Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Lehotský, to nie sú, nie sú moje názory, to konštatoval Ústavný súd vo viacerých svojich rozhodnutiach, že ide tu o nadužívanie väzby v konkrétnych prípadoch a že ide o absolútne bezdôvodné dôvody, ktoré viedli v konkrétnych prípadoch k tomu, že boli nevinní ľudia vzatí do väzby, respektíve že neboli dôvody na účel, na ktorý je väzba určená. A tých rozhodnutí dnes máme už viacero. A takisto sú to názory, ktoré boli medializované, trestných sudcov, ktorí hovoria, že dnes sa bežne prestáva používať forma spolupáchateľstva a nadkvalifikuje sa vždy to konanie ako organizovaná alebo zločinecká skupina, a tým pádom automaticky dochádza k vzatiu takýchto obvinených do väzby.
Pokiaľ ide o štatistiky, ja som vychádzal z mediálnych, mediálne prezentovaných údajov, nemám mať odkiaľ konkrétne policajné šta... alebo teda zo Zboru väzenskej a justičnej stráže štatistiky, a tieto štatistiky, ktoré som použil, boli verejne dostupné, mediálne zverejnené.
Pokiaľ ide o pána poslanca Kyselicu, tu sa nezhodneme, pretože to, čo ste vy hovorili, všetky tieto aj nekonania, aj konania, ktoré smerujú napríklad k vybavovaniu si pasu a podobne, už sú konania, ktoré sa vzťahujú k danému druhu väzby, či už ide o útekovú väzbu, alebo ide o preventívnu väzbu, alebo pokračovaciu väzbu, alebo ide o kolúznu väzbu. Čiže tam vždy aj to nekonanie môže byť konaním, ale to nie sú ďalšie skutočnosti. A tu máme aj v rozhodnutiach znova Ústavného súdu konštatované, že tieto ďalšie skutočnosti sú vymyslené a sú odôvodnené takýmito výmyslami na zdôvodnenie väzby, a preto by takéto ďalšie skutočnosti, ktoré nie sú konkrétnymi konaniami smerujúce ku kolúznemu konaniu alebo konaniu smerujúcemu k útekovej alebo preventívnej, resp. pokračujúcej väzbe... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, milé kolegyne, kolegovia, z predloženého návrhu zákona je zrejmý jediný rozdiel, spočívajúci v obmedzení dĺžky trvania kolúznej väzby, a to na dobu päť mesiacov. Všetky ostatné konštatovania uvedené v dôvodovej správe, teda to, čo sa navrhovanou zmenou zavádza, sú v zásade zavádzajúce, pretože už v súčasnom období podľa súčasnej právnej úpravy je povinný sudca pre prípravné konanie, resp. súd obligatórne skúmať, či nie je možné väzbu ako prostriedok ultima ratio dosiahnuť použitím miernejších prostriedkov vrátane tých, ktoré sú uvedené v § 80 a 81 Trestného poriadku.
Rovnako tak je zavádzajúce tvrdenie, že sa novou úpravou zavádza povinnosť uvádzať v odôvodnení rozhodnutia konkrétne skutočnosti, z ktorých vyplýva obava, že v prípade prepustenia z väzby na slobodu sa obvinený dopustí kolúzneho konania. Túto povinnosť má súd aj v súčasnej dobe. V tejto súvislosti dávam do pozornosti posledné významné rozhodnutie o väzbe alebo ostatné významné rozhodnutie o väzbe Ústavného súdu Slovenskej republiky, spisová značka I. ÚS 452/2020, kde Ústavný súd vytkol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky vágne odôvodnenie väzby za nekonkrétne a všeobecné a označil ho za neprípustné.
Navrhovaná úprava vládneho návrhu zákona nepredstavuje žiadnu zmenu, pretože nereflektuje na základnú skutočnosť, ktorou je ďalšie pretrvávanie možnosti zneužívania väzby na priznanie sa obvinených osôb vo väzbe tak, ako je tomu teraz, a to z toho dôvodu, že navrhovaná úprava naďalej ponecháva v ustanovení § 71 ods. 1 Trestného poriadku doterajšie znenie, teda konkrétne, že "obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania", a teraz čo je dôležité, "alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že..." a tak ďalej.
Doterajšia prax v minulosti opakovane akcentovala pre rozhodnutie o väzbe existenciu dôvodného podozrenia, že obvinený sa bude správať spôsobom ustanoveným v ustanovení § 71 ods. 1 písm. a), b) alebo c) Trestného poriadku, a to predovšetkým a hlavne s poukazom na konanie obvineného. Pokiaľ ďalšia právna úprava bude dovoľovať odôvodňovanie väzby, a to nielen kolúznej, ale aj útekovej alebo pokračovacej, aj tzv. ďalšími konkrétnymi skutočnosťami, tak tu naďalej nebude možné zabrániť svojvôli v posudzovaní existencie dôvodov väzby.
V praxi to bude znamenať, že ak sa aj obvinený nedopustí už teraz zákonom vyžadovanej kolúznej aktivity vo vzťahu ku kolúznej väzbe, prípadne útekovej alebo vyhýbajúcej aktivite v prípade útekovej väzby alebo existencie priameho konania spočívajúceho v opakovanom páchaní trestnej činnosti za pokračujúcej väzby, tak ho bude možné, tak ako je tomu doteraz, vziať do väzby z dôvodov údajnej existencie tzv. ďalších konkrétnych skutočností, z ktorých má vyplývať obava, že sa bude správať spôsobom uvedeným v ustanovení písm. b), resp. aj písm. a) a c) Trestného poriadku. V praxi to znamená, že sa naďalej budú vymýšľať takéto ďalšie konkrétne skutočnosti, tak ako sa to deje doteraz, teda s poukazom na osobu páchateľa, charakter páchanej trestnej činnosti, skutkovú alebo právnu náročnosť, skrytosť páchanej trestnej činnosti, sofistikovanosť a tak ďalej. Samozrejme, s jediným cieľom, dostať obvineného do väzby a takýmto spôsobom ho nútiť, aby sa priznal. Doterajšia prax tomu dáva jednoznačne za pravdu a potom, ako sa obvinený prizná a prípadne vypovedá aj na iné osoby, tak je potom prokurátorom na základe jeho príkazu prepustený z väzby na slobodu.
Preto navrhujeme v pozmeňovacom návrhu, ktorý prečítam nakoniec, upraviť ustanovenie § 71 ods. 1 Trestného poriadku tak, že sa vypustí text "alebo ďalších konkrétnych skutočností", a teda zostane len tá časť textu, ktorá bude podmieňovať možnosť vzatia obvineného do väzby len na základe konania, kolúzneho konania obvineného.
Ďalej. Väzba nie je trest. Na väzobne stíhaného obvineného sa stále vzťahujú a vzťahuje prezumpcia neviny. Máme za to, že je úplným nepochopením podstaty právnej úpravy dôvodov väzby, najmä kolúznej, zo strany vlády, ktorá podmieňuje maximálnu dobu trvania kolúznej väzby na päť mesiacov len v prípade, ak sa obvinený, resp. obžalovaný kolúznej aktivity nedopustil. A ďalej, ak sa takejto kolúznej aktivity dopustil, tak potom už päťmesačná lehota neplatí a môže byť držaný vo väzbe až po dobu určenú v rozsahu určenom v ustanovení § 76 ods. 6, resp. 7 Trestného poriadku. Ide o nepochopenie z toho dôvodu, že predsa samotné konanie obvineného v podobe konania kolúzneho ako jediné môže zakladať dôvod väzby kolúznej, a preto nie je namieste návrh novej úpravy predloženej vládou, že ak pôjde o kolúznu aktivitu, tak päťmesačná lehota neplatí.
Podľa nálezu Ústavného súdu Českej republiky už v roku 1998 Ústavný súd skonštatoval, že väzba je v každom trestnom konaní skutočne a len výnimočným opatrením a to iba vtedy, pokiaľ rovnakého účelu nemožno dosiahnuť inak. Ustanovenie § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku nie je možné chápať ako mechanický pokyn pre obligatórne trvanie kolúznej väzby, do ktorej bol obvinený vzatý v prípravnom konaní, a to až do doby, než budú súdom vypočutí všetci svedkovia, prípadne spoluobvinení. Kolúzna väzba tak smie trvať aj v prípravnom konaní iba nevyhnutnú dobu. Preto tiež dôvody väzby vo vzťahu k výpovediam svedkov alebo spoluobvinených môžu skončiť už v prípravnom konaní.
V aplikačnej praxi možno pozorovať trend obligatórneho väzobného trestného stíhania prakticky vo všetkých veciach, ktoré sú práve kvalifikované ako spáchané organizovanou či zločineckou skupinou. V týchto prípadoch zákonom stanovená fakultatívnosť je len čisto obsolentným ustanovením a ide prakticky už o obligatórne použitie najmä kolúznej väzby, keď sa dôvod väzby často iba všeobecne vyvodzuje z toho, že ide o trestnú súčinnosť viacerých osôb. Ide častokrát o účelové nadhodnotenie právnej kvalifikácie, keď sa prakticky úplne prestalo používať spolupáchateľstvo a takmer každá trestná činnosť je už považovaná za minimálne organizovanú skupinu, ktorá musí byť vždy spojená s väzbou. Preukazujú to i mediálne zverejnené štatistické údaje, podľa ktorých bolo ku koncu roku 2020 vo väzbe cez 1 600 osôb, najviac od roku 2009, z toho malo byť 145 osôb v kolúznej väzbe, a to samostatne alebo v spojení aj s inými dôvodmi väzby. Na porovnanie, v Českej republike za porovnateľné obdobie bolo v kolúznej väzbe približne o polovicu osôb menej.
