Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedujúci, predsedajúci. Dámy a páni, opäť len taký krátky pohľad do minulosti a pamätám si tuná v tom bývalom parlamente, keď tuná bola veľmi ostrá dibata, debata o kandidátoch na funkciu ústavného sudcu. Dlhé hodiny sme sa tuná bavili o špecifikácii kandidátov na ústavného sudcu, kde súčasná koalícia, vtedy opozícia, tvrdo trvala na tej špecifikácii, tvrdo trvala, ja sa pamätám, v prípade istých ľudí, kde nebolo jasné, či sú len notári, alebo aj niečo iné, kde ste mali obrovské výhrady a kde dokonca to zaváňalo aj daním na Ústavný súd, dnes ako keby to neplatili. Dnes hovoríte niečo úplne iného v rámci špecifikácie a v podstate by sa mohol stať kandidátom, alebo dokonca teda aj generálnym prokurátorom, alebo teda špeciálnym prokurátorom akýkoľvek absolvent právnickej fakulty. V tejto chvíli vám to je úplne jedno. Na tú špecifikáciu vôbec nehladíte. Práve naopak, otvárate dokorán v rámci demokracie ponímanej vami, otvárate dvere dokorán všetkým, proste prihláste sa, ak sa chcete prihlásiť, a pri tom Ústavnom súde vám to vadilo. Presne ste hovorili opak a tiež ste hovorili o tej tzv. demokracii presne takisto, ako o tom hovoríte teraz. Tak čo vlastne chcete? Kde sú tie pravidlá hry, ktoré vy chcete dodržiavať, vážení právnici?
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja sa vôbec nechcem montovať do tejto výsostne odbornej debaty, moja odbornosť je niekde úplne inde, mňa skôr zaujíma ten pod..., ten, ten problém, ktorý tuná už bol niekoľkokrát pretraktovaný, a to je ten problém verejnej a tajnej voľby. Hovorili sme o tom aj v iných prípadoch, samozrejme, preto sa znovu pýtam, pýtal sa niekto kandidátov na generálneho prokurátora alebo špeciálneho prokurátora, či by uprednostnili v rámci svojej funkcie a v rámci svojho života v tejto funkcii skôr tajnú voľbu alebo verejnú voľbu? Ide mi, samozrejme, o istý pocit zaväzujúcej vďačnosti, v úvodzovkách, prosím vás, takto to berte, voči tým, ktorí ma volili, resp., ktorí ma nevolili, čo sa dá teda v budúcnosti určite zneužiť.
Bavili sme sa o tom niekoľkokrát, čo je demokratickejšie, čo nie je demokratickejšie, čo teda vie, únosnejšie, neúnosnejšie aj pri iných voľbách, ale nikto sa nepýtal tých, ktorých sa to priamo týka, čo by ozaj uprednostnili, či tajnú voľbu, alebo verejnú voľbu. Ja viem, tie argumenty poznám, ktoré ako budú hovoriť, a chceme..., ale tu nejde o poslancov. Tu ide o samotných kandidátov, ktorí sa stanú tým teda generálnym prokurátorom, resp. špeciálnym prokurátorom, či ho takáto voľba verejná nebude do budúcnosti zaväzovať.
A naozaj sa na to pýtam, mňa to ako problém skutočne zaujíma preto, lebo sme sa o tom bavili niekoľkokrát z hľadiska ústavných sudcov, kandidátov, ktorých som sa na to niekoľkých pýtal, určite hovorili o tajnej voľbe práve preto, aby neboli s nikým v budúcnosti konfrontovaní. Aj politicky.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, tu sa asi nezhodneme v tom, čo je prílepok alebo, alebo nie je. Ja si myslím, že to prílepok je, pán poslanec Dostál, vzhľadom k tomu, že ide o predpis, kde vecne nesúvisí táto úprava s navrhovanou úpravou, ktorá riešila výlučne generálneho prokurátora, čiže je to rozšírenie tejto úpravy o nesúvisiace, nesúvisiace veci a vy sami ste si dali do programového vyhlásenia vlády, že budete zabezpečovať čistotu legislatívneho procesu a že takýmito prílepkami nepôjdete. Takže to ja som kritizoval, tento proces a kritizoval som to, že to ide takýmto poslaneckým návrhom a takýmito pozmeňovacími návrhmi na výbore, a nie..., lebo kto nesie, nesie zodpovednosť za, za justíciu. Nesie to asi ministerstvo spravodlivosti a ministerka spravodlivosti, ona by mala byť garantkou a nositeľkou týchto, takýchto zásadných zmien podľa môjho názoru.
