Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Vážený pán predseda Ústavného súdu, pani ministerka, milé kolegyne, kolegovia, priznám sa, že som nemal pôvodne v pláne vystúpiť v rozprave k tomuto zákonu, no ale život ma k tomu trošku donútil. Celkom prirodzene idem reagovať na vystúpenie pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Krajniaka, ktorý vniesol vo mne veľký nepokoj, a preto teraz možno veľmi pokojne chcem rozšíriť tú moju reakciu, ktorú som mal k tej faktickej pripomienke, pretože priznám sa, že niektorým veciam nerozumiem.
Prijal som konečne po dlhom čase štandardný legislatívny postup, ktorý bol zvolený v súvislosti s prípravou toho ústavného zákona o dôchodkovej reforme, použijem takto, boli ponúknuté zásady, boli oslovení sociálni partneri, verejnosť, mali sa možnosť vyjadriť. Na základe toho ďalší postup viedol k tomu, že sa pripravil konkrétny návrh, k návrhu sa majú možnosť vyjadrovať, sú dokonca povinne pripomienkujúce inštitúcie, celkom iste sú to sociálni partneri, ale v tomto prípade je veľmi veľa odborných organizácií, pretože dôchodok to nie je otázka zo dňa na deň. To je systémové riešenie, k tomu sa vyjadrujú dôchodcovské správcovské spoločnosti, rôzne vysoké školy, kde sa problematika dôchodkového zabezpečenia jednoducho vyučuje, no ale najväčší vplyv samozrejmá vec majú sociálni partneri ako-takí.
Beží to medzirezortné pripomienkové konanie, mal som možnosť niektoré veci aj konzultovať. Viem, že tam bolo veľmi veľa pripomienok. Tí pripomienkujúci čakajú teraz pozvanie od ministra práce na rozporové konanie, no a čuduj sa svete, my ich ideme úplne obísť, lebo máme záujem tie veci, ktoré sa týkajú dôchodkovej reformy aspoň tej časti ústavy, prepáčte za výraz, prilepiť k tomu návrhu, ktorý predkladá pani ministerka. Nerozumiem, absolútne tomu nerozumiem, je to totálna neúcta voči všetkým týmto, no a nehovorím o tom, že keď tu skloňujeme často sociálny dialóg, ten sociálny dialóg teraz dostal po hlave. Úplne po hlave. Bez nejakých by som povedal hľadania iných ľúbivých slov. Nerozumiem tomu, absolútne tomu nerozumiem. Len pripomínam, že tá časť ústavy, ktorá sa týka tých sociálnych práv, má byť účinná od 1. januára ´23. Je to logické. Dovtedy je treba pripraviť vykonávacie predpisy, možno aj technicky sa musí pripraviť Sociálna poisťovňa, pripraviť systémy a ďalšie veci, ktoré s tým bezprostredne súvisia. To je úplne v poriadku. Ale práve preto, že 1. január ´23, pýtam sa prečo. Pýtam sa prečo. Nenachádzam celkom logiku.
Pani ministerka, ja vás poznám ako istého strážcu čistoty zákona aj z toho predchádzajúceho obdobia toho, toho čistého legislatívneho postupu. Do istej miery ste si zobrala úplne zbytočne na seba maslo na hlave, lebo ste prijala túto hru, ktorá nemá logiku a ani opodstatnenie. Vy dobre viete, že v takomto prípade je potrebné alebo dôležité z hľadiska legislatívnych pravidiel predložiť spolu s nejakým ústavným návrhom riešenia aj nejakú koncepciu tých vykonávacích predpisov. Veď zabránime emóciám, ktoré môžu v súvislosti s týmto vzniknúť.
Dobre. Hovorilo sa hlavne zo strany pána ministra o troch ústavou garantovaných sociálnych právach. No ale povedzme si, čo vypadá z terajšej ústavy. Dovolím si to prečítať: čl. 3 - Vek potrebný na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe nesmie presiahnuť 64 rokov "dôchodkový strop". Žena má právo na primerané zníženie maximálneho veku na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenia. Dlhodobo známe šesť mesiacov skôr pri výchove na jedno dieťa, dvanásť mesiacov na dve deti, osemnásť na tri a viac detí. Toto vypadlo. Pýtam sa, kde to je? Včera som tu videl, že premiér Matovič na tlačovke po prijatí, by som povedal, tej novely, ktorá sa týkala istých ročníkov žien, plakal od šťastia. Pýtam sa, kde sú tí ľudia. To sme už zabudli na tie ženy? Alebo ako ich budeme riešiť?