Z uvedeného je zjavné, že ide o nadužívanie inštitútu väzby často formou nadhodnotenia právnej kvalifikácie, kde z kolúznej väzby sa bežne stáva obligatórna väzba bez dodržania zásady, že trestné stíhanie sa má viesť na slobode a väzobné trestné stíhanie je len výnimkou z tohto pravidla. Preto je potrebné minimalizovať prípady, na ktoré sa nebude vzťahovať nová päťmesačná lehota upravená v § 76 ods. 8 na naozaj len výnimočné okolnosti, čo takisto bude predmetom môjho prvého pozmeňujúceho návrhu.
Ďalej v zmysle § 1 Trestného poriadku zo základných práv a slobôd v prípadoch dovolených zákonom možno zasahovať len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu trestného konania, pričom treba rešpektovať dôstojnosť osôb a ich súkromie. Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Podľa čl. 3 dohovoru v kontexte európskeho dohovoru na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu nikto nesmie byť mučený alebo podrobený neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
V zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby obvineného možno počas výkonu väzby obmedzovať len vo výkone tých práv, ktoré sa vzhľadom na dôvod väzby, zaistenie bezpečnosti osôb nemôžu uplatniť, alebo ich výkon by mohol viesť k zmareniu väzby. Podľa § 10 zákona č. 221/2006 Z. z. zaobchádzanie s obvineným je súhrn aktivít, ktorých účelom je diferencovaným spôsobom zabezpečiť výkon práv a povinností podľa tohto zákona a súčasne zmierniť negatívne účinky izolácie obvineného od spoločnosti a obmedzení, ktoré vyplývajú z výkonu väzby. Zaobchádzanie s obvineným sa organizuje a vykonáva s dôrazom na účel výkonu väzby.
Väzba nie je trestom. Ešte raz to treba zdôrazniť a zopakovať. Nesmie mať sankčnú povahu a nesmie slúžiť na vynútenie priznania obvineného, a preto obmedzenia vo výkone väzby nesmú presahovať rámec potrebný pre dosiahnutie účelu väzby. Podľa § 2 ods. 1 zákona o výkone väzby možno obvineného počas výkonu väzby obmedzovať len vo výkone tých práv, ktoré sa vzhľadom na dôvod väzby nemôžu uplatniť a ich výkon by mohol viesť ku zmareniu väzby, pričom rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní, súdov a riaditeľa väznice, ktorými tieto orgány upravujú podmienky vo výkone väzby, sú rozhodnutia, ktorými dochádza ku najzávažnejším zásahom do základných práv a ľudských slobôd, preto tieto rozhodnutia musia spĺňať prísne kritériá na materiálnu kvalitu, teda musia byť primerane odôvodnené a musia byť preskúmateľné súdom. Z uvedeného dôvodu musia mať tieto rozhodnutia aj formu rozhodnutia o väzbe podľa § 72 Trestného poriadku a musia byť preskúmateľné v tomto režime.
Vo výkone väzby musí byť rešpektovaná dôstojnosť obvineného. Obvinený nesmie byť predvedený pred orgány činné v trestnom konaní alebo súd spôsobom, ktorý hrubo porušuje jeho právo na osobnú slobodu ďaleko nad rámec potrebný pre dosiahnutie účelu predvedenia a predstavuje neľudské, ponižujúce zaobchádzanie s absolútnou absenciou rešpektu dôstojnosti obvineného, napríklad spútaný putami alebo tzv. medveďom, kukla na hlave za účelom vyvolania dezorientácie, zvuková izolácia nasadením slúchadiel a podobne.
V zmysle § 1 Trestného poriadku zo základných práv a slobôd v prípadoch dovolených zákonom možno zasahovať len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu trestného konania, pričom treba rešpektovať dôstojnosť osôb a ich súkromie. Podľa čl. 16 ods. 2 ústavy nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
Zákaz neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania s väznenými osobami, o to viac, pokiaľ sa jedná o osoby obvinené s benefitom ústavného práva na prezumpciu neviny a podozrivé z nenásilných trestných činov, je všeobecným medzinárodným štandardom, ktorý si ctia všetky vyspelé demokratické štáty Európskej únie. Ako to vyplýva zo správy pre vládu o návšteve Slovenskej republiky, ktorú uskutočnil európsky výbor na zabránenie mučeniu a neľudskému zaobchádzaniu alebo trestaniu, tzv. výbor CPT, v dňoch 19. až 28. marca 2018, použitie pút môže byť odôvodnené iba vtedy, ak sa zadržaná osoba správa násilne, pričom putá by mali byť použité len na taký dlhý čas, aký je nevyhnutne potrebný.
Popri čl. 2 dohovoru právo na život vníma Európsky súd pre ľudské práva v čl. 3 dohovoru ako jedno z najdôležitejších práv, ktoré zakotvuje jednu z najesenciálnejších hodnôt demokratickej spoločnosti, a to zákaz mučenia, pričom sa jedná o právo absolútne, z ktorého nie sú možné žiadne výnimky. Aplikácia pút s reťazami na rukách a nohách sa využíva pri predvádzaní osôb podozrivých z násilných trestných činov, resp. u osôb v útekovej väzbe, u ktorých existuje dôvodná obava z možného úteku. Účelom tohto spôsobu predvedenia je teda obava z potenciálneho ohrozenia života a zdravia predvádzajúcich príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže osobou, u ktorej možno vzhľadom na charakter násilnej trestnej činnosti, z ktorej je obvinená, ako aj jej agresívneho správania dôvodne usudzovať, že sa takéhoto násilného konania počas predvádzania dopustí alebo obava z úteku založená väzobným dôvodom.
Ako si všetci dobre pamätáte, v prípade zosnulého generála Lučanského práve tieto nástroje boli použité už v čase, keď generál bol po viacerých zdravotníckych zákrokoch, kde v zásade nevládal ani sám chodiť, napriek tomu bol takýmto spôsobom neľudsky zviazaný do pút.
Za ponižujúce zaobchádzanie považuje Európsky súd pre ľudské práva také, ktoré je vedené s cieľom vyvolať pocit strachu, úzkosti a podriadenosti a ktoré je spôsobilé potupiť a ponížiť, prípadne zlomiť morálny odpor alebo pokoriť jednotlivca. Štát, teda jeho jednotlivé inštitucionálne zložky, má v zmysle vnútroštátnej legislatívy, ako aj medzinárodných dohovorov pozitívny záväzok zabezpečiť, aby spôsob, metódy výkonu obmedzujúcich opatrení boli kompatibilné s rešpektom k ľudskej dôstojnosti a tieto opatrenia nepodrobovali jednotlivca úzkosti v intenzite prekračujúcej nevyhnutnú úroveň utrpenia, obsiahnutú v samotnom obmedzení osobnej slobody. Orgány štátu sú z hľadiska princípu proporcionality povinné skúmať, či použitie konkrétneho obmedzujúceho prostriedku sleduje legitímny účel a či bolo vo vzťahu k tomuto primerané.
V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva záver o ponížení postačuje, aby obeť bola ponížená vo svojich očiach, aj keď by to ostatní takto nevnímali, pričom rovnako neprekáža, pokiaľ ku poníženiu nedošlo na verejnosti, aj keď verejnosť zaobchádzania je faktom, ktorý zvyšuje jeho závažnosť, napríklad prípad Keeran proti Spojenému kráľovstvu z roku 2001. Pri nasadzovaní pút pri prevoze väzňov je nutné vziať do úvahy, či existuje dôkaz odôvodňujúci domnienku, že by sa takéto osoby snažili utiecť, spôsob zranenia a škodu, pričom výbor CPT zastáva názor, že rutinné nasadzovanie pút v bezpečnom prostredí nemôže byť považované za opodstatnené.
Správa pre vládu Slovenskej republiky, ktorú vypracoval výbor CPT, hovorí, že obvinení v štandardnom režime výkonu väzby boli po väčšinu dní zamknutí vo svojich celách, približne 23 hodín denne, niekedy celé mesiace, ba až roky. Podľa názoru CPT je takýto stav vecí neprijateľný. CPT odporúča, aby slovenské orgány prijali rozhodné opatrenia na zabezpečenie komplexného programu aktivít mimo cely pre všetkých väzňov v ústave v Banskej Bystrici, ako aj v ostatných slovenských ústavoch a cieľom by malo byť zabezpečiť, aby všetci väzni vrátane obvinených mohli primeranú časť dňa (t. j. osem alebo viac hodín) stráviť mimo cely účasťou na cielených aktivitách rôznej povahy: práca, najlepšie s prvkami prípravy na povolanie, vzdelanie, šport, oddychové aktivity, vzájomné združovanie sa. Čím dlhšia je doba väznenia, tým pestrejší režim by sa mal väzňom ponúkať.
CPT vo svojej správe uvádza, že bezkontaktné návštevy by mali byť len výnimkou. Akékoľvek rozhodnutie o nariadení bezkontaktných návštev musí byť vždy riadne zdôvodnené a opodstatnené a musí sa zakladať na individuálnom posúdení potenciálneho rizika konkrétneho väzňa.
Za ponižujúce a neľudské zaobchádzanie s obvineným vo väzbe je nutné označiť aj neumožnenie telefonického kontaktu s rodinnými príslušníkmi bez toho, aby pre takýto postup existovali obzvlášť závažné dôvody. Väzba nesmie mať sankčnú povahu, a preto obmedzenia vo výkone väzby nesmú presahovať rámec potrebný pre dosiahnutie jej účelu. Je nepochybné, že právo väzobne stíhaného obvineného telefonicky z väzby kontaktovať svoju rodinu, rodinných príslušníkov (manžela, deti alebo rodičov) bez obmedzení možno uplatniť, navyše pokiaľ sa telefonické zariadenia nachádzajú na cele obvineného, čo je v súčasnosti čoraz častejšie, pričom technicky mož... pričom z dôvodu monitorovania telefonického rozhovoru obvineného orgánmi činnými v trestnom konaní nie je spôsobilý akokoľvek zmariť účel väzby.
