Videokanál klubu

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem sa vyjadriť k tejto novele zákona a dokončiť vlastne niektoré myšlienky, ktoré som vo faktickej, ako reakciu na predloženie, zdôvodnenie tejto novely, ale aj začiatok tej rozpravy.
Chcem vám poďakovať, že ste na môj apel reagovali tým, že prestala tu, prestali tu tie útoky a to také nechutné a nepekné, čo nevnáša pokoj, samozrejme, ani, ani... úroveň našim rokovaniam, ďakujem.
Chcem ale moje vystúpenie sústrediť v kontexte celej verejnej správy a aj reformy tej druhej etapy, ktorá sa uskutočnila. Chcem, prečo z tohto dôvodu. Keď sa nastavil systém po decentralizácii kompetencií, po územnom členení, po vytvorení samosprávnych krajov, po vytvorení istých úradov štátnej správy, sa vlastne zavŕšila aj tá časť, ktorá sa dotýkala toho živého, čo je vo verejnej správe, a to je, to je ľudí. Prijali sa dva významné, moderné - z európskeho pohľadu, ale aj nášho - zákony. To bol zákon o štátnej službe a zákon o verejnej službe. Mimochodom, mnohí si mýlime verejnú správu s tým, že ako sú pomenované tieto dva zákony. Neexistuje verejná správa a štátna správa, ale štátna správa je súčasťou verejnej správy. Toto len tak do kontextu.
Prečo hovorím o tom, že vlastne akýmsi zavŕšením tej, priebehu tej reformy boli tieto dva zákony. Hovorím to v kontexte v tom, že sa mi nepáči, a myslím, že to neni ani správne, že sa tak vážny zásah do postavenia a stability ľudí vo verejnej správe, v tomto prípade je v súčasti štátnej správy, rieši poslaneckým návrhom zákona. Ide o tak závažné veci, ktoré naozaj by mal rezort, ktorý zodpovedá za túto oblasť, riešiť a riešiť to cez normálne, normálny legislatívny proces.
Ak ste tu niektorí spomínali, a myslím, že kolega Marián Saloň to hovoril, že ten prvý pokus bol naozaj len o riešení prednostov okresných úradov. Ale tento pokus, tento druhý je totálna možnosť, a mnohí ste to tu hovorili, spolitizovania štátnej správy, pretože sa to dotýka všetkých. Nedotýka sa to len rezortu vnútra a jeho organizácií, ale sa to dotýka všetkých, komplet všetkých. A z tohto pohľadu, myslím si že to nie je dobrý počin.
Myslím si, že to nie je dobrý počin ani pre súčasnú vládnu koalíciu, neni to dobrý počin ani pre celú verejnú správu, pre celú štátnu správu, ale ani pre Slovensko. Nazdávam sa, že to bude problém, ktorý nás dá do polohy niektorých iných štátov, ktoré si možno niektorí, čo sa týka súdnictva, niektorých iných oblastí, zobrali túto cestu, ktorá nie je štandardná v Európe a ktorá nie je štandardná ani v bežných demokraciách.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem kolegom za viacero faktických poznámok. Ja sa budem venovať najmä tým, ktoré zazneli z radov vládnej koalície, ale okrem pani poslankyne Drábikovaj a pani... pána poslanca Kyselicu nikto nehovoril nejak meritórne k veci a začnem pánom poslancom Šudíkom.
Pán poslanec Šudík, to hádam ste nemysleli vážne o tom, že súčasní prednostovia okresných úradov nie sú členmi hnutia OĽANO. Však ja som sa dozvedel nedávno, že vás je 49, členov OĽANO, a prednostov okresných úradov je oveľa viacej, takže (povedané so smiechom) to je naozaj zábavné, čo ste povedali teraz. Viete, chcem vás ešte upozorniť na to, že čo sa týka výberových konaní v štátnej správe, a to nielen na pozíciu vedúcich odborov, musíte spĺňať určité kritériá a to je napríklad bezúhonnosť a vzdelanie. Takže myslím si, že zákon jasne hovorí, kto sa môže prihlásiť do výberových konaní.
Pán poslanec Kyselica, nuž ja ďakujem za vecný tón, ale mne to príde strašne alibistické. Tak vy predložíte návrh zákona a potom hovoríte o tom, že poďme sa o tom rozprávať aj koalícia, aj opozícia, no to je neskoro. Pozde, milý drozde, jak sa hovorí. Vy ste presvedčení na 100 %, že tento návrh zákona je dobrý a vládna koalícia ho prijme. Takže teraz nás voláte, príde mi to naozaj veľmi alibistické.
A čo sa týka príkladu zo Senice, nuž jedna lastovička leto nerobí, pán poslanec, a možno ste to urobili naschvál, aby ste mohli dávať nejaký príklad vašej transparentnosti. Takže absolútne nesúhlasím s tým, čo ste sa snažili nejakým spôsobom tento návrh zákona obhajovať.

