Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Tonko Stredák, chcem ti poďakovať za zhrnutie toho celého. Myslím si, že vieš, o čom hovoríš. Presne si aj vyvrátil tie slová tuto niektorých kolegov koaličných o tom, napríklad pani kolegyne zo SaS-ky, že zas tu začala s tým predtým, že dvanásť rokov a tak ďalej a tak ďalej, a pritom si ty presne povedal, že aké kroky sme my podnikli. Od roku 2013 sme nemali na Slovensku už z hľadiska prechodného obdobia po vstupe do Európskej únie chránené legislatívne nákup, respektíve predaj slovenskej pôdy pre cudzích, zahraničných rôznych investorov. Po tomto roku, ako si povedal, strana SMER – sociálna demokracia prišla so zákonom z roku 2014, 140 presne, o ktorom sa bavíme, ktorý teraz novelizujeme, ktorým sme, ktorým sme začali chrániť. Štyri roky poviem, že sme možnože nie úplne stopercentne, ale minimálne sme znemožnili a znefunkčnili vo veľkom nákup našej slovenskej pôdy rôznymi zahraničnými investormi. I napriek tomu sa to úplne nepodarilo, lebo sám si povedal, že máme tu pár subjektov, ktoré vlastnia napríklad 10-tisíc hektárov už slovenskej pôdy.
A toto je presne príklad toho, ako sa k tomu postavili vtedajší opoziční poslanci – OĽaNO, SaS, KDH – a napadli to na Ústavnom súde. A my sme pripravovali ďalšiu legislatívu, ale, samozrejme, teraz sú pri moci, vo vláde títo páni, ktorí to napadli na Ústavnom súde, a ja viem, že niektorým sa to nepáči, ale myslím si, že je úlohou tohto, tejto Národnej rady, aby prijala zákon na to, aby sme chránili slovenskú pôdu, lebo tú nenafúkneme, tú nevyrobíme, tú nekúpime.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v návrhu predmetného zákona potreby ochrany poľnohospodárskej pôdy pred jej skupovaním kapitálovo silnejšími subjektami, ako sú slovenskí poľnohospodári, si na ministerstve pôdohospodárstva uvedomovali už v roku 2013, kedy sa blížil koniec tzv. prechodného obdobia, počas ktorého bol zakázaný nákup poľnohospodárskej pôdy cudzincami po našom vstupe do Európskej únie.
Tomuto problému sa venovali seriózne, analyzovali skúsenosti s právnou úpravou tzv. starých členských štátov Európskej únie, bol pripravený a vládou schválený legislatívny zámer zákona, ktorý mal regulovať nákup poľnohospodárskej pôdy v Slovenskej republike. Ten bol následne prijatý a publikovaný v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
Niekto môže namietať, že tento zákon na ochranu slovenskej poľnohospodárskej pôdy a tým aj na ochranu slovenských poľnohospodárov skrachoval preto, lebo bol v rozpore s legislatívou Európskej únie a Ústavou Slovenskej republiky. Ja si trúfnem povedať, že tomu tak nebolo a nie je a že za štyri roky svojej účinnosti tento zákon slovenským poľnohospodárom výrazne pomohol.
Čo sa týka politického dokumentu Európskeho parlamentu, ktorý bol citovaný v dôvodovej správe k predloženému návrhu zákona, nám dal jasne za pravdu, že eurobyrokratickí úradníci, ktorí voči Slovenskej republike spustili mašinériu tzv. infringementu, majú výrazne dvojaký meter na regulačné nástroje trhu s poľnohospodárskou pôdou, ktoré sú bežne využívané v starých členských štátoch, ale v nových členských štátoch ich považujú za rozporné s ustanoveniami Lisabonskej zmluvy, ktorá upravuje voľný pohyb tovaru a kapitálu. Taktiež príslušný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky možno považovať za výsledok výrazného nepochopenia špecifík poľnohospodárskej pôdy, a preto som veľmi rád, že následne sa ústavnoprávna akceptácia týchto špecifík premietla do novely Ústavy Slovenskej republiky prostredníctvom ústavného zákona č. 137/2017 Z. z.
Chcem sa ale vrátiť k nepochopeniu špecifík poľnohospodárskej pôdy, kde si myslím, že tak úradníci Európskej komisie, ako aj Ústavný súd Slovenskej republiky vychádzali z mylnej domnienky, že poľnohospodárska pôda je tovar ako každý iný bežný tovar a že je teda automaticky predmetom voľného pohybu tovaru, respektíve kapitálu so všetkými z toho plynúcimi dôsledkami. Na ministerstve pri príprave zákona rešpektovali, tak ako aj my teraz rešpektujeme, jedinečnosť poľnohospodárskej pôdy. Tá okrem toho, že je základom zabezpečenia výživy obyvateľstva a tým aj nástrojom potravinovej bezpečnosti, je neprenosná, neobnoviteľná a nenahraditeľná súčasť životného prostredia. Objem poľnohospodárskej pôdy je limitovaný. Jej množstvo sa nezväčšuje, ale, naopak, dochádza ku kvantitatívnemu úbytku jej výmery a vzniku takého negatívneho javu, akým je narúšanie rovnomernej distribúcie vlastníctva poľnohospodárskej pozemkov. To vyúsťuje do nemožnosti prevažnej väčšine slovenských poľnohospodárov, najmä mladých a malých, získať vlastníctvo poľnohospodárskych pozemkov. V desiatkach obcí, kde v dôsledku skúpenia poľnohospodárskych pozemkov veľkými poľnohospodárskymi podnikmi, za ktorými spravidla stoja zahraniční, stojí zahraničný kapitál, prišlo k výraznej redukcii, ba až zániku miestnych poľnohospodárov, ktorí predtým boli nielen rozhodujúcimi producentami lokálnych potravín, ale najmä základom komplexného rozvoja vidieka.