Či sa niečo s prokuratúrou má zmeniť, alebo nemá zmeniť. No, samozrejme, že sa má zmeniť, to sme asi všetci zajedno, len otázka je, akým procesom a či sa o tom vyvolá nejaká verejná diskusia, alebo sa to bude takto potajomky robiť cez pozmeňovacie návrhy na výbore, ktoré nikto z odbornej verejnosti nevidel a nemal sa možnosť k nim vyjadriť. A áno, bol rozoslaný v nedeľu, ale treba povedať, že ústavnoprávny výbor bol trikrát odložený práve kvôli tomu, že bolo prezentované, že koalícia ešte nie je úplne dohodnutá na tom, ako tento pozmeňujúci návrh bude vyzerať alebo nebude vyzerať, čiže ťažko bolo ho brať za, za bernú mincu.
Pokiaľ ide o neprokurátorov, resp. Rada prokurátorov vo vzťahu k prezidentovi, áno, ale to má len, to je len stanovisko, nemá žiaden záväzný charakter prezidenta, môže sa ním riadiť alebo sa ním nemusí riadiť.
A pokiaľ ide o neprokurátorov, myslím, že tam už bolo v rámci aj odborných diskusií, aj zo strany ministerky spravodlivosti, aj zo strany pani prezidentky... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, vážené pani poslankyne, páni poslanci, rokujeme o návrhu zákona o prokuratúre v znení neskorších predpisov, ktorým sa má nastaviť nový spôsob voľby generálneho prokurátora, nový rozsah uchádzačov o funkciu generálneho prokurátora a takisto nový rozsah navrhovateľov, ktorí môžu navrhovať kandidátov na funkciu generálneho prokurátora, ako aj o nových dôvodoch na možnosti odvolania z funkcie generálneho prokurátora. Tak je nastavený pôvodný návrh zákona, ktorý bol veľmi stručný, jasný a krátky, mal štyri strany a samotní predkladatelia v čase jeho predloženia týmto argumentovali, že ide o jednoduchý poslanecký návrh zákona, ktorý nebolo potrebné dávať v štandardnom legislatívnom procese vedenom vládou, teda s riadnym pripomienkovým konaním, kde by sa mala možnosť k tomu vyjadriť široká odborná verejnosť, kde by sa tieto pripomienky riadne vyhodnotili a zdôvodnili, prečo sa neakceptujú, resp. sa akceptujú. K tomuto krátkemu návrhu zákona bolo, sa rozprúdila obrovská verejná diskusia mimo teda riadneho pripomienkového konania, kde sme dostali rôzne listy odborných, stavovských organizácií, a vyjadrila sa k nesúhlasne k niektorým ustanoveniam tohto navrhovaného zákona aj sama pani ministerka spravodlivosti, aj sama pani prezidentka. Nehovoriac o tom, teda že v legislatívnom procese už medzičasom je aj návrh Generálnej prokuratúry na samostatný nový zákon, resp. novelu zákona.
