Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Pán Viskupič, ja som to vysvetľoval. Hovoril som na jednej strane o tom, že mohli ste minúť viac peňazí. Áno, bolo treba urobiť opatrenia pre ľudí. A keď ste za desať, za sto dní minuli pol miliardy a dnes si tu zdesaťnásobíte tú hodnotu, o ktorú idete teda preinvestovať na... Ale ja sa pýtam, na čo ich idete minúť. Idete ich minúť na tých ľudí alebo na čo? To ste nešpecifikovali. Sú tam miliardy, sedem miliárd a tam dáme, tam, tam. Proste to sú, to ja, ja nechápem, akým spôsobom si poviete, že ideme urobiť len tak jedenásťpercentný deficit. Ak by ste to urobili preto, aby ste dali ľuďom, aby ste zachránili ľudí, aby im zostala práca, tak to beriem.
A to, čo ste povedali, áno, nespoliehajme sa na peniaze zo štátneho rozpočtu. Spoliehajme sa na peniaze, ktoré máme z Európskej únie. To sú grantové peniaze, tie nás zaťažujú iba vo výške spolufinancovania a to sú peniaze, ktoré sú najlacnejšie. Minúť rozpočtové peniaze, to je veľmi jednoduché. To vie každý blbec, poviem otvorene. A teraz ide o to, aby sme, aby sme tie peniaze minuli na to, aby sme zachránili pracovné miesta. Vôbec o tom nepochybujem.
Len čo sa tu robí? Ja mám pocit, že tu sa šetrí, šetrí sa na nesprávnom mieste a tie opatrenia, ktoré sa robia, sú potom absolútne neúčinné. Výsledok, že ľudia prichádzajú o prácu. To, že bankám naložíme, to tu nemá absolútne nikto problém, ale dať nejaké peniaze na to, aby sa reštartovala ekonomika, to tu postrádam.
Ďakujem pekne.

Vážené dámy, vážení páni, vidím, že o rozpravu nie je záujem k takému zákonu, ako je novela zákona o štátnom rozpočte. Bavíme sa tu o strašne veľa peniazoch a myslím si, že to je veľmi zlé. Bavíme sa o ôsmich miliardách, ktoré ide táto vláda znovu nejakým spôsobom minúť a má to veľký dopad na verejné financie Slovenskej republiky.
Dlh, ktorý sme mali a ktorý sme odovzdávali v minulom roku, bol na úrovni 48 % z hrubého domáceho produktu. Na základe tohto zákona a tejto novely ide vláda Igora Matoviča zvýšiť tento dlh na úroveň skoro 62 percent. Čo sa týka deficitu, hotovostný deficit vystúpa na 12 mld., zvýši sa o 9,2 mld., dosiahne historický, historický maxim. A musím povedať, že potlesk, ktorý tu zaznel po tom, ako pán minister oznámil to, že deficit verejných financií bude 11 % HDP, svedčí o tom, že asi nikto z vás si to presne nepozrel, že si to nenaštudoval a že nemá predstavu, o čom sa tu bavíme.
To, že slovenské verejné financie sa z takéhoto obrovského dlhu dostanú veľmi ťažko, myslím si, že tuší aj pán predseda finančného výboru, aj pán minister a nebude to vôbec jednoduché. Táto vláda, vláda Igora Matoviča sľúbila, že na konci volebného obdobia odovzdá vyrovnaný rozpočet. Tento sľub pár mesiacov po voľbách je absolútnou chimérou. Neviem si to živo predstaviť, ak teda; uvidíme, ako sa budú tieto prostriedky míňať. Sú to prostriedky zo štátneho rozpočtu, to znamená prostriedky, ktoré sú najflexibilnejšie.