Predloženým návrhom preto chceme riešiť také negatívne javy, akými sú odliv vlastníctva poľnohospodárskej pôdy mimo územia Slovenskej republiky a nadmerná koncentrácia vlastníctva poľnohospodárskej pôdy jej špekulatívnymi nákupmi. Vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy v rukách jedného vlastníka, či už ide o osobu fyzickú alebo právnickú, je na Slovensku dlhodobou tendenciou, pretože nemá žiadne legislatívne bariéry. Dôsledkom toho je, že desaťtisíce hektárov poľnohospodárskej pôdy vlastní niekoľko desiatok vlastníkov, ktorí sú často majetkovo prepojení. Až 80 % poľnohospodárskej pôdy v Slovenskej republike obhospodaruje 20 % subjektov, čo má veľmi negatívny dopad na rozdelenie podporných prostriedkov, na zamestnanosť a celkovú situáciu na vidieku. To je základný dôvod, prečo navrhujeme horné limity vlastníctva poľnohospodárskej pôdy a to až na konečného užívateľa výhod. Takáto limitácia je zakotvená aj v právnom poriadku viacerých členských štátov Európskej únie. Takisto takýmto neželaným nákupom má napomôcť aj navrhovaný systém predkupných práv, pri ktorom sa opierame o uvádzaný politický dokument Európskeho parlamentu z 27. apríla 2017 o súčasnom stave koncentrácie poľnohospodárskej pôdy v Európskej únii.
Odliv vlastníctva poľnohospodárskej pôdy mimo Slovenskú republiku je jav, ktorý má dlhodobú tendenciu. Ide o to, že slovenský právny poriadok považuje za slovenský subjekt i právnické osoby, ktoré sú rezidentami iných štátov, ale vznikli podľa slovenského práva a sú zapísané v našom obchodnom registri. Takéto právnické osoby nielen skúpili niekoľko desiatok slovenských poľnohospodárskych firiem, ale vlastnia podľa môjho odhadu viac ako 30-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy. Pre vašu informovanosť uvediem, že tri obchodné spoločnosti, ktoré sú najväčšími vlastníkmi poľnohospodárskej pôdy na Slovensku, sú všetko obchodné spoločnosti zo zahraničných kapitálov a vlastnia takmer 10-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy.
Kolegyne, kolegovia, a práve pre takéto negatívne poznatky vás chcem všetkých požiadať sa touto problematikou začať seriózne zaoberať v prospech slovenských poľnohospodárov.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Pán Kazda, ja vás úplne rešpektujem a chápem, že váš pohľad je úplne iný, liberálny, načo štát, všetko súkromníci. Čo sa týka prvej vašej veci, a to z hľadiska tej ústavy, ktorá bola prijatá v roku 2017, asi ste prešli len k bodu 5, keby ste čítali ďalej, tak natrafíte na bod 6, kde podrobnosti o právach a povinnostiach podľa odseku 1 až 5 v tej ústave ustanoví zákon. Čiže my sme to definovali v tom, to je jedna vec.
Druhá vec je, čo sa týka predkupného práva a toho poradia, toho, že štát a Slovenský pozemkový fond. No, štátnu pôdu spravuje Slovenský pozemkový fond. Keď chcete, aby to spravoval niekto iný, vytvorte inštitúciu alebo to dajte pod niekoho iného, to je jedna vec. Druhá vec je tá, že my sa tu nebavíme o tom, že tie inštitúcie, ktoré sú tam v poradí od obcí, mestá, VÚC-ky a tak ďalej, budú si uplatňovať vehementne predkupné práva na všetky pozemky vo všetkých katastrálnych územiach. Tu sa bavíme o tom, že v prípade, že tam majú nejaké investície, verejné budovy a tak ďalej, tak umožníme im uplatniť si predkupné právo.
Ďalšia vec. Čo sa týka toho, no napríklad v takom Maďarsku máte, máte obmedzenia nadobúdania pôdy pre nepoľnohospodárov jeden hektár. Pri fyzických osobách poľnohospodároch 300 hektárov, rodinná farma 500 hektárov a právnická osoba 1 200 hektárov. A čo sa týka, čo sa týka tých ďalších krajín, ja som to hovoril, asi ste ma nepočúvali, okrem teda, keď nechcete hovoriť o Poliakoch a Maďaroch, lebo vám vadia, tak ja hovorím napríklad o Talianoch a Francúzoch, hej? Čiže sú aj iné krajiny Európskej únie, môžme si spraviť analýzu a boli by sme prekvapení, ako to je aj v iných krajinách Európskej únie.
No a hovoríte tu o signáli, ktorý tu my vysielame a vieme, že to neprejde. Tak ja vás vyzývam, podporte to, pome do druhého čítania, spravme, znovelizujme tento zákon a pome chrániť slovenskú pôdu. Len vy to nechcete.

Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky.
No, pani Zemanová, pani Halgašová, pardon. Pani Halgašová, stále dvanásť rokov, dvanásť rokov, dvanásť rokov, tuto ste úplne mimo a ja si myslím, že túto argumentáciu by ste mali prestať používať.
V prvom rade si treba uvedomiť, že do roku 2013 sme tu mali prechodné obdobia ešte po vstupe do Európskej únie, kde nám umožňovali to, že sme mali prechodné obdobie, kde nám zamedzovalo, zamedzovalo nadobudnutie zahraničným nám to zo zákona, to bolo po vstupe do Európskej únie. Čiže, dobre. A v roku 2014 hneď potom, ako prestalo platiť toto predkupné, tieto, toto prechodné obdobie, tak vláda SMER-u prijala zákon, ktorým obmedzovala a znemožňovala, tak by som povedal, nadobúdaniu fyzickým a právnickým zo zahraničia, veľkostne a tak ďalej a tak ďalej. Však boli ste to vy, ktorí ste napadli potom na Ústavnom súde túto novelizáciu.
