Videokanál klubu

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, Slovensku sa v boji s koronavírusom zatiaľ darí. Z doteraz publikovaných čísel sa zdá, že máme jeden z najnižších podielov infikovaných na populácii spomedzi všetkých členských krajín EÚ a takisto aj najmenej úmrtí. Veľký podiel na úspechu má skoré prijatie karanténnych opatrení, ktoré zatiaľ poslušne dodržiavame.
Prenos vírusu COVID-19 do Európy zastihol európske štáty a ich zdravotné systémy nepripravené. Plošné prísne karanténne opatrenia pôsobia ako drastická diéta hladovkou. Krátkodobý efekt je výrazný, ale takáto stratégia sa nedá aplikovať dlhodobo, lebo by viedla k samodeštrukcii. Ekonomické dopady pandémie na európske ekonomiky však budú významné. Podľa jarnej prognózy Európskej komisie hospodárstvo eurozóny má v roku 2020 poklesnúť o 7,75 %, aby v roku 2021 vzrástlo o 6,25, takže ani na konci roku ´21 pravdepodobne nedosiahneme úroveň z roku 2019.
Ekonomické náklady karanténnych opatrení sú enormné. Prudký prepad ekonomiky, pokles príjmov domácností a nárast verejného dlhu o viac ako miliardu mesačne. Netreba zabúdať ani na duševné náklady vyplývajúce zo sociálnej izolácie. Zanedbávaním a nedostatočným financovaním starostlivosti o duševné zdravie kladie pandémia koronavírusu na rodiny a spoločnosť ďalší psychický nápor. Starostlivosť o duševné zdravie musí byť základnou časťou všetkých reakcií vlád na COVID-19. Musí byť rozšírené a dostatočne financované.
Hneď úvodom otázka, ako sa vysporiadala naša vláda s touto otázkou a kde sú na to vyčlenené financie a spracované materiály na postup a na opatrenia. Nenašiel som to. Je zrejmé, že každá ekonomika má svoje limity, ako dlho dokáže fungovať v režime prísnej karantény alebo koľkokrát si ňou dokáže opakovane prejsť. Preto je veľmi dôležité, aby prísne plošné karanténne opatrenia nahradil čo najefektívnejší režim, ktorý je pružný, udržateľný a zároveň zabráni tzv. jojo efektu.
Program stability je hlavný strednodobý rozpočtový dokument Slovenskej republiky. Aby to nevyzeralo ako ambiciózna aktivita súčasnej vlády, je potrebné hneď úvodom uviesť, že Slovensko týmto dodržiava povinnosť vymedzenú v čl. 4 nariadenia Rady Európy 473/2013. Vzhľadom na výraznú neistotu ohľadom budúceho ekonomického vývoja budú musieť byť fiškálne ciele aj potreba opatrení na ich dosiahnutie v prípade zmien aktualizované. Preferované by mali byť opatrenia zvyšujúce efektívnosť verejných financií. Dlhodobú udržateľnosť verejných financií musia podporiť aj štrukturálne reformy na naštartovanie ekonomického rastu. Opatrenia musia byť zamerané na hlavné štrukturálne výzvy slovenskej ekonomiky, a to zdravotníctvo, vzdelávanie, trh práce a efektívnejšie využívanie zdrojov v ekonomike.
Tu sa možno moje konštatovanie môže prekrývať aj s ambíciami vyjadrenými v programe stability. Zámerne uvádzam ambíciami, pretože toto všetko sa nezabezpečí samé. Na zabezpečenie je potrebný koordinovaný a profesionálny, odborný prístup. Tu nastávajú pochybnosti zabezpečovania a napĺňania ambícií vyjadrených v programe stability. Pokiaľ hovorím o koordinácii, tak sme boli svedkami v priamom prenose, ako sa nedokázal predseda vlády a podpredseda zodpovedný za hospodársku oblasť nielenže koordinovať, ale ani rozprávať o postupe uvoľňovania reštrikčných ekonomických a hospodárskych opatrení a odkazovali si štipľavé výroky cez médiá. To je ten kameň úrazu. Nebudem spomínať odborné a manažérske predpoklady predsedu vlády a ministrov, ktorí v tejto oblasti pôsobia alebo začnú pôsobiť, keď sa im zriadi namiesto úradu ministerstvo.
Vláda chce zvýšiť transparentnosť rozpočtu častejším a zrozumiteľným informovaním o jeho príprave a plnení. To, že už je spoločnosť presýtená nič nehovoriacimi a pritom častými tlačovými konferenciami premiéra a jeho prejavmi na sociálnych sieťach, ťažko uveriť tomu, že takéto náročné odborné témy bude prezentovať občanom Slovenskej republiky, ktorých nazýva štekajúcimi psami a to len preto, že sa občan SR, ktorému to priamo ústava dovoľuje a má na to právo, ak sa chce dostať do svojej práce alebo ku svojej rodine.
