Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, milé kolegyne, kolegovia, musím povedať, že vo vzťahu k tomuto vrátenému zákonu pani prezidentkou sa plne stotožňujem so všetkými pripomienkami, ktoré pani prezidentka vyjadrila k tomuto návrhu zákona.
Podobnú úpravu alebo obdobnú úpravu sme tu mali už minulý rok, kde sa takáto úprava obdobná ustanovila v tzv., ako sme ho nazvali, v tzv. špicľovacom zákone, ktorého účinnosť napokon Ústavný súd pozastavil a dnes tu máme na stole znova zákon, ktorý upravuje veľmi obdobným spôsobom danú problematiku.
Tu by som chcel odcitovať z pripomienok pani prezidentky dva odseky, ktoré sú podľa môjho názoru kľúčové vo vzťahu k celému tomuto návrhu zákona. A to je, kde pani prezidenta hovorí, že tieto ustanovenia sporné, ktoré sa týkajú článku, resp. § 117 ods. 21, ktorý napadla pani prezidentka, ale ja budem citovať neskôr aj ďalšie ustanovenia, ktoré takisto napĺňajú tento rozpor s ústavou. Hovorí, že: "Ich znenie nespĺňa minimálne obsahové požiadavky formulované Ústavným súdom a opakovane taktiež Európskym súdom pre ľudské práva, ktorých splnenie je nevyhnutným predpokladom pre zásah do práva na súkromie a ktoré slúžia na to, aby sa pri prelamovaní telekomunikačného tajomstva zabránilo svojvôli." Podľa § 117 ods. 1 písm. d) schváleného zákona predmetom telekomunikačného tajomstva sú aj lokalizačné údaje, teda údaje spracované sietí alebo prostredníctvom služby, ktoré označujú geografickú polohu koncového zariadenia užívateľa verejnej služby. Podľa § 117 ods. 2 schváleného zákona telekomunikačné tajomstvo je povinný zachovať každý, kto príde s jeho predmetom do styku pri poskytovaní sietí a služieb, pri používaní služieb náhodne alebo inak. V zmysle rozhodnutí Ústavného súdu akékoľvek obmedzenie práv na súkromie spočívajúce v prelomení ochrany osobných údajov, teda aj telekomunikačného tajomstva, musí byť dostatočne určité primerane okolnostiam zásahu a poskytovať silné záruky proti zneužitiu.
Ústavný súd opakovane zdôraznil potrebu osobitných záruk v uznesení z roku 2020, a to najmä subsidiaritu používania získaných údajov, jasné vymedzenie účelu použitia daných údajov, kvalitný dohľad zo strany súdu alebo iných nezávislých inštitúcií, zabezpečenie mimoriadne vysokej úrovne ochrany a bezpečnosti, časovo podmienené zničenie údajov a zároveň vyrozumenie dotknutých osôb. Takéto ustanovenia tento zákon, žiaľ, nespĺňa.
Vo svetle uvedeného uznesenia Ústavného súdu, ktorým pozastavil účinnosť obdobnej právnej úpravy týkajúcej sa prelomenia ochrany osobných údajov, teda telekomunikačného tajomstva, ich poskytovania štátnej moci, pani prezidentka hovorí, že má za to, že ani sporné ustanovenia schváleného zákona by neprešli týmto testom ústavnosti.
Čiže s týmto sa plne stotožňujem vo vzťahu k namietanému § 117 ods. 21 schváleného zákona, ktorý pani prezidentka navrhuje z tohto zákona vypustiť a opätovne ho teda schváliť bez tohto ustanovenia. Avšak treba povedať, že toto nie je jediné ustanovenie, ktoré nespĺňa a neprešlo by takýmto testom ústavnosti. Totižto pani prezidentka sa venovala len § 117 ods. 21 schváleného zákona, avšak v tomto zákone sú aj ďalšie ustanovenia, a to teda konkrétne ustanovenie § 117 ods. 6 a 8, ktoré zacitujem, ods. 6: "Podnik, ktorý poskytuje verejné dostupné služby, je povinný poskytnúť orgánom činným v trestnom konaní na účely trestného konania a," a teraz je to dôležité "a iného orgánu štátu podľa § 109 ods. 9 na účely plnenia jeho úloh v rozsahu podľa osobitných predpisov všetky podniku dostupné informácie, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva podľa ods. 1 písm. b) až d)". To znamená, to sú všetky údaje o komunikujúcich stranách, telefónne čísla a aj lokalizačné údaje.
No, keď si pozrieme § 109 ods. 9, tak iným orgánom štátu je podľa § 109 ods. 9 ozbrojený bezpečnostný zbor, ozbrojený zbor a štátny orgán, ktorý v rozsahu ustanovený osobitnými predpismi plní úlohy na úseky ochrany ústavného zriadenia, obrany štátu vnútorného poriadku, bezpečnosti štátu a správy daní a inými orgánmi štátu na účely tohto zákona i počas trvania mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu aj Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.
Čiže bez ohľadu na to, že sa, aj keby sme schválili opätovne tento zákon s vypustením toho § 117 ods. 21, tak stále v tomto zákone existuje odkaz na § 109 ods. 9, ktorý v nadväznosti na § 117 ods. 6 a § 117 ods. 8 dáva zmocnenie Úradu verejného zdravotníctva v čase mimoriadnej situácie dostať také isté kompetencie, ako majú napríklad orgány činné v trestnom konaní pri vyšetrovaní trestných činov. A to podľa môjho názoru absolútne nespĺňa test ústavnosti, ktorý som citoval na začiatku, ktorý už raz Ústavný súd alebo niekoľkokrát Ústavný súd vyjadril v iných konaniach, naposledy pri schválení telekomunikačného zákona minulý rok, kedy pozastavil účinnosť tohto zákona.
