Pán podpredseda Národnej rady, ďakujem pekne za slovo. Vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, hneď v úvode chcem povedať, že ja nechcem hovoriť vo svojom vystúpení k diplomovke a problémom s tým spojeným, pretože si myslím, že Slovensko má dnes ďaleko vážnejšie a ťažšie problémy, ktoré je potrebné riešiť voči ľuďom, ktorí do istej miery sú zasiahnutí pandémiou a je im potrebné maximálnej miere veci kompenzovať.
Na druhej strane však treba povedať, že osobne to vidím tak, že pán Matovič si to zaslúžil sám, jeho dobieha vlastná minulosť. A komunikácia z predchádzajúceho obdobia, ktorá sa mu ťažko teraz zdôvodňuje, to znamená, že v tom prípade je to absolútne jasné.
Ak som si preštudoval programové vyhlásenie vlády, to znamená tie hlavné strategické ciele, ktorá si táto vládna koalícia vytýčila, sú postavené na dvoch základných princípoch. Ten prvý princíp je princíp právneho štátu a ten druhý princíp je princíp sociálneho štátu.
Chcem sa trošku viacej venovať tomu druhému princípu aj vzhľadom na moje pôsobenie a orientáciu na oblasť sociálneho štátu. Každopádne si myslím, že je to veľmi dôležité a veľmi jednoduché vysvetlenie, čo pod tým vnímam. Jednoducho urobiť všetko pre to, aby sa neznižovala úroveň jednotlivých atribútov sociálneho štátu v jednotlivých sociálnych oblastiach, ale aby sa prehlbovala rozširovala minimálne zachovala aj v týchto ťažkých časoch, to je hlavná úloha a k tomu smeruje aj, aj to moje vystúpenie a možno aj pomenujem, kde to vidím ako problémové a každopádne kde to vidím, vidím, že dochádza k rozkladu sociálneho štátu.
Vláda má za sebou viac ako štyri mesiace účinkovania a treba povedať, že ju sprevádzajú aj, aj, sprevádzajú aj chaos, možno aj istý amaterizmus. Áno, na druhej strane chcem povedať, že je vo veľmi zložitej dobe, na ktorú celkom iste pripravená nebola ani u nás ani vo svete a je potrebné prijímať veľmi operatívne, veľmi rozhodné, rozhodné rozhodnutia. To znamená, že krajina potrebuje v takomto čase veľmi schopného lídra, ktorý vie, čo má robiť, stojí si za svojím. V tomto prípade náš premiér však mení názor veľakrát zo dňa na deň, no aj jeho ministri pod rúškom korony presadzujú opatrenia, ktoré neraz teraz krajina nepotrebuje, a čo naozaj potrebuje, to prichádza pomaly alebo úplne neskoro.
Dnes už tu bola debata a začali sme hovoriť o sociálnych službách. Vrátim sa veľmi v krátkosti k tomu, osobne si myslím, že bola veľmi veľká chyba, že sme začali robiť hlavné opatrenia v rómskych osadách. My sme zabudli na našich starkých, minimálne súbežne sa mali robiť základné opatrenia i v sociálnych zariadeniach. Toto pokladám za veľkú chybu, pretože až na základe rozhodnutia mimoriadneho výboru sociálneho, ktorého zvolala opozícia, boli prijaté opatrenia, aby sa zabezpečilo testovanie klientov a zamestnancov a aby sa zabezpečil dostatok hygienických prostriedkov toho technického charakteru, ktoré bolo nevyhnutné, aby boli urýchlene poskytnuté. A možno tu je ďalšia vec aj výzva na pána premiéra z tohto obdobia, už to tu raz bolo spomínané - „Rýchlotesty patria do Dunaja.“ Pán premiér, možno teraz je tá chvíľa, že by ste sa mal za tento svoj výrok ospravedlniť, lebo to nie je bežná téza, v tom čase keď sa rozvíjali veci a hľadali sa rýchle opatrenia na riešenie pandémie hlavne v tých sociálnych zariadeniach, to bolo veľmi dôležité, že ten sociálny výbor prijal rozhodnutie, že tie rýchlotesty sú na to, aby sa otestovali zamestnanci, ale aj klienti sociálnych zariadení. To sa podarilo a som osobne presvedčený, že to veľmi pomohlo tomu, že sa tá pandémia v ďalších sociálnych zariadeniach potom jednoducho nerozšírila.