Medzi ďalšie ciele patrí zabezpečenie lepšej prípravy investičných projektov s dôsledným uplatňovaním princípov hodnoty za peniaze a zadefinovanie novej stratégie riadenia štátneho dlhu podloženou analýzou rizík a nákladov v súlade s najlepšou praxou vo svete. Tu sa opäť musím vrátiť k personálnym obsadeniam na riadiacich úrovniach. Sú pripravení odborníci, ktorí budú zabezpečovať tieto náročné ciele? Alebo pôjde ďalej vládna garnitúra cestou dosadzovania svojich verných, ale neodborných nominantov? Veď príkladov je za tú krátku dobu naozaj veľa. Stačí spomenúť len nedávnu výmenu riaditeľov nemocníc, keď napríklad riaditeľ detskej fakultnej nemocnice sa ešte ani nestihol stretnúť s ministrom, ktorý ho odvolal po rokoch jeho kvalitnej práce bez slova dôvodu, ale aj schválenie bývalého policajta na miesto riaditeľa pre investície v Národnej diaľničnej spoločnosti, kde sa rozhoduje o strategických investičných projektoch rádovo v sto miliónoch euro a po 24 hodinách ho pod tlakom externého prostredia minister odvolal. Tých príkladov je množstvo a čarovné slovko totálneho zahmlievania vlády je, že výberové konania na tieto dôležité miesta budú ešte v tomto roku. Tomu ale neveria ani tí, ktorí to hovoria.
Súčasťou programu stability sú aj tri revízie výdavkov a súhrnná implementačná správa. Revízia výdavkov zamestnanosti a odmeňovania vo verejnej správe prináša ambíciu potenciálnych úspor a to aj pri vytvorení nového ministerstva a aktuálnej tendencii, keď sú pracovníci na ministerstvách z hľadiska počtov zabetónovaní. Nikde vláda nezakomponovala úlohu pre seba, že urobí veľmi dôkladný personálny a finančný audit, ktorý by nastavil efektívny modus vivendi nielen v obsahu prác štátnej správy, ale hlavne v ich počtoch. Predpokladaných skoro 90-tisíc nezamestnaných bude najmä z radov živnostníkov, zamestnancov malých, stredných, ale veľkých firiem.
Súčasne sa v programe stability píše, že vláda posilní úlohu ministerstva financií a Útvaru hodnoty za peniaze pri riadení investícií a investičného rozpočtu. Vytvoria sa kapacity na prípravu a kontrolu projektov počas všetkých fáz životného cyklu investícií od prípravy až po finálne odovzdanie. Posilňovanie kapacít je ale v rozpore s vytváraním úspor na rezortoch.
Revízia výdavkov na informatizáciu spomína potenciál znížiť ročne IT výdavky o 10 až 20 %, čiže 48 až 95 mil. eur. Je však potrebné si plne uvedomiť, v akej dobe žijeme a čo všetko bude potrebné v oblasti IT uskutočniť a vzhľadom na konkurencieschopnosť krajiny a naplneniu moderných a nevyhnutných potrieb nielen občanov, ale hlavne podnikateľov. Slovenská ekonomika bude v roku 2020 výrazne podchladená. Hoci sú opatrenia a zvýšenie spoločenského odstupu len dočasné, obnovenie ekonomického rastu bude sprevádzané zvýšenou nezamestnanosťou a opatrným míňaním domácností. Oživenie tak bude v domácej ekonomike a zahraničnom dopyte len postupné. Produkčná medzera sa neuzavrie hneď, ale až za horizontom prognózy. Karanténne opatrenia sú v kombinácii s nižším zahraničným dopytom, sa odrazia v nižšej produkcii domácich podnikov a dôjde k okamžitému spomaleniu slovenských exportov. V dôsledku nižších tržieb budú podniky nútené výraznejšie znižovať náklady a zmierniť investičnú aktivitu oproti základnému scenáru. A práve investičná aktivita je najviac zasiahnutá v krátkodobom a strednodobom horizonte. Nižšie mzdy a zamestnanosť sa zároveň premietnu do nižšej spotreby domácností, ktorú čiastočne tlmí spotreba verejného sektora. A pokles produkčnej medzery následne zníži inflačné tlaky v ekonomike.
Brusel chce, aby zotavovanie prebiehalo zeleným, digitálnym a odolnejším spôsobom. Slovenskí vládni predstavitelia sa zatiaľ verejne v prebiehajúcej diskusii o podobe hospodárskej obnovy Európskej únie vyjadrovali iba ojedinele. V tomto by mal zazvoniť veľmi silný budík, aby ich zobudil a začali dňom i nocou pracovať na tom, ako budú prostriedky pre Slovensko využité. Je potrebné pripraviť štrukturálne výzvy slovenskej ekonomiky, a to pre zdravotníctvo, vzdelávanie, trh práce a efektívnejšie využívanie zdrojov v ekonomike. Zatiaľ našu vládu nie je počuť ani doma a ani v Bruseli. Tu je priestor na budúce tlačové konferencie a vystúpenia premiéra a členov vlády, aby začali ponúkať pre spoločnosť niečo perspektívne a konštruktívne. Zmysluplné a konštruktívne návrhy, ktoré budú v prospech Slovenska, vieme podporiť. Len musia prísť.