Časté postupy orgánov činných v trestnom konaní, kedy telefonický kontakt s rodinnými príslušníkmi bezdôvodne obmedzia tým, že ho umožnia iba za fyzickej prítomnosti príslušníka orgánov činných v trestnom konaní, nesledujú žiaden legitímny cieľ, ale sú zamerané iba na vytvorenie obštrukcie, ktorá obvinenému bráni v telefonickom kontakte s rodinnými príslušníkmi v rozsahu, ktorý technicky umožňujú podmienky väznice, napríklad dve hodiny denne s rodinnými príslušníkmi obvineného bez obmedzenia počtu volaní. Takéto opatrenia orgánov činných v trestnom konaní sú v hrubom rozpore s § 2 ods. 2 zákona o väzbe, pretože takéto obmedzenie nie je nevyhnutné na dosiahnutie účelu väzby a neprimerane zasahuje do práv obvineného na slobodu a rodinný život. Takéto obmedzenie je v rozpore so zásadou proporcionality a primeranosti väzby, ktorej výkon musí mať čo najmenší vplyv na rodinu väzobne stíhaného obvineného. Takéto obmedzenia sú bez ďalšieho neprípustným prostriedkom sankcie a predstavujú spôsob neľudského zaobchádzania odporujúci ustanoveniu § 10 zákona č. 221/2006 Z. z.
Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné novelizovať príslušné ustanovenia o výkone väzby tak, aby sa kvantitatívne rozšírili možnosti telefonicky kontaktovať rodinných príslušníkov, ako aj advokáta pre plnohodnotné zabezpečenie práva na obhajobu a súčasne aby obmedzenie telefonického kontaktu bolo možné iba formou rozhodnutia, ktoré je preskúmateľné súdom.
Vzhľadom k vyššie uvedenému je potrebné novelizovať Trestný poriadok v § 72 a, samozrejme, aj zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v § 7, 8, 12, 16, 17, 19, 21, 22 a ďalších. Za účelom posilnenia kontroly nad výkonom väzby sa javí ako efektívne posilniť kompetencie verejného ochrancu práv vo vzťahu k možnosti obvineného podávať žiadosti, sťažnosti a podnety týkajúce sa ochrany zákonných práv a slobôd, pričom uvedené je možné novelizáciou zákona o verejnom ochrancovi práv (zákona č. 564/2001).
Čiže to je z mojej strany odôvodnenie a teraz, pán predsedajúci, by som prečítal dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Nech sa páči, zastaví sa vám časomiera. Môžete.

Susko, Boris, poslanec NR SR
A verím, že, kolegovia, na základe toho, čo som tu uviedol, že sú to pádne argumenty na to, aby ste tak jeden, ako aj druhý pozmeňujúci návrh podporili a schválili.
Čiže budem teraz čítať, pán predsedajúci, pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 1 k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (tlač 562).
1. V čl. I bode 1 v § 71 ods. 1 v úvodnej vete sa vypúšťajú slová: „alebo ďalších konkrétnych skutočností“.
2. V čl. I v bode 9 § 76 odsek 9 znie:
„(9) Ak je obvinený vo väzbe z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. b) a proti obvinenému sa vedie trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody na 25 rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie, alebo pre trestné činy terorizmu, ktoré nebolo možné pre obťažnosť veci alebo z iných závažných dôvodov skončiť do uplynutia lehoty väzby v trestnom konaní podľa odseku 8 a prepustením obvineného na slobodu hrozí, že bude zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania, odsek 8 sa nepoužije.“
Poprosil by som, skončil som, pán predsedajúci a poprosil by som, pán spravodajca, keby ste mohli dať o každom z týchto dvoch bodov hlasovať samostatne v tomto prvom pozmeňovacom návrhu.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Ďakujem, pán poslanec. Pán spravodajca si poznačil váš návrh procedurálny. Nech sa páči, môžete pokračovať.

Susko, Boris, poslanec NR SR
A teraz budem čítať, prečítam pozmeňujúci návrh č. 2.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
1. V čl. I sa za bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie:
„3. V § 72 odsek 1 znie:
„(1) Rozhodnutím o väzbe sa rozumie rozhodnutie
a) o vzatí alebo nevzatí obvineného do väzby; za rozhodnutie o nevzatí do väzby sa považuje aj rozhodnutie o ponechaní obvineného na slobode pri nahradení väzby,
b) o prepustení z väzby a o zamietnutí žiadosti o prepustenie obvineného z väzby; za takúto žiadosť sa považuje aj žiadosť o nahradenie väzby,
c) o zmene dôvodov väzby obvineného,
d) o návrhu na predĺženie lehoty väzby obvineného,
e) o ponechaní obvineného vo väzbe, alebo predĺžení celkovej lehoty väzby v trestnom konaní,
f) o prepustení zatknutého obvineného na slobodu; za takéto rozhodnutie sa považuje aj rozhodnutie o ponechaní obvineného na slobode pri nahradení väzby,
g) orgánov činných v trestnom konaní, súdu a riaditeľa ústavu na výkon väzby o podmienkach výkonu väzby podľa osobitného predpisu.“.“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. Za čl. I sa vkladajú nové čl. II a III, ktoré znejú:
„Čl. II
Zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení zákona č. 411/2002 Z. z., zákona č. 551/2003 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 618/2004 Z. z., zákona č. 122/2006 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 392/2012 Z. z., zákona č. 462/2013 Z. z., zákona č. 362/2014 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 338/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 340/2016 Z. z., zákona č. 55/2017 Z. z., zákona č. 334/2017 Z. z., zákona č. 318/2018 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 90/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z. a zákona č. 231/2019 Z. z. sa dopĺňa takto:
1. V § 3 sa odsek 1 dopĺňa písmenom d), ktoré znie:
„d) orgány činné v trestnom konaní, súdy a riaditeľa ústavu na výkon väzby, pokiaľ rozhodujú o podmienkach výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody podľa osobitných predpisov.^2a)“
Poznámka pod čiarou k odkazu 2a znie:
"2a) zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov, zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“
Čl. III
Zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení zákona č. 127/2008 Z. z., zákona č. 498/2008 Z. z., zákona č. 549/2011 Z. z., zákona č. 371/2013 Z. z., zákona č. 78/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 7 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
„(4) Rozhodnutie o umiestnení obvineného v cele samostatne podľa odseku 3 je rozhodnutím o väzbe podľa osobitného predpisu.^6b)“
Doterajšie odseky 4 až 7 sa označujú ako odseky 5 až 8.
Poznámka pod čiarou k odkazu 6b znie:
„6b) Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok.“
2. V § 8 odsek 1 znie:
„(1) Obvineného možno premiestniť do iného ústavu len na základe rozhodnutia prokurátora alebo súdu; ak je to potrebné na zaistenie bezpečnosti a poriadku alebo ochrany zdravia alebo života obvineného alebo inej osoby aj na základe rozhodnutia generálneho riaditeľa, o čom ústav upovedomí orgán činný v trestnom konaní alebo súd. O premiestnení obvineného ústav bezodkladne upovedomí obhajcu a ak premiestnenie trvá dlhšie ako 48 hodín, aj rodinného príslušníka obvineného. Rozhodnutie o premiestnení obvineného je rozhodnutím o väzbe podľa osobitného predpisu.^6b)“
3. § 9 sa dopĺňa odsekom 8, ktorý znie:
„(8) Pri predvedení obvineného je nasadenie pút možné nariadiť, iba ak hrozí nebezpečenstvo úteku alebo ohrozenia života alebo zdravia obvineného alebo príslušníkov väzenskej a justičnej stráže. Rozhodnutie o spôsobe predvedenia je rozhodnutím o väzbe podľa osobitného predpisu.^6b)“
4. V § 12 ods. 2 sa za slová „elektrické osvetlenie" vkladá čiarka a slová „elektrická zásuvka“.
5. V § 16a prvej vete sa slová „najmenej jednej hodiny“ nahrádzajú slovami „najmenej dvoch hodín“.
6. V § 17 odsek 1 znie:
„(1) Obvinený môže mať pri sebe v cele hodinky, fotografie, vlastné knihy, časopisy, študijné materiály, písomnosti týkajúce sa trestnej veci, v ktorej je v čase výkonu väzby stíhaný, ako aj písomnosti týkajúce sa iných právnych vecí obvineného, osobnú korešpondenciu, potreby na korešpondenciu, hygienické potreby, veci zakúpené v predajni zriadenej v ústave v množstve, ktoré zodpovedá možnostiam ich uloženia v skrinke, elektrický holiaci strojček, ponorný varič alebo rýchlovarnú kanvicu, chladničku, televízny prijímač, elektronickú čítačku kníh, DVD prehrávač, MP3 prehrávač, tablet, elektronické cigarety a spĺňa podmienky podľa ods. 3 a ďalšie veci povolené riaditeľom ústavu.