Ďakujem pekne. Marián, ja si myslím, že si to presne pomenoval, o čom je ten návrh zákona, a tie výberové konania, veď to ce... to bola celá pointa toho zákona, ktorý sme prijímali my.
A tak ako to bolo viackrát spomínané, že dovtedy nielen opozíciou, ale aj Európskou komisiou po reforme ESO bolo vyčítané, že presne tieto miesta by mali byť obsadzované cez výberové konania a mala by byť tzv. štátna, štátna definitíva. A vlastne udiala sa taká vec, že v januári sa to malo týkať pri tom návrhu, ktorý bol stiahnutý, len prednostov okresných úradov, ktorí budú odvolávať bez udania dôvodu svojich podriadených vedúcich odborov, kdežte, kdežto tento zákon prináša úplne fantastickú vec, že to budú môcť urobiť akíkoľvek riadiaci funkcionári na akomkoľvek poste v štátnej službe, to znamená, že ak sa rozhodne vedúci odboru na akomkoľvek ministerstve odvolať svojho vedúceho oddelenia, dá návrh generálnemu tajomníkovi a ten to do 10 dní spraví, takže o tom, o tom je ten celý zákon jednoducho, ale najväčší problém po prijatí tohto zákona bude trošku inde.
Ja som zvedavý, ktorí, ktorí odborníci sa prihlásia do týchto výberových konaní, pretože dne... dnes majú stabilitu v štátnej službe, pretože majú štátnu definitívu. Ale keď dnes vidia, aká je politická stabilita na tej najvyššej úrovni, tak už vidím toho človeka, ktorý pri platnosti tohto zákona, že bude odvolaný do 10 dní, ako bude na tej funkcii vymenovaný, pri zmene každej vlády, tak až vtedy uvidíme, že aký budú mať tí ľudia strach sa vôbec do týchto výberových konaní hlásiť, pretože sa budú báť, že budú onálepkovaní súčasnou vládou, a následne pri ďalšej zmene to bude veľmi jednoduchý proces, pričom ani oni už nebudú môcť kričať, pretože ten zákon bude prijatý nimi.

Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, skupina poslancov Národnej rady predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Predmetom návrhu zákona je posilnenie právomoci generálneho tajomníka služobného úradu vo vzťahu k vedúcim zamestnancom s kontrolnou právomocou štatutárneho orgánu a štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii.
Začnem tým, že odpolitizovanie podľa Igora Matoviča nemožno vykonať, ak ostanú v riadiacich funkciách v štátnej správe, citujem: „zabetónovaní smeráci, mosťáci a kto s nimi ešte vládol“. Povedal to po stredajšom rokovaní vlády práve k tejto poslaneckej novele zákona o štátnej službe, ktorá má posilniť právomoci generálnych tajomníkov služobného úradu.
Nuž, pán minister financií, takto na diaľku vám odkazujem, že nie je to prvýkrát, čo vodu kážete a víno pijete. Za rok a pol tejto vlády sme svedkami amaterizmu, prešľapov, nekorektných či necitlivých postupov nominantov tejto vládnej koalície, aj na pozíciách generálnych tajomníkov služobných úradov, že vylúčiť vo vašich krokoch stranícky prístup pri tejto novele je priam nemožné. Nie prvýkrát ukazujete, že ste úzkoprsí a zahľadení do seba. Použijem parafrázu z kultového filmu Forrest Gump: „Pre zabetónovaných - každý zabetónovaný.“ Asi takýmto spôsobom rozmýšľate viacerí vo vládnej koalícii. Ak sa nemýlim, myslím, že to bol slávny ruský spisovateľ Lev Nikolajevič Tolstoj, ktorý povedal, že každý chce zmeniť svet, no nikto nechce začať od seba.
Pán Matovič a ctená vládna koalícia, čo tak začať od seba a odvolať neschopných ministrov? To by štátu pomohlo naozaj viacej, ako bez udania dôvodu, počujete dobre, dámy a páni, bez udania dôvodu odvolávať vedúcich zamestnancov možno len preto, že si dovolili povedať svoj názor, ktorý nie je totožný s názorom straníckych nominantov tejto koalície. Súhlasím s tým, že treba oddeliť štátnych úradníkov od politiky. Ale, ctení predkladatelia, pýtam sa vás, to takouto cestou a takýmto spôsobom? Prečo to však nerobíte a neukážete ľuďom, obyčajným ľuďom svoj úprimný úmysel? Prečo by vám mali veriť, keď ste si napríklad aj na pozície prednostov menovali priamo svojich straníckych ľudí? Častokrát bez nejakej odbornej či morálnej spôsobilosti vykonávať takúto dôležitú funkciu. Dámy a páni z vládnej koalície, pozor na bumerangy, lebo tie sa zvyknú vrátiť späť.