Ďakujem za pozornosť.

Dámy a páni, dobrý deň. V podstate ja už som sa dnes vyjadril na tlačovej konferencii, ale pokúsim sa zhrnúť ešte niektoré fakty, ktoré, ktoré tu zazneli, a takisto by som chcel reagovať na niektoré veci, ktoré zazneli v písomnej rozprave.
Program stability je veľmi dôležitý dokument, je to strednodobý rozpočtový dokument, ktorý vlastne nás pripravuje na to, ako bude vyzerať cirka rozpočet, ktorý bude predkladať táto vláda. Situácia je momentálne veľmi zložitá, čo plne chápem, a takisto koronakríza spôsobila nemalé problémy.
Čo sa týka však tohto dokumentu, a poviem otvorene, ja som ho čakal ešte niekedy na prelome apríla, mája, tak som ho, väčšinou, každý rok sme ho tak predkladali. Uznávam, že nová vláda naňho nemala veľa času a že sme, že si zobrala nejaký čas, ale napriek tomu musím povedať, že ten čas nevyužila efektívne. Ja voči tomuto dokumentu budem sa snažiť absolútne sa opierať o čísla, nebudem tu robiť nejaké, nejaké politické vyhlásenia a marketing, ale budem sa snažiť držať reálnych čísel.
Na začiatok by som chcel povedať, že tuto pán poslanec Mazurek mi v podstate ukradol môj názor, ktorý som ja povedal, že je to program nestability, ale ja to podložím číslami; asi nepozeral moju tlačovú konferenciu (povedané s pobavením); ale tvrdím, že tento, tento program hlavne je nereálny a že je postavený na vode.
Začnime hospodárskym rastom. Tento dokument tvrdí, že hospodársky rast v tomto roku, v roku 2020 bude mínus 7,2, čiže hospodársky pokles na úrovni 7,2 %, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tvrdí, že to bude 10 %, a dokonca dnes som sa dozvedel na výbore, že ministerstvo financií samo už hovorí o sedem až dvanástich percentách. Čiže to bude; samozrejme, hospodársky pokles má potom vplyv aj na ostatné čísla, to znamená na deficit, takisto na celkový dlh.
Čo sa týka nezamestnanosti, musím povedať, že nepotešilo ma číslo, doteraz v roku 2019 sme mali historicky najnižšiu nezamestnanosť, ktorá bola evidovaná na úrovni 5 %, celková 5,8 %, v roku 2020 to bude 8,8 %, čiže pribudne nám 88-tisíc nezamestnaných, čo je nelichotivá vizitka toho, akým spôsobom sa zavádzali opatrenia, ktoré mali zabrániť nezamestnanosti, aj keď, samozrejme, ja chápem, že nezamestnanosť je dôsledkom aj tejto krízy, ktorá tu nastala.
Čo sa týka nominálneho rastu miezd, mnohokrát ste nám vyčítali deficit za minulý rok a teraz poviem jedno číslo, ktoré je dôležité. V roku 2019 nám nominálne mzdy stúpli najviac od roku 2008, to znamená 7,8 %, po odčítaní inflácie je to reálny rast o 5 %. A čo sa týka vášho, vášho toho nejakého odhadu na rok 2020, tak reálny rast nebude, nebude rast, ale bude pokles reálnych miezd o 0,1 %, čo je závažná vec. Čo sa týka; samozrejme, súvisí to aj s COVID-om, nebudem zastierať.
Čo sa týka deficitu verejných financií, v tomto dokumente hovoríte o 8,4-percentnom deficite, kde teda Rada pre rozpočtovú zodpovednosť už dnes tvrdí, že to bude 8,71 % a v ďalších rokoch hovoríte o 4,9 % v roku ´21, 2022 3,7 a 2,9 %. Ale je tam jedna taká malá poznámka, ktorú si možno málokto všimne, ktorá hovorí o tom, že ak táto vláda neurobí za rok ´21 až ´23 opatrenia vo výške celkovo 3,4 mld. eur, o tom sme sa bavili aj na výbore, tak ten deficit môže byť až na úrovni 6 % v týchto rokoch.