Ja vás plne chápem, že ste proti tomu, že nesúhlasíte s tým, aby sa obmedzila výmera pre právnické osoby. Ja vás chápem, však už váš koaličný partner vám vyčítal vášho oligarchu Sabola, ktorý skupuje poľnohospodársku pôdu. Teraz sme sa dozvedeli, že ju skupuje aj v Rusku, však je to váš človek, takže ja vás chápem, že proti tomuto bojujete. Však my máme informácie, že už to bolo predložené na koaličnej rade, kde to SaS-ka vetovala. Však my vás chápeme, pani kolegyňa. Takže táto argumentácia neobstojí.
Pán predseda výboru, na jednej strane hovoríš o tom, že si proti tomu, aby sa zamedzili nejaké limity, ale potom v druhej vete povieš, že tým spôsobíme to, že tí všetci, tí z Holandska, z Nemecka a tak ďalej budú mať státisíce. No nebudú mať, však tu zavádzame limity, pán kolega. Takže áno, sú to veci, ktoré sú na diskusiu a pome o tom diskutovať. Preto vieme, že bolo niečo nachystané, neprešlo to, preto sa snažíme pretlačiť na to, aby, aby... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. (Ruch v sále. Zaznievanie gongu. Vstup predsedajúceho.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Kolegovia, prosím tých, ktorých to nezaujíma, aby opustili sálu a ostatní si, prosím, sadnite na svoje miesta a sa ukľudnite, aby pán poslanec Takáč mohol dôstojne predniesť svoj príspevok. Ďakujem.

Takáč, Richard, poslanec NR SR
Verím, že kolegov to bude zaujímať a hlavne aj predsedu výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pána Karahutu, ktorý tu zostal asi kvôli tomu, aby sa mohol ešte k tomu vyjadriť. (Ruch v sále. Zaznievanie gongu.)
Ďakujem veľmi pekne. Kolegyne, kolegovia, by som pokračoval v rozprave k tomuto bodu a prednesením tejto novelizácie zákona 140/2014 o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku. Budem pokračovať, tak ako som povedal, z pohľadu predkupného práva, ktoré je definované v odseku 2, budem ďalej pokračovať, že pri prvom bode sme hovorili o štáte, za ktorý teda funguje Slovenský pozemkový fond.
Po b) právnická osoba so stopercentnou majetkovou účasťou štátu. Tak pri právnickej osobe so stopercentnou účasťou štátu sa môžme rozprávať o Národnej diaľničnej spoločnosti napríklad, štátnych lesoch, vodohospodárskom podniku, kde ich nadobúdanie tohto poľnohospodárskeho pozemku je napríklad nevyhnutné na zabezpečenie prípravy územia na realizáciu stavby, ktorej uskutočnenie je vo verejnom záujme. To znamená, že si vieme predstaviť, napríklad NDS-ka ide, buduje diaľnice, vodohospodársky podnik môže robiť nejaké vodné dielo, štátne lesy napríklad v rámci V. stupňa vykupujú pozemky, takže na toto môže byť uplatnené predkupné právo podľa tohto zákona.
Po c) je to obec. Obec, nadobudnutie poľnohospodárskeho pozemku na potrebné účely a to
Po prvé, na usporiadanie vlastníctva pozemkov, na ktorých sa nachádzajú spoločné zariadenia alebo osídlenia alebo ich časti, čiže bavíme sa o tom, že obec alebo teda mesto chce si uplatniť predkupné právo na tento pozemok z dôvodu, že tam má nejaké, ja neviem, možnože mestský úrad, pod ktorým sú neni vysporiadané pozemky.
Po druhé, v rámci obce a mesta je uskutočnenie stavieb vo verejnom záujme úplne jednoducho. Obec alebo mesto ide budovať napríklad, ja neviem, nejakú polyfunkciu, napríklad polikliniku alebo niečo, tak vie vysporiadať tieto pozemky predkupným právom vo verejnom záujme.
A po tretie je to usporiadanie vlastníctva k pozemkom zastavanými stavbami vo vlastníctve obce alebo zabezpečenia nevyhnutného prístupu. Napríklad máte prístup, to znamená, že ide niečo realizovať obec, mesto, potrebuje si zabezpečiť prístup. Zhodou okolností ten pozemok sa, chce ten majiteľ predať, tak mesto alebo obec si môže uplatniť predkupné právo.
Po d) ide o vyššie územné celky. To znamená, že nadobudnutie poľnohospodárskeho pozemku na účely napríklad stavieb vo verejnom záujme, to znamená aj VÚC-ky môžu budovať nejaké svoje zariadenia a možnože napríklad nejakú telocvičňu alebo nejakú, poviem príklad, novú školu, tak toto sú budovy, ktoré, na ktoré sa uplatňuje tento zákon, to znamená, vedia tam vysporiadať tieto pozemky takouto formou a, samozrejme, aj ich budovy, ktoré sú už reálne vo vlastníctve a vysporiadania prístupu. Je to obdobné, skoro obdobné ako pri obci.
Z hľadiska predkupného práva táto prednosť, majú prednosť, toto predkupné právo v tomto odseku 1 má prednosť pred zmluvným predkupným právom. Poviem taký príklad, že aby nedochádzalo k tomu, že ten, kto chce predať tento pozemok, tak si, poviem príklad, fiktívne spraví predkupné právo s tou treťou osobou a týmto by sme to, týmto by to chceli obísť. Takže to tu presne citujeme, aby nedochádzalo k tomuto. Tá ponuka zverejnená, ktorá tam bude, bude 30 dní.