Preto sú dôležité tie vykonávacie predpisy, aby akékoľvek zbytočné emócie jednoducho upadli, a práve preto bolo dôležité spolu s ústavným riešením predložiť aj koncepciu, ktorá sa týka, týka tohto zákona.
Možno dve, tri reakcie na pána ministra z toho, čo som mal možnosť zachytiť, keď tu vystupoval. Doba dôchodkového poistenia aj za výchovu detí, pán minister, odkazujem, to platí. Teraz sú v platnej legislatíve, teoreticky žena môže byť dôchodkovo poistená až šesť rokov v prípade narodenia dieťaťa a splnenie zákonných podmienok. To znamená, teoreticky a matematicky šesť, šesť a šesť. Osemnásť mesiacov pokiaľ sú to tri deti po sebe. To znamená, takáto žena už má odpracovať len dvanásť rokov, aby spĺňala napríklad podmienky na minimálny dôchodok. Preto nerozumiem ten príklad, že 33 rokov odrobila a má 250 eur. To je nezmysel. Však musí mať minimálne minimálny dôchodok a ten je ďaleko iný a väčší. To znamená, že skôr som to videl, že sú také nejaké populistické reči okolo toho, ale toto je veľmi vážna debata a diskusia, tu treba byť otvorený, veľmi otvorený a objektívny voči, voči občanom, pretože v tom prípade, koho oklameme? No jednoducho asi sami seba.
Ja apelujem ešte raz. Nejdem kritizovať alebo bližšie analyzovať tie tri garantované sociálne piliere. To patrí niekde inde, ale kladiem otázku prečo? Prečo ideme znova, prepáčte za výraz, nasierať hromadu dobrých poctivých ľudí, ktorí sa angažujú, pracujú, pripravujú podklady, aby bol čo najlepší zákon a my ich takto odhodíme a povieme, my vás nechceme, my vás nepotrebujeme, my sme tí najrozumnejší a máme patent na rozum a nikto iný nás nemôže v tomto smere ani kritizovať, ani dávať nám nejaké dobré rady.
Ďakujem.

Pán kolega Dostál, áno, máte pravdu, že ten zákon vrátený pani prezidentkou vysokoškolský ešte nebol schválený a procesne ste to v tejto chvíli urobili úplne korektne s tým, že najskôr bude schválená novela ústavy, až potom bude schválená, schválený zákon vrátený prezidentkou. Potiaľ je to správne. Lenže my máme za sebou rozhovory a diskusie na výbore pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, kde boli, kde došlo k hlasovaniu, kde záver je jednoznačný, kde výsledky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, sú absolútne jednoznačné a nepredpokladám, že po hlasovaní v ústavnoprávnom výbore a vo výbore pre vzdelávanie, kde boli výsledky úplne totožné, že by došlo k odlišnému hlasovaniu v pléne Národnej rady, keď o tých výsledkoch hlasuje rovnaká vládna koalícia.
To znamená, to presvedčenie, ktoré som vyslovil, mal som na to oprávnenie, preto lebo sa opieram o výsledky rokovania dvoch výborov, ktorý schválili rovnaké uznesenie a ktoré schválili veci, ktoré sú uvedené aj v spoločnej správe.
Takže z tohto pohľadu si myslím, že je ešte čas na to, aby sme sa nad týmto problémom zamysleli a vyriešili ho aj do budúcna úplne korektne. Toto nie je v tejto chvíli žiadne politikárčenie, ale tak ako povedal pán kolega Susko, ak niečo robíme, tak to urobme radšej poriadne alebo to nerobme vôbec.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážený pán poslanec Petrák, ja by som sa chcel prihovoriť za váš návrh a podporiť ho a odôvodniť to tým, že treba rozlišovať naozaj medzi funkčným miestom profesora, kde ako jednou z podmienok na to, aby mohol byť niekto vymenovaný do funkčného miesta profesora, je, aby získal vedecko-pedagogickú hodnosť profesora. A získanie vedecko-pedagogickej hodnosti profesora na základe celého procesu a obhajoby pred vedeckou radou je potom samotné ceremoniálne vymenovanie pani prezidentkou.
