Vážené dámy, vážení páni, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte iba niekoľko stručných slov k tejto veľmi významnej historickej téme, ktorá sa, žiaľ, stala traumou pre celý národ, pre tak slovenský, ako aj český národ, ale dovoľte začať najskôr historickým svetovým kontextom.
Už pred niekoľkými mesiacmi či rokmi sme zachytili z Európskeho parlamentu veľkú, búrlivú diskusiu o tom, kto začal svetovú vojnu, druhú svetovú vojnu, a dokonca sme sa dozvedeli úplne kontraintuitívne a až by som povedal smiešne stanovisko niektorých západných, najmä liberálnych poslancov, že vraj druhú svetovú vojnu začal sovietsky národ alebo Sovietsky zväz, alebo ruský národ. To je taký bohapustý nezmysel a taký výsmech tým všetkým hrdinom, ktorí nás zachránili v druhej svetovej vojne, ktorí pochádzali zo Sovietskeho zväzu, že naozaj na Slovensku to vzbudilo veľkú mieru pohoršenia a myslím si, že každý, kto zahlasoval za takúto historickú lož, sa môže hanbiť.
Ja vám poviem, kedy začala v skutočnosti druhá svetová vojna. Ona začala oficiálne 1. septembra 1939, poznáme to z učebníc, lebo tam už došlo naozaj k tomu, že Hitler zaútočil armádou, ale on predsa oberal o územia demokratické štáty aj predtým a začalo to 30. septembra 1938 počas mníchovskej zrady. Takže keď sa pýtame, kto začal druhú svetovú vojnu, no áno, bolo to Nemecko, ale spoločne s Talianskom, Francúzskom a Veľkou Britániou, spoločne s demokratickými mocnosťami, spoločne s našimi spojencami, lebo Francúzsko bolo náš oficiálny spojenec.
Čiže prvá veľmi dôležitá udalosť alebo prvý veľmi dôležitý zmysel toho celého, čo dneska pripravujeme, aby sme mali mníchovskú zradu ako pamätný deň, aby sme ju mali ako memento pre budúce generácie, je uvedomiť si, že v skutočnosti druhá svetová vojna začala už v roku 1938, a to likvidáciou Československa, likvidáciou našej štátnosti.
Druhá veľmi dôležitá skutočnosť je naša vlastná národná trauma, a tu je zase niečo, čo už naznačil predseda strany SMER Robert Fico ako predkladateľ. Ono to, čo bolo zlikvidované, nebolo len Československo, bola zlikvidovaná demokracia. Boli zlikvidované základné demokratické alebo, keď chcete, liberálnodemokratické hodnoty, ktorých bolo nositeľom Československo ako jediné a osamotené v strednej Európe, ako naznačoval pán predseda, však my sme boli jedna z najrozvinutejších demokracií na svete, jedna z desiatich najbohatších krajín, jedna z najprosperujúcejších krajín a jedna z najvyspelejších krajín, a takýmto spôsobom nás zničili.
A opakujem, veľa sa hovorí, že zničil nás Hitler a Mussolini. No áno, tých sme už všetci odsúdili, ale neboli v tom sami. Zničili nás tak fašistické, resp. nacistické štáty, ako aj demokratické štáty, ako aj Británia a Francúzsko. Viete, tu sa tak vytvára taká ilúzia, že čo by sa stalo, keby sa vtedy Československo bránilo, a pán predseda to naznačil. No, ja vám poviem, čo by sa stalo. Nielenže by sa proti nám postavili Nemci a Taliani, ale na základe tejto zmluvy by nás museli ísť rozprášiť aj Briti a Francúzi ako po boku Hitlera, ako spojenci, veď na tom sa dohodli, a Československo by bolo to trucovité, zlé, ktoré nerešpektuje Mníchovskú dohodu, takže my by sme tu nemali okupantov iba z Nemecka a Talianska, ale aj z demokratického Francúzska a Veľkej Británie. Toto si uvedomme. My sme stáli proti všetkému, proti celému svetu, celý svet nás v tej chvíli vtedajší zradil. S výnimkou jednej veľmoci, a to bolo už povedané, s výnimkou Sovietskeho zväzu. Ten veľmi tvrdo protestoval na pôde Spojených národov. Veľmi tvrdo protestoval proti tejto mníchovskej zrade.
Dneska sa tu vytvára ilúzia, že za všetko môže zlé Rusko, najhorší je Sovietsky zväz a tak ďalej, a preberáme dokonca rétoriku nemeckých nacistov, ktorí tu hovorili o židoboľševikoch, o tom, ako treba zničiť Rusov, ako treba zničiť Slovanov. Toto sa tu dneska podsúva mladým generáciám. No ale presný opak je pravdou. Historickou pravdou je, že Sovietsky zväz stál na našej strane počas mníchovskej zrady, a zároveň historickou pravdou je, že to bol Sovietsky zväz, ktorý nás oslobodil, že my musíme byť vďační ruskému národu za slobodu v roku 1945.