Pán poslanec Kyselica, ja som vás pozorne počúval a hovorili ste o tom, že máte ambíciu týmto zákonom prinavrátiť normálne výberové konania. Povedzte mi, prosím, mne aj celej verejnosti, čo bolo normálne a transparentné na výberových konaniach na pozície prednostov okresných úradov, pretože kritizovali ste nás, ľudí, ktorí sme teraz v opozícii a ktorí sme mali možnosť spravovať a riadiť Slovenskú republiku, že v čase, keď sme mali tú moc, tak sme si do pozícii dosadzovali ľudí bez výberového konania. Ale nemáte pravdu. V roku 2012, kedy SMER - sociálna demokracia zostavil jednofarebnú vládu, tak sa rozhodlo o tom, že všetky špecializované úrady, to znamená, špecializovaná štátna správa sa postupne zruší a stransformuje sa to pod okresný úrad.
Ja som zo Zlatých Moraviec a ja mám rád konkrétne príklady. Pán poslanec, vy viete o tom, že počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu sa stala taká anomália, že okres, z ktorého pochádzate aj vy, Nové Zámky, mal dva obvodné úrady? Obvodný úrad v Nových Zámkoch a Obvodný úrad v Štúrove. A v Zlatých Moravciach sme nemali obvodný úrad. A preto som veľmi rád a z tohto miesta chcem poďakovať, že na návrh vtedajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka sa rozhodlo, že každé okresné mesto bude mať svoj okresný úrad. Aj na základe toho dnes máme Okresný úrad v Zlatých Moravciach. A hovorím o tom, že mám rád prax, a to, čo sa stalo, aby som mohol demonštrovať, tak viete, kto sa stal prednostom Okresného úradu v Zlatých Moravciach v roku 2013? Pán Marek Illéš, ktorý dovtedy zastával pozíciu riaditeľa správ a kata... riaditeľ správy katastra v Zlatých Moravciach a priz... a poviem vám, že nemal legitimáciu strany SMER - sociálna demokracia.
Viete, na pozíciách vedúcich odborov na okresnom úrade, tak ako to správne povedal pán poslanec Saloň, prebehli transparentné výberové konania. Sú tam ľudia, ktorí majú štátnu definitívu. Takže chcem sa vás opýtať, prečo ich chcete dostať do neistoty? Prečo im chcete zobrať a prečo niektorí budú musieť odísť zo svojich pozícií? Len preto, že majú nejaký iný názor alebo že subjektívny názor generálneho tajomníka služobného úradu bude taký, že jednoducho tento človek na túto pozíciu nepatrí? A tie výberové konania, mali ľudí vo výberových komisiách, ktorí mali na to mandát. Ale ľudia, ktorí sedeli vo výberových komisiách a vyberali vašich prednostov okresných úradov, žiadny mandát od nikoho nemali. A to je veľmi podstatná vec.
Viete, my sme v rokoch 2019 a v roku 2020 zvýšili štátnym zamestnancom ich mzdy o 10 %. Vy ste im nepridali ani euro, a práve naopak, dostávate ich do neistoty.
Takže zopakujem, podľa mňa sa jedná o veľmi zlý a necitlivý návrh zákona, s ktorým, samozrejme, ani ja, ani moji kolegovia v poslaneckom klube SMER-u - slovenská sociálna demokracia nemôžeme súhlasiť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. K tomu blahoželaniu sa pripájam aj ja, ale chcem reagovať na pani poslankyňu.
Verejná správa nie je, má byť služba pre občana, služba vo verejnom záujme. Najmä. Tá nie je o tom, že je niekto na barikádach a bojuje jeden proti druhému. Tak ste to povedali, že ste na druhej strane barikády.
Tie barikády, prosím vás pekne, je treba vo verejnej správe zbúrať a venovať sa tomu, čomu má slúžiť, službe občanovi. A prosil by som naozaj všetkých o pokoj, kľud. Ja som bol účastný druhej etapy reformy verejnej správy. Boli tam ťažké súboje, samozrejme, odborné, ale neprešlo to nikdy do osobných útokov a do vybíjania nejakých politických bodov rôznymi názormi, zámermi nezrealizovanými a stavania do polohy ako, ako niečo, čo tu ešte nikdy nebolo. To nie je cesta.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega Kyselica, my sme už o tomto návrhu zákona viedli viaceré debaty, naposledy včera. Toto je už váš druhý pokus a prečítam vám časť dôvodovej správy z prvého pokusu, ktorým ste chceli toto zaviesť do legislatívy, a to bolo v januári tohto roku, že, citujem z dôvodovej správy: „Aby si okresné úrady mohli riadne plniť svoje úlohy a zlepšovať služby poskytované občanom, je dôležité dať šancu novým, kvalitným úradníkom.“ Ja si myslím, že tie úrady si plnia svoju činnosť riadne dodnes, lebo ináč potom by to asi aj vaši prednostovia robili zle.
