Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som sa vyjadril k prerokovávanej novele zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, ale ešte predtým na začiatku mi dovoľte, aby som v súlade s čl. 6. ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone verejných funkcií uviedol do záznamu o rokovaní, že nahlasujem osobný záujem v prerokovanej veci, nakoľko...
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som sa vyjadril k prerokovávanej novele zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, ale ešte predtým na začiatku mi dovoľte, aby som v súlade s čl. 6. ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone verejných funkcií uviedol do záznamu o rokovaní, že nahlasujem osobný záujem v prerokovanej veci, nakoľko som rektor verejnej vysokej školy, tak tak činím podľa príslušnej normy.
Od prijatia zákona v roku 2002 ide už o viac ako 30. jeho novelizáciu, ktorá sa však oproti tým predchádzajúcim vyznačuje pomerne rozsiahlym vyhlásením predkladateľa o viacerých zásadných rozporoch voči predloženému návrhu zo strany reprezentácie vysokých škôl, zamestnávateľských zväzov, odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy a ďalších zainteresovaných strán. Cirka na siedmich stranách, čo oceňujem, že je to veľmi korektné, je napísané, kde sú tie základné rozpory medzi predkladateľom a týmito zainteresovanými subjektami.
V rámci medzirezortného pripomienkového konania bolo k uvedenému, k uvedenej novele vznesených 865 pripomienok, z toho 503 zásadných, pričom počet neakceptovaných zásadných pripomienok zostal na čísle 228. Čiže aj z uvedeného počtu, ale aj z postupných vyjadrení relevantných strán môžeme konštatovať, že novela zákona bola síce pripravovaná dlhodobo, ale nie v dostatočnej miere bola pripravovaná v tzv. participatívnom duchu s akademickou obcou.
Uvedené konštatovanie potvrdzujú aj rozdielne vyjadrenia zástupcov tzv. kontaktnej pracovnej skupiny, ktorá sa vytvorila ešte pred MPK s cieľom nájsť prienik v jednotlivých záujmoch. Tu možno skonštatovať, a ja som to navrhoval, že keď sa tvorila táto kontaktná pracovná skupina, čo bolo dobré, že sa tvorila, že mohli ako zástupcovia alebo ako pozorovatelia v tejto kontaktnej pracovnej skupine byť aj členovia výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport Slovenskej republiky ako pozorovatelia, aby videli, ako sa tá diskusia v rámci tejto kontaktnej pracovnej skupiny vyvíja. Boli v nej zainteresovaní zástupcovia reprezentácie vysokých škôl, ministerstva školstva, zamestnávateľov a ďalší aktéri. Je škodou, že ako pozorovatelia tam teda nemohli sme byť ako zástupcovia výboru, a mali by sme detailnejší prehľad.
Na jednej strane teda ja rozumiem, že je tu legislatívna právomoc predkladateľa, to je legitímny nástroj prichádzať s novelami zákonov alebo s novými zákonmi, no na druhej strane v tomto prípade je tu aj všeobecný a dlhodobo akceptovaný a deklarovaný záväzok našich univerzít a vysokých škôl v rámci spoločného európskeho vzdelávacieho a výskumného priestoru ohľadom inštitucionálnej autonómie a akademickej samosprávy. Tento záväzok je deklarovaný písomne aj medzinárodne.
Dovolím si uviesť z preambuly Európskej asociácie univerzít jeden citát: „Európske univerzity majú spoločné základné hodnoty, úctu k poznatkom a dôkazom, kritické myslenie a otvorenú diskusiu, akademickú integritu a etiku, akademickú slobodu a samosprávne riadenie.“ Tieto hodnoty sú základom všetkých aktivít univerzity ako takej. Nakoľko väčšina našich univerzít a vysokých škôl je členmi Európskej asociácie univerzít, tak k tomu záväzku sa, samozrejme, prihlásili a majú napĺňať ducha tohto záväzku.