Ja by som odporúčal vláde, aby sa skutočne zaoberala hlavne míňaním peňazí z európskych peňazí. To znamená tie, ktoré sú, niektoré sú grantové, väčšina, ktoré keď si použijeme, tak sú najväčšou efektivitou pre verejné financie na Slovensku. V ďalších rokoch, desiatich rokoch podľa informácií od Maroša Šefčoviča, viceprezidenta Európskej komisie, Slovenská republika vie takýmto spôsobom čerpať dva štátne rozpočty. To je 34 mld. eur. Ja pevne verím, že po tom, ako táto vláda minula len, len pol miliardy eur na záchranu ekonomiky, a tvrdím aj to, že sme zaspali ten začiatok hlavne ekonomicky. A hovorím, epidemiologicky sme to zvládli, ale ekonomicky skutočne vidím veľké problémy. Tie problémy len prídu. Dnes sa ešte tu tak ako spokojne usmievame, ale problémy, čo sa týka najmä zvýšenej nezamestnanosti, a to bude práve obrovský nápor aj na, potom na štátny rozpočet, tak tie ešte len prídu a ja sa hrozím toho, čo budú robiť najmä tí ľudia, ktorí zostanú bez práce. Tie, začiatok opatrení mal byť plošnejší. Vláda to odignorovala. Mnohé pracovné miesta sú už nadobro stratené.
Čo sa týka samotného návrhu, musím povedať, že vytvára sa tu neurčitý veľký balík peňazí, ktorý sa hodil celý do tzv. všeobecnej pokladničnej správy. Je to práve tam, za ktoré sme, za čo sme boli vždy veľmi kritizovaní, kde sme mali povedzme nejakú miliardu, ktorú sme aj vyšpecifikovali na jednej strane, dnes bez problémov dáme, hodíme snehovú guľu, 7,8 mld. do všeobecnej pokladničnej správy.
Čo mne vadí ale, že to, čo pán minister hovorí, že náš polpercentný deficit je taký a onaký. Ja napríklad neviem vôbec, aký je deficit na tento rok podľa tohto návrhu štátneho rozpočtu. Hovoril o jedenástich percentách. No nájdite mi také číslo v tomto rozpočte, ktorý bol doručený. No ja poviem prečo, lebo rozdiel je medzi štátnym rozpočtom a rozpočtom verejnej správy, a to je rozdiel medzi tou buchlou a medzi týmto. Lebo tam sa dozviete, aký je deficit verejných financií podľa Eurostatu. A to je dôležité, lebo musíme vedieť, čo budeme porovnávať s čím. To znamená polpercentný deficit, môžme sa baviť o tom, či niektoré výdavky budú vyššie, nižšie, či tam, či budú zhoršovať tento výsledok. Ale ja neviem, s čím to budeme porovnávať. Čiže berem ako relevantné číslo, čo povedal pán minister, 11 % HDP deficit, historicky najvyšší deficit slovenských verejných financií. Ale v tomto dokumente sa to nedočítate, nakoľko verejný, rozpočet verejnej správy je asi dvakrát väčší. To znamená niekde na úrovni 38 – 39 mld. eur.
Čo sa týka samotného obsahu, v podstate áno, času na naštudovanie rozpočtu sme mali dosť, nakoľko ten obsah tam chýba. Ja hovorím tak, že tento návrh je absolútne netransparentný. My nevieme, na čo sa idú míňať tie peniaze, keď zvážime to, že ideme minúť, doteraz sme minuli tých pol miliardy a na čo ideme ďalej minúť celkovo 7,8 mld. alebo 5 mld., ja už neviem, pán minister nám to možno objasní. Tak poviem otvorene, ja si neviem predstaviť seba predstúpiť pred vás s takýmito neurčitými číslami. A preto aj tvrdím, že takýto rozpočet mohlo ministerstvo financií predložiť kedykoľvek, s takou mierou neurčitosti tých čísel, ktoré sa tam nachádzajú. To sme mohli urobiť v marci, dať tam osem miliárd zvýšené výdavky a nechať si to tu rýchlo, rýchlo odsúhlasiť.
Však sa pozrite, my schvaľujeme rozpočet, teda novelu rozpočtu na rok 2020 a koľko to trvalo? Pár hodín. Pár hodín, bez problémov, žiadna rozprava, nikto nepríde, nikto o tom nehovorí a ideme minúť 8 miliárd. Nezdá sa vám to trošku, trošku tragikomické? Mne teda áno. To budú práve tie dôsledky, ktoré nás budú čakať v budúcnosti, keď sa budeme, budeme zaoberať tým, že ako sa vrátiť na tú trajektóriu znížených deficitov. My sme nedoručili vyrovnaný rozpočet, ja to plne priznávam, aj keď sme mali vôľu. Ale deficit sme stále znižovali a posledné tri roky bol na úrovni okolo jedného percenta. Takisto sme dlh znižovali niekoľko rokov. Dostali sme sa na úroveň 48 percent. Už ani nepoužívate argument s absolútnymi číslami, lebo keď vám tu ukážem vaše absolútne čísla, čo sa týka dlhu, tak takú pyramídu a také Himaláje ste ešte nevideli, lebo to sa tu stále používalo, že ale v absolútnych číslach, hej. Ale už to, už ani to neplatí, lebo vás dobiehajú vlastné slová z minulosti a verte tomu, že tieto slová budeme vždycky pozorne sledovať a budeme sa k nim vyjadrovať.