Na tlak tejto širokej verejnosti, ktorá v zásade mala zásadné pripomienky a zásadné rozpory vo vzťahu k okruhu kandidátov, ktorí majú byť zvolení za generálneho prokurátora, ako aj k spôsobu zániku, resp. k novému dôvodu na odvolanie generálneho prokurátora, ako aj na hlasy opozície boli na..., bola nakoniec vedená diskusia predkladateľmi s subjektami, ktoré sa prihlásili do takejto diskusie tu na pôde Národnej rady, kde tieto pripomienky, ktoré tieto subjekty mali, boli opätovne tlmočené a kde bol opätovne tlmočený nesúhlas s tým, aby sa generálnym prokurátorom mohol stať človek, ktorý nie je z prokurátorského stavu, nemá skúsenosti s vedením takejto organizácie, a takisto boli kritizované aj dôvody na odvolanie generálneho prokurátora ako vágne dôvody, ako dôvody, ktoré sú veľmi subjektívne, v ktorých je možnosť veľmi subjektívneho hodnotenia a kde pri spôsobe odvolania generálneho prokurátora z týchto dôvodov nebude prebiehať žiadne dokazovanie, ale jednoducho hlasovaním poslaneckého zboru poslanecký zbor vyjadrí, či si myslí, že generálny prokurátor naplnil takéto dôvody, teda že nevykonával svoju funkciu riadne, čestne, nestranne a... (reakcia z pléna) nezávisle a jednoducho hlasovaním bez akéhokoľvek dokazovania odhlasuje politicky, že generálny prokurátor toto nespĺňa, a dá návrh prezidentovi, resp. pani prezidentke v súčasnosti na jeho odvolanie. K tomuto takisto verejná odbornosť, odborná verejnosť dala pripomienky, že takéto, takýto spôsob a proces je veľmi vágny a je čisto politizáciou prokuratúry, pretože politici svojím hlasovaním jednoducho takto môžu odvolať ktoréhokoľvek prokurátora len preto, že sa im politicky nehodí. Na to prišiel dnes na výbor, resp. pred pár dňami bol rozoslaný, ale dnes bol na prerokovaní cez obed o 13.00 hod. prijatý pozmeňujúci návrh a doplňujúci návrh k tomuto návrhu zákona, ktorý v časti upravuje nejaké legislatívnotechnické nejasnosti, resp. rozpory, avšak vo veľkej časti upravuje ako prílepok, s tým nesúhlasím s pánom predkladateľom, že to to nie je prílepok, ja si myslím, naopak, že to prílepok je, zákon o prokurátoroch, kde celú právnu úpravu, ktorá sa vzťahuje k navrhovanému zákonu o prokuratúre, presúva aj na proces voľby a odvolávania špeciálneho prokurátora, teda vôbec nesúvisiaca agenda s tým, ktorá bola pôvodne návrhom zákona, a tento pozmeňujúci návrh má 16 strán. Čiže hneď je to už krátky zákon, poslanecký štvorstranový, ale ide o 4 plus 16 strán, kde sa úplne nanovo koncepčne odlišne, zásadne koncepčne odlišne upravuje voľba a odvolávanie špeciálneho prokurátora s tým, že špeciálny prokurátor doteraz bol vždy prokurátorom z Generálnej prokuratúry, ktorého navrhoval generálny prokurátor. Má to svoju logiku a svoj zmysel, pretože tak ako vládna koalícia pri iných funkciách dnes hovorí, čo v minulosti kritizovala, a dnes hovorí, že podriadený zamestnanca alebo podriadené funkcie aj vo vedení jednotlivých, či už ministerstiev, štátnych podnikov, resp. aj napríklad okresných úradov majú mať dôveru svojho nadriadeného, svojho šéfa, napríklad ministra, tak tu zrazu to neplatí. Špeciálny prokurátor je námestníkom generálneho prokurátora, ale tu zrazu v tejto novej úprave, ktorá bola predložená pozmeňovacím návrhom na výbore, už špeciálny prokurátor nemusí mať dôveru generálneho prokurátora, pretože ho bude voliť Národná rada spomedzi akéhokoľvek kandidáta, ktorý dokonca ani prokurátorom byť nemusí alebo nemusel. Už vôbec nie prokurátorom Generálnej prokuratúry. Čiže považujeme to za, za hrubý zásah legislatívneho procesu. Za prvé, že sato robí takýmto prílepkom. Za druhé, že tento návrh rozšírenia na špeciálneho prokurátora nebol vôbec diskutovaný ani v takej diskusii verejnej, ako bola ako generálnemu prokurátorovi, úplne neštandardnej, ale aspoň aká-taká bola. K tomuto špeciálnemu prokurátorovi a k tejto úprave vôbec nebola žiadna diskusia a dnes sa tu predkladá takýmto poza bučky na výbore pozmeňovacím návrhom v pléne dnes o 13.00 hod. tak, aby sme dnes o priatej o tom hlasovali. Čiže považujem to za neprípustný prílepok v rámci rokovacieho poriadku a verím, že tento pozmeňujúci návrh neprijmete a v prípade, že prijmete, tak verím, že pani prezidentka v zmysle svojich vyjadrení o čistote legislatívneho poriadku sa s týmto takisto vysporiada.