Nebudem hovoriť o tom, že, samozrejme, z tých, ak sa tie opatrenia neurobia, tak aj dlh nám stúpne na celkovú cifru 66 %; to je obrovský dlh. A aj keby sa vám to podarilo, tak to, čo ste si nakreslili do tohto dokumentu, tak je v roku 2020 v podstate 61,2-percentný dlh a v ďalších dvoch rokoch vám opäť stúpa ten dlh a potom vám pomaličky začína klesať a dostáva sa na úroveň 60,1 %. A to, čo hovoril pán Mazurek, že absolútne čísla ho nezaují... teda nezaujímajú percentá, poviem otvorene, všetky relevantné orgány, teda organizácie, ktoré sa vyjadrujú k našim číslam, a inštitúcie používajú tento parameter. A chcem podotknúť, že vláda SMER-u mala za posledných sedem rokov najnižší dlh vo výške 48 %, čo bolo 12 % HDP. A ja chápem, že bolo by najlepšie, keby sme žiadny dlh nemali, ale chcem oznámiť, že dlh, dlh, verejný dlh má každá jedna európska krajina. Jedna ho má vyšší, jedna nižší, Slovensko patrí viac-menej, čo sa týka dlhu, k premiantom.
A vráťme sa aj k tým číslam, ktoré ste hovorili a hovoril ich aj pán Viskupič a hovoril ich aj pán Mazurek, vraveli sme tu o dlhu na jedného obyvateľa. Tak chcem vám oznámiť, páni, že prepočítajte si to, nie je to 9-tisíc euro na jedného obyvateľa, je to 8 300 euro, čo tiež nie je málo, a celkový dlh, ktorý bol v roku 2019, bol na úrovni 45,2 mld. eur. Viete, koľko bude dlh v roku 2020? To je tento rok. 54,47 mld. v absolútnych číslach teda, keď sa chceme baviť, to nepovažujem úplne za korektné, ale na jedného obyvateľa to bude 10-tisíc eur.
Pán Viskupič, za čo ste nás veľmi kritizovali a pán Heger to veľmi rád používa: Osemtisíc euro dlh na jedného obyvateľa! Viete, koľko to bude za ďalšie tri roky? To ešte beriem, 2020, COVID, kríza, neviem čo, v roku 2023 celkové zadlženie o ďalších 9 mld. za tie tri roky na 63,5 mld. eur a dlh 11 662 eur na jedného obyvateľa. Takže za čo ste nás kritizovali? Vrátilo sa vám to ako bumerang. A tých vecí, ktoré sa vám vrátia, tých bude strašne veľa. Dnes máte všetci eufóriu, ja chápem aj všetkých poslancov, ktorí dávajú všelijaké poznámky faktické. Verte mi, dávajte si pozor, čo hovoríte, lebo za taký, za rok, za dva sa všetci vrátime k tým vašim poznámkam a budeme vám to pripomínať, čo ste tu hovorili a kam ste sa dostali.
No čiže toľko, toľko k dlhu. Čiže čo sa týka nárastu dlhu, ja vám chcem povedať jednu vec, že od roku 2020 do 2023 nám stúpne dlh o 18 miliárd. Za posledných sedem rokov vlády SMER-u, a to je aj vďaka tomu, že hrubý domáci produkt takisto rastie, tak sa zvýšil dlh o 5 mld. a vy za ďalšie štyri roky urobíte 18 miliárd. Takže koho ste tu kritizovali? Za čo? (Reakcia z pléna.) Je to tak. (Reakcia z pléna.) Nie, to, to sú len výhovorky. Uvidíme tú vašu konsolidáciu.
Ja vám hovorím a prehlásil som to dneska na tlačovej konferencii. Vy ste sľúbili v programovom vyhlásení vlády, že budete mať v roku 2024 vyrovnaný rozpočet. Keď urobíte opatrenia za 3,4 mld., tak sa v roku 2023 dostanete na mínus 2,9 %, tak ja chcem vidieť ten vyrovnaný rozpočet do roku 2024. Ak bude ten rozpočet na úrovni deficitu, ktorý som ja odovzdal, to znamená 1,3 mld. alebo 1,22 mld. to bolo presne, tak ja pogratulujem pánu ministrovi financií, že urobil dobrú robotu. Ja si myslím, že tohoto sa nedožijeme. Neviem, či sa dožijeme teda toho, že budete túto vládu ešte odovzdávať, ale ak sa teda dožijeme, tak ja budem teda čakať na tie čísla, ktoré potom prídu.
A nalejme si čistého vína. Ja, mňa, viete, mňa kritizovali za odchýlky 0,2, 0,3 za minulý rok. Tu by som vám chcel povedať jednu vec a tu chcem povedať jednu vec, že jedna vec je teória a druhá vec je prax. V praxi sa ministrovi financií stanú také veci, že napríklad hospodárenie samospráv za minulý rok bolo mínus 256 mil., na ktorý minister financií nemá veľký vplyv, že budete musieť dofinancovať zdravotníctvo vo výške 173 mil. a hovorím vám o číslach, ktoré sú priamo vo vašom dokumente, že podhodnotenie výdavkov na vojenskú techniku, pán minister, bolo vo výške 196 mil., to je 200 mil., hej? Bavíme sa tu o výdavkoch na sociálne zabezpečenie, proste bolo viac dávok, ako sa predpokladalo, a boli tu, sú tu určité aj anomálie v niektorých zákonoch, ktoré možno bude treba upraviť, a spôsobilo to vyššie dávky vo výške 140 mil. a napríklad nižšie príjmy národného jadrového fondu je, sú 147 mil., čiže toto všetko vám ovplyvnilo rozpočet a nebolo to plánované v rozpočte, je to pravda.