7. V § 19 ods. 1 v prvej vete sa slová „za kalendárny mesiac“ nahrádzajú slovami „za týždeň“.
8. V § 19 odsek 2 znie:
„(2) Obvinený, ktorý je v kolúznej väzbe, môže prijať návštevu iba po predchádzajúcom rozhodnutí príslušného orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu. Rozhodnutie o prijatí návštevy je rozhodnutím o väzbe podľa osobitného predpisu.^6b“
9. V § 19 odsek 3 znie:
„(3) Návšteva sa vykonáva v miestnosti ústavu na to určenej za prítomnosti príslušníka zboru, ak ide o návštevu obvineného v kolúznej väzbe, za prítomnosti orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, ak si prítomnosť pri udelení súhlasu vyhradil. Riaditeľ ústavu môže v odôvodnených prípadoch rozhodnúť o návšteve bez priameho kontaktu medzi obvineným a návštevou. Rozhodnutie o návšteve bez priameho kontaktu medzi obvineným a návštevou je rozhodnutím o väzbe podľa osobitného predpisu.^6b“
10. V § 19 ods. 4 sa slová „predchádzajúci súhlas“ nahrádzajú slovami „predchádzajúce rozhodnutie“ a na konci sa pripája táto veta: „Rozhodnutie o návšteve je rozhodnutím o väzbe podľa osobitného predpisu.^6b“
11. V § 21 odsek 1 znie:
„(1) Obvinený má právo najmenej jedenkrát za týždeň telefonovať najmenej 40 minút v čase určenom v ústavnom poriadku prostredníctvom telefónneho zariadenia umiestneného v ústave najviac piatim osobám, ktorých meno, priezvisko, adresu a telefónne číslo uvedie vo svojej písomnej žiadosti. Ak je telefonické zariadenie umiestnené na cele, obvinený má právo telefonovať denne najmenej dve hodiny s každou osobou zvlášť. Počas telefonovania môže riaditeľ ústavu nariadiť prítomnosť príslušníka zboru. Obvinený v kolúznej väzbe môže telefonovať iba po predchádzajúcom rozhodnutí príslušného orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, ktorý si môže vyhradiť svoju prítomnosť pri telefonovaní. Obmedziť právo obvineného telefonovať s rodinnými príslušníkmi možno iba z obzvlášť závažných dôvodov. Rozhodnutie o telefonovaní je rozhodnutím o väzbe podľa osobitného predpisu.^6b“
12. V § 21 odsek 2 znie:
„(2) Obvinený môže s obhajcom telefonovať denne. Predchádzajúce rozhodnutie príslušného orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu na telefonovanie obvineného s obhajcom sa nevyžaduje.“
13. V § 22 odsek 1 znie:
„(1) Obvinený má právo raz za mesiac prijať balík s vecami osobnej potreby obsahujúci fotografie, vlastné knihy, časopisy, študijné materiály, potreby na korešpondenciu a iné veci osobnej potreby povolené riaditeľom ústavu do hmotnosti piatich kilogramov. Balík možno obvinenému doručiť len prostredníctvom poštového podniku.^11a)“
14. V § 44 ods. 6 sa slová „ods. 2 a 7“ nahrádzajú slovami „ods. 2 a 8“.
15. V § 60 sa odsek 1 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:
„e) verejný ochranca práv.“.“
Doterajší článok II sa primerane prečísluje.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som. (Reakcia spravodajcu.) O všetkých, o všetkých spoločne. Ďakujem.

Ďakujem. Pán poslanec Dostál, z vašeho vystúpenia jednoznačne vyplýva skutočnosť, že nikdy v živote ste nič neobstarával ako verejný obstarávateľ ani ako obstarávateľ. Čiže to sú naozaj také teoretické konštatácie, ktoré majú ďaleko, ďaleko od praxe. Napríklad skonštatovali ste vo svojom vystúpení, že námietky, to, že námietky zdržujú proces verejného obstarávania, považujete za mýtus. To, verte mi, to nie je absolútne mýtus, ale je to fakt a skutočnosť.
Ďalej porovnávate percento zákaziek z hľadiska počtu, ale vy sa musíte zamyslieť nad objemom zákaziek z hľadiska ich predpokladaného rozpočtu, pretože ten je veľmi dôležitý a tie najkomplikovanejšie a najdrahšie majú vždy aj najviac námietok a aj najviac zdržujú celý proces. Nie je výnimkou, že rok a pol, dva roky sa naťahuje proces verejného obstarávania, a fakt je, že námietky treba výrazne zdynamizovať, inak sa na Slovensku nepohneme ďalej.
Nevidím ako problém to, že zákon zakazuje podávať zjavne neodôvodnené námietky, ktorých účelom je svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, respektíve smerujú k prieťahom a zdržovaniu procesu verejného obstarávania. Čiže toto tam podľa mňa je správne, takáto konštatácia, problém je, že kto určí, ktorá námietka je bezdôvodná, ktorá námietka zdržuje proces, ktorá námietka má za cieľ eliminovať proces verejného obstarávania, kto to určí a ako to určí. Toto vidím ako problém. Ale fakt, že zakázať námietky, ktoré sú bezdôvodné, je správne a v zákone má svoje oprávnenie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vzhľadom na schválený program 35. schôdze a časový priebeh schôdze, kedy sa schválilo, že v čase od 13.00 do 14.00 hod. je obedná prestávka, a vzhľadom k tomu, že predsedajúci schôdze, teda vy, v doobedňajšom rokovaní ste otvorili možnosť prihlásenia sa do ústnej rozpravy k bodu 2 schváleného programu až po trinástej hodine, teda v čase, keď už mala byť rozprava prerušená, si dovoľujem požiadať, aby ste umožnili znovu prihlásenie sa do ústnej rozpravy.
Ďakujem. (Reakcie z pléna.)

Pani Pleštinská, vyhovárať sa ešte aj v tomto na opozíciu, to je úchvatné! Ja mám niekedy pocit, že tu nevládnete vy, ale vládne tu stále Robert Fico. Vy sa neustále vyhovárate na SMER a opozíciu.
V skutočnosti táto diskusia nie je o tom, či sme proti alebo za očkovanie, už to konečne pochopte! Táto diskusia je o tom, či sme za slobodu alebo za fašizmus. My sme za slobodu a dobrovoľnosť, vy ste za očkovací fašizmus. Takto to na Slovensku momentálne je nastavené. O tomto sa dneska bavíme.
Ja som si so záujmom vypočul pani Hajšelovú a pána Svrčka za klub SME RODINA. Predpokladám po tých slovách, že budú hlasovať proti a rovnako aj celý klub SME RODINA, ale rovno ich vyzývam, zablokujte tento fašistický návrh zákona na koaličnej rade. Lebo to je váš najväčší tromf. Darmo budete dneska rozprávať, že ste proti, ak umožníte cez koaličnú radu, aby takýto návrh zákona prešiel. Čiže, prosím vás, v mene ľudí, vyzývam vás k tomu, zablokujte takéto nezmysly, ako je hraničná karanténa, ako je apartheid v reštauráciách a v prevádzkach, na koaličnej rade.
Viete, nechcem tu tú agresivitu a nenávisť. Mne ľudia píšu, ktorí sú zaočkovaní, že my chceme mať dobré vzťahy s ľuďmi, ktorí sú nezaočkovaní, chceme, aby na Slovensku panovala jednota, nechceme nikoho nútiť. Takto to vidia zaočkovaní ľudia. Aj opačne, ľudia chcú byť v jednote. To len vy s médiami tu zasievate neustále nevraživosť. Opakujem, Slováci sa nemôžu deliť na nadľudí a podľudí. Sme všetci občania tohto štátu a máme mať rovnaké práva.
Viete, ja keď som potom počúval tie, týchto intelektuálov ako Čekovský a Kazda, Kazda je rastlinkár, ktorý zas sa nám pochválil, ako mu nadávajú ľudia na ulici. Veď to je úplne absurdné, toto nesvedčí ani tejto diskusii. A pána Čekovského, prepáčte, ja vždy vidím tú červenú pandu, keď ste robili tú reportáž, ja sa musím smiať, vy ste naozaj neni partner pre diskusiu.
A, pán Benčík, ja som naozaj celý život bojoval proti fašizmu, a práve preto bojujem ďalej proti vám.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán kolega Blaha, úplne s tebou súhlasím, že toto riadenie štátu sa podobá na fašistický štát, a hovoria to už bežne ľudia na uliciach a hovoria to už aj Česi a hovoria to už aj iné krajiny. Videli ste včera TA3, kedy pán Ándor... Šándor And... Andor Šándor, takto, aby som sa nezmýlila, má podobné meno, bezpečnostný analytik, povedal: "Čo sa deje na Slovensku, sú eštebácko-gestapácke metódy." Čo bolo gestapo, preboha?! Veď gestapo bola zložka bezpečnostná fašistického štátu. Veď už takto nás označujú aj Česi a nielen Česi, ale aj všetky štáty, ktoré vlastne pozerajú, čo sa na tom Slovensku deje.
Vy rozprávate, že my sme zodpovední, alebo niektorí rozprávali, ste im vraveli, že ste boli vonku medzi ľuďmi, že sa stali úrazy. Preboha, veď rozdeľujete ľudí a že vakcína je úsmev. Kto sa na tom Slovensku usmieva? Veď ľudia sú znechutení, rodiny sa medzi sebou celé vadia, že vakcína je sloboda. Veď to je totálne násilie, čo tu robíte. Keď sme boli s chorvátskym veľvyslancom, bol tam pán Potocký aj pani Tabák, a veľvyslanec Chorvátska povedal, že idú plošne očkovať, že idú plošne testovať všetkých ľudí. Viete prečo, lebo povedali, že takto im nákazu rozširujú očkovaní ľudia, aby vedeli, koľko nákazy a koľkí ochoreli a koľkí sú chorí. O čom to rozprávate?
A ďalšia vec, vojaci idú na misiu na Cyprus, vojaci idú na misiu do Lotyšska. Vy urobíte výberové konanie a potom im poviete, keď sa nechcú zaočkovať, že nikam nepôjdeš. Čo to je za diskriminácia? Lebo nie si zaočkovaný a rovno si dáš Johnson and Johnson, im voláte. Však asi 80 vojakov sa nechce dať zaočkovať. Veď vy tých ľudí nútite, lebo prichádzajú o svoje financie, prichádzajú o prácu, o všetko. A koľko ľudí je chorých a koľko ľudí zomrelo? Veď ja som včera bola u kaderníčky a mi povedala, že babka po očkovaní, jej opuchla celá ruka, nevie s rukou hýbať už šesť týždňov a nikto jej nevie pomôcť, lebo tam bola dobrovoľne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Tak poďme zase k téme, poďme z Kuby na Slovensko.
