Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, rokujeme o skrátenom legislatívnom konaní na prijatie ďalšieho ústavného zákona v tomto režime.
Treba povedať, že opäť nejde o obyčajný zákon, ale ide o novelizáciu základného zákonu štátu, ústavy pretože ústavný zákon, keď bude prijatý, stáva sa súčasťou ústavy, preto si myslím, že v núdzovom stave schvaľovať opäť ďalší ústavný zákon – zmenu ústavy v skrátenom legislatívnom konaní – nie je správne. To je prvá poznámka.
Druhá poznámka je odôvodnenie tohto skráteného legislatívneho konania. Keď si pozriete návrh na skrátené legislatívne konanie, tak podľa zákona o rokovacom poriadku by tento návrh mal odôvodniť, že tu máme mimoriadnu situáciu a na základe tejto mimoriadnej situácie sú ohrozené základné ľudské práva alebo slobody alebo že hrozia značné hospodárske škody štátu. Treba povedať, že my tu mimoriadnu situáciu máme, ale tá mimoriadna situácia, tak ako sa vyjadrili aj niektorí ústavní právnici vo verejných vyjadreniach, neznamená, že to je mimoriadna situácia ako taká, ale že to je situácia, ktorá nastala bezprostredne. To znamená, že to je situácia, ktorá nastala možno pred týždňom, pred mesiacom, pred dvomi, ale my tu máme mimoriadnu situáciu, ktorá tu trvá od marca, a už po skončení prvej vlny všetky predpovede epidemiológov nielen na Slovensku, alebo na celom, ale na celom svete hovorili o tom, že príde aj druhá vlna, a že tá druha vlna bude ďaleko horšia ako tá vlna prvá.
A z tohto dôvodu si myslím, že tento návrh zákona, vláda mala predpokladať, že takáto situácia príde, a v septembri, kedy už boli jasné predikcie o tom, že ten, tá krivka pôjde, bude stúpať, tak vláda vedela, že takáto situácia bude, a pri diskusiách už pri ich predlžovaní núdzového stavu, ktorý máme dnes, kedy sa predlžovalo zo 45 dní na ďalších 45 dní, bolo jasné, že tá situácia sa nezmení, resp. nezlepší do konca roka, a že sa bude len zhoršovať. Z tohto pohľadu, si myslím, že tu nemáme mimoriadnu situáciu, ktorá bezprostredne teraz vznikla, na ktorú by bolo odôvodnené reagovať v skrátenom legislatívnom konaní, ale že tu mal byť štandardný legislatívny proces, pretože v skrátenom legislatívnom konaní neprebehlo žiadne MPK, teda medzirezortné pripomienkové konanie, kde by mali možnosť sa vyjadriť všetky povinne pripomienkujúce subjekty, ako aj verejnosť k takémuto návrhu, zdôrazňujem, ústavného zákona. Z tohto dôvodu si myslím, že v súčasnosti nie sú dôvody, aj keď tá situácia je zlá, samozrejme, sú ohrozené základné ľudské práva a slobody, o tom ako asi nie, nie, nemôžme polemizovať, že to právo na, na ochranu života a zdravia tu je, ale tá situácia nevznikla včera.
A teda keďže teraz rokujeme o skrátenom legislatívnom konaní, ja sa nebudem teraz vyjadrovať vecne, pretože, samozrejme, máme pripomienky aj k obsahu vecnému tohto návrhu zákona, ale to budeme preberať v prvom a druhom čítaní, ale z hľadiska skráteného legislatívneho konania sa domnievam, že bol dostatočný čas na to, aby tento návrh ústavného zákona, resp. iný návrh, ktorý by riešil túto situáciu, prišiel v riadnom legislatívnom konaní, a že teda nie sú splnené dôvody na skrátené legislatívne konanie. A okrem toho ani v návrhu samotnom to nie je dostatočne zdôvodnené. Je tam jedna veta, ktorá hovorí o tom, že je potrebné ho prijať čo najskôr. To je síce pekné, ale to nie je v zmysle zákona o rokovacom poriadku zdôvodnenie toho, že máme o tomto návrhu rokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Ja upozorňujem ešte raz, ide o ústavný zákon, nie obyčajný zákon.
Ďakujem pekne.