V odseku 4, vlastník poľnohospodárskeho pozemku, okrem vlastníkov uvedených v článku, teda odseku 1 a) až d), a to sa bavíme o štáte, právnickej osobe so stopercentnou majetkovou účasťou obce a vyššom územnom celku, je povinný, teda pri tom prevode je povinný zverejniť túto ponuku na prevod poľnohospodárskeho pozemku. Tam toto zverejnenie je vlastne 30 dní v registri zverejňovania ponúk prevodu vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a to na webovom sídle Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Toto zverejnenie sa považuje za ponuku a na prevod, na účely toho predkupného práva. To znamená, je to obdobné, ako to fungovalo už v minulosti, kde to bolo zrušené týmto napadnutím na Ústavnom súde, kde je normálne webové sídlo, kde každý, kto chce ponúknuť ten svoj pozemok alebo chce ho predať niekomu, tak to tam najprv musí zverejniť.
Po piate, máme definíciu toho, že ten, kto chce predať pozemok, tak ho musí najprv teda zverejniť na tom webovom sídle, tak musí zverejniť určité údaje, či to je identifikačné údaje samotného vlastníka, meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, prípadne organizácia alebo právnická osoba a, samozrejme, údaje o pozemku podľa údajov z katastra nehnuteľností a, samozrejme, tam musí byť aj zverejnená cena, cena požadovaná tým vlastníkom, ktorý chce tento svoj pozemok, pozemok predať. Aj vysvetlím potom, prečo tá cena tam musí byť zverejnená, aby nedochádzalo potom k takému zneužívaniu pri tejto cene, a, samozrejme, adresu na uplatnenie toho predkupného práva.
Po šieste, ak sa predkupné právo podľa toho odseku 1 neuplatní alebo nedôjde k dohode o predkupnom práve, tak potom vlastník pozemku toho poľnohospodárskeho môže poľnohospodársky pozemok previesť na inú osobu. To znamená, že vysvetlil som presne postupnosť uplatnenia toho predkupného práva, kde v poslednom rade je ten poľnohospodár, ktorý v tom katastrálnom území alebo v tom okrese vykonáva tú poľnohospodársku činnosť. Tak v prípade, že z týchto všetkých, ktorí tam majú to predkupné právo zadefinované, nedôjde k uplatneniu, tak potom následne môže ten človek, ten vlastník previesť na tretiu osobu s tým, že, samozrejme, za tú cenu, ktorú definoval aj v tom, v tej zverejnenej, zverejnenej ponuke. Ak nedôjde k prevodu tohto poľnohospodárskeho pozemku do šiestich mesiacov, tak vlastne celý ten proces musí ísť následne od začiatku.
Ďalej by som ešte pripomenul, že definujeme aj v odseku 8, z hľadiska toho predkupného práva vynímame prevod spoluvlastníckeho podielu. To znamená, že sa to neuplatňuje na to, keď, ja neviem, sú desiati na liste vlastníctva, medzi sebou si ponúknu, to je v poriadku a, samozrejme, aj prevod blízkej osoby podľa § 16, 116 Občianskeho zákonníka, otec alebo mama alebo brat alebo sestra. Samozrejme, že toto predkupné právo nie je dotknuté predkupným právom štátu. Podľa tých osobitných predpisov to je napríklad to, že už teraz zo zákona majú niektoré inštitúcie predkupné právo, ako napríklad, ja neviem, v prípade pozemkov v V. ochrannom stupni alebo napríklad pamiatkový fond, keď si chce uplatniť takéto predkupné právo.
Dosť možnože diskutovaná časť tejto novelizácii je pre niekoho aj obmedzenie, by som povedal, obmedzenie toho, že najprv definujeme fyzickú osobu, samostatne hospodáriaceho roľníka, samozrejme, s ručením obmedzeným spoločnosť alebo, samozrejme, potom je tam aj družstvo a definujeme pri fyzickej osobe celkovú výmeru obmedzenia na 100 hektároch, pri samostatne hospodáriacom roľníkovi je to 300 hektárov a pri právnickej osobe je to 1 200 hektárov. To sú limity, ktoré dávame do tejto novelizácie, a musím povedať, že takéto limity obdobné plus-mínus majú aj v iných členských štátoch Európskej únie. Majú to Poliaci, Maďari, Taliani, Francúzi, čiže nie je to nič neobvyklé, lebo, ako som aj povedal predtým ešte, v tom úvodnom slove, samotná, samotná Európska komisia hovorí o tom, že sa má zamedziť nejakej nadmernej koncentrácii výmery poľnohospodárskej alebo lesnej pôdy v rukách fyzických, právnických osôb.
Samozrejme, nezabúdame ani na to, že boli tu aj otázky niektorých kolegov koaličných, s ktorými som sa rozprával, tam aj definíciu toho, že to obmedzenie nadobúdania toho poľnohospodárskeho pozemku dávame do tej miery, by som povedal, recipročne s tým, ako môžu nadobúdať slovenské fyzické osoby, slovenské právnické osoby v tých krajinách Európskej únie. To znamená, že, poviem príklad, v Maďarsku môže alebo neviem, či to je úplne presne, poviem príklad, v Maďarsku právnická osoba z iného štátu Európskej únie napríklad nemôže nadobudnúť poľnohospodárske pozemky, tak takisto právnická osoba z Maďarskej republiky nemôže nadobúdať pozemky, pozemky u nás na Slovensku. Čiže vytvárame tam recipročne presne to isté a, samozrejme, dávame tam aj do toho paragrafu, teda do toho § 7 ods. 1 vkladáme nový odsek, kde definujeme aj toho konečného užívateľa výhod, lebo, aby nedochádzalo k tomu, že to budú zneužívať, a preto musí byť zadefinované, že v rámci napríklad tých právnických osôb budeme musieť mať konečného užívateľa.
