Dobré ráno, dámy, páni, takže včera som sa vyjadroval k skrátenému legislatívnemu konaniu a dnes by som pristúpil k samotnému zákonu.
Chápem hlavný cieľ predkladateľa, ktorý sa snaží zlepšiť podnikateľské prostredie, a môžte tomu veriť alebo nie, ja som zástanca toho, aby sme odbyrokratizovali Slovensko. Takisto ja som bol veľmi krátko ministrom financií a takisto som sa snažil, aby sa zbytočne napríklad smernice Európskej únie...
Dobré ráno, dámy, páni, takže včera som sa vyjadroval k skrátenému legislatívnemu konaniu a dnes by som pristúpil k samotnému zákonu.
Chápem hlavný cieľ predkladateľa, ktorý sa snaží zlepšiť podnikateľské prostredie, a môžte tomu veriť alebo nie, ja som zástanca toho, aby sme odbyrokratizovali Slovensko. Takisto ja som bol veľmi krátko ministrom financií a takisto som sa snažil, aby sa zbytočne napríklad smernice Európskej únie nepozlacovali a nepoplatinovávali, a myslím si, že každé jednoduché riešenie, ktoré aj reálne funguje, je dobré.
Na základe tohto zákona musím povedať, že bol prijímaný tak, ako bol, to znamená, ja som sa zhrozil toho, keď pán minister zo dňa na deň chcel predložiť tento zákon. Týka sa v podstate osemdesiatich zákonov, čiže novely osemdesiatich zákonov, ktoré naštudovať, si myslím, tak ako už povedal aj pán spravodajca, nie je vôbec jednoduché, a myslím si, že nenájde sa úplne jeden odborník, ktorý by dokázal, dokázal skutočne do detailu aj pochopiť tie princípy, ktoré sú tam nastavené, a aj rozumel všetkému. Čiže ja sa budem k niektorým veciam aj pýtať, nebudem len sa tu hrať na múdreho, že čo sa tým myslelo, a teda pevne verím, že pán minister na niektoré otázky odpovie. Ak teda vie (povedané so smiechom). Lebo pripravovali to všetky minister... alebo väčšina ministerstiev a tam sú ľudia, ktorí rozumejú veciam, ale, samozrejme, sú tu aj veci, ktoré mňa teda zarážajú a budem o nich detailne hovoriť.
Čo sa týka všeobecne, to, čo hovoril aj pán predrečník, mne tu chýba jedna vec, lebo hovoríme, že ten zákon sa volá, že lex korona. Ja by som povedal, že to korona by som asi vynechal z tohto názvu, lebo netýka sa korony samotnej, týka sa celkového systému. Považujem tento balík za nejaký väčší antibyrokratický balíček aj vzhľadom na jeho obsah, nakoľko ja si myslím, že lex korona by sa to mohlo nazývať v prípade, že sa bude riešiť celková hospodárska situácia, celkový vplyv korony na slovenskú ekonomiku. Preto tento zákon nepovažujem za tak zásadný, aby pomohol naštartovať a reštartovať slovenskú ekonomiku, aj keď teda beriem to tak, že zlepšovanie podnikateľského prostredia je v prospech veci.
To, čo si myslím, že by mohlo hlavne pomôcť, je, keď sa bavíme o reštarte slovenskej ekonomiky. V podstate zo základných ekonomických poučiek určite bude potrebné znova reštartovať rast HDP a to sa nám v podstate môže podariť iba niekoľkými spôsobmi. Sú aj veci, ktoré nevieme ovplyvniť. To znamená, keď si zoberieme napríklad samotný export, čistý export, ktorý závisí od zahraničného dopytu, kde sme, my sme s jedným, jednou z najotvorenejších ekonomík, a kde sme závislí od dopytu zo zahraničia. Ak tento dopyt nepríde a ak sa neznormalizuje situácia hlavne okolo korony v Európe, nebodaj ak príde druhá vlna ko..., druhá vlna korony, tak si myslím, že to bude mať veľmi zásadný vplyv na celkové fungovanie aj na Slovensku.