Čiže na záver by som povedal, že tento proces, ktorý tu dnes robíme, pre mňa je trošku dehonestujúci z pohľadu dôležitosti zákona roka, zákona o štátnom rozpočte. A ja som skutočne veľmi zvedavý, aký rozpočet na rok 2021 a ďalšie roky predloží táto vláda. Hovorili ste o tom, aký bude úžasný, ako bude odborne pripravený, aký bude transparentný a že lepší sme tu ešte nemali. Ja si na to počkám a ja si aj pozrem vyjadrenia aj pána ministra, aj všetkých ostatných, ktorí sa vyjadrovali k našim rozpočtom, čo ste hovorili, a ja vám pripomeniem vaše vlastné slová.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, viackrát sa tu povedalo o tom, že týmto návrhom zákona sa budú spracúvať len telefónne čísla, resp. anonymizované údaje o jednotlivých účastníkoch, resp. užívateľoch elektronických komunikačných služieb. No a tu mi dovoľte, aby som teda išiel konkrétne k ustanoveniam tohoto návrhu zákona, kde sa mi javí teda, že zo znenia, tak ako je tento návrh zákona pripravený, to nie je pravda.
Keď si prečítate bod 2 tohto návrhu zákona, tak tu sa hovorí, že v § 55 ods. 6 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: "Iným orgánom štátu na účely tohto zákona je počas trvania mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu aj Úrad verejného zdravotníctva (Slovenskej republiky), ktorý môže spracúvať a uchovávať údaje získané od podniku podľa tohto zákona na účely plnenia svojich úloh po nevyhnutnú dobu, najdlhšie však do skončenia mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu.“
Takto keď si to prečítate, tak sa vám môže zdať, že je to v poriadku a že sú to teda takéto údaje, ktoré tu spomínal pán minister aj ďalší, ďalší predrečníci. Keď si to však chcete zanalyzovať dopodrobna, tak treba si otvoriť zákon a treba si pozrieť, že na čo tento § 55 ods. 6 odkazuje.
§ 55 ods. 6 odkazuje na § 55 ods. 5 a v odseku 5 sa hovorí: "Každý, kto ukladá alebo získava prístup k informáciám uloženým v koncovom zariadení užívateľa", ešte raz, "informáciám uloženým v koncovom zariadení", teda napríklad v mobilnom telefóne, "je na to oprávnený, iba ak dotknutý užívateľ udelil súhlas na základe jasných a úplných informácií o účele ich spracúvania," pričom za súhlas sa považuje a tak ďalej, za súhlas sa použije, "sa považuje aj použitie príslušného nastavenia webového prehliadača alebo iného počítačového programu, pričom povinnosť získania súhlasu sa nevzťahuje na orgán činný v trestnom konaní, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom," to je to, čo sme schválili pred pár týždňami, "a iný orgán štátu."
A teraz nasleduje tá novelizácia, ktorú prináša tento návrh zákona, "a iný orgán štátu". "Iným orgánom štátu na účely tohto zákona je ozbrojený bezpečnostný zbor, ozbrojený zbor a štátny orgán, ktorý v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi (čím sú zákon o Slovenskej informačnej službe, napríklad zákon o Vojenskom spravodajstve, ktoré podrobne upravujú účely, na ktoré sa môžu tieto údaje spracúvať) plní úlohy na úseku ochrany ústavného zriadenia, obrany štátu, vnútorného poriadku, bezpečnosti štátu a správy daní."