Dámy a páni, tento zákon má, myslím si, že pomôcť tomu, aby sme zamedzili skupovaniu pôdy či už iným štátom, ale, samozrejme, aj iným právnickým a fyzickým osobám, aby sme zamedzili nadmernej koncentrácii tejto pôdy v rukách nejakých možnože právnických, fyzických osôb, tak ako sa to deje, a je tu vytvorený teraz priestor na to, aby dochádzalo k takémuto niečomu. Preto je potrebné prijať novelizáciu tohto zákona. Tak ako som povedal, možnože sú tam nejaké otázniky dva-tri, kde by sme vedeli ešte diskutovať, a pevne verím, že v druhom čítaní by sme to vedeli rozdiskutovať, a verím, že týmto naším predložením tejto novelizácie zákona sme naštartovali vládnu koalíciu a poslancov vládnej koalícii, aby možnože plnili sľuby, ktoré si dali do programového vyhlásenia vlády. Takže zatiaľ takto.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán Kazda ma nesklamal, očakával som z hľadiska jeho vyjadrení, ktoré už tu viackrát povedal v pléne, v tomto pléne, kde jeho názor je, že našu pôdu by sme mali nie vlastniť ako štát, ale kľudne by to mohli vlastniť súkromníci, a toto je postoj liberálov v tomto pléne.
Dámy a páni, strana SMER – sociálna demokracia už veľakrát v minulosti preukázala, že im záleží na ochrane prírodného bohatstva a prírodného dedičstva. Ak si pamätám, tak v minulosti, v roku 2014, kde sme sa dozvedeli o tom, že nejaká poľská spoločnosť sa chystá ťahať hore pri hraniciach medzi Poľskom a Slovenskom potrubie cez hranice a kde chce takýmto spôsobom vyvážať cez potrubie slovenskú vodu, tak v tom momente strana SMER – sociálna demokracia veľmi pružne a veľmi rýchlo zareagovala a pripravila novelizáciu ústavného zákona na ochranu slovenskej vody a, samozrejme, aj podzemnej vody, prírodných liečivých zdrojov, vodných tokov a jaskýň. Som veľmi rád, že vtedy prešla táto novelizácia Ústavy Slovenskej republiky a od roku 2014 máme našu vodu ako prírodné bohatstvo chránené, kde sme zamedzili tomu, aby v tom čase napríklad táto poľská spoločnosť vyvážala slovenskú vodu zo Slovenska.
Všetci dobre vieme, že patríme medzi krajiny na svete, kde asi sme, ja neviem, ak si dobre pamätám, tretí v rozlohe krajiny v množstve vody, ktorú tu máme na Slovensku, asi tretí v počte, že z hľadiska najväčšej kapacity vody na Slovensku. Je to naše veľké bohatstvo, ktoré si musíme chrániť. A takisto aj naše bohatstvo okrem vody je aj naša, naša pôda, naše lesy. A preto by som začal tým procesom, ktorý bol od začiatku vstupu do Európskej únie, kde v roku ešte 2004 sme mali prechodné obdobie na päť rokov, kde nebolo možné inými subjektami zo zahraničia kupovať túto našu slovenskú pôdu. Toto prechodné obdobie, ak si dobre pamätám, tak sa v roku 2010 ešte raz predĺžilo a potom po roku 2013 už toto prechodné obdobie neplatilo a vlastne na Slovensku sa po roku 2013 otvoril trh, kde vlastne došlo k tomu, že našu pôdu mohli začať kupovať aj rôzni, napríklad zahraniční nejakí súkromníci alebo zahraniční investori.
Vtedy sme, ak si dobre pamätám, a zisťoval som u kolegov, ktorí v minulosti pôsobili v Národnej rade, dali pokyn vtedy, lebo sme boli vo vláde v rokoch 2012 – ´16, sme dali vtedy pokyn na ministerstve pôdohospodárstva, aby sa vypracovala legislatíva na obmedzenie nadobúdania slovenskej pôdy do zahraničných rúk. Tento legislatívny proces v roku 2013 prešiel aj vládou Slovenskej republiky a potom bol následne tento zákon, o ktorom sa dnes aj bavíme, bavíme sa o jeho novelizácii, to je zákon 140/2014, schválený a zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel a začal platiť. To znamená, že keď sme chceli poľnohospodársku pôdu, keď chcel vlastník predať, musel v tom čase najprv ponúknuť poľnohospodárovi v danom katastrálnom území, potom vo vedľajšom, mladému poľnohospodárovi a keď nemali záujem, samozrejme, toto bolo zverejnené na webe, nikto neprejavil záujem, tak potom sa to mohlo predať tretej fyzickej alebo právnickej osobe.
Čo ale nastalo v tom čase? V tom čase nastalo, že vtedajší opoziční poslanci, bohužiaľ, teraz niektorí aj koaliční poslanci, hlavne z OĽANO, SaS-ky a KDH, tento zákon 140/2014 napadli na Ústavnom súde. A, bohužiaľ, je to, veľakrát je to zvláštne, že slovenský Ústavný súd dáva rozhodnutia voči tomu, že sa snažíme my na Slovensku chrániť našu slovenskú pôdu a slovenské lesy. No a tento Ústavný súd zrušil určité tie odseky a časti tohto zákona 140/2014 a prestalo, prestalo platiť, prestala platiť tá ochrana toho, že sme sa snažili zákonom zamedziť nadobúdaniu pôdy rôznym zahraničným investorom.
Som veľmi rád, že v tom čase potom, následne, keď došlo k zrušeniu tohto, určitých častí tohto ústavného zákona, tak prišlo k tomu, že opäť plénum Národnej rady, poslanci Národnej rady sa rozhodli do Ústavy Slovenskej republiky vložiť odseky, kde sme chceli a aj, chvalabohu, chránime do určitej miery slovenskú pôdu, slovenské lesy. Čiže od 1. 6. 2017 nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, kde v 6. oddieli, ktorý je právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva, sa do čl. 44 vložil odsek 4 a 5 a 6.
Odsek 4, to bola tá novelizácia Ústavy Slovenskej republiky, bol: "Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ochranu poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov."