Každopádne keď hovorím kriticky, chcem povedať aj pozitívne, zvládlo sa, zvládli sa OČR-ky možno péenky, tu treba poďakovať v tomto prípade hlavne zamestnancom Sociálnej poisťovne, tej Sociálnej poisťovne, kde vládna koalícia dnes hľadá dôvody, ako odvolať generálneho riaditeľa. To znamená, tej inštitúcie, ktorá najlepšie zvládla veci a úlohy, ktoré súviseli s pandémiou a opatreniami, ktoré bolo, bolo treba prijať. Je to paradox doby, ale žijeme aj, aj takú dobu a treba to veľmi otvorene v tomto smere povedať.
Prvá pomoc, čo sa týka ekonomických opatrení, pretože bolo treba sanovať aj jednu, aj druhú záležitosť, treba povedať, že k podnikateľom prišla neskoro. Trebárs, že pre živnostníkov to bola veľmi slabá náplasť na straty, ktoré utrpeli pri prijatí viacerých pandemických opatrení, treba povedať, že aj zo strany štátu. To znamená, že prvá pomoc rozhodne nebola prvou pomocou, ale poslala ľudí skôr do evidencie nezamestnaných, ktorých pribúda po desaťtisíce, a treba povedať, že aj budú pribúdať, pretože stále táto otázka nie je poriešená, a mimo toho, že, že veľmi neúspešne sanujeme udržanie pracovných miest, zabúdame na jednu vec a to je vytváranie nových pracovných miest. Prvý projekt, ktorý teraz ministerstvo pripravilo smerom k mladým ľuďom, to je málo. Sú ďalšie znevýhodnené skupiny, dlhodobo evidovaní nezamestnaní, ľudia tesne pred dôchodkom, na ktorých je tiež potrebné v tomto prípade myslieť a ponúknuť aj im primerané projekty, na základe ktorých by si vedeli jednoducho zlepšiť svoj sociálno-ekonomický status.
Jeden z najvážnejších problémov, ktorý pociťujem u tejto koalície, a to aj u pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, je sociálny dialóg. Sociálny dialóg nie je len tripartita, zamestnávatelia a zamestnanci, ale v podmienkach rezortu práce je to aj sociálny dialóg jednotlivých sociálnych skupín, to znamená zamestnanci, dôchodcovia, zdravotne ťažko postihnutí, mladé rodiny, možno osamelé matky, tých skupín je veľmi veľa. Pán Branislav Mamojka, predseda Národnej rady zdravotne ťažko postihnutých, sa domáha na prijatie, sa domáha, aby bol vypočutý, aby mohol povedať za zdravotne postihnutých svoj pohľad a názor na opatrenia, ktoré sú prijaté, ktoré sa prijímajú, nebol doteraz vypočutý ani prijatý.