Poďme teraz ale ku konkrétni..., konkrétnym ustanoveniam toho pôvodného návrhu, pretože k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý dnes bol podaný na výbore, je ťažko nejakým spôsobom reagovať a ťažko nejakým spôsobom podávať pozmeňujúce návrhy, pretože k pozmeňujúcim návrhom, ktoré odzneli na výbore, nie je možné podávať už pozmeňujúce návrhy v pléne. Bolo by to možné tak, že ja by som celý ten pozmeňujúci návrh 16-stranový musel prepísať nanovo a upraviť nanovo všetky tie ustanovenia, ktoré tam sú, čo vzhľadom k tomu, že bol prijatý dnes o 13.00 hod. na výbore resp. 14.00 hod., ako nie je možné, nie je možné stihnúť. Čiže budem sa venovať čisto, čisto ustanoveniam, ktoré sa týkajú pôvodného návrhu, teda návrhu na voľbu a odvolávanie generálneho prokurátora. Najprv to odôvodním, a tak ako káže rokovací poriadok, a potom prednesiem samotný, samotný pozmeňujúci návrh.
Tento pozmeňujúci návrh má tri body, v týchto troch bodoch riešime tri veci. Jednu vec je okruh osôb, ktoré sa môžu stať generálnym prokurátorom. Máme za to, že ten okruh môže byť rozšírený, ale nie na hocikoho, a preto navrhujeme, aby to mohol byť len prokurátor alebo sudca za podmienok, ktoré už terajšia koalícia v svojom návrhu zákona nastavila, resp. aj za podmienok, ktoré boli v pozmeňujúcom návrhu, ktorý bol prijatý dnes na výbore, tie sme do tohto bodu doplnili, čiže spĺňa tento bod všetky tie podmienky, ktoré si koalícia navrhla, to znamená, že má 40 rokov, že najmenej 5 rokov funkciu prokurátora alebo sudcu vykonáva, že má vysokoškolské právnické vzdelania II. stupňa, že nebol predtým, nevykonával funkciu prezidenta, poslanca, člena vlády, vedúceho riaditeľa alebo podpredsedu ostatného ústavného orgánu štátnej správy alebo orgánu štátnej správy a tak ďalej, čiže všetky tie veci, ktoré sú v pozmeňujúcom návrhu.
Ďalej 2. bod je bod, ktorý je legislatívnotechnický a odstraňuje určité nezrovnalosti, ktoré si myslíme, že v súčasnom znení sú tak, ako sú správne, a majú tak byť. Týka sa to toho, že zánik funkcie generálneho prokurátora je vtedy, ak mu boli obmedzené práv..., obmedzené práv..., na právne úkony, resp. ak bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony.
No a tretí bod tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý prednesiem, sa týka možnosti odvolania generálneho prokurátora. Kritizovali sme tak ako odborná verejnosť, či už prokurátorská, sudcovská alebo aj pani prezidentka, pani ministerka, tie ustanovenia, ktoré sú tam, že sú vágne, to znamená, že riadne, čestne, nestranne a nezávisle vykonáva svoju funkciu, ale nakoniec sme sa zhodli na tom, že takéto dôvody by mohli byť, ale nie tak, že ich bude politická moc svojím hlasovaním v parlamente jednoznačne vyhlásiť, ale tak, že o tom bude rozhodovať nezávislý orgán.