V odseku 5: "Poľnohospodárska pôda a lesná pôda ako neobnoviteľné prírodné zdroje požívajú osobitnú ochranu zo strany štátu a spoločnosti."
Som veľmi rád, že v roku 2017 táto novelizácia nastala a potom v odseku 6 sa zadefinovalo, že podrobnosti o právach a povinnostiach podľa odseku 1 až 5 ústavy ustanoví zákon.
Ďalej po tomto roku 2017, pokiaľ zas mám dobré informácie, tak po roku 2018 sa začala, sa začalo zaoberať, asi poslanci Národnej rady alebo možnože na ministerstve pôdohospodárstva legislatívou a novelizáciou alebo prípravou nového zákona na to, aby sme to, čo sme v roku 2017 dali do Ústavy Slovenskej republiky, sa pretavilo aj do zákona. A potom to išlo nejakým procesom jeden-dva roky. Prišla, prišli voľby a máme tu už skoro druhým rokom novú, novú vládu a tá zatiaľ nič nepripravila. Čakal som, že po tom, čo sme sa dozvedeli, že Maďarská republika chce skupovať slovenskú pôdu, že vláda Slovenskej republiky prostredníctvom ministerstva pôdohospodárstva pripraví buď novelizáciu tohto zákona, alebo pripraví nový zákon na to, aby sme chránili slovenskú pôdu a slovenské, slovenské lesy, ale toto nenastalo.
Kolegyne, kolegovia z koalície, chcem vám aj pripomenúť a pripomeniem vám to prečítaním z vášho programového vyhlásenia vlády, ktoré máte: "Vláda Slovenskej republiky prepracuje doterajšiu právnu úpravu vlastníckych a užívacích vzťahov k pôde v súlade s Ústavou Slovenskej republiky s cieľom vyvážiť postavenie vlastníkov pôdy voči jej užívateľom. Predloží ústavnoprávne riešenie vlastníckych vzťahov k pôde, čím zabráni predaju pôdy na špekulatívne účely. Zabezpečí tým, aby rozhodujúci vplyv na stratégiu a smerovanie hospodárenia na pôde zostal v rukách Slovenskej republiky."
Toto je citácia z vášho programového vyhlásenia vlády a tým pádom, keď som si toto prečítal, by som očakával že vláda Slovenskej republiky vytvorí aktívne kroky na to, aby chránila slovenskú pôdu.
Viac ma mrzí to, že ako som povedal, vtedajší opoziční poslanci to napadli na Ústavnom súde a, bohužiaľ, medzi nimi bol napríklad aj váš bývalý minister pôdohospodárstva pán Mičovský a takisto aj váš bývalý štátny tajomník na ministerstve pôdohospodárstva pán Fecko. Mrzí ma, že títo dvaja páni tu nesedia teraz a možnože sa aktívne nezapoja do diskusie, lebo mali možnosť rok a pol ukázať na ministerstve pôdohospodárstva, že to úprimne myslia, vážne so slovenskými poľnohospodármi a potravinármi. Ale, bohužiaľ, výsledok sme všetci videli a realita je úplne iná. Musím povedať, že na poslednom výbore, kde došlo k zmene členov výborov, zasadol pán Fecko s pánom Mičovským opäť do lavíc výboru pôdohospodárskeho, som mal, s nemým úžasom som sledoval, ako začali kritizovať napríklad to, že vyčleňme aspoň pár miliónov na pozemkové úpravy, musíme intenzívne robiť, robiť, robiť, tak som taký rozčarovaný kukal a pozeral, že však mali títo páni možnosť rok a pol na ministerstve predviesť to, čo chcú pomôcť slovenským poľnohospodárom a potravinárom, ale, bohužiaľ, realita bola úplne iná.
Kolegyne, kolegovia, čo sa týka samotnej novelizácie tohto zákona, vám chcem ešte prečítať jeden taký odsek z pohľadu Európskeho parlamentu. Ambícia tej navrhovanej právnej úpravy, ktorú predkladáme, o nej hovorí aj Európsky parlament. A hovorí o tom, že treba zabrániť špekulatívnym nákupom poľnohospodárskej pôdy a uznesenie Európskeho parlamentu z 27. apríla z roku 2017 hovorí o súčasnom stave koncentrácie poľnohospodárskej pôdy v Európskej únii. Hovorí o tom, aby sme zabránili, čiže aj Európska únia, parlament hovorí o tom, že nemôžme vytvárať kroky na to, aby sme nezamedzili nejakej nadmernej koncentrácii jedného vlastníka – či už fyzickej osoby, alebo právnickej osoby – koncentrácii vlastníctva pôdy a lesov v jednotlivých členských štátoch Európskej únie.
Dámy a páni, táto novelizácia je úplne jednoduchá. Myslím si, každý, kto si ju mal možnosť prečítať, môže mať niektoré otázky k tomu, môže mať tam ešte teoreticky aj nejaké výhrady. Dá sa tam viesť ešte nejaká diskusia k niektorým tým bodom tejto novelizácie zákona 140/2014, ale pevne verím, že na to bude druhé čítanie.
Kolegyne, kolegovia, ak si pamätám, tri mesiace dozadu sme tu ako strana SMER – sociálna demokracia predkladali novelizáciu zákona o doprave, o tom, ako chrániť cyklistov. A ja som bol rád potom v konečnom dôsledku, že síce ste nám to vrátili, ten zákon na ochranu cyklistov naspäť na dopracovanie, ale som veľmi rád, že sme vás ako koalíciu naštartovali a, chvalabohu, dnes prijatím novelizácie tohto zákona začíname chrániť cyklistu. Pevne verím, že aj v prípade tohto zákona, lebo však vy razíte to, že čo je opozičné, aj keď je to dobré, tak to neschválite, tak pevne verím, že minimálne touto, týmto naším návrhom vás ako koalíciu naštartujeme a začnete, začnete a možnože na najbližšiu januárovú schôdzu predložíte novelizáciu, alebo možnože prekvapíte a podporíte náš návrh a následne rôzne otázky, ktoré možnože vzniknú a vzídu aj teraz pri vystúpeniach alebo faktických otázkach, dopracujeme v druhom čítaní a tým pádom sa nám podarí skôr chrániť slovenskú pôdu a slovenské lesy.