„A jedným zo základných pilierov zmeny fungovania okresných úradov je možnosť zmeny personálneho obsadenia vo vedúcich funkciách tak, aby dostala šancu nová generácia úradníkov s inovatívnymi myšlienkami, s chuťou zlepšovať služby poskytované štátom, ktorá rozumie zmene, ktorú táto vláda prináša, a stotožňuje sa so smerovaním a cieľmi, ktoré chce vláda v tejto oblasti dosiahnuť.“ Ja si myslím, že presne v tej vete je pomenovaný cieľ tohto zákona, ktorý bol prezentovaný v januári a ktorý presne dávate teraz, len ste sa poučili z minulosti, tak dôvodová správa už je len na pol strany.
A hovoríte o riadnych výberových konaniach, veď ľudia, ktorí sú teraz na tých riadiacich funkciách, prešli riadnymi výberovými konaniami a sú v stálej štátnej službe. Hovorili ste o návrate do roku 2017, veď v roku 2017 nás práve opozícia kritizovala za to, že sa to deje menovaním a odvolávaním. Čiže aj na základe toho, aj na základe odporúčaní Európskej komisie sa zaviedli, zviedol spôsob, aký je teraz.
Spomínali ste a spochybňovali ste vzdelávanie niektorých úradníkov. No ja neviem o tom, aby na nejakom mieste v štátnej službe sedel úradník, ktorý nespĺňa kvalifikačné predpoklady, čo sa týka vzdelávania.
Sám ste spomenul výberové konania na prednostov okresných úradov, no a myslím si, že tam ani neni čo dodať, aké výberové komisie a kto im šéfoval, týmto výberovým komisiám. Ja sám, sám, možno najlepšie by bolo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh ústavného zákona do 14. septembra 2021.
Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť Ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 567. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 13. septembra 2021 a gestorský výbor do 14. septembra 2021.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Páni kolegovia z koalície, ja plne rešpektujem vaše komplexy, ale, prosím vás, pomsta nie je riešenie. Ja som presvedčený, súdruh Zajačik, že nebyť toho, že tu bol bývalý režim, tak dnes ste laureátom Nobelovej ceny bezpochyby. No ale už by ste sa mohli prestať mstiť.
A je holým faktom, či sa vám to páči, alebo nie, že 700 mŕtvych bývalého režimu, za tých 700 mŕtvych vy chcete kolektívne trestať všetkých bezpečákov bez ohľadu na to, či niečo spáchali, alebo nie, a nemeckí nacisti za 40 mil. potrestali svojich pohlavárov tým, že z nich spravili prezidentov. To je ten rozdiel. To je ten rozdiel, že nemecký prezident bol nacista a vy tu teraz obyčajného vojačika a obyčajného spravodajcu idete trestať za to, lebo je to kolektívna vina späť. A ako poslední fašisti. Ešte aj ten norimberský tribunál bol tým najväčším prašivcom, ako bol Göhring, dopriaty, ale nie, vy nedoprajete súd, normálny súd bežným ľuďom. Vy ich odsúdite rovno. Len preto, že mali nejaké povolanie, a nič zlé nemuseli urobiť. A potom počúvam od pani Andrejuvovej, že my nikoho neodsudzujeme, my im len berieme dôchodky. No to je fantastické! To je úžasné! To je, normálne, do dejín humoru sa zapíše takéto niečo. Vy im idete zobrať príjem, vy ich idete vyhladovať. To je, ako keby povedal pán Hitler, nie, my nikoho neodsudzujeme, my ich len naženieme do koncentráku. To myslíte vážne? To choďte povedať tým starčekom, ktorí tu bojovali v druhej svetovej vojne proti fašizmu, a vy im teraz idete brať aj posledné omrvinky, ktoré majú!
Jediný, kto povedal niečo správne, s výnimkou kolegov z opozície, bol pán Borguľa.
Toto je výsmech pre ľudí. Výsmech! Ľudia padajú na ústa kvôli COVID-u, zomrelo 12 600 ľudí a vy tu teraz riešite takéto somariny, s prepáčením! Už sa spamätajte. Raz budeme súdiť vás!
Ďakujem.

Vážené dámy a páni, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi zopakovať naše stanovisko za klub SMER-u – sociálnej demokracie, SMER-u – slovenskej sociálnej demokracie voči zákonu, ktorý považujeme, alebo návrhu zákona, ktorý považujeme za popierajúci základné piliere právneho štátu na Slovensku.
Budeme hlasovať proti, budeme zvažovať podanie na Ústavný súd a garantujeme, že tento zákon zrušíme, akonáhle budeme mať možnosť znova participovať na moci, pretože tento zákon je absolútne, ale absolútne v protiklade k všetkému, čo tvorí právny štát na Slovensku a demokratické princípy.
Budem hovoriť o troch základných princípoch a to je princíp kolektívnej viny, ktorý zavádza tento zákon, princíp prezumpcie viny, ktorý zavádza v rozpore s akýmikoľvek princípmi právneho štátu tento zákon, a je to princíp retroaktivity, ktorý opäť zavádza tento zákon.