Čiže keď sa vrátim naspäť k návrhu tohto zákona, tak sa tu hovorí inými slovami, že iným orgánom štátu na účely tohto zákona počas trvania mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu je Úrad verejného zdravotníctva, ktorý môže spracúvať a uchovávať údaje získané od podniku, teda údaje uložené v koncovom zariadení užívateľa, akékoľvek. Nehovorí sa tu o telefónnych číslach, akékoľvek údaje uchované v koncových zariadeniach účastníkov, čiže mobilných zariadeniach, v počítačoch a tak ďalej.
Čiže nesúhlasím s tým, čo povedali predrečníci, že sa tu budú spracúvať len telefónne čísla a, alebo že sa tu môžu spracúvať. Ja nehovorím, že účelom; alebo cieľom je to, čo povedal pán minister, ale táto právna úprava dáva ďaleko širšie možnosti Úradu verejného zdravotníctva.
Ďalej bod tretí, § 57 sa dopĺňa odsekom 14, ktorý znie, nebudem ho citovať, parafrázujem, že sa môžu spracúvať aj lokalizačné údaje bez súhlasu účastníka, kde inak na spracovanie lokalizačných údajov podnik potrebuje súhlas účastníka. Čiže opäť je tu ustanovenie, ktoré hovorí, že telekomunikačné podniky môžu sledovať pohyb svojich účastníkov a tieto údaje potom, samozrejme, poskytovať na základe predchádzajúceho ustanovenia, ktoré som povedal, Úradu verejného zdravotníctva. Čiže, vážení, vážené kolegyne, kolegovia, ide tu opäť o sledovací zákon.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Kremský, nemám vôbec problém s tou časťou zákona, ktorá hovorí o ochrane ľudí, a navyše keď budeme hovoriť o pandémii, tak môžeme byť spokojní s tým, ako to na Slovensku zvládame. Veľmi dobre to odštartovala vtedy končiaca vláda Petra Pellegriniho a, samozrejme, hlavne zodpovednosť ľudí, nás Slovákov. Na niektoré opatrenia nadviazala aj vláda Igora Matoviča.
Ale to, čo ma vyrušilo, bolo vaše skonštatovanie, že zákony sú len pre zlodejov? Však zákony sú pre všetkých ľudí a prioritne zákony majú ochraňovať práve tých slušných ľudí a nie zlodejov! Takže ja neviem, buď ste sa pomýlili, alebo ste to povedali tak, že v tom kontexte to vyznelo úplne inak.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v programovom vyhlásení vlády si vládna koalícia v tomto parlamente schválila skvalitňovanie legislatívneho procesu. Máme tu už niekoľký z radov skrátených legislatívnych konaní, kde sme jednoznačne preukázali, že nie sú dôvody na skrátené legislatívne konanie.
Máme tu ďalší z takýchto návrhov na skrátené legislatívne konanie, ktorý prišiel sem do parlamentu dnes o jedenástej hodine, o dvanástej hodine boli výbory a o štrnástej hodine sa má rokovať o tomto návrhu zákona, v ktorom nikto z nás nevie poriadne, čo je napísané, nestihol si to ani prečítať a nie ešte nejakým spôsobom zanalyzovať alebo sa pripraviť na rozpravu.
V každom prípade to vyzerá tak, že si z tohto zákonodarného zboru vláda robí srandu. Vyslovene to už musím takto vulgárne povedať, lebo inak sa to nazvať nedá, ako že si vláda z tohto robí trhací kalendár, robí si z nás všetkých úplnú srandu. Ideme tu rokovať o návrhu zákona, ktorý v určitej inej obmene sme tu už mali pred pár týždňami, ktorý bol napadnutý na Ústavnom súde a Ústavný súd v zásade svojím predbežným opatrením dal za pravdu, resp. prejudikoval nejakým spôsobom už samotné rozhodnutie.
Dnes tu máme ďalší takýto istý zákon, ktorý ide zasahovať do základných ľudských práv a slobôd. Opäť v skrátenom legislatívnom konaní, pričom pán minister ako predkladateľ nepovedal jediné jedno slovo alebo jednu vetu, v čom tento návrh spĺňa podmienky podľa § 89 zákona o rokovacom poriadku, teda akým spôsobom sú tu ohrozené základné ľudské práva a slobody, resp. aká značná hospodárska škoda tu hrozí Slovenskej republike. V tomto návrhu opäť nie sú žiadne dôvody na skrátené legislatívne konanie a ak by vláda chcela takýto návrh zákona predložiť, mohla to zase urobiť úplne štandardne v riadnom legislatívnom procese, s riadnou diskusiou a pripomienkovým konaním. Opäť tu sme teda v skrátenom legislatívnom konaní, kde rýchlo, rýchlo treba niečo urobiť v takých zásadných – ešte raz opakujem – otázkach, ako sú ochrana základných ľudských práv a slobôd.