Ale ja som zažil situáciu, a to bude zažívať aj pán minister, že budete tu mať štrajk zdravotníkov, treba dofinancovať zdravotníctvo, dvakrát som musel dať 90 mil., aj keď som ako minister nechcel. Bohužiaľ, stáva sa to a všetky tieto veci, sú to rozhodnutia, nemôžte sa opierať iba o nejakých odborníkov, musíte robiť vážne rozhodnutia, aj minister musí robiť vážne rozhodnutia. A chcem len podotknúť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, podpredseda NR SR
Pán minister.

Kamenický, Ladislav, poslanec NR SR
Dokončím vetu, poprosím, ak môžem (reakcia z pléna) teda.

Pellegrini, Peter, podpredseda NR SR
Ty, exminister. (Smiech v sále.)

Kamenický, Ladislav, poslanec NR SR
Exminister (povedané so smiechom). No, chcem povedať toľko, že ani trináste dôchodky, ja len za to, čo kritizujete, že neboli v rozpočte, ale v rozpočte nebolo ani 180 mil. na zdravotníctvo. Nebolo v rozpočte to, že samosprávy budú mať o 260 mil. viac. Takže tak. (Reakcia z pléna.) Dobre.
Ďakujem pekne.

Pán Viskupič, váš prejav išiel v takom, by som povedal, v štandardnej forme. Najprv ponadávam, čo bolo predo mnou, potom trošku možno poplačem, čo sa stalo, pretože nikto za to nemôže, potom poviem, no ale svetielko nám zasvieti a na konci bude nám všetkým dobre a máme všetko vyriešené. Chcem povedať, že ani, ani to prvé, ani to posledné také ľahké nebude, ani to nie je pravda.
V prvom rade treba povedať, že ani v programovom vyhlásení vlády nebola zmienka o COVID-e, ani ohľadne dopadov, ekonomických dopadov a možno, by som povedal, takých vízií, kadiaľ tá ekonomika by sa mala smerovať. Toto môžem povedať, že je prvý dokument vládny, ktorý sa reálne venuje dopadom aktuálnej krízy, to je prvý dokument. Dovtedy sa vždy všetko tvárilo, že je v poriadku, ale treba povedať, že je, sa zakladá na hypotézach. To znamená, to, že je ťažká ekonomická situácia a bude ťažšia, to vidno aj v týchto prognózach HDP, kde sa vraciame o dva roky dozadu. Toto je fakt. To, že doteraz sa neudiali zásadné kroky, ktoré by mali naštartovať túto ekonomiku, to je tiež fakt. Čiže tu treba si zásadne povedať, nie je nutné o tom rozprávať, je nutné si sadnúť a reálne kroky priniesť do života, pretože to, ako bude HDP, je aj dôsledok dnešných dní, aj minulých týždňov. A to, že tento stav pretrváva, nie je dobrý pre ekonomiku, je fakt, a to je dôsledok vládnutia.
To, že vás čakajú štrukturálne reformy, no samozrejme, bez toho sa tie peniažky šetriť nebudú, a tu sa obávam, že bez škrtania to tiež nepôjde. Ale znova paradox, sa vytvoria nové ministerstvá, nové úrady sa budú vytvárať, tak potom som zvedavý, kde tie peniaze, ktoré bude nutné škr... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za faktické poznámky. No, kolegovia, máte pravdu v tom, že nie som aktívny športovec ani som nikdy aktívne nešportoval, to máte pravdu, ale to neznamená o tom, že by som nič o tom nevedel. Ak si zoberiete históriu, vy ste ešte ani netušili, že existuje alebo bude existovať nejaký zákon o športe, tak s Petrom Pellegrinim od roku 2015, kedy bol tento zákon prijatý, sme rokovali so všetkými zväzmi a len na základe iniciatívy SMER-u a rokovania so športovými zväzmi bol prijatý prvý, prvý návrh zákona, ktorý posunul významne dopredu financovanie športu. A či to chcete priznať, alebo nechcete, je to pravda a je to zásluha predovšetkým SMER-u, ktorý bol vtedy pri vláde.
