Ďakujem pekne za slovo.
Kolegyne, kolegovia, pokladám za istú aj povinnosť moju možno vystúpiť a povedať pár myšlienok k tomuto návrhu ako bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý aj s tým obsahom má relatívne veľmi veľa spoločného. Na druhej strane ma teší, že je záujem do rozpravy k tejto problematike, ale zas, bohužiaľ, musím konštatovať vzhľadom na prítomnosť zástupcov vládnej koalície, že tento návrh už vopred zarezali.
Samozrejme, podporujem návrh ako taký, ja si myslím, že je aj dobre odôvodnený a vychádzajúc z toho, čo sa vonku deje, myslím vzhľadom na tú sociálno-ekonomickú situáciu, je aj celkom pochopiteľný. Ale bolo to už aj v úvodnom slove predkladateľa, ale aj v jednotlivých faktických poznámkach jasne povedané, že my sa potrebujeme najskôr vysporiadať s 13. dôchodkom. Trinásty dôchodok, dobre ste povedali, je štátna sociálna dávka, ktorá je vyplácaná zo štátu, to znamená, z rozpočtu. My potrebujeme dostať ten 13. dôchodok tam, kde zo zákona bol. To znamená, aby bol z dôchodkového systému vyplácaný a stal sa úplne stabilným a systémovým riešením. V tomto prípade sa dotknem aj možno trošku takej nepopulárnej témy. My sme predložili návrh zákona na 13. dôchodok, reálny dôchodok, možno na sklonku svojho vládnutia. Len chcem povedať, že malo to aj svoju veľkú logiku. Pokúsim sa ju veľmi v krátkosti pomenovať.
Vianočný príspevok bol zavedený ešte za prvej vlády Roberta Fica, keď tu sedela kolegyňa Tomanová ako ministerka, bolo veľmi dôležité zistiť, do akej miery tie vyhrážky, ktoré pravica mala voči tomuto zavedeniu, naplnia. Pretože oni to chceli zrušiť. Nabehla potom vláda Ivety Radičovej, minister Mihál a čuduj sa svete, nezrušili. Ponechali, to znamená, tam sa založila istá systémová nutnosť jednoducho pokračovať tomuto, no a vzhľadom na to, že aj vtedy bola nejaká tá ekonomická kríza iného charakteru, samozrejme, ako teraz, bolo potrebné istým spôsobom na niečo nadviazať. A to niečo sa volalo hospodárenie Sociálnej poisťovne. Keď som v roku 2012 preberal rezort, Sociálna poisťovňa mala, by som povedal, deficit jeden aj pol miliardy. To znamená, zo štátneho rozpočtu bolo potrebné naliať do Sociálnej poisťovne jeden a pol miliardy, aby si mohla plniť všetky zákonné povinnosti z hľadiska vyplácania dôchodkov všetkých typov.
No a prečo až na tom sklonku? No rok 2019 bol rokom, kedy sa podarilo zabezpečiť, že Sociálna poisťovňa mala vyrovnaný rozpočet. Vyrovnaný. To znamená, jeden a pol miliardy sme zlikvidovali, a preto sme sa systémovo mohli zaoberať aj myšlienkou ako ďalej, ako pomôcť tým dôchodcom, pretože bol k tomu reálny čas a, samozrejme, aj reálne ekonomické výsledky tej Sociálnej poisťovne. Každopádne si myslím, že vianočný príspevok ako taký splnil svoju, by som povedal, svoj, svoj účel, ktorý tu mal pri samotnom zriadení, a práve preto je potrebné poďakovať všetkým tým, ktorí sa podieľali na vyplácaní a zavedení a vôbec realizácii za tie roky a skutočne prejsť na systémové riešenie. A systémové riešenie sa volá reálny dôchodok trinásty, ktorý by mal mať zachované dva princípy. Princíp solidarity, ten je absolútne nevyhnutný, ale aby aj zohľadňoval zásluhovosť. My sme ju v tom riešení, ktoré sme vtedy navrhli, mali zachovanú. Pretože rovnaký priemerný dôchodok, myslím, že 465 alebo koľko eur to vtedy bolo, by bol býval dostal každý dôchodca, aj ten, čo má ten najnižší príjem okolo 260 eur, ale aj ten čo má ten najvyšší. To znamená, tam by bola každopádne zachovaná aj solidarita, ale už do istej mieri zohľadnená, zohľadnená aj tá zásluhovosť.