Vyzývam vás, aby sme nepodporili toto skrátené legislatívne konanie, aby ak vláda chce takéto opatrenie, na ktoré nie je teraz žiaden dôvod, pretože mechanizmy z hľadiska ochrany ľudského zdravia sú nastavené už doterajšími opatreniami, aby sme takéto konanie nepodporili.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Marcinková, možnože keby ste boli bývali výsledky vášho prieskumu dali tým mimovládnym organizáciám, ony mali právo zvolať mimoriadne zasadnutie výboru a na tom výbore sa o tom mohlo hovoriť a mohlo to dostať úplne iný proces. Možnože by sa boli niektorí inak vyjadrili alebo, naopak, bol by sa doplnil ten váš návrh nielen o rozšírenie na odvolanie niekoho, ale, naopak, že by sa tam zohľadnili aj niektoré veci z tej aplikačnej, aplikačnej praxe.
No, pán poslanec Kuriak, viete, zákon nie je o osobe, toto je novela zákona, my neriešime nejakú osobu – Jána, Joža, Fera –, to je až nejaký následok, ktorý predpokladám, že bude. To znamená, my tu nemáme čo hovoriť v tomto prípade ani o Stavrovskej, ani o Tomanovej, my máme hovoriť o zákone, to znamená legislatívnych pravidlách, na základe čoho tieto inštitúty, jeden komisár aj druhý komisár, majú pôsobiť a pracovať a možno po piatich rokoch sa aj vyjadriť, do akej miery napĺňa tento inštitút tie práva, ktoré prijala v tom roku 1993 OSN. To znamená, o tomto debatujme, tá osoba je až druhoradá, i keď z politického hľadiska je mi jasné, že ide hlavne o to, aby sa našiel priestor a zákonné podmienky pre odvolanie.
Ďakujem.

Pán poslanec, plne s vami súhlasím. Tu ide o politizáciu nezávislého orgánu, politizáciu komisárky pre deti a mňa veľmi mrzí, že sa na politiku idú zneužívať dokonca aj deti. Ich ochrana by naozaj mala byť svätá a my by sme mali urobiť maximum pre to, aby sme zabezpečili nezávislosť komisárky od štátnej moci, a vy robíte presný opak.
A viete, mňa zaráža aj ten proces, aby som vás doplnil, tak tuto poslanci, a boli to poslanci z ľudskoprávneho výboru pani Marcinková a pán Pollák, sa dostali zjavne do nejakého sporu s pani Tomanovou a teraz na základe toho predložili svoj poslanecký návrh. Ten bol úplne nezmyselný, na základe toho návrhu by mohli odvolať aj pápeža. A tak prišli s tým, že pán minister namiesto nich nech urobí robotu a nech sem prinesie zákon v skrátenom legislatívnom konaní, čím obíde akýkoľvek pripomienkový proces a budú to mať spláchnuté už na tejto schôdzi a môžu rýchlo Tomanovú odvolať, hneď v septembri. Toto je pointa.
Ale takto, preboha, nemôže fungovať legislatívna práca. Veď tu musia dôjsť nejaké konzultácie, o ktorých pán poslanec hovorí, o tom, že musíme hovoriť s občianskou spoločnosťou, s odbornou verejnosťou a tak ďalej, takže toto je vyslovene príkre porušenie každého legislatívneho procesu a obrovský precedens. Dneska to robíte komisárke pre deti, zajtra to urobíte prokurátorovi, potom sudcom a budete si tu odvolávať každého, kto vám bude nepohodlný. Takto to fungovať nemôže! OSN hovorí o stabilite komisára a to znamená stabilita v tom zmysle, aby si ho nemohla odvolať každá vláda, ako sa jej zachce, lebo naozaj sa zamyslite nad budúcnosťou. Dobre, teraz odvoláte pani Tomanovú, potom si tam zvolíte svojho. Akonáhle sa zmení vláda, toho vášho niekto odkrágľuje, lebo si povie, že nie je nezávislý, vymyslí sa nejaký argument, ako pán poslanec, kávovar, a bude odvolaný a tak to bude robiť každá ďalšia vláda, lebo takto jej nastavujete možnosť.