A ja sa, viete, veľmi čudujem, že tento návrh zákona, aby bol 30. september pamätný deň ako Deň mníchovskej zrady, že vôbec má niekto potrebu nepodporiť. Už minulý rok nám to tu kolegovia z koalície zarezali, ale povedzte mi, preboha, prečo? Tak ste antifašisti alebo nie ste? Ak ste antifašisti, tak prečo nezahlasujete za niečo, čo vymyslel Hitler? Však vy musíte byť proti Hitlerovi. Alebo teda sa zamyslite nad sebou, že aká je miera vášho antifašizmu, pokiaľ nechcete, aby bola mníchovská zrada pamätným dňom. Ale ja sa pýtam ešte ďalej. Ak ste dneska centristické demokratické strany a k tomu sa určite veľmi radi hlásite, tak ja vám poviem, čo sa stalo s centristickými demokratickými stranami v Československu v roku 1938 po 30. septembri. Ich to kompletne duševne zničilo, kompletne ich to duševne zničilo.
Keď si pozriete vývoj v našom priestore z hľadiska politického myslenia, odporúčam Oxfordské dejiny politického myslenia v strednej Európe, tam sú úžasné pasáže o tom, čo to znamenal mníchovský diktát pre liberálov, v tom čase Agrárnu stranu. Jak sa celá okamžite vyklonila doprava, ako prestala veriť v demokraciu, ako prestala veriť v Západ, ako prestala veriť v to, že niekedy dôjdu spojenci zachraňovať. V to, ako prestala veriť vo všetky hodnoty, v ktoré dovtedy verila. Prestala byť pilierom tej demokracie a toho centrizmu, o ktorom neustále hovoríte, a do popredia sa dostali extrémy. Pravé krídlo Agrárnej strany kompletne ovládlo stranu a Československo išlo absolútne do autoritárskeho a polofašistického režimu, ktorý sa neskôr rozvinul do spôsobu, aký poznáte z histórie, aký bol naznačený, a Slovenský štát vznikol na veľmi krajne, by som povedal, pravicových základoch. Čiže toto je dôsledok Mníchova.
Jeden z autorov, ktorý bol pôvodne takisto skôr centristický a stal sa z neho potom kovaný fašista a kolaborant, pán Karel Lažnovský to nazval "to bolo dejetřesení". Krásna slovná hračka na zemetrasenie, dejetřesení. To bol taký míľnik, to bola taká trauma, to bola taká udalosť, ktorá zasiahla celé generácie a do dneska nás sprevádza. Prečo to nepripomínať, prečo nepripomínať historický fakt, že to bol Západ, ktorý zradil, a že to bol Sovietsky zväz, ktorý nás oslobodil. Že zo západu prišla vojna a že z východu prišiel mier. Taká je historická pravda.
Dovoľte už len poslednú poznámku. Viete, keď sa hovorí o tom, že v roku 1938 nás nejakým spôsobom zradil najmä ten fašistický Západ, hej, teda to Nemecko, to Taliansko, zabúda sa pripomínať, že v mnohých kruhoch západných liberálnych demokracií bol Benito Mussolini mimoriadne populárny. Zabúda sa pripomínať, že aj Adolf Hitler bol jeden z tých, ktorému mnohí držali palce, že ako vypráši tých Rusov, ako vypráši tých židoboľševikov. Však si to pozrite v tých dokumentárnych filmoch, ak nečítate knižky, kolegovia z koalície.
Zabúda sa pripomínať na to, ako Winston Churchill s obdivom hľadel na Benita Mussoliniho. Preňho to bol autoritársky konzervatívny líder. Vodcovstvo, autorita, hierarchia. Veď to boli konzervatívne hodnoty tak Winstona Churchilla, ako aj Benita Mussoliniho. Pozrite si historické knižky, kde sa opakujú postoje Churchilla, ktoré boli spočiatku voči Mussolinimu mimoriadne sympatizujúce. A potom sa nečudujme, že v istom okamihu našich dejín sa stalo to, že nás tak veľkí demokrati z Británie aj veľkí demokrati z Francúzska, s ktorými sme dokonca mali spojeneckú zmluvu, zradili, zradili, ako to veľmoci vždy v dejinách robia. A zradia nás znova, takže nespoliehajme sa a majme to ako memento do budúcnosti.
Nespoliehajme sa na nikoho. My sa môžme spoliehať iba na seba. Majme dobré vzťahy na východ aj na západ. Dobré vzťahy s mocnosťami, to je nevyhnutné, to je údel malých štátov, aby sme boli zachránení, aby sme si obhájili našu existenciu a suverenitu. Ale prosím, nerobme tie isté chyby ako v minulosti, že sa priľneme k nejakej mocnosti úplne nekriticky a budeme ju ovievať, hladkať a budeme s ňou zaobchádzať ako s nejakou mamičkou. Nie, ukázalo sa, že Francúzsko, Británia, Nemecko, Taliansko, áno, dneska naši spojenci, nás surovo a bohapusto v roku 1938 zradili.
Je tu veľký dôvod pre každého antifašistu, je tu veľký dôvod pre každého, kto si ctí Slovenskú republiku na demokratických princípoch, je tu veľký dôvod pre každého, kto si ctí historickú pravdu, aby dnes zahlasoval za to, že mníchovská zrada bude pamätným dňom a že aj naše budúce generácie, naše deti, naši vnukovia si budú pamätať, že sú veci, ktoré sa nemajú diať, nemajú robiť a že my jednoducho musíme bojovať proti tomu, aby demokratické mocnosti zrádzali svojich mladých spojencov.
Ďakujem veľmi pekne.