Čiže toto tento tretí bod znamená to, že Ústavný súd ako nezávislý orgán súdnictva by rozhodoval na návrh troch pätín poslancov o tom, že či boli splnené zákonné dôvody, resp. či generálny prokurátor porušil zákonné povinnosti, pretože keď takéto niečo do zákona dáme, že má plniť funkciu riadne, čestne, nezávisle a nestranne, tak sa to stáva zákonnou povinnosťou. Ak generálny prokurátor prestane plniť zákonnú povinnosť, tak mal by to, niekto o tom rozhodnúť a niekto by o tom mal rozhodnúť nie politickým hlasovaním v parlamente, ale mal by o tom rozhodnúť na základe nejakého dokazovania. No a takéto dokazovanie v zásade vie urobiť len súdny orgán, náležite ho aj odôvodniť, aby sa potom subjekt, voči ktorému takéto rozhodnutie smeruje, vedel aj brániť. A preto navrhujeme v tomto treťom bode, aby na návrh troch pätín poslancov, resp. prezidenta Slovenskej republiky Ústavný súd v rámci disciplinárneho konania rozhodol, že či generálny prokurátor naplnil tieto konania, teda že konal nečestne, neriadne, nestranne, resp. stranne alebo závislo, a ak zhodnotí, že naozaj sa dopustil takéhoto konania, tak vydá rozhodnutie, na základe ktorého prezidentka Slovenskej republiky generálneho prokurátora odvolá, resp. neodvolá. Čiže takýto krátky pozmeňujúci návrh predkladáme, predložili by sme ho aj vo vzťahu k špeciálnemu prokurátorovi, ak by k..., v rámci legislatívneho procesu ten návrh zákona prišiel ako celok aj so špeciálnym prokurátorom, len ako som už povedal vo vzťahu k špeciálnemu prokurátorovi to nemôžme urobiť, pretože to prišlo pozmeňujúcim návrhom.
Čiže aj z tohto dôvodu dávam prvý návrh a ten prvý návrh, pán spravodajca, je vrátiť návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie.
A v prípade, že takýto návrh nebude schválený, tak podávam pozmeňujúci návrh s tým, že najprv by som požiadal, aby sa hlasovalo osobitne o bodoch 1, 2, 3, 10, 11 a 12 zo spoločnej správy. Ešte raz: 1, 2, 3, 10, 11 a 12 zo spoločnej správy, a takisto aby sa hlasovalo o každom bode môjho pozmeňujúceho návrhu alebo nášho pozmeňujúceho návrhu osobitne.
No a teraz by som na záver prečítal tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh, návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Suska a Martina Nemkyho k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej Juraja Šeligu, Alojza Baránika, Ondreja Dostála, Petry Hajšelovej a Milana Vetráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 108).
1. V čl. I bode 1 § 7 odsek 3 znie:
„3. Za generálneho prokurátora môže byť vymenovaný len prokurátor alebo sudca, ktorý dosiahol vek najmenej 40 rokov, ak s vymenovaním súhlasí a ak aspoň pätnásť rokov vykonával funkciu prokurátora, sudcu alebo advokáta, z toho najmenej päť rokov funkciu prokurátora alebo sudcu, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, je bezúhonný, posledné dva roky pred vymenovaním nevykonával funkciu prezidenta Slovenskej republiky, poslanca národnej rady, poslanca Európskeho parlamentu, člena vlády, predsedu, vedúceho, riaditeľa alebo podpredsedu ostatného ústredného orgánu štátnej správy alebo orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, štátneho tajomníka, verejného ochrancu práv, generálneho tajomníka služobného úradu, predsedu samosprávneho kraja, primátora alebo starostu a jeho morálne vlastnosti a doterajší život dávajú záruku, že funkciu generálneho prokurátora bude riadne a čestne vykonávať. Splnenie týchto podmienok overuje príslušný výbor národnej rady pred hlasovaním o návrhu na vymenovanie.“
2. Článok I bod 4 sa vypúšťa.