Toto nie je iba o jednej osobe, toto bude platiť navždy a vy tu teraz vytvárate pozíciu, že komisárka pre deti už nikdy viac nebude nezávislá. Pozor na to!
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán podpredseda Národnej rady. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, budem sa snažiť byť veľmi konkrétny, operatívny a tak trošku nadviažem na kolegu Kéryho s jeho vystúpením a možno aj na to moje vystúpenie k urýchlenému konaniu. Pozerám sa presne do roku ´15 a ten postup, tá procedúra, rada vlády pre ľudské práva, hospodárska rada, rada vlády pre neziskové mimovládne organizácie, legislatívna rada vlády, nehovoriac o tom, že vtedy ešte nefungoval poradný orgán vlády, ktorým je rada seniorov, a prispôsobovanie verejných politík procesu starnutia.
Pán minister, pre vás sú sociálni partneri nielen zákonní partneri z tripartity, to znamená zamestnávatelia a reprezentanti zamestnancov, ale aj predstavitelia sociálnych skupín. Bez toho to jednoducho nejde. A zvlášť nie v takejto citlivej téme, ako sú komisári. To znamená, že sú sociálne skupiny, ktoré majú svoje reprezentatívne orgány a organizácie, a to sa týka jak práv detí, tak aj zdravotne ťažko postihnutých.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny má zodpovednosť zákonnú za sociálny dialóg, a to zo zákona máte dve inštitúcie, to sú výbory. Výbory pre práva dieťaťa a výbory pre zdravotne ťažko postihnutých. V tom výbore je 50 % reprezentantov štátu, to znamená jednotlivé rezorty, a 50 % reprezentantov mimovládnych reprezentatívnych organizácií. Tu sa zúčastňuje každého jedného zasadnutia aj príslušný komisár pre deti, v tomto prípade pani Tomanová, a to isté aj v súvislosti so zdravotne ťažko postihnutými. Nie je možné zobrať takéto právo týmto reprezentantom, aby sa k novele tak citlivého zákona nemali možnosť vyjadriť.
Ja som osobne presvedčený, že to nemôžu byť vládni poslanci, ktorí spravia prieskum a na základe toho budú hovoriť objektívne vysvetlenie. Veď oni sú tu politickí nominanti, niekoho reprezentujú. Ale tie mimovládne organizácie reprezentatívne, si dovolím povedať, že by v tomto prípade mali byť objektívne, lebo nie sú ustanovené ani vytvorené, ani nefungujú na základe nejakých politických princípov.
Za ďalšie, skončí výbor, je tu rada vlády, ktorá zastrešuje ľudské práva. Ľudské práva, hlavný partner výboru. Tá rada vlády pre ľudské práva zobere všetky poznatky, uznesenia, ktoré vzídu aj z týchto výborov, a prijíma odporúčanie vláde. Zákonom zakotvený orgán. Dnes už máme radu vlády pre seniorov a tiež má v tomto prípade právo sa vyjadriť, lebo sa ich to v značnej, značnej miere jednoducho dotýka. Ja len pripomínam, že pri výbere komisára, či už jedného, alebo druhého, bola jedna z podmienok predložiť päť podporných stanovísk reprezentačných mimovládnych organizácií. Ak to niekto nepredložil, nemal právo sa uchádzať. Už tam bola zvýraznená potreba, úloha a ciele tých reprezentatívnych organizácií a my sme ich tu absolútne vygumovali.
No a tá vec, ktorú som predtým naznačil, 1. septembra je päť rokov, čo je účinný, alebo bude päť rokov, čo bude účinný ten zákon. Ak by ste boli oslovili tieto organizácie, som presvedčený, že by boli predložili svoje poznatky, námety, aby sa zdokonalil ten zákon, aby bol lepší, pretože ony sú objektívnym kritériom, ktoré majú právo sa k tejto problematike vyjadrovať, nehovoriac, že sú pravidelne v kontakte na každom jednom zasadnutí aj s komisármi alebo ich vyslanými ľuďmi, ktorí sa zasadnutia týchto výborov jednoducho zúčastňujú.