Druhá vec, čo sa týka nejakých súkromných investícií, samozrejme, investori súkromní sú veľmi opatrní a v tejto situácii asi sa nikto nehrnie veľmi, veľmi investovať, nakoľko najhoršia vec, ktorú podnikateľ najviac vníma, je neistota budúcnosti. Čiže nikto nebude investovať, ak nevie, čo bude v budúcnosti. Vidíte to aj na finančných trhoch, kde teda tá neistota a momentálne tá debata o druhej vlne spôsobuje veľké výkyvy aj na burzách svetových, a ak sa teda potvrdí druhá vlna, tak určite to bude mať vplyv aj na celkové finančné trhy.
Kde sa však dá pomôcť, kde si myslím, že je úloha práve vlády Igora Matoviča aj celkovo ministerstva hospodárstva, je naštartovať spotrebu, domácu spotrebu. Samozrejme, všetky štáty, ak ste si všimli, nerobia to úplne sebaúčelne, že, že snažia sa pomáhať obyvateľstvu, snažia sa pod... pomáhať pod... podnikom a vynakladajú obrovské prostriedky na to, aby sa práve podarila reštartovať spotreba. Nedá sa to však urobiť tak, že zamrazíme trináste dôchodky, zamrazíme, teda neschválime trináste dôchodky, zamrazíme minimálnu mzdu. Neurobíme žiadne opatrenia, ktoré by tú spotrebu naštartovali. Napríklad niektoré krajiny používajú, napríklad vydali vouchery na to, aby ľudia ich míňali napríklad v reštauráciách, ktoré doteraz obrovským spôsobom trpeli. Napríklad znižuje sa v niektorých krajinách, bol som nedávno teda v Rakúsku a naschvál som si pozeral všetky účtenky, ktoré som dostával. Tak v gastropriemysle je päťpercentná DPH napríklad v Rakúsku. Idete, napríklad lístok do, do nejakého múzea stojí, stojí oveľa menej, teda buď stojí oveľa menej, alebo sa cena, cena ponechala na rovnakej úrovni, napríklad v tom gastropriemysle, a zvýšeným ziskom sa pomáha týmto podnikateľom k tomu, aby sanovali straty, ktoré doteraz mali.
V prípade nájomného, opäť, myslím si, že to opatrenie, ako bolo nastavené, sa mi pozdáva a myslím, že veľa tých, tých podnikateľov práve sa snaží uzavrieť tie dohody, ale opäť sa mi zdá, že prišlo neskoro. Európska komisia schvaľuje tzv. výnimky zo štátnej pomoci. Slovenská republika požiadala o viaceré a doteraz boli schválené len tri, prednedávnom len dve, ale keď zoberieme celkovo, tých výnimiek, ktoré využili ostatné štáty, bolo asi dvesto. To znamená, že cca sedem výnimiek na jeden, jednu krajinu.
Čiže to, čo hovoril pán predrečník, by som si dovolil trošku spochybniť, že tá pomoc bola dostatočná. Myslím si, že mohla byť oveľa razantnejšia, oveľa väčšia, a takisto si myslím, že z hľadiska, z hľadiska toho, čo sa malo urobiť na začiatku, mala byť plošnejšia. Môžme o tom debatovať. Ja som s pánom ministrom už túto debatu viedol v jednej relácii, ale opäť si myslím, že vyhovárať sa len, ja viem, že ten hlavný argument, že informačné systémy a podobne, každá jedna krajina pochopila, že ak chce doručiť ľuďom peniaze, musí to urobiť plošne, nakoľko je to rýchle, je to nebyrokratické, nemusíte dávať žiadne žiadosti, nemusíte podpisovať žiadne zmluvy, žiadna, žiadny systém nezvládne taký nápor tých žiadostí, ktorý sme mali práve na začiatku koronakrízy.