Ja tu teraz nejdem viesť nejakú historickú diskusiu o bývalom režime, na to sú iné témy, iné fóra. Samozrejme, počas bývalého režimu sa robili zlé veci, robili sa aj dobré veci, každý ten, každá tá etapa dejín má svoje plusy, mínusy a myslím si, že nikto nechce obhajovať ani eštebákov, ani ľudí, ktorí ubližovali iným ľuďom, to je samozrejmé, ale my nemôžeme riešiť historické spory a historické krivdy tým, že budeme teraz sa živočíšne mstiť ľuďom naprieč. Všetkým ľuďom, ktorí boli len súčasťou nejakého povolania, ktorí mohli byť dobrí ľudia, nikomu nič zlé neurobili, a my ich jednoducho ideme odkrágľovať a zobrať im dôchodky. Toto sa v civilizovanej spoločnosti nerobí.
Ja mám taký krásny príklad a poviem ho preto aj, že dnes si pripomíname smutné výročie napadnutia Sovietskeho zväzu zo strany nacistického Nemecka z roku 1941, kedy začala de facto genocída Slovanov, a je veľmi smutné, že sa na ňu zabúda. Tak viete, nacizmus spáchal neporovnateľné zverstvá s porovnaním s tým, čo tu urobili komunisti počas bývalého režimu aj pri všetkých ako najmaximálnejších odhadoch tých, počet tých popravených osôb počas bývalého režimu, bolo to hlavne počas obdobia v 50. rokoch, je 248, plus 450 ľudí zomrelo na hraniciach. Je to veľká škoda, je to, samozrejme, veľmi zlé a treba to pripomínať, v poriadku, dokopy je to zhruba 700 ľudí. A teraz si to porovnajme s nacistickými obeťami, obeťami nemeckého nacizmu: 27 mil. občanov Sovietskeho zväzu, 6 mil. Židov a teraz ďalšie milióny iných národov a tak ďalej, mohol by som menovať, v podstate môžu za 60 mil. ľudí. Teraz to porovnáme 700 verzus tých 35-40 mil. ľudí? Ja to hovorím schválne.
Viete, ako sa 30 rokov po páde nacizmu správali Nemci v Nemeckej spolkovej republike? Lebo teraz máme 30 rokov od pádu bývalého režimu u nás a 30 rokov od pádu bývalého režimu u nás si kvôli 700 obetiam, v poriadku, veľmi zlé, ideme teraz kolektívnu vinu uplatňovať na všetkých ľudí, ktorí pracovali v bezpečnostných zložkách prakticky.
A pre porovnanie. Nemci si 30 rokov po páde nacizmu zvolili nacistu za prezidenta. Volal sa Walter Scheel, bol to predseda liberálnej strany, FDP, počas vojny aktívny člen nacistickej strany a ešte aj bojoval v Luftwaffe. On vraždil ľudí, zabíjal ľudí a tento človek dostal tú možnosť stať sa nemeckým prezidentom, Nemeckej spolkovej republiky a my 30 rokov po páde bývalého režimu ideme teraz krágľovať dôchodcov a vdovy po týchto ľuďoch a ideme to robiť na základe kolektívnej viny voči ľuďom, ktorí nemuseli nikdy nikomu ublížiť, len mali povolanie v bezpečnostných zložkách. Ešte raz, povolanie v bezpečnostných zložkách.
Dneska si predstavte, čo robia bežní policajti, bežní rozviedkári, bežní spravodajcovia, však o tom je tajná služba, o tom je rozviedka, kontrarozviedka. Oni teraz neplnia nejaký plán kapitalizmu, oni nie sú nejakí presvedčení liberáli alebo nejakí zanovití rytieri demokracie parlamentnej. To, to vôbec nie je nevyhnutné. Oni si riešia svoju bezpečnostnú robotu, aby chránili štát pred ekonomickou činnosťou, pred organizovaným zločinom, pred hrozbami zo zahraničia. Tých hrozieb je hrozne veľa, vy to celé zužujete na ideológiu, ale aj počas bývalého režimu to nebol nejaký ten výstavný eštebák, o ktorom vy tu hovoríte. Ten výstavný eštebák je Budaj, ale toho sa tento zákon nedotkne, dotkne sa tých bežných ľudí, ktorí si robili svoju robotu v rámci rozviedky a kontrarozviedky, ktorí nemuseli nikdy nikomu ublížiť, len chránili vlasť. Úplne normálne, ako to dneska robí tajná služba, ako to dneska robí polícia, ako to dneska robia bezpečnostné zložky. A teraz sa mstiť, vyburovať na týchto ľuďoch je absolútne necivilizované.