Čo sa týka postojov sociálnych partnerov tripartitných, bolo to tu viackrát spomínané, to nie je pohľad opozičných poslancov, môžem citovať konkrétne výroky Klub 500, pán Soták je síce svojský, ale výkonný riaditeľ združenia, to povedal veľmi konkrétne, treba povedať, že trošku, trošku inými slovami ako pán Soták: „Ale darmo dva mesiace komunikujeme, nemáme problém s ministerstvami, ale s predsedom vlády,“ kritizuje Soták kroky premiéra, s tým, že Matovič si podľa neho myslí, že mu patrí krajina. Nebudem citovať tie ďalšie pejoratívne výrazy, ktoré v tomto smere použil, ale treba jednoznačne povedať, že Klub 500 sú všetci zamestnávatelia nad 500 zamestnancov, to znamená hlavná ekonomická sila. Ako zaujali stanovisko pán prezident Malatinský, to znamená Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky, to je najväčšia, najširšia, aj, aj čo sa týka početnosti, najväčšia organizácia zamestnávateľov, stav je vážny, pomoc považujú podnikatelia za nedostatočnú, súčasná pomoc pre podniky je pomalá, najslabšia medzi štátmi v Európe, musíme povedať, že aj v tejto skupine práve preto, že táto pomoc je taká nejasná a nedostatočná a pomalá, mnoho firiem sú také, ktoré nemôžu v tomto prípade ďalej pokračovať, budú prepúšťať ľudí a treba povedať, že tie konkrétne čísla v podobe až 60-tisíc, ktoré boli pomenované na konkrétnych číslach, sú veľmi veľavravné, aby sme každopádne urobili veľkú nápravu. Okolité krajiny, ako je Česko, Rakúsko, dokonca Chorvátsko zvolilo priamu formu pomoci a podnikateľské subjekty a samostatne zárobkovo činné osoby už dávno majú. Asociácia priemyselných zväzov obdobne hodnotí postup vlády.
Čo sa týka sociálnych opatrení, áno, rušíme princípy sociálneho štátu. Realita. Veľmi som sa spoliehal a som piate volebné obdobie v tomto parlamente, ale som pochopil, že som stále naivný, keď som veril tomu, že tí čo dávali prísľuby, že urobia všetko preto, aby princípy sociálneho štátu boli udržané, aj tí, ktorí hlasovali za viaceré opatrenie, ktoré sme v minulom období prijali, tí, ktorí pouzatvárali memorandá a ďalšie okázle aktivity skôr mediálneho charakteru, nakoniec ustúpili zo svojich zásad, zradili dôchodcov, oklamali ich a to, čo hovorím, je tlmočenie pozícií dôchodcov, a nielen Jednoty dôchodcov na Slovensku, ale aj ostatných organizácií, aké pocity jednoducho z toho majú.
Čo sa týka trinástych dôchodkov, treba povedať, to, čo ponúkate, je odvar. Ja doteraz vlastne neviem, je to dôchodková dávka alebo bude to štátna sociálna dávka? Nemám v tom jasno, pretože tých 460 eur sa asi mení takto. Starobní dôchodcovia, ktorí majú 200 eur, prídu o 160, 300 eur, ktorí berú, prídu o 191, 400 eur o 227, 500 eur o 263, 600 eur o 300, 700 eur o 335 a tak ďalej, a tak ďalej. Toto je, 282 mil. beriete dôchodcom, ktoré im zo zákona na tento rok prináležali. To jednoducho treba povedať, že je zle, a som presvedčený o tom, že to bude veľmi, veľmi zo strany tejto sociálnej skupiny kritizované. No a ďalšia otázka je, vláda berie rodičom obedy zdarma. Podrobne som si vypočul vystúpenie predstaviteľov ZMOS-u. ZMOS pred rokom boli samosprávne orgány, ktoré najviac kritizovali, že nie sú kapacitne pripravení, kuchyne, ja neviem, riady, technika a všetky veci ďalej okolo toho, dnes sú úplne kritickí voči terajšiemu rozhodnutiu, pretože povedali, dovybudovali sme, urobili sme investičné akcie, máme pripravené kuchyne, máme dosť hrncov, máme tanierov, sme pripravení, nikto sa nás nepýtal, ako to vyhodnotiť, ako to prebieha, naopak, prijali sme nových ľudí, štát ich vyškolil, veď my sme prijali dva samostatné projekty, kde sme pomocníčky alebo pomocníkov do kuchyni poskytli a, a jednoducho vyškolili, dnes samospráva príde o sto miliónov, ktoré v podstate dostávali rodičia, resp. zariadenia za jednotlivé deti, ktoré chodili do týchto, do týchto zariadení, no a nehovoriac o tom, čo možnože mňa by až tak veľmi nemalo zaujímať, no ale ZMOS kričí aj tú otázku, že čo sa týka náhrady, ktorá je v tomto smere ponúknutá, to sú tie daňové zvýhodnenia, to je ďalšia strata tých samospráv, o ktorú prídu, prídu v súvislosti s týmto riešením, nehovoriac o tom, že to rieši len otázku pre pracujúcich rodičov, to znamená, v tých jedálňach ostanú deti rodičov v hmotnej núdzi a ten základný ťah, ktorý tam bol mimo toho teplého jedla, že za jedným stolom sa v tej školskej jedálni zídu deti z rôznych sociálno-ekonomických skupín, bohatých rodičov, chudobných rodičov, a že budú mať ambíciu konzumovať rovnaké jedlo, že sa stratí tá, tá nerovnosť, čo môže mať ďalší veľmi dôležitý význam, týmto absolútne padá. Možno toto nedomyslel niekto.