Vážená, milá koalícia, úplne úprimne, principiálne, čím menej budete hovoriť o očkovaní, tým lepšie pre vás a aj pre samotné očkovanie. Úplne, úplne to zle komunikujete, úplne, vy ste spravili z tohto očkovania jednu politickú tému, ak nie dokonca spoločensky rasistickú tému, za čo budete niesť, pochopiteľne, dôsledky onedlho. To, čo vy robíte z tohto očkovania, to je naozaj proti zdravému rozumu, proti, proti všetkým tým odborným debatám, ktoré človek má možnosť teda počuť. Ale vy robíte veľmi jednoducho. Urobíte debatu odborníkov a posadíte do nej Hegera. Heger potom presviedča všetkých, že sa majú očkovať, už nikto nepočúva tých profesionálov, ale každý počúva Hegera, a ten si na tom prihrieva svoju politickú polievočku. Akože urobíte odbornú tému a takýmto spôsobom to dopadne.
Ako môže jeden politik so šesťpercentnou dôveryhodnosťou presviedčať ďalších 94 %. Nad tým ste sa nikdy v živote nezamysleli? Veď to je choré! Prestaňte už s týmito debatami, vypustite to vôbec z vašich politických hrátiek, toto všetko, a prestaňte sa tuná hrať s voličmi. Však vy takýmto spôsobom rozdeľujete spoločnosť! Čo vás je do toho, kto sa dá očkovať a kto sa očkovať nedá? Je to aj predmetom predsa nejakého lekárskeho tajomstva, zdravotný stav každého občana tejto republiky. Čo vás je do toho, sa pýtam ešte raz. Keby v tých debatách bol aspoň minister zdravotníctva, to je lekár, ale vy tam púšťate tupých politikov, ktorí majú pred sebou len svoje nejaké politické preferencie a nevedia sa zmieriť s tým, že tie preferencie padajú. Už s tým prestaňte a choďte odtiaľ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Nebojte, pán predseda, trafím kolík po hlavičke, bude to úplne v poriadku.
SMER – sociálna demokracia, vážené dámy a páni, bude hlasovať tak proti skrátenému legislatívnemu konaniu, ako aj proti samotnému návrhu zákona, ktorý považujeme za protiústavný, diskriminačný, segregačný, zákon, ktorý zavádza apartheid na Slovensku. Očkovací apartheid. A to treba povedať úplne na rovinu. A robiť takéto doslova fašizoidné zákony v skrátenom legislatívnom konaní je taký absolútne arogantný nonsens, aký tu na Slovensku nikdy nebol. Ako si takéto niečo môžte dovoliť?
Vidíte tých ľudí, ako protestujú pred parlamentom? Choďte im to povedať, pán Lengvarský, choďte sa tam pred nich postaviť, choďte im vysvetľovať tie vaše nezmysly! Nie, vy sa tu schovávate ako také potkany. Schovávate sa pred ľuďmi a bojíte sa ich a ponad ich hlavy zavádzate obmedzovanie ich ľudských práv, už ústavných práv.
Ja rozumiem tomu, že vy veríte tomu, že vakcinácia je spása, nech sa páči. Najľahšie je urobiť z nás, ktorí kritizujeme diskrimináciu antivaxerov, ale my nie sme antivaxeri. My nie sme proti očkovaniu. My len hovoríme, že ľudia majú právo dobrovoľne sa rozhodnúť, či podstúpiť nejaký medicínsky zákrok, ktorý je v experimentálnej fáze, alebo nie. To je celé, čo hovoríme. A toto si treba uvedomiť.
Sme v úplne inej situácii, ako je tá, o ktorej hovoríte z dejín, že tu boli nejaké vakcíny, že tu pomohli a tak. Na základe tejto, na základe minulých vakcinácií vy neviete extrapolovať, že takto to isto bude fungovať aj teraz, že to bude úspešné, to sa nedá, to nie je vedecké! Čo keď sa stane, že o niekoľko rokov, o niekoľko mesiacov začnú dobiehať vedľajšie účinky vakcíny proti COVID-u? Čo keď sa to stane? Kto si to zoberie na zodpovednosť? Už teraz zomierajú ľudia. To nie je otázka nejaká hypotetická. Môžete povedať, že v malých počtoch, v Holandsku hovoria o 280 ľuďoch, na Slovensku sa hovorí o jednom, dvoch, troch, štyroch, mágia, ale zomierajú. A teraz vy chcete povinne očkovať ľudí na Slovensku, keď výsledkom tohto môže byť smrť? To myslíte vážne? Akože ruská ruleta? Roztočíme povinne, ľudia, na koho to padne? O tomto to je. Vy nemôžete ľudské práva ľudí zobrať za žiadnych okolností, najmä nie, pokiaľ hovoríme o, opakujem, experimentálnej vakcíne alebo o vakcíne, ktorá dostala na používanie povolenie iba podmienečne. A toto je základom nášho sporu.
Ja som presvedčený, že takéto niečo robiť v skrátenom legislatívnom konaní... a ešte som tu počúval pána Dostála, že lebo sú ohrozené ľudské práva. Však ľudské práva ohrozuje práve tento návrh zákona, pretože v ústave je úplne jasne napísané, že je zakázaná diskriminácia, že sme rovnoprávni, že tu nemôžeme ľudí deliť na očkovaných a neočkovaných a podľa toho im prideľovať, či majú také alebo onaké práva. Takto to jednoducho nejde! Ľudia sa môžu deliť na dobrých a zlých, ale určite nie na očkovaných a neočkovaných a podľa toho ich teraz terorizovať!
Opakujem, pripomína to historické obdobia, ktoré mali prívlastok buď fašistické, autoritárske, rasistické, segregačné, alebo diskriminačné. Je to úplne to isté, ako bola segregácia po druhej svetovej vojne, ale aj ďaleko dávno predtým v Spojených štátoch amerických, kde Afroameričania nemohli chodiť do reštaurácií, nemohli sedieť v autobusoch, nemohli robiť veci, ktoré robili tzv. bieli. Pripomína to juhoafrický režim apartheidu, kde sa segregovalo, oddeľovalo obyvateľstvo africké a obyvateľstvo, ktoré malo bielu farbu pokožky. Spomeňte si na to! Spomeňte si na argumenty asi vášho obľúbenca, začínam mať pocit, nacistického ideológa Rosenberga, ktorý písal: "Iba tí, ktorí majú správnu krv," tá analógia je úžasná, "tí, ktorí majú správnu krv, tak iba tí majú mať práva, a tí, ktorí nemajú tú správnu krv, tak tých treba vyhlásiť za podľudí." Toto hovoril Rosenberg, Hitlerov ideológ. A dneska počúvam to isté.
Dneska hovoríme, že pichneme včeličku do krvičky a už môžeš mať práva, ale keď nebude včelička v krvičke, tak práva nemáš a budeš žiť v apartheide. Najskôr ti zakážeme chodiť do reštaurácie, potom ti zakážeme chodiť do, cez hranice, to už urobili, potom zakážu našim deťom chodiť do školy a salámovou metódou nám zoberú všetky práva. Tak keď sa budeme pozerať, prizerať sa tomuto, tak dopadneme presne ako v tretej ríši Nemci a celá Európa, že nás zvalcujete tým vaším očkovacím fašizmom. A povedzme to na rovinu, toto je očkovací fašizmus.
A tí ľudia vonku to veľmi dobre vedia a opakujem, pán minister, choďte im to vysvetliť, nebojte sa, ste vojak, mali by ste mať nejakú odvahu a keď ste aj ten generál, tak myslím si, že by ste nemali byť zbabelý a sedieť tu a mali by ste ísť medzi ľudí.
Dámy a páni, keby to bolo aspoň nejakým, keby to malo aspoň nejaký epidemiologický zmysel, ale povedzte mi, aký epidemiologický zmysel má napríklad to, že vy ste zrušili cestovný semafor, ktorý ste tu propagovali niekoľko týždňov, si pamätám, Klus bol pomaly, vyskakoval jak z ladničky, cestovný semafor, rozdelíme krajiny na zamorené, na menej zamorené, žlté, zelené, oranžové, neviem aké, a podľa toho vás pustíme alebo s testom alebo bez testu. To dávalo zmysel? No tak keď dôjde niekto z Indie, zo zamorenej Indie, tak logicky chceme, aby sa dal otestovať alebo aby šiel do karantény. Fajn. No ale keď niekto príde z Rajky alebo z Hainburgu, kde je taká istá epidemiologická situácia ako na Slovensku, že nikto momentálne nemá hádam COVID alebo veľmi málo ľudí, tak asi od nich nebudeme očakávať 14-dňovú karanténu, že nie? A ničiť životy ľudí.
No ale to ste vy presne spravili. Zrazu ste vyčiarkli z jedného dňa na druhý Klusa a zrazu z toho bol Lengvarského návrh, karanténa 14 dní. Protiústavný. No a už to Ústavný súd povedal a vy ste ho úplne arogantne spláchli a prijali ste si novú vyhlášku, ktorou ste to obišli. Opakujem, tá analógia s tým fašizmom je neuveriteľne, neuveriteľne dobrá.
Aký to má epidemiologický zmysel? Povedzte mi, aký má epidemiologický zmysel, že človeka, ktorý príde z Rajky, strčíte na 14 dní do karantény? Zdravého človeka. Aký? A potom na druhej strane človeka, ktorý je zaočkovaný a prišiel povedzme z nejakej zamorenejšej krajiny, toho ani neotestujete. A pritom dobre viete, že tá očkovacia látka ani podľa vašich vlastných vedcov nebráni šíreniu, nezastavuje kompletne šírenie. Ten človek ďalej môže šíriť vírus, dokonca ho ďalej môže dostať.
