ďalšie úpravy, k čomu predložím aj pozmeňujúce návrhy a to vo vzťahu k mestským súdom v Bratislave a k riešeniu poručenskej agendy tak ako je nastavená v tomto zákone. Treba povedať, že z hľadiska mestských súdov v Bratislave problém doterajších alebo súčasných okresných súdov v Bratislave nie je ich nedostatočná špecializácia, ale dlhodobé poddimenzovanie najmä pokiaľ ide o Okresný súd Bratislava I, pričom zriadenie mestských súdov v Bratislave v aktuálne schválenej podobe túto situáciu nijakým spôsobom nerieši a bez personálneho doplnenia povedie k tomu, že z pohľadu rýchlosti konania sa dnes neakceptovateľný stav najmä na Okresnom súde Bratislava I v priebehu rádovo niekoľkých mesiacov prenesie na mestské súdy, osobitne na Mestský súd Bratislava I a Mestský súd Bratislava IV. Navyše, keďže v Bratislave zostáva zachovaných 5 okresných prokuratúr, v prípade Mestského súdu Bratislava I tiež reálne hrozí, že prokuratúra nedokáže zabezpečiť účasť prokurátorov príslušnej okresnej prokuratúry na všetkých nariadených hlavných pojednávaniach a verejných zasadnutiach, čo v konečnom dôsledku povedie k zbytočným prieťahom v konaniach a so zreteľom teda na uvedené považujeme náklady a úsilie, ktoré= budú musieť byť vynaložené v súvislosti so zriadením mestských súdov v Bratislave, za bezprecedentné mrhanie materiálnymi a personálnymi kapacitami, ktoré nepovedie k reálnemu naplneniu cieľov reformy a to je zefektívnenie a zrýchlenie konaní.
Pokiaľ si zoberieme dôvodovú správu k návrhu zákona, tak v dôvodovej správe sa tak isto hovorí, že organizačno-technické zabezpečenie zriadenia 4 bratislavských mestských súdov si vyžaduje vzhľadom na pomernú komplikovanosť parlamentom schváleného riešenia usporiadania prvostupňových súdov v hlavnom meste Bratislava dlhšie obdobie pre riadnu implementáciu, situáciu komplikuje aj pilotná účasť rezortu spravodlivosti pri zavádzaní nového ekonomického informačného systému v gescii rezortu financií. Schválená právna úprava so sebou prináša isté riziká spojené s procedúrou tvorby rozvrhov práce súdov dotknutých reformou súdnej mapy, ktorú sú dôsledkom absencie jednoznačnej zákonnej úpravy aj riziká spojené s prekladaním sudcov pri zmenách v sústave súdov, pričom oba tieto aspekty môžu negatívne ovplyvňovať posudzovanie otázok spojených s inštitútom zákonného sudcu. Čiže to sú dôvody, ktoré ma viedli k tomu, aby som predložil svoj, alebo aby som teda mal dôvod predložiť svoj pozmeňovací návrh č. 1, ktorý rieši návrat späť k systému okresných súdov v Bratislave. Pokiaľ ide o pozmeňujúci návrh č. 2, ktorý tak isto predložím, ktorý je aj súčasťou návrhu č. 1 a predkladám ho alternatívne pre prípad, že by môj pozmeňujúci návrh č. 1 nebol schválený, je riešenie poručenskej agendy.
V súčasnom znení po schválení tejto reformy súdnej mapy došlo k stanoveniu kauzálnej príslušnosti pre tri krajské súdy v poručenskej agende a to Krajský súd Žilina, Krajský súd Trnava a Krajský súd v Prešove, pričom Krajský súd v Žiline má byť odvolacím súdom v týchto veciach pre obvody Krajského súdu v Banskej Bystrici a Trenčíne, Krajský súd v Trnave pre obvody Krajského súdu v Bratislave a v Nitre a Krajský súd v Prešove pre obvody Krajského súdu v Košiciach. Domnievam sa, že práve je potrebné prehodnotiť túto kauzálnu príslušnosť v poručenskej agende, teda v agende, ktorej sa týka riešenia sporov o maloleté deti a to vo vzťahu k týmto krajským súdom najmä vzhľadom na to, že účastníkmi týchto konaní sú často sociálne odkázané osoby, kde takýto, takéto stanovenie kauzálnej príslušnosti len pre tri krajské súdy na území Slovenska dramaticky zvýši trovy konania, zvýši dostupnosť, respektíve nedostupnosť súdu pre tieto osoby a bude problematické z hľadiska aplikácie a z hľadiska zvyšovania nákladov pre občanov. Preto si myslím, že je potrebné prehodnotiť aj túto otázku a vrátiť sa späť k tomu, že túto agendu poručenskú budú vykonávať naďalej všetky krajské súdy.
Čiže toľko úvodom a k odôvodneniu týchto mojich pozmeňujúcich návrhov, pred tým ešte ako prečítam tieto pozmeňujúce návrhy, by som opätovne chcel upozorniť aj pána spravodajcu, že predkladám dva pozmeňujúce návrhy, kde v tom prvom pozmeňujúcom návrhu je úprava mestských súdov a tak isto poručenskej agendy, ktorý sa vylučuje s tou úpravou toho druhého pozmeňujúceho návrhu, čiže ak by prešiel v hlasovaní ten prvý návrh tak ako ho predkladám, potom o tom druhom návrhu by sa už nehlasovalo. Ak by nebol schválený ten prvý návrh, tak potom nie je problém s konfliktom a môže sa hlasovať o tom druhom pozmeňovacom návrhu.
Takže, pán predsedajúci, budem teraz čítať 1. pozmeňujúci návrh, pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Suska k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1285).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. 2 sa vkladajú nové body 1 až 3, ktoré znejú:
1. § 15ods. 2 znie: Konanie v prvom stupni v obvode Okresného súdu Bratislava I
=====
Skryt prepis