Aktuálne aj som dostal šesť otázok z Európskej asociácie univerzít, aby som sa vyjadril v priebehu mesiaca február k niektorým otázkam, ktoré dnes v tomto európskom vysokoškolskom priestore rezonujú, a hneď druhá otázka sa venuje práve autonómii vysokých škôl a samosprávnemu riadeniu. Citujem: „Ako je podľa vás možné dosiahnuť rovnováhu, aby externé spoločnosti pokračovali v poskytovaní riešení bez získania neúmerného vplyvu a kontroly nad vysokým školstvom?“ Musím sa v duchu tejto novely veľmi zamyslieť, čo odpoviem na túto otázku. Podrobnejšie sa chcem ešte akademickej samospráve venovať, ale neskôr vo svojom príhovore.
Teraz by som sa vrátil k cieľu samotnej novely zákona o vysokých školách. Ten bol zo strany predkladateľa definovaný vo vzťahu k zvýšeniu kvality, atraktívnosti poskytovaného vzdelávania, väčšej otvorenosti v riadení verejných vysokých škôl. Cieľu ako takému nie je čo vytknúť, dôležitá je však cesta k jeho naplneniu, a aby uplatňované nástroje riešili kľúčové problémy vysokého školstva na Slovensku. Cieľ podľa mňa je stanovený dobre, je relevantný, ale musíme definovať aj nástroje a cestu, aby sme k nemu dospeli.
Dovoľujem si upozorniť plénum na také tri kľúčové problémy vysokého školstva na Slovensku. Po prvé - dlhodobé podfinancovanie vysokoškolského vzdelávania, výskumu a vývoja. Nič nové, ale teda konštatujem to.
Zlý technický stav vysokoškolskej infraštruktúry a masívny odchod mladých ľudí za štúdiom do zahraničia. Áno, aj v dôvodovej správe má predkladateľ ambíciu tieto tri kľúčové problémy riešiť. Hovorím, aby sme k nim hľadali nástroje.
Čo mňa mrzí a viem, že pán minister s tým bojuje, je, že chceme na jednej strane robiť akúsi zmenu alebo reformu vysokého školstva, no na druhej strane sú tieto zmeny sprevádzané reštriktívnymi finančnými podmienkami vo vzťahu k verejným a štátnym vysokým školám. Pokles dotácie o 72 mil. eur na roky 2021 - 2023, vieme, že s týmto problémom zápasíme aktuálne. Výpadok príjmov počas pandémie COVID-19, rast prevádzkových nákladov v dôsledku nekontrolovaného rastu cien a energií, štrajková pohotovosť pracovníkov školstva vo väzbe na kolektívne vyjednávanie a valorizáciu platov.
Tu chcem poznamenať, lebo ja sa snažím byť vždy korektný a vecný v diskusiách a vystúpeniach, že čo sa týka výpadku príjmov počas pandémie COVID-19, tak tie boli plne kompenzované verejným vysokým školám. Za toto vám, pán minister, patrí vďaka, pretože aj v roku 2020, aj v roku 2021 tieto výpadky príjmov boli zo strany ministerstva školstva verejným vysokým školám v plnom rozsahu kompenzované. Oceňujem aj tú snahu, že bojujete, aby ten pokles dotácie nebol tak veľký, pretože už začína byť a tento rok bude kritický rok, 2022, z pohľadu rastu prevádzkových nákladov.
Len keď sme spočítali, čo všetko to bude stáť pre tento rok, tak zatiaľ z 20 verejných vysokých škôl sa vyjadrilo 16 a tá suma je cez 12 mil. eur na tých energiách. Pri poklese dotácií o 27 mil. sa dostávame už veľmi k číslu, ktoré, ktoré môže spôsobiť určité výpadky v samotnej prevádzke. Verím však – a to bol aj váš prísľub –, že o tejto sume ešte bude s verejnými vysokými školmi rokovať... školami rokovať, a teda že ešte môžu sa spoľahnúť na to, že nejaká kompenzácia aj v prípade týchto nákladov na energie zo strany ministerstva školstva príde.