Že ten návrh zákona mal nejaké chyby, áno, prešiel novelami, ktorými sa časť chýb odstránila, ale napriek týmto odstráneniam niektorých chýb je šport tak diverzifikovaný a taký rozdielny, že máte individuálne, kolektívne, uznané, neuznané, olympijské, neolympijské, rôzne druhy športov a je ťažko skĺbiť všetky záujmy, ktoré sú aj z hľadiska financovania. Poďme sa o tom baviť a poďme pomôcť športovcom. Ale zvyšovanie finančných prostriedkov na administratívne výdavky a, prepáčte, obhajovanie toho, že aby neboli ukrátení o platy, tak sa vás spýtam: Športovci môžu byť ukrátení o platy za to, že sú doma? Tréneri nemusia dostávať výplatu a majú, majú žiť ako zo vzduchu? Len športoví funkcionári majú mať zvýšené výdavky na administratívne náklady? Ak to myslíte so športom vážne, a vy ste športovec a ak si chcete hovoriť aj naďalej športovec, tak za toto nemôžte zahlasovať a musíte to z tohto zákona vyhodiť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, po tom, čo prebehla rozprava k skrátenému legislatívnemu konaniu a teraz vystúpenie pána podpredsedu Slobodu, musím povedať, že v zásade nerozumiem, o čo sa sporíme. Všetci hovoríme o tom istom.
Ak hovorila pani poslankyňa Marcinková, že je potrebné obmedziť opatrenia, hygienické opatrenia, ktoré znemožňujú návštevu športových podujatí, lebo kluby prichádzajú o peniaze, to tento zákon nerieši, tento stav je vyvolaný nezmyselnými opatreniami a bojom Igora Matoviča s veternými mlynmi.
Keď ideme hovoriť o tom, že sa nedejú športové podujatia, že sa nemohlo trénovať, znovu tento zákon nerieši absolútne nič.
Keď hovoríme o tom, že športovci a športoví odborníci, športový odborník je termín zo zákona o športe, kde sú všetci tréneri a ďalší, ktorí sa podieľajú na činnostiach v športe, majú, majú nízke príjmy alebo nemajú príjmy, tento návrh zákona nič nerieši. Znovu je to niekde inde. A to, čo pripomienkujeme a hovoríme, že napriek tomu, že predkladáte tento návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní, de facto neriešite nič.
Ak pán podpredseda Sloboda povedal, že základný problém pri vyúčtovaní finančných prostriedkov je ten, že v zmluve medzi zväzmi a ministerstvom školstva sú určené termíny, ja sa vás pýtam: A nie je riešením, keď je problém zmluvného charakteru, že sa urobí dodatok k zmluve medzi ministerstvom a týmito organizáciami? Potrebujeme k tomuto nezmyselným spôsobom prijímať nezmyselný návrh zákona? Ktorý, ktorý v zásade, po prvé, prichádza neskoro, pokiaľ ide o elektronické hlasovanie, per rollam hlasovania a iné spôsoby, iné spôsoby rokovania športových orgánov?
Ja sa pýtam, či je zásadným problémom ukladanie účtovnej uzávierky. Ale všetky tieto veci sme ochotní nevidieť, preniesť sa a povedať, sú neskoro, ale budiž, nech, nech sú aspoň nejakým spôsobom, ale poďme sa baviť o tom, čo pomôže slovenskému športu. To je § 101 ods. 5.
Pôvodné znenie v zákone, ktorým sa novelizuje § 69 ods. 4 znie takto: Národný športový zväz je povinný rozdeliť najmenej
a) 15 % finančných prostriedkov na účel športu mládeže, a to pomerne medzi športové kluby a tak ďalej,
b) 20 % finančných prostriedkov na účel rozvoja talentovaných športovcov,
c) 25 % finančných prostriedkov na účel športovej reprezentácie.
Ak všetci hovoríte, a pod to sa podpisujem aj ja, že nebola práca s mládežou v druhom štvrťroku, že nebola, nebola práca s rozvojom talentovaných športovcov, to znamená, že tie činnosti neprebehli a nie je čo vyúčtovať, ak hovoríte, že neprebiehala športová reprezentácia, lebo sa žiadne medzinárodné podujatia nekonali a nie je čo zúčtovať, ja sa plne pod to podpisujem a súhlasím s tým, čo je uvedené v odseku 5, že ustanovenia § 69 ods. 4 sa ne-po-u-ži-jú. Tým pádom, keďže sa nepoužijú, sa vytvára priestor na to, aby prostriedky, ktoré sú v zákone uvedené, sa použili aj iným spôsobom a ten iný spôsob je honorovanie športovcov, honorovanie športových odborníkov a tak ďalej. Áno, toto je cesta k tomu, aby sme pomohli slovenskému športu a pod toto sa podpíšeme hocikedy.
To, čo už je absolútne nelogické, je ďalší bod, to je odsek 6, ktorý hovorí, že výdavky podľa § 69 ods. 5 nesmú prekročiť 20 %.