Len keď hovoríme o, teraz tá formulácia, ktorá je navrhnutá v pozmeňovacom návrhu, ktorý je v spoločnej správe v bode 1, hovorí, že pani prezidentka, že sa menia slová "vymenúva vysokoškolských profesorov" nahrádzajú slovami "vymenúva a odvoláva vysokoškolských profesorov". Len tá formulácia nie je správna a je zavádzajúca, pretože pani prezidentka nemôže odvolať profesora, ona ho neodvoláva z funkčného miesta profesora. Ak teda mu bude odňatý titul, tak mu bude odňatý, ale on nebude, nemôže ho, pani prezidentka ho nemenuje do funkčného miesta, ona vymenúva ho ako do vedecko-pedagogickej hodnosti. A z tejto hodnosti ho nemôže odvolať, keď sa tým, že sa odníme ten titul, tak sa mu odníme vedecko-pedagogická hodnosť podľa zákona, ale to nie je odvolanie z funkcie, lebo to nie je funkcia. Čiže z tohto pohľadu ja považujem za nesprávne, nesprávnu tú formuláciu vôbec, ktorá je navrhnutá v tomto pozmeňovacom návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, v prípade novely ústavy bolo o čom, ale tá rozprava je relatívne dlhá. Rad tých pripomienok, ktoré mám aj ja k zneniu textu novely ústavy, tu už zaznelo a ja sa chcem dotknúť iba vecí, ktoré sa týkajú školstva.
Prijali sme novelu zákona 131/2002 o vysokých školách, kde sme umožnili odoberanie titulov vedecko-pedagogických a umelecko-pedagogických profesor s tým, že tento krok nemal oporu v ústave v prípade odoberania titulov pani prezidentkou. Pani prezidentka predmetný návrh zákona vrátila, vládna koalícia ho preschválila v pôvodom znení, pričom nerešpektovala pripomienky pani prezidentky, pričom je potrebné povedať, že tieto pripomienky boli jednou z možností riešenia úplne komfortným spôsobom. A nechala z hľadiska ješitnosti, ťažko mi, ťažko mi tento stav hodnotiť, text zákona v pôvodnom znení. Dohoda bola, že dôjde k novele ústavy a v otvorenej, v otvorenej novele sa udelí pani prezidentke možnosť vymenúvať a odvolávať vysokoškolských profesorov, tak ako je to dnes napísané v pozmeňujúcom návrhu v spoločnej správe bod č. 1.
A túto vidím čiastočne jeden problém. V čase, keď bola prijímaná ústava v pôvodnom znení, neexistovali funkčné miesta docentov a profesorov, existovali, existovala len vedecko-pedagogická hodnosť, ktorá bola totožná s funkčným miestom profesora a docenta. V zákone o vysokých školách, ktorý bol prijatý v roku 2002, je § 76, ktorý hovorí o udeľovaní vedecko-pedagogických a umelecko-pedagogických titulov, to je prvý paragraf a § 77, ktorý hovorí o obsadzovaní miest vysokoškolských učiteľov, teda funkčných miest docentov a profesorov.
Z tohto pohľadu, keďže existujú dve rôzne skupiny či vedecko-pedagogický titul a funkčné miesto, by sa mi zdalo, že by bolo úplne racionálne to pomenovať tak, že vymenúva, teda nie vymenúva a odvoláva vysokoškolských profesorov, ale udeľuje a odoberá titul vedecko-pedagogické a umelecko-pedagogické tituly profesor, lebo tým pádom by to bolo úplne, úplne jasné, že ide o odobratie titulu, pričom v tej, v tej chvíli je na vysokej škole, či človek stráca aj pracovné zaradenie, nakoľko pracovné zaradenie môže byť obsadené aj s človekom, ktorý nemá príslušnú vedecko-pedagogickú hodnosť až na obdobie piatich rokov.