Čo sa týka valorizácie platov, no tak tam, samozrejme, ja podporujem tú požiadavku, ktorá je, ktorá je na stole, to trojpercent... tá trojpercentná valorizácia od júla 2022, ona nepokrýva ani mieru inflácie v tomtom roku.
Ten zákon, tá novela zákona nie je jednoduchá, uvedomujem si to, pretože má cirka 321 novelizačných bodov, možno som to nespočítal úplne presne, ale vyšlo mi toto číslo, nie je novelizovaný len zákon o vysokých školách, ale teda ďalšie sprievodné zákony, či už je to zákon o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja, zákon o fonde na podporu vzdelávania, zákon o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania, zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy a tak ďalej a tak ďalej.
Skôr ako sa ešte vyjadrím k tej akademickej samospráve, kde ja vidím, že nie je optimálne nadstavená tá parita medzi tou externou zložkou, a nemám nič proti tomu, aby sa posilnila úloha správnej rady, ale vždy to musí byť tak, aby boli zachované a funkčné samosprávne orgány na úrovni univerzity a aby v duchu aj tých európskych práv a hodnôt boli, bola ich existencia autonómna.
Ako pozitívne chcem povedať, pretože novela zákona o vysokých školách prináša podľa mňa aj niektoré pozitívne, pozitívne prvky, ako napríklad:
- zjednotenie štandardnej dĺžky štúdia v študijných programoch v dennej a externej forme, to je rozumný krok,
- zavedenie výkonnostných zmlúv, nebude to jednoduché zo začiatku, ale rozumný krok, ako zvyšovať kvalitu vzdelávania,
- zmeny v utváraní učiteľských študijných programov,
- úprava orgánu Fondu na podporu vzdelávania alebo
- zhodnotenie periodického hodnotenia výskumu a vývoja do jednej oblasti, pod jeden zákon všetky subjekty, to znamená, že budeme vidieť, ako sú na tom vysoké verejné vysoké školy, štátne, súkromné vysoké školy, Slovenská akadémia vied a ďalšie organizácie výskumu a vývoja, či už sú to štátne, alebo súkromné.
Toto všetko možno hodnotiť ako zmeny, ktoré, ktoré sú pozitívne a môžu viesť k zvýšeniu kvality vzdelávania a výskumu. No na druhej strane sú tu aj zmeny, ktoré ja považujem za škodlivé, a tie by som rád uviedol a bol by som rád, keby k nim bola aj pomerne širšia diskusia.
Čiže chcem sa naspäť dostať k problematike akademickej samosprávy a navrhovaným ustanoveniam v novele zákona o vysokých školách, ktoré ju podľa môjho názoru potláčajú alebo sú pri zmene kompetencií v konflikte s princípmi, ktoré presadzuje Európska asociácia univerzít. Všetko sa odvíja od jednej banálnej zmeny v § 5 ods. 2, kde sa hovorí, že o organizácii a činnosti vysokej školy nerozhodujú orgány akademickej samosprávy, ale orgány verejnej vysokej školy, a v § 7, kde správna rada a kvestor sa stávajú ďalšími orgánmi vysokej školy. Nie samosprávnymi, ale tzv. ďalšími orgánmi vysokej školy. Na prvý pohľad ide o drobnú zmenu, ale ona je v skutočnosti kľúčová pre zmeny vo viacerých ustanoveniach tohto zákona. Uvediem konkrétne príklady.