Pôvodný § 69 ods. 5 hovorí: Výdavky na správu a prevádzku národného športového zväzu vynaložené z príspevku uznanému športu dnes nesmú prekročiť 15 %, a vy ich zdvíhate na 20 %. A ja sa pýtam: Ak celé, celý štvrťrok a možno ďalší štvrťrok nefungovala práca s mládežou, nefungovala práca s talentovanými športovcami a ich rozvojom, nefungovali medzinárodné podujatia, bola zastavená akákoľvek športová činnosť, aké boli zvýšené administratívne nároky na administratívu športových zväzov, aby sme museli zvýšiť ich odmenu z 15 na 20 %? Veď toto je čistá blbosť. Prepáčte mi, zopakujem to napriek tomu, že tieto slová do parlamentu nepatria: Toto je čistá blbosť. Ak vyhodíte toto ustanovenie, nemáme problém zahlasovať za podporu slovenských športovcov, tak ako som hovoril, že ten predchádzajúci odsek rieši problémy slovenských športovcov. Ale za toto ustanovenie nemôžme zahlasovať v žiadnom, v žiadnom prípade. Toto je kardinálny problém celého tohto návrhu zákona.
Druhý bod zákona, ktorý hovorí o tom, akým spôsobom sa budú vypočítavať príspevky na rok 2021, je úplne v poriadku, keďže tie činnosti v roku 2020 nebežia, tak asi je nelogické vypočítavať príspevky z niečoho, čo nebeží, ale je logické to vypočítavať z obdobia, kedy to bolo funkčné. Ani s týmto nemáme problém.
Pán minister, máte ústavnú väčšinu v tomto parlamente. Ak chcete, aby ste prijali dobrý návrh zákona, vyhoďte pozmeňujúcim návrhom na výbore bod č. 6 z prvého novelizačného bodu alebo odsek 6 § 101a, ktorým zvyšujete príspevok na administratívne výdavky, a všetko ostatné vám podpíšeme, lebo, lebo predovšetkým odsek 5 predchádzajúci rieši problémy slovenského športu. Ale neschovávajte sa, neschovávajte sa za riešenie problémov slovenského športu tým, že idete peniaze, ktoré patria iným – aj mládeži, aj deťom, aj športovcom, aj športovým odborníkom –, dať na administratívne výdavky športových zväzov.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, chcel by som sa vás opýtať jednu vec, ktorú ste povedali, síce nie v tomto prvom čítaní, ale v záverečnom slove k skrátenému legislatívnemu konaniu, a keďže na to sa nedá reagovať, tak využijem tento priestor. A povedali ste, že tento návrh zákona rieši to, aby kluby nemuseli vracať posledné tri mesiace svojich príspevkov. A ja sa chcem opýtať, kde konkrétne, keby ste mi vedeli odcitovať to ustanovenie tohto návrhu zákona, ktoré to konkrétne rieši. Lebo ja som sa to teda tam nedočítal. Dočítal som sa, že idete zrušiť povinné rozdeľovanie prostriedkov zo štátneho rozpočtu, na ktoré, respektíve z príspevkov na deti a mládež, na talentovaných športovcov, na športovú reprezentáciu; chápem v tejto situácii; a že idete zvyšovať výdavky na správu a prevádzku Národného športového zväzu a jednotlivých zväzov z 15 % na 20 %, čomu teda už úplne nerozumiem, lebo je to na administratívne účely, nie na činnosť klubov, ale; tiež v poriadku; ale nikde som tam nenašiel to, čo ste hovorili, čiže keby ste mi mohli konkrétne odcitovať ustanovenie, ktoré rieši to, čo ste povedali. Ako dôvod na skrátené a vôbec dôvod na prijatie tohto zákona.
Ďakujem.

No, ja toto vnímam, legislatívne skrátené konanie ako konanie úplne opozdené, ktoré malo prísť pred štyrmi mesiacmi. Vážení, po prvé nič moc neriešite s peniazmi, ako budete týmto klubom to kompenzovať. Reprezentační tréneri mládeže, napríklad hokejového zväzu, 20 ľudí prepustených, ostatní sú už od marca na 60 %, už ani nehovorím o ľudskom prístupe k týmto ľuďom, absolútne nič sa nekompenzuje, nerozpráva sa s nimi, proste došlo nariadenie a tak to tam funguje. Vy tu rozprávate o tréneroch, kto to týmto ľuďom vráti, kto im to vykompenzuje? Však predsa máte peniaze z lotérie!
Ja som očakávala, že príde niečo, niečo komplexnejšie, že ste sa stretli s tými zväzmi a že prídete s niečím, ako im to vyfinancujete. Veď tí ľudia naozaj ten šport a tá mládež ako oni prežívajú. Dneska je jún a vy tu rozprávate o legislatívnom skrátenom konaní, akou rýchlou pomocou ste vy tu zasiahli, aká ste rýchla a zásahová jednotka tuná, a ja ešte raz opakujem, 20 ľudí vyhodených u repre mládeže, všetci sú na 60 %, pritom majú kombinované zmluvy, to si povedzme, že oni nemajú normálne zmluvy podľa Zákonníka práce, tam sa to ešte úplne ináč odvíja, možno, možno polovička je na, na riadnu zmluvu, kde sa niečo dá kompenzovať, a polovička absolútne nie.