Ja som sa teraz veľmi dobre zabával na tom, že ma tu ministerstvo tuto pána Lengvarského, zdravotníctva obviňovalo, že aké šírim klamstvá, a deň nato im prišli výsledky výskumov z Veľkej Británie a z Izraela, kde sa ukázalo, že prinajmenšom 40 % ľudí, ktorí sú dneska v nemocniciach vo Veľkej Británii, sú zaočkovaní. Pán minister, zázrak! Ako je to možné? Povedzte, vysvetlite mi, ako je možné, že zaočkovaný človek dostane deltu, veď ste vraveli, že bude chránený. Ja by som vám odpustil možno dvoch-troch zblúdencov v nemocnici, ktorí to dostali, lebo si poviem, no dobre, tak však z tých miliónov jeden, dvaja. Štyridsať percent! Pôvodne médiá tvrdili 60 %, potom sa opravili, fajn, beriem. Štyridsať percent, veď to je skoro polovica! Polovica zaočkovaných, polovica nezaočkovaných. Aký je potom rozdiel, či sa zaočkujete, alebo nezaočkujete, keď ste v tej istej nemocnici vo Veľkej Británii?
Z Izraela máme podobné správy, že tá účinnosť vakcíny Pfizer voči delte je na úrovni nejakých šesťdesiatich vyše percent. To je tá záchrana? Kvôli tomuto teraz ideme nútiť ľudí, aby sa očkovali a riskovali možno aj smrť alebo iné vedľajšie účinky? Toto chcete povedať ľuďom?
Viete, vy sa môžete tváriť, že to je ďalej dobrovoľné. Ale ako je to dobrovoľné, pokiaľ nepustíte človeka cez hranice, nepustíte človeka do reštaurácie, nepustíte človeka nikam, ani na kultúrne podujatie, ešte mu potom decká, zakážete, aby chodili do školy, zober... vyhodíte ho zo zamestnania, toto bude nasledovať, to je salámovka ako stvorená, a vy budete potom sa tváriť, ale veď to je ďalej dobrovoľné. Asi jak to celoplošné testovanie, aj to bolo dobrovoľné. Síce by vás vyhodili z roboty a umreli by ste od hladu, ale dobrovoľne.
To nemyslíte vážne! Takéto počúvam od tzv. liberálov? Dostál? Osuský? Oni sa tu oháňajú liberalizmom? Však liberalizmus hovorí o slobode. To bol ten liberalizmus, ktorý celé stáročia hovoril, že štát nemôže zobrať ústavné práva a základné práva a slobodu ľuďom za žiadnych okolností. Za žiadne verejné dobro, kolektívne dobro. To boli tí Popperovia a Hayekovia, že v mene veľkých ideálov neberme ľuďom ich základné práva. Nikdy nemôže byť jeden človek prostriedkom pre nejakú kolektívnu dobrú vec. Toto ste hovorili. Tak ste nás naháňali, aj nás socialistov, ktorí hovorili niečo iné. A zrazu prví v rade sú liberáli, ktorí by zobrali slobodu všetkým len preto, že sú presvedčení o tom, že vakcinácia, experimentálna vakcinácia funguje.
Ale opakujem, ja vám neberiem ten váš názor. To, čo ja považujem za najobludnejšie, je to, ako vy rozdeľujete spoločnosť. My chceme na Slovensku zmier. My nechceme, aby sa ľudia delili na očkovaných, neočkovaných, ľudia sú Slováci na Slovensku alebo občania Slovenskej republiky. A nemôžme ich deliť podľa toho, ako sa rozhodli v zdravotníckej otázke. My sa na to nemáme právo ani pýtať, preboha! A nieže ich deliť na to, že či sú lepší alebo horší na základe toho, ako sa rozhodli.
Štát dneska cez ministerstvo pána Lengvarského financuje neuveriteľnú miliónovú kampaň v médiách na to, aby terorizovali, šikanovali a okydávali ľudí, ktorí majú iný názor na očkovanie. To ste kde videli? Že 60 % ľudí, ktorí dneska nie sú zaočkovaní, sú dneska štátom šikanovaní, okydávaní v rámci mediálnej kampane a štát na to dáva peniaze. Ja ako nezaočkovaný človek, ktorý sa nedá očkovať, zaočkovať ani nechystám, vlastne cez svoje dane platím ministerstvo, aby robilo kampaň proti mne a takým, akým som ja, a robili z nás, ako to povedal pán Schutz, veľký doktor zo SME? Že sme dobytok?! Tí, ktorí sa na Slovensku nezaočkovali, čo je 60 % ľudí, je podľa pána Schutza dobytok. A takéto médiá platí štát, aby takéto veci šírili! Že sme dobytok a že máme kvičať ako na bitúnku. To napísal pán Schutz.
Toto je, pán minister, tá správna cesta, ako presviedčať ľudí? Ja vám neberiem to, že chcete presvedčiť ľudí, však robte nejakú reklamu, keď chcete, keď si myslíte, že to je správne, to je fajn. Ale nemôžete to robiť spôsobom ako takí hulváti, že budete nútiť ľudí do očkovania cez to, že im zakážete školu, robotu, slobodu akúkoľvek, cestu za hranice, čokoľvek. Však vy im chcete, a vy ste to úplne otvorene priznali, skomplikovať život tak, aby sa boli nútení zaočkovať. Tak v čom je potom tá sloboda? To ako keď niekomu takto priložím revolver k hlave a poviem mu, že urobíš toto alebo neurobíš, tak to je tá sloboda? To je, viete, ako v bežnej reči aj v právnickej, v právnickom žargóne sa tomuto hovorí znásilnenie. Toto je doslova znásilnenie! Však vy keď nedáte tej žene inú možnosť, aby s vami mala ten sexuálny pomer, tak to je znásilnenie, z toho sa nevyvlečiete! A vy robíte toto isté na slovenskom národe dneska! Vy nemá... oni nemajú, ľudia, inú možnosť. No áno, môžu prísť o robotu, nemusia mať deti v škole, nemusia chodiť do zahraničia, môžu sedieť takto doma ako v tom apartheide a domácom väzení a to je, to je tá ich alternatíva? A tomuto vy hovoríte sloboda?
Čiže opakujem, my nie sme proti očkovaniu. My sme za slobodu ľudí. Nech si každý človek zváži, či chce, alebo nechce byť zaočkovaný. Množstvo voličov SMER-u je zaočkovaných, množstvo voličov SMER-u nie je zaočkovaných. Množstvo politikov naprieč sú zaočkovaní, nie sú zaočkovaní. Na Slovensku je 40 % ľudí zaočkovaných, 60 % nezaočkovaných. Rešpektujeme to. Ja mám veľa kamarátov, ktorí sú zaočkovaní, ja nerozumiem tej nenávisti. Ale tá nenávisť ide najmä zo strany vás politikov vládnej koalície a zo strany médií. Ja sa s ľuďmi normálne rozprávam. On je zaočkovaný, ja som nezaočkovaný, kde je problém? V čom je problém?
Viete, ja počúvam také tri základné argumenty, že prečo s nami nezaočkovanými máte problém. Prečo sme tí podľudia, ktorých z nás robíte. No, vraj je to preto, lebo šírime COVID. No, ale však keď ste zaočkovaní, tak vám to nemusí vadiť, hej, však ste presvedčení o tom, že ho nedostanete a nezomriete naň. Tak čo vám to vadí? Z hľadiska, vy sa nemáte čo do toho starať, pokiaľ sa to netýka vás. Slávne, pán Dostál určite vie, slávne heslo liberálov, moja sloboda začína a končí tam, kde začína tvoja. No tak v tomto prípade kde je problém. Však vy ste sa ochránili tou svojou úžasnou vakcináciou, tak prečo to vnucujete aj tým ostatným? To nemá žiadnu logiku! Navyše keď ešte uvážime to, že vy sami rešpektujete vedecké poznatky z Európy a tie hovoria o tom, že ľudia v nemocniciach sú aj zaočkovaní, tak to nedáva ale absolútne žiaden zmysel.
Ďalšia vec, ktorú počúvam, je, že bude tu tretia vlna, za ktorú nejakým spôsobom budeme môcť my. Len to mi vysvetlite, že my sme momentálne v situácii, my nezaočkovaní, že keď vyjdeme do zahraničia, aj do tej Rajky, tak keď sa vrátime, tak musíme byť 14 dní v karanténe alebo sa vykúpiť po piatich dňoch testom, hej? Povedzte mi, ako my sem môžme dovliecť tú tretiu vlnu, my nezaočkovaní? Neni ako. Kvôli vášmu protiústavnému opatreniu nie je ako. Čiže jediný, kto sem môže dovliecť tretiu vlnu, logika, premýšľajte chvíľku, je kto asi tak? Že by očkovaní? Takže keď príde tretia vlna niekedy v septembri, alebo vy už určite poznáte, pán Lengvarský, aj presný dátum, presnú hodinu, no tak to chodí, tak ona príde len kvôli vám očkovaným. Vy budete za to môcť. Lebo ste si takto nastavili tú pascu. Ako by za to mohli nezaočkovaní, pokiaľ nás nepustíte cez hranicu? Čiže celkom logicky za tretiu vlnu budete vy očkovaní a iba sa preukáže, že vakcinácia nijakým spôsobom nepomáha a že vy ste to zapríčinili. Lebo keby ste dodržiavali rovnoprávnosť a ústavnosť, tak by ste nikdy nemohli povedať, že zaočkovaný človek sa nemá testovať. On sa má testovať. A prečo ste to urobili? Však viete dobre, že vedecky je dokázané, že aj ten človek môže prenášať vírus. Tak prečo sa netestuje? Vy sem dovlečiete tretiu vlnu. Zase to tu bude vaša vina. Ak tu nejaká tretia vlna príde. Tak ako v prípade druhej aj prvej vlny, keď tu Matovič robil celoplošné testovania a kvôli nemu tu zomierali ľudia, tak isto kvôli vám, pán Lengvarský, budú zomierať ľudia. Kvôli vašim opatreniam na hraniciach. Toto si zapíšte za uši! Ak tu príde tretia vlna, budú umierať ľudia, budú umierať kvôli vám, pán Lengvarský, kvôli vám. A ja verím tomu, že tento národ vám to raz zráta.