Akademický senát ako samosprávny orgán vysokej školy už nebude schvaľovať jej rozpočet, bude sa k rozpočtu len vyjadrovať, bude to mať senát len na prerokovaní. Rektor verejnej vysokej školy dnes za svoju činnosť zodpovedá samosprávnym orgánom, tak ako sú v zákonne definované, to znamená senátu, vedeckej rade a je tam ešte disciplinárna komisia pre študentov, to sa ho až tak netýka a vo vzťahu hospodárenia s dotáciou a nakladania s majetkom, samozrejme, ministrovi školstva. Po tejto novele bude v plnom rozsahu za svoju činnosť zodpovedať správnej rade, ktorá nebude samosprávnym orgánom. Ona nemôže byť samosprávnym orgánom, je tzv. ďalším orgánom, ale za svoju činnosť nebude zodpovedať akademickej obci prostredníctvom samosprávnych orgánov, ale externému prvku, ktorým je správna rada.
Rektor podľa § 10a ods. 1 riadi verejnú vysokú školu, koná v jej mene, zastupuje ju navonok. Ak ale, na druhej strane ak výberová komisia vyberie kandidáta na dekana fakulty, ktorého rektor po uzatvorení výkonnostnej zmluvy menuje do funkcie, neurčuje mu plat. Tento mu písomne určí správna rada, čiže rektor na jednej strane, hovoríte, že sa mu posilňujú kompetencie, ale na druhej strane plat jeho de facto priameho podriadeného mu nebude určovať rektor, ale písomným rozhodnutím správna rada. Rektor ho bude navrhovať, ale tá správna rada ho písomne bude dekanovi určovať.
Nakladanie s majetkom, úlohu samosprávneho orgánu už neplní akademický senát, ale správna rada ako tzv. kolektívny orgán, ktorá tiež rozhoduje o použití finančných prostriedkoch pri predaji dlhodobého hmotného a dlhodobého nehmotného majetku, čiže znovu nerozhodujú orgány akademickej samosprávy, v tomto prípade akademický senát a rektor.
Neviem, či plénum si uvedomuje, alebo teda či asi, ale my sme, my naposledy prerokovali Výročnú správu o stave vysokého školstva za rok 2020. Táto správa bola teda pomerne obsiahla, veľmi korektná a, a jej spracovateľom určite patrí uznanie a pochvala, ale v tejto výročnej správe boli niektoré čísla, ktoré sú z pohľadu novely zákona o vysokých školách veľmi, veľmi zaujímavé v súvislosti práve s hospodárením a nakladaním, nakladaniu s majetkom. V tejto správe sa uvádzalo, že verejné vysoké školy v roku 2020 hospodárili všetci, všetky vysoké školy verejné hospodárili s kladným hospodárskym výsledkom, 18 z 20 aj z hlavnej činnosti, aj z podnikateľskej činnosti a celkový hospodársky výsledok verejných vysokých škôl po zdanení činil viac ako 26 mil. eur, čím prispeli k zlepšenému hospodáreniu v rámci celého okruhu verejných financií.
Takže z tohto vidieť, že tá kontrola dvojitá, ktorá je na úrovni verejných vysokých škôl dnes, to znamená senát ako samosprávny orgán a správna rada, ktorá musí potvrdiť rozhodnutie tohto samosprávneho orgánu, sa javí ako dostatočná, ako dobrá. Naviac ešte je tu kompetencia potom ministra, ministra školstva vo vzťahu k hospodárnemu nakladaniu s prostriedkami, ktoré sú poskytované z dotácie ministerstva školstva.
Zo správy bolo vidieť, že dnes ten majetok verejných vysokých škôl presahuje 1. mld., 1. mld. eur, z toho asi 728 mil. sú budovy a zvyšok pozemky, hodnota pozemkov. Prečo, pán minister, chceme, aby o takto rozsiahlom majetku nerozhodoval samosprávny orgán na úrovni akademického senátu? V čom je problém, že nemôže to byť paritne vyrovnané? Aj senát, aj správna rada, od určitej hranice podľa novely už len správna rada ako nie samosprávny orgán a externý prvok v tomtom, v tomtom systéme.