Čo sa týka ďalšieho spôsobu, ako reštartovať slovenskú ekonomiku, určite sú to verejné investície. Sú to verejné výdavky. Dovolím si povedať, že žiadna vláda, a to chcem prízvukovať a chcel by som to aj povedať všetkým poslancom v tejto snemovni, nemala toľko peňazí na to, aby urobila aj reformy, aj reštartovala ekonomiku, aby urobila verejné investície. Poviem len zopár čísiel. Keď zoberieme, že v minulom roku sa vydali dlhopisy, aj v predminulom roku, asi za 3 mld. eur, tohto roku to už bolo 12 mld. eur ale vzhľadom na to, že sme mali splátku asi 3 mld., 3,3 mld. štátnych dlhopisov, tak v podstate má vláda k dispozícii cca 8 až 9 mld. v hotovosti. To sú peniaze, ktoré sa dajú používať práve na sanáciu COVID-u. Je jasné, že musia sa vynaložiť efektívne, musia sa vynaložiť tak, aby bol z toho aj ten efekt, ktorý očakávame.
Čo sa týka financií z Európskej únie, my ako Slovenská republika prispievame do Európskej únie asi je... jedna... jedným percentom HDP a doteraz ten pomer, teda ktorý sa vyjednáva v rámci viacročného finančného rámca, je, že my zaplatíme okolo 9 mld. a 18 mld. dostaneme ako príjemca v Európskej únii. Čo sa však dohaduje navyše, to je tých 750 mld. pre celú Európu, kde si Európa ide zobrať úver, ktorý, samozrejme, bude musieť aj nejak splácať, ale sú to grantové peniaze, ktoré dostaneme. My dostaneme asi 6,6 mld. práve na reformy a na investície. Takéto peniaze nemal žiadny minister financií predo mnou a nikdy podľa mňa už, ak teda sa nezopakuje nejaká takáto bezprecedentná kríza, mať nebude.
Keď to celé spočítame, tak z Európskej únie v ďalších siedmich rokoch vieme dostať 24 až 25 mld. eur, obrovské peniaze, a je práve úlohou tejto vlády, ako naložiť s tými peniazmi, ako bude vedieť ich použiť a ako bude ich vedieť použiť práve na riešenie tejto bezprecedentnej krízy.
Vrátim sa naspäť k samotnému zákonu. Jedná sa o 80 v podstate právnych predpisov. Z tých 114, 114 opatrení 80 je v zákone a 34 je teda úzus, že do konca roka by sa mali prijať rôznymi uzneseniami. Samotné opatrenia, by som sa pristavil pri niekoľkých, samozrejme, je ich strašne veľa a takisto si myslím, že obsiahnuť úplne všetky nie je až tak jednoduché, a preto si práve myslím, že malo to ísť do medzirezortného pripomienkového konania. Napriek tomu teda, že, samozrejme, znamená to potom odklad časový, čo nie je až také, až také zlé. V prípade, že, že tieto veci už pán minister, myslím, že chcel presadiť niekoľko rokov a už nejaké dva mesiace by to skutočne počkalo a bolo by to hlavne dobre predebatované.
To, čo ste povedali, pán, pán spravodajca, ste hovorili, áno, že bude nutná novelizácia. Samozrejme, aj naše zákony boli novelizované, ja to nespochybňujem, ale by sme sa vyhli možno niekoľkým novelizáciám v prípade, že by to išlo normálnym pripomienkovým konaním. Myslím si, že je veľmi dôležité, aby sa k tomu vyjadrili práve tí, ktorých sa to týka. Mnohé tie opatrenia, samozrejme, sú tak nastavené, že sú sexy, sú veľmi, samozrejme, na jedn... na prvý pohľad zaujímavé pre podnikateľa, na druhú stranu treba sa však zaoberať aj vecami, ako je napríklad ochrana spotrebiteľa, či je zabezpečená, alebo nie je. Uvidíme tie konkrétne príklady z praxe, ktoré potom budú vyliezať, a či teda ten zákon bol nastavený tak, aby sme ochránili aj toho spotrebiteľa.