Tretí argument, ktorý počúvam, že keď teda príde tretia vlna, tak ono tu bude nápor na nemocniciach. No tak ale zamyslite sa, tak v Británii máme ten nápor na nemocnice už teraz. Hej? Majú tam tú deltu a opakujem, aké sú pomery. 60 % je podľa oficiálnych opravených výsledkov nezaočkovaných a 40 % je zaočkovaných. Dobre to hovorím, hej? Aký je ten pomer? Ten pomer mal byť 99 %, všetci tí nezaočkovanci, tí zlí, ten dobytok, a tí slávni ochránení očkovanci malo byť to jedno percentíčko, možno promile, možno nejakí traja-štyria zúfalci. Ale tak to nie je. To znamená, že to je jasný empirický dôkaz, že tá vakcinácia pred deltou neochráni, nevie vás ochrániť. A zhruba v porovnateľných počtoch sú ľudia v nemocniciach aj očkovaní, aj neočkovaní. Tak prečo potom tým jedným berieme práva, aby sme ich dokopali k tej vakcinácii? Povedzte mi to, vysvetlite mi logický dôvod. Ten nápor na nemocnice bude aj kvôli tým očkovaným, tak prečo sa furt vyhovárate na tých neočkovaných? Nedáva to absolútne žiaden logický zmysel.
Tretí argument, ktorý som počúval, je, že ale už aj s tým aj prestali pomaličky, lebo už pochopili, že to je absolútny nezmysel, že kolektívna imunita. No a však samotní vaši vedci, zabudol som meno toho mladého, ktorý je teraz každý druhý deň v Denníku N, jak sa volá, Sabaka? Neviem, také niečo. Tak ten pán povedal, že kolektívna imunita je utópia. Je to nedosiahnuteľné, že to sa nedá. Takže vy chcete vyčítať ľuďom, ktorí sú neni očkovaní, niečo, čo sa aj tak nedá dosiahnuť. To má aký, preboha, zmysel? Kolektívna imunita najmä v situácii, kedy ten vírus mutuje, povedzte mi, ako sa to dá dosiahnuť? Však to vidíte pri obyčajnej chrípke. Však to sa stále mení, to sa nedá dosiahnuť kolektívna imunita. Vy sa budete, samozrejme, chodiť, ľudia, ktorí sú očkovaní, preočkovávať každý polrok, každých 7 mesiacov, každých 12 mesiacov, tak to už bude navždy asi, mimoriadne dobrý kšeft pre Pfizer, to vám poviem, ako chcel by som byť momentálne akcionár Pfizeru, tým budú tak rásť zisky v miliardách, lebo každého pol roka budete chodiť na preočkovanie. Dve dávky. To je také eldorádo, že také tu ešte nebolo na svete. A, mimochodom, títo istí, tieto isté korporácie, farmafirmy, ktoré túto vakcínu vymysleli, experimentálne, dneska do veľkej miery financujú, platia mnohých odborníkov, mnohých vedcov, ktorí ju potom propagujú.
Je to také, obávam sa, že takýmto spôsobom ľudí nepresvedčíte, pán Lengvarský a myslím si, že úprimne ak chcete robiť niečo pre ľudí, prvá vec, čo najviac dráždi občanov Slovenskej republiky, je násilie, represia, brutalita, s akou presadzujete očkovanie. Keby ste to nechali na ľudí, na dobrovoľnosť, nech si zvážia plusy, mínusy, keď im úprimne poviete, že takéto sú plusy, takéto sú mínusy, ľudia, rozhodnite sa, tak verte tomu, že by išli. Ale keď im budete zakazovať ísť cez hranice, zakazovať ísť do reštaurácie, tak ich iba naštvete, budú v uliciach a nikto z nich sa očkovať nepôjde. Nepôjde. Robíte presný opak toho, čo by ste mali robiť, ak chcete dosiahnuť vyššiu vakcináciu.
Kolektívna imunita je mýtus. A dobrý argument použil, neviem, či to meno vôbec môžem tuto použiť, lebo povedia, že to je dezolát, to je úplne dobytok, to je proste úplný, úplný blázon, šarlatán, nemá nič spoločné s vedou, pán Montagnier, to je, Luc Montagnier, francúzsky virológ, ktorý dostal Nobelovu cenu za virológiu. Ale pre Denník N a SME to je šarlatán. Ja neviem ako, samozrejme, že nemá na Tódovú ani na Schutza, lebo to sú najväčšie vedecké kapacity na Slovensku zjavne, ale ja si vážim názor pána doktora Montagniera, lebo dostal Nobelovu cenu. A viete, čo povedal? Za virológiu, mimochodom. Za virológiu. Nie za nejaké vojenské umenie ako tuto pán Lengvarský, vy ste asi nobelovku nedostal, že, to by bol zázrak. Pán Montagnier dostal Nobelovu cenu a dneska hovorí, že vakcinácia nemôže fungovať, pretože ten vírus, a práve kvôli vakcinácii, neustále mutuje a neustále prichádzajú nové a nové mutácie. Dobre, keby sa nič nedialo a Montagnier toto povedal, tak si poviem okej, mal názor, nevyšiel. Avšak my sme teraz, už dokonca vymýšľame písmená gréckej abecedy, aby sme tie mutácie pomenovali, už aby to nebolo Británia, už aby to nebola India, už tu máme alfa, beta, neviem, kde sme už momentálne, už je tu nejaký zéta alebo omega, alebo sme zatiaľ momentálne iba pri epsilone, neviem, strácam sa v tom. Však úplne jasné, že mal pravdu. Úplne jasne, že tá vakcinácia priniesla to, že tu máme viacej mutácii. A že tým pádom ľudia ďalej umierajú a ľudia majú ďalej plné nemocnice a vidíte to v Británii, vidíte to v Izraeli, ale ďalej budete ľudí tlačiť.
A opakujem. Pokiaľ by vakcíny pomohli, ja budem tlieskať, jasne, budem veľmi rád, ale nemôžete do toho tých ľudí nútiť. Nemôžete! Nemôžete im zobrať slobodu pri experimente, lebo naposledy takéto niečo, a to bolo správne povedané, hovorím to už dlhšie, reálne robil doktor Mengele. Či sa vám to páči alebo nie. On robil pokusy na ľuďoch. A možnože to myslel, chlapec, dobre, hej, že tam bude mučiť tam tých ľudí a vymyslí nejaký liek, ktorý zachráni životy, ale toto jednoducho robiť nemôžeme. Však sme v nejakej liberálnej demokracii, kde platia nejaké ľudské práva, vy nemôžete toho človeka zobrať, povedať mu, že musíš, lebo prídeš o robotu, prídeš o všetko. A on vám zomrie a potom že čo, čo, pán Lengvarský, potom že sorry, alebo čo poviete tej rodine, keď zomrie, lebo to sa stalo. To sa reálne stalo, že zomreli ľudia na vakcínu. A čo ste im, aspoň ste jej poslali nejaký kondolenčný list alebo nie? Viete, toto je to zúfalstvo toho celého, že my sa bavíme o ľudských životoch. Vy nemôžete rozhodovať o živote niekoho iného. To sa možno dialo v totalitných režimoch, možno sa to dialo za fašizmu, ale to už nemôžete robiť, preboha, v situácii v 21. storočí v Európe, keď sa, keď predstierate, že ste demokrati. No už sa vám to ani predstierať zjavne príliš nedarí.
Čiže, páni kolegovia, ja by som bol najradšej, keby sa tu viedla normálna, normálna zmysluplná, objektívna diskusia a aj o očkovaní, aj o všetkom, ale to, čo tu zažívame, to je číra propaganda zo strany ministerstva, na jednej strane tu máte milióny narvaté do médií, Markíza dostala koľko(?), 700-tisíc, 800-tisíc, akože to... to je, to sú neuveriteľné veci, toto si nedovolí nikto. A potom počúvame také veci, že všetci odborníci, ktorí majú iný názor, sú dezoláti, sú tragédi, sú úplne najväčší dobytok a tak ďalej, a toto financuje štát, namiesto toho, aby sme tu viedli normálnu diskusiu, ty máš takýto názor, ty máš takýto, stretnite sa v tej TA3-ke, stretnite sa v tej STV-čke, podiskutujete si, ľudia si povedia, áno, tento má pravdu, alebo nie, tento má pravdu. A takto funguje demokratická diskusia. A vy namiesto toho tu uprostred leta naženiete svoje stádo, svojich pročkov do parlamentu, aby vám tu schválili zákazy pre chodenie do reštaurácií, lebo v skutočnosti o tom sa bavíme. Zrazu ľudia nebudú môcť chodiť na pivo, nebudú môcť chodiť do reštaurácií, nebudú môcť chodiť do posilovne, nebudú môcť chodiť nikam, pokiaľ sa nezaočkujú. A tomuto hovoríme sloboda. Tomuto hovoríme, že áno, že to je dobrovoľné stále.
Viete inak, že na Slovensku máme povinné očkovanie pre malé deti. A viete, v čom je tá povinnosť? Že keď nedáte zaočkovať svoje malé dieťa na tie niektoré detské choroby, tak dostanete pokutu v úhrnnej sume asi 250 eur. Ako prepáčte, ale to asi je lepšie dať povinné očkovanie takéhoto typu, lebo 250 eur je povinnosť, ale dobrovoľnosť je, že vás nepustia cez hranicu, vyhodia z roboty, nepustia do reštaurácie, spravia z vás podčloveka. To je dobrovoľnosť. A povinnosť je, že zaplatíte 250 eur. Veď to je úplne absurdné! Rozumiete, že vy vlastne zavádzate nieže povinnosť, ale ultrapovinnosť sa zaočkovať. Vy tých ľudí znásilňujete, tlačíte represívnymi, brutálnymi štátnymi metódami, terorom, ktorý, opakujem, tu bol naposledy v juhoafrickom apartheide, ktorý rozdeľoval ľudí na nadľudí a podľudí, tak ako ich rozdeľujete vy. A proti tomuto sa búrime. Prestaňte z nás robiť antivaxerov! Prestaňte z nás robiť nejakých nepriateľov vedy! My citujeme vedcov. My citujeme nositeľov Nobelovej ceny. A my sa bojíme o životy našich mám a otcov a našich detí.