Čo k tomu povedať? No, na záver len toľko, že takáto novela dehonestuje inštitúty komisárov, to si dovolím povedať a možnože toto vám budú tlmočiť aj tí reprezentanti tých jednotlivých mimovládnych organizácií. Preto, to je moje konštatovanie. Na záver, som veľmi, veľmi sklamaný z toho, že absolútne odbúravate kontakt a komunikáciu, sociálny dialóg s tak dôležitými sociálnymi partnermi, ako sú v tomto prípade reprezentatívne organizácie, jednak čo sa týka práv detí a, samozrejmá vec, aj v druhom prípade, čo sa týka zdravotne ťažko postihnutých.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, budem reagovať len na pani poslankyňu Marcinkovú.
Pani poslankyňa, ak ste ma pozorne počúvali, ja som ani jedenkrát nespomenul meno Viera Tomanová, ani raz. Hovoril som všeobecne, hovoril som, myslím, že som mal dostatočné množstvo argumentov, na ktoré ste nereagovali. A trošku ma mrzí, že vy teraz vo vládnej koalícii sa pasujete za tých, ktorí hovoria o tom, čo je spravodlivé, čo nie je, ale nezabúdajte na to, že každý jeden náš názor, či váš, či môj, má veľkú mieru subjektivity, a vyťahujete zámerne rôzne problémové oblasti, kde jedna strana sa vždy bude cítiť poškodená a tá to bude dávať najavo. Tak ja vás chcem poprosiť, naozaj zvážme a či pokračovať ďalej, pretože takúto mieru subjektivity budeme môcť vnášať pri hocikom, keď bude na čele takýchto dôležitých postov, ako zastáva trebárs pani Tomanová.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán poslanec, za veľmi presné argumentovanie.
Kľúčom k celému problému je pojem nezávislosť a mám taký pocit, že kolegovia nepochopili, že tu sa myslí nezávislosť od štátnej moci. Komisárka má byť nezávislá od parlamentu, od vlády, od štátnej moci, lebo inak ju môže kedykoľvek ktorýkoľvek vládny poslanec odvolať za to, že sa mu znepáčila a tým pádom je len nástrojom štátnej moci a nie je nezávislá. Toto je pointa. A vy teraz vytvárate akúsi hlavu 22. Vy ako štátna moc idete prijať zákon, že vy môžte určiť, kedy bude komisárka nezávislá. Veď to je v rozpore s pointou!
To znamená, že vy teraz dostávate nástroj, aby ste kedykoľvek mohli odvolať kohokoľvek a dať tam svojho človeka, a keď v najbližšom čase ten druhý nový človek, ktorého si vyberiete, náhodou nebude poslúchať a nejaké dieťa z niekoho z vás v nejakom súdnom spore bude proti vašim záujmom konať, no tak ho odvoláte a dáte tam ďalšieho, ktorý vaše dieťa ochráni. Toto je neuveriteľné! Toto je v čírom rozpore s OSN, v čírom rozpore s Parížskymi princípmi. A viete teraz, aké budú tie dôvody nezávislosti? To by ma zaujímalo.
Tu sa pán poslanec jeden prihlásil k tomu, že problémom pani Tomanovej momentálne je, že vybrala kávovar od zlej firmy, a preto neni nezávislá. A teraz vy budete pani Tomanovú v skrátenom legislatívnom konaní prijímať zákon a odvolávať na základe toho, že vybrala zlý kávovar. Toto je nová vláda! To je neuveriteľné! Alebo že je malá odborníčka. Pani Tomanová, nech si o nej myslíte, čo chcete, je PhD., dlhodobá ministerka práce, v problematike sa vyzná, prednáša na vysokých školách. Kto ju má súdiť? Človek, ktorý; teda možnože by ju mohol súdiť minister školstva, ten na to má svoj titul, ale vy, kolegovia, sa naozaj takýmto spôsobom chcete venovať diskusii, že budete znevažovať odborníkov a krágľovať ich politicky, ako sa vám zachce? Toto je celé zlé!