Čiže k zopár bodom sa pristavím. Je tu napríklad zrušenie reklamačných poriadkov. V prípade, ak bude ob..., ak bude zabezpečená ochrana spotrebiteľa, možno pán minister mi to vysvetlí, aby vedel, ako sa má, ako sa má správať v prípade nejakej reklamácie, tak nemám s tým žiadny problém.
Bod deväť. Mám zoznam, ktorý bol uverejnený na ministerstve hospodárstva, takže budem hovoriť podľa, podľa čísiel, ak teda niekto to sleduje. Bod 9 hovorí: "Zrušíme povinnosť cestovných kancelárií pravidelne zasielať Slovenskej obchodnej inšpekcii originály zmlúv a poistení insolventnosti alebo úradne overené kópie." Chcem sa opýtať, ako bude zabezpečené to, že v prípade, že napríklad cestovná kancelária, ktorá je povinná mať poistnú zmluvu, napríklad si ju neuzavrie, lebo sú to, samozrejme, náklady, resp. nebude ju vedieť uzavrieť na slovenské, -kom trhu. Ja som sa bavil s niekoľkými, sú tuším tri poisťovne, ktoré vás môžu poistiť. Ak s vami neuzavrú zmluvu, tak máte možno smolu.
Ako budú ochránení napríklad tí klienti, ak náhodou cestovná kancelária si túto povinnosť nesplní? Slovenská obchodná inšpekcia, keď dostala tú kópiu tej zmluvy, tak vedela skontrolovať, či tá daná cestovná kancelária tú zmluvu má, alebo nemá a v prípade, že ju nedoručila v nejakom termíne, tak vedela, samozrejme, ich skontrolovať a zistiť, či tá cestovka má, alebo nemá poistnú zmluvu. (Reakcia navrhovateľa.) Hej? Dobre, dobre, však v poriadku, keď mi na to odpoviete, ja sa nebránim nejakej relevantnej odpovedi.
Drobné nedostatky, ŠOI-ka, súhlas, hej, ale nemyslím si, že každý by mal byť postihovaný, ak, ak bude mať nejaký problém. Sú tu potom také drobnosti ako zlaté, malé zlaté predmety. Ja viem, že tí zlatníci majú problém ten punc tam vyraziť a podobne. Otázka je, ako budeme potom zabezpečovať to, že keď mamička kúpi nejaké drobné náušničky, že bude ich chcieť napríklad niekomu predať, keď to dieťatko vyrastie, že aby, aby vedela teda dokladovať, že má zlatý predmet a že sú to tie zlaté, zlaté náušničky. Ale toto nepovažujem skutočne za opatrenie, ktoré by pomohlo slovenskému hospodárstvu.
Ďalej. Chcel by som, aby pán minister sa vyjadril k informačným povinnostiam bánk, napriek tomu teda, že viem, že tam mala byť nejaká veta, ktorá mala spôsobovať dosť veľké administratívne problémy z hľadiska toho, že muselo byť to upozornenie uvedené na viacerých dokumentoch. Podobne, že, že v podstate, že požičiavanie peňazí stojí peniaze, čo ja podporujem, aby ľudia skutočne vedeli, že zadlžovanie sa nie je dobré, ale možno pán minister mi vysvetlí, ako sa na konci dohodli s bankami, ako toto budú vedieť aj konkrétne realizovať v nejakých termínoch.