No a čo sa týka odborárov ako ďalšieho veľmi dôležitého atribútu, čo sa týka sociálneho dialógu, samozrejme, mám možnosť hodnotiť, hovoriť, ale mám si možnosť aj vypočuť tlačové konferencie, ktoré ponúka Konfederácia odborových zväzov. Neexistuje žiaden sociálny dialóg. Sme len štafáž. Myslím, že to hovorí za všetko. Napríklad minulý týždeň vláda schvaľovala novelu zákona o štátnom rozpočte. Zákon o tripartite jednoznačne hovorí, že musí byť prerokovaný na tripartite. To hovorí zákon. V minulosti sa pre takéto prípady, čo sa týka štátneho rozpočtu, zvolávali mimoriadne tripartity, mimoriadne hospodárske rady, aj v mojom prípade nejednom roku to tak bolo. Podobne to bolo v spomínanom návrhu, čo sa týka minimálnej mzdy na 620 eur, pokiaľ sme sa nedohodli, zamestnávatelia, zamestnanci, povinnosťou ministerstva bolo predložiť nový návrh do tripartity. Tá tripartita nebola, to znamená, že to, čo ministerstvo predložilo a zverejnilo, sa sociálni partneri dočítali, ak z médií. Zle! Absolútne zle!
Čo najhoršie hodnotím súvislosti s minimálnou mzdou, nie je ani tá výška, ale je akási druhá sadzba, akýsi štartovací balík pre tých, čo sú minimálne rok evidovaní na úradoch práce. To znamená, sú dlhodobo evidovaní. Idete proti vlastnému programovému vyhláseniu vlády, kde sa hovorí o tom, že je potrebné urobiť všetko preto, aby aj dlhodobo evidovaní našli uplatnenie v práci. To znamená, súbeh. Nie je to nič nové. Od roku 2015 som to uplatňoval, 50-tisíc dlhodobo evidovaných nezamestnaných sa od 1. januára 2015 zamestnalo tým, že sme im ponechali na pol roka aj dávku v hmotnej núdzi, oni prijali tú minimálnu mzdu, už to bol zásadný rozdiel, keď rátali len sociálne dávky, a pre nich bolo zaujímavé a motivačné pracovať. Toto sa týmto stráca, je to demotivujúce a my by sme mali mať záujem urobiť všetko preto, aby aj tí, ktorí doteraz nepracovali a teraz tú prácu našli, tú prácu nestratili a k tomu potrebujú motiváciu. Tá motivácia je o tom, že sociálne dávky nemôžu prekračovať minimálnu mzdu. Zavedením tejto nižšej k tomu dochádza. Nehovoriac o tom, že rodina štvorčlenná, kde len jeden pracuje, aj za tú vyššiu minimálnu mzdu, je stále pod hranicou chudoby. Ten, kto robí, by nemal byť pod hranicou chudoby, to je niečo choré. To znamená, my musíme pokračovať v tých princípoch zvyšovania tej minimálnej mzdy a toto, čo momentálne robíme, je pravý opak. To znamená, zlé rozhodnutie a opakujem, to rozhodnutie je proti vlastnému programovému vyhláseniu vlády.