Ostávajúci bod sa primerane prečísluje.
3. V čl. I bod 5 znie:
5. V § 8 ods. 3 písmeno g) znie:
„g) spáchal čin, ktorý je podľa právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) vydaného v disciplinárnom konaní nezlučiteľný s výkonom funkcie generálneho prokurátora, alebo podľa právoplatného rozhodnutia ústavného súdu vydaného v disciplinárnom konaní prestal svoju funkciu vykonávať riadne, čestne, nezávisle alebo nestranne,“.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predniesť spravodajskú informáciu k predmetnému bodu rokovania. V súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona (tlač 149). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 11. septembra 2020 a v gestorskom výbore do 14. septembra 2020.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu k predmetnému bodu rokovania.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predložiť návrh zákona v mene poslancov Národnej rady Mariána Saloňa, Petra Šucu a Jaroslava Bašku, ktorým sa dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Dôvodom na predloženie tohto navrhovaného zákona je opätovné zavedenie tzv. zbraňovej amnestie, v dôsledku ktorej zaniká trestná činnosť nedovoleného ozbrojovania osobám, ktoré bez povolenia držia vymedzené strelné zbrane alebo strelivo do tých zbraní a v zákonom ustanovenej lehote odovzdajú tieto zbrane alebo strelivo do úschovy Policajnému zboru.
Táto navrhovaná zmena zákona vlastne umožňuje zánik trestnosti činu nedovoleného ozbrojovania od 1. novembra 2020 do 30. apríla 2021 a má za cieľ vytvoriť na časovo obmedzené obdobie za podmienky zániku trestnosti nedovoleného ozbrojovania možnosť dobrovoľne odovzdať zbraň kategórie A, kategórie B a kategórie C alebo strelivo do týchto zbraní definovaných kategórií ktorémukoľvek útvaru polície, ktorú osoba prechováva bez povolenia.
Cieľom navrhovanej zmeny zákona je zníženie počtu nelegálne držaných zbraní a streliva a tým zníženie rizika, že sa týmito strelnými zbraňami bude páchať trestná činnosť, ako aj prípadná identifikácia zbraní, ktoré mohli byť použité v súvislosti s páchaním trestnej činnosti.
Predložený návrh vychádza zo skúseností z predchádzajúcich zbraňových amnestií. Tu si dovolím pár čísel.
Prvá zbraňová in..., prvá zbraňová amnestia, ktorá bola od 14. apríla 2005 do 14. apríla 2006, čiže trvala 12 mesiacov, bolo odovzdaných 3 463 kusov zbraní. Pri tejto prvej zbraňovej amnestii neboli, sa nevzťahovala táto zbraňová amnestia aj na strelivo, čiže len na zbrane.
Druhá zbraňová amnestia, ktorá bola od 1. novembra 2009 do 31. mája 2010, tam sa tá tendencia zvýšila. Bolo vyzbieraných odovzdaných 4 367 kusov zbraní a 45 684 kusov streliva.
A tretia zbraňová amnestia, ktorá vlastne bola posledná, bola od 1. decembra 2014 do 31. mája 2015, kde bolo odovzdaných počas tejto amnestie 3 035 kusov zbraní a 36 326 kusov streliva.
Čiže počas týchto troch zbraňových amnestií sa odovzdalo 10 865 kusov zbraní a 82 010 kusov streliva.
Táto navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj so všetkými medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predkladaný návrh novelizácie zákona nepredpokladá zvýšený nárok na finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu. Predkladaný návrh zákona nezakladá nároky na pracovné sily ani na organizačné zabezpečenie.