Čo sa týka spotreby PHM, vy ste, pán minister, hovorili o tom, že budeme sa baviť, ja, ja, ja pevne verím, teda viem, že každý podnikateľ privíta to, že si bude môcť zvýšiť tú spotrebu o 20 %, v čom v podstate v určitom zmysle ušetrí nejaké peniaze, ale asi cieľom zákona by malo byť, aby to, čo ste povedali, aby skutočne ten podnikateľ si dal do nákladov tie reálne, tú reálnu spotrebu, ktorú v tom aute má. Ja viem, že niektorí tí výrobcovia dnes uvádzajú neskutočné spotreby, ktoré sa nedajú splniť, ale možno niektoré autá to majú a viem, že aj ten spôsob, ako sa to robí, že musí mať nejaký certifikát o tom, že koľko mu, mu to auto žerie, nie je zrovna jednoduchý a toto je také nejaké paušálne, paušálne zvýhodnenie podnikateľov, aj keď teda napríklad nemusia mať na to nárok, ale berem, je to propodnikateľské.
O auditoch, k tomu by sa mali vyjadriť tie zvýšené limity. My sme ich už zvyšovali, ja ešte, ja ako minister financií som ich zvyšoval na audit, samozrejme, naráža to na veľkú, veľký odpor práve komory audítorov. Myslím, že opäť je to, je to vec na odbornú debatu. Myslím, že tie limity, ktoré ste použili, sú práve z Európskej komisie, tie maximálne limity, či je to vhodné pre slovenskú, -ké podnikateľské prostredie, sa opäť dá diskutovať, ale principiálne ja proti tomu nič nemám, ak sa k tomu neohradia nejaké alebo ak k tomu neprídu nejaké relevantné argumenty.
Bankový odvod si nechám na koniec. Sú tu ďalšie veci, ktoré budú riešené uzneseniami k zákonu, ktoré, práve napríklad dosť majú s tým problémy aj odborári, určite aj my s tým budeme mať určité problémy. Neviem, ako budú nastavené gastrolístky, lebo pán minister najskôr avizoval teda, že budú dobrovoľné, ale že bude to stále výhodné, lebo, lebo hotovosť sa bude zdaňovať. Teda otázka je, či sa, či sa, ja som našiel vyjadrenie v médiách, takže môžem vám ho poslať, pán minister. Čiže ak to tak, že ako to bude vlastne nasta... nastavené, ale osobne som zástanca gastrolístkov.
Myslím si, že, že nejak dávať peniaze s tým, že niekedy sa to splynie s vašou mzdou a na konci dňa vlastne si budete, budete si kupovať tú stravu zo svojej normálnej mzdy a nie z toho, čo vám dáva zamestnávateľ, je pre mňa trošku nebezpečné a z hľadiska gast... ja podporujem napríklad, aby, a to neberte tak, že by som tu niekoho, niekoho veľmi, veľmi chcel protežovať, to aby gastrolístky mohli byť, aj sú, na tzv. tých kartách. Poviem prečo. Lebo ak tú kartu niekto použije, v tom prípade, v tom prípade je zaistené, že sa bude bojovať aj proti daňovým únikom, proti šedej ekonomike, nakoľko keď použije tú kartu, tak ten, kto poskytne tú stravu, mu to nemôže vyúčtovať v hotovosti a ja sa vôbec nebránim ani tomu, ak by tu bol nejaký celoštátny systém, ktorý by zabránil tým ziskom, ktoré tieto spoločnosti vykazujú, ale zatiaľ tu nemal na to nikto odvahu, aby to zaviedol napríklad štát nejakým takýmto spôsobom. A môže potom minimalizovať zisk, môže to robiť na náklady tej spoločnosti, ktorá to bude robiť, ale jednoznačne podporujem, aby gastrolístky boli.
Čo sa týka, sú tu ďalšie body. Upravíme podmienky pri dočasnom prideľovaní zamestnancov medzi dcérskymi a materskými spoločnosťami. Opäť zasahujeme do práv zamestnancov. Viem, že to je zatiaľ, je to otvorená záležitosť, viem, že aj odborári sa k tomu budú vyjadrovať, takže pevne verím, že sa nájde nejaké relevantné riešenie.