A robiť to na princípe kolektívnej viny? Ako, prepáčte, ale s týmto sme už verím, že prestali v druhej svetovej vojne. Mali sme tu jedného pána, hovoril si Führer a volal... a volal sa Adolf Hitler, ktorý na základe kolektívnej viny, to znamená, že lebo ste sa narodili ako povedzme Žid alebo povedzme Slovan, tak budete zotročení, alebo budete vyvraždení. Toto chcel Adolf Hitler. Na základe kolektívnej viny. No vy teraz chcete na základe kolektívnej viny každého, kto má povolanie, ktoré sa vám nepáčilo počas bývalého režimu, bez ohľadu na to, či to bol dobrý človek, zlý človek, bez ohľadu na to, či niekomu ublížil, bez ohľadu na to, či bol súdom odsúdený, a je naozaj vinný, nie, vy mu chcete zobrať dôchodok a chcete ho poslať na mizinu na staré kolená. Dokonca nielen jemu, ešte aj vdovu po takomto človekovi, ktorá úplne za nič nemôže.
Viete, podľa mňa je to veľmi podobné tomu, čo robil Adolf Hitler, a zrovna keď to robíte na výročie operácie Barbarosa, to je veľká oslava fašizmu, ktorá sa momentálne deje v slovenskom parlamente, a nie je náhodou. (Reakcia z pléna.) Nie je náhodou, že sú to väčšinou neofašistické strany, ktoré takéto zákony predkladajú aj v iných krajinách, v Maďarsku to bol Jobbik, presne tento istý zákon.
Pani Andrejuvová, vy sa inšpirujete fašistami, je mi to veľmi ľúto. A mrzí ma to, že človek ako vy má možnosť dneska takto sa žívočínšten... mstiť a ničiť život ľuďom na Slovensku. Je to útok na seniorov, je to útok na naše staré mamy, starých otcov, viete, lebo ono sa tu to zakrývajú nejakými rozprávkami, že eštebáci. No tak keď bol niekto eštébak a robil zle ľuďom, tak nech ho odsúdi súd, a ja budem tlieskať tomu sudcovi a ja poviem, výborne, došli ste na pravdu, odsúdili ste človeka, ktorý robil zle, nech si ide aj sadnúť. Ale nie voči nevinným ľuďom, ktorých nijaký súd neodsúdil. Nebláznime, ako nejaký právny štát by tu mal fungovať. Súdy rozhodujú, nie pani Andrejuvová ani Adolf Hitler, súdy. Takže kolektívna vina a prepáčte, bŕŕŕ!
Toto pôjde na Ústavný súd, som presvedčený, že nazbierame dosť poslancov a toto každý Ústavný súd musí dať dole. A keď nie on, tak to dá dole súd, Európsky súd pre ľudské práva. Toto musí ísť dole, a keď to nepôjde, tak verte tomu, že to zrušíme, pretože takto sa mstí na dôchodcoch. Vy potrebujete teraz naozaj šetriť na našich starých otcoch a starých mamách, im chcete oberať o posledné omrvinky, toto je naozaj to, čo chcete odkázať Slovákom? Brať seniorom? Najskôr ste im zobrali 13. dôchodky a teraz pod zámienkou nejakej ideologickej nenávisti idete mstiť na ľuďoch, ktorí robili v bezpečnostných zložkách v bývalom režime? Viete, koľko disidentov žilo počas bývalého režimu? Oficiálne, momentálne je evidovaných 36, zvyšok Slovenska alebo zvyšok Československo nebol disidentami, čiže nejakým spôsobom priamym, nepriamym kolaboroval, keď to chcete prehnať, týmto režimom, no nebojoval s ním. A teraz ich ideme všetkých trestať? Ako bojoval s režimom pán Osuský, ktorý vyštudoval za bývalého režimu a asi zjavne sa nebúril, lebo inak by nevyštudoval, inak by asi nemal teplé miestečko. Ako bojoval pán Dostál? Tým, že písal slávnostné články o socializme do Nového slova? Ako bojoval pán Kiska? Tým, že sa hlásil do... nieže hlásil, on bol jedným zo šéfov Socialistického zväzu mladých, hlásil sa do káes... KSČ a ani ho nezobrali, taký bol babrák. Toto je ten výkvet, toto je to disidenstvo, ktoré teraz ideme obhajovať? Tak prečo netrestáme aj tých?
Viete, odbavovať sa, s prepáčením, na bežnom policajtíkovi, na nejakom bežnom strážnikovi alebo bežnom rozviedčíkovi, ktorý nemusel spraviť nikomu nič zlé, opakujem, alebo bežnom úradníkovi z nejakého ministerstva, ktorý reálne nemusel naozaj robiť nič zlé, a namiesto toho nechať tú tých reálnych maznáčikov režimu ďalej žiť svoj život a ďalej poberať dôchodky, ako ja neviem, myslím si, že pre bývalý režim tá výkladná skriňa, ktorá vytvárala presne tú propagandu, ktorá sa snažila ten režim udržiavať, to boli zaslúžili umelci, to boli národní umelci, pani Vášáryová, ktorá tuším ešte aj Antichartu podpísala, tak takýmto ľuďom poďme vyčítať to, čo sa dialo počas bývalého režimu. Budem ako Kiska, budem ako Budaj, budem ako Dostál, budem ako Kukan! Ale nie, my sa tu teraz ideme nejakým spôsobom odbavovať na bežnom bezpečák... bezpečákovi alebo spravodajcovi!