A keď hovoríte o tom, že chcete očkovať deti, no tak odmietame to. Ale odmietame to nie preto, že sme nejakí šarlatáni, ale preto, že vieme, že tá vakcína ešte nie je dostatočne dlho v obehu, aby sme vedeli, že vieme vylúčiť všetky vedľajšie účinky. V dejinách liekov, a pán minister to, verím tomu, že vie, sa našli prípady a bola to zhodou okolností aj korporácia Pfizer, ktorá takýto jeden liek dala do siete, myslím, že to bolo na bolesť hlavy, nejaký painkiller, ktorý o päť rokov museli stiahnuť, pretože privádzal ľudí k infarktom. Tí ľudia mohli zomierať, mali srdcové problémy. To sa stalo pred zhruba 20 rokmi, čiže nie tak dávno. To sa deje, takéto veci sa reálne dejú. Alebo ste mali slávny príklad z toho lieku, niekedy v šesťdesiatych rokoch, talmolit sa, myslím, volal, ktorý dávali veselo ľuďom, lebo to pomáhalo na nejaké bolesti a podobne a potom sa rodili znetvorené deti. No a potom prepáčte, keď počujeme pána Krčméryho, ktorý sa tu hrá na najväčšieho odborníka na svete a v najbližších galaxiách, že povie, že no do piatich rokov možno budeme neplodní, ale však to ešte nevieme. Haha, hihi. A ako to myslíte vážne, toto chcete povedať, to mám povedať svojej dcére, že akože zaočkuj sa a že raz možno budeš neplodná? A že raz vyhynieme, ako to nemyslíme vážne!
Je to experimentálne. Stále máme ešte dozvuky, vedľajšie účinky, ktoré môžu dobiehať. Tak prosím, buďme racionálni a buďme ohľaduplní voči tým ľuďom a my nič iné nechceme. Aby sme tým ľuďom umožnili sa sami rozhodnúť. To znamená, opakujem, keď chceš, choď sa zaočkovať. Keď nechceš, nechoď. To je celé, čo chceme. Sme proti diskriminácii, sme proti segregácii. A ubezpečujem vás, že tak ako sme dali aj návrh a vyhlášky, Mikasove vyhlášky na karanténu na hraniciach na Ústavný súd, takisto dáme na Ústavný súd aj tento návrh zákona a vyhlášku, ktorá bude nasledovať, lebo to je asi posledná vec, ktorú by som chcel zdôrazniť, ako riadiť štát cez vyhlášky v takýchto situáciách, že bereme ľuďom rovnoprávnosť, bereme ľuďom ľudské práva, bereme ľuďom slobodu cez Mikasove vyhlášky? Ako to sme sa úplne už reálne zbláznili? A ešte dokonca Ústavný súd opľujeme vyslovene pred celým národom, že však čo, čo ma zaujíma, že niečo vyhlásil za protiústavné, prijmeme inú vyhlášku, ktorá urobí to isté, a budeme sa tváriť, že to je niečo iné, hej? Toto urobíte vyhláškou, opäť vyhláškou! Vy si robíte srandu z parlamentu, z trojdelenia štátnej moci, súdna moc tu už prakticky prestala existovať, však čokoľvek si povie, tak to zmetieme. Blbou vyhláškou. Mikas urobí, Mikas vyrieši. Ja, kedysi Robespierre za Veľkej francúzskej revolúcie, aj ten mal taký úrad, ktorý riadil krajinu dekrétmi a popravoval ľudí. Toto isté robíte aj vy. No, Benešove dekréty, dobrý príklad. Bez parlamentu, bez mandátu, on si proste bude takýmto spôsobom brať ľuďom práva, ako sa mu zachce.
Je to totalita. Je to totalita, je to fašizmus, je to apartheid. Budeme tie slová opakovať. A tí ľudia to veľmi dobre vedia. Pretože to nie je otázka nejaká abstraktná, nejaká teda teoretická, filozofická, im reálne ide o životy, však vy ich chcete zavrieť do domácich väzení. Chcete im zobrať právo na vzdelanie, právo na robotu, právo na cestovanie. Načo sme tu bojovali za Schengen, keď ich tu teraz zatvárate do karantény na 14 dní? Ešte akým spôsobom likvidujete cestovný ruch, keby ste aspoň ekonomicky rozmýšľali. Ktorý český alebo poľský turista pôjde na Slovensko, keď vie, že musí ísť na 14 dní do karantény? Kto pôjde na dovolenku, že bude prvých päť dní takto sedieť a potom sa o päť dní vykúpi 70-eurovým PCR testom a celá rodina, to je dokopy 350 euro. Hej? Kto by išiel na takú dovolenku? No jasné, že nepôjdu na Slovensko. A hotely budú zívať prázdnotou, ale vy budete tlieskať, lebo tak ste pomáhali tomu cestovnému ruchu cez zimu, že teraz si zaslúžia trošičku aj obmedziť, že? Však ste ich zložili na nohy cez zimu a teraz ich dokopete, úplne definitívne dokopete, celý cestovný ruch.
Milí, dámy a páni, ja pevne verím, že aspoň niektorí z vás, pán Lengvarský, o tom nepochybujem, že nie, ale aspoň niektorí z vás nájdu odvahu. Niektorí z vás nájdu odvahu a za prvé pôjdu medzi tých ľudí a pôjdu sa ich spýtať na ich argumenty, pôjdu sa ich spýtať na to, že prečo im to vadí. A oni vám veľmi dobre vysvetlia prečo, lebo im to brutálne obmedzuje ich slobodu a ľudský život a robíte z nich naozaj občanov druhej kategórie a to si nezaslúžia. Platia tie isté dane ako vy, tak majú právo na tie isté služby ako vy. Choďte im to vysvetliť! Keď tú odvahu nájdete, tak som presvedčený, že sa sem vrátite a budete hlasovať tak ako my v SMER-e proti tomuto návrhu zákona, proti skrátenému konaniu, proti očkovaciemu fašizmu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážení kolegovia, kolegyne, vážený pán minister, chcem podať pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý má dva body. Najskôr odôvodnenie k týmto dvom bodom.
Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií v rámci výkonu svojej pôsobnosti podľa čl. 9 až 11 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcie verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov koná ako správny orgán v zmysle čl. 11a ústavného zákona s tým, že na konania podľa čl. 9 až 11 sa primerane použijú ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní.
Podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov sa v správnom konaní okrem zásady písomností uplatňuje zásada neverejnosti. V správnom konaní je verejnosť všeobecne vylúčená na rozdiel od konania súdneho. Ústne pojednávanie zásadne prebieha bez prítomnosti verejnosti. Môže sa na ňom zúčastniť zamestnanec právneho orgánu, účastníci konania a ich zástupcovia, zúčastnená osoba, zástupca dotknutých orgánov a ďalšie osoby, ktoré boli na ústne pojednávanie predvolané. Uvedené vyplýva aj judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý konštatuje, že správne konanie je ovládané zásadou písomnosti a neverejnosti.
Výnimku zo zásady neverejnosti síce môže ustanoviť osobitný zákon alebo opatrenie prijaté samotným správnym orgánom, avšak v takom prípade musí správny orgán zabezpečiť a dbať na ochranu práv účastníkov konania, najmä ochranu osobných údajov, a tiež aby nezverejnil utajovanú skutočnosť bankové, daňové alebo obchodné tajomstvo vrátane zákonom uloženej alebo uznanej povinnosti mlčanlivosti.
Úrad na ochranu osobných údajov sa domnieva, že je nevyhnutné ešte pred samotným zasadnutím výboru posúdiť, či je možné, aby schôdza výboru bola verejná, alebo nie, prípadne verejná len v niektorých bodoch. S prihliadnutím na uvedené možno vzhľadom na predmet a povahu rokovania Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií v prípadoch, keď rozhoduje ako správny orgán v správnom konaní, mať za to, že je vhodnejšie takéto konanie a tým aj rokovanie výboru viesť ako neverejné.
Predkladám teda svoj pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Zb. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
1. V čl. I sa za bod 4 vkladá nový bod 5, ktorý znie:
5. V § 50 ods. 1 sa v zátvorke za slová „§ 57 ods. 3“ vkladá čiarka a slová „§ 58 ods. 2“.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. V č. I sa za bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie:
6. V § 58 ods. 2 znie:
„(2) Rokovanie výboru pre nezlučiteľnosť funkcií je verejné s výnimkou konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa osobitného predpisu. 47a) Účastníci konania, ich zástupcovia, zúčastnené osoby, zástupcovia dotknutých orgánov a ďalšie osoby, ktoré boli na príslušnú schôdzu tohto výboru predvolané, majú právo zúčastniť sa rokovania k príslušnému bodu programu schôdze; iné osoby sa môžu na neverejných schôdzach výboru pre nezlučiteľnosť funkcií zúčastniť len so súhlasom výboru.“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predseda, ja mám takú technickú pripomienku. Keď ste začali čítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ste povedali, že je to tlač 359. Buď som to zle počul, alebo ste sa pomýlili. Tak len aby sme to uviedli na pravú mieru, je to tlač 459, a aby sme sa k tomu už nemuseli vracať, ak to môžte potvrdiť. Ďakujem pekne.