Zohľadníme, primerane zohľadníme kritérium reprezentatívnosti pri pôsobení zástupcov zamestnancov. Neviem, ako sa ide meniť tá reprezentatívnosť, ale myslím si, že do tohto opäť zástupcovia zamestnancov majú čo hovoriť a je veľmi dôležité, aby mali svoje slovo. Nový model primeranej zodpovednosti odberateľa práce a služby za nelegálne zamestnávanie, tzv. nelegálnej, nelegálnej práce. Viem, že, že je tam ten problém, že ak niekto teda berie nejakého zamestnanca a ten bol niekde na nejakú, nejakú zmluvu, myslím, že to je na, jak sa to volá, neviem, jak sa to presne volá, nájomného zamestnanca v určitom zmysle, tak dnes ručí za to, že nie je nelegálne zamestnaný. Treba nájsť možno systém, ako toto vyriešiť. Opäť si myslím, že odborári sa budú môcť k tomuto vyjadriť.
Rušia sa rôzne a znižujú pokuty, s čím nemám problém, dobre. Rušia sa prevádzkové poriadky. Je tu asi z tých 80 opatrení možno 10-12 zrušenie tých, tých prevádzkových poriadkov. Opäť nebudem tu mudrovať, možno pán minister nám vysvetlí, ja beriem, že možno to bude nadmerná byrokracia, čiže opäť, opäť si myslím, že ak teda sa to netýka, netýka ohrozenia napríklad zamestnancov, tak v tom prípade s tým nemám problém.
Myslím, že veľmi takým bude určite, bude sa tu riešiť napríklad, či môžu psy alebo mačky ísť do reštaurácií, opäť myslím, že bude to mať, je to, je to také opatrenie, ako sú tie naše hodnotové témy, ktoré tu zdieľame. To znamená, tí, čo majú psov a mačky, sa budú tešiť a tí, čo ich nemajú radi, tak tí budú nadávať. Čiže si myslím, že toto vyvolá dosť veľa polemík. Ja som fanúšik psíkov, takže nemám s tým problém.
Znižovanie frekvencie posudzovania zdravotného rizika na pracovisku, na ktorom zamestnanci vykonávajú prácu zaradenú do druhej kategórie, z 18 na 24 mesiacov, opäť podľa mojich informácií je to, je to tiež téma, ktorá zaujíma odborárov.
To, či zavedieme burčiak, teda predaj burčiaka pred 15. 8., ja som počul argument, že sa nám tu otepľuje a že máme klimatické zmeny, čo beriem, ako možno na jednej strane verím, že niekto dokáže ten burčiak dopestovať možno skôr ako pred 15. 8. Ale ja by som sa nerád dožil, aby to bolo práve o tom, že kyslé hrozná začneme cukriť a budeme z toho vyrábať burčiak, aby niekto na tom zarobil, lebo ešte nikto nemá ten burčiak. Čiže zase nech sa k tomu vyjadria enológovia. Otázka, ako chcete zabezpečiť, že nebudeme tu cukrovú vodu piť, pán minister? Čiže to je ale zase opäť opatrenie, ktoré beriem ako skôr, skôr také na, na spestrenie tohto dnešného dňa.
Predaj z dvora. Opäť rozširujeme predaj z dvora, nemám s tým zásadný problém, ale mám zásadný problém s tým, že dnes je pod predajom z dvora rozumené, to sú aj tí melonári, aj tí paradajkári, ktorí dovezú jeden kamión z Maďarska a rozdelia si to medzi sebou a to je predaj z dvora. Čiže to opäť by som chcel na to, na to odpoveď, že ako chceme zabezpečiť, aby ten predaj z dvora bol predajom z dvora a nie šmelina, ktorú tu robia niektorí podnikatelia a tvrdia, že to sme si my dopestovali na svojej záhradke ekologickým spôsobom, a predávajú tam v podstate s dusíkmi pre... presýtené nejaké zeleniny, ktoré potom kupujeme ako bio.