Dovoľte mi ešte jeden taký postreh. Tieto jednotlivé zbraňové amnestie boli vždy vnímané ako čisto odborná téma, čo vlastne aj deklarujú jednotlivé hlasovania. Ja som si spravil taký prierez tých hlasovaní. V roku 2005 to bol ako opozičný návrh, kde z prítomných 128 poslancov bolo 123 za, 3 boli proti, zdržali sa 2. V roku 2009 to bol vládny návrh zákona, kde zo 129 prítomných bolo 119 za, zdržali sa 10, nikto nebol proti.
A pri poslednej zbraňovej amnestii to bol vládny návrh, kde bolo zo 131 prítomných poslancov 130 poslancov za, nikto nebol proti a zdržal sa 1 poslanec.
Takže, milí, milé kolegyne, kolegovia, ja verím, že aj v tomto prípade to bude čisto o odbornosti tohto zákona, a verím, že, že nám podporíte tento zákon.
Ďakujem veľmi pekne za podporu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, to, čo hovoril pán minister z hľadiska toho, že aké údaje sa budú spracúvať výlučne Úradom verejného zdravotníctva, je síce pekné, ale tak ako je nadefinovaný text tohoto návrhu zákona, to s tým nekorešponduje a podľa môjho názoru upravuje ďaleko širší rozsah údajov, ktoré Úrad verejného zdravotníctva na základe takto formulovaného textu môže spracúvať. Ide najmä o čl. 2 tohto návrhu zákona, ktorý rozširuje resp. definuje, kto je iným orgánom štátu na účely tohto zákona počas trvania mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu, a to teda aj Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorý takéto údaje môže spracovať, uchovávať na plnenie svojich úloh po nevyhnutnú dobu, najdlhšie do skončenia mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu.
No a keď sa pozrieme, načo tento ods. 6 § 55 odkazuje, tak odkazuje na ods. 5, ktorý hovorí, že každý, kto ukladá alebo získava prístup k informáciám uložením v kon..., uloženým v koncovom zariadení užívateľa, je na to oprávnený, iba ak dotknutý užívateľ udelil súhlas na základe jasných a úplných informácií o účele ich spracúvania, pričom povinnosť získanie súhlasu sa nevzťahuje na orgány činných v trestnom konaní, ďalej Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v rozsahu stanovenom osobitným predpisom, to je odkaz na ustanovenia o e-karanténe a iný orgán štátu. Čiže tu sa znova vraciame späť, že Úrad verejného zdravotníctva vie v tomto ustanovení definovaný priamo, že sa na neho nevzťahuje táto povinnosť získavať súhlas v súvislosti s e-karanténou, ale ešte je definovaný v ods. 6 podľa tohto návrhu zákona aj ako iný orgán štátu, ktorý je oprávnený získavať prístup k informáciám uloženým v koncovom zariadení užívateľa bez súhlasu užívateľa. Čiže to sú to akékoľvek informácie ukladané v koncovom zariadení užívateľa, čiže napríklad v mobilnom telefóne alebo v počítači alebo v inom takom zariadení.
Keď sme sa dnes ráno na výbore ústavnoprávnom pýtal pána ministra, že prečo je tam toto ustanovenie a čo to ustanovenie, aký má účel a zmysel, tak pani mini..., pán minister ani, ani pani kolegyňa šéfka právneho odboru na to v zásade nevedeli jednoznačne odpovedať a stále argumentovali len tým, že sa budú zbierať len telefónne čísla. No na základe tohto ustanovenia však tá kompetencia Úradu verejného zdravotníctva je ďaleko, ďaleko širšia.