A opakujem, pokiaľ ide o tých zlých eštebákov, ktorí naozaj donášali na ľudí, ako bol ten Budaj, tak áno, ale aj tých má odsúdiť súd a nemáme to robiť my na základe zákona a na základe kolektívnej viny. Čiže, prepáčte, toto je návrh fašistickej logiky a s tým sa my nemôžeme zmierať. A potom, keď v tom návrhu zákona čítam, že ÚPN má teraz tu rozhodovať, kto je a kto nie je vinný? Nie súd, ale nejaké ÚPN? Však ÚPN na to nemá kvalifikáciu, čo tam môže ÚPN povedať, kto je vinný a kto nie je vinný? ÚPN je súd? Alebo tu vytvárame nové inkvizičné tribunály? Že si tu budú proste rozhadzovať a hovoriť, tým dáme, tým nedáme - takto to nemôže fungovať v právnom štáte, prepáčte.
No a teraz tá báchorka o tom, že zaslúžilý dôchodok vraj je privilégium, že to nie je právo. A pokiaľ je to privilégium, tak predpokladám, že ho nedostáva každý bezpečák. Pokiaľ ho nedostáva, pokiaľ sa to vyberá, pokiaľ to takýmto spôsobom funguje, tak potom v tej chvíli O. K. No ale pokiaľ je to na základe povolania dávané každému bezpečákovi, každému človeku, ktorý obetoval svoje zdravie, život, lebo to je veľmi náročná činnosť, a má to tú logiku, že keď riskuješ svoj vlastný život, tak potom dostaneš zásluhový dôchodok. Veď a potom to nemôžete jednému zobrať a druhému nezobrať, to už skončí potom rovnosť. Jak sa môžte hovoriť o privilégiu, v akom smere privilégium? To dostáva celý ten stav, to nie je privilégium. Akonáhle časti toho stavu to zoberiete na základe retroaktívnych dôvodov, ktoré sa stali niekedy pred desiatkami rokov, tak porušíte úplne všetko, čo tvorí právny štát. Vy tomu nerozumiete? No s takými právnikmi, akých tu máte, asi nie.
Páni kolegovia, nechcem hovoriť dlho, hovorili sme veľa o týchto veciach aj v prvom čítaní, mňa mrzí, že tá, tá, ten zúrivý antikomunizmus, ktorý je tak citeľný v radoch niektorých pánov poslancov, zatemňuje zrak, zatemňuje taký ten klasický cit pre spravodlivosť, že 30 rokov po už by sme sa mohli snažiť o zmier. Už naozaj nie je čas na triedny boj alebo, ja neviem, rasovú vojnu, alebo nazvite to, ako chcete, lebo toto, čo teraz robíte, je jednoducho tento trik, typ uvažovania. Už by sme sa mohli konečne naučiť žiť spoločne so sebou a snažiť sa o zmier.
Myslím si, že keď budeme takto pokračovať, tak, čo myslíte, čo môžeme spraviť my, keď sa dostaneme naspäť k moci? No nie je nič ľahšie, ako povedať, že to, čo tu bolo, týchto pár rokov, ja verím, že to bude maximálne dva roky, keď tu vládol Matovič alebo jeho bábka Heger, že to bol Matovičov režim, ktorý bral ľudské práva. No bral ľudské práva? Áno. Zomierali kvôli Matovičovi ľudia? No áno, 12 600 ľudí zomrelo, to je, myslím, že viac, než som narátal obetí bývalého režimu. 12 600 ľudí tu zomieralo kvôli Matovičovým testovačkám. Potom tu máme zneužívanie právneho štátu, zneužívanie, zneužívanie justície, zneužívanie na justičné vraždy, ako bol Milan Lučanský. Tu nie je nič ľahšie, než označiť to, čo tu bolo páchajú Heger s Matovičom, za totalitný režim a potom zobrať zásluhový dôchodok každému dôstojníkovi, každému spravodajcovi, každému siskárovi, každému, kto sa na tom podieľal, lebo to je tá istá logika. Oni si plnia svoju robotu momentálne, oni nemajú na výber. Vy keď ste vojak, bezpečák, tak vy sa teraz nemôžete tam špekulovať, no buď splníte príkaz, alebo nesplníte a idete do basy, to nie je tak, akože ste vedúca školskej jedálne. A keď pani kuchárka povie, že nenavarí tú šošovicu, tak nenavarí, no nepôjde do basy, ale keď to povie bezpečák, tak pôjde do basy, on musí plniť pokyny a vy sa teraz idete mstiť na týchto ľuďoch. Tridsať rokov po tom, čo sa dialo. Je neúcta aj voči našim dejinám, toto sú diskusie, ktoré majú viesť historici, diskusie, ktoré môžeme viesť ako etici, ako filozofi o tom, čo je správne, čo nie je správne, o tom, čo priniesol bývalý režim dobré, a o tom, čo priniesol zlé, to je legitímne, ale, preboha, nemôže tu v parlamente niekoľko nevzdelaných ľudí rozhodovať o tom, či zoberieme našim starým mamám a starým otcom dôchodok, alebo nie. Takto to nemôže fungovať.