No a druhá myšlienka, ktorú chcem povedať, viete, mimo tohto systémového riešenia je nevyhnutná tu na tých návrhov, ale skôr z opozície tu bolo v predchádzajúcom období dosť, aby vláda, resp. ministerstvo reagovalo na tú konkrétnu sociálno-ekonomickú situáciu. To znamená, ako to vyzerá vonku a toto absolútne, absolútne, by som povedal, odmietla a jednoducho tieto veci nerieši aj napriek tomu, že tu bola pandémia, dnes tu máme extrémne zdražovanie energií, ale v podstate všetkých tovarov a reakcia vlády k tomuto je nijaká na rozdiel od okolitých štátov, a preto si osobne myslím, že je nevyhnutné, aby sme sa vrátili k niektorým dobrým zákonom, ktoré tu boli a ktoré oni jednoducho, jednoducho zrušili. Ja v tom predchádzajúcom období ako minister som tiež mal také nejaké príležitosti, kde bolo treba veľmi operatívne reagovať. Prvá taká príležitosť bola deflácia. To znamená, čas, keď nebola inflácia, ale bola deflácia, to znamená, keby sme boli bývali v tom čase dodržali zákon, ja ako minister by som musel znižovať dôchodky všetkým o výšku, o výšku tej deflácie. Veľmi rýchlo sme podali návrh zákona a tento, dovolím si povedať, teraz nezmysel jednoducho zrušili.
Za ďalšie, vzhľadom na to, že tá inflácia v tých prvých rokoch, keď tá sociálno-ekonomická situácia bola lepšia, nebola veľká, prišli sme veľmi operatívne s návrhom o minimálnej valorizácii. Zakotvili sa minimálne dve percentá, ale Sociálna poisťovňa musela zohľadňovať, ak niekomu lepšie vychádzala percentuálna stránka, no tak mal nárok, aby bola vyplatená percentuálna, ak pre niekoho vychádzala tá absolútne číslo, no tak dostal to absolútne číslo. Bolo to na štyri roky, štyri roky uplynuli a na moje veľké prekvapenie pán minister Krajniak na to absolútne nereagoval. Stačilo len veľmi malinkú možno jednoriadkovú novelu, že účinnosť tohto zákona sa predlžuje o ďalšie roky alebo že je systémová a ostane stále zachovaná. Neurobil to, a preto máme na tento rok zvýšenie dôchodkov o infláciu 1,3 %.
Je tu totiž jedno veľké riziko, ktoré napríklad nastalo v tomto roku. Tá inflácia sa vždy zohľadňuje za predchádzajúci rok. Ale veľmi, by som povedal, rizikový je ten rok, ktorý prebieha, ako je aj teraz tento. Pretože po roku sanovať, to je ako také prirovnanie, že operácia sa podarila, pacient zomrel. To znamená, preto je potrebné reagovať na ten stav zvonka, veľmi pružne zakotviť do systému sociálneho zabezpečenia riešenia, aby doslova a do písmena viacerí ľudia prežili, už v tejto chvíli sa nedá hovoriť o nejakej dôstojnej starobe, ale doslova o nejakej hmotnej núdzi v starobe, ktorá by zagarantovala všetkým ľuďom, že by, že by aspoň jednoducho prežili. Toto je dôležité, si myslím si, že uvedomiť, a preto aj z tohto pohľadu niekde treba začať a to začatie s tým návrhom na 14. dôchodok je možno práve čas, aby sa následne prijali ďalšie systémové opatrenia, ktoré tu boli dobré, ktoré sa osvedčili a ktoré mali ďalej pokračovať.
Ďakujem.