Takisto pokiaľ sa, pokiaľ sa jedná o lokalizačné údaje. Zákon o elektronických komunikáciách jednoznačne lokalizačné údaje definuje ako predmet telekomunikačného tajomstva a spracúvať ich možno len so súhlasom dotknutej osoby, resp. ak tak podnik to potrebuje na plnenie svojich služieb. Nespochybňujeme, že ten bod 1 tohto návrhu zákona, kedy telekomunikačný operátor tieto údaje potrebuje na to, aby pri prechode hraníc vedel poslať esemesku svojim užívateľom, je v poriadku. Na druhej strane ako sledovanie, sledovanie osôb na základe takejto lokalizácie a poskytovanie týchto informácií Úradu verejného zdravotníctva, k čomu bude musieť dôjsť, pretože ak Úrad verejného zdravotníctva má sankcionovať niekoho za to, že si nesplnil svoju povinnosť, keď prekročil hranice späť na..., do Slovenskej republiky, tak bude musieť mať túto in..., informáciu a bude musieť mať aj spersonalizovanie telefónneho čísla s lokalizačným údajom a s údajom identifikácie užívateľa telekomunikačnej služby, teda SIM karty, čo nemusí byť konkrétne tá osoba, ešte navyše ktorá prekročila hranice, pretože máme mobilné telefóny, ktoré sú, ktoré sú písané na firmy, kde zamestnanci môžu cestovať. Čiže bude to predmetom ďalšieho dokazovania, čiže bude sa musieť táto, táto vec ďalej šetriť a bude sa musieť personalizovať. Čiže nejde len o samotné telefónne čísla, čiže preto hovoríme o tom, že tento, tento zákon opäť umožňuje Úradu verejného zdravotníctva sledovať pohyb ľudí a je takisto v rozpore s tým, čo už judikoval Ústavný súd v predchádzajúcej, predchádzajúcom rozhodnutí o predbežnom pozastavení, pozastavení účinnosti predbežného návrhu zákona, ktorý sme tu mali, kde hovoril, že takéto informácie v prvom rade musia byť oznámené dotknutej osobe, že sa takéto niečo bude zbierať o nich, a po druhé musí, musia byť zabezpečené, náležite zabezpečená ochrana a bezpečnosť takto spracovaných a uchovávaných informácií, čo všeobecnou formuláciou, ktorá tu je navrhnutá, že je to len za účelom ochrany verejného zdravia, je aj podľa názoru Ústavného súdu nedostatočná.
Čiže to sú dôvody, pre ktoré tento návrh zákona v žiadnom prípade nemôžme podporiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, všetko najlepšie!
No a doplním ešte procedurálny návrh pána podpredsedu Šeligu, že dnes majú narodeniny aj pán poslanec Faič a pán poslanec Vážny, takže všetko najlepšie k narodeninám.
(Potlesk.)

Ak dovolíte, ja mám procedurálnu otázku na pána predsedu Národnej rady. Pán predseda Národnej rady, buďte taký láskavý, úplne, teda na rovinu nám povedzte, máme mať tie rúška alebo nemáme mať tie rúška? Ako to vlastne je? Preto lebo polovica tu s tými rúškami chodíme, aby sme teda nešaškovali zbytočne, mne to naozaj nie je jasné. Máme alebo nemáme? Povedzte!

Ďakujem pekne za slovo. Taktiež patrím medzi milovníkov zvierat a musím povedať, že to, čo som niekedy videl, čo sa robilo s niektorými druhmi zvierat, tak mi to bolo skutočne veľmi ťažko vidieť. Myslím, že na toto treba jedine jednu vec, a to tvrdé zákony, ktoré tých ľudí trošku postavia do pozoru, pretože jak tuná povedal kolega predrečník, tak veľa vecí sme mali, mali aj možnosť vidieť v televízii, aj máme možnosť ďalej vídavať, ale prakticky s tými ľuďmi, ktorí nemajú ten citový vzťah k tým zvieratám, sa prakticky nič nestane a to je veľká chyba. Takže je mi to veľmi ľúto, ale nevidím nejakú veľkú šancu, pretože tak jak som ja mal možnosť vidieť to alebo aj vy, tak tu budem vidieť to isté možno ešte aj o mesiac, o dva, aj o rok. Je to situácia taká, pretože tých ľudí, a aj mladí ľudia nemajú žiaden citový vzťah nielen k zvieratám, ale aj k ľuďom.
Ďakujem pekne.