Fondy. Zdobrovoľnenie príspevkov Literárneho, Hudobného fondu, Fondu výtvarných umení, opäť, ja som sa bavil s Dušanom Jarjabkom, mnohé veci sa z týchto fondov financujú. Sú to noty pre žiakov a rôzne iné veci, ja nechcem tu zase mudrovať, ale opäť si myslím, že toto potrebuje, toto potrebuje nejakú diskusiu. Samozrejme, umelec, ktorý robí nejaké predstavenie a má zo svojej, teda ten, kto si ho objednal, má z toho odviesť 2 %, samozrejme, bude radšej, keď dostane o tie 2 % viac, ale tie fondy na niečo slúžia a potrebuje tu to odbornú diskusiu. Som rád, že to nešlo priamo do zákona, že sa to odložilo na základe rôznych pripomienok.
Zrušenie kontrolnej nálepky na čelné sklo vozidla beriem ako fajn, ale treba zabezpečiť aj systém, aby si každý človek vedel, vedel zistiť, dokedy, odkedy dokedy má ten, má tú kontrolnú známku. Dnes už tak isto, keď si chcete dohľadať, napríklad viete si aktuálne tuším zistiť, že či máte diaľničnú známku, alebo teda známku kúpenú, alebo nemáte, ale neviete si to pozrieť napríklad spätne niek... niekoľko rokov dozadu. Ja dostávam informácie, že dnes dostávajú ľudia pokuty za to, že vyliezli na diaľnicu z roku, 2 roky dozadu, čo je mi, mi jasné, že pán minister povie, že to bola naša chyba, ale myslím si, že malo by byť dohľadateľné, odkedy dokedy, kto má akú známku, lebo ak to odstránime fyzicky, tak to nebudeme vedieť niekedy ani sami. Hej, dnes si každý musí dať do telefónu, že kedy mu to končí, aby náhodou nezabudol. A mnohokrát sa vám stane, že zabudnete. Je to zase len praktická vec.
Zavedenie možnosti prerušiť živnosť na 1 mesiac, opäť nemám s tým žiaden problém, takže toľkoto k tým opatreniam.
Teraz by som sa chcel ale vyjadriť k samotnému bankovému odvodu. Myslím si, že bankový odvod do tohto zákona absolútne nepatrí. Nemá tam čo robiť a podľa mňa pán minister keby to urobil ináč, to znamená, ten bankový odvod nedal do tohto zákona, tak by sme ho možno aj podporili.
Chcem povedať jednu vec. Banky za minulý rok mali zisk okolo 626 mil. eur, 804 mil. mali v hrubom zisku, keď, a to už aj po zarátaní 150 mil. bankového odvodu. Toto znamená, že keby bankový odvod nebol, tak mali hrubý zisk okolo 950 mil. Najvyšší zisk za posledných 9 rokov na Slovensku. To, že banky, samozrejme, nemajú rady ten odvod, lebo ich to ukracuje o zisky, to mi je úplne jasné, ale ja nechápem to divadielko, ktoré bolo urobené vládou s bank... spolu s bankami, že sa teda urobil veľký, krásny marketingový cirkus po tom, ako v podstate predáme našim voličom to, že ideme bankám odpustiť bankový odvod.
Ja by som s bankovým odvodom a s jeho znížením napríklad nemal problém, ak by sa niečo urobilo aj pre ľudí. Neurobilo sa nič, povedalo sa v podstate, že bankový odvod, ktorý slúžil, doteraz bolo vybraných 1,261 mil. eur z bankového odvodu. Povedalo sa, že tie peniaze použijeme na Rozvojový fond Slovenska. Ale koľko? Len miliardu. Čiže ju minieme. Ten, ten, ten samotný odvod, ktorý slúžil na sanáciu bánk, zrazu nebude a ho proste preinvestujeme. Ja si myslím, že to, čo som už povedal na začiatku, tých miliárd máme toľko, že môžme investovať, koľko chceme.