Z tohto pohľadu sa mi zdá, že je tam určitá miera právnej neistoty, či vo chvíli, keď dôjde k takémuto odobratiu titulu, to znamená, že dôjde aj k ukončeniu obsadenia pracovno-právneho miesta. A preto pokiaľ sa stotožňujete s takouto interpretáciou tohto problému, myslím si, že ešte je stále čas otvoriť rozpravu v druhom čítaní ešte raz a doplniť tam upresnenie, ktoré by tento problém riešilo.
Chcem podotknúť, že na riešenie tohto v zásade triviálneho problému odoberania titulov, je čas niekoľko mesiacov a je mi ľúto, že aj takto jednoduchý problém v ústave riešime takýmto spôsobom, ktorý nedáva jednoznačnú odpoveď.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, ja sa vás chcem trošku opýtať, či poznáte celú tú procedúru, ktorá v súvislosti s dôchodkovou reformou je rozbehnutá. Ja som veľmi prekvapený tomuto, pretože pán minister najskôr predložil pred verejnosť zásady ústavného zákona. Následne predložil návrh, ktorý je teraz v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Hovorím stále o ústavnom zákone.
K tomuto dávajú sociálni partneri, odborári, zamestnávatelia, dôchodcovia, všetky odborné inštitúty pripomienky a teraz čakajú na rozporové konanie. Ale pýtam sa, veď toto je, toto je už absolútne ignorantstvo sociálneho dialógu. To je oklamanie tých ľudí. Veď beží to štandardne, prečo sa to urýchľuje teraz cez ústavu, ktorú predkladá pani ministerka Kolíková.
Nerozumiem tomu, pretože ten postup bol dobre rozbehnutý, ale sme na tom úplne, úplne zle. Obchádzame základné pravidlá a prečo ideme v tomto prípade s tými ľuďmi, ktorí mali tú ambíciu, dali si námahu, odborne to pripomienkujú. Ja nejdem k obsahu, ale tá forma a procedúra je celá, celá spochybnená a nerozumiem prečo.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, vy ste nebol v predchádzajúcom parlamente, ale ste príslušníkom strany SME RODINA, kde Boris Kollár a všetci vtedajší poslanci opozície za túto stranu hlasovali za zastropovanie veku odchodu do dôchodku.
Aj na základe tohto kroku ste získali hlasy od občanov, aj na základe tohto kroku máte dnes taký počet mandátov, aký máte. To, čo robíte dnes, je farizejstvo, zrada občanov a verím, že sa vám to spočíta. Lebo takto vykuchať zastropovaný vek odchodu do dôchodku pozmeňujúcim návrhom v druhom čítaní novely ústavy, prepáčte, neprichádza mi na um iné slovo, toto je svinstvo. Toto je čisté svinstvo, ktoré, ktoré musí byť nejakým spôsobom potrestané.
Ako môžete povedať, že primeraným alebo primeranou náhradou za zastropovanie je, že poviete, že bude primeraný vek odchodu do dôchodku, primerané zabezpečenie. Absolútne vágne pojmy, ktoré nie sú doložené žiadnym návrhom zákona, a ktoré si každá zmena zmení.
Vy chcete, aby sociálny systém Slovenskej republiky bol menený každou zmenou vládnej garnitúry? O akej stabilite hovoríte? Vrátane pani ministerky, ktorá hovorí, že je potrebné robiť zmeny ústavy preto, aby bola právna stabilita, právna istota v tejto krajine. Aj táto zmena hovorí jedine o tom, že zavádzate neistotu a možnosť meniť charakter krajiny každé štyri roky. Hanba, hanba a ešte raz hanba.

Ďakujem. Chcem pánovi podpredsedovi Národnej rady pripomenúť, že dostal stanovisko, ktoré, samozrejme, nikdy neprečíta. Tak ak dovolí, pán podpredseda, ja ho prečítam v jeho mene.
"Navrhovaná zmena Ústavy Slovenskej republiky pokiaľ ide o prokuratúru, predstavuje vážny zásah do ústavného postavenia prokuratúry. Táto zásadná zmena nebola predmetom žiadneho pripomienkového konania, žiadnej odbornej diskusie, nepredchádzali jej žiadne analýzy, s Generálnou prokuratúrou nikto nekonzultoval tento pozmeňujúci návrh. V právnom štáte je neprípustné pozmeňujúcim návrhom uplatneným až v druhom čítaní na návrh skupiny dvadsať poslancov meniť ústavné postavenie akéhokoľvek štátneho orgánu. Takýto zásah nemožno charakterizovať inak ako prejav svojvôle, ako zneužitie zákonodarnej iniciatívy poslancov Národnej rady.