V akademických senáte... v akademickom senáte už nebudú mať rovnomerné zastúpenie všetky jej fakulty. Bude stačiť len to, aby mali zastúpenie. Dnes v akademických senátoch majú fakulty paritné zastúpenia, a to preto, pretože sa tam rozhoduje o rozpočte, rozdelenie dotácií, nakladá sa tam s majetkom, podpisujú sa nájomné zmluvy a mnohé, mnohé ďalšie veci, o ktorých dnes senát rokuje, a preto je veľmi dôležité, aby to bolo vyrovnané. Niektoré tie fakulty nie sú počtom zamestnancov a študentov rovnaké v rámci hierarchie univerzity. Čiže je dôležité, aby mali svoj hlas v tom akademickom senáte. Dnes tu bude stačiť, aby mali zastúpenie. Tak taká menšia fakulta, tá môže mať jedného-dvoch zástupcov, ako si teda v štatúte verejná vysoká škola určí, čo môže znamenať, že sa bude vytláčať z toho rozhodovacieho prostredia a procesu, ktorý ešte tomu senátu, senátu zostal.
Samosprávne orgány na úrovni fakúlt sa zrušujú. Nebudú, pokiaľ teda štatút neurčí inak, na schválenie štatútu je však potrebný súhlas vás, pán minister. Každý, každej, každý štatút verejnej vysokej školy schvaľuje minister, ministerstvo, čiže vysoká škola si môže schváliť svoj štatút, môže si doňho napísať, čo chce, ale potrebuje, potrebu... aj dnes potrebuje súhlas ministerstva školstva. To v tom zmena nie je. Aj dnes potrebuje súhlas. Ale môžu tu byť istá obava, teda že ak si tá univerzita určí na úrovni fakúlt niektoré samosprávne orgány, že môže prísť k istej, istej obštrukcii zo strany ministerstva. Nehovorím, že vždy alebo že musí, ale je tu obava. Hovorím o obave z tohto procesu.
Tým, že tie samosprávne orgány na úrovni fakúlt nebudú, tak sa znižuje aj zastúpenie študentov v rozhodovaní na úrovni, na úrovni fakúlt. Chceli sme posilniť tú kompetenciu študentov, nie ju znižovať. Tak ako ju posilnil zákon o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania, kde sa študenti stávajú vlastne zainteresovanou stranou v procese hodnotenia, hodnotenia študijných programov. Keď uvedené... a možno by som išiel ešte ďalej a ďalej, ale teda časový limit mi pomaly, pomaly plynie, veľmi jednoducho keď to zhrniem, tak na úkor akademickej obce aj samosprávnych orgánov sa posilňuje vplyv a kompetencia tzv. ďalšieho orgánu, ktorým je, ktorým je správna rada.
No a na záver môjho vystúpenia ešte musím uviesť jednu vec a tam tá teda ma vôbec neteší, že ju musím teda uviesť, ale, bohužiaľ, je to v tom texte napísané. A to, že máte tam dva paragrafy, pán minister, ktoré sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, čl. 77, ja si dovolím ten čl. 77 odcitovať, pretože nie každý v tejto chvíli pozná všetky články ústavy alebo má to aktuálne pred sebou. Čl. 77, citujem: „Funkcia poslanca je nezlučiteľná s výkonom funkcie sudcu, prokurátora, verejného ochrancu práv, príslušníka ozbrojených síl, príslušníka ozbrojeného zboru a poslanca Európskeho parlamentu.“
Keďže rešpektujeme to, že ústava je základný zákon a základný predpis na úrovni štátu, a všetci sa k nej hlásime, nižšia právna norma, ktorou v tomto prípade je zákon o vysokých školách, nemôže byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, pokiaľ sa táto ústava nenovelizuje, preto vlastne podľa rokovacieho poriadku § 73 ods. 3 písmeno a) prosím, aby teda pán spravodajca ešte pri hlasovaní dal, uviedol, že teda žiadam pána spravodajcu, aby dal hlasovať o tom, že vráti Národná rada, vráti návrh zákona jeho predkla... jeho navrhovateľovi na dopracovanie.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