Dámy a páni, začnem predmetnou novelizáciou zákona, čiže § 4, kde ide o podmienky prevodu a predkupné právo k poľnohospodárskym pozemkom. V tomto paragrafe riešime to, že ak sa bude samotný pozemok (zaznievanie gongu), poľnohospodársky pozemok... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, poprosím o pokoj v rokovacej sále, aby mohol pán poslanec Takáč pokojne predniesť svoj návrh. Nech sa páči.

Takáč, Richard, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Takže, kolegyne, kolegovia, v § 4 riešime podmienky prevodu a predkupného práva k poľnohospodárskym pozemkom, kde chceme a definujeme pri... poviem vám príklad, sa niekto rozhodne v nejakom okrese v katastrálnom území predať poľnohospodársky pozemok, tak tento pozemok, na tento pozemok budú mať predkupné právo v poradí. A prvý bude mať predkupné právo štát prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu. Slovenský pozemkový fond spravuje a má vo vlastníctve alebo teda štát má vo vlastníctve, ale spravuje pôdu štátnu, samozrejme, aj neznámych vlastníkov. Čiže prvé predkupné právo pri tomto, pri poľnohospodárskych pozemkoch bude mať Slovenský pozemkový fond.
Druhé predkupné právo v poradí bude právnická osoba so stopercentnou majetkovou účasťou. To je napríklad, dámy a páni, Národná diaľničná spoločnosť alebo štátne lesy, alebo Vodohospodársky podnik. Ďalej v poradí to bude obec a v ďalšom poradí to bude vyšší územný celok. A potom prichádza na radu miestny poľnohospodár, kde teda pod poľnohospodárom rozumieme buď teda samostatne hospodáriaceho roľníka, alebo právnickú osobu, ktorá teda vykonáva v danej obci poľnohospodársku činnosť.
Definujeme tam pri tom SHR-kovi (samostatne hospodáriacom roľníkovi, pozn. red.) alebo pri tej spoločnosti, ktorá vykonáva poľnohospodársku činnosť, tam definujeme výrobu najmenej tri roky. Tri roky. Toto je možnože na diskusiu ešte a to z toho dôvodu, že asi je snaha nás všetkých tak možnože viacej podporiť aj tých začínajúcich mladých farmárov. A v tom prípade, pokiaľ ide o, sa bavíme o mladom farmárovi, nemôžme od neho očakávať, že už tri roky hospodári, lebo tým pádom nie je mladý alebo začínajúci farmár. Preto toto pokladám za vec, ktorú by som možnože ešte odborne prediskutoval, lebo je snaha hlavne pomôcť tým začínajúcim a mladým, mladým farmárom.
Dámy a páni, potom z hľadiska toho predkupného práva podľa ods. 1 písm. a) až d) sa uplatňuje tak, že ten štát, ak je potrebné, tá definícia toho, na základe čoho si uplatňuje to predkupné právo, dávame, že je potrebné na účel, to je ten Slovenský pozemkový fond, a po prvé tam je, pokiaľ chce dosiahnuť, dosiahnutie účelov podľa osobitného predpisu. To je naplnenie úloh Slovenského pozemkového fondu z hľadiska spravovania a toho, čo má.
Ďalej, po druhé, poskytnutie pozemkov ako náhrad podľa osobitného predpisu, to sú reštitúcie. To znamená, sú napríklad teraz aj niektoré okresy, vieme, že Slovenský pozemkový fond vydáva reštitúcie a je to oklieštené na okresy. To znamená, že nevydáva sa, ja neviem, z Bratislavy na východe a opačne. To znamená, že sú okresy, kde by, kde sú reštituenti, ktorí majú záujem o nejakú pôdu, ale pôdu štát tam nemá, takže v tomto prípade by si mohol uplatniť predkupné právo.
Samozrejme, je tam definícia, na ktorý možno pozemok vyvlastniť, zriadenia priemyselného parku, usporiadania vlastníctva k pozemkom zastavanými stavbami vybudovanými vo verejnom záujme alebo zabezpečenia nevyhnutného prístupu k nim. A po šieste, usporiadanie vlastníctva k pozemkom vo vojenských obvodoch a na územiach slúžiacich obrane a štátu.
Čiže vidíte, že bavíme sa o pozemkoch, ktoré by si uplatnil Slovenský pozemkový fond v tom predkupnom práve, kde chceme usporiadať možnože pozemky pod nejakými verejnými budovami, ktoré sú vo vlastníctve štátu, inštitúciami a na to slúži Slovenský pozemkový fond, aby tieto pozemky vysporiadal tým, že si uplatní predkupné právo.
Ďalej sa bavíme o tej právnickej osobe so stopercentnou majetkovou účasťou štátu a... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec Takáč, prepáčte, že vás prerušujem. Máme sedemnástu hodinu, kedy by sme mali pristúpiť k hlasovaniu, preto sa vás chcem spýtať, či máte ešte svoje vystúpenie na dlhšie.

Takáč, Richard, poslanec NR SR
Ešte to mám dlhšie.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 765). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 28. januára 2022 a v gestorskom výbore do 31. januára 2022.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, na začiatok veľmi v krátkosti, lebo kompletne sa vyjadrím v rozprave a hlásim sa potom ako prvý do rozpravy, pán predsedajúci.