Ja mám skôr väčší problém s tým, či bude táto vláda schopná tie peniaze preinvestovať efektívne, transparentne a tak, ako ich potrebujeme. To, čo ste stále hlásali. Ja som zvedavý, koľko tých projektov príde, programov je tu neúrekom, ale som zvedavý, koľko bude projektov na to, aby sa zrealizovali.
Problém mám s tými 261 mil., ktoré tam zostali. Ja som si prečítal správu zo Slovenskej bankovej asociácie a vedzte, nevedzte, 50 mil. z toho ide na Fond na ochranu vkladov, a teda 80 mil., a 50 tuším na rezolučný fond, alebo naopak, teraz si to presne nepamätám. Nie 100, 150, 180 a 50 alebo, je to, dokopy je to 230. Aby som neklamal, 230 mil. A viete, na čo idú tieto peniaze? Na odvody bánk za rok 2019, do tý..., do, práve do týchto fondov.
Čiže bankám sme vrátili 230 mil. eur z toho, čo už odviedli do bankového odvodu. Ja som na to nedostal odpoveď ani na finančnom výbore. Ja som sa to pýtal Národnej banky Slovenska. Čiže sa pýtam, prečo sme vrátili z bankového odvodu 230 mil. bankám? Za ich príspevky do týchto fondov za minulý rok, rok 2019. Takto sme im pomohli.
To nikto nehovorí. V žiadnych médiách sa to neobjavilo. Potom si povedzme, čo sa stalo. Banky stále prezentovali, že ak, že my zvyšujeme poplatky, lebo bankový odvod. Bankové poplatky sa zvyšovali, či bol bankový odvod, alebo nebol. Ešte pred tým, jak som ja išiel zvýšiť bankový odvod kvôli rozpočtu, áno, aby sme vedeli deklarovať niektoré čísla, ktoré sme mali, lebo vy tie čísla nemáte, ja som bol kontrolovaný, či mám 0,2, 0,3 viac alebo menej. Vy budete mať 8 alebo 10 mld. deficit a nikoho to netrápi. A netrápi to ani Európsku úniu, ani Európsku komisiu. Nikoho.
Ja to chápem, je tu COVID, ale vy za tým schováte úplne všetko. Čiže poplatky sa zvyšovali, lebo banky sú povinné dva mesiace vopred oznámiť výšku poplatkov. A keď sa zvyšoval bankový odvod, tak už dávno bolo oznámené, že banky budú zvyšovať poplatky a robia to pravidelne. Teraz to robili prvého, niektoré 1.5., niektoré 1.6., 1.7. Môžte si to pozrieť. Ľudia mi píšu, koľko platia na poplatkoch. Minulý rok sa, za minulý rok sa zvýšili bankové poplatky o 14 %. Za prvé tri mesiace tohto roku o 5 mil. zdvihli, sa zdvihli bankové poplatky na celkovú úroveň 150 mil. Ja som za to, aby bol finančný trh stabilný, ale musím povedať, že tak, ako nám bolo včera aj Národnou bankou oznámené, banky sú v excelentnej koz... kondícii a takisto poisťovne na Slovensku. Percento zlyhaných úverov nestúpa, robia sa veľké opravné položky a vedzte, nevedzte, toto bude mať, samozrejme, vplyv, že banky si vedia regulovať svoj zisk alebo stratu a budú nám potom, budeme, budú nám prezentované hrozné čísla ako sú na tom banky zle. To, že sa tvoria opravné položky v desiatkach miliónov, nikto nevidí. Ja som na to upozorňoval na finančnom výbore a takisto guvernér Národnej banky mi sľúbil, že mi niektoré položky, ktoré som dopytoval, nárast prevádzkových nákladov bánk o 50 mil. oproti prvému kvartálu minulého roku, že mi dá, dá podrobné čísla.
Mám už málo času. Takže na záver, práve kvôli tomu, že je tu bankový odvod, ja budem odporúčať nášmu poslaneckému klubu, aby sme tento zákon nepodporili.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