Prečo je to tak? Predmetné údaje, telekomunikačné tajomstvo, a teda jeho obsah, ktorými sú okrem teda samotného obsahu prenášaných informácií, ktorých sa to netýka, ale údaje o komunikujúcich stranách a najmä lokalizačné údaje sú chránené a zároveň citlivé údaje, čo vyplýva aj z rozhodnutí Ústavného súdu iného z roku 2014, kde podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia možno z dotknutých údajov, ak sa budú sledovať po dlhší čas, získať v kombinácii s inými údajmi detailné informácie o spoločenskej alebo politickej príslušnosti dotknutej osoby, jej zdravotnom stave, sexualite, osobných sklonoch, záľubách a slabostiach, kde podobne rozhodol aj Ústavný súd Českej republiky. V tejto súvislosti sú aj alebo je potrebné poukázať aj na ďalšie rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, z ktorých vyplýva, že vnútroštátna úprava týkajúca sa osobných údajov je v rozpore s právom Európskej únie, ak stanovuje iba všeobecné a diferencované uchovávanie údajov elektronickej komunikácie a nepodmieňuje prístup štátnych orgánov k takýmto údajom predchádzajúcou kontrolou súdom alebo iným nezávislým orgánom, pričom predložená právna úprava uvedené podmienky ochrany dotknutých práv podľa môjho názoru nespĺňa.
Okrem toho navrhovaná právna úprava, kde sa na rovnakú úroveň ako orgány činné v trestnom konaní z hľadiska prístupu prevádzkovým a lokalizačným údajom a údajom o komunikujúcich stranách dáva Úrad verejného zdravotníctva, je zjavne nad rámec smerníc Európskeho parlamentu a Rady, osobitne Smernice Európskeho parlamentu a Rady 58 z roku 2002 týkajúce sa spracovania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií.
Okrem toho mám za to, že navrhovaná právna úprava je aj v rozpore s Trestným poriadkom. V § 116 ods. 1 Trestného poriadku sa hovorí, že v trestnom konaní pre úmyselný trestný čin, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica je najmenej tri roky, pre trestný čin ochrany súkromia v obydlí, podvodu, nebezpečného vyhrážania a tak ďalej, tam sú vymenované, možno vydať príkaz za zistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva alebo na ktoré sa vzťahuje ochrana osobných údajov, ktoré sú nevyhnutné na objasnenie skutočností dôležitých pre trestné konanie. Príkaz možno vydať, ak nemožno sledovaný účel dosiahnuť inak alebo ak by bolo jeho dosiahnutie iným spôsobom podstatne sťažené. A ods. 2 hovorí, že tento príkaz vydáva predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora, ktorý musí byť písomný a odôvodnený aj skutkovými okolnosťami.
Teda príkaz na zistenie a oznámenie údajov telekomunikačnej prevádzke sa musí vydať písomne a odôvodniť a súčasťou príkazu je aj spôsob, rozsah a lehota oznámenia údajov. Ak sa príkaz týka konkrétneho používateľa, musí byť v ňom aj uvedená jeho totožnosť. A tu chcem poukázať na § 117 ods. 8 zákona o elektronických komunikáciách, vráteného prezidentkou Slovenskej republiky, kde sa hovorí, že ak ide o vec týkajúca sa, resp. iný orgán štátu podľa § 109 ods. 9, a to je Úrad verejného zdravotníctva, je povinný doručenie žiadosti podniku podľa predchádzajúcej veci, teda ak to neznesie odklad a súhlas súdu podľa ods. 7 nemožno získať vopred, tak je povinný oznámiť to zákonnému sudcovi do jednej hodiny od doručenia žiadosti a bezodkladne predložiť zákonnému sudcovi žiadosť o dodatočný písomný súhlas. Ak zákonný sudca neudelí dodatočný súhlas sudcu do 24 hodín od doručenia žiadosti podniku, takto získané informácie nesmú byť ďalej použité a tak ďalej.
Takéto niečo Trestný poriadok pozná, že môže, ak vec neznesie odklad, sa tak udiať aj bez súhlasu sudcu s dodatočným súhlasom sudcu, ale len vo vzťahu k odpočúvaniu. Teda vo vzťahu k použitiu ITP, informačno-technických prostriedkov, ale nepozná Trestný poriadok takéto ustanovenie vo vzťahu k oznámeniu predmetu telekomunikačného tajomstva dodatočne.
Čiže možnosť pre orgány činné v trestnom konaní, resp. orgány ochrany štátu a bezpečnosti štátu alebo trestných činov vymedzených v osobitných predpisoch, ak neznesú odklad a súhlas súdu podľa ods. 7, tak možno aj s dodatočným súhlasom sudcu je podľa môjho názoru v rozpore s ustanoveniami Trestného poriadku, kde Trestný poriadok pri oznamovaní predmetu telekomunikačného tajomstva dotknutým orgánom štátu nie je možné vykonať bez predchádzajúceho súhlasu sudcu, čo zavádza telekomunikačný zákon. Čiže ide priamo do rozporu s Trestným poriadkom.
Čiže z tohto dôvodu si myslím, že celé toto ustanovenie § 109 ods. 9, § 112 ods. 2, 117 ods. 8, 9, 10, 11 je takisto v rozpore s princípom alebo teda by neprešiel tým testom ústavnosti, ako aj ten § 117 ods. 21, ktorý namietala pani prezidentka. Preto si myslím, že by sme nemali tento zákon schváliť ako celok a odporúčam, aby sme ho ani neschválili ako celok, pretože podľa môjho názoru odporu je tak trestnému poriadku, ako aj testu ústavnosti vo všeobecnosti.
Ďakujem pekne.