Predkladáme novelizáciu zákona 140/2014 o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskych pozemkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento problém sa riešil už viackrát, ale momentálne po situácii, ktorá nastala, keď sme sa všetci dozvedeli, že Maďarská republika chce skupovať slovenskú pôdu, sme veľmi aktívne a pružne zareagovali ako strana SMER – sociálna demokracia, pripravili sme novelizáciu tohto zákona, ktorý bol schválený ešte v predchádzajúcom volebnom období, ale následne bol napadnutý na Ústavnom súde a určité časti z tohto zákona boli vyňaté, teda zrušené, a preto sme pripravili novelizáciu tohto zákona, ktorá je v súlade aj s Ústavou Slovenskej republiky a s nariadeniami Európskej únie.
Takže ďakujem veľmi pekne zatiaľ.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, milé kolegyne, kolegovia, v rámci tohto návrhu zákona ja podporujem a chcem vyjadriť podporu k bodu 1 tohto návrhu zákona, ktorý dopĺňa pri týchto obstarávaniach a pri jednoduchších spôsoboch obstarávania aj obstarávanie pre chovné stanice a rehabilitačné stanice. Doteraz tak v zákone o verejnom obstarávaní sú len zoologické záhrady, ak si dobre pamätám, toto sme práve za našej vlády dopĺňali do zákona o verejnom obstarávaní a je dobré, že sa teraz tam dopĺňajú ešte aj chovné, aj rehabilitačné stanice, s tým sa dá súhlasiť a to by som aj podporil.
Na druhej strane k čomu sa chcem však kriticky vyjadriť, je bod 2, 3 a 4 tohto návrhu zákona, a to ani nie tak z obsahového hľadiska ako z legislatívno-technického a z formálneho hľadiska. Neviem, či predkladateľ, predkladatelia návrhu zákona konzultovali tento návrh s legislatívcami, ale obávam sa, že tieto body 2, 3, 4 budú v praxi nevykonateľné, resp. budú z legislatívno-technického hľadiska spôsobovať obrovský problém. A vysvetlím teraz prečo.
Zákon, tento návrh zákona novelizuje zákon o verejnom obstarávaní síce v znení zákona č. 395/2021, avšak v ustanoveniach v bode 2, 3 a hlavne 2, 3, hlavne 2 a 4 v častiach, ktoré novelizuje práve zákon č. 395/2001, ale s účinnosťou až od 31. marca 2022. Tento návrh zákona má účinnosť od 15. marca 2022, čiže v prvom rade novelizuje sa ustanovenie a ešte aj v bode 4, že sa novelizuje v § 182 ods. 6, sa za slová "vo výške" vkladá slovo "neprepadnutej", slovo "výške" sa v platnom a účinnom znení zákona vôbec nenachádza. Táto konštrukcia, kde je toto slovné spojenie "vo výške", je až v znení, ktoré je účinné od 31. marca 2022. Čiže novelizuje sa síce platná právna úprava, ale ešte nie je účinná, ale ktorá má nadobudnúť účinnosť až 31. marca 2022. Čiže novelizuje sa nejaké ustanovenie, ktoré de facto nie je v tom zákone ešte a od 15. marca 2022 nemôže sa novelizovať ustanovenie, ktoré tam ešte nie je účinné, ktoré nadobúda účinnosť až 31. marca 2022.
To je prvá vec, ktorá je problémom, a to je tak v bode 2, ako aj v bode 4. Bod 3 je trošku iný, lebo tam sa dopĺňa celý nový odsek 6, čiže ten by síce bol platný a účinný aj napriek tomu, čo som doteraz hovoril, ale zase by nekorešpondoval s tými ostatnými, pretože tie tam nie sú.
Ďalší problém, ktorý vidím z hľadiska celej tejto právnej úpravy, tak ako je nastavená aj z hľadiska účinnosti, je to, že ak by to, takto sme to prijali, tak by celá táto právna úprava bodu 2 a 4 pôsobila len 15 dní, resp. 14 dní, pretože by nadobudla účinnosť 15. marca 2022, ale 31. marca 2022 by sa právna úprava vrátila do stavu novely 395/2021. Čiže reálna účinnosť týchto ustanovení by bola len 14 dní a vrátili by sme sa späť k zneniu, ktoré je platné podľa zákona č. 395/2021 a ktoré opätovne by nadobudlo účinnosť 31. marca 2022. Čiže z týchto dôvodov je potrebné prepracovať celý tento návrh zákona v bodoch 2, 3 a 4 a je to potrebné doriešiť s legislatívnym odborom, či už formou prechodných ustanovení, alebo úplne iným systémom právnej úpravy, resp. navrhnúť účinnosť neskôr, ale aj to si bude vyžadovať úpravu prechodných ustanovení.
Čiže takto, ako to je, to, podľa môjho názoru, môjho názoru by z toho vznikol právny zmätok, a preto, pán spravodajca, dávam návrh v zmysle § 73 ods. 3 písm. a), aby sme vrátili navrhovateľovi návrh zákona na jeho dopracovanie.
A pokiaľ ide ešte o jednu vec, keď už mám slovo, síce malo by to byť predmetom až druhého čítania, ale poviem to už dnes, v tom bode 2 to ustanovenie začína kauciou vo výške podľa ods. 2 a 4, prepadáva, ak a ide ďalej. Ale nie je tu napísané, komu prepadáva, to je ďalší problém. Ten zákon musí jednoznačne povedať, že či prepadáva v prospech obstarávateľa, prepadáva v prospech štátu alebo v prospech koho. Doterajšia právna úprava vždy hovorí, že buď sa stáva príjmom štátneho rozpočtu, alebo prepadáva v prospech obstarávateľa, alebo v prospech niekoho. Čiže to je tiež ustanovenie, ktoré je nevykonateľné, lebo nie je jasne napísané, v prospech koho tá kaucia v takom prípade prepadáva. Čiže toľko z mojej strany.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Chcel by som pripomenúť členom zahraničného výboru, že rokovanie sa uskutoční dnes 12.05 hod. v miestnosti č. 30. Ďakujem.