Takže, vážení, zamyslite sa a príďte tu s normálnym zákonom, ako týmto ľuďom financie vyrovnáte, retroaktívne už asi nie, a ako presuniete nejaké peniaze, ako tým zväzom, či už hokejovým, alebo ktorému pomôžete. A netvárme sa tu, že per rollam a kadejaké hlasovanie teraz vyrieši všetko v kluboch, čo sa deje, lebo je to naozaj otázka financií.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo aj za faktické poznámky.
Pán kolega Šeliga, išlo sa aj do vecnej stránky návrhu zákona. Akým spôsobom sa dá zdôvodniť, či predložený návrh zákona spĺňa alebo nespĺňa podmienky na skrátené legislatívne konanie bez toho, aby ste sa dotkli vecného obsahu zákona? To sa jednoducho nedá urobiť, čiže tá vaša poznámka bola zavádzajúca.
Pokiaľ ide o núdzový stav a účinnosť tohto zákona. Súhlasím s tým, čo povedal pán Dostál. Keby tento návrh zákona bol predložený pred šiestimi týždňami, tak poviem, že ideme riešiť veci. Dnes sa uvažuje a uvažuje sa v zásade dva týždne o tom, kedy je termín na zrušenie núdzového stavu. Núdzový stav, sa hovorilo vo verejnosti, v médiách, že bude zrušený niekedy v pondelok budúceho týždňa. Pán premiér Matovič si vybral ďalšiu časť, že on sa rozhodne, kedy, kedy to posunie ďalej. Pán premiér Matovič hovorí o tom, že možno to urobí tak, že zruší núdzový stav a na druhý deň ho vyhlási znovu, aby obišiel ustanovenia ústavy. Toto, toto sú všetko reálne veci, ktoré sa objavujú vo verejnosti a v médiách. Z tohto pohľadu nie je riešením stavu, ktorý je v športe, a vykazovaniu poskytnutých finančných prostriedkov to, že schválime tento návrh zákona, lebo veci, ktoré sa týkajú hlasovania, sú dávno prežité, lebo už nie sú obmedzenia na stretávanie sa počtu osôb. Veci, ktoré sa týkajú schvaľovania účtovných uzávierok a ďalších vecí, sú dávno prežité, lebo to vieme riešiť všetkými možnými spôsobmi, a dnes zavádzať v športových organizáciách elektronické hlasovanie alebo hlasovanie per rollam je takisto prežitá, prežitá vec.
To znamená, ani jedna z vecí, ktorá je uvedená v tomto návrhu zákona, v dnešnej dobe nespĺňa podmienky na skrátené legislatívne konanie.

Pán poslanec Petrák, mali ste, máte stopercentnú pravdu, pokiaľ sa týka tohto zákona. Tento zákon, keď mal, tak mal prísť skorej. A druhá vec je to, čo ste presne pomenovali, treba zrušiť núdzový stav a treba zaviesť deti do školy, aby začali chodiť nielen základné, ale proste všetky deti, aj vysokoškoláci. Ak chceme mať, aby mali mladí ľudia návyky, tak nič nám iné nezbýva, tak ako to spravila Česká republika, proste zrušiť núdzový stav a deti poslať do školy. Pretože u detí, vieme veľmi dobre, čo sa dá zľahčiť, zľahčia.
Pokiaľ sa týka tohto zákona, samozrejmá vec, že tým, že boli všetky činnosti pozastavené, aj športové, tak má to v tejto časti tento zákon logiku.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. V prvom rade absolútne súhlasím s tým, čo povedal pán Petrák. Dokonca sa ma, pán minister, dotklo, keď ste povedali, že ten, kto nepodporí tento návrh zákona, ako keby bol proti športu. No, nie je to pravda a ja si to naozaj vyprosím takéto konštatovanie, preto lebo je to demagógia najhrubšieho zrna. A ak ste si mysleli, že týmto niekoho presvedčíte o opaku, ako chce hlasovať, tak si myslím, že sa veľmi mýlite.
Druhá vec je a budem teraz úplne natvrdo hovoriť. Výnimočný stav bude treba vyhlásiť, pán minister, kvôli tejto vláde a nie kvôli tomu, čo v spoločnosti existuje. To, čo táto vláda spôsobuje spoločnosti, a budeme sa o tom určite ešte baviť a ja budem toto pripomínať, čo som dnes povedal. Skutočne v tejto chvíli tá situácia, a vy to za chvíľu budete cítiť na vlastnej koži, lebo vy ste spravili v súčasnosti z povinnej školskej dochádzky dobrovoľnú školskú dochádzku aj so svojimi dôsledkami, ktoré opäť pocítime onedlho. Čiže ja by som bol skromnejší vo vašich absolútnych vyjadreniach a určite by som sa vyvaroval toho hlavného a podstatného, čo ste povedali, že ten, kto nepodporí tento návrh zákona, je proti športu. Nie je to pravda a vyprosím si to od vás, pán minister!