Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Vážený pán predseda Ústavného súdu, pani ministerka, milé kolegyne, kolegovia, priznám sa, že som nemal pôvodne v pláne vystúpiť v rozprave k tomuto zákonu, no ale život ma k tomu trošku donútil. Celkom prirodzene idem reagovať na vystúpenie pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Krajniaka, ktorý vniesol vo mne veľký nepokoj, a preto teraz možno veľmi pokojne chcem rozšíriť tú moju reakciu, ktorú som mal k tej faktickej pripomienke, pretože priznám sa, že niektorým veciam nerozumiem.
Prijal som konečne po dlhom čase štandardný legislatívny postup, ktorý bol zvolený v súvislosti s prípravou toho ústavného zákona o dôchodkovej reforme, použijem takto, boli ponúknuté zásady, boli oslovení sociálni partneri, verejnosť, mali sa možnosť vyjadriť. Na základe toho ďalší postup viedol k tomu, že sa pripravil konkrétny návrh, k návrhu sa majú možnosť vyjadrovať, sú dokonca povinne pripomienkujúce inštitúcie, celkom iste sú to sociálni partneri, ale v tomto prípade je veľmi veľa odborných organizácií, pretože dôchodok to nie je otázka zo dňa na deň. To je systémové riešenie, k tomu sa vyjadrujú dôchodcovské správcovské spoločnosti, rôzne vysoké školy, kde sa problematika dôchodkového zabezpečenia jednoducho vyučuje, no ale najväčší vplyv samozrejmá vec majú sociálni partneri ako-takí.
Beží to medzirezortné pripomienkové konanie, mal som možnosť niektoré veci aj konzultovať. Viem, že tam bolo veľmi veľa pripomienok. Tí pripomienkujúci čakajú teraz pozvanie od ministra práce na rozporové konanie, no a čuduj sa svete, my ich ideme úplne obísť, lebo máme záujem tie veci, ktoré sa týkajú dôchodkovej reformy aspoň tej časti ústavy, prepáčte za výraz, prilepiť k tomu návrhu, ktorý predkladá pani ministerka. Nerozumiem, absolútne tomu nerozumiem, je to totálna neúcta voči všetkým týmto, no a nehovorím o tom, že keď tu skloňujeme často sociálny dialóg, ten sociálny dialóg teraz dostal po hlave. Úplne po hlave. Bez nejakých by som povedal hľadania iných ľúbivých slov. Nerozumiem tomu, absolútne tomu nerozumiem. Len pripomínam, že tá časť ústavy, ktorá sa týka tých sociálnych práv, má byť účinná od 1. januára ´23. Je to logické. Dovtedy je treba pripraviť vykonávacie predpisy, možno aj technicky sa musí pripraviť Sociálna poisťovňa, pripraviť systémy a ďalšie veci, ktoré s tým bezprostredne súvisia. To je úplne v poriadku. Ale práve preto, že 1. január ´23, pýtam sa prečo. Pýtam sa prečo. Nenachádzam celkom logiku.
Pani ministerka, ja vás poznám ako istého strážcu čistoty zákona aj z toho predchádzajúceho obdobia toho, toho čistého legislatívneho postupu. Do istej miery ste si zobrala úplne zbytočne na seba maslo na hlave, lebo ste prijala túto hru, ktorá nemá logiku a ani opodstatnenie. Vy dobre viete, že v takomto prípade je potrebné alebo dôležité z hľadiska legislatívnych pravidiel predložiť spolu s nejakým ústavným návrhom riešenia aj nejakú koncepciu tých vykonávacích predpisov. Veď zabránime emóciám, ktoré môžu v súvislosti s týmto vzniknúť.
Dobre. Hovorilo sa hlavne zo strany pána ministra o troch ústavou garantovaných sociálnych právach. No ale povedzme si, čo vypadá z terajšej ústavy. Dovolím si to prečítať: čl. 3 - Vek potrebný na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe nesmie presiahnuť 64 rokov "dôchodkový strop". Žena má právo na primerané zníženie maximálneho veku na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenia. Dlhodobo známe šesť mesiacov skôr pri výchove na jedno dieťa, dvanásť mesiacov na dve deti, osemnásť na tri a viac detí. Toto vypadlo. Pýtam sa, kde to je? Včera som tu videl, že premiér Matovič na tlačovke po prijatí, by som povedal, tej novely, ktorá sa týkala istých ročníkov žien, plakal od šťastia. Pýtam sa, kde sú tí ľudia. To sme už zabudli na tie ženy? Alebo ako ich budeme riešiť?
Preto sú dôležité tie vykonávacie predpisy, aby akékoľvek zbytočné emócie jednoducho upadli, a práve preto bolo dôležité spolu s ústavným riešením predložiť aj koncepciu, ktorá sa týka, týka tohto zákona.
Možno dve, tri reakcie na pána ministra z toho, čo som mal možnosť zachytiť, keď tu vystupoval. Doba dôchodkového poistenia aj za výchovu detí, pán minister, odkazujem, to platí. Teraz sú v platnej legislatíve, teoreticky žena môže byť dôchodkovo poistená až šesť rokov v prípade narodenia dieťaťa a splnenie zákonných podmienok. To znamená, teoreticky a matematicky šesť, šesť a šesť. Osemnásť mesiacov pokiaľ sú to tri deti po sebe. To znamená, takáto žena už má odpracovať len dvanásť rokov, aby spĺňala napríklad podmienky na minimálny dôchodok. Preto nerozumiem ten príklad, že 33 rokov odrobila a má 250 eur. To je nezmysel. Však musí mať minimálne minimálny dôchodok a ten je ďaleko iný a väčší. To znamená, že skôr som to videl, že sú také nejaké populistické reči okolo toho, ale toto je veľmi vážna debata a diskusia, tu treba byť otvorený, veľmi otvorený a objektívny voči, voči občanom, pretože v tom prípade, koho oklameme? No jednoducho asi sami seba.
Ja apelujem ešte raz. Nejdem kritizovať alebo bližšie analyzovať tie tri garantované sociálne piliere. To patrí niekde inde, ale kladiem otázku prečo? Prečo ideme znova, prepáčte za výraz, nasierať hromadu dobrých poctivých ľudí, ktorí sa angažujú, pracujú, pripravujú podklady, aby bol čo najlepší zákon a my ich takto odhodíme a povieme, my vás nechceme, my vás nepotrebujeme, my sme tí najrozumnejší a máme patent na rozum a nikto iný nás nemôže v tomto smere ani kritizovať, ani dávať nám nejaké dobré rady.
Ďakujem.