A myslím si, že by sme sa možno mohli poučiť aj z toho, že to sebabičovanie, to národné sebabičovanie, na ktoré sa vykašľali v istom okamihu aj v Nemecku a asi sa vykašľať nemali, lebo nacizmus bol ďaleko dramaticky väčšie zverstvo, ako to, čo sa tu robilo počas bývalého režimu, tak oni to dokázali, oni si chránili svojich občanov, oni im sa nemstili na svojich občanoch, oni dokonca spravili jedného nacistu nemeckým prezidentom, ale my máme potrebu stále sa sebabičovať, stále robiť zo Slovákov tých zlých, stále z nás vlastných robiť tých zlých. Považujem to za absurdné, absurdné.
Takže, drahí páni kolegovia a pani kolegyne, som presvedčený, že Slovensko dnes nepotrebuje takéto zákony, takúto ideologickú vendetu. Potrebuje úctu, zmier a spravodlivosť. A viete, ja som pred pár dňami stretol vetchého dobrého starčeka, ktorý ma zastavil slzami v očiach a hovorí: „Celý život som slúžil Československu, slúžil som vlasti, nerobil som nikdy nikomu nič zlé, bol som bežný úradník na ministerstve, taký, ako boli mnohí.“ A tento človek má byť momentálne zbavený svojho dôchodku? To je nielen ponižujúce vo vzťahu k jeho celoživotného úsiliu, pretože on nemusel byť zlý človek a mohol stokrát aj pomáhať. Viete, ak bol zlý človek, tak ho mal odsúdiť súd, ale nemôžem to spraviť na báze kolektívnej viny.
Ja si pamätám len taký film, neviem, asi ho poznáte, z obdobia druhej svetovej vojny, kde sa mali tam takého pána že Schindler, ktorý, myslím, že pomáhal mnohým židovským spoluobčanom, ale zároveň bol nejakým spôsobom naviazaný na nacistický režim a jediný spôsob, ako pomáhať tým ľuďom, bolo toto. A teraz viete, podľa vášho zákonu by bol pán Schindler nejakým spôsobom potrestaný za to, čo robil. A takýchto v úvodzovkách Schindlerov bolo mnoho aj počas bývalých režimov iného typu. Pomáhali ľuďom, snažili sa možno. Nikdy sa to nedozvieme, aká je pravda, pokiaľ ich nepôjde... nedáme na súd a pokiaľ to súd nevyšetrí, ale určite to nemôžme spraviť tak, že uplatníme kolektívnu vinu.
Čiže ja by som to zhrnul, páni kolegovia. Základné princípy právneho štátu sú - princíp kolektívnej viny nemôže platiť, vždy tu musí byť individuálna, osobná vina, ktorú dokáže súd. Toto tento zákon popiera.
Druhý základný princíp právneho štátu je princíp prezumpcie neviny, to znamená, pokiaľ ťa súd neodsúdi, tak sa na teba pozeráme ako na nevinného. Toto tento zákon ruší, pretože na celú kategóriu ľudí, ktorí mali nejaké povolanie, ktoré si zmyslela pani predkladateľka, na celú túto kategóriu ľudí sa pozeráme ako na vinných a oni sa potom musia spätne vyviňovať niekde na súdoch. Fantastické, v 21. storočí v Európskej únii! Fantastické!
A ďalší princíp - retroaktivita. Aká tu bude právna istota? Povedzte mi, aká je právna istota do budúcnosti, že takéto niečo isté nepostihne aj spravodajcov a bezpečnostné zložky do budúcnosti. Keď si nejakí budúci parlamentári zmyslia, že to, čo tu funguje dnes, je takisto nejaká forma totality a odopierania ľudských práv. No tak im zoberieme, všetkým tým bezpečákom výsluhové dôchodky! Toto je cesta? Toto je tá právna istota, o ktorú bojujeme? Bez pohľadu na to, čo si myslíte o bývalom režime, bez ohľadu na to, čo si myslíte o komunizme, o ľuďoch, ktorí verili v nejaké ideály, bez ohľadu na to toto je popieranie právneho štátu v priamom prenose.
Ja navrhujem niečo iné. Poďakujme sa našim starým otcom a starým mamám za všetko, čo vybudovali, poďakujme sa za všetko dobré a poučme sa z toho zlého. A myslime viac na budúcnosť ako na historickú vendetu.
Ďakujem pekne.