Sú tu ďalšie veci, ktoré ste pomenovali v programovom vyhlásení, sociálna ekonomika. Práve teraz má veľmi, by som povedal, veľkú úroveň a dôstojnosť, aby bola uplatňovaná. Máme viacej ako sto sociálnych podnikov. To nie sú tie podniky z tej prvej vlády, ktoré tu boli kritizované, to sú na úplne inej báze postavené sociálne podniky. Tam je priestor. Nekvalifikovaní, možnože aj menej skúsení, aby našli na tie dva roky uplatnenie ako medzitrh práce a potom sa vedeli štandardne zamestnať. Tie sociálne podniky sú veľmi dôležité hlavne pre tie okresy, nazvem to, zaostalé, znevýhodnené, kde je potrebné v maximálnej miere podporiť, aby vznikali. Zákonník práce. Som rád, že tá zásadná zmena Zákonníka práce bola odsunutá až na jeseň, to znamená, bude väčší časový priestor pre sociálne partnerov, aby sa tejto otázke venovali. Ale už treba povedať, ten prvý pokus, v ktorom bol záujem dať do zákona 400 hodín navyše nadčasov, bol veľmi zlý pokus. Som rád, že to nakoniec pochopil aj, aj predkladateľ po rokovaní s Konfederáciou odborových zväzov, ale som osobne presvedčený, že toto je cesta do pekla. Tým štandardným európskym zákonníkom práce, ktorý dnes platí, sme dokázali za posledných osem rokov zamestnať 280-tisíc nových zamestnancov. To je spôsob a prostriedok, je odobrený aj Medzinárodnou organizáciou práce, aj sociálnou ekonomickou komisiou Európskej komisie, to znamená, má maximálnu podporu a platformu.
Súbeh mzdy a hmotnej núdze je v programovom vyhlásení vlády, v kontexte minimálnej mzdy, odchádzame od toho, je to zlé riešenie, treba sa k tomu jednoducho vrátiť.
Dôchodkový systém. Chcem poďakovať, že je vytvorená pracovná komisia, ale jedna zásadná chyba tu je. Bola, bola, bola zadefinovaná a schválená aj v samotnom programovom vyhlásení vlády. Odmietame povinnosť povinného vstupu do II. piliera pre mladých ľudí. Preboha, prečo odchádzame od základných demokratických princípov? Prečo nenecháme mladým ľuďom možnosť rozhodnúť sa? Zhodnotiť, zobrať na seba istú zodpovednosť. Znova ideme direktívne všetci povinne vstúpiť do, do II. piliera a to aj napriek tomu, že ten II. pilier potrebuje zásadne prekopať, a to aj napriek tomu, že my sme neurobili to, čo urobili Češi, Maďari, Poliaci, že vlastne II. pilier zrušili. My sme urobili opatrenia, aby bola zabezpečená väčšia kontrola a je na dôchodcovských správcovských spoločnostiach, aby urobili všetko preto, aby bola lepšia informovanosť, nižšie poplatky a ďaleko, ďaleko lepšie zvýhodnenie.
Toľko k zásadným veciam, ktoré súvisia s atribútmi sociálneho štátu, opakujem ešte raz, že stav, ktorý tu je, mi dovoľuje na záver povedať, že vláda sa pýši, ako veľmi pomáha, ale každodenná realita ľudí svedčí o niečom úplne inom. Sú odkázaní na dávky, živnostníci končia s podnikaním, lebo pre pár sto eur nedokážu zachrániť a nepokryjú odvody, ktoré s tým súvisia, ekonomika ide do kolien, koalícia sa háda a rieši bakalárske a diplomové práce, ale pomoc ľuďom stále nejde, a keď ide, ide pozde.
Je nevyhnutné, aby sa tieto veci rapídne zmenili, pretože toto je začiatok konca sociálneho štátu.
Ďakujem.