Navrhovaná zmena Ústavy Slovenskej republiky vytvára z prokuratúry štátne zastupiteľstvo. Ustanovuje kontrolu vlády nad jej činnosťou. Preto nemožno vylúčiť, že v nasledujúcom období sa v legislatívnom procese znova objavia snahy o ovládnutie prokuratúry."
Toto je stanovisko, pán podpredseda Národnej rady, Generálnej prokuratúry, ktoré vyšlo v tomto okamihu, a ja som preto naozaj pán podpredseda Národnej rady, šokovaný, že takýto zásadný zásah do postavenie ústavného orgánu, lebo hovoríme o prokuratúre, vznikol takýmto amatérskym a ponižujúcim spôsobom na pôde Národnej rady Slovenskej republiky cez pozmeňujúci návrh bez akejkoľvek diskusie.
Pani ministerka, obraciam sa cez pána Grendela na vás, nesúhlaste s tým, aby nad rámec vašej novelizácie Ústavy Slovenskej republiky sa vôbec hlasovalo o tom, že z prokuratúry idete urobiť štátne zastupiteľstvo, nástroj boja proti opozícii, pretože o nič iné v tomto návrhu, ako o kriminalizáciu opozície nejde.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, páni, mám interpeláciu pre ministra školstva, ktorá vychádza z podnetov občanov, ktoré som dostal vo veci neotvorenia 2. stupňa základných škôl, stredných škôl, gymnázií a učilíšť, keď k tomuto nie sú žiadne opodstatnené dôvody. Zatvorené školy sú v rozpore s medicínskymi faktami a oficiálnymi odporúčaniami oficiálnych európskych štruktúr. Väčšina európskych krajín napriek horšej epidemiologickej situácii nechala školy otvorené pre všetkých. Slovensko je aktuálne podľa údajov UNESCO jednou zo 7 členských krajín, v ktorých väčšina detí do školy nechodí.
Som presvedčený, že rozhodnutie vlády Slovenskej republiky a krízového štábu o neotvorení škôl je výsledkom politického konfliktu, kde sú rukojemníkmi deti, mládež a ich právo na vzdelanie. Ako budete, pán minister, túto situáciu riešiť? Ďakujem.
A ešte by som chcel poprosiť, pán predsedajúci, v zmysle § 130 ods. 2 vzhľadom na to, že ide naozaj o mimoriadne naliehavú situáciu a otázku, aby sme uplatnili odpoveď na interpeláciu v lehote 15 dní. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Panie poslankyne, páni poslanci, moja prvá interpelácia smeruje ministerke spravodlivosti pani Kolíkovej a zároveň aj k ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Milanovi Krajniakovi. Na úvod poviem, že som bol oslovený ako člen Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti s prosbou, či by som mohol venovať pozornosť dôležitému konaniu pred Súdnym dvorom Európskej únie a pomohol tak dosiahnuť, aby Slovensko vo veci intervenovalo v prospech zachovania nášho právneho poriadku pri určovaní materstva a zápise materstva do matriky. Krátka informácia o veci.
Minulý rok sa v Španielsku narodilo dieťa, ktorému do rodného listu zapísali dve ženy ako matky, pričom neuviedli, ktorá žena dieťa porodila. Ako matky sú uvedené občianka Bulharska a občianka Spojeného kráľovstva, ktoré v minulosti uzavreli civilné manželstvo v Spojenom kráľovstve. Bulharská občianka požiadala o vydanie rodného listu pre dieťa aj v Bulharsku. Bulharský matričný úrad ju vyzval na predloženie dôkazov o tom, kto je biologická matka. Žiadateľka to odmietla spraviť a úrad jej žiadosť zamietol, keďže nemal informáciu, kto je matka dieťaťa a dve matky podľa bulharského práva zapísať nemôže. Žiadateľka podala žalobu na bulharský správny súd, ktorý sa obrátil s prejudiciálnymi otázkami na Súdny dvor Európskej únie. Ten teraz bude rozhodovať, či z práva Európskej únie možno vyvodiť, že Bulharsko má povinnosť na účely práva, pohybu a pobytu vydať rodný list s dvoma matkami.
Prečo sa to pýtam? Prípad je dôležitý aj pre Slovensko, pretože máme obdobnú úpravu určovania materstva ako Bulharsko a síce, že matkou je žena, ktoré dieťa porodila. Na Slovensku, tak ako v Bulharsku, tiež nie je možné do rodného listu zapísať dve ženy ako matky. Naše právo vchádza z reprodukčnej funkcie rodiny a snaží sa o zachovanie súladu medzi biologickým a právnym stavom pri určení rodičovstva. Slovenská republika mala možnosť sa k tejto veci vyjadriť do 30. novembra 2020 prostredníctvom zástupkyne Slovenskej republiky pre súdmi Európskej únie. Chcel by som vedieť, aký postoj Slovenská republika zaujala a verím, že to bude postoj, ktorý bude v prvom rade chrániť záujmy Slovenskej republiky tak, že nás Súdny dvor Európskej únie nebude na účely pohybu a pobytu, prípadne aj na iný účel nútiť uznať dvojmaterstvo alebo inak narušiť naše základné rodinnoprávne zásady. Ale ak áno, považoval by som to za tvrdý zásah do našich hodnotových, do našej hodnotovej výbavy a tiež do právnej úpravy Slovenskej republiky.
Moja druhá interpelácia sa týka ministra dopravy pána Andreja Doležala. Dozvedel som sa ako obyvateľ okresu Zlaté Moravce, že bola spísaná a odovzdaná petícia za zachovanie cestovného poriadku vlakov na trati 151 Zlaté Moravce - Úľany nad Žitavou. Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky sa ňou zaoberalo, ale podľa mojich informácií táto petícia nemala taký zmysel, že by sa s ňou zaoberali natoľko a snažili sa zrevidovať svoje rozhodnutie. V súčasnosti na uvedenej trati sú používané denne dve motorizované jednotky pre zabezpečenie vozby štyroch párov vlakov. A fakticky podľa nového cestovného poriadku to bude znamenať zrušenie 50 percent vlakov odchádzajúcich do Zlatých Moraviec, ktoré využívajú najmä študenti alebo zamestnanci, ktorí takto sa prepravujú, či už do školy, alebo do zamestnania. Ja toto považujem za antisociálne opatrenie vlády a pýtam sa pána ministra, že či toto má byť tá snaha ministerstva o zabezpečenie kvalitnej vlakovej dopravnej obsluhy.
Ďakujem, skončil som.

Pani ministerka, ďakujem za vašu odpoveď, ale ja by som predsa len chcel vás upriamiť na niekoľko skutočností.
Prvá skutočnosť je, že okres Zlaté Moravce územne patrí pod Nitriansky samosprávny kraj, zatiaľ čo okres Žiar nad Hronom patrí pod Banskobystrický samosprávny kraj. To je prvá vec.
Druhá vec, sama ste to uviedli, že cestovať zo Zlatých Moraviec do Nitry je oveľa komfortnejšie a pohodlnejšie a navyše, keďže bývam v okrese Zlaté Moravce, tak obyvatelia Zlatých Moraviec nemajú vôbec prečo cestovať do Žiaru nad Hronom, pretože buď si vybavia veci v Zlatých Moravciach alebo v Nitre, takže vy ich budete umelo nútiť, aby sa presúvali do mesta Žiar nad Hronom. A ak teda chcete za každú cenu nejakým spôsobom rozbiť súčasnú mapu, tak ja by som vám odporúčal, tak dajte okres Zlaté Moravce do Levíc. Pod Levice alebo pod Topoľčany, aby to naozaj zostalo v rámci jedného samosprávneho kraja.
Viete uviedli ste dôvody historické, ja by som vám mohol povedať historické, že také obce a mestá niekedy patrili pod Maďarsko a nie pod Slovenskú republiku, takže tento argument váš absolútne neobstojí a myslím si, že nie je správnejšie riešenie, ako ponechať súčasný stav.
Ďakujem pekne.